Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200134
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200134.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: STORM PROMOTION,
spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 1, 811 06 Bratislava, IČO: 34 151 516, právne zastúpený: PRO iURE
- advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 830, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102288772/2018 zo dňa 20. novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtuzazdaňovacieobdobiejún2012.Daňovákontrola
bola začatá dňa 21. septembra 2012.

2. Správca dane zaslal žalobcovi predvolanie č. 9104403/5/2886966/2013/Duba zo dňa 18. júna 2013
za účelom oboznámenia sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Dňa 27. júna
2013 sa za žalobcu dostavili k oboznámeniu sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej
kontroly A. B., konateľ spoločnosti a C. D. E., splnomocnená zastupovaním spoločnosti. Správca dane
oboznámil prítomných so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/3094208/2013/Duba zo dňa 27. júna 2013. Správca dane
o výsledku daňovej kontroly u žalobcu vyhotovil protokol č. 9104403/5/3152456/2013/Duba zo dňa 1.

júla 2013 (ďalej len „protokol“). Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bola spolu
sprotokolomdoručenážalobcovidňa4.júla2013,vzmysle§31ods.4zákonač.563/2009Z.z.ospráve
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“).

3. Kontrolou bolo zistené, že podľa predložených dokladov mal žalobca nakúpiť tovar - kryštálový cukor
od spoločnosti Nettix, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 851 701 (ďalej len „Nettix,

s.r.o.“) v celkovej sume XXX XXX,XX eur; od spoločnosti MST Trade s.r.o., so sídlom Bešeňovská cesta
125/31, 941 31 Dvory nad Žitavou, IČO: 45 643 997 (ďalej len “MST Trade s.r.o.“) v celkovej sume
XX XXX eur; od spoločnosti L&G centrum, spol. s r.o., so sídlom Jasovská 23, Bratislava, IČO: 35
909 501 (ďalej len „L&G centrum, spol. s r.o.“) v celkovej sume XX XXX eur a od spoločnosti TrinityCommodities s. r. o., so sídlom Mladoboleslavská 4880/1, 902 01 Pezinok, IČO: 46 537 015 (ďalej len
„Trinity Commodities s. r. o.“) v celkovej sume XX XXX eur. Žalobca predložil správcovi dane bankové
výpisy z účtu, podľa ktorých boli faktúry hradené bankovým prevodom.

4. Správca dane preveroval nadobudnutie tovaru od vyššie uvedených dodávateľov. Dožiadaním č.
9102403/5/3426740/2012/Dub zo dňa 20. novembra 2012 žiadal správca preveriť v spoločnosti Nettix,
s.r.o. či má vo svojom účtovníctve a záznamoch pre účely dane za zdaňovacie obdobie jún 2012
evidované faktúry vystavené pre žalobcu. Správca dane taktiež žiadal preveriť, či z týchto faktúr

spoločnosť Nettix, s.r.o. priznala daň v zdaňovacom období jún 2012 a od koho nakúpila tovar –
kryštálový cukor. Podľa údajov na faktúrach tovar bol nakladaný v Komárne, Nových Zámkoch a Senci.
Správca dane sa teda dotazoval aj odpovede, či ide o sklady spoločnosti Nettix, s.r.o., alebo ide
o prenajaté skladové priestory, pričom ak ide o skladové priestory, tak požadoval predloženie nájomných
zmlúv, resp. zmlúv o skladovaní a faktúr za prenájom priestorov. Správca dane požadoval aj informáciu
o tom, kto zabezpečoval a hradil prepravu tovaru, ktorý bol dodaný žalobcovi spoločnosťou Nettix,

s.r.o., predloženie faktúr za prepravu a potvrdení o úhrade týchto faktúr, resp. či bol tovar prepravovaný
vlastnými motorovými vozidlami spoločnosti Nettix, s.r.o., kde bol tovar pre žalobcu vyložený, uviesť
adresu skladov a meno osoby, ktorá tovar prebrala.

5. Daňový úrad Košice ako dožiadaný orgán zistil, že spoločnosť Nettix, s.r.o. nakupovala kryštálový

cukor od spoločnosti VEKOMIN s.r.o., so sídlom Priemyselná 4, 040 01 Košice, IČO: 36 741 761 (ďalej
len „VEKOMIN s.r.o.“) a od spoločnosti MST Trade s.r.o. Konateľ spoločnosti Nettix, s.r.o. A. F. do
zápisnice o miestnom zisťovaní uviedol, že tovar bol nakladaný v Komárne, Nových Zámkoch a Senci.
V Nových Zámkoch sídlil dodávateľ MST Trade s.r.o. a z týchto priestorov išiel tovar priamo odberateľovi.
V Senci má spoločnosť Nettix, s.r.o. nájomnú zmluvu so spoločnosťou ČSAD Invest Logistics, s.r.o., so

sídlom Stará Vajnorská 17, 831 04 Bratislava, IČO: 35 770 082 (ďalej len „ČSAD Invest Logistics, s.r.o.“).
V Komárne bola ústna dohoda s konateľom spoločnosti EUROMAXTRADE s.r.o., so sídlom Hadovce
24, 945 01 Komárno, IČO: 36 861 171 (ďalej len „EUROMAXTRADE s.r.o.“) o uskladnení tovaru na G.
H. B. X I. F.. Konateľ spoločnosti ďalej uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečoval žalobca sám.

6. Spoločnosť VEKOMIN s.r.o. mala tovar nakúpiť od spoločností BA Target Slovakia s. r. o., so
sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 480 994 (ďalej len „BA Target Slovakia s. r. o.“) a
GLENVOD s. r. o., so sídlom Parková 45, 821 05 Bratislava, IČO: 46 409 327 (ďalej len „GLENVOD s.
r. o.“). Spoločnosť GLENVOD s.r.o. si na adrese sídla spoločnosti podľa výpisu z Obchodného registra
Slovenskej republiky (ďalej len „OR SR“) nepreberá poštu, zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát

neznámy“. Spoločnosť BA Target Slovakia s. r. o. si taktiež na adrese sídla spoločnosti podľa výpisu z
OR SR nepreberá poštu a zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“.

7. Dožiadaním č. 910243/5/2773169/2012/Dub zo dňa 1. októbra 2012 požiadal správca dane Daňový
úrad Nitra o preverenie dodávok tovaru v spoločnosti MST Trade s.r.o. a o zistenie, či má spoločnosť

MST Trade s.r.o. vo svojom účtovníctve a v záznamoch pre účely dane za zdaňovacie obdobie jún
2012 zaevidované faktúry za predaj kryštálového cukru pre žalobcu. Ďalej správca dane žiadal zistiť,
či z týchto faktúr spoločnosť MST Trade s.r.o. priznala daň v zdaňovacom období jún 2012, od koho
tovar (kryštálový cukor) nakúpila, kde mala tovar uskladnený a či ide o vlastné sklady spoločnosti alebo
ide o prenajaté skladové priestory. Daňový úrad Nitra zistil, že spoločnosť MST Trade s.r.o. potvrdila

uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako je deklarované na faktúrach. Tovar bol uskladnený
v prenajatých priestoroch na adrese A. J. X, K. L., ktoré patria spoločnosti ERA - PACK - PLUS spol. s
r.o., so sídlom Dvorská cesta 8, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 437 575 (ďalej len „ERA - PACK - PLUS
spol. s r.o.“). Daňový úrad Nitra požadoval predložiť nájomné zmluvy a faktúru za prenájom skladu,
čo však spoločnosť MST Trade s.r.o. nepredložila. Prepravu tovaru, ktorý mal byť dodaný žalobcovi,

zabezpečovala spoločnosť MST Trade s.r.o. prostredníctvom špedičnej spoločnosti JUFIDOS s. r. o., so
sídlom Lichnerova 89/23, 903 01 Senec, IČO: 46 346 279 (ďalej len „JUFIDOS s. r. o.“), a bol vyložený
na adrese Krátka 8, Vyškov. Spoločnosť MST Trade s.r.o. predložila faktúry za nákup kryštálového cukru
od spoločností Promt Success s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 450 912
(ďalej len „Promt Success s.r.o.“); YENISEI s. r. o, so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO:

46 449 221 (ďalej len „YENSEI s. r. o.“); Van-mond company s.r.o., so sídlom ul. Sliačska 10, 831 02
Bratislava (ďalej len „Van-mond company s.r.o.“) a Worldwide Company s.r.o., so sídlom gen. Klapku
2999/22. 945 01 Komárno, IČO: 46 438 076 (ďalej len „Worldwide Company s.r.o.“). Tieto plnenia sa
však nedali preveriť z dôvodu nekontaktnosti spoločností, resp. ich štatutárov.8. Ďalším dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť L&G centrum, spol. s r.o., ktorá v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie jún 2012 daň zo žalobcom predložených faktúr nepriznala. Dňa 6. decembra

2013 bolo správcovi dane oznámené, že konateľ spoločnosti L&G centrum, spol. s r.o. bol dňa 14.
decembra 2012 vyhlásený za mŕtveho.

9. V súvislosti s iným preverovaním predložil konateľ spoločnosti INSTACO Slovakia, s.r.o., so sídlom
Ráztočná 59, 822 06 Bratislava, IČO: 36 668 583 (ďalej len „INSTACO Slovakia, s.r.o.“) aj faktúru zo dňa

15.júna2012,podľaktorejmalaspoločnosťINSTACOSlovakia,s.r.o.dodaťkryštálovýcukorspoločnosti
L&G centrum, spol. s r.o. Konateľ spoločnosti INSTACO Slovakia, s.r.o. však do zápisnice z ústneho
pojednávania č. 9102403/3696011/2012/Fá zo dňa 11. decembra 2012 uviedol, že on žiadne faktúry za
spoločnosť INSTACO Slovakia, s.r.o. nevystavoval, vystavoval ich M. N., on ich len podpisoval. Ďalej
uviedol, že žiaden kryštálový cukor nenakupoval, ani nikdy taký tovar nevidel, len dostal faktúry od M.
N.. Taktiež uviedol, že žiaden kryštálový cukor nepredával, dostal len vypracované faktúry.

10. Nákup tovaru od spoločnosti Trinity Commodities s. r. o. preveroval správca dane, o čom spísal
zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9102403/5/3034466/2012/Dub zo dňa 22. októbra 2012 Konateľka
spoločnosti Trinity Commodities s. r. o. do zápisnice uviedla, že vyfakturovaný tovar bol žalobcovi
dodaný. Predmetný tovar bol nakúpený od spoločnosti GURMA, s.r.o., so sídlom Textilná 23, 034 01

Ružomberok, IČO: 36 694 819 (ďalej len „GURMA, s.r.o.“), kde bol kontaktnou osobou M. N., alebo
od spoločnosti Nettix, s.r.o. Správca dane v súvislosti s preverovaním obchodov s kryštálovým cukrom
v inej spoločnosti zaslal dožiadanie na Daňový úrad Žilina, ktoré sa týkalo nákupu tovaru od spoločnosti
GURMA, s.r.o. Daňový úrad Žilina zistil, že na adrese sídla spoločnosti podľa výpisu z OR SR sa
táto spoločnosť nenachádza. Na žiadnej budove v areáli nebolo označenie, ktoré by potvrdzovalo, že

v uvedených priestoroch sídli spoločnosť GURMA, s.r.o. Poštové zásielky sa správcovi dane vrátili
s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť GURMA, s.r.o. v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2012
nepriznala daň zo zdaniteľných obchodov.

11. Žalobca mal tovar dodať ako intrakomunitárne dodávky oslobodené od dane do Českej republiky

spoločnostiam: J.A.M. TRADEX s.r.o., so sídlom Vinohradská 2165/48, Vinohrady, 120 00 Praha 2,
Česká republika, IČO: 24 826 456 (ďalej len „J.A.M. TRADEX s.r.o.“); VRS No. 1 s.r.o., so sídlom Na
Úhoru 413/1, 318 00 Plzeň, Česká republika, IČO: 29 104 602 (ďalej len „VRS No. 1 s.r.o.“); GLOBAL
TRADE-EU s.r.o., so sídlom Za Zámečkem 744/9, 158 00 Praha 5 – Jinonice, Česká republika, IČO:
24 828 351 (ďalej len „GLOBAL TRADE-EU s.r.o.“) a Vilodre Company s.r.o., so sídlom Na Nivách

1019/25, 141 00 Praha, Česká republika, IČO: 29 289 645 (ďalej len „Vilodre Company s.r.o.“). Faktúry,
ktoré žalobca vystavil za dodávky tovaru do iného členského štátu neboli vyhotovené v súlade s § 72
ods. 2 písm. h) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o DPH“), keďže neobsahovali odkaz na § 43 zákona o DPH, t. j. že ide o oslobodenie od
dane pri dodaní tovarov z tuzemska do iného členského štátu, ani neobsahovali informáciu, že dodanie

tovaru je oslobodené od dane.

12. Na základe žiadostí o medzinárodné výmeny informácií (ďalej len „MVI“) česká finančná správa
poskytla správcovi dane informáciu, že spoločnosť J.A.M. TRADEX s.r.o. za 2. štvrťrok 2012 nepodala
daňové priznanie a sídlo spoločnosti je zapísané na virtuálnej adrese. Hoci žalobca k vystaveným

faktúram pre spoločnosť J.A.M. TRADEX s.r.o. predložil medzinárodné nákladné listy, na žiadnom z nie
je potvrdené prevzatie tovaru. Prepravu mali vykonať: O. F. DEMAR-TRANS, s miestom podnikania P.
XXXX/X, XXX XX K. L., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „O. F. DEMAR-TRANS“) a O. Q. Q., s miestom
podnikania D. X, XXX XX K. L., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „O. Q. Q.“).

13. Oba subjekty, tak ako O. F. A. aj O. Q. Q., predložili správcovi dane medzinárodné nákladné
listy, na ktorých bolo potvrdené prevzatie tovaru spoločnosťou Investice Strategie Management,a.s.,
so sídlom Křenová 401/62a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 25 585 649. Táto adresa
však nekorešponduje s údajmi uvedenými v CMR (Convention Marchandise Routiere), kde je miesto
vykladania uvedená adresa Krátka 8, Vyškov.

14. Podľa odpovede na MVI spoločnosť VRS No. 1 s.r.o. je nekontaktná, na adrese uvedenej ako
sídlo spoločnosti fakticky nesídli. Prepravu tovaru pre spoločnosť VRS No. 1 s.r.o. mala vykonať
spoločnosť EUROMAXTRADE s.r.o., no túto skutočnosť nebolo možné preveriť, keďže spoločnosťEUROMAXTRADE s.r.o. je nekontaktná. Faktúry aj dodacie listy vystavené na spoločnosť VRS No.
1 s.r.o. obsahovali údaj, že tovar prevzal subjekt - RCTrading, s.r.o. Prepravu podľa predložených
CMR vykonali odlišné subjekty od spoločnosti EUROMAXTRADE s.r.o., ktoré zhodne uviedli, že tovar

bol nakladaný v Senci a vyložený v areáli Valmar v Českom Těšíne. Z predložených dokladov tak
nie je možné vyhodnotiť, komu bol tovar v skutočnosti dodaný, keďže údaje uvedené na faktúrach
nekorešpondujú s údajmi na CMR, resp. údaje na CMR predložené žalobcom sú rozdielne od údajov
z CMR predložených prepravnými spoločnosťami.

15. Česká daňová správa v odpovedi na MVI uviedla, že nebolo preukázané, že spoločnosť GLOBAL
TRADE-EU s.r.o. tovar prijala, keďže nemá prevádzku, skladovacie priestory a sídli na virtuálnej adrese.
Podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti je tovar údajne k dispozícii kupujúcemu vo výrobnom závode
predávajúceho a on je len sprostredkovateľ. Tovar bol údajne podľa CMR dodaný do Györu v Maďarsku,
presná adresa nebola uvedená. Tovar však neprekročil hranice Českej republiky a spoločnosť GLOBAL
TRADE-EU s.r.o. nepredložila žiadne faktúry za prepravu ani neuviedla presnú nakládku a vykládku

tovaru. Podmienku oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH žalobca nesplnil, keďže
tovar nebol dodaný spoločnosti GLOBAL TRADE-EU s.r.o. do Českej republiky, ale do Maďarska
neznámej osobe.

16. Pri miestnom zisťovaní česká finančná správa zistila, že spoločnosť Vilodre Company s.r.o. sa na

adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti nenachádza a je nekontaktná. Z uvedeného dôvodu boli šetrenia
ukončené.

17. Preverovaním jednotlivých obchodov sa tak preukázalo, že nie je možné zistiť pôvod tovaru. Správca
dane vykonal rozsiahle šetrenia u jednotlivých spoločností ako na strane dodávateľov, ako aj prepravcov

tovaru. V reťazci spoločností, ktoré mali s kryštálovým cukrom obchodovať, sú na začiatku aj na
konci daňové subjekty, ktoré sú nekontaktné, so správcom dane nekomunikujú, nereagujú na výzvy
a predvolania a neplnia si daňové povinnosti voči správcovi dane. Spoločnosti v čase, keď sa začalo
preverovanie deklarovaných obchodov, boli niekoľkokrát prevedené na iné osoby. Prepravcovia tovaru
predložili doklady, ktorými preukazovali vykonanie prepravy, ale k podrobnostiam súvisiacim s prepravou

sa nevedeli vyjadriť.

18. Napriek tomu, že žalobca predložil doklady, ktoré formálne spĺňajú zákonom stanovené podmienky
preukazujúce právo na odpočítanie dane, nie je možné tieto považovať za dôkazný prostriedok. Zákon
o DPH pre uplatňovanie nárokov na odpočet dane stanovuje prísnejšie podmienky ako je všeobecná

dôkazná povinnosť. Platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých
zákonom stanovených podmienok. Samotné predloženie daňových dokladov – faktúr či účtovníctva,
nie je dôkazom toho, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami, pretože
technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Napriek tomu, že faktúry obsahovali formálne náležitosti
ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie týchto skutočností.

Predložené faktúry totiž nepreukazujú, že k zdaniteľnému plneniu došlo a na základe faktúr si môže
daňový subjekt odpočítať daň. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje
svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí len predložiť
faktúru, ale v prvom rade musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci – k dodaniu tovaru a až
následne k vystaveniu faktúry. Len v takom prípade môže prísť k odpočítaniu dane. Správca dane za

účelom získania objektívneho obrazu vykonal šetrenie pohybu tovaru v celom obchodnom reťazci medzi
všetkými zainteresovanými spoločnosťami, pričom nebol zistený pôvod tovaru a ani konečný odberateľ,
t. j. konečná spotreba tovaru.

19. Na základe poznatkov z vykonaného preverovania správca dane posúdil činnosť spoločností ako

činnosť vykonávanú s cieľom získania daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom
sledovaným právnymi predpismi upravujúcimi mechanizmus fungovania dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“). Kontrolou bolo zistené porušenie § 51 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 49
ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o DPH tým, že žalobca si odpočítal daň z tovaru,
pri ktorom nevznikla daňová povinnosť a daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov, ktoré neboli žalobcovi dodané a z toho dôvodu mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.
Na základe výsledkov z preverovania pohybu kryštálového cukru podľa predložených dokladov je
evidentné, že deklarované obchody medzi jednotlivými spoločnosťami neboli reálne uskutočnené.
Daňová kontrola nespočíva len v odsúhlasení správnosti daňových dokladov, ale účelom kontroly jepreveriť uskutočnenie deklarovaných obchodov v širšom kontexte ako len vzťah s prvými dodávateľmi.
V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval dodávky tovaru u predchádzajúcich dodávateľov
v reťazci s cieľom dopracovať sa k výrobcovi kryštálového cukru, avšak neúspešne. Taktiež nie je známy

konečný odberateľ, resp. spotrebiteľ kryštálového cukru.

20. Na základe uvedeného správca dane vydal rozhodnutie č. 9104403/5/3874647/2013/Duba zo dňa
21. augusta 2013 (ďalej len „prvé rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume XXX XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, nepriznal nadmerný odpočet za

zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume XXX XXX,XX eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH
v sume XXXX,XX eur.

21. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím
č. 1100302/1/162411/2014/5060 zo dňa 31. marca 2014 zrušil prvé rozhodnutie správcu dane a vrátil
mu vec na ďalšie konanie. Žalovaný zaviazal prvostupňový orgán v rámci ďalšieho konania vykonať

a vyhodnotiť dôkazy potrebné na úplné zistenie skutkového a právneho stavu za zdaňovacie obdobie
jún 2012, preveriť nezrovnalosti týkajúce sa dodania tovaru – kryštálového cukru pre žalobcu
od dodávateľov Nettix, s.r.o., MST TRADE, s.r.o., L&C centrum, spol. s r.o. a spoločnosti Trinity
Commodities, s.r.o., či v skutočnosti prišlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia pre platiteľa a k vzniku
daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH alebo išlo len o vystavenie faktúr s uplatnením DPH.

22. Správca dane dňa 12. mája 2014 zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu rozhodnutie
o prerušení konania č. 1100302/1/162411/2014/5060, a to z dôvodu že sa začalo konanie o inej
skutočnosti, rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, s uvedeným prerušením od 15. mája 2014. Pre
správne určenie základu dane u žalobcu bolo pre správcu dane rozhodujúce, ako bude ukončená

prebiehajúca daňová kontrola u spoločnosti Nettix, s.r.o. Správca dane preto musel prerušiť konanie
a čakať na ukončenie a výsledok rozsiahlych šetrení.

23. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie jún 2012 bola u spoločnosti Nettix, s.r.o. ukončená dňa 27.
apríla 2017. Následne správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu oznámenie o ukončení

prerušenia konania dňom 27. apríla 2017.

24. Správca dane z vykonanej daňovej kontroly u spoločnosti Nettix, s.r.o. zistil, že tejto spoločnosti
nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z nákupu tovaru od spoločností
VEKOMIN s.r.o. a MST Trade s.r.o., v zdaňovacom období jún 2012. Z odpovede na zaslanú žiadosť

o MVI ohľadompreverenia tovaru pre spoločnosť GLOBALTRADE-EU s.r.o. vyplýva, že tovar bol údajne
priamo prepravený od slovenského dodávateľa k odberateľovi do Maďarska. Tovar mal byť naložený
v Seredi a vyložený v Komárome v Maďarsku, pričom kupujúcim mala byť spoločnosť LIAVID Kft., so
sídlom Elödut. 9, Budapešť, avšak táto spoločnosť bola od 22. marca 2012 v likvidácií a v júni 2012
nevykonávala žiadnu činnosť.

25. Závery správcu dane pri nepriznaní dane z deklarovaných zdaniteľných plnení nie sú postavené na
nekontaktnosti spoločností, ktoré neboli v priamom vzťahu s platiteľom, ale na dôkazoch, ktoré obchod
s kryštálovým cukrom nepreukázali od priamych dodávateľov uvedených na faktúrach, z ktorých si
žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Keďže nebol preukázaný predmet dane, následne nemohol

žalobca dodať cukor odberateľom s oslobodením do Čiech, čo bolo potvrdené českou finančnou
správou, aj údajmi na CMR, keď boli zistené iné skutočnosti u deklarovaných odberateľov a dopravcov,
ako uvádzal platiteľ na dokladoch.

26. Zo zistených skutočností vyplynulo, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy za zdaňovacie

obdobie jún 2012, ktoré by preukázali existenciu kryštálového cukru, z kúpy ktorého si uplatnil
odpočítanie DPH podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Šetrením z vykonaných daňových kontrol
u spoločnosti Nettix, s.r.o., Trinity Commodities s. r. o., MST Trade s.r.o. ako aj ďalších dotknutých
subjektov nebola preukázaná existencia kryštálového cukru, nebol zistený výrobca ani jeho konečná
spotreba. Išlo o fakturáciu veľkého množstva kryštálového cukru bez jeho konečnej spotreby za účelom

získania daňovej výhody pre subjekty, ktoré boli zapojené v reťazci dodávateľov a odberateľov. Na
základe uvedeného správca dane vydal rozhodnutie č. 101420080/2018 zo dňa 24. júla 2018 (ďalej len
„druhé rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eur naDPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2012 v
sume XXX XXX,XX eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume XXXX,XX eur.

27. Voči druhému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 102288772/2018 zo dňa 20. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
druhé rozhodnutie správcu dane potvrdil.

28. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že

vrátenie veci do vyrubovacieho konania z dôvodu vykonania a vyhodnotenia dôkazov je vrátenie správcu
dane do daňovej kontroly, pretože táto bola riadne v určenej lehote ukončená. Podľa § 74 ods. 4
daňového poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak
sú na to dôvody. Zisťovanie a preverovanie môže správca dane vykonávať aj vo vyrubovacom konaní
z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového a právneho stavu.

29. Žalovaný taktiež uviedol, že má vedomosť o rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/30/2016-50 zo dňa 4. októbra 2017, ktorý zamietol žalobu Trinity Commodities s.r.o. týkajúcu sa
daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, keď spoločnosti nebol priznaný nadmerný
odpočet a bola vyrubená daň. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3. januára 2018, pričom kasačná
sťažnosť nebola podaná. V rozsudku je okrem iného uvedené, že Trinity Commodities s.r.o. deklarovala

nadobudnutie cukru od dodávateľa GURMA, s.r.o., ktorej konateľ C. N. do zápisnice uviedol, že prišlo
k zneužitiu jeho mena, spoločnosť GURMA, s.r.o. nepozná, nikdy neobchodoval a nevykonával žiadnu
ekonomickú činnosť. V predmetnom rozsudku súd uviedol, že z celkového priebehu deklarovaných
obchodov vyplýva, že účastníci reťazca v skutočnosti nemali záujem využiť daný tovar pre svoju potrebu
a nemali ani za cieľ hľadať konečných spotrebiteľov, nevykonávali činnosť za účelom zabezpečenia

dodania predmetného tovaru konečnému spotrebiteľovi na jeho priame využitie. Podľa názoru súdu bolo
v konaní pred daňovými orgánmi dostatočne preukázané, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorého
zámerom nebolo hľadať konečného spotrebiteľa tovaru, ale zámerom reťazca a v ňom zúčastnených
obchodných spoločností bolo využitie systému DPH s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu. Aj tento
rozsudok tak potvrdzuje, že platiteľ reálne zdaniteľné obchody s kryštálovým cukrom neuskutočnil so

spoločnosťou Trinity Commodities s.r.o., ani prostredníctvom nej. Žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno o preukázaní údajov uvedených na dokladoch, preto mu nebola priznaná DPH z týchto
dokladov, nepreukázal predmet dane, s ktorým deklaroval vykonávanie ekonomickej činnosti. Nie je teda
pravdivé tvrdenie uvedené v odvolaní, že na žalobcu bolo prenesené dôkazné bremeno za iné daňové
subjekty.

30. Tvrdenie žalobcu, že preberanie záverov z iných daňových kontrol iných správcov dane, ktorých sa
žalobca nemohol zúčastniť, predstavuje porušenie procesných práv žalobcu, ktorý má právo zúčastniť
sa na všetkých pojednávaniach, na ktorých sú vykonávané dôkazy, o ktoré sa správca dane opiera, a
z toho dôvodu správca dane neuniesol dôkazné bremeno pre svoje tvrdenie, nepovažuje žalovaný za

opodstatnené. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. V

tomto prípade preberanie záverov a zistení z vykonanej daňovej kontroly správcom dane a ich použitie v
daňových kontrolách iným správcom dane, nie je porušením procesných práv kontrolovaného daňového
subjektu, ako uvádza žalobca, i napriek tvrdeniu, že sa ich nemohol zúčastniť. Vzhľadom na uvedené má
žalovaný za to, že žalobca nepreukázal, že obchody deklarované na dokladoch sa uskutočnili. Primárne
tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní toho, čo tvrdil na dokladoch. Nesplnenie svojej

dôkaznej povinnosti nemôže žalobca prenášať na správcu dane, ktorý správne skutkovo aj právne
vyhodnotil získané dôkazy.

31. V prípade žalobcu bolo po rozsiahlom šetrení a preverení množstva obchodných spoločností
zapojených vo fakturačnom reťazci s kryštálovým cukrom jednoznačne zistené, že predmet dane

neexistoval, zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach sa reálne neuskutočnili tak, ako žalobca tvrdil
na dokladoch. Samotný žalobca prostredníctvom svojho konateľa neuviedol pred správcom dane žiadne
relevantné skutočnosti a vedomosti o predmete dane, zdaniteľných obchodoch, svojich dodávateľoch
a odberateľoch a preprave kryštálového cukru. Vzhľadom na potrebu zabránenia neoprávnenéhoodčerpávania finančných prostriedkov z verejných financií a ochrany zásady neutrality DPH v prospech
tých, ktorí realizujú reálne obchody s opodstatneným ekonomickým cieľom, bolo nevyhnutné s využitím
daňovej kontroly a prostriedkov a postupov správy daní preveriť aj ďalšie daňové subjekty zúčastňujúce

sa na zdaniteľných obchodoch s komoditou, ktorej pôvod ani konečné využitie nebolo možné zistiť.

II. Správna žaloba

32. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj druhého

prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.

33. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne
a nezákonné, keďže potvrdzuje nesprávne a nezákonné rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo
vydané v konaní, kde správca dane obišiel maximálnu ročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly
prostredníctvom vyrubovacieho konania, čím došlo k jej porušeniu, ako aj k porušeniu zásady

primeranosti. Žalobca má za to, že v prípade, ak žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane a nariadil
mu, aby v rámci ďalšieho konania vykonal a vyhodnotil dôkazy potrebné na úplné zistenie skutkového a
právneho stavu, musí sa konanie vrátiť do štádia daňovej kontroly, inak by bol žalobca zbavený ochrany,
ktorú mu poskytuje zákonná jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Daňový subjekt nemôže
byť zbavený ochrany pred zasahovaním do jeho súkromnej sféry formálnym vyhotovením protokolu

a následne čeliť rozsiahlemu preverovaniu vo vyrubovacom konaní. Preto všetky úkony a dôkazy
vykonané po uplynutí ročnej lehoty majú podľa žalobcu povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku.

34. Ďalšou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že prerušenie vyrubovacieho konania správcom dane

nebolo v súlade so zákonom. Prerušenie konania správca dane odôvodnil tým, že začalo konanie o inej
skutočnosti, rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia o prerušení správca dane
uviedol, že začal konanie o inej skutočností, rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, zaslaním žiadosti o
MVI, na základe čoho správca dane získa podklady na správne určenie výšky dane. Žalobca prerušenie
daňového konania z dôvodu otvorenia, resp. priebehu daňovej kontroly u iného daňového subjektu (v

tomto prípade Nettix s.r.o.) nepovažuje za súladný so zákonom.

35. Žalobca ďalej poukázal na to, že tak správca dane ako aj žalovaný nesprávne vyhodnotili
dôkazy predložené žalobcom. Správca dane neakceptoval dôkazy predložené žalobcom v rámci
daňovej kontroly, keď konštatoval, že doklady, ktoré formálne spĺňajú zákonom stanovené podmienky

preukazujúce právo na odpočítanie dane, nie je možné považovať za dôkazný prostriedok. Žalobca
zastáva názor, že správca dane postupoval v rozpore so základnou zásadou správy daní (§ 3 ods.
3 daňového poriadku), keď pri vyhodnocovaní dôkazov neakceptoval dôkazy predložené žalobcom,
pričom ani nevykonal ním navrhované ďalšie dokazovanie. Správca dane a žalovaný tak nedostatočne
vykonali dokazovanie a ponechali dôkazné bremeno výlučne na žalobcovi.

36. Podľa žalobcu samotný správca dane ako aj žalovaný uvádzajú, že správca dane nespochybňuje
existenciu tovaru - potravinárskych komodít, ale spochybňuje skutočnosť, že predmetný tovar dodali
určité daňové subjekty. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že žalobca tovar nakúpil, nemohlo
prísť ani k jeho dodaniu do iných členských štátov. Žalobca nesúhlasí s uvedeným názorom správcu

dane, keďže je založený na nedostatočnom vykonaní dokazovania, na subjektívnom konštatovaní a nie
je podložený objektívnymi skutočnosťami. Keďže správca dane v rámci predmetnej daňovej kontroly
nevykonal dokazovanie dostatočne, následkom toho nesprávne posúdil skutkový stav pri obchodovaní s
kryštálovým cukrom. Neboli teda vyvrátené tvrdenia a dôkazy potvrdzujúce to, že žalobca uskutočňoval
reálne obchody s cukrom.

37. Žalobca považoval za dôležité poukázať aj na nesprávne právne posúdenie veci správcom dane
a žalovaným, a to najmä nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok na odpočítanie DPH
a nesprávne právne posúdenie podmienok pre oslobodenie od dane. K nesprávnemu právnemu
posúdeniu splnenia podmienok na odpočítanie DPH žalobca uviedol, že na ústnych pojednávaniach

napriekopakovanýmžiadostiamzástupcužalobcusprávcadaneneuviedol,akédôkazybysprávcudane
uspokojili za účelom preukázania výrobcu cukru, resp. preukázania konečnej spotreby. Pri nesprávnom
posúdení podmienok pre oslobodenie od dane žalobca poukázal na znenie § 43 ods. 1 zákona o DPH,
ktorý neukladá podmienku, aby tovar bol prepravený do rovnakého členského štátu ako je členský štát,v ktorom je odberateľ identifikovaný. V praxi sa totiž bežne realizujú obchodné prípady, keď si odberateľ
prevezme tovar na území Slovenskej republiky a následne ho prepraví do iného členského štátu ako je
štát, v ktorom je odberateľ usadený alebo identifikovaný pre daň alebo prípady, keď odberateľ inštruuje

svojho dodávateľa, aby tovar zaslal na ním určenú adresu.

38. Za zásadný problém žalobca považoval fakt, že postupom správcu dane bol zbavený možnosti
zúčastniť sa na jednotlivých úkonoch, klásť prípadným svedkom otázky a vyjadrovať sa k nim. V tejto
súvislosti uviedol, že preberanie záverov z iných daňových kontrol iných správcov dane, ktorých sa

žalobca nemohol zúčastniť, predstavuje porušenie procesných práv žalobcu, ktorý mal právo zúčastniť
sa na všetkých pojednávaniach, na ktorých sú vykonávané dôkazy, o ktoré správca dane opiera svoje
rozhodnutie.

39. Ak mal správca dane v rámci daňovej kontroly pochybnosti o reálnosti obchodov deklarovaných
žalobcom a predložené daňové doklady (došlé faktúry, vyšlé faktúry, CMR doklady alebo dodacie listy)

považoval za nedostatočné, mal si zadovážiť ďalšie dôkazy ako napr. vykonať miestne zisťovania
u prevádzkovateľov skladov, v ktorých bol predmetný cukor skladovaný, vykonať miestne zisťovania
u prepravcov, ktorí predmetný cukor prepravovali, vykonať svedecké výpovede prevádzkovateľov
skladov, prepravcov a ich zamestnancov, resp. šoférov, ktorí vykonali prepravu tovaru, a pod. Žalobca
uviedol, že uskutočňoval reálne obchody s kryštálovým cukrom. V tejto súvislosti zdôraznil, že pri

realizácii predmetných obchodov postupoval obozretne, vynaložil dostatočné úsilie, ktoré od neho
bolo možné spravodlivo požadovať, aby si preveril informácie o svojich obchodných partneroch, overil
reálnu existenciu tovaru, tovar prebral a skontroloval aj jeho vyskladnenie zo skladových priestorov.
Žalobca, predtým ako začal obchodovať s kryštálovým cukrom sa presvedčil o fyzickej existencii tovaru.
Odbyt nakúpeného kryštálového cukru bol zabezpečený. Správca dane ako aj žalovaný nedostatočne

odôvodnili nepriznanie nároku na odpočítanie dane, nevysporiadali sa so všetkými záležitosťami,
ktoré bolo potrebné preveriť a objasniť, čo viedlo k vyvodeniu predčasných záverov. Podľa žalobcu
je predovšetkým na správcovi dane, aby svoje pochybnosti preukázal presvedčivými dôkazmi. Na
odmietnutie priznania odpočtu DPH nepostačujú len jeho pochybnosti z dôvodu nekontaktnosti.

40. Žalobca predložil k výkonu kontroly všetky požadované doklady a správal sa pri obchodovaní s
obvyklou obozretnosťou. Žalobca tak vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno tvrdenia, že
materiálne plnenie neexistuje (ako aj dôkaznú núdzu) znáša správca dane, ktorý však toto svoje tvrdenie
nepreukázal a svoje tvrdenie opiera výlučne o nekontaktnosť iných dodávateľov v obchodnom reťazci
a výsledky neskončených konaní u dodávateľov žalobcu.

III. Vyjadrenie žalovaného

41. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17. apríla 2019 zhrnul priebeh administratívneho konania
a žiadal podanú správnu žalobu zamietnuť.

42. K námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe žalovaný uviedol, že správca dane vykonal už v
priebehu daňovej kontroly množstvo úkonov a šetrení, vydal dožiadania aj žiadosti o MVI za účelom zistiť
čonajúplnejšievšetkyskutočnostivovecižalobcomdeklarovanéhovykonávaniazdaniteľnýchobchodov
s kryštálovým cukrom. Správca dane vykonával daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku,

preveroval a zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V žiadnom prípade nie je
možné tvrdiť, že v priebehu daňovej kontroly bol správca dane nečinný, práve naopak. Nečinnosť sa dá
vyčítať práve žalobcovi, pretože ten žiadne vecné dôkazy na preukázanie ním deklarovaných obchodov
s kryštálovým cukrom nepredložil. Ročná lehota ustanovená zákonom neplatí iba pre správcu dane, ale
je záväzná aj pre kontrolovaný daňový subjekt, pretože ten je povinný v tejto lehote spolupracovať so

správcom dane a predložiť všetky skutočnosti a dôkazy preukazujúce údaje uvedené na dokladoch z
vlastnej iniciatívy, pretože dôkazné bremeno leží na kontrolovanom daňovom subjekte.

43. Spoločník a jediný konateľ žalobcu A. B. bol oboznámený v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 9104403/5/3094208/2013/Duba zo dňa 27. júna 2013 so zisteniami a so stanoviskom správcu

dane, že nebolo žalobcom preukázané deklarované nadobudnutie a predaj kryštálového cukru, jeho
existencia, pôvod, konečný spotrebiteľ. Konateľ žalobcu nepodal žiadne vyjadrenie, ani stanovisko,
čo znamená, že zjavne nemal žiadne vedomosti o zdaniteľných obchodoch, ktoré deklaroval napredložených dokladoch. Daňová kontrola bola v danej veci žalobcu, podľa § 46 ods. 9 písm. a)
daňového poriadku, ukončená doručením protokolu dňa 4. júla 2013, čo je v zákonom stanovenej lehote.

44. K zisteniam uvedeným v protokole podal splnomocnený zástupca žalobcu námietky, ktoré s ním
správca dane prerokoval podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/3859077/2013/Duba zo
dňa 20. augusta 2013, pričom výsledok daňovej kontroly sa nezmenil. S vyjadrením k protokolu boli v
prílohe zaslané aj fotografie, ktoré sa mali týkať dodávok kryštálového cukru v sklade v Senci. Podané
námietky a vyjadrenie k protokolu s prílohami neobsahovali žiadne dôkazy vecne preukazujúce predmet

dane a s ním deklarované zdaniteľné obchody. Zástupca žalobcu poukazoval na zmluvy, listiny a osoby,
ale žiadne skutočnosti a dôkazy, ako mal konateľ žalobcu vykonávať zdaniteľné obchody s kryštálovým
cukrom, neboli obsahom vyjadrenia.

45. Žalovaný po oboznámení sa so spisom žalobcu a s dôvodmi podaného odvolania rozhodnutím
č. 1100302/1/162411/2015/5060 zo dňa 31. marca 2014 zrušil rozhodnutie správcu dane č.

9104403/5/3874647/2013/Duba a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný
postupoval podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku pri zrušení rozhodnutia správcu dane a vrátení veci
na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom zaviazal správcu dane v ďalšom konaní došetriť existenciu
predmetu dane, vykonať a vyhodnotiť dôkazy. V žiadnom prípade nebolo zneužité vyrubovacie konanie
na úkony spadajúce do daňovej kontroly, pretože správca dane vykonal už v priebehu daňovej kontroly

množstvo úkonov na zistenie skutkového stavu z vlastnej iniciatívy, zatiaľ čo žalobca bol pasívny a
predložil ku kontrole iba doklady, ktoré preukazujú skutočnosti formálne.

46. V prvom rade mal žalobca predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, aby si splnil svoju dôkaznú
povinnosť a nie správca dane, ako uvádza v žalobe žalobca. Hmotnoprávne podmienky stanovené v

zákone o DPH žalobca nesplnil a boli zistené skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca žiadne zdaniteľné
obchody s kryštálovým cukrom deklarované na dokladoch nerealizoval a predložením dokladov vedome
klamal a zavádzal.

47. Po vrátení veci žalovaným správca dane prerušil vyrubovacie konanie od 15. mája 2014 z dôvodu

začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Daňový úrad Košice vykonával
v spoločnosti Nettix s.r.o. daňovú kontrolu, v rámci ktorej preveroval deklarované zdaniteľné obchody
s kryštálovým cukrom, pričom vydal žiadosti o MVI, v ktorých uviedol, že žiada preveriť informácie
uvedené na dokladoch z dôvodu, že spoločnosť Nettix s.r.o. deklarovala obchodovanie s kryštálovým
cukrom v tuzemsku a jeho dodanie žalobcovi, ktorý deklaroval jeho dodanie s oslobodením od dane

podľa § 43 zákona o DPH platiteľom do Českej republiky. Daňový úrad Košice prešetroval celý zistený
fakturačný reťazec. Šetrenia sa teda priamo týkali žalobcu, ktorý deklaroval zdaniteľné obchody s
kryštálovým cukrom v tuzemsku a jeho následné dodanie s oslobodením od dane do iného členského
štátu.

48. Podľa vyjadrenia A. B. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9102402/5/389796/2013/BaLu zo
dňa 30. novembra 2013, prepravu kryštálového cukru si zabezpečovali odberatelia žalobcu. Z toho
vyplýva,žepredmetnýcukormalbyťpredávanýbezprepravy,ktorúniktonezabezpečoval,nemalžiadne
prepravné náklady. Ďalšou otázkou je, že ani jedného zástupcu obchodnej spoločnosti nezaujímal pôvod
kryštálového cukru, kvalita, druh atď., keďže sa k tomu ani jeden z nich nevyjadroval. Vykonanými

zisteniami u deklarovaných dodávateľov kryštálového cukru žalobcovi a odpoveďami českej daňovej
správy boli potvrdené závery správcu dane uvedené v protokole o daňovej kontrole žalobcu, že nebola
preukázaná existencia fakturovaného predmetu dane v tuzemsku, teda žalobca nemohol uskutočniť
jeho dodanie do iného členského štátu.

49. Na námietku k dĺžke prerušenia vyrubovacieho konania žalovaný poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky III.ÚS 726/2016-20 zo dňa 25. októbra 2016, v ktorom okrem iného Ústavný
súd Slovenskej republiky uviedol, že prerušená daňová kontrola nemôže spôsobovať obmedzenie
základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať
žiadnu kontrolnú aktivitu. V danom prípade teda platí, že správca dane nemohol vykonávať v čase

prerušenia vyrubovacieho konania žiadnu činnosť. Žalovaný opakovane uviedol, že lehota na výkon
daňovej kontroly bola dodržaná.50. K námietkam o nesprávnom vyhodnotení dôkazov žalovaný poukazuje, že nestačí iba formálne
splniť podmienky, ale je potrebné preukázať aj vecné splnenie podmienok, čo v danom prípade žalobca
nesplnil a skutočnosti uvedené na predložených dokladoch vecne nepreukázal. Žalovaný zopakoval, že

žalobca žiadne vecné dôkazy na svoje tvrdenia neuviedol a nepredložil, pričom nie správca dane, ale
žalobca musí preukázať splnenie podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH pri uplatnení práva na
odpočítanie dane. Závery daňových orgánov neboli predčasné, ale postavené na nečinnosti žalobcu,
nesplnení jeho dôkaznej povinnosti a množstve vykonaných šetrení, ktoré tvrdenia žalobcu nepreukázali
tak, ako uviedol na predložených dokladoch. Žalobca nevyčerpal svoje dôkazné bremeno, keďže si

nesplnil svoje dôkazné bremeno tým, že obsahovo nepreukázal deklarované zdaniteľné obchody.

IV. Replika žalobcu

51. V replike zo dňa 26. júna 2019 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe. Žalobca
ďalej zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, pričom zdôraznil, že si pri svojom

podnikaní počínal nanajvýš zodpovedne, voči svojim obchodným partnerom postupoval opatrne, najmä
si zistil a preveril všetky potrebné informácie a skutočnosti.

52. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval.

V. Relevantná právna úprava

53. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

54. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí

tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo
zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

55. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu; ak platiteľ
nemá faktúru, môže uplatnenie práva na odpočítanie dane preukázať aj iným hodnoverným dokladom
osvedčujúcim nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a vznik daňovej povinnosti
pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v príslušnom zdaňovacom období, d) pri

odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom
je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

56. Podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad,
môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane,

ktorýmjedaňovýúradalebocolnýúrad,aktentomôžepožadovanýúkonvykonaťľahšie,hospodárnejšie
alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré
dožiadaniu nemôže vyhovieť.

57. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

58. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnostirozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.

59. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

VI. Pojednávanie

60. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2S/11/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/11/2019.

61. Predsedníčka senátu na pojednávaní upovedomila prítomného právneho zástupcu žalobcu,
že predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová je z dôvodu neodkladných záležitostí
neprítomná a v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 je zastupujúcou
predsedníčkousenátuJUDr.InaŠingliarová.Naotázkuprávnehozástupcužalobcuozmenáchvzložení

senátu predsedníčka senátu podotkla, že náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny
prerozdeľovali už pridelené veci, t. j. aj prejednávaná vec, a to konkrétne z dôvodu zmeny v obsadení
súdu sudcami.

62. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na
pojednávaní konanom dňa 22. októbra 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k
záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil
postupom podľa ust. § 137 ods. 3 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, pričom žalovaný svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

63. Na úvod správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v rámci daňového konania je nevyhnutné
rozlišovať medzi (I) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočítanie DPH, (II) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (III) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (IV) odopretím
nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

64. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (I) aby daňový
subjektnárokujúcisiodpočetbolzdaniteľnouosobou,(II)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávona
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (III) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných

plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
zo dňa 28. novembra 2006 (ďalej len „smernica Rady č. 2006/112/ES“), ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet

zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod
29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky
patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho

správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet
SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).65. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm.
a) Smernice Rady č. 2006/112/ES tak nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných
materiálnych podmienok) preukáže, že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom dane, t. j.

osobou registrovanou na daň, a to s poukazom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH. Platí to aj v prípade,
ak identita skutočného dodávateľa tovar, resp. služby nebude rovnaká s identitou deklarovaného
dodávateľa tovaru alebo služby (podobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžfk/43/2021 zo dňa 14. decembra 2022, body 52 až 56).

66. Správny súd na základe rozhodnutí daňových orgánov konštatuje, že dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu bolo neunesenie dôkazného bremena
žalobcu vo vzťahu k preukázaniu, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili práve prostredníctvom
dotknutých spoločností, teda osobami uvedenými na sporných faktúrach, a deklarovaným spôsobom.
Bolo teda spochybnené splnenie materiálnej, resp. hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie
dane, a to že tovar uvedený na faktúrach, na ktorých žalobca zakladá právo na odpočítanie dane, bol

dodaný inou zdaniteľnou osobou a následne bol žalobcom dodaný ako intrakomunitárne dodanie tovaru
do Českej republiky.

67. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca uvádza, že zákonná jednoročná lehota na vykonanie daňovej
kontroly bola prekročená a prerušenie daňového konania z dôvodu otvorenia, resp. priebehu daňovej

kontroly u iného daňového subjektu, považuje za nesúladné so zákonom, správny súd konštatuje,
že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej jednoročnej lehote. Správny súd má za
zrejmé, že správca dane vykonal daňovú kontrolu v lehote kratšej ako jeden rok, ktorú upravuje § 46
ods. 10 daňového poriadku a vo vyrubovacom konaní nevykonával žiadne úkony totožné s úkonmi
vykonávanými počas daňovej kontroly. Prerušením daňového (vyrubovacieho) konania z dôvodu, že sa

začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, nemohlo prísť k porušeniu práv
žalobcu. Správca dane vo vyrubovacom konaní len prebral relevantné zistené skutočnosti v daňových
kontrolách vykonávaných u dodávateľov žalobcu. Správny súd má za dôvodné predpokladať, že bolo
aj v záujme žalobcu, aby sa čo najpresnejšie zistil skutkový stav a bola mu správne určená prípadná
daňová povinnosť vo vyrubovacom konaní.

68. K námietke žalobcu, že postupom správcu dane bol zbavený možnosti zúčastniť sa na jednotlivých
úkonoch, klásť prípadným svedkom otázky a vyjadrovať sa k nim, správny súd uvádza, že žiadne
ustanovenie daňového poriadku neukladá správcovi dane povinnosť zabezpečiť prítomnosť účastníka
konania pri výsluchu svedkov, pričom žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úkonov, výpovedí

svedkov zaznamenaných formou úradných záznamov, vyjadriť sa k nim a navrhovať dôkazy, čím boli
naplnené jeho práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku.

69. K spornému neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd poukazuje
na skutočnosť, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo

nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Dôvodom na prenos dôkazného bremena
na daňový subjekt však nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti
predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane,
ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je
naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet

dane. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si
odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť
a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.

70. Správny súd zdôrazňuje, že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane

nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia
jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo
reálne prijaté od platiteľa DPH. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli
splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by
obsahoval všetky formálne náležitosti.

71. V zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn.
1Sfk/96/2022 zo dňa 30. septembra 2024) správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu,
príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobommá okrem predložených daňových dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom
vykonaní deklarovaného zdaniteľného plnenia. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce,
že plnenia skutočne prijal tak, ako to deklaroval. Správca dane nemá povinnosť inštruovať daňový

subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné
plnenie. Dôkazné bremeno o dodaní služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane ale
daňový subjekt. Pokiaľ správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti

spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Napokon je potrebné dodať, že konkrétne
skutkové okolnosti preverovaných zdaniteľných plnení predsa nemôžu byť známe správcovi dane, ale
musia byť známe práve žalobcovi, a preto on jediný je spôsobilý rozpoznať okruh dôkazov, ktorými by
mohol preukázať v konaní relevantné konkrétne skutkové okolnosti osvetľujúce dodanie preverovaných
tovarov dodávateľom uvedeným na faktúre.

72. Správny súd tak konštatuje, že má za presvedčivo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného
plnenia nedošlo, resp. žalobca vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému plneniu neuniesol dôkazné
bremeno. Ak si teda žalobca nárokoval odpočítanie DPH na základe takto neexistujúceho plnenia,
právo na odpočítanie DPH mu vôbec nevzniklo, keďže fakticky nebolo žiadne zdaniteľné plnenie ani
uskutočnené.

73. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

74. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania pred správnym
súdom nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle
§ 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie,
pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť eventuálne trovy žalovanému, v
zmysle § 168 SSP.

75. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.