Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200403
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425200403.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9Co/59/2025
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom Garbiarska 695,
Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, H. I., zastúpený JUDr.

Gergelym Pšenákom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, o zaplatenie 500 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. júla
2025 č. k. 13C/6/2025-57 takto

r o z h o d o l :

9Co/59/2025
Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvyhovujúcomvýroku (I.)avovýrokuotrovách
konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

9Co/59/2025
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
500 eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne od 27. 02. 2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku (I.), v zostávajúcej časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania žalobu
zamietol (II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.). Rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 451, § 456, § 457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že dňa 07. 06. 2023 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom boli predaj a kúpa diskov na vozidlo zn. Kia, pričom nie je úplne zrejmé, či
predmetom dohody boli iba hliníkové disky alebo aj pneumatiky, ale je preukázané, že dohoda na
cene znela na sumu
1 000 eur, a že žalobca na základe uvedenej dohody na účet žalovaného poukázal ešte v deň uzavretia
kúpnej zmluvy sumu 500 eur ako zálohu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, preto

ich súd považoval za nesporné a navyše z listinných dôkazov (z potvrdenia o transakcii
zo dňa 07. 06. 2023 a odpovede žalovaného na správu žalobcu dňa 07. 06. 2023) aj za preukázané.
Medzi stranami sporu bolo sporné to, či predmetom kúpy mali byť aj pneumatiky alebo jej predmetom
boli iba hliníkové disky, tiež bolo sporné, či žalovaný súhlasil s vrátením zálohy a jej splácaním
(čo žalovaný popieral) a tiež bolo sporné, či žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil alebo nie, resp. či tak
urobil platne. Bez ohľadu na to, že vykonaným dokazovaním sa jednoznačne a nepochybne tieto sporné

okolnosti odstrániť nepodarilo, je treba uzavrieť, že je jednoznačné, že k naplneniu predmetu a obsahu
kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo a nie je ani predpoklad, že by žalovaný svoj záväzok z
kúpnej zmluvy splnil alebo sa ho čo i len pokúsil splniť. Tento záver súd prijal preto, že od doby dohodystrán sporu prešli viac než dva roky, žalovaný tovar, ktorý mal od neho žalobca kúpiť nielenže nedodal,
ale ani ním nedisponuje, nedeklaruje jeho dodanie a ani netvrdí, že ho žalobcovi dodá.
1.2. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 500 eur tým, že

prijal od žalobcu plnenie v tejto sume bez toho, že by bol splnil svoj záväzok dodať tovar. Žalovaný sa
bránil tým, že zmluva je stále platná, pretože žalobca od nej neodstúpil platne, no s touto jeho obranou
sa nestotožnil, a to preto, že žalovaný svoju povinnosť dosiaľ, napriek tomu, že od uzavretia kúpnej
zmluvy uplynuli viac než dva roky nesplnil a vzhľadom k tomu, že ani netvrdil a nedeklaroval, že svoju
povinnosť splniť hodlá, resp., že plnenie, ktoré mal pre žalobcu zabezpečiť, je ešte vôbec možné a

reálne, konštatoval, že prijatie plnenia (zálohy vo výške 500 eur) je prijatím plnenia z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, pretože je zrejmé, že k plneniu zo strany žalovaného nikdy nedôjde, najmä ak
žalobca, čo je úplne zrejmé, už oň nejaví záujem. Vyššie uvedeným spôsobom teda žalovaný získal
majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol a je preto povinný ho podľa § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať tomu na koho úkor ho získal (žalobcovi).
1.3. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania (vo výške, ktorú žalobca

žiadal, pretože jeho návrh súd prekročiť nemohol a to napriek tomu, že od 01. 01. 2025 do 30.
06. 2025 je možné žiadať úrok z omeškania vo výške 11,15%) a to od 27. 02. 2025, pretože žalovaný
je s platením peňažného dlhu v omeškaní preukázateľne odo dňa 26. 02. 2025, kedy prevzal platobný
rozkaz súdu. Za predchádzajúce obdobie žalobcovi úrok z omeškania nepriznal, keď nie je úplne zrejmé,
kedy došlo k tomu, že strany sporu dospeli k záveru, že plnenie z kúpnej zmluvy medzi nimi uzavretej

nie je možné, resp. že na ňom záujem už nemajú a navzájom si vrátia plnenia, ktoré z nej prevzali. Nad
rámec priznaného úroku z omeškania (za obdobie predchádzajúce dňu 27. 02. 2025) žalobu zamietol
ako nedôvodnú z dôvodu, že ako je vyššie uvedené, nárok na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi
vznikol len od uvedeného dňa.
1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP)

a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pretože žalobca bol úspešný takmer v celom
predmete sporu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči výrokom I. a III.,
odôvodniac ho tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)

CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že súd v danom prípade viacnásobne pochybil, čo dospelo k vydaniu
nezákonného, nespravodlivého a nesprávneho rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie a jeho obsah
je absolútne v rozpore s právnym poriadkom SR. Uviedol, že sa súd nevysporiadal so skutkovým
stavom veci a nezistil ho riadne. Nevykonal ani žiadne dôkazy a v zásade jeho rozhodnutie spočíva

na domnienke. Súd uviedol, že nie je zrejmé, či predmetom predaja a kúpy mali byť iba disky, či
žalovaný súhlasil s vrátením peňazí a zaviazal sa ich splácať a či žalobca od zmluvy odstúpil. Sú to
tie tvrdenia, ktoré žalovaný celý čas rozporoval, a o ktorých žalobca nepredložil ani jediný relevantný
dôkaz. V civilnom konaní je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení
a má povinnosť tzv. substancovania skutkového stavu veci, teda nielen tvrdiť, ale ich aj relevantnými

dôkaznými prostriedkami preukázať, k čomu v konaní neprišlo. Súd teda porušil viacero zásad, ale
najmä nevykonal riadne dokazovanie tak, ako to vyžaduje CSP. Svojvoľným hodnotením dôkazov súd
napadnutým rozsudkom porušil jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Namietal, že dôkazy
nestačí len vykonať, ale treba ich tiež náležite vyhodnotiť, čiže posúdiť ich vierohodnosť a relevantnosť
záväzného riešenia sporu. Poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval.

Poukázal na to, že v danom prípade súd priznal sumu vo výške 500 eur a úroky z omeškania
na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Nakoľko však nedošlo k zániku záväzku, nemožno
priznať akúkoľvek sumu na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení, kým nie je preukázané, že
došlo k zániku záväzku a tak naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ záväzok
trvá,niejemožnédožadovaťsaničohoinéhoakojehoplnenia.Tvrdeniesúdu,žeprávnydôvododpadol,

lebo si myslí, že k plneniu nikdy nedôjde, postráda akýkoľvek logický súvis a zákonnosť. Z uvedeného
je zrejmé, že súd na viacerých miestach svojho odôvodnenia vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a porušil viaceré zásady CSP. Rozhodnutie považoval za nezákonné, nespravodlivé anesprávne a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí,
s rozhodnutím súdu sa stotožňuje a to s jeho skutkovými aj právnymi zisteniami. Žalovaný vo svojom
odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval ani jedno z tvrdení žalobcu, obmedzil sa len
na konštatovanie, že súd sa nevysporiadal so skutkovým stavom a nezistil ho riadne, pričom nemal
vykonať žiadne dôkazy. Zároveň žalovaný ani nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu, ktorý by

mal súd nevykonať. Dokonca ostal pasívny aj vo svojej povinnosti uviesť tvrdenia o rozhodujúcich
skutočnostiach. Obmedzil sa len na bližšie nerozvedené tvrdenie o nepreukázaní odstúpenia od zmluvy
zo strany žalobcu, avšak bližšie tieto skutočnosti žiadnym spôsobom neopísal. Žalobca vo svojej žalobe,
následnom vyjadrení k odporu, ako aj vo svojej výpovedi jasne a zrozumiteľne uviedol, akým spôsobom
došlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ani jediné relevantné tvrdenie, že
by odstúpenie od zmluvy malo byť neplatné alebo nemalo byť uskutočnené. To, že došlo k odstúpeniu

od zmluvy je zrejmé aj z komunikácie strán sporu, keď zo správ žalobcu je zrejmé, že na rozdiel od
skorších správ už nepožaduje plnenie zo zmluvy, ale požaduje vrátenie finančných prostriedkov. Toto
samo o sebe poukazuje na existenciu odstúpenia od zmluvy. V kontexte jeho samotnej výpovede je
preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy došlo. Tento záver potvrdzuje aj samotné
správanie žalovaného, ktorý za dobu viac ako dvoch rokov nevykonal ani len pokus o plnenie zo zmluvy.

Uviedol, že v zmysle princípov kontradiktórnosti nie je pravdou, že by neuniesol dôkazné bremeno, ale
naopak neuniesol ho žalovaný, a to vo vzťahu k účinnému a kvalifikovanému popretiu tvrdení, ohľadom
odstúpenia od zmluvy. Nič mu nebránilo predložiť dôkazy, ktoré by preukázali, že záväzok zo zmluvy
naďalej trvá. Nenavrhol ani len svoj výsluch, nepredložil k tejto otázke ani vlastné skutkové tvrdenia
a obmedzil sa len na popretie tvrdení žalobcu a právny výklad § 132 ods. 1 CSP. Žalovaný teda síce

nie je povinný preukázať, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, avšak ak je tu tvrdenie o tom, že došlo
a je podporené dôkazmi, tak žalovaný na kvalifikované popretie musí uviesť vlastné tvrdenia a navrhnúť
vykonanie dôkazov. K nemožnosti plnenia uviedol, že z jeho výsluchu vyplýva, že žalovaný disky nemá
atedajedanáobjektívnanemožnosťplnenia.Mázato,žebolopreukázanéodstúpenie odzmluvy
zo strany žalobcu. Od zmluvy bolo možné odstúpiť aj ústne, čo sa aj v zmysle vykonaných dôkazov

stalo. Žalovanému boli poskytnuté viaceré dodatočné lehoty na plnenie, až kým sa nerozhodol odstúpiť
od zmluvy a určiť žalovanému lehotu na vrátenie finančných prostriedkov, ktorú opakovane nedodržal.
Z celkového správania žalovaného je zrejmé, že nemá v úmysle plniť. Svedčí skôr o snahe
podviesť žalobcu a úmyselne sa na jeho úkor obohatiť takýmto podvodným konaním, keď prevezme
finančné prostriedky, avšak nedodá žiadny tovar a následne po opakovaných urgenciách žalobcu, ako

aj po jeho odstúpení od zmluvy nekomunikuje a vyhýba sa akémukoľvek inému riešeniu situácie. Mal za
to, že bolo jednoznačne preukázané, že dôvod plnenia finančných prostriedkov vo výške 500 eur na účet
žalovaného dodatočne odpadol, a teda došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
a je povinný ho vrátiť. Odvolanie žalovaného navrhol zamietnuť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
stranou (žalovaným), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP) a po zopakovaní dokazovania na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch (I. a III.) podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť, aj keď z iných dôvodov.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 500
eur s príslušenstvom ako vrátenia zálohy na kúpnu cenu kolies (diskov a pneumatík) na
vozidlo KIA PRO CEED GT, na predaji a kúpe ktorých sa so žalovaným dohodli dňa 07.06. 2023, a za ktoré žalobca zaslal žalovanému prevodom na účet sumu 500 eur s doplňujúcou
informáciou v prevodnom príkaze „A. B. – kolesa“. To, že medzi stranami sporu došlo k jednaniu
o uzavretí kúpnej zmluve a vyplateniu zálohy 500 eur v konaní nebolo sporné. Žalobca už v žalobe

uvádzal ako predmet kúpnej zmluvy kolesá, pričom uvádzal aj to, že keď zistil, že sľuby žalovaného
sú nereálne, oznámil mu, že kolesá nechce a požiadal ho o vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný
v odpore uviedol, že ak by aj žalovaný nepristúpil k prevedeniu vlastníckeho práva na žalobcu, mal
možnosť po predchádzajúcej výzve (ktorej existenciu rozporuje žalovaný) odstúpiť od zmluvy,
pričom bez preukázania uvedených skutočností nie je možné vyhovieť žalobe, pretože žalobca má

povinnosť substancovania skutkového stavu veci. Podľa jeho názoru žalobca okrem toho, aby plne
opísal rozhodujúce skutočnosti, si nesplnil ani povinnosť tieto neúplné tvrdenia podporiť relevantnými
dôkazmi. V následnom vyjadrení k odporu žalobca doplnil, že žalovaný mu ponúkol kolesá na vozidlo,
pričom sa malo jednať o originál kuté disky 19 palcové na KIU PRO CEED, pričom mu oznámil, že disky
budú stáť 1 000 eur aj s novými zimnými gumami. Dohodli sa, že za disky (kolesá) mu zašle 500 eur,
čo mu potvrdil aj v SMS, aj telefonicky. Uviedol tiež, že keďže mu žalovaný kolesá nedodal,

ani po jeho výzvach, oznámil mu, že kolesá už nechce a tým od zmluvy odstúpil a písomne žalovaného
vyzval, aby mu do 07. 05. 2024 vrátil finančné prostriedky. Žalovaného vyzval niekoľkokrát na vrátenie
finančných prostriedkov, odstúpil od kúpnej zmluvy, čo preukázal dôkazmi, ktoré predložil k žalobe.
Žalovanému nespočetne veľakrát volal, pričom po odstúpení od zmluvy žalovaný zámerne nedvíhal
a dvihol, len keď volal z iného čísla. Na preukázanie týchto tvrdení navrhol okrem svojho výsluchu

aj výsluch jeho manželky, ktorá má o všetkých týchto skutočnostiach a telefonátoch, ako aj o tom, že
odstúpil od zmluvy vedomosť. Mal za to, že opísal rozhodujúce skutočnosti a k tvrdeniam predložil
dôkazy. Následne sa uskutočnilo vo veci len jedno pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalobca, ktorý
uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy boli zimné pneumatiky na origináloch diskoch za cenu 1 000
eur. Po čase, keď žalovaný hovoril, že sú problémy so zimnými pneumatikami, chcel už iba disky.

Uviedol tiež, že v zime, keď mu žalovaný povedal v telefonickom rozhovore, že kolesá nebudú, došlo
k odstúpeniu od zmluvy. Pokiaľ v žalobe uvádzal kolesá, mal na mysli disky a pneumatiky. Právny
zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že má za to, že žalobca od kúpnej zmluvy platne
neodstúpil, preto žiadal žalobu zamietnuť. Výsluch žalovaného nenavrhol.

8. Žalobca pri výsluchu na odvolacom pojednávaní uviedol, že potom, ako od žalovaného kúpil motorové
vozidlo mu žalovaný volal, pričom v rámci telefonického rozhovoru sa ho pýtal, či má zimné gumy
a povedal, že mu dokáže zohnať disky s gumami za sumu 1 000 eur. Na to mu žalobca povedal, že
mu pošle len 500 eur a keď budú komplety, tak mu doplatí zvyšok, s čím žalovaný súhlasil. K dodaniu
malo dôjsť na druhý týždeň. Následne, keď spolu volali, mu žalovaný uvádzal, že je leto, v Kii nemajú

zimné pneumatiky, ale má k dispozícii disky a navrhoval mu, aby počkal, kým to bude komplet. On
volával žalovanému asi dvakrát do mesiaca, pričom stále boli tie isté výhovorky, ale keď sa blížila
zima a potreboval zimné pneumatiky, povedal mu, že si ich bude zháňať inde. Pri ďalšom hovore mu
povedal, že chce vrátiť peniaze. V decembri mu žalovaný navrhol, že mu bude posielať mesačne 100 eur
mesačne, ale ani v januári mu nič neposlal, vo februári mu povedal, že pre neho nie je problém zaplatiť

mu celú sumu a následne mu poslal 02. 05. 2024 SMS správu, kde ho vyzval na vrátenie peňazí. V čase,
keď vyzýval žalovaného na vrátenie peňazí už nemal záujem ani na diskoch, ani na pneumatikách,
pretože už bola ďalšia zima a on si už medzitým aj pneumatiky aj disky kúpil. Okrem výsluchu žalobcu
odvolací súd na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie aj dokladmi, predloženými žalobcom
v konaní.

9. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

11.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

12. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákona.

14. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

15. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

16. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

20. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie
otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto
a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré
sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu

uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia

byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí poprieť skutkové tvrdenia a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí

o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi stranami v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

22. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd

vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

23. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia
strán sú sporné, a ktoré sú nesporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu
vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva

dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí
ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne.
Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo
tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné.Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie
nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie.
De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods.

1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec
alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje
procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú
určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť
vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie

skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany
sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné
vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom
tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia,
že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach alebo iba predloženia iného skutkového tvrdenia
opredmetnýchskutkovýchokolnostiachaleboibavyhlásenia,žekonkrétneskutkovétvrdenieprotistrany
nie je pravdivé. Predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je
potrebné považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho
obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Ak strana sporu predloží

iné skutkové tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové
tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie
uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania a predmet
svojho vnímania. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového
tvrdenia protistrany neúčinné. Účelom právnej úpravy (§ 151 ods. 2) je vylúčiť dve neželané situácie
a to, aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany čisto formálne, napr. vyhlásením,
že nič z toho, čo tvrdí protistrana, nie je pravda a tiež, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať
svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá. Procesná

povinnosť popretia skutkových tvrdení protistrany zakotvená v § 151 sa javí prísna a formálna. Aj v tomto
prípade je však prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného
procesu.Priinterpretáciiustanovenia§151takprichádzadoúvahy,žesúdmôžepostupovaťpodľa§150
ods. 2 aj vo vzťahu k strane, ktorá popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd je oprávnený vyzvať na
doplnenieskutkovýchtvrdení,atoajzatýmúčelom,abykorigovalnedostatočnesubstancovanépopretie

skutkových tvrdení protistrany. Inými slovami, ak strana poprela skutkové tvrdenia protistrany, avšak
neuviedla vlastné tvrdenia substancovane (teda tvrdenia podstatné a rozhodujúce), súd ju môže na
doplnenie predmetných tvrdení vyzvať. Domnienka, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli výslovne a účinne
popreté (§ 151 ods. 1 a 2), platí iba v sporovom konaní.

24. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
Procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá, a ktorej sa

domáha (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020).

25. Každá strana nesie dôkazné bremeno týkajúce sa tých skutkových predpokladov, ktoré sú pre ňu
priaznivé z pohľadu právnej normy, ktorej účinkov sa v sporovom súdnom konaní domáha. Z uvedeného
potom možno urobiť záver, podľa ktorého strana, ktorá sa domáha určitých právnych následkov, ponesie

aj nepriaznivé dôsledky určitého neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti,
teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov
hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.

26. Po zopakovaní dokazovania na odvolacom pojednávaní odvolací súd dospel k záveru, že

z vykonaného dokazovania, skutkových tvrdení žalobcu v priebehu konania na súde prvej inštancie, ako
aj na odvolacom súde, ktoré neboli žalovaným účinne popreté vyplýva, že medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli originál kuté disky 19 palcové na
KIU PRO CEED s novými zimnými pneumatikami, pričom kúpna cena bola 1 000 eur. Medzi stranamisporu došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pretože došlo k dohode o predmete kúpnej zmluvy,
ktorým mali byť kolesá (disky aj pneumatiky) a kúpnej cene 1 000 eur a o tom, že vlastnícke právo bude
prevedené na žalobcu. Samotné uzavretie kúpnej zmluvy na disky spolu s pneumatikami za kúpnu cenu

1 000 eur žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie nepopieral, neuvádzal k jej uzavretiu
žiadne vlastné skutkové tvrdenia a predmet kúpnej zmluvy spochybnil právny zástupca žalovaného až
v záverečnej reči na súde prvej inštancie a následne v odvolaní, keď uvádzal, že nie je zrejmé, či boli
predmetom len disky alebo aj pneumatiky. Pre spochybnenie skutkového tvrdenia žalobcu, v tomto
prípade o predmete kúpnej zmluvy však nepostačuje len tvrdenia žalobcu spochybniť, ale je potrebné

k nemu uviesť aj vlastné tvrdenia a podporiť ich dôkazmi, čo však žalovaný neurobil, preto len samotné
tvrdenie o pochybnosti, či boli predmetom kúpnej zmluvy len disky alebo aj pneumatiky nepostačuje
na to, aby súd nevychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd za
preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy boli tak disky, ako aj pneumatiky. Následne sa odvolací súd
zaoberal tým, či došlo k odstúpeniu žalobcu od platne uzavretej kúpnej zmluvy.

27.VtejtosúvislostidávaodvolacísúddopozornostirozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
zo dňa 30. júna 2009 sp. zn. 4Cdo 111/2008, v ktorom je okrem iného uvedené, že „odstúpenie od
zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej
sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to
v zákone (v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené alebo ak

bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná
na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne,
platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu
zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Občiansky zákonník v § 48, ale ani
v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy

bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov
odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená
viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje
platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.“ Odstúpením od zmluvy sa potom zmluva
zrušuje od jej počiatku.

28. K odstúpeniu od zmluvy žalobca v priebehu konania tvrdil, že najskôr opakovane žalovaného
vyzýval na dodanie predmetu kúpy, kolies = disky a pneumatiky a následne, keď sa už blížila zima
a potreboval zimné pneumatiky, vyzval ho na vrátenie peňazí, teda odstúpil od kúpnej zmluvy. Tieto
skutkové tvrdenia žalobcu žalobca preukazoval aj sms správami, ktoré žalovanému zasielal, a ktoré

preukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že najskôr sa dožadoval plnenia z kúpnej zmluvy („stále čakám na
tie kolesá, vieš dačo nové...“, „tak ako to vyzerá, už by sa to mohlo dáko poriešiť“). Až následne žalobca
považoval od žalovaného vrátenie peňazí, čo vyplýva z jeho výsluchu a preukazuje to aj sms správa
z 02. 05. 2024, v ktorej uviedol: „ Ahoj, do 07. 05. 2024 mi pošli späť čo mi dlžíš, inak na teba podávam
oznámenie“. Z takto vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, zopakovaného na odvolacom

pojednávaní odvolacím súdom podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že žalobca po tom, ako mu
žalovaný predmet kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nedodal, sa najskôr domáhal jeho dodania, teda
poskytol mu dodatočnú primeranú lehotu na plnenie a po jej uplynutí využil svoje právo a od kúpnej
zmluvy podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpil. K takémuto záveru dospel odvolací súd zo
skutkových tvrdení žalobcu, podporenými ním predloženými dôkazmi, ktoré žalovaný účinne nepoprel,

keď ohľadom skutkových tvrdení neuviedol svoje skutkové tvrdenia a už vôbec nenavrhoval vykonať
žiadne dokazovanie.

28. Dôsledkom odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy vznikol žalobcovi podľa § 451 Občianskeho
zákonníkanároktitulom bezdôvodnéhoobohatenia,takakotouviedolajsúdprvejinštancieatoplnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, avšak podľa odvolacieho súdu platným odstúpením žalobcu od
kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ide o plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko je zrejmé, že k plneniu zo strany žalovaného nikdy nedôjde. Záver
súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia je však správny,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil, aj keď z iných skutkových, ako aj právnych dôvodov.

29. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že nemožnosť plnenia je osobitným právnym inštitútom,
ktorý má za následok zánik existujúceho záväzku alebo jeho časti na mimozmluvnom základe bezuspokojenia druhej strany. Ide o následnú nemožnosť, ktorá nastala po tom, čo vznikol riadny záväzok.
Ak počas záväzkového vzťahu nastane taká právna skutočnosť, ktorá robí pôvodné plnenie objektívne
neuskutočniteľným, dochádza tým k nemožnosti plnenia a k zániku povinnosti dlžníka plniť a to priamo

zo zákona bez ohľadu na vôľu účastníkov záväzkového vzťahu. Nemožnosť plnenia musí byť následná,
faktická, objektívna a trvalá. Pri druhovo určených veciach prichádza nemožnosť plnenia do úvahy iba
v prípade, ak bol predmet plnenia na účely záväzku relevantným spôsobom individualizovaný. Inak
nemá dodatočná nemožnosť plnenia vo vzťahu ku konkrétnej druhovo určenej veci za následok zánik
záväzku, pokiaľ ho možno riadne splniť poskytnutím inej veci rovnakého druhu. Dodatočná nemožnosť

plnenia sa posudzuje vždy objektívne. Principiálnou podmienkou dodatočnej nemožnosti plnenia je jej
trvalý charakter. Na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že v danej veci ide zo strany žalovaného
o nemožné plnenie (k plneniu zo strany žalovaného nikdy nedôjde), by musel práve žalovaný sám tvrdiť
takéto skutočnosti, ktoré ale netvrdil, preto o takúto situáciu v danej veci nejde.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

9Co/59/2025
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).