Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25Csp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201536
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725201536.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX, XXX XX D. 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpených
Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 4.855,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 4.424,33 eur, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %, o
výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia1/a2/žaloboudoručenouOkresnémusúduPoprad,pracoviskoKežmarokdňa27.04.2025
žiadali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.855,65 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia a na náhradu trov konania.

2.1 Žalobu odôvodnili tým, že ako dlžníci dňa 22.05.2012 uzavreli so žalovanou ako veriteľkou Zmluvu
o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX
X XX (ďalej aj „zmluva, zmluva o úvere“), v ktorej bol ako druh úveru uvedený spotrebiteľský na
dobu určitú a výška medziúveru 10.000,- eur. Podľa amortizačnej tabuľky bola nasporená suma na
stavebnom sporení vo výške 4.441,16 eur a splatená suma 10.292,84 eur, teda nad istinu zaplatili
sumu 292,84 eur. Následne od 28.02.2018 splácali stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX, pričom
poslednú splátku mali uhradiť dňa 01.12.2022. Titulom poplatkov zaplatili poplatok vo výške 861,- eur a

poplatok za uzatvorenie vo výške 54,- eur podľa čl. VIII. bod 1 a 2 Zmluvy ako pomernú časť poplatku
za uzatvorenie zmluvy. Tvrdili, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške úveru
podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a taktiež aj nesprávne uvedenú RPMN v
neprospech spotrebiteľa, pretože v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie
úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, ktorá je podhodnotená, keďže výpočet RPMN
je závislý od výšky poskytnutého úveru. Poukázali na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-377/14 vo
veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerova proti FINWAY, a.s., ktorý ustálil výklad celkovej výšky

úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I prílohy 1 tejto smernice
sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu,
ktoráboladanákdispozíciispotrebiteľovi,čovylučujesumy,ktorésiposkytovateľúveruúčtujenaúhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené.2.2. Ak na základe zmluvy o úvere reálne čerpali sumu 9.085,- eur, keďže im bola automaticky stiahnutá
suma 861,- eur a poplatok vo výške 54,- eur, pričom v zmluve je uvedený údaj 10.000,- eur, má to

rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Aby bolo možné konštatovať
splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
musiabyťúdajeuvedenévspotrebiteľskejzmluvenielenformálne,alezároveňmusiabyťajúplné,určité,
zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný
právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v

úverovej zmluve v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Pokiaľ tieto údaje nie sú uvedené v zmluve
správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom jej nesplnenie zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákon o spotrebiteľských úveroch). Namietali aj, že
žalovaná nedostatočne skúmala ich bonitu pred poskytnutím úveru, keďže neboli posudzované ich
sociálno – ekonomické pomery, vrátane existencie Zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX poskytnutom Slovenskou sporiteľňou, F. dňa 30.06.2008 vo výške 4.000.000,- Sk
(132.775,68 eur).

2.3 Vzhľadom k uvedenému je žalovaná oprávnená od nich požadovať iba sumu poskytnutých
finančných prostriedkov, t. j. zaplatenie splátok istiny a predmetný úver (medziúver) je potrebné

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zvyšné úhrady nad poskytnutú istinu je potrebné vyhodnotiť
ako bezdôvodné obohatenie. Zhrnuli, že podľa upomienky č. 1 zo dňa 03.01.2023 žiadala žalovaná
uhradiť omeškanú splátku vo výške 73,19 eur a riadnu splátku vo výške 115,92 eur, spolu 189,11 eur.
Medziúver bol splatený vo výške 10.292,84 eur ku dňu 28.02.2019, z toho nasporená suma vo výške
4.441,16 eur, uhradené poplatky vo výške 861,- eur + 54,- eur a dlžné splátky v sume 189,11 eur, s tým,

že celkovo mali zaplatiť sumu 15.044,76 eur.

3.Akodôkazynapreukázaniesvojichtvrdenížalobcovia1/a2/označiliapredložiliZmluvuomedziúvere
č. XXXXXXX X XX a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 22.05.2012,
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2008, amortizačnú tabuľku pre medziúver

(MÚ) a stavebný úver (SÚ), 1. upomienku zo dňa 03.01.2023, informáciu o nezaplatení splátky zo dňa
21.12.2022 a plnomocenstvo.

4.1 Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 02.06.2025 poprela nárok žalobcov
1/ a 2/ v celom rozsahu tvrdiac, že žalobcom bol poskytnutý medziúver vo výške 10.000,- eur. Do

pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali splácať dohodnuté 3,59 % p. a. úroky mimoriadneho medziúveru
mesačnou splátkou vo výške 24,32 eur po dobu jedného roka a následne splácať dohodnuté 3,59 % p.
a. úroky mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 54,92 eur. Zároveň sa zaviazali spolu
so splátkou medziúveru splácať aj poplatok za prijatie poistenia vo výške 4,00 eur. Taktiež sa zaviazali
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 57,00 eur. Dňa 01.12.2018

nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta mimoriadneho medziúveru s kontom stavebného
sporenia sa medziúver v zmysle uvedeného ustanovenia zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte mimoriadneho medziúveru dlh vo výške 10
316,46 eur. Na konte stavebného sporenia bola nasporená suma vo výške 4 211,50 eur. Rozdiel medzi
týmito sumami je výškou poskytnutého stavebného úveru – 6 104,96 eur. Stavebný úver splácali vrátane

4,70 % p. a. úrokov za úver a poplatku za poistenie pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 115,
92 eur.

4.2 Podľa amortizačnej tabuľky mali žalobcovia zaplatiť celkovú čiastku 15 044,76
eur, z toho istinu 10 000,00 eur, úroky 4 129,76 eur, poplatok za spracovanie 861,00 eur a poplatok

za uzatvorenie zmluvy stavebného sporenia vo výške 54,00 eur (pričom išlo o pomernú časť poplatku
za uzatvorenie zmluvy stavebného sporenia za fázu medziúveru, ktorá vstupovala do výpočtu celkovej
čiastky, ktorú mali žalobcovia v zmysle amortizačnej tabuľky zaplatiť). Z pohľadu finančnej matematiky
mesačnévkladysporenianiesúamortizáciouúveru.Žalobcoviapočasfázymedziúveruuhradilinakonto
medziúveru vklady v celkovej výške 4.147,17 eur, z čoho boli uhradené úroky za úver v celkovej výške 4

008,63 eur a poplatky vo výške 138,45 eur. Na konto stavebného sporenia boli prijaté vklady v celkovej
výške 4.351,16 eur, štátna prémia vo výške 266,48 eur, úroky z vkladov 269,28 eur a zľavy za vedenie
účtu boli vo výške 4,00 eur, t. j. celkovo boli na konte stavebného sporenia aktíva výške 4 890,92 eur. Z
aktív na konte stavebného sporenia sa uhradila daň vo výške 51,13 eur, poplatok za uzatvorenie zmluvystavebného sporenia vo výške 90,00 eur, poplatky za vedenie účtu stavebného sporenia vo výške 90,29
eur, poplatky za poistenie vo výške 100,00 eur a poplatky za upomínanie na konte stavebného sporenia
výške 348,00 eur, t. j. pasíva v celkovej výške 679,42 eur. Rozdiel medzi aktívami a pasívami konta

stavebného sporenia sa rovná nasporenej sume ku dňu pridelenia cieľovej sumy, t. j. 4 890,92 eur-
679,42 eur = 4 211,50 eur. Vo fáze stavebného úveru poukázali v prospech konta stavebného úveru
vklady vo výške 5 796,00 eur + štátna prémia vo výške 31,35 eur, t. j. spolu 5 827,35 eur, z čoho bola
uhradená istina 5 036,32 eur, úroky za úver vo výške 611,68 eur a poplatky vo výške 179,35 eur. Z
dôvodu porušovania zmluvných povinností zo strany žalobcov spočívajúcich v nesplácaní poskytnutého

úveru riadne a včas, nastalo pridelenie cieľovej sumy neskôr ako bol predpokladaný dátum jej pridelenia
k 01.03.2018, t. j. o 9 mesiacov neskôr, k 01.12.2018. Celkovo na splatenie istiny boli prijaté finančné
prostriedky v celkovej výške 9 247,82 eur (5 036,32 eur + 4 211,50 eur), t. j. na doplatenie istiny ešte
chýba 752,18 eur (10 000,00 eur - 9 247,82 eur = 752,18 eur).V zmysle zmluvy o úvere ako aj zákona
č. 310/1992 Zb. má žalovaný ako veriteľ právo z konta sporenia inkasovať poplatky súvisiace s kontom
sporenia.

4.3 V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná poprela, že by zmluva o úvere obsahovala nesprávny údaj o
celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa. Inkasovanie poplatku za spracovanie
úveru podľa nej nemalo za následok nesprávny výpočet RPMN. Zmluvné strany sa slobodne dohodli

na tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za
spracovanie úveru, ktorého presná suma bola uvedená v amortizačnej tabuľke. Rovnako § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka nevylučuje odplatu za poskytnutie úveru, pričom nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z. stanovuje jej maximálnu výšku. Žalobcovia podpisom zmluvy o úvere súhlasili, že celková
suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru.

Skutočnosť, že z poskytnutých finančných prostriedkov bol zúčtovaný spracovateľský poplatok, nemá
dosah na výpočet RPMN a poukázala na vyjadrenie Národnej banky Slovenska, z ktorého vyplýva,
že spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia zmluvy, môže byť
zohľadnený pri výpočte RPMN dvomi spôsobmi (bližšie uvedené priamo vo vyjadrení). Samotná výška
RPMN nebola uvedená v neprospech spotrebiteľa, žalobcovia vedeli o jej najvyššej možnej výške,

a preto nemohla spochybniť u nich posúdenie rozsahu ich záväzku. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru je taktiež v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z. viazaná na určenie nesprávnej
RPMN v neprospech spotrebiteľa.

4.4 A napokon poukázala aj na správnosť skúmania bonity žalobcov pred poskytnutím úveru, keď

pre výpočet ukazovateľa ich schopnosti splácať úver vychádzala z čistého príjmu žalobcov vo výške
1 327,00 eur, celkovej výšky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb vo výške 560,-
eur, životného minima na plnoletú osobu vo výške 210,00 eur, životného minima o ďalšiu spoločne
posudzovanú plnoletú fyzickú osobu vo výške 150,00 eur a životného minima na dieťa vo výške 200,00
eur (pristupovala k stanoveniu nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb prísnejšie ako

bolo uvedené v opatrení MPSVaR). Ďalej zohľadnila výšku splátky spotrebiteľského úveru vo výške
111,92 eur, peňažné záväzky znižujúce príjem žalobcov vo výške 585,00 eur (zohľadnená splátka
poskytnutého úveru v Slovenskej sporiteľni, a. s. vo výške 467,00 eur + dopyt z registra SRBI vo výške
118,00 eur). Ukazovateľ schopnosti žalobcov splácať úver (bonita) tak predstavoval 0,9471 (560,00
eur + 111,92 eur + 585,00 eur):1 327,00 eur, čo znamená, že v čase posudzovania žiadosti o úver

boli bonitní. Ich ekonomická situácia bola preverená dopytom do sociálnej poisťovne, ktorá potvrdila
príjem žalobcu 1/ (G. H. I., G.. A.: XXXXXXXX) a do spoločného registra bankových a nebankových
informácií (SRBI / NRKI) – overenie, či za posledných 12 mesiacov mali vyhovujúcu platobnú disciplínu
– dopytom bolo zistené, že áno. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že žalobcovia boli manželmi
a mali dve nezaopatrené deti. Žalobca 1/ predložil potvrdenie o príjme od zamestnávateľa J. K.,

a. s., pričom doložil aj výplatné pásky, ktoré predchádzali schváleniu úveru a potvrdenie o príjme
za posledný rok, ktorý predchádzal schváleniu úveru. Taktiež predložil aj potvrdenie D. L. G. C. o
poberaní výsluhového dôchodku. Pri posudzovaní schopnosti splácať poskytnutý úver zohľadnila výšku
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť, a to ako paušalizované vyjadrenie zákonných súm životného minima osôb, ktoré

sa spoločne posudzujú. Nebolo preto podľa nej nutné skúmať skutočné bežné výdavky na život žalobcov
a osôb, voči ktorým ma spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.4.5 Záverom zhrnula, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia
zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby
(obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje

inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Podľa nej však nie je naplnená ani
jedna skutková podstata, ktorá by žalobcom zakladala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a
zároveň ako vyplýva z jej predložených výpočtov, zo strany žalobcov nedošlo k plnému splateniu istiny.
Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaná označila a predložila žiadosť o úver bez
záložného práva zo dňa 09.05.2012, potvrdenie o príjme zamestnancov zo dňa 02.05.2012, rozhodnutie
D. L. G. C. zo dňa 13.06.2011, výplatné pásky, výpis z registra klientskych informácii, výpis z účtu
medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia a výpis z účtu stavebného úveru.

6. V písomnom vyjadrení 15.08.2025 na výzvu súdu k špecifikovaniu, z akých poplatkov pozostáva
suma 861,- eur a aká konkrétna suma bola žalobcom vyplatená, žalovaná uviedla, že žalobcom bola
vyplatená celková suma medziúveru vo výške 9 870,00 eur, a to dňa 06.06.2012 vo výške 8 000,-
eur a dňa 10.10.2012 vo výške 1 870,- eur. V čase poskytnutia úveru v roku 2012 bolo zúčtovanie
poplatku za spracovanie úveru pri prvej výplate zákonom dovolené. Poplatky vyčíslené v amortizačnej

tabuľke vo výške 861,00 eur predstavovali poplatok za poskytnutie úveru vo výške 130,00 eur, poplatky
za vedenie účtu medziúveru v celkovej výške (25,00 eur x 7) = 175,00 eur, poplatok za vedenie účtu
stavebného úveru vo výške (4x 12,00 eur) = 48,00 eur a poplatky súvisiace s poistením úveru vo výške
(127 x 4,00 eur) = 508,00 eur. Po úprave zákonom stanovených podmienok pre zaťaženie úverového
účtu poplatkami za jeho vedenie, prestala tento poplatok účtovať, a preto žalobcovia reálne zaplatili za

poplatky súvisiace s vedením účtu medziúveru celkovú sumu 54,00 eur (dňa 30.05.2012 sumu 25,00
eur a dňa 01.01.2013 sumu 29,00 eur).

7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 29.10.2025, na ktoré sa nedostavila žalovaná, ktorá
neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.

Neúčasť žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní súdu ospravedlnil ich právny zástupca. Nakoľko nebol podaný
návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového
poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej.

8.Žalobcovia1/a2/prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunapojednávanísúduzotrvalinapodanej

žalobe, upriamili pozornosť na nález Ústavného súdu SR II. ÚS/530/2024, s tým, že samotná žalovaná
vo svojom podaní preukázala absolútnu nedostatočnosť skúmania ich bonity pred poskytnutím úveru,
keďuzavrela,žesuma560,-eurbolapostačujúcanato,abymohlauživiťštvorčlennúrodinu.Priabsencii
skúmania ostatných reálnych nákladov rodiny v danom čase na bývanie, stravu, lieky a pod., došlo
z jej strany k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity a s poukazom na to je úver

bezúročný a bezpoplatkový.

9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými žalobcami a žalovanou, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané
ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca 1/ ako stavebný sporiteľ a dlžník a žalobkyňa 2/ ako spoludlžník uzavreli so žalovanou ako
veriteľom dňa 22.05.2012 písomnú zmluvu označenú ako Zmluva o medziúvere č.
XXXXXXX X XX a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorou sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej

sumy a poskytnutie stavebného úveru medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 10.000,- eur
s tým, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok stavebného
sporenia pre fyzické osoby (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej
dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver
pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 5.733,84 eur. Základné úverové podmienky boli uvedené v

článku II. zmluvy, kde ako druh úveru je uvedené stavebný/spotrebiteľský na dobu určitú, ako výška
medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru je uvedená suma 10.000,- eur s tým, že úroková sadzba
medziúveru fixná pre 1. rok je 3,59 % p. a., pre 2.-5. rok je 6,59 % p. a. Žalobcovia sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru, a to 69-mi pravidelnými mesačnými splátkami vovýške pre 1. rok 33,92 eur, od 2. roka vo výške 54,92 eur + poplatok za prijatie do poistenia vo výške
4,- eur vždy k 1. dňu mesiaca a zaviazali sa vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné
vklady vo výške 57,- mesačne. Ako celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru,

ktorú musí dlžník zaplatiť je uvedená suma 15.044,76 eur. Zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná
dňa 22.05.2012.

11. V Amortizačnej tabuľke pre medziúver a stavebný úver na čl. 9 spisu je uvedené, že celková čiastka,
ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť vo výške 15.044,75 eur pozostáva z istiny vo výške 10.000,- eur,

z úrokov vo výške 4.129,76 eur, z poplatkov vo výške 861,- eur a poplatku za uzatvorenie vo výške
54,- eur (pomerná časť časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení pripadajúcej na fázu
stavebného úveru). Spolu súčet súm (10.000 eur + 4129,76 eur + 861,- eur + 54,- eur) je suma 15.044,75
eur uvedená ako celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť.

12. Podľa 1. upomienky zo dňa 03.01.2023 žalovaná ku dňu 31.12.2022 evidovala na účte úveru

omeškané splátky úveru v celkovej výške 73,19 eur, ktoré žiadala spolu so splátkou za aktuálny mesiac
v celkovej výške 189,11 eur uhradiť do 15.01.2023.

13. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru na čl. 46 spisu súd zistil, že je v ňom zaznamenané
vyplatenie medziúveru dlžníkovi dňa 06.06.2012 vo výške 8.000,- eur a dňa 10.10.2012 vo výške 1.870,-

eur, spolu bola reálne vyplatená suma 9.870,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané jednotlivé predpisy a
vklady žalobcov, z ktorých vyplýva, že posledný vklad bol uhradený dňa 13.11.2018 vo výške 58,92
eur, pričom celkovo do dňa 30.11.2018 žalobcovia jednotlivými vkladmi uhradili žalovanej sumu spolu
4.147,17 eur. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že žalobcovia vkladmi od 10.05.2012 do
30.11.2018 dosiahli dňa 30.11.2018 pridelenie cieľovej sumy vo výške 4.211,50 eur. A napokon z výpisu

z účtu stavebného sporenia vyplýva, že dňa 30.11.2018 im bol pridelený stavebný úver, dňa 10.11.2023
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a vklady žalobcov predstavujú sumu 5.796,- eur s tým, že
poslednývkladbolrealizovanýdňa17.01.2023.Celkovádlžnásumakvyhláseniumimoriadnejsplatnosti
predstavuje sumu 1.245,26 eur, z toho istina 752,18 eur, nezaplatené úroky 55,97 eur a nezaplatené
poplatky 437,11 eur.

14. Uzavretiu zmluvy o úvere predchádzala žiadosť o úver bez záložného práva zo dňa 09.05.2012,
v ktorej je uvedený čistý mesačný príjem 1.327,98 eur, náklad na osobu 210,- eur,
náklady na ďalšiu plnoletú osobu 150,- eur, náklad na nezaopatrené deti 200,- eur, ostatné záväzky
108,- eur, 111,92 eur, potom je tam ešte uvedená suma 467,- eur a zostatok je uvedený +71,- eur. Ako

účel použitia úverových prostriedkov je uvedená modernizácia rodinného domu. V časti podklady sú
uvedené 1 potvrdenie o príjme, 2 výplatné pásky, 1 rozhodnutie o dôchodku a 1 poistenie.

15. Podľa potvrdenia o príjme na čl. 34 spisu mal žalobca 1/ čistý príjem za 12 mesiacov vo výške
9.628,92 eur (802,35 eur mesačne), k tomu poberal výsluhový dôchodok od 01.07.2011 vo výške 525,57

eur mesačne. Podľa výpisu z registra klientskych informácii mal žalobca 1/ dve existujúce splátkové
zmluvy v splátkach po 118,- eur a 467,- eur mesačne a žalobkyňa 2/ jednu existujúcu splátkovú zmluvu
vo výške splátky 467,- eur mesačne. Jedným zo splátkových úverov bol úver poskytnutý Slovenskou
sporiteľňou, a. s. žalobcom vo výške 4.000.000,- Sk dňa 30.08.2008 na nadobudnutie, úpravu a údržbu
nehnuteľnosti.

16. V spore žalobcovia uplatnili voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že
zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, že
žalovaná nedostatočne skúmala ich bonitu pre jej uzavretím, a preto je potrebné ju považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Podľa nich výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 4.855,65 eur

a je rozdielom medzi sumou, ktorú zaplatili žalovanej titulom uzatvoreného úverového vzťahu a sumou,
ktorá im bola titulom úverového vzťahu reálne poskytnutá.

17. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, súd nemá pochybnosti o tom, že zmluva
uzavretá medzi stranami dňa 22.05.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, na čom nič nemení ani to, že

samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach
§§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní (§ 261 Obchodného
zákonníka) patrí medzi tzv. absolútne obchody. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský
úver boli koniec koncov obe zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy uzrozumené a zodpovedalo toich prejavenej vôli, keďže aj z nimi použitého označenia dojednaného úveru vyplýva, že sa jednalo o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď ako druh úveru je v zmluve výslovne uvedené medziúver/stavebný
spotrebiteľský úver na dobu určitú, z čoho je zrejmé, že nešlo o úver vylúčený v zmysle § 1 ods. 3 zákona

č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z režimu spotrebiteľského úveru. Aj dôvodová správa k §
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvádza, že napr. úvery poskytované stavebnými
sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu
nehnuteľnosti, t. j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. V danom prípade, vychádzajúc z
účelu úveru uvedeného v článku I. bod 2. úverovej zmluvy išlo o úver na modernizáciu a obnovu bývania

dlžníkov, teda o spotrebiteľský úver.

18. Súd zároveň dodáva, že súčasné znenie § 7 ods. 7 zákona č. 310/1992 Z. z. o stavebnom
sporení už aj výslovne upravuje, že ak stavebná sporiteľňa poskytuje stavebnému sporiteľovi, ktorý je
fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osobe-nepodnikateľovi stavebný úver alebo úver
podľa § 2 ods. 4 písm. d) na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 písm. c), teda na stavebné úpravy,

modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu
alebo na udržiavacie práce na nich (účel úveru uvedený v článku I. bod 2. zmluvy) alebo na úhradu
záväzkov súvisiacich s týmito stavebnými účelmi, pri poskytnutí takéhoto úveru postupuje aj podľa
osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarou odkazuje na zákon o spotrebiteľských úveroch. Preto
súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 22.05.2012 (ďalej

len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia

Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za
splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm.g)celkovúvýškuakonkrétnumenuspotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,
písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 11 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7
ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu
22.05.2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,

ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti, že spor vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalobcami
ako spotrebiteľmi jeho úveru, t. j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť

podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže

vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
pričom nemá reálne možnosti tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník
podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a
výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu
s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní

so spotrebiteľom vo výhode.

30. Ako už súd vyššie uviedol, žalobcovia sa v spore domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia
tvrdiac, že so žalovanou ako veriteľom uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, ktorá neobsahuje náležitosti
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a keďže je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez

poplatkov, žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohatila a je povinná im toto obohatenie vydať.

31. Za nespornú skutočnosť v tomto konaní súd považoval to, že na základe zmluvy o úvere bola
žalobcom 1/ a 2/ reálne poskytnutá, vyplatená suma 9.870,- eur (10.000,- eur- 130,- eur poplatok za
poskytnutie SÚ/MÚ), a že žalobcovia zaplatili celkovo sumu 14.294,33 eur (vklady na konto medziúveru

4.147,17 eur + vklady na konto stavebného úveru 5.796,- eur + nasporená suma na konto stavebného
sporenia 4.351,16 eur). Rozdiel medzi zaplatenou sumou a poskytnutou sumou predstavuje sumu vo
výške 4.424,33 eur a nie žalobcami uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 4.855,65 eur.

32. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že žalovaná poskytla na základe zmluvy o úvere

žalobcom peňažné prostriedky vo výške 9.870,- eur (8.000,- eur + 1.870,- eur). Ako celková výška
spotrebiteľského úveru (náležitosť predpísaná v § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.) je v zmluve
uvedená suma 10.000,- eur (článok I. – predmet zmluvy ako aj základné podmienky). Žalovaná v článku
I zmluvy v časti Poplatky a súvisiace náklady uvádza: „Výška poplatku za spracovanie medziúverupodľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov platného ku dňu schválenia úveru, výška poplatku za vedenie
účtu stavebného sporenia stavebného úveru, výška poplatku za vedenie účtu medziúveru, poplatky pri
neplnení povinností podľa tejto zmluvy a ostatné poplatky za služby a úkony, ktoré je dlžník povinný

hradiť podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov v súlade s ustanovením čl. VIII body 1 a 2 tejto zmluvy a
čl. XXIII. bod 5 VPSS.“ Zmluva však neobsahuje ustanovenie čl. VIII. bod 1 a 2, v ktorom by bola zmienka
o poplatkoch žalovanej a jej súčasťou nie sú ani VPSS. Avšak z písomného vyjadrenia žalovanej na
výzvu súdu je nepochybné, že poplatok za medziúver (za spracovanie úveru) zúčtovala žalovaná pri
prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto

poplatku (8.000,- eur + 1.870,- eur + 130,- eur = 10.000,- eur).

33. Z vykonaného dokazovania aj zo samotného tvrdenia žalovanej je zrejmé, že reálne bola
žalobcom poskytnutá len suma úveru vo výške 9.870,- eur, ktorá mala byť podľa názoru súdu
uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok za poskytnutie medziúveru
už z logiky veci nie je plnením veriteľa dlžníkovi, ale plnením dlžníka veriteľovi, a preto ho podľa

názoru súdu nemožno poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Sú to náklady
spojené s poskytnutím úveru (viď § 2 písm. g) zákona č. 1269/2010 Z. z.), ktoré mali byť zahrnuté
do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Akékoľvek obchádzanie
kogentnej zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom
nie je možné hodnotiť inak než obchádzanie zákona (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa

28.03.2017 sp. zn. 20Co/126/2016, kde bol riešený obdobný prípad so záverom, že ide o obchádzanie
zákona).

34. Započítanie poplatku za poskytnutie medziúveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v
dôsledku čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve (10.000,- eur) je zjavne nesprávny, čím

nie je dodržaná zákonom predpísaná náležitosť, a preto ide podľa § 11 ods.1 písm. a) v spojení s § 9
ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o bezúročný a bezpoplatkový úver.

35. K uvedenému záveru súd poukazuje nielen na legálnu definíciu pojmu celková výška
spotrebiteľského úveru uvedenú v § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého sa ňou na účely

tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere; ale aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-377/14, Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerova proti FINWAY, a.s., ktorý vo výroku v bode 3.
výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I
tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú

celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené (na uvedené poukázali aj žalobcovia v podanej žalobe).

36. Je preto možné uzavrieť, že celková suma, ktorú žalobcovia reálne dostali k dispozícii od žalovanej,

a teda celková výška úveru bola v skutočnosti len 9.870,- eur a nie suma 10.000,- eur, ako je uvedená
v zmluve. A nakoľko je vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, pričom v danom prípade suma 130,- eur titulom poplatku
za poskytnutie medziúveru nesporne takou sumou je a táto nebola spotrebiteľom reálne vyplatená, je

tento úver bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods.1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. Je logické, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemožno započítať
plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi, ale majú byť v skutočnosti plnením dlžníka
veriteľovi, a teda sú nákladmi úveru. Patria preto do odplaty za úver a nemožno ich uvádzať v rámci
výšky poskytnutého úveru.

37. Súd na podporu svojho záveru k nesprávnemu údaju o celkovej výške úveru poukazuje na rozsudok
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2021, podľa ktorého je neprijateľný taký
postup pri uzatvorení úverovej zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú
splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku, cit.: „je poskytovanie úveru

za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s
ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa
spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj
z neposkytnutých peňažných prostriedkov.“38. Napokon zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru,
vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 9Cdo

287/2021 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
4/2022 pod č. 49. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne
poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí
zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

39. Je nepochybné a žalobcovia to aj v podanej žalobe namietali, že nesprávne uvedená výška
spotrebiteľského úveru má vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o úvere, vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2
písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Ročnou percentuálnou
mierou nákladov sa v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. rozumejú náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského

úveru podľa § 19. Ak žalovaná pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnula aj poplatok za
poskytnutie úveru, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý
od výšky úveru. S neuvedením RPMN, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške,
je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z. (viď napr. rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa

10.05.2025).

40. Ďalšou zákonnou náležitosťou, ktorej nedodržanie zákon sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, je správne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľa zaplatiť podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je ako celková čiastka medziúveru, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť uvedená suma 15.044,76 eur (viď článok I. zmluvy). V žalobcami predloženej amortizačnej
tabuľke pre medziúver a stavebný úver (čl. 9 spisu), sa nachádza podrobný rozpis tejto sumy. Z tohto
rozpisu vyplýva, že suma 15.044,75 eur pozostáva z istiny vo výške 10.000,- eur, z úrokov vo výške
4.129,76 eur, z poplatkov vo výške 861,- eur a z pomernej časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o

stavebnom sporení pripadajúcej na fázu stavebného úveru vo výške 54,- eur a táto suma je uvedená ako
celková čiastka, ktorú budú musieť spotrebitelia zaplatiť. Z uvedeného rozpisu je zrejmé, že táto suma
má pozostávať okrem iného z istiny 10.000,- eur a tiež z poplatkov vo výške 861,- eur, ktorých súčasťou
je podľa vyjadrenia žalovanej aj poplatok za poskytnutie medziúveru vo výške 130,- eur. Avšak ako už
bolo vyššie uvedené, keďže už v samotnej sume 10.000,- eur je započítaný poplatok za poskytnutie

medziúveru vo výške 130,- eur (keďže v skutočnosti bola vyplatená dlžníkom len suma 9.870,- eur),
tak potom sa javí, že do celkovo splatnej sumy je tento poplatok započítaný duplicitne, dvakrát, jednak
ako súčasť istiny 10.000,- eur a potom ešte raz ako poplatok za poskytnutie úveru. Z článku I. zmluvy
ani z vyjadrenia žalovanej nevyplýva nárok na dva takéto poplatky pri medziúvere, je tam dojednanie
len o jednom poplatku za spracovanie medziúveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov platného ku

dňu schválenia úveru. Z povahy daného úveru vyplýva, že akýkoľvek ďalší taký spracovateľský poplatok
(poplatok za poskytnutie úveru) ani nemôže mať opodstatnenie, preto jeho duplicitným započítaním,
navyše v situácii kedy istina poskytnutého úveru nebola 10.000,- eur, ale len 9.870,- eur, je aj údaj o
celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, podľa názoru súdu nesprávny.

41. Vychádzajúc z legálnej definície v § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorej celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa na účely tohto zákona rozumie súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
je nepochybné, že duplicitné započítanie poplatku za poskytnutie úveru jednak do celkovej výšky
spotrebiteľského úveru (keďže uvedená bola suma 10.000,- eur aj s týmto poplatkom) ako aj do

celkových nákladov spotrebiteľa (keďže do celkovo splatnej sumy bol poplatok za poskytnutie úveru
130,- eur započítaný ešte raz) nie je súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch a má za následok,
že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. ide o
bezúročný a bezpoplatkový úver.

42. Záverom k absencii zákonných náležitosti v zmluve o úvere, a to celkovej výške poskytnutého
úveru, RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. c/a
Klára Bíróová, podľa ktorého, v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskomúvere uzavretej so žalobcami ide o vážne nedostatky, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o
uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že
Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto prípade nedostatky zmluvy (nesprávne uvedenie celkovej výšky
úveru, RPMN a celkovo splatnej sumy) sú také závažné, že bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie

spotrebiteľov o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.

43. Navyše o tom, že ide o kľúčové údaje svedčí aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských
úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s./Klára Bíróová, a ktorá v
nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti,

za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu
so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES")
ostáva správne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru, RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž

za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávna RPMN a ak tam nie je uvedená
celková výška spotrebiteľského úveru.

44. Súd ustálil, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) a písm. j)

zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná poskytla žalobcom reálne sumu
9.870 eur, a že žalobcovia uhradili žalovanej sumu 14.294,33 eur (vklady na konto medziúveru 4.147,17
eur + vklady na konto stavebného úveru 5.796,- eur + nasporená suma na konto stavebného sporenia
4.351,16 eur). Titulom bezúročnej a bezpoplatkovej zmluvy, a teda plnením žalobcov žalovanej bez

právneho dôvodu, predstavuje suma 4.242,33 eur bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalovaná
vydať žalobcom. Žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdila, že absentuje skutková podstata bezdôvodného
obohatenia, táto je však, ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania preukázaná plnením žalobcami
žalovanej bez právneho dôvodu. Súd mal za to, že žaloba žalobcov je dôvodná v rozsahu sumy 4.424,33
eur (14.294,33 eur- 9.870,- eur), a preto žalobe v tejto časti I. výrokom vyhovel. V prevyšujúcej časti

žalobcu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

45. Pokiaľ žalobcovia namietali aj ich nedostatočné skúmanie bonity žalovanou pred poskytnutím úveru,
k uvedenému súd uvádza, že podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
tento nedostatok nemal za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ale podľa § 11 ods. 2 cit.

zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru.Súdsapretotoutonamietanouskutočnosťou
bližšie nezaoberal, a to aj s poukazom na to, že úver posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový z dôvody
absencie zákonných náležitosti zmluvy o úvere.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nakoľko žalobcovia boli v konaní úspešný. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal z
pomeru žalovanej sumy vo výške 4.855,65 eur a prisúdenej sumy vo výške 4.424,33 eur. Žalobcovia
boli úspešní v rozsahu 4.242,33 eur (91%) a neúspešní v rozsahu 431,32 eur (9%). Po odčítaní úspechu
žalobcov v rozsahu 91 % od úspechu žalovanej v rozsahu 9 %, súd v prevažnej miere úspešným

žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 82 % (91 % - 9 %). O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ

domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.