Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425203800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425203800.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: B. J. B., I..
X.X.XXXX, O. XX, Š., zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Matúšekom, Jamnického 8, Bratislava, proti
povinnému: S. J., I.. XX.X.XXXX, B. XXX/XX, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 24C/27/2025-47, zo dňa

22.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorý zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti povinnému,
aby ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval,
p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že povinnému zakazuje priblížiť
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou spoločnej účasti pred orgánom
verejnej moci, a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Povinný môže podať žalobu vo veci samej proti navrhovateľke, predmetom ktorej bude nárok na

náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Navrhovateľke priznáva proti povinnému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti povinnému, aby ju písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval a zákazu priblížiť sa k

navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou spoločnej účasti pred orgánom verejnej
moci (výroky I. a II.) a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.)

2. V odôvodnení uviedol, že neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáhala návrhom doručeným
súdu dňa 17.4.2025, a ktorý v tejto časti bol vylúčený na samostatné konanie uznesením č. k.
0C/14/2025-23, zo dňa 22.4.2025; skutkovo a právne tvrdiac, že procesné strany sú manželia a

rodičia maloletej M. J., I.. X.X.XXXX, pričom do 12.4.2025 žili v spoločnej domácnosti na B. XXX/XX
O. Z., avšak v dôsledku neprijateľného, vulgárneho a nad mieru agresívneho správania povinného
opustila s maloletou spoločnú domácnosť z dôvodu obáv o svoj život a zdravie s tým, že situácia
sa vyostrila víkend pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy povinný sa
priamo vyhrážal navrhovateľke smrťou a ublížením na zdraví, vulgárne nadával aj v prítomnosti
maloletej. V tejto súvislosti pripojila videozáznam podľa, ktorého povinný dňa 12.4.2025 sa (okrem

iného) vyjadril, že „pociťuje potrebu (navrhovateľke) fyzicky ublížiť; zabije ju a normálne si to užije; cíti
potrebu (navrhovateľku) zbiť; (navrhovateľke) najebe a pôjde si sadnúť do basy, aspoň si oddýchne;(navrhovateľke) švihne cez drbnutú hlavu; ešte raz ma vymkneš, zabijem ťa, hneď ti letí; túžim vykonať
akt fyzického násilia na tebe; jeden švih cez tú tvoju hlavu drblú a budem“ a pod.. Dôvodnosť strachu
o svoj život a zdravie vzhliadla v tom, že v decembri 2024 navrhovateľku fyzicky napadol tak, že

ju doma v prítomnosti maloletej M. zovrel rukami na zápästiach a pritlačil ku skrini, pričom sa jej
vyhrážal. Ďalej uviedla, že povinný ju kontaktoval prostredníctvom aplikácie messenger potom ako s
maloletou opustila spoločnú domácnosť a uchýlila sa k jej rodičom do domu na O. XX O. Š., ktorý v
súčasnosti obýva, dokladajúc komunikáciu procesných strán, v rámci ktorej sa mal domáhať toho, aby
mu vydala maloletú dcéru, čo viacnásobne zopakoval a naďalej sa jej vyhrážal obdobným spôsobom,

ako v predchádzajúcich dňoch, najmä s poukazom na správy typu „Aj keby som si myslel to čo som
ti povedal...“ a „výsledok sa ti nebude ľúbiť“. Uviedla, že dňa 17.4.2025 podala na povinného trestné
oznámenie, ktoré pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dňa 17.4.2025 bol podaný
na Mestskom súde Bratislava II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletej.
Vzhľadom na uvedené žiadala, aby mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať navrhovateľku,

keďže jej telesná integrita a duševná integrita je takým konaním priamo ohrozená, a to v súlade s §
325 ods. 2 písm. g) C. s. p.. Vzhľadom na vyhrážky povinného je na mieste uloženie obmedzenia
spočívajúceho v zákaze priblíženia sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť, najmenej 50 metrov,
keďže jej telesná integrita a duševná integrita je takým konaním priamo ohrozená [§ 325 ods. 2 písm. h)
C.s.p.].Naliehavúpotrebuúpravypomerovzdôvodnilatým,žepovinnýsavočinejdopúšťapsychického

násilia agresívnymi a vulgárnymi vyhrážkami, ktoré spôsobujú dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
ako aj o zdravie a bezpečnosť maloletej. Podaním zo dňa 12.5.2025 navrhovateľka doložila záznamy
komunikácie, uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/55/2025-24, zo dňa 23.4.2025, ktorým
bola maloletá M. J., I.. X.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne k rukám matky do 15. dňa v mesiaci; a Zápisnicu

o trestnom oznámení - doplnenie ČVS: ORP-271/KV- B4-2025, zo dňa 25.4.2025.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
po právnej stránke ozrejmil, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho
dočasného charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkaznébremenospočívavýlučnenanavrhovateľkeneodkladnéhoopatreniaanávrhbymalobsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení navrhovateľky neodkladného opatrenia bez osvedčenia aspoň základných

skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované
neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.
Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho
k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky

násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k
ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo
jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.

4. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej

republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.
Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne

dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom
prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle Civilného
sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne
zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa

§ 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, žeosvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne

zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď
len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch,

vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania
moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia a ide o podrobenie obete

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.10.2012,
sp. zn. 5MCdo/10/2012).

5. Súd prvej inštancie uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia musí posúdiť, či (i) je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho

nároku navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
(ii) navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp
efektívnosti), (iv) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný

charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
(v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom
poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových
strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia

súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe
skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k
návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu.
Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto
sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s
poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Mal za osvedčené, že navrhovateľka má trvalý pobyt na B. XXX/XX O. Z., ale v súčasnosti býva
u svojich rodičov na adrese O. XX, Š., a povinný má trvalý pobyt na B. XXX/XX O. Z.. Bol názoru,
že povinný (manžel a otec maloletej M.) sa snažil navrhovateľku (manželku a matku spoločnej dcéry),
ktorá sa odsťahovala k svojim rodičom do Š. presvedčiť, že má záujem o stretnutie s ich spoločným

dieťaťom, čo vyplynulo aj z elektronickej komunikácie manželov, ktorá sa mala uskutočniť v čase kedy
navrhovateľka opustila spolu s maloletou dcérou M. spoločnú domácnosť na B. XX O. Z.; povinný sa
domáhal kontaktu s maloletou dcérou,
a ak sa navrhovateľke vyhrážal a v nahrávke okrem iného zaznelo „áno viem malo mi dôjsť, že keď si
zrazu prestala, že si ma nahrávaš“, ale nepoprel na adresu navrhovateľky mierené nadávky, emočné

výkyvy a vyhrážky, uviedol, že ho to mrzí a v rámci elektronickej komunikácie strán tiež napísal, že
„nebude navrhovateľke písať, ale nenechá si, aby mu navrhovateľka bránila v kontakte so M.. Mal
za to, že z dôvodu odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, jej manžel ako otec
maloletej dcéry touto komunikáciou riešil možnosť kontaktu s jedenásťmesačnou dcérou a vo vzťahu
k navrhovateľke neútočil žiadnym verbálnym spôsobom, pričom navrhovateľka nepredložila žiadnu inú

písomnú komunikáciu strán, z ktorej by bolo možné vydedukovať, že je pod dlhodobým a ustavičným
psychickým tlakom vykazujúcim znaky psychického násilia zo strany svojho manžela.7. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov (navrhovateľkou predložená vzájomná
komunikácia manželov) mal za osvedčené, že navrhovateľka ich komunikáciu, výmenu názorov,
psychicky zle nesie, fyzicky ju manžel neohrozuje (fyzické násilie zo strany povinného navrhovateľka

žiadnym spôsobom neosvedčila, podľa tvrdenia navrhovateľky povinný ju mal fyzicky napadnúť raz
v decembri 2024 a to pritlačením ku skrini, avšak navrhovateľka nepredložila žiadne listinné dôkazy,
dokumenty svedčiace o fyzickom ataku zo strany povinného), kontaktuje ju telefonicky za účelom
stretnutia sa s ich spoločným dieťaťom (dcéra M. bola následne aj zverená matke do starostlivosti
rozhodnutím Mestského súdu Bratislava II), pričom ale navrhovateľka netvrdila, že by jej povinný v ich

vzájomnej komunikácii oznamoval, že za ňou chce prísť k jej rodičom do Š.Í. a ublížiť jej alebo by
sa jej v tomto smere vyhrážal. Rodičia navrhovateľky (B. B. F. E. B.) v čestných vyhláseniach zo dňa
17.4.2025 nedokladovali žiadne konkrétne situácie, z ktorých by bolo zistiteľné, či povinný komunikuje
alebo v dohľadnej minulosti komunikoval s navrhovateľkou ústne alebo formou prostriedkov písomnej,
telefonickej alebo inej elektronickej komunikácie násilným spôsobom, ktorý by bol spôsobilý vzbudiť
u navrhovateľky obavu z ohrozenia jej života, zdravia, a preto tvrdenia navrhovateľky o psychickom

násilí povinného nie sú osvedčené žiadnym relevantným dôkazom a záver o psychickom násilí nemožno
vyvodiť ani z videozáznamu zo dňa 12.4.2025, na ktorom povinný sa síce vyhrážal navrhovateľke
fyzickou ujmou a vulgárne jej nadával, vyjadrujúc svoj silný emočný prejav prameniaci zo vzniknutej
situácie v rodine (navrhovateľka ho vymkla). Súd prvej inštancie s ohľadom na uvedené dôvodil, že
navrhovateľka nepredložila iné doklady alebo správy, či záznamy, z ktorých by bolo možné vzhľadom na

intenzitu, sústavnosť a pravidelnosť agresívneho správania sa manžela dôvodne usúdiť, že tento pácha/
páchal voči osobe navrhovateľky fyzické a psychické násilie.

8. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v čase rozhodnutia povinný nie je vo vzťahu k navrhovateľke
dôvodne podozrivý z násilia (uvedené nevyplýva z lekárskych správ a ani z obsahu Zápisnice o trestnom

oznámení ČVS: ORP-271/KV-B4-2025), a teda navrhovateľka neosvedčila fyzické násilie páchané na
jej osobe zo strany povinného (manžela) a ani neosvedčila skutočnosť, že verbálne útoky voči nej
zachytené na videozázname (sú zachytené v programe Register - podateľňa) majú bez ďalšieho povahu
psychického násilia, keďže iné listiny, úradné záznamy, potvrdenia či zvukové alebo obrazovo-zvukové
záznamy, ktoré by osvedčovali intenzitu a pravidelnosť agresívnych verbálnych prejavov povinného

navrhovateľka nepredložila a tým neosvedčila dôvodnosť obavy o svoj život a zdravie.

9. Na uvedenom základe za použitia § 132 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. g), písm. h),
§ 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2 C. s. p., pretože navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému povinnému nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

10. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm.
d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentovjejodvolania(§393ods.2C.s.p.)bolanámietka,žejedensúd(MestskýsúdBratislavaII)jej
daluznesenímč.k.40P/55/2025-24,zodňa23.4.2025,zapravduvovecistarostlivostiomaloletú,atona
základe opisu totožného skutkového stavu ako je uvedený v návrhu a následne bolo vydané uznesenie
Mestského súdu Bratislava IV, ktorý naopak zvolil zamietavé stanovisko k návrhu. Poukázala na to, že

Mestský súd Bratislava II v totožnom skutkovom stave vidí splnenie naliehavosti bezodkladnej potreby
úpravy pomerov účastníkov, ale Mestský súd Bratislava IV nie. Mala za to, že správanie povinného
je objektívne nebezpečné nielen pre maloletú, ale obzvlášť pre navrhovateľku. Uviedla, že predložila
Zápisnicu o trestnom oznámení - doplnenie, zo dňa 25.4.2025, z ktorej vyplýva zrejmá a dôvodná obava
o jej život a zdravie, ako aj komunikáciu, ktorou povinný nad únosnú mieru ju a jej blízku rodinu naďalej

kontaktuje, pričom uvedené má priamy vplyv na dojčenie a výchovu maloletej. Od presťahovania sa k
rodičomžijevneustálomstrachu,čisapreddveramirodičovskéhodomuneobjavípovinný,keďžeadresu
pozná a svoj príchod avizoval v komunikácií. Doslovný prepis záznamu zabezpečeného v trestnom
konaní vedenom OO PZ Bratislava - Karlova Ves, ORP-271/KV-B4-2025, verifikuje výroky povinného,
ktorý naplnil skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2,

písm. b) Trestného zákona. Mala za to, že povinný si je vedomý svojho konania a že jeho vyhrážanie
vzbudzuje dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Zároveň si je vedomý aj trestnej sadzby, ktorá mu hrozí
v prípade odsúdenia za trestný čin nebezpečného vyhrážania a že voči nej konal a koná násilne. Ďalej
poukázala na výpoveď povinného v trestnom konaní zo dňa 26.4.2025, v ktorej verifikuje svoje vyhrážky.11. Mala za to, že súd prvej inštancie si mechanicky osvojil právny názor z konania vedeného pod
sp. zn. 0C/14/2025 a v odôvodnení sa nesprávne, arbitrárne a v rozpore s elementárnym zmyslom

pre spravodlivosť prikláňa k názoru, že neosvedčila fyzické násilie páchané na jej osobe zo strany
povinného, neosvedčila dôvodnosť obavy o život a zdravie a záver o psychickom násilí nemožno vyvodiť
ani z videozáznamu zo dňa 12.4.2025, nemožno vyvodiť odôvodnený záver, že povinný ohrozuje telesnú
a duševnú integritu navrhovateľky a už vôbec nemožno konštatovať dôvodné podozrenie z fyzického
či psychického násilia. Bola názoru, že v návrhu a v odvolaní dostatočne osvedčila bezprostredne

jej hroziacu ujmu a naliehavú potrebu ochrany jej osoby, bezpečnosti a práv. Namietala, že súd
prvej inštancie na jednej strane uviedol, že neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý má poskytovať
preventívnu ochranu pred domácim násilím, ale na druhej strane túto ochranu uznesením odmietol
poskytnúť a to aj napriek tomu, že v odseku 14 napadnutého uznesenia uviedol, že za násilie je
pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite
človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité

minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí
obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle Civilného sporového
poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Povinný
násilie, resp. hrozbu násilia voči navrhovateľke priznáva (viď jeho výpoveď v trestnom konaní), a preto

považovala napadnuté uznesenie za rozhodnutie, ktoré odporuje zákonu, za arbitrárne, rozporné so
základnými princípmi, na ktorých je tento inštitút zákonodarcom koncipovaný. Uviedla, že pozná svojho
manžela najlepšie a vzhľadom na vývoj jeho agresivity v bezprostredne predchádzajúcom období sa
dôvodne obáva, že skutky, ktorými opakovane hrozil aj vykoná.

12. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, či možno nariadením neodkladného
opatrenia dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti), nakoľko sa bez strachu o svoj
život a zdravie (na základe výrokov povinného) nevie pohybovať na verejnosti a ani pred domom
rodičov. Bola názoru, že nariadením neodkladného opatrenia by nebol narušený princíp proporcionality
a nebola by obmedzená osobná sloboda alebo práva povinného. Nestotožnila sa s tvrdením súdu prvej

inštancie, že z dôvodu odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti jej manžel ako otec maloletej M.
predmetnou komunikáciou riešil možnosť svojho kontaktu s jedenásťmesačnou dcérou a vo vzťahu k
navrhovateľke neútočil žiadnym verbálnym spôsobom, pričom navrhovateľka nepredložila žiadnu inú
písomnú komunikáciu strán, z ktorej by bolo možné vydedukovať, že navrhovateľka je pod dlhodobým
a ustavičným psychickým tlakom vykazujúcim znaky psychického násilia zo strany svojho manžela, a

považovalahozarozpornésoskutkovýmstavomveci.Vtejtosúvislostiodkázalanapredloženédôkazné
prostriedky, z ktorých vyplýva priamy opak; mala za to, že súd prvej inštancie posudzoval iba predložené
listinné dôkazy a hlavný dôkaz videozáznam,
resp. zvukový záznam do značnej miery ignoroval. Skutočnosť, že povinný sa v komunikácii priamo
nevyhráža neznamená, že na ňu nevyvíja psychický tlak. Argumentácia súdu prvej inštancie, že povinný

chce len kontakt so svojou dcérou je nelogická v kontexte toho, že maloletá bola uznesením Mestského
súdu Bratislava II č. k. 40P/55/2025-24, zo dňa 23.4.2025, zverená dočasne do jej osobnej starostlivosti.
Povinný nad únosnú mieru ju kontaktuje a vytvára na ňu psychický nátlak, čo aj preukázala emailovou
komunikáciou.

13. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že čestné vyhlásenia jej rodičov nedokladovali
žiadne konkrétne situácie, z ktorých by bolo preukázané, že by povinný komunikoval s navrhovateľkou v
minulosti násilným spôsobom, nakoľko uvedené bolo preukázané v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj v predmetnom odvolaní a k nemu pripojených dôkazných prostriedkoch, ktoré nemala k
dispozíciivčasepodanianávrhu.Zanajpodstatnejšiuvadunapadnutéhouzneseniapovažovalatvrdenie

súdu prvej inštancie, že tvrdenia o psychickom násilí povinného nie sú osvedčené žiadnym relevantným
dôkazom a záver o psychickom násilí nemožno vyvodiť ani z videozáznamu zo dňa 12.4.2025, na
ktorom povinný sa síce vyhrážal navrhovateľke fyzickou ujmou a vulgárne jej nadával, vyjadrujúc svoj
silný emočný prejav prameniaci zo vzniknutej situácie v rodine (navrhovateľka ho vymkla). Mala za
to, že súd prvej inštancie nevykonal predložené dôkazy riadne, ktorých vykonanie bolo nevyhnutné na

náležité zistenie rozhodujúcich skutočností na dostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko ak by
riadne vykonal a vyhodnotil predložené videozáznamy, tak by nemohol konštatovať, že dôvodná obava
o život a zdravie nie je daná. V opačnom prípade sa totiž javí, že súdu prvej inštancie sú dlhotrvajúce
psychické vypätie a dôvodné obavy navrhovateľky o jej bezpečnosť ľahostajné. Nielen zo slovnéhoprejavu povinného, ale aj z tónu jeho hlasu a spôsobu jeho reči je zrejmé, že pociťuje silné antipatie voči
jej osobe a bol by schopný aj fyzicky ublížiť. Súd prvej inštancie v záujme predchádzania vzniku možnej
poruchy v právnom vzťahu radšej neposkytol ochranu, hoci na to boli riadne splnené všetky podmienky.

Domáce násilie páchané v psychickej rovine nezanecháva rany na tele a nie je možné predkladať o
ňom lekársku správu s popisom, ako k zraneniu došlo. Psychické násilie naberá na sile, až dosiahne
neúnosnú mieru. To bolo aj dôvodom, prečo povinného nahrala na telefón, pričom akékoľvek skoršie
excesyobjektívneniejemožnédokázať.Namietala,žesúdprvejinštancievyžadujedokazovaťskutkové
tvrdenia v miere rovnajúcej sa klasickému kontradiktórnemu civilnému konaniu, čo sa javí ako porušenie

jej práva na spravodlivý súdny proces. Mala za to, že ako obeť trestného činu nebezpečného vyhrážania,
je týmto konštatovaním súdu prvej inštancie sekundárne viktimizovaná.

14. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Nestotožnil sa s odvolaním navrhovateľky a tvrdením, že napadnuté uznesenie je arbitrárne. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 46

ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka (II. ÚS 76/07). Je nepochybné, že súd prvej inštancie sa jasne, zrozumiteľne a pomerne

vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s podstatnými otázkami pre toto konanie. Bol názoru, že
nariadenie neodkladného opatrenia je v navrhovanom znení nedôvodné. Uviedol, že nemá úmysel
fyzicky alebo psychicky ublížiť navrhovateľke a nepredstavuje žiadne riziko pre spoločnú maloletú
dcéru. Navrhovateľku nevyhľadával so zámerom jej ublížiť alebo jej spôsobiť akúkoľvek inú ujmu. Z
prezentovaných skutočností vyplýva, že nikdy nevstúpil do domu, kde sa momentálne navrhovateľka

zdržiava, ani sa o to žiadnym násilným spôsobom nepokúsil. Dôvodom týchto návštev (čo opätovne
vyplýva aj z komunikácie sporových strán, ktorú predložila navrhovateľka) je spoločná dcéra, nakoľko
sporové strany zatiaľ nemajú žiadnym súdnym rozhodnutím právoplatne upravené práva a povinnosti
k spoločnej maloletej dcére a neodkladným opatrením Mestského súdu Bratislava II (uznesenie
č. k. 40P/55/2025-24) nebol určený žiadny styk s maloletou dcérou, ktorá bola dočasne zverená

do starostlivosti matky. Zároveň žiadnym súdnym rozhodnutím mu nebol obmedzený styk, resp.
rodičovské práva a povinnosti a teda návštevami chcel realizovať svoje rodičovské práva. Zo žiadneho
predloženého dôkazu, či už v tomto konaní alebo v konaní o vydanie neodkladného opatrenia na
Mestskom súde Bratislava II nevyplýva akékoľvek rizikové alebo inak nevhodné správanie sa povinného
voči maloletej dcére, ktoré by odôvodňovalo konanie matky, kedy táto otcovi protiprávne bráni v

styku s dcérou. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia, ktoré sú podpísané rodičmi navrhovateľky, poprel
skutočnosti, ktoré sú v týchto čestných vyhláseniach popísané, nakoľko sa nezakladajú na pravde a
rodičia navrhovateľky nevedia žiadne ním tvrdené konania relevantne dosvedčiť.

15. Mal za to, že navrhovateľka sa klamlivou a zavádzajúcou argumentáciou snaží poukázať na

nezrovnalosti v tom, že pri totožnom skutkovom stave jej jeden súd neodkladné opatrenie vydal
(Mestský súd Bratislava II č. k. 40P/55/2025-24) a druhý nie (Mestský súd Bratislava IV). Cituje
pritom časť odôvodnenia, vytrhnutú z kontextu a to konkrétne, že bola preukázaná naliehavá potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
Mestský súd Bratislava II v odôvodnení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia však nereflektuje

vyjadrenia navrhovateľky a jej obvinenia voči povinnému; vydanie neodkladného opatrenia totiž súd
prvej inštancie odôvodnil potrebou neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko rodičia maloletého dieťaťa
nežijú v spoločnej domácnosti a výkon práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je doposiaľ upravený.
Obvinenia navrhovateľky je potrebné považovať za nepreukázané, resp. za neosvedčené. Nestotožnil
sa s obvineniami o kontaktovaní navrhovateľky nad únosnú mieru, nakoľko sporové strany sú rodičmi

spoločnej maloletej dcéry, pričom navrhovateľka bez právneho dôvodu bráni povinnému v styku s jeho
vlastnou dcérou a ignoruje jeho správy a pokusy o komunikáciu. Je nepochybné, že sporové strany budú
musieť do budúcna komunikovať práve kvôli spoločnej dcére, keďže sa nedopustil žiadneho konania,
ktoré by ho diskvalifikovalo z výkonu jeho rodičovských práv a povinností.

16. Namietal, že navrhovateľka nadštandardne preukázala dôvodné podozrenie z násilia, ktoré
jej zo strany povinného hrozí, nakoľko súdne konanie stojí jedine na dvoch incidentoch a to
konkrétne incident z decembra 2024, pri ktorom došlo maximálne k neúmyselnému poškrabaniu
navrhovateľky, ktorá nechcela povinnému vydať jeho mobil a incident z apríla 2025, kedy po dlhodobomstresovom a emočne vypätom období povinný navrhovateľke vynadal. Zo žiadnych okolností nevyplýva
akákoľvek odôvodnená obava o život a zdravie navrhovateľky alebo dôvodné podozrenie z násilia,
či iného agresívneho alebo nebezpečného správania sa povinného, ktoré by odôvodňovalo vydanie

neodkladného opatrenia. Nestotožnil sa s tvrdením, že priznal hrozbu násilia voči navrhovateľke a to
jeho výpoveďou v trestnom konaní, nakoľko svoje slová vysvetlil, ozrejmil širšie okolnosti; v nadväzujúcej
vzájomnej komunikácii sporových strán tieto slová vyslovene vzal späť. Povinný žiadnu hrozbu násilia
voči navrhovateľke nepriznal na podklade uvedenej výpovede, pričom dodnes (zrejme) nebolo vznesené
obvinenie. Bol názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazný stav, keď konštatoval,

že navrhovateľka nepredložila žiadnu komunikáciu strán, z ktorej by bolo možno vydedukovať, že
navrhovateľka je pod dlhodobým a ustavičným psychickým tlakom, vykazujúcim znaky psychického
násilia. Povinným predložená komunikácia strán preukazuje opak a teda konkrétne, že takéto znaky
vykazuje komunikácia navrhovateľky. Argumenty navrhovateľky o tom, ako z tónu hlasu možno vycítiť
silné antipatie voči navrhovateľke, z čoho táto vyvodzuje, že by jej bol schopný aj fyzicky ublížiť, sú
nepodloženými domnienkami navrhovateľky. Situácia z 12.4.2025 bola len (verbálnym) vyvrcholením

dlhodobého stresu, ktorému je zo strany navrhovateľky a jej rodičov vystavovaný, pričom uvedené
slová hneď v najbližšej komunikácii uviedol na pravú mieru a zobral ich späť. Záverom uviedol, že
tvrdenia navrhovateľky, že sa jej vyhráža fyzickou likvidáciou a fyzickým násilím je v priamom rozpore
s parafrázovanými úryvkami z výpovede navrhovateľky v rámci doplnenia trestného oznámenia, kedy
vyslovene do zápisnice potvrdila, že sa to stalo iba raz, a teda účelovo zavádza v snahe zvrátiť pre ňu

nepriaznivé rozhodnutie súdu prvej inštancie.

17. Navrhovateľka v odvolacej replike uviedla, že to, že zatiaľ nebolo vznesené obvinenie nezakladá
domnienku, že k násiliu voči nej nedošlo. Trestné konanie stále prebieha, z čoho vyplýva, že dôvodné
podozrenia z násilia neboli nikým vyvrátené. K incidentu, kedy povinný ju preukázateľne poškriabal

predložila fotodokumentáciu s sms správou od povinného v zmysle, ktorej verifikuje jeho násilné konanie
voči navrhovateľke, ktoré bolo dlhodobé. Uviedla, že dôkazný prostriedok predkladá až v odvolacej
replike, keďže ho dohľadala v komunikácii so žalovaným, na ktorú použil rozdielne telefónne číslo.
Mala za to, že uvedené preukazuje skutočnosť, že predmetný incident nebol ojedinelým a že dôvodne
žiada súd o to, aby sa k nej povinný nepribližoval a nekontaktoval ju. Skutok ku ktorému došlo

12.4.2025 nebol ojedinelým prejavom násilia, ale bol novým a vyšším stupňom násilia. Zotrvala na
tom, že čestné vyhlásenia jej rodičov sú relevantným dôkazom, ktorý dokresľuje osobnosť a konanie
povinného. Čestné vyhlásenia sú podporené výpoveďou E. B. v trestnom konaní, z ktorej vyplýva, že
čestné vyhlásenia rodičov sú relevantné a pravdivé. Povinný nechce komunikovať v medziach slušnosti,
naopak, zastrašuje ju neustálymi hovormi a správami/e-mailmi, ktoré majú zastrašujúci charakter. Na

ďalšie dokreslenie charakteru povinného poukázala na incident, počas ktorého povinný navrhovateľku
opľul, inokedy zase ventiloval svoju agresivitu údermi do stien, kuchynskej linky alebo dverí, pričom
si poranil ruku. Povinný dlhodobo, opakovane a preukázateľne používa hrubý, vulgárny a urážlivý
slovník, v ktorom ju systematicky ponižuje, dehonestuje ako človeka, partnerku a zároveň sa jej vyhráža
opustením,čirozvodom.Komunikáciajecelkomzjavnesprevádzanáintenzívnympsychickýmnátlakom,

agresivitou a emočnou manipuláciou, čo napĺňa znaky psychického násilia. Mala za to, že na nej
bolo a je páchané domáce násilie, ktorým je podľa súdnej praxe a odbornej literatúry opakované
ponižovanie, zastrašovanie, citová manipulácia, deštrukcia sebaúcty často bez fyzického kontaktu, ale s
výrazným psychickým dopadom. Tento stav je faktický a okrem uvedeného preukázateľný aj výpoveďou
psychologičky a riaditeľky B. H. I., W.. F. K. (K.:/..M.), ktorú navrhla vypočuť. Uviedla, že s W.. K.

absolvuje poradenstvo a je erudovanou osobou, ktorá vie potvrdiť, že je obeťou domáceho násilia zo
strany povinného. Zároveň konanie povinného z decembra 2024 (fyzické násilie) vie potvrdiť (okrem
predložených) dôkazov aj W.. N.F. W., ktorej bezprostredne komunikovala konanie povinného.

18. Povinný v odvolacej duplike zdôraznil, že Mestský súd Bratislava II a odvolací Krajský súd v

Trnave sa nevyjadrili k preukázaniu, či osvedčeniu akéhokoľvek nevhodného správania sa povinného k
navrhovateľke; dieťa bolo zverené navrhovateľke do dočasnej starostlivosti z dôvodu, že rodičia spolu
nežijú a dosiaľ nie je upravená otázka výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Záverom
dodal, že navrhovateľku nevyhľadáva a kontaktuje ju v zásade len v súvislosti so spoločnou maloletou
dcérou, nakoľko mu bráni v akomkoľvek styku s maloletou dcérou.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie
navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospelk záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku I. výroku potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.) a v
napadnutom zamietajúcom výroku II. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani

na jeho zrušenie (§ 388
C. s. p.).

20. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

24. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

26. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia

bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavy z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu

neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení.

27. Navrhovateľka sa v konaní domáhala uloženia zákazu povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou spoločnej účasti pred orgánom verejnej moci.

28. Hodno pripomenúť, že už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že §
325 ods. 2 písm. h) C. s. p. je jedným z prostriedkov preventívneho riešenia problematiky násilia, ktoré
možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti
určitej skupine či spoločenstvu, ktoré má za následok poranenie, psychickú škodu a podobne, resp.
vysokú pravdepodobnosť takéhoto následku. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového

fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika
násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená
Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by

mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito
činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote
(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012).29. Pokiaľ teda navrhovateľka v odvolaní opätovne zdôraznila, že povinný sa dňa 12.4.2025 o. i.
vyjadril, že „pociťuje potrebu (navrhovateľke) fyzicky ublížiť; zabije ju a normálne si to užije; cíti
potrebu (navrhovateľku) zbiť; (navrhovateľke) najebe a pôjde si sadnúť do basy, aspoň si oddýchne;

(navrhovateľke) švihne cez drbnutú hlavu; ešte raz ma vymkneš, zabijem ťa, hneď ti letí; túžim vykonať
akt fyzického násilia na tebe; jeden švih cez tú tvoju hlavu drblú a budem“ a pod.; tak odvolací
súd v protiklade s právnym názorom súdu prvej inštancie, bez ďalšieho konštatuje, že navrhovateľka
predloženým dôkazom (zvukovoobrazovým záznamom) osvedčila, že konaním povinného a to jeho
vulgárnymi verbálnymi vyhrážkami, že voči nej bude konať násilne došlo k ohrozeniu jej duševnej a

potenciálne aj telesnej integrity v miere, ktorá si vyžaduje účinnú a bezodkladnú úpravu pomerov medzi
stranami. So zreteľom na obsah a intenzitu tohto verbálneho prejavu považoval odvolací súd vysvetlenie
zo strany povinného, že tieto vyhrážky boli vyvrcholením dlhodobého stresu, pričom svoje slová v
najbližšej komunikácii uviedol na pravú mieru; za nepostačujúce.

30. Odvolací súd sa však nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že primeranou súdom určenou

vzdialenosťou v uloženom zákaze priblíženia má byť 50 metrov, ktorú hodnotí v praktickom živote
ako nevykonateľnú a neprimerane obmedzujúcu povinného; dodáva, že uložená povinnosť predstavuje
primerané obmedzenie povinného vo vzťahu k navrhovateľkou osvedčenému charakteru a intenzite jeho
verbálnych útokov.

31. Napokon nebolo možné sa stotožniť s ani odvolacími námietkami navrhovateľky voči zákazu
povinného, aby ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
nekontaktoval; z predloženej komunikácie (č. l. 11 a 12, 30 až 34) totiž nevyplývajú žiadne závažné
skutočnosti,prektorébybolonevyhnutéposkytnúťnavrhovateľkeprimeranúochranuprekontaktovaním
zo strany povinného písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

Z obsahu týchto správ totiž nevyplýva žiadna forma neprimeranej komunikácie povinného voči
navrhovateľka, ktorá by bola za prípustnou mierou a vyžadovala by si zásah súdu vo forme
navrhovaného zákazu.

32. V súvislosti s doplnením dôkazov v odvolacom konaní; odvolací súd bližšie poznamenáva, že

koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného
systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom
prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky -
sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (§ 149 C. s. p.), ktoré neboli uplatnené

v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod
zaoberať, či venovať im v napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v
podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
Právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť

na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd
nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie
z nedbanlivosti.

33. Pokiaľ teda navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré bolo redukované výlučne na

posúdenie návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia a k nemu pripojených dôkazov a nepredložila
dôkazy pripojené k odvolaniu; teda v odvolacom konaní si uplatnila novoty, avšak v podanom odvolaní
nekonkretizuje dôvod uplatnenia novôt podľa § 366 C. s. p. a tiež neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré tieto prostriedky
procesnej obrany nemohla použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny.

34. Súčasne odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia nemohol prihliadať na nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia,
preukazované dôkazmi predloženými navrhovateľkou v odvolacom konaní, nakoľko je viazaný stavom
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C. s. p.).

35. Na uvedenom základe, z hľadiska potreby účinnej ochrany navrhovateľky, ktorej psychická a fyzická
integrita bola konaním povinného ohrozovaná; odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, po
vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľkyna nariadenie neodkladného opatrenia bol v časti uloženia zákazu priblížiť sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou spoločnej účasti pred orgánom verejnej moci, dôvodný,
a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil, keďže neboli splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne
vyhovel a vo zvyšnej časti návrh na uloženie zákazu priblíženia zamietol. Uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku I., ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti povinnému, aby ju písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval; ako vecne správne podľa § 387 ods. 1

C. s. p. potvrdil.

36. Odvolací súd v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p. neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určenej lehote
žalobu vo veci samej, keďže je predpoklad, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá
úprava pomerov medzi stranami, z uvedeného dôvodu preto podľa § 337 ods. 1 C. s. p. poučil povinného
o možnosti podať žalobu vo veci samej proti navrhovateľke, predmetom ktorej bude nárok na náhradu

škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

37. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní úspešnej
navrhovateľke priznal proti povinnému plný nárok na náhradu trov konania; keď mal za to, že jej

neúspech spočíval iba vo forme súdom nariadenej právnej ochrany, avšak osvedčila opodstatnenosť
nároku, ktorého ochrany sa návrhom domáhala.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C. s. p.).