Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010518
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124010518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., a sudkýň

JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A.
A., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. A. a prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp.
zn. 33T/26/2024 zo dňa 07.05.2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05.11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný: A. A., narodený XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom C.,
D. E. D. C. X,

u z n á v a v i n n ý m, ž e :

dňa XX.XX.XXXX v čase po 05.00 hodine v obci F. G. H. I. pred rodinným domom č. XXX/XXX dvakrát
udrel čelom do oblasti pravého zadného okna batožinového priestoru o rozmeroch 41 cm x 34 cm na
tam odparkovanom služobnom motorovom vozidle D. J. A. K. L. H. J. K. B. s EČ: G. XXXXX, následkom
čoho ho v jeho ľavej hornej časti rozbil, pričom v mieste rozbitia okna spôsobil aj preliačinu na karosérii
vozidla o dĺžke 10 cm, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému A. K. L. H., so sídlom E., D.
X, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 1.306,86 Eur,

t e d a :

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 300/2005
Z. z. účinného do 05.08.2024 (ďalej len "Trestný zákon").

Z a t o s a m u u k l a d á

podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného
zákona,zistiacpriťažujúceokolnostiuvedené§37písmenoh/,písmenom/Trestnéhozákona,postupom

podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 42
odsek 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 0T/110/2023 zo dňa 18.05.2023, právoplatný dňa 18.05.2023,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému A. K. L. H., so
sídlom D. X, E., IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 1.206,86 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. A. (ďalej len
obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného
zákona v znení zákona č. 23/2025 Z.z. na tom skutkovom základe, že:

dňa XX.XX.XXXX v čase po 05.00 hodine v obci F. G. H. I. pred rodinným domom č. XXX/XXX dvakrát
udrel čelom do oblasti pravého zadného okna batožinového priestoru o rozmeroch 41 cm x 34 cm na
tam odparkovanom služobnom motorovom vozidle D. J. A. K. L. H. J. K. B. s EČ: G. XXXXX, následkom
čoho ho v jeho ľavej hornej časti rozbil, pričom v mieste rozbitia okna spôsobil aj preliačinu na karosérii
vozidla o dĺžke 10 cm, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému A. K. L. H., so sídlom E., D.

X, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 1.306,86 Eur.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a existencii priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm.
m/ Tr. zák. trest a za použitia § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 8 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon testu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd I. stupňa zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazomOkresnéhosúduNitra,sp.zn.0T/110/2023,ktorýbolobžalovanémudoručenýdňa18.05.2023
a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. K. L. H., so sídlom
D. X, E., IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 1.206,86- Eur.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na vykonané dôkazy, na základ ktorých

dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný bol pri zásahu
príslušníkov Policajného zboru nervózny a údery hlavou do služobného auta boli prekvapivé a
rýchle. Spáchanie žalovaného skutku mal súd I. stupňa spoľahlivo preukázané z výpovedí samotného
obžalovaného a svedkov M. A., A. N. a M. A. F., ktorí zhodne uviedli, že boli na miesto vyslaní
preveriťpodozreniezospáchaniakrádežebicykla,kdezačaliobžalovanéhokdanémuskutkuvyťažovať,

pričom obžalovaný znervóznel a prekvapivo a rýchlo sa otočil a dvakrát udrel hlavou do odparkovaného
osobného motorového vozidla zn. K. B. čiernej farby, EVČ: G. XXX O., na ktorom spôsobil celkovú škodu
rozbitím okna a preliačeninou na karosérii v ľavej hornej časti, čím tak spôsobil celkovú škodu vo výške
1.306-86- Eur. Spáchanie žalovaného skutku vyplynulo aj z výpovede svedkyne L. L., ktorá uviedla, že
videla ako sa obžalovaný otočil čelom k policajnému autu a dal dve hlavičky na to auto, niekde pri kufor,

prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, v zmysle
ktorého z biologických stôp zaistených na mieste činu bola vykonaná úspešná analýza DNA, pričom
porovnaním v národnej databáze DNA profilom, pričom bola zistená zhoda s profilom porovnávacej
vzorky bunkálneho výteru z označenej ako „A. A., C. XXX a v neposlednom rade aj zo zápisnice o
obhliadke miesta činu zo dňa 16.05.2023, kedy boli zaistené predmetné biologické stopy.

Výpoveď svedkyne L. L., ktorá na hlavnom pojednávaní najprv uviedla, že si na skutok nepamätá, ale
následne razantne poprela skutočnosti uvádzané pri jej výsluchu v prípravnom konaní, konkrétne že
nevidela cez spätné zrkadlo ako obžalovaný udrel hlavou do služobného auta, súd I. stupňa vyhodnotil
ako nehodnovernú a považoval ju len za snahu neublížiť obžalovanému. V tomto smere poukázal aj na
výpoveď svedka M. A., ktorý uviedol, že obžalovaný sa snažil udierať hlavou aj o zem z čoho vyvodil súd

I. stupňa záver, že obžalovaný nekonal v špecifickom úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejnéhočiniteľa, ale naopak len prejavoval svoju frustráciu nad vzniknutou situáciou na von. Pre úplnosť súd I.
stupňa dodal, že uvedený skutok nebolo možné kvalifikovať ani ako prečin útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, keďže nebol v konaní preukázaný špecifický

úmysel obžalovaného pôsobiť pre výkon právomoci verejného činiteľa, nakoľko obžalovaný nepoužil
toto násilie na vec verejného činiteľa ako prostriedok odplaty za už vykonanú právomoc verejného
činiteľa. Kvalifikoval tak konanie obžalovaného ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek
1 Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd I. stupňa poukázal na základné pravidlá

dôležité pri ukladaní trestu. Medzi základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu v prvom rade patrí
ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby až na dva

roky upravenej v ustanovení § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal z ustanovenia § 42 odsek 2, druhá veta Trestného
zákona, v zmysle ktorého súhrnný trest nemôže byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom
(nepodmienečný trest vo výmere 2 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia) a uložil tak obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1

rok, teda v polovici zákonom upravenej trestnej sadzby, zdôrazniac, že obžalovaný je špeciálnym
recidivistom a opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti, a to najmä majetkového charakteru. V zmysle
Odpisu registra trestov bol obžalovaný celkovo 16 krát súdne postihovaný, z toho v 13-tich prípadoch
sa jednalo o majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaného tak od páchania trestnej činnosti neodradili ani
predchádzajúcich šesť nepodmienečných trestov odňatia slobody a jeden podmienečný trest odňatia

slobody, čo oprávňovalo súd uzavrieť, že jednoznačne na neho nemali prevýchovný vplyv. Zároveň pri
ukladaní trestu prihliadol súd I. stupňa aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného pri absencii poľahčujúcich okolností prevažovali okolnosti priťažujúce
a súd I. stupňa ich vyhodnotil ako priťažujúce okolnosti závažné, pretože obžalovaný spáchal viac
trestných činov a zároveň bol už za trestný čin v minulosti odsúdený. Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu

uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska vonkajšej diferenciácie dospel k záveru,
že náprava obžalovaného bude najlepšie zaručená v strednom stupni stráženia, do ktorého z dôvodu,
že bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, má byť v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona obligatórne zaradený.

Zástupca poškodeného A. K. L. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody za poškodenie
služobného vozidla, výška nároku bola v konaní pred súdom predloženými listinnými dôkazmi
preukázaná a preto súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A. K. L.
H. spôsobenú škodu vo výške 1.206,86- Eur, nakoľko časť spôsobenej škody vo výške 100,- Eur
obžalovaný poškodenému dňa 23.12.2024 uhradil.

Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra
(ďalej len prokurátor), pričom do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje
čo do výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania vyjadril nesúhlas súdu I.
stupňa s ustálenou právnou kvalifikáciou, keď súd I. stupňa konanie obžalovaného posudzoval ako

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a nie ako prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., teda tak, ako bol skutok právne kvalifikovaný v podanej
obžalobe. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ku zmenenej právnej kvalifikácii uviedol,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nekonal v špecifickom úmysle pôsobiť na
výkon právomoci verejného činiteľa, ale naopak prejavoval svoju frustráciu nad vzniknutou situáciou.

Prokurátor v podanom odvolaní vyjadril názor, že je jednoznačne potrebné konštatovať, že obžalovaný
konal minimálne s nepriamym úmyslom, teda, že vedel, resp. bol uzrozumený s tým, že použitím sily
na služobné vozidlo hliadky policajného zboru môže porušiť záujem chránených zákonom spočívajúci
na riadnom a nerušenom výkone právomoci orgánu verejnej moci, v tomto prípade na výkone hliadky
policajného zboru pri objasňovaní páchania trestného činu resp. priestupku. Hliadka policajného zboru

vyťažovala obžalovaného v súvislosti s krádežou bicykla a obžalovaný svojim útokom na vozidlo hliadky
priamo reagoval na okolnosť, že hliadka riešila krádež, ktorú spôsobil, pričom sa sám priznal a od
nervov hlavou udrel dvakrát do vozidla. Prokurátor poukázal na výpovede svedkov – zasahujúcich
policajtov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol agresívny, bol pod vplyvom alkoholu, nervózny a navozidlo zaútočil priamo po otázkach na krádež bicykla. Podľa prokurátora uvedené skutočnosti svedčia
o konaní obžalovaného priamo na výkon právomocí spočívajúcich v predmetných útokoch policajného
zboru. Vyslovil tak názor, že súd I. stupňa dospel k nesprávnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného

a skutok mal kvalifikovať tak, ako bolo uvedené v podanej obžalobe.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 322 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. por., vec vrátiť
súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V zákonnej lehote rozsudok súdu I. stupňa napadol aj obžalovaný, ktorý uviedol, že sa cíti byť vinným zo

spáchania skutku, svoje konanie aj na hlavnom pojednávaní priznal a oľutoval a spôsobenú škodu chce
zaplatiť v plnej výške, o čom svedčí zaplatená splátka zo spôsobenej škody. Podľa jeho názoru spĺňa
podmienky na prihliadnutie na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l, písm. k/ Tr. zák., ktoré
mu neboli zohľadnené pri vynášaní rozsudku. Odvolací súd žiadal, aby pri rozhodovaní v jeho veci bolo
prihliadnuté na tieto okolnosti a aby bolo jeho konanie kvalifikované ako poškodzovanie cudzej veci.
V závere poukázal na to, že keď došlo k poškodeniu na služobnom motorovom vozidle, tak vo vozidle

a ani v jeho blízkosti sa nenachádzal nikto, koho by mohol poraniť alebo ohroziť.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného za splnenia
zákonných podmienok.

Naverejnomzasadnutípredodvolacímsúdomzástupkyňakrajskéhoprokurátorazotrvalanapísomných
dôvodoch podaného odvolania, ktoré bolo na verejnom zasadnutí podrobne oboznámené, pričom sa
stotožnila s argumentáciou vo vzťahu k právnej kvalifikácii posudzovaného skutku, a tieto argumenty
nepovažovala za potrebné žiadnym spôsobom zmeniť alebo doplniť a práve s poukazom na písomné
dôvody podaného odvolania, navrhla tomuto vyhovieť.

V konečnom návrhu navrhla rozhodnúť tak, ako bolo uvedené v petite podaného odvolania, alternatívne
navrhla, aby odvolací súd po zrušení rozhodnutia súdu I. stupňa podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol
sám tak, že obžalovaného uzná vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a uloží obžalovanému primeraný súhrnný trest odňatia slobody so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhla

ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupkyňa poškodeného A. K. L. H. pred odvolacím súdom poukázala na to, že A. K. L. si uplatňovalo
náhradu škody za poškodené vozidlo, a keďže obžalovaný uhradil čiastočnú sumu vo výške 100 eur,
navrhla obžalovaného zaviazať k náhrade škody vo výške 1 206,86 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými osobami
– prokurátorom a obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a zistil, že odvolania sú sčasti dôvodné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal na súde I. stupňa obžalobu na obžalovaného pre skutok, že
dňa XX.XX.XXXX v čase po 05.00 hodine v obci F. G. H. I. pred rodinným domom č. XXX/XXX počas
vykonávania služobného zákroku hliadkou P. P. D. F. dvakrát úmyselne udrel čelom do oblasti pravého
zadného okna batožinového priestoru o rozmeroch 41 cm x 34 cm na tam odparkovanom služobnom

motorovom vozidle D. J. A. K. L. republiky značky K. B. s EČ: G. XXXXX, následkom čoho ho v jeho
ľavej hornej časti rozbil, pričom v mieste rozbitia okna spôsobil aj preliačinu na karosérii vozidla o dĺžke
10 cm, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému A. K. L. H., so sídlom E., D. X, IČO: XX XXX
XXX škodu vo výške 1.306,86 Eur, ktorý právne kvalifikoval ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie, a to oboznámením výpovede
obžalovaného z prípravného konania, vzhľadom na skutočnosť, že pred súdom I. stupňa odmietol
vypovedať, výpoveďami svedkov M. A., A. N. a M. A. F., výpoveďou svedkyne L. L. ako aj splnomocnenej
zástupkyne poškodeného Q. A. A. L., oboznámením listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené počas

prípravného konania, ako aj pred samotným súdom I. stupňa, a v konečnom dôsledku aj prečítaním
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru číslo PPZ-KEU-KE-
EXP-2023/1415. Tieto dôkazy súd I. stupňa vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne.Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že v inkriminovaný deň vo večerných hodinách popíjal
s kamarátom, s ktorým približne o 23,00 hod. išli na osobnom motorovom vozidle do Obce F.. Na
pozemku rodinného domu odcudzil bicykel, prišla tam hliadka polície, začala riešiť túto krádež, pričom

najskôr sa k nej nechcel priznať, bol z toho frustrovaný a tak od nervov udrel hlavou dvakrát do zadného
okna na policajnom aute, ktoré sa rozbilo.
Z výpovedí svedkov M. A. a M. A. F. vyplynulo, že títo boli vyslaní do F. na preverenie krádeže bicykla, po
príchode na miesto sa tam pohyboval obžalovaný, ktorého stotožnili z kamerových záznamov a zistili, že
odcudzil predmetný bicykel. Obžalovaný bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, vyťažovali ho ku skutku,

priznal sa a spolupracoval. Na mieste čakali na príchod povereného príslušníka policajného zboru pána
A. N., ktorý následne vyťažoval obžalovaného ku skutku. V tom čase sa obžalovaný otočil a hlavou
dvakrát udrel do osobného motorového vozidla do pravého zadného okna.
Svedkovia M. A. a M. A. F. uviedli, že sa obžalovanému snažili zabrániť ďalšiemu konaniu a keď
obžalovaný spadol na zem, tak aj tam sa snažil udierať čelom o zem. Keďže obžalovaný mal tržnú ranu
na hlave, túto mu ošetrili, poskytli mu prvú pomoc a privolali rýchlu zdravotnú pomoc.

V podstate zhodne vypovedal aj svedok A. N., ktorý bol vyslaný na miesto ako vyšetrovateľ, kde hliadka
užobžalovanéhovyťažovalakukrádežibicykla.Uviedol,žeobžalovanýrozbilhlavouoknonaslužobnom
motorovom vozidle a následne bola privolaná sanitka. Vzhľadom na skutočnosť, že si podrobnejšie
skutočnosti uvedený svedok nepamätal, súd I. stupňa prečítal jeho zápisnicu z prípravného konania,
z ktorej vyplynulo, že obžalovaný bol v čase vyťažovania nervózny, nechcel odpovedať a prudko sa

otočil s tým, že dvakrát čelom udrel do pravého zadného okna batožinového priestoru na služobnom
motorovom vozidle a urobil tak prasklinu v ľavom hornom rohu.
Na základe výsledkov znaleckého posudku KEÚ PZ číslo PPZ-KEU-KE-EXP-2023/1415 vyplynulo, že
predložené biologické stopy s porovnávacou vzorkou označovanou „A. A., C. XXX“ sú zhodné.
Z výpovede svedkyne L. L., ktorá bola na mieste prítomná, vyplynulo, že potom, ako prišli policajti

a hľadali ukradnutý bicykel, obžalovaný sa s nimi dlho rozprával a zobrali ho na policajnú stanicu. Cez
spätné zrkadlo videla, ako obžalovaný niečo rozprával, rozhadzoval rukami a potom sa otočil čelom
k policajnému autu a dal „dve hlavičky“ na to auto niekde pri kufri na pravej strane a potom krvácal.

Súd I. stupňa po takto vykonanom dokazovaní a následnom vyhodnotení tak jednotlivých dôkazov, ako

aj v ich súhrne dospel k správnemu záveru, že obžalovaný nenaplnil svojim konaním znaky prečinu
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. tak, ako bolo uvedené v obžalobe,
pretože nemal za preukázané, že by použil násilie na výkon právomoci verejného činiteľa. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že ani v skutku uvedenom v obžalobe prokurátor nešpecifikoval verejného
činiteľa, voči ktorému malo byť použité násilie. V tomto smere poukazuje aj na skutočnosť, že pri

prečine útoku na verejného činiteľa je potrebné, aby bolo použité násilie voči osobe a nie voči veci.
Aj odvolací súd mal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný neútočil na prítomných príslušníkov
policajného zboru, ale vzhľadom na danú situáciu si sám udrel hlavu o motorové vozidlo patriace
príslušníkom policajného zboru v snahe „vyventilovať“ svoju agresivitu vyplývajúcu z daných okolností.
Po vyhodnotení jednotlivých dôkazov tak aj odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa správne

právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr.
zák., pretože poškodil cudziu veci – motorové vozidlo D. J. A. K. L. H. a spôsobil tak na cudzom majetku
škodu malú a to vo výške 1 306,86 eur, čo bolo jednoznačne preukázané. Súd I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku poukazoval aj na skutočnosť, že konanie obžalovaného kvalifikoval podľa
Trestného zákona v znení zákona číslo 23/2025 Z.z. Keďže odvolací súd nezistil, z akého dôvodu súd I.

stupňa kvalifikoval konanie obžalovaného podľa uvedeného Trestného zákona, skúmal možnosť právnej
kvalifikácie podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024, ako aj Trestného zákona účinného od
06.08.2024. Vzhľadom na rovnakú právnu kvalifikáciu potom skúmal spôsob ukladania trestu, pričom
dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je priaznivejší zákon, ktorý bol účinný do 05.08.2024.

Čo sa týka ukladania trestu, tu súd I. stupňa pochybil, keď obžalovanému ukladal trest odňatia slobody
podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému bol správne ukladaný súhrnný
trest odňatia slobody, bolo potrebné skúmať, ktorá právna kvalifikácia je prísnejšia, pričom bolo zistené,
že obžalovanému bolo potrebné ukladať trestu podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. Daná skutočnosť viedla
odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a ukladania trestu obžalovanému podľa

tohto ustanovenia. Ani odvolací súd nezistil v prípade obžalovaného žiadnu z poľahčujúcich okolností
uvedených v § 36 Tr. zák., zistil rovnako ako súd I. stupňa dve priťažujúce okolnosti uvedené v § 37
písm. h/, písm. m/ Tr. zák. Vzhľadom na túto skutočnosť tak ukladal trest odňatia slobody obžalovanému
postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (s tým, že zákonom stanovenú trestnú sadzbu upravil v zmysle §38 ods. 4 Tr. zák.) a za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. a 42 ods. 1 Tr. zák. ukladal obžalovanému súhrnný
trest odňatia slobody, pričom za primeraný považoval trest vo výmere 8 mesiacov.
Súd I. stupňa, keďže obžalovanému ukladal súhrnný trest, správne zrušil aj výrok o treste uložený

obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/110/2023 zo dňa 18.05.2023,
právoplatný dňa 18.05.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, A. K. L. H. si svoj nárok na náhradu škody uplatnil

riadne a včas. Obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu vo výške 1 306,86 eur, čo bolo jednoznačne
preukázané, pričom v sume 100 eur čiastočne uhradil spôsobenú škodu a vzhľadom na túto skutočnosť
aj odvolací súd uložil obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
vo výške 1 206,86 eur.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.