Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106259
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106259.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr.
Stanislav Rešutík, advokát, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, proti žalovanému:
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta
6626/3, 974 01 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom XXX XX G. H. XXX, právne zastúpený: JUDr. Evarist Zuzan, advokát, so sídlom Laurínska 43,
97632Badín,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaOkresnéhoúraduBanskáBystrica,odborvýstavby

a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2023/038230-002 zo dňa 07.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č.
OU-BB-OVBP2-2023/038230-002 zo dňa 07.08.2023 a vec vracia Regionálnemu úradu pre územné
plánovanie a výstavbu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Obce Hronec ako stavebný úrad rozhodnutím č. NOS-2078/2022, Ev. č. 01/2023 zo dňa 29.05.2023
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2 a 6 písm. a) zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) a podľa § 25 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou

sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) nariadila
vlastníkovi oplotenia A. B., C. XXX, D. - žalobcovi, odstránenie oplotenia postaveného na pozemku parc.
č. E-KN 1853 v katastrálnom území D., na ktoré nebolo vydané oznámenie stavebného úradu, že proti
uskutočneniu drobnej stavby oplotenia nemá námietky v nasledovnom rozsahu:
1) z pozemku KN-E p. č. 1853, ktorý tvorí časť pozemku KN-C 1595/35 a medzi pozemkom KN-C p.
č. 1595/31
2) z pozemku KN-E p. č. 1853, ktorý tvorí časť pozemku KN-C 1595/35 a medzi pozemkom KN-E p. č.

1839/6, ktorý tvorí časť pozemku KN-C p. č. 1595/27
3) z pozemku KN-E p. č. 1853, ktorý tvorí časť pozemku KN-C 1587/5 a medzi pozemkom KN-C p. č.
20124) z pozemku KN-E p. č. 1853, ktorý tvorí časť pozemku KN-C 1857/5 a medzi pozemkom KN-C p. č.
1587/9
5) z pozemku KN-E p. č. 1853, ktorý tvorí časť pozemku KN-C 1587/5 a medzi pozemkom KN-E p. č.

1881/5, ktorý tvorí časť pozemku KN-C p. č. 1795
6) z pozemku KN-E p. č. 1853, ktorý tvorí časť pozemku KN-C 1587/5 a medzi pozemkom KN-E p. č.
1854, ktorý tvorí časť pozemku KN-C p. č. 1796.
Súčasťou rozhodnutia je snímka z aplikácie Mapový klient ZBGIS, na ktorej je graficky zvýraznené
červenou farbou nariadenie odstránenia časti oplotenia z pozemku KN-E p. č. 1853, ktorý je časťou

pozemkov KN-C p. č. 1595/35 a KN-C p. č. 1587/5. Stavebný úrad v podmienkach pre odstránenie
oplotenia určil vlastníkovi oplotenia odstrániť oplotenie do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad nariadil odstránenie stavby z
dôvodu, že stavebník nepodal v určenej lehote žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby „časť
oplotenia“ na časti pozemku KN-C 1852, 1853 v k. ú. D., v určenej lehote ju nedoplnil požadovanými

náležitosťami– nebol doložený geometrický plán zamerania oplotenia (bolo doložené vytýčenie hraníc
pozemkov KN-E 1852 a 1853 zo dňa 28.01.2022, na ktoré stavebník vyzvaný nebol), nebolo doložené
stanovisko k dodatočnému stavebnému povoleniu od Okresného úradu v Brezne, úsek OPaK (bolo
doložené stanovisko k stavebnému povoleniu zo dňa 10.11.2022 a nie k dodatočnému povoleniu), na
doplnenie ktorých bol odvolateľ vyzvaný listom zo dňa 18.08.2022, pričom stavebný úrad v rozhodnutí

o prerušení konania aj vo výzve na predloženie dokladov upozornil vlastníka stavby na následky
nepredloženia požadovaných dokladov a to, že ak požadované doklady nepredloží v určenej lehote
alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby, resp. nariadi odstránenie oplotenia aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote
nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie oplotenia.

2. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-
BB-OVBP2-2023/038230-002 zo dňa 07.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu ako neopodstatnené a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania zisteného
z predloženého spisu:
Stavebný úrad na základe ohlásenia žalobcu zo dňa 14.02.2022 vydal v zmysle § 57 ods. 2 Stavebného
zákona dňa 07.03.2022 pod č. 498/22, ev. č. 3/22 oznámenie, v ktorom uviedol, že proti uskutočneniu

oznámenej drobnej stavby „oplotenie pozemku“ na pozemku KN-C p. č. 1852, 1853, stavebníka:
A. B., C. XXX/XX, D., podľa overenej situácie nemá námietky. Stavebný úrad overil situáciu na
podklade katastrálnej mapy vytlačenej z aplikácie Mapový klient ZBGIS so zakreslením oplotenia medzi
pozemkami stavebníka KN-E parc. č. 1852, 1853 a pozemkami KN-C parc. č. 1595/32 vo vlastníctve I.
H., B. XXXX/X, XXX XX D. a parc. č. 1595/33 vo vlastníctve E. G. a A. J. G., F. XXX/XX, XXX XX K..

Na ohlásenie drobnej stavby, ktoré doručil žalobca stavebnému úradu dňa 13.06.2022, stavebný úrad
odpovedal listom zo dňa 20.06.2022, v ktorom uviedol, že k žiadosti o ohlásenie drobnej stavby –
oplotenie pozemku bolo vydané oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu
stavby pod č. 498/22 zo dňa 07.03.2022, Ev. č. 3/22, a týmto samostatné podanie považoval zo strany
stavebného úradu za vybavené.

Dňa 10.08.2022 orgán štátneho stavebného dohľadu vykonal podľa § 98 a nasl. Stavebného zákona
štátny stavebný dohľad za účelom zistenia skutkového stavu vo veci, či oplotenie stavebníka sa
uskutočňuje v súlade s oznámením č. 498/22 zo dňa 07.03.2022. Z uskutočneného ŠSD bola spísaná
zápisnica, podľa ktorej pri miestnej ohliadke bolo zistené, že oplotenie je realizované na časti pozemkov
1852, 1853 z drevených stĺpov, na ktorých je pozinkovaný napínací drôt a pozinkované lesnícke pletivo

cca vo výške od terénu 175 cm. Niektoré časti napínacieho drôtu sú klincami zatlčené skobami do
stromov. Ďalej orgán ŠSD do zápisnice uviedol, že súčasťou oznámenia zo dňa 07.03.2022 bola aj
overená situácia. Žalobca ohlásil dňa 13.06.2022 oplotenie s doložením inej situácie oplotenia. Pozemky
podľa situácie doloženej k žiadosti zo dňa 13.06.2022 sú realizované čiastočne s tým, že došlo taktiež
k upnutiu napínacieho drôtu a pletiva do stromov skobami.

Žalovaný konštatoval, že orgán štátneho stavebného dohľadu a následne aj stavebný úrad realizáciu
stavby oplotenia v zmysle ohlásenia drobnej stavby zo dňa 13.06.2022 vyhodnotili ako realizáciu stavby
postavenej bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona, keďžez predloženého spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad druhú (novú) situáciu oplocovaných
pozemkov, ktorá tvorila prílohu oznámenia zo dňa 13.06.2022, neoveril.
Stavebný úrad listom zo dňa 18.08.2022 vyzval žalobcu, aby v lehote do 90 dní podal žiadosť o

dodatočné povolenie predmetnej časti oplotenia a doklady o tom, že dodatočné povolenie oplotenia
nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi
územného plánovania a osobitnými predpismi a stavebnému úradu doložil najmä: vyjadrenie Okresného
úradu Brezno, OSŽP, úsek OPaK, vyjadrenie OR HaZZ Brezno a geometrický plán zamerania oplotenia.
Zároveň stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 18.08.2022 podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie

o dodatočnom povolení stavby prerušil. Stavebný úrad v rozhodnutí o prerušení konania aj vo výzve
na predloženie dokladov upozornil vlastníka stavby na následky nepredloženia požadovaných dokladov
a to, že ak požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže
rozpor stavby s vereným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi
odstránenie oplotenia aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné
povolenie oplotenia. Uvedená výzva aj rozhodnutie o prerušení konania boli žalobcovi doručené dňa

22.08.2022.
Dňa 18.11.2022 doručil žalobca stavebnému úradu žiadosť o vydanie povolenia na stavbu
oplotenia, vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Brezne č. ORHZ-
BR2-2022/-000254-002 zo dňa 02.11.2022, stanovisko Okresného úradu Brezno, odboru starostlivosti
o životné prostredie ako príslušného orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny č. OU-

BR-OSZP-2022/008839-004 zo dňa 10.11.2022 a vytýčenie hraníc pozemkov KN-E 1852 a 1853
vypracované L. M. – Geodetické práce, Československej armády 72/58, 977 01 Brezno zo dňa
28.01.2022.
Keďže žalobca v určenej lehote nepodal žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby „časť
oplotenia“ na časti pozemku KN-C 1852, 1853 v k. ú. D. a túto v určenej lehote nedoplnil požadovanými

náležitosťami – nebol doložený geometrický plán zamerania oplotenia (bolo doložené vytýčenie hraníc
pozemkov KN-E 1852 a 1853 zo dňa 28.01.2022, na ktoré stavebník vyzvaný nebol), nebolo doložené
stanovisko k dodatočnému stavebnému povoleniu od Okresného úradu v Brezne, úsek OPaK (bolo
doložené stanovisko k stavebnému povoleniu zo dňa 10.11.2022 a nie k dodatočnému povoleniu),
stavebný úrad listom zo dňa 12.12.2022 oznámil začatie konania o nariadení odstránenia časti stavby

„časť oplotenia“ na časti pozemku KN-C 1852, 1853 v k. ú. D. a súčasne na deň 28.12.2022 nariadil
ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Dňa 27.12.2022 doručil žalobca stavebnému úradu vyjadrenie ku konaniu o odstránení stavby. Vo
svojom podaní namietal postup stavebného úradu v konaní o nariadení odstránenia stavby, žiadal, aby
stavebný úrad konanie o nariadení odstránenia stavby zastavil a rozhodol o ohlasovacej povinnosti. Z

ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním bola spísaná zápisnica. Z obsahu zápisnice
vyplýva, že podľa vyjadrenia žalobcu prvú časť oplotenia žalobca realizoval na základe oznámenia
stavebného úradu. V závere zápisnice je uvedené, že úrad vydá rozhodnutie. Na znak súhlasu
s obsahom zápisnice bola zápisnica prítomnými podpísaná. Podľa zápisnice sa výkonu štátneho
stavebného dohľadu zúčastnil žalobca a zamestnanec stavebného úradu.

Stavebný úrad vydal dňa 29.05.2023 prvostupňové rozhodnutie, ktorým nariadil vlastníkovi oplotenia
A. B. (žalobcovi) odstránenie oplotenia postaveného na pozemku parc. č. E-KN 1853 v katastrálnom
území D., na ktoré nebolo vydané oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu drobnej stavby
oplotenia nemá námietky v rozsahu uvedenom v predmetnom rozhodnutí.
Žalovaný dôvodil, že Stavebný zákon v ustanovení § 54 ustanovuje všeobecnú zásadu, že každú

stavbu, jej zmenu alebo udržiavacie práce musí pred ich uskutočnením posúdiť stavebný úrad. V §
55 a § 56 Stavebného zákona sú vymenované druhy stavieb a spôsob ich povoľovania. V ustanovení
§ 57 Stavebného zákona je upravený postup pre ohlasovanie stavieb. Ohlásenie stavby predstavuje
zjednodušený postup povoľovania stavieb. Uplatňuje sa predovšetkým na drobné stavby, ktoré plnia
doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo na stavebné úpravy a udržiavacie práce na už zrealizovanej

stavbe. Stavebný zákon ponechal v právomoci stavebného úradu – obce a teda na jeho uvážení, aby
posúdil, či ohlásená stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vyžadujú stavebné povolenie
alebo postačí ich ohlásenie. Stavebný úrad je povinný vybaviť ohlásenú stavbu podľa § 57 Stavebného
zákona a má na to dve možnosti – oznámenie o tom, že nemá námietky voči ohlásenej stavbe
alebo určenie, že stavbu je možné uskutočniť na základe stavebného povolenia (čo v podstate

predstavuje zamietnutie žiadosti o ohlásenie stavby). V nasledujúcom správnom konaní (stavebnom
konaní) potom môže stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietnuť alebo v prípade povolenia
stavby stanoviť podmienky na jej uskutočnenie. V zmysle § 57 ods. 2 Stavebného zákona stavebník
môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené len na základe písomnéhooznámenie stavebného úradu, len ak stavebný úrad voči uskutočneniu nemá námietky. Stavebný úrad
poohlásenínevykonávasprávnekonanieanevydávarozhodnutiepodľasprávnehoporiadku.Vprípade,
že proti uskutočneniu stavby, stavebných úprav alebo udržiavacích prác nemá námietky, oznámi to

stavebníkovi. Oznámenie musí byť v písomnej forme a zároveň musí byť pripojený overený jednoduchý
situačný výkres. Uvedené oznámenie obce, resp. stavebného úradu, sa nepovažuje za rozhodnutie
podľa Správneho poriadku. Ide len o opatrenie vydané stavebným úradom čiže obcou. Na základe tohto
oznámenia môže stavebník uskutočniť ohlásenú stavbu, stavebné úpravy a udržiavacie práce, ale len v
prípade, že mu stavebný úrad uvedené písomnou formou potvrdil a je to bez námietok, inak to možné nie

je. Zároveň Stavebný zákon v § 57 ods. 2 ustanovuje, že stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.
Na ohlásenie drobnej stavby, ktoré doručil odvolateľ obci Hronec dňa 13.06.2022 stavebný úrad
odpovedal listom zo dňa 20.06.2022, v ktorom uviedol, že k žiadosti o ohlásenie drobnej stavby –
oplotenie pozemku bolo vydané oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu

stavby pod č. 498/22 zo dňa 07.03.2022, Ev. č. 3/22 a týmto samostatné podanie považujeme
zo strany stavebného úradu za vybavené. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad druhú (novú)
situáciu oplocovaných pozemkov, ktorá tvorila prílohu oznámenia zo dňa 13.06.2022, neoveril. Odpoveď
stavebného úradu pod č. 1884/2022 zo dňa 20.06.2022 na ohlásenie drobnej stavby, ktoré doručil
žalobca stavebnému úradu dňa 13.06.2022, v ktorej uviedol, že k žiadosti o ohlásenie drobnej stavby

– oplotenie pozemku bolo vydané oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu
stavby pod č. 498/22 zo dňa 07.03.2022, Ev. č. 3/22 a týmto samostatné podanie považujeme zo strany
stavebného úradu za vybavené, nespĺňa požiadavky písomného oznámenia stavebného úradu, že proti
uskutočneniu ohlásenej stavbe nemá námietky, ktoré sú stanovené v § 57 ods. 2 Stavebného zákona. Z
uvedených skutočností vyplýva, že na základe takéhoto oznámenia nebol žalobca oprávnený uskutočniť

ohlásenú stavbu zo dňa 13.06.2022, a teda žalobca postavil časť stavby oplotenia bez stavebného
povolenia aj bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona.
Žalovaný uzavrel, že stavebný úrad vydal rozhodnutie v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku,
dostatočne, v plnom rozsahu a s náležitým odôvodnením sa vysporiadal s podanými námietkami
účastníka konania.

Konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 05.10.2023 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na

ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalobca namietal nesprávny postup žalovaného, ako aj postup orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
teda i konanie, ktoré predchádzalo konaniu žalovaného, keďže žalobca riadne ohlásil drobnú stavbu
dňa 14.02.2022, t. j. oplotenie pozemku vedenom ako parcela E- KN č. 1852 a 1853 v katastrálnom
území D., riadne zaplatil správny poplatok a Oznámením dňa 07.03.2022 mu orgán verejnej správy

nižšieho stupňa oznámil, že voči oploteniu pozemku nemá žiadne námietky. Žalobca opakovane podal
žiadosť dňa 13.06.2022 s tým istým predmetom, týkajúce sa oplotenia parciel E- KN č. 1852 a 1853
a tiež opakovane zaplatil správny poplatok. Obec Hronec, ako orgán verejnej správy nižšieho stupňa,
písomnou odpoveďou uviedol, že nemá žiadne námietky a považuje podanie žalobcu za vybavené.
Napriek týmto skutočnostiam, orgán verejnej správy nižšieho stupňa, žalobcovi nariadil oznámením

zo dňa 01.08.2022 konanie štátneho stavebného dohľadu na deň 10.08.2022, teda vo veci, ktorá sa
týka stavby oplotenia s výškou pletiva do 1,75 metra a ku ktorej sa orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa už dvakrát predtým vyjadril, že k nej nemá námietky. Stavebný úrad vyzval žalobcu listom zo
dňa 18.08.2023 na podanie už v poradí tretej žiadosti, a to žiadosti o dodatočné stavebné povolenie
a zároveň vyzval žalobcu, aby doložil vyjadrenie Okresného úradu v Brezne, OSŽP, úsek ŠOPaK,

vyjadrenie OR HaZZ a geometrický plán zamerania oplotenia. Žalobca všetky požadovane listiny
orgánom verejnej správy nižšieho stupňa doložil, v rámci doloženia listín, na ktoré bol žalobca vyzvaný,
bolo doložené aj vyjadrenie Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana vo Zvolene. Nezákonnosť
požiadavky orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je dokázaná i tým, že podľa stanoviska OR HaZZ v
Brezne sa OR HaZZ v Brezne k drobnej stavbe ani nevyjadruje. Žalovaný nepostupoval správne, keď

potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa tak, že uviedol, že vzhľadom k tomu, že
stavebník v určenej lehote nepodal žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby „časť oplotenia“ na
časti pozemku KN-C 1852, 1853 v k. u. D. a túto v určenej lehote nedoplnil požadovanými náležitosťami
- nebol doložený geometrický plán zamerania oplotenia (bolo doložené vytýčenie hraníc pozemkovKN- E 1852, 1853 zo dňa 28.01.2022, na ktoré vyzvaný stavebník nebol), nebolo doložené stanovisko
k dodatočnému stavebnému povoleniu od Okresného úradu v Brezne, úsek OpaK (bolo doložené
stanovisko k stavebnému povoleniu zo dňa 10.11.2022 a nie k dodatočnému povoleniu), na doplnenie

ktorých bol odvolateľ vyzvaný listom zo dňa 18.08.2022. Žalovaný nepostupoval správne a rozhodnutie
žalovaného pôsobí zmätočne a protirečivo. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom nariadenia
odstránenia stavby bolo to, že žalobca dňa 18.11.2022 vo svojej žiadosti o vydanie povolenia na stavbu
oplotenia neuviedol prívlastok „dodatočné“, že nebolo doložené stanovisko k „dodatočnému“ povoleniu,
ale len k povoleniu, pričom podania fyzických osôb sa posudzujú podľa ich obsahu, a nie podľa ich

označenia, navyše nelegitímnou požiadavkou je aj predloženie „geometrického plánu na zameranie
oplotenia“, keďže pri tomto úkone sa vyhotovuje len protokol o vytýčení hraníc pozemkov, ktorý bol
riadne žalobcom predložený, čo nespochybňuje ani žalovaný. Geometricky plán je totiž grafickým
znázornením nehnuteľnosti, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľnosti a vyjadruje stav
nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer,
druhov pozemkov a ďalších údajov. Preto sa na účely oplotenia geometrický plán nevyhotovuje, keďže

vytýčenie hraníc pozemkov sa realizuje protokolom o ich vytýčení. Žalobca splnil všetky požadované
náležitosti požadované orgánom verejnej správy nižšieho stupňa. Ďalej v napadnutom rozhodnutí
žalovaný poukázal na ustanovenia Stavebného zákona a Správneho poriadku, žalobca namietal, že z
nich nie je zrejmé a odôvodnené, prečo k ich aplikácii došlo práve v tejto konkrétnej prejednávanej veci,
o to viac, keď žalobca splnil a doložil stavebným úradom požadované náležitosti.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2024 replikoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
K žalobnej námietke, že žalovaný ako aj orgán verejnej správy nižšieho stupňa vo svojich rozhodnutiach
síce poukazujú na ustanovenia Stavebného zákona a zákona o správnom konaní, no napriek tomu
nepostupovali v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami, pričom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon, žalovaný uviedol, že podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,

zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v
konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je

predmetom konania, vybaviť ju v čas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy
pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne
a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o

skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Žalovaný pri vydávaní
rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom, a to ako vo výroku rozhodnutia, tak aj v jeho
odôvodnení. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a
na relevantné odvolacie dôvody žalovaný adekvátne reagoval. V rozhodnutí žalovaného je podrobne
uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj citované námietky účastníka, vymenované

dôkazy, ktoré stavebný úrad, ako aj žalovaný vyhodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia
vychádzal. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, kto podal odvolanie spolu s oznámením jeho
znenia a v závere rozhodnutia sa ku každému bodu odvolania vyjadril ako aj k vyhodnoteniu dôkazného
bremena, prečo rozhodol tak ako rozhodol. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklad). Výrok rozhodnutia je najdôležitejšou

časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná.
Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je
predmetomsprávnehokonania.Zvýrokumusíbyťzrejmé,čobolopredmetomrozhodovania,nazáklade
akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Taktiež odôvodnenie je
dôležitou súčasťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia. Je zákonná

povinnosť správneho orgánu uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia. To znamená, že správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania,
poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia, ako sa v
konaní vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov účastníkov konania, prípadne s ich námietkami kvykonaným dôkazom. Žalovaný bol toho názoru, že stavebný úrad, ako aj žalovaný vydali rozhodnutia,
ktoré sú v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny

orgánuviedol,ktoréskutočnostibolipodkladomnarozhodnutie,akýmiúvahamibolvedenýprihodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a
ako sa vysporiadal s odvolaním účastníka konania. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalobca právo podať repliku nevyužil. Ďalšia účastníčka konania právo vyjadriť sa písomne k žalobe

nevyužila.

6. K nástupníctvu žalovaného správny súd poukazuje na to, že dňa 1. apríla 2024 nadobudol účinnosť
zákon č. 46/2024 Z.z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného aj zákon č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe
pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie (ďalej ako „zákon č. 608/2003 Z.z.“). Podľa §
4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. účinného do 31. marca 2025 vykonával regionálny úrad Úradu

pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky [§ 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z.z.
účinného do 31. marca 2025] štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní
v prvom stupni rozhodovala obec ako stavebný úrad (v zmysle Stavebného zákona), a to namiesto
okresného úradu v sídle kraja [§ 4 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 608/2003 Z.z. účinného do 31.
marca 2024]. Rovnako podľa § 118 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2025 vo veciach,

v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný úrad, vykonával štátnu správu
v druhom stupni regionálny úrad. Rozhodovacia pôsobnosť pôvodného žalovaného Okresného úradu
Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky teda prešla na regionálny úrad. K jeho postaveniu
treba uviesť, že ustanovenie § 1 ods. 1 písm. d) ako aj ustanovenie § 4a zákona č. 608/2003 Z.z.
účinného do 31. marca 2025 označovali tento regionálny úrad ako samostatný orgán vykonávajúci

štátnu správu na úseku stavebného poriadku a bývania. Postavenie samotného regionálneho úradu
upravovalo od 1. apríla 2024 ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v
zneníúčinnomdo31.marca2025,podľaktoréhobolÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskej
republiky ústredným orgánom štátnej správy, ktorý mimo svojho sídla zriaďoval stále regionálne úrady,
ktoré nemajú právnu subjektivitu, a určoval územný obvod ich pôsobnosti; ich sídla a obvody však

v skutočnosti určoval priamo zoznam v prílohe č. 1. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 200/2022 Z.z. o
územnom plánovaní v znení účinnom do 31. marca 2025 je na čele regionálneho úradu riaditeľ, ktorý
koná vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti regionálneho úradu. Podľa správneho súdu z vymenovania
regionálneho úradu v samostatnom písmene § 1 ods. 1 a zo samostatnej úpravy jeho pôsobnosti v §
4a zákona č. 608/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. marca 2025 a § 118 Stavebného zákona v znení

účinnom do 31. marca 2025, ako aj z výslovného odkazu na jeho pôsobnosť v § 7 ods. 4 zákona č.
200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v znení účinnom do 31. marca 2025 podľa vyplýva, že regionálny
úrad je samostatným (miestnym) orgánom štátnej správy, odlišným od samotného Úradu pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy (§ 7 ods. 1
zákona č. 200/2022 Z z. o územnom plánovaní v znení účinnom do 31. marca 2025). Regionálny úrad

ako orgán štátnej správy je tak v zmysle § 4 písm. a) SSP aj orgánom verejnej správy, ktorý podľa § 35
ods.1SSPmávždyprocesnú(administratívnu)subjektivitu,tedaspôsobilosťbyťúčastníkomkonania,aj
keď nemá právnu subjektivitu na účely iných právnych odvetví (napr. nie je právnickou osobou v zmysle
súkromného práva). Vzhľadom na to je spôsobilý byť aj žalovaným orgánom verejnej správy v zmysle §
180 ods. 1 SSP. Keďže toto postavenie od 1. apríla 2024 naň podľa citovaných ustanovení prešlo počas

súdneho konania vedeného pred správnym súdom, správny súd podľa § 180 ods. 3 SSP považoval za
žalovaného Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banský Bystrica, so sídlom Partizánska
cesta 6626/3, 974 01 Banská Bystrica a konal s ním ako so žalovaným.

7. Na pojednávanie dňa 06.11.2025 sa dostavil právny zástupca žalobcu, poverená zamestnankyňa

žalovaného a právny zástupca ďalšej účastníčky konania.
Právny zástupca žalobcu namietal, že ak podľa správneho orgánu prvého stupňa mal doložiť
geometrický plán, mal doložiť vyjadrenie k dodatočnému povoleniu, nepovažuje to za udržateľné
a správne o to viac, keď v prípade žalobcu išlo o tri za sebou podávané rôzne žiadosti. V priebehu
prvostupňového administratívneho konania došlo k nezrozumiteľnosti a neurčitosti s tým, že napriek

týmto pochybeniam, ktorými sa dopustil správny orgán, žalobca splnil všetky podmienky pre to, aby
nebolažiadnaprekážkaprerealizáciuavýstavbuoploteniapodľajednotlivýchzasebouidúcichpovolení.
Poverená zamestnankyňa žalovaného namietala, že stavebný úrad nemal inú možnosť ako vydať
rozhodnutie o odstránení stavby, keď podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona stavebník nedoloží návrhna začatie konania o dodatočnom povolení stavby a nepreukáže jeho súlad s verejným záujmom,
nemôže rozhodnúť inak ako odstrániť stavbu.
Právny zástupca ďalšieho účastníka konania viedol, že sa pridržiava prednesu poverenej

zamestnankyne žalovaného a navrhol žalobu zamietnuť v celkom rozsahu.

Právny rámec

8. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v účinnom v čase

vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Stavebný zákon“) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce
na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému
úradu

9. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu

bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

10. Podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,

jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou,
e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do
nosných konštrukcií stavby,

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
25 m2 a výška 4,5 m,
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických
komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,
h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento

zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 139b ods. 8 písm. b) Stavebného zákona za drobné stavby sa považuje aj oplotenie.

12. Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav

a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia.

13. Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému

oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha
je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia
oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na

začatie stavby dlhšiu lehotu.

14. Podľa § 57 ods. 3 Stavebného zákona za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané
stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.15. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia

stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka

stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

17. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

18. Podľa § 88a ods. 6 Stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak

stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

19. Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov

chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,
vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej
bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych
hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní
reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o
energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný
úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky
podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane

vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

21. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa § 67 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov geometrický plán je technický
podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam
práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa
zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté

ustanovenia osobitného predpisu.19) Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez
právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. Ak
ide o strategickú investíciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným
spôsobom bez ohľadu na prebiehajúce konania o pozemkových úpravách, a to na žiadosť investora,
ktorému bolo vydané osvedčenie o strategickej investícii podľa osobitného predpisu,19a) ktorej prílohou

je toto osvedčenie.
(2) Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické
znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných
čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.(3) Geometrický plán môže vyhotoviť okresný úrad; iná právnická osoba alebo fyzická osoba vtedy,
ak má živnosť podľa osobitného predpisu,20) alebo znalec z odboru geodézie a kartografie, ak bol
ustanovený za znalca v súdnom konaní.

(4) Ten, kto vyhotovil geometrický plán, a nemá osobitné oprávnenie vydané úradom, zabezpečí
jeho overenie osobou, ktorá má oprávnenie na overovanie geometrických plánov podľa osobitného
predpisu.21)
(5) Pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený aj okresným úradom.

24. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

25. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Posúdenie veci správnym súdom

26. Predmetom prieskumu v predmetnej veci bolo v inštančnom postupe rozhodnutie Obce Hronec
ako príslušného stavebného úradu, ktorým stavebný úrad nariadil vlastníkovi oplotenia - žalobcovi
odstránenie oplotenia postaveného na pozemku parc. č. E- KN 1853 v katastrálnom území D.

umiestneného na časti pozemkov, na ktoré nebolo vydané oznámenie stavebného úradu, že
proti uskutočneniu drobnej stavby oplatenia nemá námietky, v rozsahu špecifikovanom vo výroku
rozhodnutia.

27. Pokiaľ stavebný úrad zistí (nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom sa stavebný úrad dozvedel

o existencii nepovolenej stavby, či vlastnou dozornou činnosťou, oznámením iného štátneho orgánu
prípadne na základe podnetu inej osoby), že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, bez
predchádzajúceho ohlásenia podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona alebo sa uskutočňuje v rozpore s
týmito povoleniami, začne z vlastného podnetu konanie podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. §
88a ods. 1 Stavebného zákona a vyzve jej vlastníka, aby v procesnej lehote, ktorú určí, predložil doklady

o tom, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,
najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Z citovaného ustanovenia ďalej vyplýva, že dôkazné
bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore s
vydaným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na jej vlastníkovi, keďže sa dopustil
porušenia zákona. To znamená, vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám

a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, ktorými preukáže jej súlad s verejnými
záujmami. V konaní v prvom rade musí dokázať, že nepovolená stavba nie je v rozpore s cieľmi a
zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích
podkladoch a následne potom aj s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov, pretože
takáto stavba by zásadne nemala byť povolená, ak je postavená na takom území alebo postavená takým

spôsobom,ktorýúzemnýplánzhľadiskafunkčnéhovyužitiatohtoúzemiavylučuje,prípadnepodmieňuje
opatreniamiinýchdotknutýchorgánov,ktorésanevykonali.Rozsahdokladovpreukazujúcichtentosúlad
nie je v zákone taxatívne vymedzený, avšak stavebný úrad pri ich určovaní vychádza predovšetkým z
ust. § 88a ods. 1 primerane v spojení s ust. § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany verejných
záujmov podľa osobitných predpisov, a to podľa toho o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba

užívať,kdejestavbaumiestnenáapod.Vprípade,ževlastníknepovolenejstavbypreukážestavebnému
úradu súlad stavby s týmito verejnými záujmami, môže ju stavebný úrad dodatočne povoliť avšak
následne až po predložení žiadosti o jej dodatočné povolenie spolu s dokladmi nevyhnutnými na jej
povolenie. V prípade, ak by vlastník stavby v stavebným úradom určenej lehote nepredložil požadované
doklady, alebo na ich podklade by nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s vyššie uvedenými verejnými

záujmami, táto skutočnosť by automaticky zakladala zákonný dôvod, aby z úradnej povinnosti nariadil
podľa § 88a ods. 2 a 5 Stavebného zákona jej odstránenie.28. Správny súd dodáva, že vyššie uvedená interpretácia § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona
v nadväznosti na § 88a ods. 1, 2 Stavebného zákona predstavuje tzv. obrátené dôkazné bremeno
vlastníka dodatočne povoľovanej stavby, ktoré je konštantne judikované správnymi súdmi (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/10/2016 zo dňa 08.11.2017). Vlastník stavby na
základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady,
t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že vo výzve zo dňa 18.08.2022 stavebný úrad určil, aké doklady k žiadosti o

dodatočné povolenie predmetnej časti oplotenia je žalobca povinný predložiť, resp. aj samotnú žiadosť,
a to:
- vyjadrenie Okresného úradu Brezno, OSŽP, úsek OPaK,
- vyjadrenie OR HaZZ Brezno
- geometrický plán zamerania oplotenia.

30. Dňa 18.11.2022 doručil žalobca stavebnému úradu žiadosť o vydanie povolenia na stavbu
oplotenia, vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Brezne č. ORHZ-
BR2-2022/-000254-002 zo dňa 02.11.2022, stanovisko Okresného úradu Brezno, odboru starostlivosti
o životné prostredie ako príslušného orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny č. OU-
BR-OSZP-2022/008839-004 zo dňa 10.11.2022 a vytýčenie hraníc pozemkov KN-E 1852 a 1853

vypracované L. M. – Geodetické práce, Československej armády 72/58, 977 01 Brezno zo dňa
28.01.2022.

31. Správny súd sa stotožnil s ťažiskovou žalobnou námietkou, že splnenie a doloženie stavebným
úradom požadovaných podkladov vyhodnotené žalovaným ako nepostačujúce, bolo nesprávne.

Úlohou žalovaného nebolo len formalisticky pristupovať k otázke splnenia požiadavky prvostupňového
správneho orgánu na predloženie ním požadovaných podkladov na dodatočné povolenie stavby v
stanovenej lehote, ale najmä posúdiť, či doklady, ktoré prvostupňový správny orgán pre možnosť
dodatočného povolenia stavby vyžiadal, boli požadované v takom rozsahu, ktorý bol potrebný
na preukázanie súladu stavby s verejným záujmom a zároveň, či žalobcom predložené podklady

umožňovali takéto posúdenie a v rámci tohto postupovať v súlade so základnou zásadou správneho
konania, ktorá sa aplikuje aj v konaní o dodatočnom povolení stavby, a to postupovať v úzkej súčinnosti
s účastníkom konania. Správny súd poukazuje na to, že rozsah týchto dokladov je daný prioritne účelom
stavby.

32. Žalobca v správnej žalobe namietal, že vytýčenie hraníc pozemkov sa realizuje protokolom o
ich vytýčení, mal za to že predloženie geometrického plánu na zameranie oplotenia je nelegitímnou
požiadavkou. Definíciu geometrického plánu obsahuje § 67 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého
geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako
podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Vo vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, je v § 3 geometrický
plán definovaný ako grafické znázornenie nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením
nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a
nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým
znázornením vecného bremena k časti pozemku. Geometrický plán teda slúži hlavne na zmenu údajov

katastra nehnuteľností, a to hlavne v grafickej časti katastra. Zjednodušene sa dá povedať, že
geometrický plán slúži na zákres zmenených parciel (nehnuteľností, pozemkov, stavieb) do katastrálnej
mapy. Možno prisvedčiť žalobcovi, že v okolnostiach predmetnej stavby presvedčivá požiadavka na
doloženie geometrického plánu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala.

33. Správny súd uznal ako dôvodnú aj námietku, že posúdenie absencie predloženia žiadosti o
dodatočné stavebné povolenie z dôvodu, že žalobca v reakcii na výzvu stavebného úradu predložil
žiadosť o vydanie stavebného povolenia, taktiež predstavuje formalistický prístup, ktorý vyústil do
nesprávneho posúdenia o nesplnení výzvy, a teda naplnenie predpokladov pre postup podľa § 88a ods.
6 písm. a) Stavebného zákona. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v reakcii na výzvu

stavebného úradu zo dňa 18.08.2022 v rámci stanovenej lehoty reagoval zaslaním podania zo dňa
17.11.2022, označeného ako „Žiadosť“, spolu s dokladmi, z obsahu ktorého vyplýva žiadosť o vydanie
dodatočného stavebného povolenia.34. Správny súd vyhodnotiac vyššie uvedené žalobné námietky ako dôvodné napadnuté rozhodnutie
pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

35. Po vrátení veci žalovaný posúdi, či doklady, ktoré prvostupňový správny orgán pre možnosť
dodatočného povolenia stavby vyžiadal, boli požadované v takom rozsahu, ktorý bol potrebný na
preukázanie súladu stavby s verejným záujmom a či predložené doklady neumožňujú pristúpiť
k meritórnemu posúdeniu, a to či dodatočné povolenie neohlásenej stavby nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými Stavebným zákonom.

36.Žalobcabolúspešnýmúčastníkomvtomtokonaní,apretomápodľa§167ods.1SSPprávonaúplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Súd nepriznal náhradu trov ďalšiemu
účastníkovikonaniavzmysle§169SSPacontrario,pretoženebolisplnenépodmienkynajehoaplikáciu.
Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Súd
nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu priznať.

37. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440

SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.