Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200021
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8019200021.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcov: 1/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, XXX XX D.; 2/ E. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. G. X/X,
XXX XX D. a 3/ E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. G. X/X, XXX XX D., všetci kvalifikovane právne
zastúpení advokátkou: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01
Prešov, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XX, XXX XX D. a 2/
C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. OU-PO-OOP6-2018/040439-MIM zo 07.11.2018, vo veci rozhodnutia o námietkach proti úvodným
podkladom konania o vyporiadaní vlastníckeho práva v záhradkárskej osade SZZ Ontário, Prešov,
a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, v štádiu konania po rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk/10/2021 z 22.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-
OOP6-2018/040439-MIM zo 07.11.2018, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného úradu
Prešov, pozemkového a lesného odboru č. OÚ-PO-PLO 2018/368-213/LY z 20.07.2018 a vec vracia

Okresného úradu Prešov, pozemkovému a lesnému odboru na ďalšie konanie.

II. Žalobcom1/až3/spoločneanerozdielnepriznávavočižalovanémuprávonaúplnúnáhradudôvodne
vynaložených trov prvostupňového správneho súdneho konania a kasačného konania.

III. Ďalším účastníčkam konania 1/ a 2/ priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne
vynaložených trov správneho súdneho konania a kasačného konania, ktoré im vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti im uložených správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 11.01.2019 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), sa
žalobcovia 1/ až 3/ (spolu ďalej len „žalobcovia“) domáhali, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného
č. OU-PO-OOP6-2018/040439-MIM zo 07.11.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „okresný úrad“ alebo aj „OÚ“) č. OÚ-PO-PLO
2018/368-213/LY z 20.07.2018 o nevyhovení námietkam žalobcov proti úvodným podkladom v konaní o
vyporiadanívlastníckehoprávavzriadenejzáhradkárskejosadeZOSZZč.36-65Ontáriovkatastrálnom
území D. (ďalej len „dotknutá záhradkárska osada“), aby boli tieto rozhodnutia žalovaného a okresného

úradu z dôvodu ich nezákonnosti zrušené a vec im vrátená na ďalšie konanie a žalobcom, aby bol
priznaný 100% nárok na náhradu trov konania.2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej

tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcov, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo 06.01.1998 [doplnený
podaním z (?) - bez uvedenia dátumu pozn. správneho súdu], výbor záhradkárskej osady Ontário
v Prešove v mene 14-tich záhradkárov podal Okresnému úradu v Prešove (ďalej len „obvodný úrad“)
návrh na začatie konania o vyporiadanie vlastníckeho práva podľa zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní
pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č.

64/1997 Z.z.“), a to k záhradkám v dotknutej záhradkárskej osade, ktorej výmera podľa geometrického
plánu č. XXX XX XXX-XXX/97 bola 14 076 m2 a ktorá sa rozprestierala na parcelách č. 2891 (153 m2)
a č. 2893 (13 923 m2) s odôvodnením, že vlastníci (A. B.; E. H. K.; E. D. F. a E. E. F.) označených parciel,
ktorých vlastnícke právo bolo pre k. ú. D. evidované na LV XXXX, odmietli návrh žalobcov na uzavretie
kúpnych zmlúv ohľadne odkúpenia záhradiek v dotknutej záhradkárskej osade. Dotknutá záhradkárska

osada bola zriadená zmluvou uzavretou medzi základnou organizáciou SZZ v Prešove a Plemenárskym
podnikom Spišská Nová Ves, odštepný závod Prešov dňa 13.08.1979.
Záhradkári združení v dotknutej záhradkárskej osade Ontário splnomocnili na svoje zastupovanie
v dotknutom administratívnom konaní PeadDr. L. B..

4. Listom č. OPÚ-2004/2-37/KA z 29.03.2007 Obvodný pozemkový úrad v Prešove žiadal Slovenský
pozemkový fond (ďalej len „SPF“) o zadanie nového registra pôvodného stavu v dotknutej záhradkárskej
osade s dodatkom, že v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Sp 1/03 z 08.06.2005,
ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie niekdajšieho okresného úradu č. OPPaLH 2002/2-19/BA
z 12.08.2002, a ktorým bola vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie, boli pre dotknutú

záhradkársku osadu určené nové povinnosti a to vypracovať nový geometrický plán a následne zhotoviť
register pôvodného stavu, až po splnení podmienok ktorých môže správny orgán pokračovať v ďalšom
konaní s tým, že dotknutá záhradkárska osada už predložila nový geometrický plán.
Register pôvodného stavu dotknutej záhradkárskej osady bol vypracovaný k júnu 2007 a bol zaslaný
na vyjadrenie vlastníkom parciel v dotknutej záhradkárskej osade listom z 11.09.2007 s poučením

o možnosti podať námietky proti výpisu z registra pôvodného stavu do 30 dní odo dňa doručenia
predmetnej výzvy.

5. Rozhodnutím č. 2008/274-18/Ka z 31.01.2008 Obvodný pozemkový úrad Prešov konanie zastavil s
poukazom na § 8 ods. 5 zákona č. 64/1997 Zb. s odôvodnením, že dvaja zo spoluvlastníkov parciel

v dotknutej záhradkárskej osade E. D. F. a E. E. F., vlastniaci nadpolovičnú väčšinu výmery v dotknutej
záhradkárskej osade, predložili členom dotknutej záhradkárskej osady návrh kúpnych zmlúv vo veci
odkúpenia trvalých stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa v dotknutej
záhradkárskej osade za cenu podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z.z., ktoré návrhy kúpnych zmlúv
však členovia dotknutej záhradkárskej osady neprijali.

Z dôvodu odvolania podaného dotknutou záhradkárskou osadou Krajský pozemkový úrad Prešov
rozhodnutím č. 2008/00234-DM z 28.05.2008 zrušil rozhodnutie obvodného úradu č. 2008/274-18/
Ka z 31.01.2008 o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením o neurčitosti
a nezrozumiteľnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia.

6. Listom z 31.07.2008 Obvodný pozemkový úrad Prešov vyzval zástupcu záhradkárov dotknutej
záhradkárskej osady, aby doplnil návrh na vyporiadanie pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade.
Rozhodnutím č. OPÚ 2009/248-33/KI z 21.09.2009 Obvodný pozemkový úrad Prešov konanie zastavil
s tým, že dôvodom zastavenia je uvedená výmera v návrhu na začatie konania, ktorá nie je v súlade
srozhodnutímbývaléhoONVvPrešovez29.01.1979,podľaktoréhoboladotknutejzáhradkárskejosade

prenechaná do užívania výmera 2,0122 ha, pričom v podanom návrhu je uvedená výmera 1,4076 ha,
z ktorého dôvodu návrh nesplnil podmienku konania podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. (t.j. nebolo
navrhnuté vyporiadanie celej výmery dotknutej záhradkárske osady).Z dôvodu odvolania dotknutej záhradkárskej osady Krajský pozemkový úrad Prešov rozhodnutím č.
2010/00102-DM z 08.01.2010 zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov o zastavení
konania č. OPÚ 2009/248-33/KI z 21.09.2009 z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, keďže

vo výroku obvodný úrad uviedol, že konanie zastavuje, avšak v odôvodnení tohto výroku dôvodí
skutočnosťami svedčiacimi pre zamietnutie návrhu, nie pre zastavenie konania.
Rozhodnutím č. 2011/00204-46/JV z 15.02.2011 Obvodný pozemkový úrad Prešov prerušil konanie
do ukončenia konania o predbežnej otázke, ktorou je prebiehajúce legislatívne koniec týkajúce sa zmeny
a doplnenia zákona č. 64/1997 Z.z. v nadväznosti na rozsudok ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske

Biskupice z 27.11.2007.
Rozhodnutím č. 2011/00204-48/JV zo 17.05.2011 Obvodný pozemkový úrad Prešov konanie prerušil,
do doby doručenia znaleckého posudku Slovenským pozemkovým fondom, pre určenie výšky náhrady
za pozemok tvoriaci dotknutú záhradkársku osadu, pričom Znalecký posudok č. 92/2011 bol predložený
Obvodnému pozemkovému úradu 14.07.2011.
Dňa 07.12.2011 bolo Obvodnému pozemkovému úradu Prešov doručené rozhodnutie Mesta Prešov

z 05.12.2011, ktorým bolo prerušené konanie iniciované žalobcami (A. B.; E. D. F. a E. E. F.) vo
veci odstránenia neoprávnených stavieb v dotknutej záhradkárskej osade, a to do doby právoplatného
skončenia dotknutého administratívneho konania č. 2011/00204-48/JV.
Obvodnému pozemkovému úradu bol predložený Slovenským pozemkovým fondom zabezpečený
Znalecký posudok č. 33/2012 z 24.02.2012 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku v dotknutej

záhradkárskej osade, v súvislosti s ktorým záhradkári v dotknutej záhradkárskej osade podali žiadosť
o prehodnotenie ceny pozemkov podaním doručeným Obvodnému pozemkovému úradu Prešov dňa
25.06.2012.
Rozhodnutím č. OPÚ 2012/167-87/Ly z 08.10.2012 Obvodný pozemkový úrad Prešov prerušil konanie
do doby skončenia konania o predbežnej otázke, ktorou je preverenie zapisateľnosti geometrického

plánu č. 140/2008 do katastra nehnuteľností.
V administratívnom spise sa nachádzajú podania, ktorými sa niektorí záhradkári vzdali, resp. odovzdali
nimi využívané záhradky v prospech majiteľov pozemkov - L. G.; E. A.; Ing. Jaroslav Bodnár.
Dňa 21.03.2013 Slovenský pozemkový fond (SPF) predložil Obvodnému pozemkovému úradu doplnok
č. 1 k Znaleckému posudku č. 33/2012.

Listom z 18.04.2013 obvodný úrad vyzval SPF na zabezpečenie aktualizácie registra pôvodného stavu.
Listom zo 16.05.2013 žalobca 2/ - E. D. F. oznámil, že na Okresnom súde Prešov podal žalobu, ktorou
napadolZnaleckýposudokč.33/2012aktorékonaniejevedenépodsp.zn.13C/54/2013(podľazistenia
správneho súdu bolo predmetné konanie uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/54/2013
z 09.04.2018 zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, pozn. súdu).

Listom z 21.06.2013 obvodný úrad upozornil žalobcu 2/ - E. D. F., že keďže v konaní vedenom Okresným
súdom Prešov pod sp. zn. 13C/54/2013 požaduje od členov dotknutej záhradkárskej osady zaplatenie
čiastky nájomného podľa ním samotným zabezpečeného znaleckého posudku č. 92/2011, tak v zmysle
usmernenia MPaRV SR a SPF, ak si znalecký posudok dali vypracovať účastníci konania na vlastné
náklady, tak tento môže byť použitý v konaní len s písomným súhlasom SPF a tým, že ak znalecké

posudky súčasne predložia účastníci konania aj SPF, je rozhodujúci znalecký posudok vypracovaný
na základe požiadavky SPF a preto je pre obvodný úrad záväzný znalecký posudok č. 33/2012 v znení
jeho Dodatku č. 1.
Dňa 28.05.2014 bol znalcom predložený obvodnému pozemkovému úradu doplnok č. 2 k Znaleckému
posudku č. 33/2012 (do-ocenenie ďalšej výmery tvoriacej dotknutú záhradkársku osadu).

Dňa 18.02.2015 vlastníci (žalobcovia) oznámili obvodnému úradu, že užívateľ záhradky M. E. im
odovzdal ním do tej doby užívanú záhradku o čom bola obvodnému úradu predložená spísaná dohoda
dňa 17.03.2015.
Listom č. FZ/2014/71099-600 z 20.02.2015 oznámil SPF dotknutej záhradkárskej osade, že k ňou k
návrhu predložený geometrický plán č. 140/2008 nie je zapisateľný do katastra nehnuteľností v zmysle

správy Katastra Prešov č. 607/2012/1/2975/Re z 18.10.2012.
Dňa 16.07.2015 bola Okresnému úradu Prešov predložená dohoda medzi žalobcami ako vlastníkmi a
užívateľom záhradky E. N. o jej odovzdaní vlastníkom.
Dňa 20.07.2015 bola Okresnému úradu Prešov predložená dohoda medzi žalobcami ako vlastníkmi a
užívateľom záhradky D. E. o jej odovzdaní vlastníkom.

Rozhodnutiami č. OÚ-PO-PLO2015/1544-125/Ly, č. OÚ-PO-PLO2015/1544-126/Ly a č. OÚ-PO-
PLO2015/1544-127/Ly všetky z 03.08.2015 okresný úrad rozhodol, že M. L., A. L. D. a A. J. O. nie
sú legitímnymi účastníkmi konania o vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej
osade s odôvodnením, že iba zákonnými nájomcovia, t.j. nájomcovia, ktorí mali zmluvu o odovzdaníim pozemku na dočasné užívanie v dotknutej záhradkárskej osade uzavretú 01.04.1981 môžu byť
legitímnymi účastníkmi konania a iba oni si môžu vysporiadať vlastníctvo k nimi užívaným záhradkám
v dotknutej záhradkárskej osade. Keďže v priebehu konania niektorí zákonní nájomcovia ukončili

užívanie pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade a dokonca záhradkárska osada uzavrela zmluvy
o odovzdaní pozemku do dočasného užívania s novými užívateľmi, tak títo noví užívatelia nemôžu
byť legitímnymi účastníkmi tohto konania, pretože v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., ak noví užívatelia
po termíne 24.06.1991 začnú užívať pozemky bez nájomnej zmluvy, len na základe zmluvy o odovzdaní
pozemku do užívania uzavretej so záhradkárskou osadou, tak užívajú tieto pozemky neoprávnene.

Zákon ustanovil nájomný vzťah medzi vlastníkom a užívateľom, nie medzi záhradkárskym združením
a užívateľom (záhradkárom), z uvedeného dôvodu akékoľvek prevody užívacieho práva k záhradkám
v dotknutej záhradkárskej osade zo zákonného nájomcu na iných užívateľov, ktoré uzatvorila dotknutá
záhradkárska osada, sú protiprávne s dodatkom, že ak zákonní nájomca ukončili užívanie záhradky,
tak na nasledujúcich užívateľov sa vzťahuje § 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde, podľa ktorého
okrem vlastníka má právo užívať pôdu aj iná osoba, ale iba na základe nájomnej zmluvy uzavretej

s vlastníkom. Vzhľadom k uvedenému okresný úrad uzavrel, že zo zoznamu navrhovateľov akceptuje
ako legitímnych účastníkov konania iba tie osoby, ktoré boli zákonnými nájomcami a ktoré aj aktuálne
užívajú záhradky v dotknutej záhradkárskej osade a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžr/126/2012.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO-2015/043139-DRA zo 04.12.2015 žalovaný (Okresný úrad Prešov, odbor

opravných prostriedkov) zamietol odvolania voči rozhodnutiam okresného úradu z 03.08.2015 a tieto
rozhodnutie potvrdil.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO-2016/137-134/LY z 08.03.2016 okresný úrad konanie zastavil
s odôvodnením, že k tomu, aby sa užívateľ záhradky v záhradkárskej osade mohol domáhať postupu
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., musel byť užívateľom záhradky ku dňu nadobudnutia účinnosti

zákona o pôde, t.j. k 24.06.1991. Keďže podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde, dňom jeho účinnosti došlo
k zániku užívacieho práva a jeho nahradenie zákonným nájmom, t.j. zanikli všetky užívacie vzťahy
uvedené v § 22 ods. 1 zákona o pôde a od nich odvodené užívacie vzťahy a nahradil ich zákonný
nájom podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde medzi vlastníkom a posledným legálnym užívateľom záhradky.
Preto podľa okresného úradu, prevody užívacieho práva k záhradkám v dotknutej záhradkárskej osade

učinené po dni účinnosti zákona o pôde, boli neplatné, keďže dotknutá záhradkárska osada k týmto
záhradkám nemala po tomto dátume dispozičné právo, aby mohla pozemky prenajímať a toto právo
mali už iba vlastníci. Vzhľadom k uvedenému okresný úrad uzavrel, že z pôvodných 14-tich návrh
podávajúcich osôb, už 9-ti nie sú účastníkmi konania, pričom títo spolu užívali 9294 m2 z výmery 15
159 metrov2 dotknutej záhradkárskej osady, čo predstavuje 61,30 % z jej výmery a keďže podľa § 7

ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. konanie sa začne na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú
nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel zo spoločných priestorov záhradkárskej osady, t.j. tzv.
kvalifikovaná väčšina navrhovateľov, tak podľa okresného úradu, keďže zvyšní navrhovatelia prestali
byť účastníkmi konania, nie je táto podmienka na konanie splnená.
Proti rozhodnutiu okresného úradu o zastavení konania z 08.03.2016 podali odvolanie štyria užívatelia

záhradiek - E. B., D. F., H. B. a PeadDr. L. B. - pričom listom doručeným okresnému úradu 11.07.2016
žalobcovia 2/ a 3/ oznámili, že E. B. ukončil užívanie záhradky v dotknutej záhradkárskej osade
18.01.2016; PeadDr. L. B. zomrel; D. F. vrátil záhradku vlastníkom dňa 24.06.2016 na súdnom
pojednávaní vedenom Okresným súdom Prešov pod. sp. zn. 16C/111/2015 a H. B. nie je pôvodným
užívateľom záhradky v dotknutej záhradkárskej osade a teda nie je aktívne legitimovanou na konanie.

O zmienených odvolaniach proti rozhodnutiu okresného úradu o zastavení konania z 08.03.2016
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OÚ-PO-OOP4-2016/023085-DRA z 13.06.2016 tak, že rozhodnutie
okresného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že ak
sa určitému subjektu odmieta status účastníka konania o tejto skutočnosti správny orgán rozhodne
osobitným rozhodnutím, avšak v danej veci sa takéto rozhodnutia v spise nenachádzajú, ktorými by

okresný úrad vylúčil z konania subjekty, ktoré stratili status účastníka konania. V ďalšom žalovaný
zdôraznil, že otázka určenia časového okamihu, od ktorého je možné užívateľa záhradky považovať
za účastníka konania, bol vymedzený judikatúrou a to rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžr/126/2012 zo 16.07.2013, ktorým bola vyplnená medzera zákona výkladovým postupom a týka sa
času užívania pozemku, ktorým rozsudkom bol povinný v konaní riadiť sa aj okresný úrad.

Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-159/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že E. N. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže na základe vlastníkmi okresnému úradu predloženej
dohody, menovaný odovzdal pozemok záhradky jeho vlastníkom.Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-160/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že A. E. B. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže na základe vlastníkmi okresnému úradu predloženého

listu od menovaného z 18.01.2016, v ktorom oznámil, že 18.01.2016 ruší a končí s užívaním parciel
v dotknutej záhradkárskej osade.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-161/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že L. G. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže menovaný zobral svoj návrh späť a súčasne pripojil

aj písomnú dohodu z 22.11.2011 o ukončení užívania a vrátení pozemkov v dotknutej záhradkárskej
osade pôvodným majiteľom.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-162/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že A. H. B. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže poukazujúc (viď vyššie) na problematiku legitímneho
užívateľa, menovaný ukončil užívanie parcely v dotknutej záhradkárskej osade a novým ich užívateľom

sa stal A. P. Q. a ďalším v poradí sa ním stal L. D., takže pôvodný navrhovateľ stratil aktívnu legitimáciu
na konanie.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-163/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že A. L. D. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže poukazujúc (viď vyššie) na problematiku legitímneho

užívateľa, menovaný ukončil 18.03.2010 užívanie parcely v dotknutej záhradkárskej osade a novým jej
užívateľom sa stal A. J. O., takže pôvodný navrhovateľ stratil aktívnu legitimáciu na konanie.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-164/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že A. E. R. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže poukazujúc (viď vyššie) na problematiku legitímneho

užívateľa, menovaný ukončil 18.03.2010 užívanie parcely v dotknutej záhradkárskej osade a novým jej
užívateľom sa stal D. E., takže pôvodný navrhovateľ stratil aktívnu legitimáciu na konanie.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-165/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že D. F. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže na základe vlastníkmi okresnému úradu predloženého

listu od menovaného, menovaný ukončil užívanie parciel v dotknutej záhradkárskej osade a tieto
24.06.2016 vrátili pôvodným vlastníkom.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-166/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že D. S. D. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže poukazujúc (viď vyššie) na problematiku legitímneho

užívateľa, menovaný ukončil 18.03.2010 užívanie parcely v dotknutej záhradkárskej osade a novým jej
užívateľom sa stal A. L. T., takže pôvodný navrhovateľ stratil aktívnu legitimáciu na konanie.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-167/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že L. U. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže poukazujúc (viď vyššie) na problematiku legitímneho

užívateľa, menovaný ukončil 17.09.2010 užívanie parcely v dotknutej záhradkárskej osade a novým jej
užívateľom sa stal M. L., ktorý už bol ako účastník vylúčený z konania rozhodnutím okresného úradu č.
OÚ-PO-PLO2015/1544-125/Ly03.08.2015apôvodnýnavrhovateľstratilaktívnulegitimáciunakonanie.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-168/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že O. E. E. nie je
účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a

konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže poukazujúc (viď vyššie) na problematiku legitímneho
užívateľa, menovaný ukončil 06.11.2000 užívanie parcely v dotknutej záhradkárskej osade a novým jej
užívateľom sa stal jeho syn M. E., ktorý sa vzdal užívania záhradky v dotknutej záhradkárskej osade
a túto vrátil pôvodným vlastníkom.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-169/Ly z 12.01.2017 okresný úrad rozhodol, že L. M. nie je

účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a
konanie vo vzťahu k jeho návrhu zastavil, keďže poukazujúc (viď vyššie) na problematiku legitímneho
užívateľa, menovaný ukončil užívanie parcely v dotknutej záhradkárskej osade a novým jej užívateľom
sa stala E. A., ktorá dňa 19.05.2011 písomne vrátila užívacie právo k pozemku jeho vlastníkom.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-177/Ly z 24.02.2017 okresný úrad rozhodol, že V. B., O. H.,

nie je účastníkom konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej
osade a konanie vo vzťahu k návrhu jej nebohého manžela PeadDr. L. B. (zomrel XX.XX.XXXX)
zastavil, s odôvodnením, že manželka nebohého pôvodného navrhovateľa bola taktiež od počiatku,
t.j. od 01.04.1981 užívateľkou záhradky v dotknutej záhradkárskej osade, avšak 24.02.2017 predložilaokresnému úradu oznámenie z 24.01.2017 v zmysle, ktorého nebude pokračovať v užívaní záhradky
za dotknutej záhradkárskej osade.
Rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2017/253-176/Ly z 17.02.2017 okresný úrad rozhodol, že H. B., O. W. je

účastníčkou konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade,
ktoré užívala titulom zákonného nájmu spolu s nebohým manželom X. B. od 01.04.1981 a teda bola
ich užívateľom aj ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o pôde (24.06.1991). O odvolaní, v tomto
konaní, žalobcov proti tomuto rozhodnutiu okresného úradu, rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OÚ-PO-
OOP4-2017/018753-MIMz22.06.2017tak,žerozhodnutieokresnéhoúraduzrušil,bezvráteniamuveci

na ďalšie konanie s odôvodnením, že žalovaný sa stotožňuje s názorom okresného úradu o účastníctve
menovanej, avšak o tom nie je potrebné vydávať osobitné rozhodnutie.
Vyššie označenými rozhodnutiami bolo zastavené konanie vo vzťahu k 12-tim z pôvodných 14-tich
navrhovateľov (záhradkárov), ktorí v roku 1998 iniciovali začatie tohto administratívneho konania (všetky
rozhodnutia o zastavení konania sú právoplatné) a konanie nebolo zastavené iba v prípade dvoch
záhradiek, ktoré ostali v užívaní pôvodných užívateľov – H. B. (po 24.06.2005 zomrelom manželovi X. B.,

pričom záhradku užívali spoločne) a C. E. (po 22.05.2017 zomrelom manželovi D. E., pričom záhradku
užívali spoločne).
K dátumu 09.10.2017 okresný úrad zabezpečil aktualizáciu registra pôvodného stavu (RPS).
Listom č OU-PO-PLO-2017/253-187/LY z 12.10.2017 okresný úrad zaslal vlastníkom (žalobcom)
aktualizovaný výpis RPS a mapový podklad RPS (úvodné podklady), spolu s ocenením pozemkov

v dotknutej záhradkárskej osade znaleckým posudkom č. 33/2012 a oznámil im mená dvoch užívateliek
(H. B. a C. E.), ktoré ostali účastníčkami konania, ako aj výmeru a hodnotu nimi užívaných parciel
ocenených znaleckým posudkom č. 33/2012, pričom v tomto liste okresný úrad vlastníkov upozornil, že
užívateľkám záhradiek môžu navrhnúť odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení a v
30-dňovejlehotetooznámiťokresnémuúradustým,žeakuplatnenieponukyoznámiaokresnémuúradu

vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade (počítané podľa výmery)
okresný úrad konanie zastaví.
Dňa 22.11.2017 bolo okresnému úradu predložené spoločné vyjadrenie vlastníkov, v ktorom uplatnili
námietky proti stavbám nachádzajúcim sa na im spoluvlastnícky patriacom pozemku v dotknutej
záhradkárskej osade s oznámením, že užívateľkám H. B. a C. E. ponúkli odkúpenie stavieb a trvalých

porastov o čom predložili aj im zaslané návrhy kúpnopredajných zmlúv – nesignované a bez dátumu (H.
B. prevzala návrh kúpnej zmluvy 20.11.2017 a C. E. v dňoch 20.11.2017 a 21.11.2017).
Listom č OU-PO-PLO-2017/253-191/LY z 27.11.2017 okresný úrad upozornil vlastníkov (žalobcov) na
nedostatky v nimi predložených návrhoch kúpnych zmlúv na odkúpenie stavieb [chýbajúci podpis a
dátum v návrhoch (oferta)], ktoré majú za následok ich neplatnosť a vlastníkov vyzval na odstránenie

týchto nedostatkov.

7. Dňa 07.12.2017 podal iba sám žalobca 3/ (MVDr. Marián Hasara) námietky proti výpisu
z aktualizovaného RPS (registra pôvodného stavu), ktoré boli doplnené 05.12.2017 námietkami od
všetkých žalobcov a v zmysle ktorých poukázali, že okresný úrad v súlade s § 30 ods. 1 písm.

a) správneho poriadku rozhodnutím č.j. OU-PO-PLO-2016/137-134/LY z 08.03.2016 konanie vo
veci usporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade zastavil z dôvodu, že
nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorá podala návrh na začatie konania, prestala byť účastníkom
konania, preto sú žalobcovia (vlastníci) toho názoru, že ak D. E. prestal byť účastníkom konania, keďže
XX.XX.XXXX zomrel tak jeho manželka C. E. nie je užívateľkou pozemku v dotknutej záhradkárskej

osade a tým ani účastníčkou konania s tým, že napriek tomu, že C. E. nemá postavenie účastníka
konania, návrh kúpnej zmluvy jej zaslali, len aby splnili podmienky okresného úradu; žalobcovia
(vlastníci) tiež poukázali, že H. B. a C. E. nedisponujú listom vlastníctva k stavbám (chatkám)
postaveným v dotknutej záhradkárskej osade na jemu patriacom pozemku a teda nemajú nárok
na finančné plnenie zo strany vlastníkov; jedná sa o čierne stavby, bez súpisných čísel, ktoré nie sú

evidované v katastri nehnuteľností a sú postavené nelegálne, pričom vyslovil názor, že tieto stavby majú
byť odstránené na náklady menovaných, pretože on ako vlastník nesúhlasí s ich umiestnením na jemu
patriacom pozemku.
K uvedeným námietkam sa okresný úrad vyjadril listom z 12.12.2017 v zmysle ktorého upozornil,
že H. B. a C. E. nemôžu disponovať listom vlastníctva k stavbám (chatkám), pretože tie sú postavené

na cudzom pozemku, ktorý je predmetom majetkovoprávneho vyporiadania v konaní podľa zákona
č. 64/1997 Z.z. a k zápisu stavby postavenej na cudzom pozemku by bol potrebný súhlas vlastníka
pozemku, avšak v prípade vysporiadania vlastníctva pod k pozemku pod stavbou cestou tohto konania,
už vlastník stavby nebude potrebovať súhlas pretože sa stane vlastníkom pozemku, takže stavbu simôže dodatočne legalizovať v zmysle stavebného zákona; chatky nie sú čierne stavby, pretože ich
vlastníci predložili do konania stavebné povolenia vydané bývalým MNV v Prešove, odboru výstavby
a územného plánovania z roku 1986 a stavbám boli pridelené evidenčné čísla podľa evidencie

MNV a vlastníci stavieb platia správcovi dane (Mesto Prešov) miestnu daň z nehnuteľností; ohľadne
odstránenia stavieb okresný úrad poukázal na § 120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého stavba
nie je súčasťou pozemku, preto stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov
s tým, že osoba, ktorej stavba stojí na cudzom pozemku sa môže domáhať ochrany svojho vlastníctva
na súde a súd môže nariadiť buď odstránenie neoprávnenej stavby na náklady stavebníka ak bol tento

nedobromyseľný a porušil svoje povinnosti hrubým spôsobom alebo môže prikázať neoprávnenú stavbu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku za náhradu (po pribratí znalca) alebo vzťah medzi stavebníkom
stavby a vlastníkom pozemku usporiada, napr. zriadením vecného bremena. V ďalšom okresný úrad
poznamenal, že osobitný spôsob vyporiadania stavieb a porastov v záhradkárskych osadách upravuje
zákon č. 64/1997 Z.z. tak, že v zmysle § 8 ods. 4 tohto zákona môžu vlastníci pozemkov ponúknuť
užívateľom záhradiek odkúpenie stavieb a trvalých porastov nachádzajúcich sa na ich pozemku a to

doručením návrhu kúpnej zmluvy a správny orgán potom podľa § 8 ods. 5 tohto zákona môže
konanie o vyporiadanie pozemkov zastaviť, z ktorého dôvodu okresný úrad trval na svojom stanovisku
uvedenom v liste z 27.11.2017, v ktorom vlastníkov na túto možnosť upozornil spolu s upozornením
na náležitosti takéhoto návrhu kúpnej zmluvy, v ktorej súvislosti opätovne okresný úrad vyzval vlastníkov
na odstránenie týchto nedostatkov nimi predložených návrhov kúpnych zmlúv. Okresný úrad tiež

upozornil, že rozhodnutie z 08.03.2016, ktorým pôvodne konanie zastavil v bolo zrušené v rámci
odvolacieho konania a taktiež upozornil na rozhodnutie z 22.06.2017, ktorým odvolací orgán zrušil
rozhodnutie okresného úradu zo 17.02.2017 vo veci účastníctva H. B. s tým, že tá je účastníčkou
administratívneho konania bez potreby rozhodovať o tejto otázke osobitným rozhodnutím a to z dôvodu,
že pozemok v dotknutej záhradkárskej osade užívala spolu s nebohým manželom X. B. od 01.04.1981

t.j. od uzavretia zmluvy o odovzdaní pozemku do dočasného užívania v dotknutej záhradkárskej osade
s tým, že analogicky v identickom postavení aj účastníčka konania C. E. vdova po nebohom D. E.,
ktorej toto postavenie účastníka konania taktiež prináleží odo dňa podania návrhu na začatie konania
19.01.1998, v ktorom návrhu je uvedená spolu s manželom ako užívateľka záhradky v dotknutej
záhradkárskej osade.

Dňa 07.02.2018 užívateľka záhradky C. E. predložila návrh na majetkovoprávne vyporiadanie
k záhradnej chatke s vlastníkmi parciel v dotknutej záhradkárskej osade (dôvody - výstavba diaľnice v
blízkosti dotknutej záhradkárskej osady; riziko zosuvu pôdy).
Na ústnom prejednaní námietok žalobcov (vlastníkov), ktoré sa konalo 07.06.2018 okresný úrad
konštatoval, že podané námietky sú nedôvodné a neopodstatnené a preto žalobou napadnutým

rozhodnutím č. OU-PO-PLO-2018/368-213/LY z 20.07.2018 rozhodol, že týmto námietkam vlastníkov
(žalobcov) z vyššie uvedených dôvodov (špecifikovaných už v jeho liste z 12.12.2017), nevyhovuje.

8. Dňa 07.08.2018 boli okresnému úradu vlastníkmi (žalobcami) predložené nové návrhy
kúpnopredajných zmlúv na odkúpenie stavieb, ktoré vlastníci zaslali užívateľkám záhradiek v dotknutej

záhradkárskej osade (H. B. odoslané doporučenou zásielkou 07.08.2018 a C. E. taktiež 07.08.2018),
pričom obidve návrhy zmlúv už boli opatrené dátum a podpismi vlastníkov (žalobcov).

9. Žalobcovia (vlastníci pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade) svoje odvolania proti rozhodnutiu
okresného úradu č. OU-PO-PLO-2018/368-213/LY z 20.07.2018 odôvodnili poukazom, že okresný úrad

rozhodnutím č. OU-PO-PLO-2016/137-134/LY z 08.03.2016 konanie vo veci usporiadania vlastníctva k
pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade už zastavil z dôvodu, že nadpolovičná väčšina užívateľov,
ktorá podala návrh na začatie konania, prestala byť účastníkom konania – keďže viacerí záhradkári
po mnohých rokoch boli vylúčení z konania, pretože účastníkom konania nemôže byť ten, kto mal
zmluvu o užívaní uzatvorenú po 24.06.1991; že ani C. E. a H. B. nie sú uvedené v návrhu na

začatie konania na usporiadanie pozemkov zo 07.01.1998 (v návrhu sú uvedení ich manželia) a preto
nemôžu byť účastníkmi konania s tým, že majú za to, že ak D. E. prestal byť účastníkom konania lebo
XX.XX.XXXX zomrel, tak jeho manželka C. E. nie je užívateľkou pozemku v dotknutej záhradkárskej
osade a teda nie je ani účastníčkou konania, no napriek tomu jej žalobcovia poslali návrh kúpnej zmluvy
21.11.2017 a opätovne 07.08.2018, len aby splnili podmienky okresného úradu; že H. B. bol návrh

kúpnej zmluvy doručený 20.11.2017 a opätovne 07.08.2018; že nesúhlasia s tvrdením okresného úradu
o neplatnosti nimi užívateľkám zaslaných návrhoch kúpnych zmlúv, keďže tieto návrhy kúpnych zmlúv
obsahovali základné náležitosti a okresný úrad nepožadoval, aby kúpne zmluvy boli aj podpísané - išlo
výslovne o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy, pričom poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/208/2010 a na § 43 a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle smerujúci k
uzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerýmurčitýmosobám,jenávrhomnauzavretiezmluvy,
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia,

pričom žalobcovia sú presvedčení, že nimi zaslané návrhy obsahovali všetky základné náležitosti,
z ktorých možno nepochybne určiť, kto tento úkon urobil, voči komu smeroval a že ním chcú byť
potenciálni kupujúci viazaní, v ktorej súvislosti žalobcovia dodali, že ak by pripustili iný výklad, ten by bol
v rozpore s akoukoľvek logikou, pretože ak by nechceli byť viazaní obsahom návrhu kúpnej zmluvy, tento
návrh by nikdy neposlali a už vôbec by nedochádzalo k jeho úpravám. V zmluvnej praxi podliehajúcej

občianskemu alebo obchodnému právu sa za návrh zmlúv považuje predloženie zmluvy zo strany, ktorá
chce byť návrhom viazaná druhej zmluvnej strane, ktorá môže tento návrh zmluvy akceptovať alebo
zaslať k nemu pripomienky, či dôjde k úprave návrhu a formalizácii prípadnej zmluvy. V prípade, ak
by došlo k akceptácii návrhov kúpnych zmlúv zo strany užívateľov pozemkov, boli by navrhovatelia
obsahom návrhov kúpnych zmlúv viazaní, keďže by došlo k akceptácii oferty (návrhu kúpnej zmluvy). V
prípade odmietnutia dodatočného podpisu by sa mohli užívatelia pozemkov domáhať náhrady podpisov

zmluvy súdnou cestou, ktorý by svojím rozhodnutím nahradil prejav vôle navrhovateľov návrhu kúpnej
zmluvy.

10. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2018/040439-MIM zo 07.11.2018, žalovaný
odvolania žalobcov proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-PO-PLO-2018/368-213/LY z 20.07.2018

zamietol a označené rozhodnutie okresného úradu potvrdil.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil v prvom rade poukazom na § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997
Z.z., v súlade s ktorým dňa 07.01.1998 návrh na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v dotknutej
záhradkárskej osade podali oprávnení a aktívne legitímni užívatelia pozemkov, ktorí mali uzavreté
užívateľské zmluvy v termíne do 24.06.1991 s tým, že tí ktorí v dotknutej záhradkárskej osade užívajú

nadpolovičnú väčšinu plochy, ktorá je predmetom konania, chcú pokračovať v konaní na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade a skutočnosť, že v konaní sa 12 užívateľov
pozemkov z celkového počtu pôvodných 14 navrhovateľov, z dôvodu uzavretia dohôd o vrátení
pozemku s vlastníkmi pozemkov a uzavretia dohôd o finančnom vyporiadaní za stavby a porasty,
vzdalo užívacieho práva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade nezakladá dôvod na zastavenie

konania. S ohľadom na plynutie času, objektívne okolnosti ako aj zmluvnú voľnosť, tak k zmenám počtu
účastníkov konania - užívateľov pozemkov môže v zásade dochádzať až do vydania rozhodnutia o
schválení vykonania projektu pozemkových úprav v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Zz.. Okresný
úrad v súlade so zákonom č. 64/1997 Z.z. a s § 14 správneho poriadku, vylúčil užívateľov pozemkov
v dotknutej záhradkárskej osade, ktorí sa sami vzdali užívacieho práva a v zmysle § 30 ods. 1 písm. a/

správneho poriadku následne konanie vo veci ich návrhov zastavil, avšak zastavenie konania vo vzťahu
k tým účastníkom konania, ktorí sa sami vzdali užívacieho práva k pozemkom, nevzniká zákonné právo
aj na zastavenie konania k tým účastníkom konania, ktorí sú aj naďalej legitímnymi užívateľmi pozemkov
v dotknutej záhradkárskej osade (H. B. a C. E.).
Podľa žalovaného H. B. a C. E. majú postavenie účastníkov konania po ich zomrelých manželoch (X. B.

zomrel v roku 2005 a D. E. zomrel v roku 2017), ktorí 01.04.1981 uzatvorili so Základnou organizáciou
Slovenského zväzu záhradkárov osada Ontário zmluvy o užívaní pozemkov v dotknutej záhradkárskej
osade a to s poukazom na § 496 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak dohodu o osobnom užívaní
pozemku za trvania manželstva uzavreli obaja manželia alebo jeden z nich, vzniká im právo spoločného
užívania pozemku, s dodatkom, že v, k návrhu na začatie konania pripojenom zozname záhradkárov

(užívateľov pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade) bol X. B. uvedený spolu s manželkou H., O. W.
a D. E. s manželkou C. O. B., t.j. manželia užívali pozemky spolu od 01.04.1981, t.j. od dátumu uzavretia
užívateľských zmlúv.
Ohľadne náležitostí vlastníkmi užívateľkám – H. B. a C. E. zaslaným návrhom kúpnych zmlúv, žalovaný
konštatoval, že listom č. OU-PO-PLO-2017/253-187/LY z 12.10.2017 doručil vlastníkom výpis z RPS k

pozemku EKN 2893 spolu s upozornením, že užívateľkám pozemkov môžu navrhnúť odkúpenie stavieb,
trvalých porastov a spoločných zariadení a v 30-dňovej lehote to oznámiť okresnému úradu. Keďže
vlastníci tieto návrhy kúpnych zmlúv predložili užívateľkám bez uvedenia dátumu a bez ich podpisu
okresný úrad, podľa žalovaného vlastníkov správne na tieto nedostatky upozornil listom č. OU-PO-
PLO- 2017/253-191/LY z 27.11.2017, pretože podľa žalovaného zmluva alebo návrh na jej uzavretie

je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným
a spočíva na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik
záväzkových právnych vzťahov. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho
úkonu. Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenievôle je možné, len ak tento subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť (napr. v zmysle záväzku o
uzavretí budúcej zmluvy). Každá zmluva alebo jej návrh má svoje náležitosti, ktoré musí obsahovať,
aby bola platná. Pre kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť sú to náležitosti - označenie zmluvných strán (kto

je predávajúci a kupujúci) a to označením ich mena, priezviska, vrátane rodného priezviska, dátumu
narodenia, rodného čísla a trvalého pobytu (takéto označenie je potrebné pre potreby katastrálneho
úradu); označenie predmetu kúpy (presná špecifikácia predávanej nehnuteľnosti); uvedenie kúpnej
ceny; záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet kúpy; záväzok kupujúceho prevziať od
predávajúceho predmet kúpy a zaplatiť zaň dohodnutú sumu. Vo vlastníkmi predložených návrhoch

kúpnych zmlúv bol iba predaj záhradkárskej chatky, nie aj trvalých porastov ani spoločných zariadení,
čo je v rozpore s § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z., keďže na pozemku EKN 2893 sa okrem chatky
nachádzajú aj trvalé porasty a spoločné zariadenia, ktoré sú jeho súčasťou a teda mali byť taktiež
uvedené v predmetných návrhoch kúpnopredajných zmlúv. Taktiež v návrhoch kúpnych zmlúv bola
uvedená cena v určitej hodnote, pričom podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z.z. cena za stavby,
trvalé porasty a podiel na spoločných zariadeniach musí byť dojednaná najmenej vo výške určenej

podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorá cena sa určuje podľa vypracovaného znaleckého posudku. Z
návrhov kúpnych zmlúv ani z iných dôkazných listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise nie je
možné zistiť, na základe akých podkladov dospeli vlastníci k vyčísleniu hodnoty veci, ktorá je predmetom
kúpy. Keďže znalecký posudok nebol spracovaný, minimálnu výšku ceny nemožno porovnať s cenou
uvedenou v návrhoch kúpnopredajných zmlúv. V návrhoch kúpnych zmlúv sú ako predávajúci označené

osoby H. B., C. E. a cit. „dedičia podľa LV“, avšak podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh
na uzavretie zmluvy (oferta) je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy adresovaný určitým osobám,
čo nie je splnené, keďže na strane predávajúcich je uvedený neurčitý okruh osôb bez vymedzenia ich
základných identifikačných znakov (mena, priezviska, adresy, dátumu narodenia a pod.) a taktiež bez
uvedenia čísel LV, na ktorých mali byť tieto osoby vedené ako vlastníci. Súčasne návrhy kúpnych zmlúv

sa nikdy nedostali do sféry pôsobenia ich adresátov, t.j. dedičov. Žalovaný uzavrel, že tieto nedostatky
návrhov kúpnych zmlúv sú takými vadami, ktoré spôsobujú ich absolútnu neplatnosť (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ako aj neúčinnosť (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto v dôsledku
ichpredloženiavlastníkmiužívateľkám,niejemožnézastaviťkonaniepodľa§8ods.5zákonač.64/1997
Z.z..

Z uvedených dôvodov žalovaný uzavrel, že odvolacie dôvody nie sú relevantnými pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia okresného úradu.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi 1/ (A. B.) doručené 14.11.2018; žalobcovi 2/ (MUDr. Peter
Hasara) bolo doručené 15.11.2018 a žalobcovi 3/ (E. E. F.) bolo doručené 27.11.2018.

Konanie pred správnym súdom

11. Žalobcovia 1/-3/ svoju včas podanú všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č.
OU-PO-OOP6-2018/040439-MIM zo 07.11.2018, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu
okresného úradu č. OU-PO-PLO-2018/368-213/LY z 20.07.2018 odôvodnili konštatovaním o ich

nezákonnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a tým, že vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Žalobcovia poukázali, že v súčasnosti v konaní o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v dotknutej
záhradkárskej osade podľa zákona č. 64/1997 Z.z. ostali už len parcely CKN 6879/20, CKN 6879/21 v
užívaní C. E. a parcely CKN 6879/14 a CKN 6879/15, v užívaní H. B. s tým, že žalobcovia majú za to,

že tieto dve užívateľky záhradiek nie sú účastníčkami konania, pretože návrh na začatie konania podľa
zákona č. 64/1997 Z.z. podali v roku 1998 ich manželia a to X. B. a D. E., ktorí v priebehu konania zomreli
[vzhľadom k tomu, že táto otázka je už v tejto dobe vyriešená aj na úrovni Najvyššieho správneho súdu
SR, správny súd už v tomto štádiu konania, po vrátení mu veci z Najvyššieho správneho súdu SR, nemal
za potrebné na tomto mieste uvádzať celú žalobnú argumentáciu k nej, pozn. správneho súdu].

V ďalšom žalobcovia v žalobe namietali určenie hodnoty vyporadúvaných pozemkov v dotknutej
záhradkárskej osade znaleckým posudkom č. 33/2012 spracovaným znalcom Ing. Martinom
Fedorjakom,podľaktoréhobolavšeobecnáhodnotapozemkovurčenádvojakoatoosobitneza rovinatú
časť vo výške 10,76 Eur/m2 a osobitne za svahovitú časť vo výške 2,15 Eur/m2 s čím žalobcovia
nesúhlasia, pretože nie je zrejmé, prečo znalec predmetné pozemky oceňoval dvoma hodnotami a ani

to, ako stanovil ktorú časť pozemku tvorí rovina a ktorú časť pozemku tvorí svah. Oceňované parcely
sú súčasťou pôvodnej parcely v k.ú. D. evidovanej ako EKN 2893, ktorá bola v katastri nehnuteľností
vedená ako orná pôda o výmere 16 079 m2, pričom podľa žalobcov nie je dôvodné rozdeľovať túto
parcelu na svahovitú a rovinatú časť a každú jej časť oceňovať samostatne. Takýto postup neumožňujeani vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá prípadný tvar pozemku
považuje za tzv. iný faktor, ktorý sa zohľadňuje určovaním koeficientu redukujúcich faktorov. Rozdelenie
parcely na dve časti s tým, že každej časti sa určí iná hodnota, pričom nie je zrejmé, ako znalec dospel k

tomu,kdejehranicatýchtodvochčastí,nemožnoakceptovať.Vuvedenejsúvislostižalobcoviapoukázali
na nimi zabezpečený znalecký posudok Ing. Milana Gardoša č. 92/2011, ktorým bola rovnako určená
všeobecná hodnota uvedenej parcely, pričom znalec v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004
Z.z. všeobecnú hodnotu pozemkov využívaných ako záhrady stanovil tak, že zohľadnil skutočnosť,
že terén v zadnej časti parciel je prudko svahovitý a využitie tejto časti je problematické, pričom túto

svahovitosť zohľadnil redukujúcim koeficientom. Žalobcovia tiež poukázali, že znalecký posudok Ing.
Fedorjaka bol vyhotovený v roku 2012 ku dňu 30.03.2012 a keďže od jeho vypracovania uplynulo už
takmer 7 rokov, za dobu ktorú mohlo dôjsť k zmene ceny pozemkov, mal okresný úrad túto skutočnosť
zohľadniť a zabezpečiť nový znalecký posudok. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozhodnutie
ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. SR z 27.12.2007, podľa ktorého pri prevode
vlastníctva pozemkov v prospech záhradkárov sa vypočíta hodnota prevádzaných pozemkov z trhovej

ceny v dobe ich prevodu s tým, že na zabezpečenie realizácie tohto rozsudku bol prijatý zákon č. 57/2011
Z.z., z ktorého má vyplývať, že vlastníci pozemkov majú dostať náhradu, ktorá zodpovedá trhovej cene
pozemku ku dňu prevodu.
Napokonžalobcovianamietaliajnepoužiteľnosťknávrhunazačatiekonaniapripojenéhogeometrického
plánu č. 140/2008, keďže zo stanoviska SPF z 20.02.2015 vyplýva, že tento geometrický plán nie

je zapísateľný do katastra nehnuteľností, čo vyplýva zo stanoviska správy katastra Prešov pod č.
607/2012/12975/Re z 18.10.2012. Žalobcovia pritom poukázali, že v zmysle § 8 ods. 1, 2 zákona č.
64/1997 Z.z. je geometrický plán tiež súčasťou úvodných podkladov a podľa § 15 ods. 2 zákona č.
64/1997 Z.z., geometrický plán spolu s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu je verejnou
listinou, na základe ktorej sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností (§ 35 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho

zákona). Pokiaľ je teda geometrický plán nezapísateľný do katastra, nemôže byť schválený ako úvodný
podklad, keďže spolu s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu, je podkladom pre zmeny v
katastrinehnuteľností.Vnapadnutýchrozhodnutiachniejetátootázkavyriešená,apretoniejezrejmé,či
geometrický plán č. 140/2008 je relevantný a či je splnená podmienka § 8 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z..
Žalobcovia nežiadali nariadenie pojednávania.

O predmetnej žalobe žalobcov konal pôvodne Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 6S 3/2019.

12. Súčasťou žaloby aj bol aj návrh žalobcov na priznanie žalobe odkladného účinku, ktorý návrh bol
zamietnutý uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/3/2019-43 z 11.04.2019.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, v podstate zotrval na svojich argumentoch, ktorými
odôvodnil žalobou napadnuté svoje rozhodnutie, pričom v súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou
sa znaleckého posudku č. 33/2012 žalovaný zdôraznil, že námietka ocenenia v dotknutej záhradkárskej
osade nachádzajúcich sa pozemkov týmto znaleckým posudkom, nebola súčasťou námietok proti
úvodným podkladom o ktorých rozhodoval žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. Podotkol,

že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, žeby sa pozemky v záhradkárskej osade mali
oceňovať v trhovej cene ku dňu ich prevodu, ako tvrdia žalobcovia a súčasne v uvedenej súvislosti
poukázal, že novela č. 57/2011 Z.z. na ktorú žalobcovia poukázali, bola prijatá za účelom zabezpečiť
na vnútroštátnej úrovni opatrenia, ktoré by odstránili všetky prekážky, aby sa za prevod vlastníckeho
práva k pozemkom v záhradkárskych osadách mohla poskytnúť taká náhrada, ktorej výška bude

v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. V ďalšom žalovaný poukázal na § 8
ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. odkazujúceho na použitie vyhlášky č. 492/2004 Z.z. upravujúcu určenie
všeobecnej hodnoty majetku, ktorú hodnotu určí správny orgán na základe znaleckého posudku s tým,
že v uvedenej súvislosti bola prijatá aj vyhláška č. 254/2010 Z.z. ktorou bola novelizovaná označená
vyhláška č. 492/2004 Z.z. s tým, že podstata novely vyhlášky spočívala v zmene spôsobu stanovenia

všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie, keď sa pri pozemkoch v zriadených
záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych pozemkov
jednoznačne upravuje spôsob zohľadnenia ich využívania s tým, že znalecký posudok č. 33/2012
je v súlade s uvedenou vyhláškou vypracovaný metódou polohovej diferenciácie. Žalovaný dodal,
že znalec je štátom aprobovanou osobou, majúcim zodpovednosť za riadne a včasné splnenie

znaleckej úlohy a to pod sankciou poriadkového, administratívneho a trestného postihu; preto
spochybnenie jeho záverov možno vykonať iba procesne relevantným spôsobom t.j. predložením iného
hodnoverného znaleckého úkonu. Žalovaný podotkol, že keďže žalobcovia sú zaťažení dôkazným
bremenom, musia preukázať, že znalec porušil štandardy znaleckej činnosti a preto je znaleckýposudok nepoužiteľný. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 92/2011, ktorého sa dovolávajú
žalobcovia, žalovaný upozornil, že ten bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
pozemkov v záhradkárskej osade pre účel ich nájmu, t.j. pre účely uzatvárania nájomných zmlúv

a nie pre určenie všeobecnej hodnoty pozemku za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov, preto sú
tieto dva znalecké posudky neporovnateľnými. Žalovaný rozviedol, že stav cien pozemkov na trhu
tvorí podstatu porovnávacej metódy, avšak využíva sa aj pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku
metódou polohovej diferenciácie; že vyhotovenie znaleckého posudku č. 33/2012 zabezpečil SPF
a znalec, ktorý ho vypracoval je zapísaný v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti

SR, preto žalovaný nemá dôvod spochybňovať správnosť jeho odborných záverov a hodnotení; že
znalcom stanovená hodnota pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade vychádza zo skutkového stavu,
pričom znalec použil metódu polohovej diferenciácie, ktorá je vhodná a primeraná s tým, že výber
vhodnej metódy je v plnej kompetencii znalca; že použitie jednotlivých koeficientov pri tejto metóde patrí
medzi závery znalca, ktoré žalovaný nie je oprávnený posudzovať a môže hodnotiť iba to, či úvahy
znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z iných v konaní vykonaných

dôkazov; že znalecký posudok je dôkazným prostriedkom, pričom dokazovanie patrí správnemu orgánu
ktorýakozadávateľnavyhotovenietohtodôkazuzodpovedáibazaobsaharozsahznaleckéhoposudku,
ktorý sa má v konaní použiť, avšak ním stanovenú hodnotu nie je oprávnený hodnotiť.
Vo vzťahu k žalobcami namietanej nezapísateľnosti GP č. 140/2008 žalovaný v prvom rade poukázal,
že konanie o vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade je rozdelené na viaceré

etapy s tým, že každá ďalšia etapa sa môže začať až po právoplatnosti rozhodnutia správneho
orgánu, ktorým je ukončená predchádzajúca etapa, pričom každá etapa je obsahom špecifická
a účastníci konania majú v každej etape konania iné práva a povinnosti s tým, že procesné poradie
jednotlivých etáp nie je možné meniť. V tej súvislosti žalovaný poukázal, že aplikácia § 15 ods. 2
zákona č. 64/1997 Z.z. ohľadne zapísateľnosti GP do katastra nehnuteľností sa vzťahuje až na etapu

vykonania projektu pozemkových úprav, ktorej etape predchádza etapa schválenia úvodných podkladov
a etapa schválenia projektu pozemkových úprav a navyše vyhotovenie GP v zmysle § 15 ods. 2
zákona č. 64/1997 Z.z. je podmienené súhlasom vlastníkov pozemkov v záhradkárskej osade,
t.j. žalobcov na vytýčenie náhradných pozemkov mimo obvodu zriadenej dotknutej záhradkárskej osady
ako vyrovnanie za pozemky v záhradkárskej osade s tým, že ak sa náhrada vlastníkom poskytne

v peniazoch vykonanie projektu sa nenariaďuje a potom sa nevyhotovuje ani GP v zmysle § 15
ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.z.. Z uvedených dôvodov, podľa žalovaného, GP vyhotovený podľa § 15
ods. 2 zákona č. 64/1997 Zz. netvorí súčasť úvodných podkladov, ale je súčasťou rozdeľovacieho
plánu. GP č. 140/2008 spolu s registrom pôvodného stavu však tvoria úvodné podklady, avšak nie
sú listinami na základe, ktorých sa vykonávajú zmeny v katastri nehnuteľností a tento GP slúži

iba na vymedzenie obvodu z dotknutej záhradkárskej osady, zameriavajú sa ním hranice a výmery
pôvodných pozemkov vlastníkov, ako aj užívateľov a prístupové cesty. V uvedenej súvislosti žalovaný
poznamenal, že konanie o vyporiadaní pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade je časovo náročný
a zdĺhavý proces, počas ktorého dochádza často krát k zmene vlastníckych a užívateľských práv u osôb,
ktoré už nie sú účastníkmi konania a z toho dôvodu je neúčelné, nehospodárne a finančné náročné

po každej takejto zmene vyhotovovať nový GP. Podotkol, že pred vypracovaním projektu pozemkových
úpravbudesprávnyorgán,t.j.okresnýúrad,povinnýaktualizovaťregisterpôvodnéhostavuazabezpečiť
vyhotovenie nového GP, ktoré podklady budú súčasťou projektu pozemkových úprav a až tieto listiny
budú musieť spĺňať požiadavky zapísateľnosti do katastra nehnuteľností. Žalovaný má zato, že žalobou
napadnuté rozhodnutia okresného úradu a žalovaného sú vecne správne a preto navrhol žalobu

zamietnuť.
Žalovaný nežiadal nariadiť pojednávanie.

14. Žalobcovia vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniam žalovaného, uviedli v prvom rade svoje
stanovisko k otázke účastníctva dvoch ostávajúcich užívateliek záhradiek v dotknutej záhradkárskej

osade, ktoré stanovisko správny súd už v tomto štádiu konania, po vrátení mu veci z Najvyššieho
správneho súdu SR, nemal za potrebné na tomto mieste uvádzať, pretože otázka účastníctva už v
tejto fáze bola vyriešená na úrovni Najvyššieho správneho súdu SR (viď ďalej, rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR, pozn.)
V súvislosti so žalobnou námietkou ohľadne nesprávneho postupu znalca, žalobcovia vyjadrili svoje

nesúhlasné stanovisko s tvrdením žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva
že pozemky v záhradkárskej osade by sa mali ohodnocovať v trhovej cene ku dňu prevodu a to
s apelom žalobcov na povinnosť správneho orgánu zistiť spoľahlivo, presne a úplne skutkový stav,
t.j. zistiť tak skutkový stav, aby tento zodpovedal skutočnému stavu a nebol skreslený s tým, že taktozistenému skutočnému stavu nezodpovedá zistenie hodnoty pozemkov v dotknutých záhradkárskej
osade znaleckým posudkom č. 33/2012 keďže došlo k vývoju cien nehnuteľností na realitnom
trhu, ktorý znalecký posudok tak nemôže byť dostatočným podkladom pre rozhodnutie správneho

orgánu a nezabezpečuje spravodlivé usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi a užívateľmi záhradiek.
Žalobcovia zotrvali na námietke nesprávnosti znaleckého posudku č. 33/2012 s tým, že súhlasia,
že žalovaný nemôže hodnotiť odborné závery znalca, avšak môže hodnotiť či je tento znalecký posudok
v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., ktorá neumožňuje pozemok ohodnotiť dvoma rozdielnymi
hodnotami ceny, ale znalec mal použiť vyhláškou zavedený redukujúci faktor. Podľa žalobcov neobstojí

argumentácia žalovaného, že nimi predložený znalecký posudok č. 92/2011 bol vypracovaný za účelom
nájmu, pretože aj týmto znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota pozemku z ktorej potom
znalec vychádzal pri určení všeobecnej hodnoty nájmu a to taktiež metódou polohovej diferenciácie, t.j.
všeobecná hodnota pozemku sa určuje rovnako, či je to už pre účely nájmu alebo pre účely usporiadania
vlastníckych vzťahov a žiaden právny predpis nepozná rôzne všeobecné hodnoty pozemku v závislosti
od toho, na aký účel majú byť použité, preto je znalecký posudok č. 92/2011 relevantný a je ho možné

porovnať s posudkom č. 33/2012.
Napokon ohľadne námietky nezapísateľnosti GP plánu do katastra nehnuteľností žalobca iba podotkli,
že žalovaný priznal, že GP je nezapísatený a poukázali opätovne na povinnosť správneho orgánu
zistiť úplný skutočný stav, ktorá požiadavka vylučuje, aby sa vychádzalo z GP, ktorý je nezapísateľný
do katastra nehnuteľností.

15. Žalovaný k stanovisku (replika) žalobcov, ktoré mu bol doručené na vyjadrenie 27.08.2020, už svoje
vyjadrenie (duplika) neposkytol.

16. Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom č. k. 6S/3/2019-65 z 27.05.2021 žalobu žalobcov zamietol.

Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne účastníctva v konaní dvoch ostávajúcich užívateliek záhradiek
v dotknutej záhradkárskej osade, Krajský súd v Prešove ustálil, že tieto sú účastníčkami konania
z dôvodov, ktoré správny súd v tomto štádiu konania, kedy tento názor Krajského súdu v Prešove bol
už odobrený Najvyšším správnym súdom SR (viď ďalej, pozn.) už nemal za potrebné na tomto mieste
uvádzať.

VovzťahuknámietkežalobcovtýkajúcejsanesprávnehopostupuznalcaA.J.privyhotoveníznaleckého
posudku č. 33/2012 sa Krajský súd v Prešove stotožnil s vyjadrením žalovaného, že táto žalobná
námietka nebola predmetom námietok proti úvodným podkladom o ktorých bolo rozhodnuté žalobou
napadnutými rozhodnutiami. Súčasne Krajský súd v Prešove podotkol, že znalecký posudok č.
33/2012 bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore stavebníctvo a jeho vypracovanie zabezpečil SPF. V tej
súvislosti Krajský súd v Prešove poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/34/2011
z 15.05.2012 podľa ktorého cit. „... znalec je štátom aprobovanou osobou, ktorej ustanovením do
konkrétneho konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod
sankciou poriadkového, administratívneho a trestného postihu, ak si svoju povinnosť nesplní alebo inak

zmarí základnú úlohu súdu pri poskytovaní spravodlivosti. Zdôrazňuje sa charakter a účel znaleckého
dokazovania, ktoré je zakotvené nielen v ustanovení § 36 Správneho poriadku, ale aj v zákone č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
V ďalšom Krajský súd v Prešove skonštatoval, že správne orgány konajúce vo veci vysporiadania
vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkárskych osadách nie sú oprávnené posudzovať správnosť

znaleckých posudkov a s správny orgán hodnotí iba, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a
skutkovýmzáveromvyplývajúcimzinýchdôkazovvykonanýchsprávnymorgánom,avšakvýbervhodnej
metódy ohodnocovania pozemkov je v plnej kompetencii znalca s tým, že v danom prípade znalec
určoval výšku peňažnej náhrady za pozemky podľa prílohy č. 3 vyhlášky. Krajský súd v Prešove ďalej
uviedol cit. „Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, znalec

pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku postupuje podľa prílohy vyhlášky s prihliadnutím na osobitosti
a technicko-ekonomické určenie majetku. Postup a metodika oceňovania pozemkov je obsiahnutá v
prílohe č. 3 bod B základné postupy ohodnocovania nehnuteľností a stavieb. Všeobecná hodnota sa
stanoví týmito metódami:
a) porovnávacia metóda,

b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),
c) výnosová metóda (využije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
d) metóda polohovej diferenciácie.Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu
znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení
uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu

všeobecnej hodnoty.
Správny súd zdôrazňuje, že znalecký posudok, ktorý je pre vykonanie o vysporiadaní vlastníctva k
pozemkom ZO (§ 7 ods. 4 zákona) v zmysle § 18 zákona nevyhnutný, je dôkazným prostriedkom v
zmysle § 34 Správneho poriadku, v zmysle ktorého dokazovanie patrí správnemu orgánu. Správny
orgán ako zadávateľ zodpovedá za obsah a rozsah znaleckého posudku, pričom stanovenú jednotkovú

hodnotu pozemkov v znaleckom posudku nie je oprávnený hodnotiť. Správny orgán nemôže zasahovať
do odbornej znaleckej otázky. Ani súd nemôže spochybniť objektívnosť znaleckého posudku, nemá
možnosť posudzovať jeho odbornú stránku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/124/2014).
Závery znalca by mohli byť vyvrátené len kontrolným znaleckým dokazovaním, čo žalobcovia nenavrhli
ani kontrolný znalecký posudok nepredložili. Ak žalobcovia spochybňujú znalecký posudok ako dôkazný
prostriedok vyhotovený subjektom verejného práva, musia preukázať odbornú nemožnosť takéhoto

vzniku predložením iného znaleckého posudku. Znalec A. E. H. v znaleckom posudku č. 92/2011
vypracoval všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v ZO iba pre účely uzatvorenia nájomných zmlúv.“
Následne Krajský súd v Prešove v bode č. 80 poukázal na účel konania podľa zákona č. 64/1997
Z.z. a na margo žalobcami namietanej nezapísateľnosti GP č. 140/2008 do katastra nehnuteľností,
Krajský súd v Prešove v bode č. 81 svojho rozsudku uviedol cit. „ Správny súd dáva do pozornosti,

že konanie podľa zákona č. 64/1997 Z.z. je rozdelené na etapy, z ktorých každá nasledujúca začína
po právoplatnom rozhodnutí správneho orgánu, ktorým sa končí predchádzajúca etapa. Prvá etapa
sa začína oznámením začatia konania verejnou vyhláškou, pričom súčasťou oznámenia sú úvodné
podklady, proti ktorým je možné podať námietky (§ 7 ods. 4 zákona). V tejto prvej etape je správny
orgán povinný skúmať splnenie podmienok začatia konania podľa § 7 zákona, v ktorej skúma aj splnenie

podmienok upravených v § 1 a § 2 zákona. Účastníci konania majú právo podať námietky podľa 7
ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona, ktoré prerokuje okresný úrad s tým kto ich podal a rozhodne o nich. Na
námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie neprihliada (§ 9 ods.
1 zákona). Až po právoplatnom rozhodnutí o námietkach správny orgán schváli úvodné podklady (§ 9
ods. 4 zákona) a po schválení úvodných podkladov sa končí etapa začatia konania a nasledujú úkony,

ktoré smerujú k vypracovaniu a schváleniu projektu pozemkových úprav v zriadenej záhradkovej osade.
Pred vypracovaním projektu majú vlastníci na výzvu správneho orgánu v lehote 60 dní právo vyjadriť sa
k ich spôsobu vyrovnania pridelením náhradných pozemkov alebo poskytnutím náhrady v peniazoch. Po
uplynutí lehoty správny orgán rozhodnutím určí obsah pozemkových úprav a rozhodne, že vlastníkom,
ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili, patrí náhrada v peniazoch a vlastníkom, ktorí nesplnil podmienku

uvedenú v § 8 ods. 5 zákona, patrí náhrada pozemkov (§ 10 zákona). Projekt pozemkových úprav sa
schvaľuje rozhodnutím podľa § 13 ods. 3 zákona po právoplatnom rozhodnutí o námietkach podaných
účastníkmi konania podľa § 13 ods. 1 zákona. Po schválení projektu správny orgán nariadi rozhodnutím
vykonanie projektu pozemkových úprav, ktoré je poslednou etapou konania o pozemkových úpravách na
účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom zriadeným v záhradkových osadách (§ 15 a nasl. zákona).

(...)
Geometrický plán č. 140/2008 bol vyhotovený pre prvú fázu ktorá spočíva v zostavení registra
pôvodného stavu a vyhotovenia geometrického plánu záhradkovej osady, ktoré sú úvodnými podkladmi,
proti ktorým je možné podať námietky. Spolu s Registrom pôvodného stavu tvorí úvodné podklady a nie
je listinou, na základe ktorých sa vykonávajú zmeny v katastri nehnuteľností. Tento geometrický plán

slúži na vymedzenie obvodu zriadenej ZO. Zameriavajú sa nim hranice, výmery pôvodných pozemkov
vlastníkov, hranica a výmery nových pozemkov, užívateľov, ako aj hranica a výmery spoločných
zariadení užívateľov - prístupové cesty. Konanie o vysporiadanie pozemkov v ZO je časovo náročný
zdĺhavý proces, v priebehu konania po vyhotovení geometrického plánu došlo v auguste 2010 k zápisu
registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. D. do katastra nehnuteľností, podľa názoru správneho

súdu určite došlo aj k zmenám vlastníckych užívacích práv a osôb, ktoré už nie sú účastníkmi konania,
takžejeneúčelnéanehospodárnevyhotovovaťnovýgeometrickýplán,ktorýbudepotrebnéaktualizovať
a zabezpečiť pred vypracovaním projektu pozemkových úprav. Táto námietka žalobcov je na základe
vyššie uvedených skutočností nedôvodná.
Správny súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného vydané

postupom podľa § 9 ods. 1, ods. 4 zákona, t.j. prerokovanie námietok. Až v etape schválenia projektu
pozemkových úprav postupom podľa § 10 a § 14 zákona č. 64/1997 Z.z. príslušný správny orgán
v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečuje podklady pre spracovanie projektu, súčasťou ktorého
sú podklady pre určenie náhrady za pozemky v záhradkovej osade. Po schválení projektu okresnýúrad nariadi rozhodnutím jeho vykonanie, v ktorého rámci sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia
pozemky v samostatnom obvode náhradných pozemkov a vyhotoví sa geometrický plán. Geometrický
plán spolu s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu (§ 16 ods. 1) je verejnou listinou,

na základe ktorej sa vykonávajú zmeny v katastri nehnuteľností. Vykonanie projektu sa nenariaďuje,
ak sa náhrada poskytuje len v peniazoch a v konaní nebol určený samostatný obvod náhradných
pozemkov (§15 ods. 2, 3). Vykonanie projektu okresný úrad schváli rozhodnutím. Až v nasledujúcich
etapách pozemkových úprav a postupom podľa § 10 a nasl. zákona č. 64/1997 Z.z. sa opätovne
rieši otázka hodnoty náhradných pozemkov alebo náhradných peňazí a je potrebné v tomto štádiu

konania opätovne oceniť pôvodné nehnuteľnosti a náhradné nehnuteľnosti postupom podľa vyhlášky
č. 492/2004 Z.z., a to aj metódou polohovateľnej diferenciácie ku dňu prevodu, ktorý nastáva v súlade
s § 17 zákona č. 64/1997 Z.z., kedy sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode
zriadenej záhradkárskej osady a samostatnom obvode náhradných pozemkov. Tento aspekt nového
ohodnotenia je určujúci pre stanovenie výšky náhrady v peniazoch, ohodnotenia pôvodných pozemkov
v samostatnom obvode záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov.“

17. O kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/3/2019-65 z
27.05.2021 rozhodol Najvyšší správny súd SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn.
3Svk/10/2021 z 22.08.2024 a to tak, že označený rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“).

Z rozsudku najvyššieho správneho súdu vyplýva, že žalobcovia v kasačnej sťažnosti zotrvali na
svojich námietkach jednako ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie dvoch užívateliek záhradiek sťa by
účastníčok konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z., a jednako na námietke o nezákonnosti znaleckého
posudku č. 33/2012, t.j. predmetom kasačnej sťažnosti už nebola námietka týkajúca sa nezapísateľnosti
GP č. 140/2008 do katastra nehnuteľností.

Ohľadne kasačnej námietky týkajúcej sa účastníctva dvoch užívateliek záhradiek v dotknutej
záhradkárskej osade aj po smrti ich manželov (v tomto konaní majú status ďalších účastníkov konania,
pozn.), sa najvyšší správny súd stotožnil s názorom Krajského súdu v Prešove, že tieto sú účastníčkami
konania, keď konštatoval cit. „Kasačný súd preto konštatuje, že pozostalým manželkám vzniklo
právo na dočasné užívanie nehnuteľnosti v záhradkárskej osade. Uzatvorením dohody o prenechaní

nehnuteľnosti na dočasné užívanie zároveň vzniklo aj spoločné členstvo manželov v záhradkárskej
osade.Prispoločnomčlenstvemanželovsanaobochmanželovhľadíakonajedinéhočlenaorganizácie.
Zo spoločného členstva potom plynú obom manželom práva aj povinnosti.“
V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa nezákonnosti znaleckého posudku č. 33/2012 najvyšší
správny súd však uviedol cit. „Pokiaľ ide o kasačné námietky smerujúc proti znaleckému posudku č.

33/2012, v prvom rade treba prisvedčiť, že tieto neboli uplatnené v správnom konaní a preto nemohli
byť prerokované podľa § 9 ods. 1 zákona o užívaní pozemkov. Táto skutočnosť v konaní nebola
sporná a má zásadný význam vo vzťahu k úprave §9 ods. 1 veta druhá zákona o užívaní pozemkov,
zakotvujúcavsúvislostislehotounapodanienámietokaichobsahtzv.koncentračnúzásadu,dôsledkom
ktorej je skutočnosť, že na námietky ktoré boli podané po určenej lehote a na námietky neobsahujúce

odôvodnenie sa neprihliada.
Pre úplnosť však treba uviesť, že v judikatúre súdov boli opakovane riešené dôsledky nedodržania
zákonom stanovenej lehoty a obsahových požiadaviek na podanie námietok resp. ich neuplatnenia
v správnom konaní a následného domáhania sa ich preskúmania až v rámci súdneho prieskumu.
V rámci súdneho prieskumu na základe správneho súdneho poriadku nie je vylúčené úspešné

uplatnenie aj námietok, ktoré neboli uplatnené v rámci limitov stanovených koncentračnou zásadou,
teda ktoré neboli riadne uplatnené v správnom konaní, v prípade že účastník nebol o nepriaznivých
dôsledkoch neuplatnenia námietok riadne a včas poučený. Táto požiadavka vyplýva zo skutočnosti, že
existencia koncentračnej zásady, predstavuje výrazné obmedzenie procesných práv účastníka konania
a kompenzáciou toho je povinnosť orgánu verejnej správy poučiť účastníka o hroziacich nepriaznivých

dôsledkoch (bližšie pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžo/108/2015 zo dňa 12. júla 2017, rozsudok NS
SR sp. zn. 2Sžk/42/2018 zo dňa 26.05.2021).
Pre uplatnenie koncentračnej zásady, teda možnosti neprihliadať v ďalšom prieskume na námietky
neodôvodnené a/alebo nepodané včas teda musia byť splnené dve kumulatívne podmienky ktorými
sú zákonné ustanovenie lehoty, ktorej uplynutie spôsobuje nemožnosť prejednania námietky a

preukázateľné poučenie účastníka, o dôsledkoch márneho uplynutia lehoty na riadne podanie námietky.
Splnenie prvej podmienky je preukázané existenciou právnej úpravy § 9 ods. 1 zákona o užívaní
pozemkov. Pokiaľ sa týka druhej podmienky, obsahom administratívneho spisu je preukázané, že
sťažovatelia boli v doručených úvodných podkladoch - Výpise z aktualizovaného RPS na pozemkynachádzajúce sa v ZO SZZ č. 36 - 65 ONTÁRIO poučení iba o 30 dňovej lehote na podanie námietok, ale
neboli poučení o skutočnosti, že na námietky neodôvodnené alebo podané po uplynutí stanovenej lehoty
sa neprihliada. Bolo teda povinnosťou správneho súdu sa s predloženými námietkami voči znaleckému

posudku č. 33/2012 vysporiadať. Nepostačuje iba skonštatovanie, že závery znalca môžu byť vyvrátené
len kontrolným znaleckým dokazovaním, čo žalobcovia nenavrhli a takýto dôkaz nepredložili. Znalecký
posudok predložený žalobcami bol vypracovaný iba na účely uzatvorenia nájomných zmlúv, a teda nejde
o posudok schopný vyvrátiť závery znalca. Súd mal v čase rozhodovania k dispozícii dva znalecké
posudky, v oboch bola odlišne určená hodnota pozemkov stanovovaná na základe tej istej vyhlášky

492/2004 Z. z., pričom správne určenie hodnoty pozemkov v rámci úvodných podkladov má zásadný
význam pre ďalší postup a výsledky následne vykonaného projektu pozemkových úprav.“

18. Po vrátení veci z najvyššieho správneho súdu, v dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku
Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci senát
správneho súdu a to pod novou sp. zn. 6 S/47/2024.

19. Po vrátení spisu z najvyššieho správneho súdu a po jeho predložení správnemu súdu, okresný úrad
e-mailom z 23.06.2025 oznámil, že v súvislosti s revíziou nim nerozhodnutých spisov zistil, že v danej
veci dotknutá záhradkárska osada Ontário, v k.ú. D. už nie je registrovaná na stránke Republikového
zväzu Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ) s tým, že následne u tajomníka Okresného výboru SZZ

v Prešove S. H. bolo zistené, že táto dotknutá záhradkárska osada bola zrušená. O uvedenej skutočnosti
okresný úrad predložil aj rozhodnutie Okresného výboru SZZ Prešov č. 123/2020 z 13.01.2020 (čl. 12
spisu, pozn.), ktorým bolo rozhodnuté o zrušení Slovenského zväzu záhradkárov základnej organizácie
36 - 65 Ontário, ako jednej z organizačných zložiek SZZ a to z dôvodu, že dotknutá záhradkárska osada
dlhodobo neplatila členské príspevky, nevykazovala žiadnu činnosť a po smrti jej predsedu a pokladníka

prestala de facto existovať s poučením, že proti tomuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie.
Na následný dopyt správneho súdu adresovaný predsedovi a tajomníkovi SZZ OV Prešov ohľadne
podania odvolania voči rozhodnutiu č. 123/2020 z 13.01.2020, bolo správnemu súdu 22.07.2025
oznámené, že voči tomuto rozhodnutiu nebolo podané odvolanie.
O zániku dotknutej záhradkárskej osady informovala správny súd aj ďalšia účastníčka 2/ (C. E.) listom

doručeným správnemu súdu 05.08.2025 s tým, že o tejto skutočnosti nebola informovaná a z uvedeného
dôvodu už teda rozumie, prečo jej platby za ročný prenájom pôdy jej boli vlastníkmi stále vrátené
s tým, že bola upovedomená SZZ OV o neplatení členských príspevkov, ktoré platil jej zosnulý manžel
(bol pokladník); v ďalšom poukázala na spôsob obhospodarovania záhradky v dotknutej záhradkárskej
osade v ktorej si s manželom postavili svojpomocne záhradnú chatku s tým, že správnemu súdu

predložila návrhy na riešenie danej veci a to buď zriadením prístupovej cesty k jej záhradnej chatke
cez pozemok vlastníkov alebo zriadením ochranného pásma okolo celej jej záhradnej chatky po obvode
3-5 m alebo zmenou vlastníka záhradky na jej osobu s dodatkom, žeby bola rada, keby bola celá vec
doriešená.

20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

21. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na

prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo

e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

22. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

23. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy
verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“24. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 24.11.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §

107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobcovia v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

25. Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu (07.01.1998)
začatia konania „(1) K návrhu na začatie konania navrhovatelia priložia geometrický plán zriadenej
záhradkovej osady (§ 2).
(2) Na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 okresný úrad zabezpečí zostavenie registra
pôvodného stavu. Geometrický plán a register pôvodného stavu tvoria úvodné podklady.“

26. Podľa čl. I., bodu 3. zákona č. 57/2011 Z.z. ktorým sa s účinnosťou od 01.04.2011 mení a dopĺňa
zákon č. 64/1997 Z. z. [ďalej len „zákon č. 64/1997 Z.z. v po novele účinnom znení ku dňu (30.03.2012)
vyhotovenia znaleckého posudku č. 33/2012“] «V § 8 ods. 2 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie:
„Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade

v peniazoch podľa osobitného predpisu, ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého
posudku.“»

27. Podľa čl. I., bodu 11. zákona č. 64/1997 Z.z. v po novele účinnom znení ku dňu (30.03.2012)
vyhotovenia znaleckého posudku č. 33/2012 «V § 18 odsek 6 znie: „(6) Náklady na vypracovanie registra

pôvodného stavu, vypracovanie projektu, aktualizáciu registra pôvodného stavu a projektu a náklady
na jeho vykonanie uhrádza Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond uhrádza aj náklady
spojené s vyhotovením znaleckých posudkov na účely konania podľa tohto zákona.“»
28. Podľa čl. I., bodu 12. zákona č. 64/1997 Z.z. v po novele účinnom znení ku dňu (30.03.2012)
vyhotovenia znaleckého posudku č. 33/2012, sa za § 18a vkladajú aj § 18c, ktorého ods. 1 a 3 znejú

„(1) Ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie
o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký
posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona.
(3) Ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí
aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný

pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona.“

29. Podľa novelizovaného znenia § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 64/1997 Z.z. v znení účinnom ku dňu
(30.03.2012) vyhotovenia znaleckého posudku č. 33/2012 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom
čase“) „(1) K návrhu na začatie konania navrhovatelia priložia geometrický plán zriadenej záhradkovej

osady (§ 2).
(2) Na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 obvodný pozemkový úrad zabezpečí
zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register pôvodného stavu tvoria úvodné
podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej
osade v peniazoch podľa osobitného predpisu,9)- odkaz na vyhlášku 492/2004 Z.z. ktorú určí obvodný

pozemkový úrad na základe znaleckého posudku.“

30. Podľa § 1 ods. 1 a 2 vyhlášky 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len
„vyhláška“), v znení účinnom ku dňu (30.03.2012) vyhotovenia znaleckého posudku č. 33/2012 (ďalej
len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia

všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.
(2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku
na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa
osobitného predpisu.“

31. Podľa § 2 písm. g) a h) vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tejto vyhlášky
sa rozumie g) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom
mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty;
h) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv

trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory.“

32. Podľa § 4 ods. 1 a 3 vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Všeobecnú hodnotu zložiek
majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou
znaleckého posudku.

(3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa
príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky
majetku.“

33. Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. (ďalej len „príloha 3 k vyhláške“) v znení
účinnom v rozhodnom čase bola označená ako „POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY

NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB.“

34. Podľa bodu E prílohy č. 3 k vyhláške v znení účinnom v rozhodnom čase označeného ako
„VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV“ boli uvedené tieto metódy „E.1 Porovnávacia metóda - Pri
výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov.

Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti
porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez
pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).
E.2 Výnosová metóda - Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich
odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia ...

E.3 Metóda polohovej diferenciácie - E.3.1 Pozemky -Pozemky sa pri použití metódy polohovej
diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia na skupiny:
E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo
zastavaného územia obcí, pozemky v zriadených záhradkových osadách a pozemky mimo zastavaného
územia obcí určené na stavbu.

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu - VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€], kde M
– výmera pozemku v m2, VŠHMJ– jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2. Jednotková
všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov. Jednotková všeobecná
hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu - VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2], kde VHMJ je jednotková
východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky: Klasifikácia obce – názov alebo údaj

podľa počtu obyvateľov, konkrétne podľa písmena b) Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava,
Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice - 26,56 VHMJ
eura/m2.
Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu
môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z

ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností (napríklad priemyselné,
poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových, chatových osadách a
hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu
do 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu
o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych dvoroch

poľnohospodárskych podnikov môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z východiskovej
hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej
diferenciácie (kPD) vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem.
kPD je koeficient polohovej diferenciácie, vypočíta sa podľa vzťahu - kPD = kS (koeficient všeobecnej
situácie) . kV (koeficient intenzity využitia) . kD (koeficient dopravných vzťahov) . kP (koeficient

obchodnej alebo priemyselnej polohy) . kI (koeficient technickej infraštruktúry pozemku) . kZ (koeficient
povyšujúcich faktorov) . kR (koeficient redukujúcich faktorov).
kR – koeficient redukujúcich faktorov (0,20 – 0,99) sa stanoví takto:
Redukujúce faktory
kR

–
ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz,
0,20 – 0,99
–spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín,
z poľnohospodárskej výroby a pod.,

–
rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach,

–
ekologické zaťaženie pozemku,

–
ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace
priemyselné zariadenia,

–

pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.),

–
svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy,

–
ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera,

–
stavba pod povrchom pozemku,

–
závady viaznuce na pozemku (napríklad: právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.),

–

iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby a pod.).

Redukujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote
alebo v predchádzajúcich koeficientoch.
V prípade, že sa redukujúci faktor nevyskytuje, koeficient redukujúcich faktorov je 1.

E.3.1.2Poľnohospodárskepozemkymimozastavanéhoúzemiaobcídruhuornápôdaalebotrvalýtrávny
porast;
E.3.1.3 Poľnohospodárske pozemky mimo zastavaného územia obcí druhu chmeľnica, vinica, ovocný
sad a záhrady mimo zriadených záhradkových osád;
E.3.1.4 Lesné pozemky mimo zastavaného územia obcí;

E.3.2.1 Všeobecná hodnota trvalých porastov na poľnohospodárskej pôde mimo zastavaného územia
obcí;
E.3.2.2 Všeobecná hodnota trvalých porastov na lesnom pôdnom fonde.“

35. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len

„zákon o znalcoch“) v znení účinnom ku dňu (30.03.2012) vyhotovenia znaleckého posudku č. 33/2012
(ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.“

36. Podľa § 17 ods. 6,7 a 8 zákona o znalcoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(6) Titulná strana
znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové
číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje
úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“

znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej
činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené
zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie
na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsaha overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým
posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému
sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký

posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri
prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“.
(7) Na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo jeho obsah
bližšie vysvetlí.
(8) Pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov a inštrukcií ministerstva.“ (rozumej Ministerstvo spravodlivosti SR, pozn. správneho súdu).
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

37. V danom prípade sú predmetom prieskumu zákonnosti v konaní pred správnym súdom, rozhodnutie
okresného úradu č. OÚ-PO-PLO 2018/368-213/LY z 20.07.2018 a aj naň nadväzujúce rozhodnutie
žalovaného č. OU-PO-OOP6-2018/040439-MIM zo 07.11.2018, ktorými bolo rozhodnuté o námietkach

žalobcov proti úvodným podkladom konania vo veci usporiadania vlastníckych vzťahov k záhradkám
v dotknutej záhradkárskej osade Ontário, v k.ú. D.. Žalobcovia (vlastníci) svoje námietky proti úvodným
podkladom v štádiu konania pred okresným úradom skoncentrovali do troch bodov a to jednako,
(i) že konanie vo veci usporiadania vlastníctva k pozemkom v dotknutej záhradkárskej osade bolo
už zastavené rozhodnutím okresného úradu č. OU-PO-PLO-2016/137-134/LY z 08.03.2016, keďže

nadpolovičná väčšina užívateľov záhradiek, ktorá podala návrh na začatie konania, prestala už byť
účastníkom konania, jednako, (ii) že záhradné chatky a iné stavby záhradkárov (navrhovateľov)
postavené na žalobcom spoluvlastnícky patriacom pozemku sú nelegálne a mali by byť na náklady
záhradkárov odstránené a jednako, (iii) že H. B. (tu ďalšia účastníčka 1/) a C. E. (tu ďalšia účastníčka 2/),
ktoré naďalej, aj po smrti svojich manželov, užívali záhradky v dotknutej záhradkárskej osade, nemôžu

byť účastníčkami konania o usporiadanie vlastníckych vzťahov v dotknutej záhradkárskej osade, pretože
u nich absentuje aktívna legitimácia na konanie, keďže návrh na začatie tohto konania podali iba ich
manželia, ktorí tiež podpísali zmluvy o prevzatia do užívania záhradiek v dotknutej záhradkárskej osade.
Následne potom, ako o týchto námietkach žalobcov rozhodol okresný úrad žalobou napadnutým
rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2018/368-213/LY z 20.07.2018, ktorým rozhodnutím okresný úrad týmto

námietkam žalobcov nevyhovel, žalobcovia vo svojom odvolaní proti tomuto rozhodnutiu okresného
úradu formulovali taktiež tri odvolacie námietky, pričom zotrvali na dvoch námietkach o tom, že
konanie už bolo rozhodnutím okresného úradu z 08.03.2016 zastavené a, že H. B. a C. E. nemôžu
byť účastníčkami tohto konania a naviac formulovali odvolaciu námietku týkajúcu sa ich názoru
o náležitostiach návrhov kúpnych zmlúv, ktoré žalobcovia predložili H. B. a C. E. na odkúpenie nimi ako

záhradkármi zriadených stavieb na žalobcom spoluvlastnícky patriacom pozemku, a náležitosti ktoré
mal okresný úrad za nesplnené preto, aby tieto kúpne zmkuvy mohli byť platne uzavreté.
V ďalšom, proti odvolacím námietkam žalobcov nevyhovujúcemu rozhodnutiu žalovaného č. OU-
PO-OOP6-2018/040439-MIM zo 07.11.2018 žalobcovia v podanej žalobe, túto odôvodnili opäť tromi
žalobnými námietkami, pričom zotrvali iba na námietke o tom, že H. B. a C. E. nemôžu byť účastníčkami

konania o usporiadanie vlastníckych vzťahov v dotknutej záhradkárskej osade a svoju argumentáciu
rozšíriliodvenovéžalobnénámietkyatoonesprávnostianezákonnostiznaleckéhoposudkuč.33/2012,
ktorým bola určená všeobecná hodnota pozemkov tvoriacich dotknutú záhradkársku osadu, ku ktorým
sa v správnom konaní usporadúvajú vlastnícke vzťahy a o nepoužiteľnosti pre účely správneho konania
geometrického plánu (GP) č. 140/2008 z dôvodu jeho nezapísateľnosti do katastra nehnuteľností.

Krajský súd v Prešove rozhodujúci o žalobe žalobcov, rozsudkom č. k. 6S/3/2019-65 z 27.05.2021
vyhodnotil všetky uvedené tri žalobné námietky žalobcov ako nedôvodné, t.j. konštatoval, že H. B. a
C. E. sú účastníčkami konania o usporiadanie vlastníckych vzťahov v dotknutej záhradkárskej osade;
že námietka o nezákonnosti znaleckého posudku č. 33/2012 je nedôvodnou, pretože správne orgány
neboli oprávnené prehodnocovať odborné závery znalca, ktoré by bolo možné spochybniť buď iba

spochybnením odbornosti znalca alebo predložením iného (konfrontačného) znaleckého posudku, ktorý
však žalobcovia nepredložili ani nenavrhli s dodatkom Krajského súdu v Prešove, že táto námietka
týkajúca sa znaleckého posudku, nebola aj odvolacou námietkou v konaní pred žalovaným a teda
žalovaný sa k nej nemohol relevantne vyjadriť v rozhodnutí, ktoré bolo predmetom prieskumu Krajského
súdu v Prešove, a napokon Krajský súd v Prešove nepriznal úspech ani tretej žalobnej námietke

o nepoužiteľnosti GP č. 140/2008 pre jeho nezapísateľnosť o katastra nehnuteľností vysvetliac, že
tento GP bol predložený navrhovateľmi konania iba pre účely prvej etapy tohto konania za účelom
identifikovania obvodu pozemkov tvoriacich vyporadúvanú dotknutú záhradkársku osadu a určenia ich
ceny, ktorý GP sa do katastra nehnuteľností ani nezapisuje s tým, že do katastra nehnuteľností sazapisuje až GP, ktorý ešte len bude vypracovaný a bude odzrkadľovať schválený projekt pozemkových
úprav v dotknutej záhradkárskej osade a v rámci vykonania tohto schváleného projektu pozemkových
úprav bude až tento GP zapísaný do katastra nehnuteľností.

Žalobcovia súc nespokojní s rozhodnutím Krajského sudu v Prešove, tento napadli kasačnou
sťažnosťou, ktorú odôvodnili dvomi námietkami a to opakovane o tom, že H. B. a C. E. nemôžu byť
účastníčkamikonaniaousporiadanievlastníckychvzťahovvdotknutejzáhradkárskejosadeanámietkou
o nezákonnosti znaleckého posudku č. 33/2012, ktorým bola určená pre účely usporiadania vlastníckych
vzťahov v dotknutej záhradkárskej osade všeobecná hodnota (cena) pozemkov v tejto dotknutej

záhradkárskej osade.
Keďže najvyšší správny súd svojim rozsudkom sp. zn. 3Svk/10/2021 z 22.08.2024 odobril (potvrdil)
právny názor Krajského súdu v Prešove o tom, že H. B. a C. E. môžu byť a nepochybne sú
účastníčkami konania o usporiadanie vlastníckych vzťahov v dotknutej záhradkárskej osade, túto
právnu otázku v tomto štádiu konania už možno mať za definitívne uzavretú (vyriešenú) na úrovni
najvyššieho správneho súdu, bez potreby jej ďalšieho komentovania. Najvyšší správny súd však

v interakcii na kasačnú námietku žalobcov týkajúcu sa nezákonnosti znaleckého posudku č. 33/2012,
svojim rozsudkom sp. zn. 3Svk/10/2021 z 22.08.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.
k. 6S/3/2019-65 z 27.05.2021 v časti týkajúcej sa tejto namietanej problematiky znaleckého posudku
č. 33/2012 z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s ňou Krajským súdom v Prešove, v ktorom
dôsledku najvyšší správny súd vrátil vec v tejto časti na doriešenie tejto otázky správnemu súdu, ktorý

v dôsledku reorganizácie súdnictva prebral niekdajšiu správnu agendu Krajského súdu v Prešove.
Napokon,keďžepredmetomkasačnejsťažnostižalobcovnebolaajnámietkatýkajúcasanepoužiteľnosti
GP č. 140/2008, najvyšší správny súd sa touto ani nezaoberal a preto aj túto námietku možno v tomto
procesnom štádiu konania považovať za už uzavretú na úrovni Krajského súdu v Prešove, argumenty
ktorého v tomto smere, žalobcovia v kasačnom konaní už nespochybňovali.

Vzhľadom k uvedenému, tak možno na tomto mieste uzavrieť, že v tomto procesnom štádiu súdneho
konania ostala „spornou“ už iba žalobcami namietaná nesprávnosť a nezákonnosť znaleckého posudku
č. 33/2012, ktorá bola predmetom záujmu správneho súdu.

38. Skôr, než by správny súd pristúpil k samotnému vecnému skúmaniu znaleckého posudku č. 33/2012

v interakcii na odôvodnenie, tohto znaleckého posudku sa týkajúcej žalobnej námietky žalobcov, má
správny súd za potrebné na tomto mieste podotknúť, že bol povinný vecne (meritórne) posúdiť aj túto
žalobnú námietku žalobcov a o nej rozhodnúť, aj napriek tomu, že sa týka usporiadania vlastníckych
vzťahov v dotknutej záhradkárskej osade Ontário, ktorá už v roku 2020 zanikla. Správny súd je totižto
viazaný žalobou a jej žalobnými bodmi a keďže správne konanie o usporiadanie vlastníckych vzťahov

v dotknutej záhradkárskej osade pred okresným úradom stále prebieha a nebolo ukončené, posúdenie
dôvodnosti trvania konania ktorého vzhľadom na jeho zákonný účel, nie je v kompetencii správneho
súdu, preto správny súd nemohol vo vzťahu k žalobou napadnutým rozhodnutiam vydaným v tomto stále
prebiehajúcom správnom konaní ani konštatovať zánik resp. odpadnutie predmetu súdneho prieskumu,
preto vo veci meritórne rozhodol.

Správny súd je povinný zaoberať sa teda aj otázkou žalobcami namietanej nezákonnosti znaleckého
posudku č. 33/2012, aj keď táto námietka bola uplatnená prvý krát až v konaní pred súdom, a teda
správny orgán (žalovaný) tak nemal ani príležitosť sa k nej vyjadriť, a to s ohľadom na pre správny
súd, najvyšším správnym súdom vyslovený záväzný právny názor, podľa ktorého, ak bol účastník
správneho konania poučený iba o lehote na podanie odvolacích námietok (ako to vyžaduje § 47 ods. 4

správneho poriadku) bez súčasného poučenia, že na neskôr podané námietky nebude prihliadané, tak
v tom prípade účastník konania môže námietky uplatniť prvý krát až pred správnym súdom a správny
súd je povinný sa nimi vecne zaoberať. Správny súd je týmto názorom jemu nadriadeného súdu
viazaný, aj keď podotýka, že v jeho dôsledku môže byť narušená rovnováha práv účastníkov správneho
konania, pri pomerovaní ktorých (test proporcionality) je, podľa vyššie uvedeného názoru, síce na

jednej strane právo účastníka konania podľa správneho poriadku byť poučený nie len o lehote na
podanie odvolacích námietok, ale aj o dôsledkoch jej márneho uplynutia (že na oneskorene podané
námietky sa nebude prihliadať, aj keď 47 ods. 4 správneho poriadku to explicitne nevyžaduje), naviac
bez ohľadu na to, či takto poučený účastník konania je alebo nie je v správnom konaní kvalifikovane
právne zastúpený advokátom, avšak na strane druhej je aj právo iného účastníka tohto istého správneho

konania na právnu istotu, že o jeho právach bude na úrovni správnych orgánov definitívne rozhodnuté
z jemu známych možných už v správnom konaní spochybniteľných dôvodov, doručením rozhodnutia
správneho orgánu o odvolaní či o rozklade. V prípade, ak by sa mal správny súd až ako prvý zaoberať
nejakou námietkou, ktorá predtým nebola uplatnená už aj pred druhostupňovým správnym orgánom,ktorý by sa po vyjadrení účastníkov správneho konania, mal možnosť s ňou aj sám vysporiadať tak,
podľa správneho súdu, by sa tak mohlo udiať iba ak v rovine všeobecného vyjadrenia sa správneho
súdu k namietanej problematike s následným daním zakaždým možnosti správnemu orgánu, v zmysle

všeobecneformulovanéhoprávnehonázorusprávnehosúdu,saknejvyjadriťvkonkrétnostiachtejktorej
danej veci. Iba tak by sa účastníkom konania stále zachovala trojstupňová (odvolanie v administratívnom
konaní, správna žaloba, kasačná sťažnosť) možnosť k tomuto rozhodnutiu sa vyjadriť a toto rozhodnutie
konfrontovať na troch stupňoch jeho možnej revízie (pred odvolacím správnym orgánom; pred správnym
súdom a pred najvyšším správnym súdom). Avšak do doby kým uvedený právny názor najvyššieho

správneho súdu nebol podrobený testu ústavnosti, správny súd je ním v tomto konaní ďalej viazaný bez
ohľadu na správnym súdom vyššie vyslovené právne úvahy.
V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn.
1Sžr/126/2014 z 11.10.2016, podľa ktorého cit. „Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry
(najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009

či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené
a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.“

39. Pokiaľ ide o žalobcami v správnej žalobe spochybnený znalecký posudok č. 33/2012 spracovaný
znalcom Ing. Martinom Fedorjakom, žalobcovia svoje pochybnosti ohľadne jeho zákonnosti založili na
tvrdeniach, - že je nepreskúmateľný, pretože znalec určil všeobecnú hodnotu pozemkov v dotknutej
záhradkárskej osade dvojako a to osobitne za rovinatú časť každého z pozemkov v sume 10,76 Eur/m2
a osobitne za svahovitú časť každého z pozemkov v sume 2,15 Eur/m2 s čím žalobcovia nesúhlasia,

pretože nie je zrejmé, prečo znalec predmetné pozemky oceňoval dvoma hodnotami a ani to, ako
stanovil ktorú časť tohto ktorého oceňovaného pozemku tvorí rovina a ktorú časť pozemku tvorí svah
s tým, že svahovitosť pozemku mal znalec podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu
vyhotovenia znaleckého posudku (t.j. aj v znení jej novely č. 254/2010 Z.z., ďalej len „vyhláška“)
korigovať koeficientom redukujúcich faktorov tak, ako to učinil aj znalec A. E. H. v žalobcami do

správneho konania predloženom znaleckom posudku č. 92/2011; - že v tom dôsledku, že znalecký
posudok č. 33/2012 bol vyhotovený v roku 2012 ku dňu 30.03.2012, od doby ktorej už uplynulo takmer
7 rokov (v čase podania žaloby, pozn.), za dobu ktorú došlo k zmene ceny pozemkov, je z toho dôvodu
pre účely konania nepoužiteľným pre jeho neaktuálnosť a to s poukazom na rozhodnutie ESĽP vo
veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. SR z 27.12.2007, podľa ktorého pri prevode vlastníctva

pozemkov v prospech záhradkárov sa vypočíta hodnota prevádzaných pozemkov z trhovej ceny v dobe
ich prevodu, t.j. podľa žalobcov, cena určená znaleckým posudkom nekorešponduje s trhovou cenou
pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade ku dňu prevodu.
Obrana žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcov je založená na tvrdení, že žalovaný nemá
kompetenciu prehodnocovať odborné závery jemu SPF-om zabezpečeného znaleckého posudku.

40. Keďže v tomto súdnom konaní sú predmetom prieskumu rozhodnutia správnych orgánov vo veci
námietok žalobcov proti úvodným podkladom konania o usporiadaní vlastníckych vzťahov v zriadenej
dotknutej záhradkárskej osade, mal v súvislosti s námietkou žalobcov voči znaleckému posudku č.
33/2021 správny súd najsamprv za potrebné ustáliť, či sa jedná o relevantnú námietku proti úvodným

podkladom, resp. či je teda znalecký posudok, voči ktorému námietka smeruje, súčasťou týchto
úvodných podkladov.
Z citácie, na danú vec aplikovanej právnej úpravy je zrejmým, že v čase začatia konania pred okresným
úradom, t.j. 07.01.1998, boli úvodnými podkladmi pre tento typ správneho konania o úprave vlastníckych
vzťahov v záhradkárskych osadách, podľa cit. § 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. iba geometrický plán a

register pôvodného stavu. Avšak s účinnosťou od 01.04.2011 a teda aj k, pre toto konanie rozhodnému
dňu [t.j. k 30.03.2012, kedy bol vyhotovený znalecký posudok č. 33/2012], v dôsledku novely cit. § 8 ods.
2 zákona č. 64/1997 Z.z. zákonom č. 57/2011 Z.z., sa súčasťou registra pôvodného stavu a teda v tom
dôsledku aj súčasťou úvodných podkladov stal aj znalecký posudok o určení výšky náhrady v peniazoch
za pozemok v zriadenej záhradkovej osade.

Vzhľadom k uvedenému tak správny súd uzavrel, že žalobná námietka žalobcov vo veci ich výhrad voči
znaleckému posudku č. 33/2012 sa týka, resp. je relevantnou pre toto konanie, v ktorom sú predmetom
prieskumu rozhodnutia správnych orgánov o námietkach žalobcov práve proti úvodným podkladom
konania o usporiadaní vlastníckych vzťahov v zriadenej dotknutej záhradkárskej osade.41. V ďalšom sa správny súd sústredil na vymedzenie rozhrania žalobnej námietky žalobcov cielenej
proti znaleckému posudku č. 33/2012 a to v interakcii k žalobcami samotnými do administratívneho

konania predloženému znaleckému posudku č. 92/2011 vypracovaného znalcom Ing. Milanom
Gardošom taktiež vo veci ocenenia v peniazoch pozemkov tvoriacich dotknutú záhradkársku osadu.
V uvedenej súvislosti má správny súd za to, že cieľom žalobnej námietky žalobcov ani nebolo dovolávať
sa uprednostnenia nimi predloženého znaleckého posudku č. 92/2011 pred nimi spochybňovaným
znaleckým posudkom č. 33/2012, t.j. žalobcovia netvrdili, že pre určenie ceny pozemkov v dotknutej

záhradkárskej osade má alebo mal správny orgán (okresný úrad) vychádzať z nimi predloženého
znaleckéhoposudkuč.92/2011aniezoznaleckéhoposudkuč.33/2012,avtomtosmerenevyvíjali„tlak“
na okresný úrad, aby si spomedzi týchto dvoch znaleckých posudkov vybral práve ten nimi predložený
znalecký posudok č. 92/2011. Žalobcovia totižto v tejto súvislosti pri spochybnení znaleckého posudku
č. 33/2012 a to v časti odôvodenia svojej námietky o nimi tvrdenom chybnom postupe znalca A. J.
pri spracovaní znaleckého posudku č. 33/2012 keďže neaplikoval na ocenenie svahovitého pozemku

koeficient redukujúcich faktorov, iba ilustračne poukázali na nimi predložený znalecký posudok č.
92/2011, v ktorom znalec A. H. pri ocenení identických pozemkov a pri použití identickej oceňovacej
metódy (polohovej diferenciácie), tento koeficient redukujúcich faktorov aplikoval.
Záveru, že podstatou žalobnej námietky žalobcov nasmerovanej proti znaleckému posudku č. 33/2012
nebola požiadavka, aby v danej veci bol aplikovaný znalecký posudok č. 92/2011 a nie znalecký

posudok č. 33/2012, nasvedčuje aj druhá časť odôvodnenia tejto žalobnej námietky žalobcov, podľa
ktorej žalobcovia namietali, neaktuálnosť znaleckého posudku č. 33/2012 aj z dôvodu nárastu trhových
cien nehnuteľností od doby spracovania tohto znaleckého posudku č. 33/2012, v ktorom dôsledku sa
žalobcovia dožadovali, aby okresný úrad pre účely správneho konania zabezpečil aj z tohto dôvodu nový
znalecký posudok. Inými slovami, ak žalobcovia z hľadiska ceny znalcom oceňovaných nehnuteľností

namietali neaktuálnosť znaleckého posudku č. 33/2012 o to viac by bol v tomto smere neaktuálny
a nepoužiteľný časovo skôr vypracovaný znalecký posudok č. 92/2011.
Napokon sa správnemu súdu žiada podotknúť, že žalobcami predložený znalecký posudok č. 92/2011
by po novelizovaní zákona č. 64/1997 Z.z. zákonom č. 57/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2011, bol tak
či onak v dotknutom správnom konaní nepoužiteľným, pretože po prijatí uvedenej novely, zákonodarca

v novelizovanom cit. § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. uložil okresnému úradu zabezpečiť nový
znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok pre účely konania podľa tohto novelizovaného
zákona v prípadoch ak sa jednalo o konanie, v ktorom do 31.03.2011 nebolo právoplatne schválené
vykonanie projektu pozemkových úprav, čo bol aj tento prípad dotknutej záhradkárskej osady Ontário,
práve z dôvodu ktorého okresný úrad prostredníctvom SPF zabezpečil do konania nový znalecký

posudok č. 33/2012.
Pre účely konania o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v záhradkovej osade podľa §
18 zákona č. 64/1997 Z.z. sú úradné podklady správnemu orgánu povinné predložiť dotknuté orgány
štátnej správy a správny orgán (okresný úrad) prostredníctvom týchto dotknutých orgánov tieto podklady
len zabezpečuje. Slovenský pozemkový fond (SPF) je práve tým subjektom, prostredníctvom ktorého

správny orgán zabezpečuje znalecký posudok za účelom určenia výšky náhrady pozemkov v registri
pôvodného stavu.

42. V súvislosti s preskúmaním znaleckého posudku znalca č. 33/2012, správny súd v prvom rade
podotýka, že v tomto smere je jeho kompetencia (analogicky ako aj kompetencia správneho orgánu)

obmedzená (limitovaná) a to iba v tom rozsahu, či znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, či je odôvodnený v preskúmateľných logických súvislostiach
a či korešponduje s inými v konaní vykonanými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu správny súd nie je
oprávnený prehodnocovať znalcom zvolenú metódu oceňovania, ani jeho odborné znalecké závery,
pretože správny súd príslušnou odbornou znalosťou nedisponuje.

V uvedenej súvislosti správny súd analogicky argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4 Stk/7/2022 z 26.04.2023 podľa ktorého cit. «V prípade, ak
medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo
potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu,
má kasačný súd za to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní v obmedzenom režime,

podporujúc svoj názor rozsudkom Najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2011 pod por. č. 99/2011 (rozsudok sp. zn. 6 Sžo
150/2009), v ktorom je konštatované, že: „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní,
ktoré hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovaťjeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a
skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto
nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z

odbornej stránky.“»

43. V intenciách uvedeného kompetenčného prieskumného rámca správneho súdu, pokiaľ ide o vecné
posúdenie prvej časti odôvodnenia žalobnej námietky žalobcov voči znaleckému posudku č. 33/2012,
v zmysle ktorej by mal byť tento znalecký posudok č. 33/2012 nezákonným a v tom dôsledku v správnom

konaní nepoužiteľným z dôvodu netransparentnosti záverov znalca, ktorý každý z ohodnocovaných
pozemkov v dotknutej záhradkárskej osade pomyselne rozdelil na jeho rovinatú a svahovitú časť a tieto
aj osve ohodnotil, správny súd túto námietku žalobcov vzhliadol dôvodnou.
Z cit. § 17 ods. 8 zákona o znalcoch vyplýva, že znalec pri vypracúvaní znaleckých posudkov postupuje
výhradne podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií Ministerstva spravodlivosti
SR. Pre účely konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z., zákon ustanovuje, že pre zabezpečenie, aby

vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v záhradkových osadách dostali za tieto pozemky náhradu,
ktorá zodpovedá ich trhovej cene ku dňu prevodu, bola výška náhrady určená na základe znaleckého
hodnotenia vykonaného podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška (č. 492/2004 Z.z.). Pričom v
súlade s cit. § 4 ods. 3 vyhlášky, znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku postupuje podľa
metodiky oceňovania pozemkov obsiahnutej v prílohe č. 3, bode E tejto vyhlášky a to s prihliadnutím na

osobitosti a technicko-ekonomické určenie ohodnocovaného pozemku.
Pri oceňovaní nehnuteľností znalec najsamprv zvolí jednu z vyhláškou aprobovaných metód znaleckého
oceňovania, v ktorej súvislosti je nutné poznamenať, že predkladateľ návrhu zákonnej novely č. 57/2011
Z.z., ktorou bol novelizovaný zákon č. 64/1997 Z. z., vo všeobecnej časti dôvodovej správy ako dôvod
predloženia tejto novely zákona uviedol, že návrh predložil v dôsledku výkonu rozsudku ESĽP vo veci

Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. Slovenská republika z 27.11.2007 s tým, že na predkladaný
zákon nadväzuje aj novela vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorá spočíva v zmene spôsobu stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie, keď sa pri pozemkoch v záhradkových
osadách, chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych pozemkov jednoznačne
upravuje spôsob zohľadnenia ich využívania (obdobne pozri Najvyšší správny súd SR sp. zn. 19

SVs/5/2024 z 30.04.2025).
V danom prípade podľa prílohy č. 3, bodu E.3 vyhlášky, ak znalec použije metódu polohovej diferenciácie
(ktorú znalec aplikoval aj pri znaleckom posudku č. 33/2012, pozn.), tak podľa bodu E.3.1.1 pri
ohodnocovaní pozemku v zriadených záhradkových osadách určí jeho všeobecnú hodnotu ako súčin
(násobenie, pozn.) výmery pozemku v m2 x (a) jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku v Eur/m2;

pričom túto jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku určí opäť ako súčin (násobenie, pozn.) jednotkovej
východiskovej hodnoty pozemku určenej podľa zaradenia názvu katastrálneho územia v ktorom sa
ohodnocovaný pozemok nachádza v tabuľkovej prílohe k prílohe č. 3 k vyhláške (v danom prípade
je pre pozemky nachádzajúce sa v k.ú. D. táto hodnota vyhláškou určená v sume 26,56 Eura/m2,
pozn.) x (a) koeficienta polohovej diferenciácie (kPD), ktorý sa vypočíta opäť ako súčin (násobenie,

pozn.) kS - koeficienta všeobecnej situácie x kV (koeficienta intenzity využitia) x kD (koeficienta
dopravných vzťahov) x kP (koeficienta obchodnej alebo priemyselnej polohy) x kI (koeficienta technickej
infraštruktúry pozemku) x kZ (koeficienta povyšujúcich faktorov) x kR (koeficient redukujúcich faktorov),
t.j. v skratke koeficient polohovej diferenciácie (kPD) sa vypočíta podľa vzorca: kPD = kS x kV x kD
x kP x kI x kZ x kR, tak ako to predpisuje vyhláška. V prílohe č. 3, bode E.3.1.1 vyhlášky je ku

každému z uvedených koeficientov daný zákonný diapazón tomu ktorému koeficientu prislúchajúcich
faktorov (zoradené vždy v tabuľke, pozn.) s rozptylom ich hodnôt, pričom znalec by mal transparentným
odôvodnením ustáliť jednako výber pre daný oceňovaný prípad konkrétny faktor k tomu ktorému
konkrétnemu koeficientu a jednako aj jeho konkrétnou hodnotou z vyhláškou stanoveného jeho rozptylu
hodnôt.

44. V konkrétnostiach danej veci, zo znaleckého posudku č. 33/2012 vyplýva, že znalec Ing. Fedorjak,
ktorý ho vypracoval aplikoval na ocenenie, dotknutú záhradkársku osadu tvoriacich pozemkov č. 2891/1
(evidovaný pre k. ú. D. na LV XXXXX) a č. 2893 (evidovaný pre k. ú. D. na LV XXXX ), rozdelených
pre účel konania geometrickým plánom č. 140/2008, overeným správou katastra pod č. 1825/08

z 03.11.2008, v súlade s vyššie uvedenou zákonnou zmenou správne metódu polohovej diferenciácie a
znalecký posudok spracoval ku dňu 30.03.2012, ktorý dátum bol rozhodujúci aj pre zistenie stavebno-
technického stavu ohodnocovaných nehnuteľností. Súčasne znalec odôvodnil, že v danom prípade kvôli
tomu, že oceňované pozemky nie sú schopné dosahovať priemerný výnos formou prenájmu tak, abybolo možné vykonať kombináciu, nebolo možné použiť na oceňovanie kombinovanú metódu stanovenia
všeobecnej hodnoty a tiež, že z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu je vylúčené použiť
aj porovnávaciu metódu.

V ďalšom znalec pri vykonaní ohliadky na mieste samom 30.03.2012, vykonal v teréne meranie
oceľovým pásmom s tým, že týmto meraním určil (bližšie nešpecifikované, pozn. súdu) lomové body,
kde sa menil sklon oceňovaných pozemkov z rovinatej na svahovitú časť, pričom celkovú výmeru
pozemkov prevzal z geometrického plánu č. 140/2008 overeného správou katastra pod č. 1825/08
z 03.11.2008. Znalec uviedol cit. „Tvar pozemku je sčasti rovinatý a sčasti s prudkým klesaním

preto meraním na mieste bola určená pomyselná hranica lomu a percentuálne vyjadrená pre každú
parcelu ...“
V bode 2.1.1.1.1 znaleckého posudku, znalec ohodnotil oceňované pozemky v časti ich rovinatej polohy
a to konkrétne ocenil nasledujúce parcely v ich nasledujúcej rovinatej výmere: - č. 6879/2 o výmere
91,08 m2; - č. 6879/3 o výmere 4,50 m2; - č. 6879/4 o výmere 15 m2; - č. 6879/5 o výmere 80,86
m2; - č. 6879/6 o výmere 161,40 m2; - č. 6879/7 o výmere 0 m2; - č. 6879/8 o výmere 250,80 m2;

- č. 6879/9 o výmere 380,40 m2; - č. 6879/24 o výmere 8 m2; - č. 6879/10 o výmere 355,60 m2; - č.
6879/11 o výmere 424,84 m2; - č. 6879/12 o výmere 0 m2; - č. 6879/13 o výmere 452,40 m2; - č. 6879/14
o výmere 444 m2; - č. 6879/15 o výmere 0 m2; - č. 6879/16 o výmere 423,70 m2; - č. 6879/17 o výmere
0 m2; - č. 6879/18 o výmere 415,14 m2; - č. 6879/19 o výmere 369,72 m2; - č. 6879/20 o výmere 0
m2; - č. 6879/21 o výmere 370,30 m2; - č. 6879/22 o výmere 488,73 m2; - č. 6879/23 o výmere 0 m2

a č. 6879/26 o výmere 52 m2.
V bode 2.1.1.1.2 znaleckého posudku, znalec ohodnotil oceňované pozemky v časti ich svahovitej
polohy a to konkrétne ocenil nasledujúce parcely v ich nasledujúcej svahovitej výmere: - č. 6879/2
o výmere 920,92 m2; - č. 6879/3 o výmere 13,50 m2; - č. 6879/4 o výmere 0 m2; - č. 6879/5 o výmere
541,14 m2; - č. 6879/6 o výmere 645,60 m2; - č. 6879/7 o výmere 14 m2; - č. 6879/8 o výmere 794,20

m2; - č. 6879/9 o výmere 887,60 m2; - č. 6879/24 o výmere 0 m2; - č. 6879/10 o výmere 660,40 m2; -
č. 6879/11 o výmere 693,16 m2; - č. 6879/12 o výmere 16 m2; - č. 6879/13 o výmere 678,60 m2; - č.
6879/14 o výmere 666 m2; - č. 6879/15 o výmere 22 m2; - č. 6879/16 o výmere 691,30 m2; - č. 6879/17
o výmere 22 m2; - č. 6879/18 o výmere 706,86 m2; - č. 6879/19 o výmere 657,28 m2; - č. 6879/20
o výmere 16 m2; - č. 6879/21 o výmere 687,70 m2; - č. 6879/22 o výmere 992,27 m2; - č. 6879/23

o výmere 43 m2 a č. 6879/26 o výmere 0 m2.
Pre účely ocenenia tak svahovitej, ako aj rovinatej časti uvedených identických pozemkov znalec použil
na výpočet koeficienta polohovej diferenciácie (kPD) vzorec: kPD = kS x kV x kD x kP x kI x kZ.
Pre kS - koeficient všeobecnej situácie, z vyhláškou ponúkaných možností jeho parametrov, znalec
pre účely ocenenia tak svahovitej, ako aj rovinatej časti ohodnocovaných pozemkov vybral parameter

pod č. 1 – „záhradkárske oblasti, chatové osady a hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov“
s možným rozpätím jeho hodnoty 0,50 - 0,70, pričom znalec voľbu tejto možnosti odôvodnil tým že sa
jedná o záhradkársku oblasť a ustálenie hodnoty tohto koeficientu na dolnej hranici (t.j. 0,50, pozn.
súdu) odôvodnil konštatovaním, že sa jedná výlučne o záhradkársku oblasť s prístupom po nespevnenej
komunikácií a zároveň zo záhradkárskych osád danej oblasti je najvzdialenejšia od obytnej oblasti.

PrekV-koeficientintenzityvyužitia,zvyhláškouponúkanýchmožnostíjehoparametrov,znalecpreúčely
ocenenia tak svahovitej, ako aj rovinatej časti ohodnocovaných pozemkov vybral parameter pod č. 1 –
„veľmi malé využitie, 2-podlažné súkromné rekreačné domčeky, 2-3-podlažné stavby rodinných domov
s podštandartným vybavením, nepodpivničené, nízke nebytové stavby nevyužívané alebo s malým
využitím, poľnohospodárske stavby bez využitia, bez zástavby v širšom okolí“ s určením jeho pevnej

hodnoty 0,90 (t.j. bez vyhláškou stanoveného možného rozpätia jeho hodnoty, pozn. súdu) a to
s odôvodnením znalca, že sa jedná o oblasť bez zástavby v širšom okolí.
Pre kD - koeficient dopravných vzťahov, z vyhláškou ponúkaných možností jeho parametrov, znalec
pre účely ocenenia tak svahovitej, ako aj rovinatej časti ohodnocovaných pozemkov vybral parameter
pod č. 3 – „pozemky na predmestiach miest, odkiaľ sa možno pešo dostať k prostriedku hromadnej

dopravy alebo vlastným autom do centra do 15 min.“ s určením jeho pevnej hodnoty 0,90 (t.j. bez
vyhláškou stanoveného možného rozpätia jeho hodnoty, pozn. súdu).
Pre kP - koeficient obchodnej, priemyselnej polohy, z vyhláškou ponúkaných možností jeho parametrov,
znalec pre účely ocenenia tak svahovitej, ako aj rovinatej časti ohodnocovaných pozemkov vybral
parameter pod č. 3 – „obytná alebo rekreačná poloha“ s možným rozpätím jeho hodnoty 1,00 – 1,20,

pričom znalec voľbu tejto možnosti odôvodnil tým že sa jedná pozemky využívané pre záhradkárske
účely a preto táto lokalita je zaradená v polohe ktorá to najbližšie vystihuje a to na relaxáciu a oddych
s tým, že zvolil dolnú hranicu rozpätia koeficientu (t.j. 1,00, pozn. súdu).Pre kI - koeficient technickej infraštruktúry, z vyhláškou ponúkaných možností jeho parametrov, znalec
pre účely ocenenia tak svahovitej, ako aj rovinatej časti ohodnocovaných pozemkov vybral parameter
pod č. 2 – „stredná vybavenosť (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny)“ s možným rozpätím jeho

hodnoty 1,00 – 1,20, pričom znalec voľbu tejto možnosti odôvodnil tým, že v záhradkárskej osade je
možné napojenie na elektrickú energiu, napojenie na ostatné inžinierske siete môžeme nie je a ustálenie
hodnoty tohto koeficientu na jeho dolnej hranici (t.j. 1,00, pozn. súdu) odôvodnil konštatovaním,
že na mieste je možné napojenie iba na elektrickú energiu.
Pre kZ - koeficient povyšujúcich faktorov, ktorý sa podľa vyhlášky všeobecne vzťahuje na prípady

pozemkov určených územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti; na pozemky
na chránených územiach; na obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to
nebolo zohľadnené v koeficiente kS; na pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo
zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote a na pozemky s iným faktorom (napr. tvar pozemku,
výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a podobne), s možným rozpätím jeho
hodnoty 1,01 – 3,00 s dodatkom podľa vyhlášky, že tieto povyšujúce faktory možno použiť iba v prípade,

ak neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch a s tým, že
ak sa povyšujúci faktor nevyskytuje, je tento kZ v hodnote 1. Pričom svoju voľbu pri tomto kZ znalec
pre účely ocenenia tak svahovitej, ako aj rovinatej časti ohodnocovaných pozemkov odôvodnil tým, že
keďže sa v danom prípade povyšujúci faktor nevyskytuje, uvažuje s jeho hodnotou 1,00.
Aj keď sa v úvode (viď vyššie) v znalcom uvedenom vzorci [kPD = kS x kV x kD x kP x kI x

kZ] pre výpočet koeficientu polohovej diferenciácie (kPD) nevyskytuje aj položka kR - koeficient
redukujúcich faktorov, ktorý sa podľa vyhlášky všeobecne vzťahuje na prípady ak sa v najbližšom čase
predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz; pri spáde emisií a vplyvov zápachu z priemyselnej výroby,
uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod.; v prípadoch
rušivého hluku z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach; v prípadoch

ekologického zaťaženia pozemku; ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny
nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, s možným rozpätím jeho hodnoty 0,20 – 0,99
s dodatkom podľa vyhlášky, že redukujúce faktory možno použiť iba v prípade, ak už neboli zohľadnené
vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch a s tým, že v prípade, ak sa redukujúci
faktor nevyskytuje, koeficient redukujúcich faktorov (kR) je 1. Pričom pri tomto kR znalec svoju voľbu pri

oceňovaných pozemkoch pre ich rovinatú časť ustálil, že keďže sa v danom prípade ponižujúci faktor
nevyskytuje, uvažuje s jeho hodnotou 1, a pri oceňovaných pozemkoch pre ich svahovitú časť ustálil, že
keďže je pozemok značne svahovitý a jeho využitie je minimálne, alebo, ak, tak značne problematické,
preto hodnotu kR ustálil na 0,20.
Vzhľadom k uvedenému tak znalec pri ohodnocovaných pozemkoch pre ich rovinatú časť vypočítal kPD

(koeficient polohovej diferenciácie) súčinom uvedených hodnôt koeficientov - 0,50 x 0,90 x 0,90 x 1,00
x 1,00 x 1,00 x 1,00 = kPD 0,4050 a pri ohodnocovaných pozemkoch pre ich svahovitú časť vypočítal
kPD (koeficient polohovej diferenciácie) súčinom uvedených hodnôt koeficientov - 0,50 x 0,90 x 0,90 x
1,00 x 1,00 x 1,00 x 0,20 = kPD 0,0810.
Podľa neoddeliteľnej prílohy k znaleckému posudku č. 33/2012, ktorou je geometrický plán č. 140/2008

overený správou katastra pod č. 1825/08 z 03.11.2008, vyplýva, že znalcom ohodnocované parcely
majú mať nasledujúcu celkovú výmeru:
- č. 6879/2 má celkovú výmeru 1012 m2; - č. 6879/3 má celkovú výmeru 18 m2; - č. 6879/4 má celkovú
výmeru 15 m2; - č. 6879/5 má celkovú výmeru 622 m2; - č. 6879/6 má celkovú výmeru 807 m2; - č.
6879/7 má celkovú výmeru 14 m2; - č. 6879/8 má celkovú výmeru 1045 m2; - č. 6879/9 má celkovú

výmeru 1268 m2; - č. 6879/10 má celkovú výmeru 1016 m2; - č. 6879/11 má celkovú výmeru 1118 m2;
- č. 6879/12 má celkovú výmeru 16 m2; - č. 6879/13 má celkovú výmeru 1131 m2; - č. 6879/14 má
celkovú výmeru 1110 m2; - č. 6879/15 má celkovú výmeru 22 m2; - č. 6879/16 má celkovú výmeru 1115
m2; - č. 6879/17 má celkovú výmeru 22 m2; - č. 6879/18 má celkovú výmeru 1122 m2; - č. 6879/19 má
celkovú výmeru 1027 m2; - č. 6879/20 má celkovú výmeru 16 m2; - č. 6879/21 má celkovú výmeru 1058

m2; - č. 6879/22 má celkovú výmeru 1481 m2; - č. 6879/23 má celkovú výmeru 43 m2 a č. 6879/26
má celkovú výmeru 52 m2.

45. Vzhľadom k uvedeným údajom uvedeným v znaleckom posudku č. 33/2012 , správny súd v rozsahu
svojej prieskumnej kompetencie, ktorá, ako už bolo vyššie zmienené, môže byť koncentrovaná iba

na posúdenie, či závery znalca prezentované v tomto znaleckom posudku sú v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi (§ 17 ods. 8 zákona o znalcoch) a či sú odôvodnené v logických
súvislostiach a s ohľadom na v konaní vykonané aj iné dokazovanie, dospel k záveru, že v tomto konanípreskúmavané závery znalca v znaleckom posudku č. 33/2012 nie sú jednako v súlade s vyhláškou (č.
492/2004 Z.z.) a jednako sú nepreskúmateľné.
Totižto ani v zákone č. 64/1997 Z.z. a ani vo vyhláške č. 492/2004 Z. z., neexistuje žiadne

ustanovenie, ktoré by bolo potrebné vykladať, resp. ktorého výkladom by bolo možné dospieť k tomu,
že v záhradkárskej osade oceňovaný pozemok pre účely konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z. by bolo
možné „pomyselne“ deliť podľa charakteru jeho terénu (rovina alebo svah), tak ako to v tomto prípade
učinil znalec v znaleckom posudku č. 33/2012, ale pre tieto prípady, t.j. pre prípady, kedy má pozemok
súčasne rovinatý aj svahovitý terén, vyhláška počíta s korekciou hodnoty takéhoto pozemku skrz kR

- koeficient redukujúcich faktorov s možným rozpätím jeho hodnoty 0,20 – 0,99 a iba v prípade ak pri
pozemku nie je možné indikovať žiadny z redukujúcich faktorov (viď vyššie, pozn.) je hodnota kR vo
výške 1. Z uvedeného dôvodu, mal znalec, podľa správneho súdu ohodnocovať každý z pozemkov
ako celok a jeho prípadné terénne anomálie odzrkadliť vo voľbe ad hoc príslušnej hodnoty kR zo
zákonodarcom predpokladaného rozptylu jeho hodnoty, keďže aj svahovitosť môže byť pri jednotlivých
pozemkoch rôzna, resp. môže byť rôzny jeho sklon či spád.

Navyše v tomto smere pomysleného delenia jednotlivých oceňovaných, vyššie označených parciel,
je znalecký posudok č. 33/2012 aj nepreskúmateľným, keďže znalec iba uviedol, že ohodnocované
pozemky pomyselne rozdelil a to pri meraní v teréne pásmom určil lomové body, kde by malo dochádzať
k zmene charakteru pozemkov z ich rovinatého na svahovitý terén a opačne, avšak znalec tieto lomové
bodyužžiadnymspôsobomnekonkretizovalaninezadefinoval,čojeneprijateľnýmanezrozumiteľnýmaj

pre prípadnú konfrontáciu či komparáciu tohto znaleckého posudku s prípadným kontrolným znaleckým
posudkom alebo aj pre jeho overenie v teréne.
Okrem uvedeného, niektoré znalecké závery o ustálení hodnoty toho ktorého koeficienta sú buď
nedostatočne zdôvodnené alebo nie sú vôbec zdôvodnené tak, aby bola pre kohokoľvek pochopiteľnou
a čitateľnou myšlienková úvaha znalca pri zvažovaní, ktoré skutočnosti u neho zavážili pri jeho výbere

austáleníkonkrétnejhodnotytohoktoréhokoeficientazmožnéhozákonnéhorozptylujehoohodnotenia,
alebo pri zvolení dolnej hranice tohto rozptylu, nie je zrejmým, kedy, resp. za akých okolností, by
prichádzala pre znalca do úvahy horná hranica tohto zákonodarcom nastaveného rozptylu jeho hodnôt
(napr. pri kP - koeficient obchodnej, priemyselnej polohy bola znalcom zo zákonného rozptylu 1,00 –
1,20 zvolená jeho dolná hranica bez akéhokoľvek zdôvodnenia, pozn.) Uvedenú výtku podľa správneho

súdu nie je možné mať za prílišný formalizmus, pretože len pri čitateľnosti (odôvodnení) úvah znalca
je možné tieto jeho závery aj následne interpretovať, skontrolovať či konfrontovať napr. aj kontrolným
(konfrontačným) znaleckým posudkom, t.j. iba v prípade odôvodnených záverov znalca je možné ustáliť,
že tieto nie sú založené iba na jeho svojvôli (§ 17 ods. 6 zákona o znalcoch).

46. Správny súd sa stotožnil aj s odôvodnením žalobnej námietky žalobcov smerujúcej voči znaleckému
posudku č. 33/2012, podľa ktorého je tento pre jeho neaktuálnosť vzhľadom k nárastu cien nehnuteľností
nepoužiteľným v konaní o usporiadaní vlastníckych vzťahov v dotknutej záhradkárskej osade, v ktorej
súvislosti je nutným podotknúť, že ak by žalobcovia túto námietku uplatnili nie až pred súdom, ale už aj
v čase 12/2017, kedy podávali námietky proti úvodným podkladom konania, podľa správneho súdu by

v uvedenom smere (nárast cien), bolo možné tiež indikovať neaktuálnosť a nepoužiteľnosť znaleckého
posudku č. 33/2012, keďže aj podľa rozhodnutie ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice
vs. SR z 27.12.2007, pri prevode vlastníctva pozemkov v prospech záhradkárov je podstatnou cena ku
dňu ich prevodu.

47. Uvedené dôvody boli podkladom pre rozhodnutie správneho súdu, ktorý podľa § 191 ods. 1 písm.
e) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na
riadne posúdenie veci zrušil, a keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového
správneho orgánu (okresný úrad), zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu a vec
vrátil okresnému úradu na nové konanie a rozhodnutie s náležitým odôvodnením.

48. V ďalšom konaní, po vrátení veci, ak okresný úrad zotrvá na potrebe ďalšieho konania vo veci
s ohľadom na požiadavku danosti aktívnej vecnej legitimácie jeho účastníkov po celú dobu konania, ako
aj s ohľadom na špecifický zákonný účel konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z., ktorým nie je nahrádzať
súkromnoprávne spory o vlastníctvo, okresný úrad v ďalšom súc viazaný právnym názorom správneho

súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne posúdi námietky žalobcov voči úvodným
podkladom konania a to osobitne vo vzťahu k zákonnosti a použiteľnosti znaleckého posudku č. 33/2012
a v prípade potreby aj po jeho vysvetlení znalcom, o týchto námietkach žalobcov opätovne rozhodne.49. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

50. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

51. Podľa § 169 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní
a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny
súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

52. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

53. Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ustanovenia o trovách konania sa
primerane použijú na kasačné konanie.
(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“

54. O náhrade trov konania medzi žalobcami 1/ až 3/ na jednej starne a žalovaným na strane druhej
rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP a s ohľadom na to, že
nárok na náhradu trov prvostupňového súdneho konania a kasačného konania sa posudzuje komplexne
(spoločne) podľa konečného výsledku konania [viď. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7 Ssk/40/2023
zo 14.07.2023], a preto v konaní plne úspešným žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne priznal

voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov prvostupňového
správneho súdneho konania a kasačného konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
O náhrade trov konania medzi v konaní neúspešným žalovaným na jednej strane a ďalšími účastníčkami
1/ a 2/ na strane druhej, správny súd rozhodol podľa cit. § 169 SSP zohľadniac, že tieto subjekty majú

právo na náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému účastníkovi (žalovaný), ktoré im
vznikli iba v súvislosti s plnením, im správnym súdom uložených povinnosti.
Na tomto mieste správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/10/2021 z 21.09.2022, podľa ktorého cit. „...najvyšší
správny súd zase v takto stanovenom rámci uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej

úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania
vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému
účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,
ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť

neuložil,právonanáhradutrovkonaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobu
na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že
by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.“

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).