Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125268495
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6125268495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/39/2025

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: MBANK SPÓŁKA AKCYJNA,
so sídlom Prosta 18, 00-850 Warszawa, Poľská republika, REGON: 001254524, konajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10,
81109Bratislava,IČO:36819638,zastúpenéhoMgr.LenkouHeřmánkovou,usadenoueuroadvokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Košická 56, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov,

IČO: 50 239 406, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie
20.127,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/39/2025
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,02 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.03.2025 domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 18.128,90 eura, zmluvné úroky vo výške 1.998,88 eura, úroky
z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,90 eura od 15.11.2024 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 20.06.2022 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. HNN178716578/2022, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý dňa 20.06.2022 úver zo strany žalobcu vo výške 20.000,- eur. Žalovaná sa podľa zmluvy
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného splácania v mesačných splátkach

vo výške 303,38 eura v dohodnutých termínoch po dobu 96 mesiacov a rovnako sa zaviazala platiť
úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 9,99 %. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus ako aj Všeobecné
obchodné podmienky mBank. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou
splatných splátok, keď nehradila riadne a včas splátky, žalobca ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pred
vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024. Nakoľko žalovaná záväzok v zmysle predmetnej
výzvy nesplnila, vyhlásil žalobca podľa čl. 2.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA

plus, všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 14.11.2024 a to vyhlásením
okamžitej splatnosti zo dňa 14.11.2024. K predloženému harmonogramu splátok žalobca uviedol, že
rozdielmedzivýškouposkytnutéhoúveru20.000,-euraúhradžalovanejzapočítanýchnaistinuvovýške
1.871,10 eura, predstavuje práve žalobcom požadovanú sumu v žalobnom návrhu vo výške 18.128,90eura. Záverom žalobca uviedol, že v záujme mimosúdneho riešenia veci vyzval žalovanú k úhrade dlžnej
sumy listom zo dňa 28.02.2025, žalovaná však svoju povinnosť neplnila.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 07.04.2025 platobný rozkaz sp. zn.: 16Up/391/2025,
proti ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu
a žiadala žalobu zamietnuť. Dôvodila, že predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá
je plná neprijateľných zmluvných podmienok a z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Poukázala
na § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že následkom nesplnenia

povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver, je strata práva požadovať
splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 zákona. Namietala tiež povinnosť platiť zmluvné
úroky po zosplatnení úveru. Namietala ďalej výšku požičanej istiny argumentujúc, že podľa zmluvy je to
suma 20.000,- eur, ale žalobca požičanie tejto čiastky nepreukázal výpisom z bankového účtu. Tvrdila
tiež, že žalobca súdu predložil len svoj interný doklad – Platobná disciplína, podľa ktorého sa pracným
spôsobom dá vylúštiť, že žalovaná uhradila veriteľovi sumu 9.251,77 eura, čo je ale len podľa interného

dokladu veriteľa a nie je možné predložené doklady považovať za relevantný dôkaz. Poplatky rozpísané
v zmluve v § 4 označila za neprijateľnú zmluvnú podmienku tvrdiac, že veriteľ aj napriek svojej priebežnej
verejne prezentovanej reklamnej kampani o svojej „úžasnosti“, preukázateľne porušuje spotrebiteľské
zákony. Poukázala ďalej na predžalobnú upomienku zo dňa 28.02.2025, kde sa podľa nej veriteľ ani
slovom nezmieňuje o výške už vykonaných vzájomných plnení a tiež tvrdila, že žalobca jej doposiaľ

nezaslal oznámenie o zosplatnení pohľadávky z úveru. Namietala tiež, že zmluva nemá náležitosti
v súlade so Zákonom č. 129/2010 Z. z. podľa § 9 ods. 1 a 2. Žalovaná tiež žiadala, aby si súd od
žalobcu vyžiadal všetky dôkazy o tom, aké komplexné informácie mal žalobca o žalovanej k dispozícii pri
zisťovaní a overovaní jej schopnosti splácať úver a tiež, aby súd uznesením uložil žalobcovi povinnosť
v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie – kvitanciu o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh zo

strany žalovanej úplne alebo čiastočne splnený.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že po podaní žalobnému návrhu eviduje zo strany
žalovanej dňa 02.06.2025 čiastočnú úhradu vo výške 300,- eur a v tejto časti vzal žalobu späť. Vo
vzťahu k obsahu podaného odporu uviedol, že vyjadrenia žalovanej v celom rozsahu popiera, keďže

je nespochybniteľné, že s uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver
a finančné prostriedky sa žalobcovi žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach.
Žalovaná však uhradila len ich časť a ďalej úver prestala splácať, čím došlo k porušeniu zmluvných
dojednaní. Dôvodil, že žalovanej poskytol úver na bežný účet žalovanej mKonto D., ktorý bol založený
dňa 20.06.2022 a je vedený pod menom žalovanej. K zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca uviedol,

že zmluva jednoznačne pojednáva o výške poskytnutého bezúčelového spotrebiteľského úveru, o
výške úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miere nákladov, ich priemernej hodnote či výpočte. Je
stanovený dátum poskytnutia úveru, konečná splatnosť úveru, výška pravidelnej mesačnej splátky,
termín jej splatnosti a tiež je stanovená konkrétna výška, ktorú má žalovaná na konci uhradiť. Uvedené
potrebné náležitosti respektíve súhrnný prehľad lehôt sú v súlade so zákonom s ohľadom na dobu

uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, údaje sú priamo pomenované, prípadne pomenované analogicky, čo
dáva prakticky jednoznačný súhrnný prehľad lehôt a podmienok splácania. Žalobca ďalej argumentoval,
že spolu so žalobou predložil aj potvrdenia z registrov, v zmysle ktorých žalobca podľa zákona
pred poskytnutím úveru, preveroval schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver a tiež osobitné
vyjadrenie v tejto veci žalobcu ako banky, za ktorým tvrdením si žalobca jednoznačne stojí. Namietal,

že nemá vedomosť o skutočnosti, že by žalovaná požiadala o vystavenie písomného potvrdenia o
vzájomných plneniach v rámci predmetnej zmluvy, pričom tiež uviedol, že sa opakovane pokúšal
nadviazať komunikáciu so žalovanou s cieľom vyriešiť vec mimosúdnou cestou, avšak neúspešne. Vo
vzťahu k zosplatneniu úveru žalobca uviedol, že ho považuje za platné a zákonné pričom poukázal na
to, že Okresný súd Banská Bystrica primárne skúma podmienky zosplatnenia pri posudzovaní návrhu

na vydanie platobného rozkazu, a keby tieto podmienky neboli pre zákonné zosplatnenie nastali, tak by
príslušný súd ani nevydal platobný rozkaz, ale návrh na jeho vydanie by odmietol. Výzva na zaplatenie
dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024 pojednáva o skutočnosti, že
je žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace, sumarizuje konkrétne v akej výške za celý čas, výzva
klasifikuje osobitne istinu a príslušenstvo a zároveň poskytuje lehotu 15 dní pre vyrovnanie podlžnosti a

zároveň upozorňuje, aká skutočnosť môže nastať po 15 dňoch. Vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa
14.11.2024 opätovne spomína omeškanie, oznamuje jasne zosplatnenie. Predmetné dokumenty podľa
žalobcu jednoznačne žalovanú včasne a zrozumiteľne upomínajú, a rovnako žalobca poskytol žalovanej
dostatočnú zákonnú lehotu pre zaplatenie, aby následne mohol vec zákonne zosplatniť. Okrem inéhobolo žalovanej odoslaných niekoľko upomienok ešte pred samotnými výzvami, ktoré riešili zosplatnenie.
Žalovaná bola dlhší čas v omeškaní pred zosplatnením, a to už od času splátky splatnej 23.08.2023.
Záverom žalobca uviedol, že súhlasí s pokračovaní vo veci podľa CSP a žiadal, aby súd zaviazal

žalovanú k úhrade sumy vo výške 17.828,90 eura, úroku z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy
18.128,90 eura od 15.11.2024 do 02.06.2025, úroku z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy
17.828,90 eura od 03.06.2025 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu

miestne príslušnému dňa 06.08.2025.

5. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a žiadnu
ďalšiu nad rámec už obsiahnutej v podanom odpore neuviedla.
6. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby žalobca v zmysle § 150 ods. 2 CSP uviedol ďalšie
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia v zmysle požiadaviek súdu, zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom

uviedol, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024,
pojednáva o skutočnosti, že je žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace, sumarizuje konkrétne v akej
výške za celý čas, výzva klasifikuje osobitne istinu a príslušenstvo a zároveň poskytuje lehotu 15 dní
pre vyrovnanie podlžnosti a zároveň upozorňuje, aká skutočnosť môže nastať po 15 dňoch. Vyhlásenie
okamžitej splatnosti zo dňa 14.11.2024 opätovne spomína omeškanie, oznamuje jasne zosplatnenie. Vo

vzťahu k preskúmaniu schopnosti žalovanej splácať požadovaný úver žalobca uviedol, že žalovaná v
žiadosti o poskytnutie úveru uviedla príjem vo výške 836,- eur mesačne, čo pracovník banky skontroloval
cez Sociálnu poisťovňu. Zo získaných údajov je zrejmé, že suma zodpovedá priemernému príjmu
835,78 eura. Žalovaná uviedla výdavky vo výške 150,- eur. Žalobca tak stanovil životné výdavky
žalovanej po zohľadnení jej situácie podľa svojho interného ekonomického modelu na 218,06 eura.

Žalobca poukázal ďalej na to, že žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru označila svoj rodinný stav ako
slobodná bez vyživovanej osoby, pričom v časti záverečných ustanovení žiadosti vyhlásila, že všetky
uvedenéúdajevžiadostisúpravdivé,úplnéaposkytnutédobrovoľne,pričomžiadneskutočnostivedome
nezamlčala. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca uviedol, že zmluva jednoznačne
pojednáva o výške poskytnutého bezúčelového spotrebiteľského úveru, o výške úrokovej sadzby, ročnej

percentuálnej miere nákladov, ich priemernej hodnote či výpočte. Žalobca v zmluve uviedol všetky
zákonom požadované predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bola vypočítaná
podľa Prílohy 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022 tiež uviedol, že ani nesprávne uvedenie RPMN
v spotrebiteľskej zmluve nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Vo vzťahu

k zmluvným úrokom uviedol, že trvá na žalobe v časti uplatňovaných úrokov vo výške 1.998,88 eura
pričom argumentoval, že vo svojom žalobnom návrhu uviedol zaplatenú sumu zo strany žalovanej vo
výške 1.871,10 eura, ktoré započítal na istinu, pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi výškou
poskytnutého úveru vo výške 20.000,- eur a medzi požadovanou sumou v žalobnom návrhu vo výške
18.128,90 eura. Výpis mKonto len znázorňuje všeobecné pohyby na účte, pre výpočet žalovanej sumy

je podstatný predložený harmonogram. K možnostiam splácania žalovanou uviedol, že v prípade, že
bude jeho žalobnému návrhu vyhovené, súhlasí so splácaním pohľadávky vo výške 200,- eur mesačne
pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.

7. Žalovaná zaslala súdu ďalšie rozsiahle podanie, v ktorom opäť zopakovala svoju predchádzajúcu

argumentáciu a žiadnu ďalšiu nad rámec už uvedeného neuviedla.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení
sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie platobného

rozkazu, Žiadosťou o poskytnutie úveru mPÔŽIČKA plus zo dňa 13.06.2022, Formulárom pre
verifikáciu osobných údajov – F1, Žiadosťou o zriadenie bežného alebo sporiaceho účtu zo dňa
13.06.2022, Zmluvou o vedení bankových, bežných a sporiacich účtov zo dňa 16.06.2022, Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. HNN178716578/2022 zo dňa 13.06.2022, náhľadom do
interného systému žalobcu, vyjadrením mBank SA, druhou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky zo dňa

31.08.2023, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024
spolu s kópiou vrátenej zásielky, vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.11.2024 spolu s kópiou
vrátenej zásielky, predžalobnou upomienkou zo dňa 28.02.2025, podacím hárkom, harmonogramom
splátek k úvěru zo dňa 04.03.2025, Obchodnými podmienkami poskytovania úveru mPÔŽIČKA pluss účinnosťou od 25.05.2018, Všeobecnými obchodnými podmienkami s účinnosťou od 01.10.2022,
výpisom z poľského obchodného registra ohľadom žalobcu, platobným rozkazom Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn.: 16Up/391/2025 zo dňa 07.04.2025, odporom proti platobnému rozkazu,

vyjadrenímžalobcukodporusčiastočnýmspäťvzatímžalobyaprílohami(harmonogramsplátek,náhľad
do interného systému žalobcu, formulár pre verifikáciu osobných údajov – F1, žiadosť o zriadenie
bežného alebo sporiaceho účtu, zmluva o vedení bankových bežných a sporiacich účtov a náhľad
do interného systému o prijatí úhrady vo výške 300,- eur), vyjadrením žalovanej zo dňa 04.09.2025,
vyjadrením žalobcu zo dňa 11.09.2025 spolu s históriou operácii na účte, výsledkom výpočtu RPMN

prostredníctvom interaktívnej kalkulačky MF SR, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za prvý štvrťrok 2022, vyjadrením
žalobcu na výzvu súdu zo dňa 30.09.2025 spolu s prílohami (náhľad do interného systému žalobcu,
žiadosť o poskytnutie úveru, vyjadrenie spoločnosti mBank SA), náhľadom na webovú stránku MPSVaR
SR, vyjadrením žalovanej zo dňa 09.10.2025, ospravedlnením neúčasti žalovanej s vyjadrením zo dňa
30.10.2025, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, bola dňa 13.06.2022 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. HNN178716578/2022, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového úveru vo výške 20.000,- eur. Žalovaná sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazala
splatiť poskytnutý úver s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 9,99 % ročne, zaviazala sa splácať

poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok v počte 96 a vo
výške303,38eura,vždyk23.dňukaždéhomesiaca.RPMNposkytnutéhoúverubolavzmluveuvádzaná
vo výške 10,55 % s tým, že bola vypočítaná na základe údajov podľa zmluvy o úvere platných ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere a podľa prílohy 2 zákona. V zmluve sa ďalej uvádza, že predpokladom
výpočtu RPMN informatívnej povahy je, že a) úver je čerpaný v deň podpisu zmluvy o úvere, b)

dlžník bude riadne a včas plniť povinnosti podľa zmluvy o úvere. Celková čiastka, ktorú spotrebiteľ
zaplatí je vyčíslená vo výške 29.176,51 eura, termín konečnej splatnosti dojednaný na deň 23.06.2030.
Oprávnenie veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru vyplýva z bodu 3.1.5 Všeobecných obchodných
podmienok účinných od 01.10.2022. V § 4 s označením ako „Poplatky“ sa okrem iného uvádza, že dlžník
sa zaväzuje uhradiť E. poplatky podľa aktuálneho platného sadzobníka ku dňu vykonania platobnej

operácie, a ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z bodu 4.2 ďalej vyplýva, že E. jednorazovo v deň
čerpania úveru a po čerpaní úveru odpíše z účtu a) poplatok za poskytnutie úveru vo výške 0,- eur, b)
prípadné poplatky, ktoré súvisia s vedením bežného účtu mKonto, c) prípadné poistné a ďalšie poplatky
podľa sadzobníka za služby E., o ktoré požiadal dlžník nad rámec poskytnutia úveru.

10. Žalovaná dňa 16.062022 uzavrela so žalobcom aj Zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich
účtov a Zmluvu o používaní platobných kariet E..

11. Žalovaná úver čerpala, riadne a včas ho však nesplácala, v dôsledku čoho ju veriteľ listom
označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti“ zo dňa

14.10.2024, upozornil, že ku dňu vyhotovenia výzvy eviduje voči nej viac ako 3 splátky po termíne
splatnosti, ktoré predstavujú dlžnú sumu v celkovej výške 4.120,57 eura. Vyzval ju ďalej na úhradu
dlžnej sumy najneskôr v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Ďalej ju tiež upozornil, že ak uvedená
pohľadávka nebude uhradená v plnej výške, E. ako veriteľ môže uplatniť právo na vyhlásenie splatnosti
a teda požadovať úhradu celej pohľadávky. Predmetná výzva sa žalobcovi vrátila s poznámkou, že

zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Listom označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti“ zo
dňa 14.11.2024 oznámil žalobca žalovanej, že vyhlásil okamžitú splatnosť a zároveň žiada o splatenie
celej dlžnej sumy, ktorá predstavuje čiastku vo výške 20.127,78 eura. Uvedená listina sa vrátila žalobcovi
dňa 01.12.2024 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Predžalobnou upomienkou zo
dňa 28.02.2025 vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 20.569,49

eura a to najneskôr do 07.03.2025, avšak neúspešne.

12. Zo „Žiadosti o poskytnutie úveru mPÔŽIČKA plus“ vyplýva, že žalovaná je slobodná, bez vyživovacej
povinnosti, so stredoškolským vzdelaním s maturitou a býva s príbuznými, bez nákladov na bývanie. V
zmysle žiadosti je tiež zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 836,- eur.

13. Z náhľadu do interného systému žalobcu nevyplýva úverové zaťaženie žalovanej a tiež tvrdenie
o overenom netto príjme žalovanej v Sociálnej poisťovni vo výške 835,78 eura.14. Z vyjadrenia mBank SA vyplýva tvrdenie, že veriteľ posúdil úverovú schopnosť dlžníka v súvislosti
s jeho Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí úveru HNN178716578 z 13.06.2022 na základe údajov o
príjmoch, výdavkoch, záväzkoch a ďalších informácií uvedených dlžníkom. Klient na žiadosti uviedol

príjem vo výške 836,- eur, čo pracovník banky skontroloval cez Sociálnu poisťovňu. Zo získaných údajov
je zrejmé, že suma zodpovedá priemernému príjmu 835,78 eura. Klient na žiadosti uviedol výdavky
vo výške 0,- eur. Banka stanovila životné výdavky klienta po zohľadnení jeho situácie podľa svojho
interného ekonomického modelu (pracujúceho so štatistickými dátami a aktuálnymi údajmi životných
nákladov a normatívnych nákladov na bývanie) na 218,06 eura. Klient na žiadosti uviedol splátky

mimo banky, u ktorej žiada o úver, vo výške 0,- eur. Banka dotazom do SBCB a vlastných systémov
zistila, že klient mal v čase úverovej žiadosti nasledujúce poskytnuté úvery so splátkovým zaťažením
vo výške 0,- eur. Dlžník nebol vedený ako osoba so záväzkami po splatnosti. V opačnom prípade by
veriteľ dlžníkovi úver neposkytol. Veriteľ v rámci postupu posudzovania úveruschopnosti žiadateľov
vykonáva ďalšie doplnkové kontroly, a to v a) internom blackliste, b) registri neplatných a odcudzených
dokladov, c) centrálnom registri exekúcií, d) databáze MOiA, e) Cribis (Kontrola insolvencií/konkurzov

a oddlžení) f) živnostenskom registri, g) obchodnom registri, h) kontrola nedoplatkov u poisťovní, dani
(SZČO, vlastná spoločnosť). Z výsledku uvedených kontrol nevyplynuli skutočnosti spochybňujúce
hodnovernosť veriteľom poskytnutých informácií alebo iné skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybnili
schopnosť dlžníka spotrebiteľský úver splácať. V nadväznosti na zisťovanie a overovanie príjmov a
výdavkov žiadateľa vykonáva veriteľ za účelom posúdenia úveruschopnosti, prepočet disponibilného

(čistého) príjmu žiadateľa, ktorý je daný rozdielom čistého príjmu žiadateľa a celkových životných
výdavkov žiadateľa, vr. mesačných splátok finančných záväzkov žiadateľa. Po zohľadnení všetkých
vyššie uvedených okolností banka stanovila maximálne zaťaženie klienta pre novú splátku na sumu vo
výške 370,63 eura. Banka zároveň obdobne k ukazovateľu DSTI stanovila hranicu pomeru splátkového
zaťaženia k priemernému príjmu, ktorý v tomto prípade predstavoval 49 % po poskytnutí úveru. Splátka

nového úveru predstavovala 303,38 eura. Nové splátkové zaťaženie teda činilo 303,38 eura. Veriteľ
sa domnieva, že vyššie uvedenými postupmi overil informácie poskytnuté mu dlžníkom za účelom
posúdenia úveruschopnosti žiadateľa o úver spôsobom primeraným danej situácii, a to vrátane použitia
nezávisle overiteľných údajov (otázka do SBCB a ďalších verejných registrov). Veriteľ teda nemal dôvod
považovať informácie poskytnuté mu dlžníkom za nevierohodné, či nespoľahlivé v zmysle § 7 ods. 1

Zákona č. 129/2010 Z. z.

15. Z listiny označenej ako „História operácií na účte“ vyplýva, že k poskytnutiu úveru došlo dňa
20.06.2022 a to vo výške 20.000,- eur na účet žalovanej. Z uvedenej listiny tiež vyplýva úhrada splátok
v celkovej výške 3.684,83 eura.

16. Z výsledku výpočtu RPMN prostredníctvom interaktívnej kalkulačky Ministerstva financií Slovenskej
republiky vyplýva pri zadaných parametroch sporného úveru RPMN vo výške 9,99 % a splatená suma
vo výške 29.124,48 eura.

17. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2022, vyplýva pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10 rokov
pri ostatných spotrebiteľských úveroch, priemerná RPMN vo výške 8,97 %.

18. Z náhľadu na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

vyplýva od 01.07.2021 suma životného minima vo výške 218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú
fyzickú osobu.

19. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.22. Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje
ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

23. Podľa § 2 písm. a), písm. b) bod 7, písm. c), d) a e) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná veriteľom,
ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,7), dodávateľom osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení
nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie

prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri
poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový
katalóg.

24.Podľa§497Zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

26.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise

spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

31. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.32. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné

obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa
považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za
rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie
jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom

100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné
obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej
sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v

percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých
peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z
ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

33. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

34. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

35. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi.

36. Podľa § 1a ods. 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú
na dve desatinné miesta nahor.

37. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.38. Podľa § 2 písm. a), b), a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetu
svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka

alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

39. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje
slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

40. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný

alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide
o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského

úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme
odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i)
výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a
podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a
úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov,
na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s
poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami

vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu
zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a
spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) upozornenie
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q)

informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia
výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia
sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku
za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.41. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných

prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky
plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)

ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a
p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje
najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

42. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

43. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

44. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.17)

45. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý
nepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ
povinný hodnoverne preukázať.veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

46. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie

pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného aleboviacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

47. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

48. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie
o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje
inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným
predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
49. Podľa § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len Opatrenie NBS)

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa podľa § 20
ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej banky1) (ďalej len
„veriteľ“) a upravuje metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“), a) spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových
sadzieb spotrebiteľského úveru, b) čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok

refinancovanýchúverovalebonavýšenýchúverov,c)požiadavkynazisťovanieinformáciíapredkladanie
dokladov o príjmoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch spotrebiteľa, d) limit pre lehotu
splatnosti spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na
výpočet tohto podielu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto
podielu.

50. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS, ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov
na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa
odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie

jedného mesiaca.

51. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku
1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

52. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku
1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm.
c) zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a b) sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21.

53.Podľa§2ods.4OpatreniaNBS,celkovávýškačistýchpríjmovspotrebiteľapodľa§7ods.20písm.a)
zákonasavypočítaakoaritmetickýpriemerčistýchskutočnýchpríjmovspotrebiteľaspravidlazaobdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.54. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS, výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou
nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným

minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a
ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú
inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto
osobu.

55. Podľa § 5 ods. 1 Opatrenia NBS, na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za interné
zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať
za príjem spotrebiteľa na platobnom účte,7) vedenom u veriteľa, ktorý je poskytovateľom platobných
služieb.

56. Podľa § 5 ods. 2 Opatrenia NBS, na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za externé
zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú a) potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa
nie staršie ako tri mesiace, b) výpisy z platobného účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri
mesiace, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne
považovaťzapríjemspotrebiteľa,c)informácieojednomaleboviacerýchplatobnýchúčtochspotrebiteľa

poskytnuté spôsobom, ktorý umožňuje ukladať a reprodukovať nezmenené informácie,8) za obdobie nie
staršie ako tri mesiace, ktoré nie sú vedené u veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno
objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov, e) potvrdenie
správcu dane o výške príjmov zistených z podaného daňového priznania k dani z príjmov a súčasne
doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v období medzi podaním posledného daňového priznania a

posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, f) aktuálne potvrdenie o výške dávky
spotrebiteľa podľa osobitných predpisov9) spravidla nie staršie ako tri mesiace, g) overenie výšky príjmu
spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,10, h) iný doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa.

57. Podľa § 6a ods. 1 Opatrenia NBS, podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako

podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k 12-násobku celkovej výšky čistých príjmov
spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4.

58. Podľa prvej vety § 6a ods. 2 Opatrenia NBS, limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu
nemôže prekročiť hodnotu 8.

59. Podľa § 6a ods. 6 Opatrenia NBS, celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto paragrafu
rozumie súčet výšky novoposkytovaného spotrebiteľského úveru a zostatkových hodnôt existujúcich
spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie spotrebiteľa overených v registri údajov o spotrebiteľských
úveroch podľa § 7 ods. 17 zákona a v registri údajov o úveroch na bývanie podľa osobitného

predpisu11b) a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov,
aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného
prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20
% zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových
rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. Pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vo forme povoleného

prečerpania alebo vo forme úverového rámca kreditnej karty sa výška tohto úveru započítava vo výške
zodpovedajúcej 20 % zo schváleného povoleného prečerpania alebo vo výške zodpovedajúcej 20 %
zo schváleného úverového rámca kreditnej karty. Výška celkovej zadlženosti spotrebiteľa sa môže
znížiť o zostávajúcu hodnotu existujúcich úverov alebo ich častí, ktorá bude pri čerpaní poskytovaného
spotrebiteľského úveru vyplatená, ak je čerpanie poskytovaného úveru podmienené vyplatením tejto

zostávajúcej hodnoty existujúcich úverov alebo ich častí.
60. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.61. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

62. Podľa § 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ustanoveniami tohto
zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024;

vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

63. Podľa § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1.
novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom

do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.

64. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

65. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

66. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

67. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.03.2025 pôvodne
domáhal zaplatenia sumy vo výške 18.128,90 eura, zmluvných úrokov vo výške 1.998,88 eura, úrokov
z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,- eura od 15.11.2024 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania a to titulom nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mP?ŽIČKA plus

č. HNN178716578/2022, ktorú žalobca uzatvoril so žalovanou prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie dňa 13.06.2022. Žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica vzal
žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 300,- eur späť a žiadal, aby súd zviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 17.828,90 eura, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,- eura od 15.11.2024
do 02.06.2025, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 17.828,90 eura od 03.06.2025

do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Súd v dôsledku porovnania žalobných návrhov vyzval
žalobcu, nech súdu okrem iného ozrejmí, či trvá na podanej žalobe v časti uplatňovaných úrokov vo
výške 1.998,88 eura, keď tieto úroky v rámci svojich vyjadrení už v navrhovaných žalobných petitoch
neuvádza. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.10.2025 uviedol, že na žalobe v časti
uplatňovaných úrokov vo výške 1.998,88 eura trvá, v dôsledku čoho tak súd konanie v časti o zaplatenie

sumy 300,- eur v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď súhlas žalovanej sa v zmysle § 146 ods. 1 CSP
nevyžadoval. Predmetom sporu je tak zaplatenie sumy vo výške 17.828,90 eura, zmluvných úrokov vo
výške 1.998,88 eura, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,- eura od 15.11.2024
do 02.06.2025, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 17.828,90 eura od 03.06.2025 do
zaplatenia, ako aj na náhrada trov konania.

68. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako Zmluvu o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka, ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov a Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

69. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Preskúmaním zmluvy o úvere dospel súd k záveru, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné

náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súd ďalej v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka preskúmal výšku odplaty poskytnutého úveru, či táto v zmysle § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka s poukazom na § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. neprekračuje
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkovpožadovať, keď prekročenie najvyššej prípustnej odplaty je spojené s následkom absolútnej neplatnosti
zmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§39Občianskehozákonníka,keďžebyodporovalazákonu.Podľa
§ 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi

tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované
pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V danom prípade pozostáva odplata len zo zmluvného úroku
vo výške 9,99 % ročne, ktorý na účel výpočtu odplaty napĺňa predpoklady obsiahnuté v § 1 ods. 3
písm. a) bodu 3. predmetného nariadenia vlády, podľa ktorého odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia

vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa
plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády, na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, odplata pri poskytnutí

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Priemerná RPMN za príslušný kalendárny
štvrťrok sa v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010 zverejňuje najneskôr v posledný
pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka.
Keďže zmluva bola uzavretá dňa 13.06.2022, bolo potrebné pre posúdenie najvyššej prípustnej výšky

odplaty vychádzať z priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk za 1. štvrťrok roku 2022,
pričom priemerná RPMN spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných
bánk za 1. štvrťrok 2022 pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10 rokov vrátane, predstavovala hodnotu
8,97 % pri obdobnom spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho súd konštatuje, že odplata za poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 9,99 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 17,94 % (9,99 % <

2 x 8,97 %) s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

70. Súd tiež preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
skúmajúc, či táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto v predmetnej zmluve nevzhliadol.

71. Preskúmaním predmetnej zmluvy podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. dospel súd k záveru,
že nesprávne je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď celková čiastka uvádzaná
v úverovej zmluve vo výške 29.176,51 eura sa nerovná súčinu počtu a výšky splátok (96 splátok x

303,38 eura = 29.124,48 eura). V tejto súvislosti má však súd za to, že rozdiel vo výške 52,03 eura
pri poskytnutom úvere vo výške 20.000,- eur, nie je hodnota spôsobilá v spotrebiteľovi vzbudiť taký
skreslený údaj o poskytovanom úvere, že by mal súd dospieť k záveru, že pre jej nesprávne uvedenie sa
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom súd tiež dodáva, že tento údaj navyše
nie je v neprospech spotrebiteľa. Hoci sa v zmluve uvádza RPMN poskytnutého úveru vo výške 10,55

%, v zmysle výsledku výpočtu RPMN úveru prostredníctvom interaktívnej kalkulačky MFSR predstavuje
táto hodnotu 9,99 %, avšak táto nie je v zmluve uvádzaná v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na
mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru či už vo výške 9,99 %
alebo vo výške uvádzanej v zmluve o hodnote 10,55 %, neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty
17,94 % stanovenej podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády

č. 87/1995 Z. z. v zmysle požiadavky § 11 ods. 1 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z. z., keď priemerná
RPMN úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk predstavovala za 1. štvrťrok roku
2022 pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10 rokov vrátane, hodnotu 8,97 % (9,99 % < 2 x 8,97 %, resp.
10,55 % < 2 x 8,97 %).

72. Dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je však absencia obligatórnej náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. h) zákona, a síce neuvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN. V zmysle
článku 5 ods. 1 písm. g) Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2018 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice Rady 87/102/EHS platí, že v dostatočnom predstihu
pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou, veriteľ a prípadne

sprostredkovateľ úveru poskytnú spotrebiteľovi na základe podmienok úveru ponúkaných veriteľom,
prípadne preferencií spotrebiteľa a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na
porovnanie rôznych ponúk, aby sa mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere
uzavrie. Tieto informácie sa písomne alebo na inom trvalom nosiči poskytnú prostredníctvom tlačivapre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere uvedeného v prílohe II. Požiadavky
na veriteľa uvedené v tomto odseku a v článku 3 ods. l a 2 smernice 2002/65/ES, týkajúce sa
poskytovania informácií, sa považujú za splnené, ak veriteľ poskytol štandardné európske informácie

o spotrebiteľskom úvere. Tieto informácie sa týkajú g) ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa
uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Ďalej článok 10 ods. 2 písm. g) smernice
zakotvuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité

na výpočet tejto miery.

73. Z uvedeného teda vyplýva, že veriteľ je povinný uviesť predpoklady na výpočet RPMN
prostredníctvom reprezentatívneho príkladu už v rámci požiadavky na poskytnutie informácií pred
uzavretím zmluvy a to prostredníctvom „štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere“,
pričom aj v samotnej zmluve o úvere sa uvedú všetky predpoklady na výpočet tejto miery.

74.VtejtosúvislostisúddávažalobcoviďalejdopozornostiajrozhodnutieSúdnehodvoraESC–677/23
z 23.01.2025, podľa ktorého „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90
sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ

mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy“. Súdny dvor v bode 59. rozhodnutia
argumentuje, že toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal
RPMN, a ak nie, uplatniť svoje právna, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14
smernice 2008/48. V bode 63. rozhodnutia ďalej súdny dvor argumentuje, že vzhľadom na to, že ako to
bolo pripomenuté v bode 55. tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité,

je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť
spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje.
Tu súd upriamuje ďalej pozornosť na to, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie má všeobecnú
záväznosť a výklad Súdneho dvora Európskej únie je záväzný nielen pre súd, ktorý o výklad požiadal,
štát alebo inštitúciu Európskej únie, ktorej je rozhodnutie určené, ale aj pre všetky členské štáty.

75. Posúdením zmluvy v tomto smere dospel súd k záveru, že žalobca v zmluve uvádza len, že RPMN
je vypočítaná na základe údajov podľa zmluvy o úvere platných ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
a predstavuje 10,55 %, a že bola vypočítaná podľa prílohy 2 zákona. Uvádza ďalej, že predpokladom
výpočtu RPMN informatívnej povahy je, že a) úver je čerpaný v deň podpisu zmluvy o úvere, b) dlžník

bude riadne a včas plniť povinnosti podľa zmluvy o úvere. Ak však má byť naplnený účel smernice
a uvedenie predpokladov má umožniť spotrebiteľovi overiť, či veriteľ správne vypočítal RPMN, potom
je podľa názoru súdu nevyhnutné v zmluve uviesť výpočet RPMN s dosadením jednotlivých veličín
do vzorca na výpočet RPMN, prípadne uviesť vzorec a k jednotlivým symbolom uviesť konkrétnu
veličinu, ktorá sa má do vzorca pre verifikáciu výpočtu dosadiť. Nič z uvedeného sa však v zmluve

nenachádza. Za ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru považuje súd hrubé
porušenie povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 11
ods. 2 zákona, ku ktorému dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa súd vyjadrí v ďalšej časti tohto
rozhodnutia.

76. Keďže termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 23.06.2030, zaoberal sa súd
ďalej skutočnosťou, či zo strany veriteľa došlo k platnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti však súd poukazuje najskôr na to, že veriteľ nie je ani
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a to s poukazom
na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7

ods. 1 a pred uzavretím zmluvy ako aj pred opakovanými zmenami zmluvy spočívajúcimi v opakovanom
navýšení spotrebiteľského úveru, neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16
predmetného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom,
ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je
veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 7 ods. 17 predmetného zákona, vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorenímzmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Ak je okrem iného veriteľom banka tak,
ako je to nepochybne aj v prípade žalobcu, sprísňuje zákon požiadavku na posúdenie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, že veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú
veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

77. V zmysle § 11 ods. 2 predmetného zákona ďalej platí, že v prípade hrubého porušenia povinnosti
konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa však ďalej považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Veriteľ, ktorým je okrem iného aj banka tak, ako je to aj v prípade žalobcu,
môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 23 zákona len vtedy, ak spotrebiteľ
spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky

celkovej zadlženosti k príjmu. Podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa
14.11.2017 v platnom znení. Podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti
splácať nemôže prekročiť hodnotu 1 a limit na podiel celkovej zadlženosti k príjmu, nemôže prekročiť
podľa § 6a ods. 2 opatrenia hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak. Tiež je takýto veriteľ v

zmysle § 7 ods. 27 predmetného zákona povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie
o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a
ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Veriteľ, ktorým je okrem iného aj banka,
je povinný bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť
informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa
registra.

78. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.

z., zákon sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení zákona na úseku posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou veriteľa požadovať od spotrebiteľa
jednorázové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia týchto ustanovení aj bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Súd dáva žalobcovi ďalej do pozornosti nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 530/2024 zo dňa 12.02.2025 podľa ktorého „Súd rozhodujúci vo

veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v
rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v
súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame
z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho
možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto

skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať
tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a
prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne,
a preto mu mohol úver poskytnúť.“

79.Súddávatiežžalobcovidopozornosti,žepodľa§7ods.16Zákonač.129/2010Z.z.jeveriteľpovinný
hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti a teda je povinný okrem iného hodnoverne
preukázať aj to, že u žiadateľa v čase poskytovania úveru preskúmal limity podľa § 7 ods. 23 zákona
a že žiadateľ v čase posudzovania schopnosti splácať požadovaný úver (rovnako tak aj v prípadoch
navýšenia úverového rámca) spĺňal tak limit pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, ktorý nemôže

presiahnuť hodnotu 1 ako aj limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, ktorý nesmie presiahnuť
hodnotu 8. Ak totiž žiadateľ tieto limity nespĺňa, nesmie mu veriteľ úver poskytnúť, keďže účelom
predmetného zákonného ustanovenia a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS je chrániť spotrebiteľa
pred takým neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvnéhovzťahu znášať. Zákon ďalej v § 11 ods. 2 konštatuje, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7
ods. 1 sa považuje aj porušenie § 7 ods. 23, čo má za následok nástupu nielen zákonnej sankcie
spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie spočívajúcej v

nemožnosti požadovať od dlžníka jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože opak by mal za
následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani schopný riadne a včas splácať úver, a ktorému ani spotrebiteľský
úver z uvedených dôvodov poskytnutý nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia úveru zo strany
veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver, na ktorého vrátenie ani len v pravidelných mesačných splátkach,
nespĺňal už v čase poskytnutia úveru zákonom kladené požiadavky.

80. Žalobca v súvislosti s preskúmavaním schopnosti žalovanej splácať úver predložil súdu žiadosť
o poskytnutie úveru podpísanú žalovanou, z ktorej vyplýva, že žalovaná je slobodná, má stredoškolské
vzdelanie s maturitou a býva s príbuznými. Zo žiadosti tiež vyplýva, že je zamestnaná na dobu neurčitú
s čistým mesačným príjmom vo výške 836,- eur. Žalobca súdu v tejto súvislosti predložil ďalej náhľad do
svojho interného elektronického systému, z ktorého má podľa žalobcu objektívne vyplývať preverenie

žalovanej v úverovom registri s výsledkom bezúverového zaťaženia žalovanej a tiež preverenie príjmu
žalovanej v Sociálnej poisťovni, s pozitívnym výsledkom ohľadom vymeriavacieho základu žalovanej
vo výške 1.107,- eur. Hoci súd upozornil žalobcu, že náhľad do interného systému žalobcu nie je
možné bez ďalšieho považovať za objektívny dôkaz, žalobca súdu iné dôkazy nepredložil a ani sa
k uvedenému nijako nevyjadril. Súd ďalej vyzval žalobcu, aby preukázal preskúmanie bonity žalovanej

v čase uzatvorenia zmluvy okrem iného s poukazom práve na § 7 ods. 23 Zákona č. 129/2010 Z. z.,
v ktorej súvislosti žalobca uviedol, že žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru uvádzala príjem 836,-
eur, čo pracovník banky skontroloval cez Sociálnu poisťovňu a zo získaných údajov je zrejmé, že suma
zodpovedápriemernémupríjmu835,78eura.Žalobcaďalejargumentoval,žežalovanávžiadostiuviedla
výdavky vo výške 0,- eur, pričom banka stanovila životné výdavky podľa svojho ekonomického modelu

(pracujúceho so štatistickými dátami a aktuálnymi údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov
na bývanie) na 218,06 eura. Žalobca vykonal prepočet disponibilného (čistého) príjmu žiadateľa, ktorý je
daný rozdielom čistého príjmu žiadateľa a celkových životných výdavkov žiadateľa, vrátane mesačných
splátok finančných záväzkov žiadateľa a po zohľadnení všetkých uvedených okolností, banka stanovila
maximálne zaťaženie klienta pre novú splátku vo výške 370,63 eura, pričom splátka nového úveru

predstavovala sumu 303,38 eura.

81. Vyhodnotiac argumentáciu žalobcu a predložené listinné dôkazy súd konštatuje, že žalobca napriek
výzve súdu v konaní nepreukázal, že v čase pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať požadovaný úver, keď žalobca v konaní ani

netvrdil nieto ešte preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 23 predmetného zákona. Žalobca tak
v konaní netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by na strane spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy
preskúmaval „limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ (tento limit
nesmie prekročiť hodnotu „1“) a „limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu“ (ktorý nesmie
prekročiť hodnotu „8“) a s akým výsledkom, a to napriek tomu, že ak ich spotrebiteľ nespĺňa, nesmie

veriteľ úver žiadateľovi poskytnúť, nakoľko ako už súd uviedol, zmyslom a účelom zákona a na
neho nadväzujúceho opatrenia NBS v tejto súvislosti je, chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným
zadlžením,ktoréspotrebiteľniejereálneschopnýužodpočiatkuzmluvnéhovzťahuznášať.Idetakodva
najdôležitejšie ukazovatele na úseku posudzovania schopnosti splácať požadovaný úver žiadateľom,
ktoré je veriteľ povinný preskúmať prísne v súlade s vypracovanou metodikou obsiahnutou v Opatrení

NBS a nijako inak, nakoľko iba tento postup je spôsobilý ochrániť spotrebiteľa pred neúmerným
zadlžením. Akékoľvek zjednodušenie posudzovania schopnosti splácať úver, vrátane spôsobu ako
ho popísal žalobca (porovnanie čistého príjmu a výdavkov žiadateľa), je flagrantným porušením
ustanovení zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS, na ktoré nemožno neprihliadať. Výpočty
oboch limitov sú komplikované, a súd len príkladmo uvádza, že napríklad na účely výpočtu jedného

zo vstupného údaja potrebného pre výpočet „limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľskýúver“,ktorýmjetzv.„celkovávýškačistýchpríjmov“podľa§2ods.4opatrenia,jepotrebné
vychádzať z aritmetického priemeru čistých skutočných príjmov spotrebiteľa za obdobie bezprostredne
predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať, čo si nepochybne
vyžaduje aj predloženie potvrdení o výške príjmu od zamestnávateľa žiadateľa tak, ako to ukladá § 5

opatrenia a preverenie vymeriavacieho základu v Sociálnej poisťovni tak na tento účel ani nepostačuje
(vymeriavací základ ? čistý príjem). Rovnako tak pri určovaní ďalšieho vstupného údaja, ktorým je tzv.
„celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa“, nie je možné
vychádzať len zo sumy životného minima, keď za splnenia konkrétnych predpokladov obsiahnutých vopatrení, je túto sumu potrebné zvýšiť o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu a životného
minima. Už z uvedeného, hoci opatrenie upravuje ďalšie podrobné postupy a pravidlá pri preskúmavaní
oboch limitov, nepochybne vyplýva, že porovnanie príjmov a výdavkov spotrebiteľa spôsobom ako učinil

žalobca na účely preskúmavania schopnosti žalovanej splácať požadovaný úver, je hrubou ignoráciou
zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS.

82. V zmysle vyššie uvedených skutočností tak nemožno konštatovať nič iné, než že žalobca
bezpochyby porušil svoje povinnosti zakotvené v § 7 ods. 23 Zákona č. 129/2010 Z. z., čo sa v

zmysle § 11 ods. 2 považuje za hrubé porušenie povinnosti a uvedené má za následok nielen nástup
zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie
spočívajúcej v nemožnosti požadovať od žalovanej jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru,
keď hrubé porušenie jednoznačne subsumuje v zmysle intencií zákona, aj menej závažné porušenie.
Žalobca v dôsledku hrubého porušenia svojich povinností zakotvených v § 7 ods. 23, kedy na strane
spotrebiteľa preukázateľne nepreskúmal limity podľa tohto ustanovenia, ani nebol oprávnený žalovanej

poskytnúť úver, v dôsledku čoho tak musí nastúpiť aj sankcia spočívajúca v nemožnosti požadovať
od žalovanej jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože opak by mal za následok, že
spotrebiteľ, ktorý nie je ani spôsobilý riadne a včas splácať úver, a ktorému ani spotrebiteľský úver z
uvedených dôvodov poskytnutý nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia úveru zo strany veriteľa,
jednorázovo splatiť celý úver, na ktorého vrátenie ani len v pravidelných splátkach, nespĺňal už v

čase poskytnutia úveru zákonom kladené požiadavky. Nenastúpenie oboch sankcií by tak v danom
prípade bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS, ktorých
prvoradým účelom ako už súd zdôraznil, je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením, ktoré
spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať.

83. Keďže žalobca nebol oprávnený poskytnutý spotrebiteľský úver zosplatniť, súd sa ďalšími
predpokladmi zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom
do 31.10.2024) z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal. Súd len príkladmo opäť uvádza, že
žalobca vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) dňa
14.10.2024, teda v čase účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2024. V zmysle aktuálnej

rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít však na to, aby bolo možné upozornenie podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024) považovať za kvalifikované a platné podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí toto obsahovať označenie konkrétnej splátky, vo vzťahu ku
ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky R 34/2025 (sp. zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025), podľa ktorého bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočneurčitý,sankcionovanýneplatnosťou(podľa§37ods.1Občianskehozákonníka).Obdobne
súd poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, napr. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn.: 5Cdo/188/2023, sp. zn.: 5Cdo/2/2023, sp.
zn.: 6Cdo/15/2023.
84. Ako vyplýva z listiny označenej ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej
splatnosti“ zo dňa 14.10.2024, žalobca upozornil žalovanú, že napriek predošlým urgenciám nedošlo
k zaplateniu dlhu, ktorý ku dňu vyhotovenia výzvy eviduje v rozsahu viac ako 3 splátok po termíne

splatnosti, ktoré predstavujú dlžnú sumu v celkovej výške 4.120,57 eura. Z predmetnej výzvy podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka tak nepochybne nevyplýva, s ktorou splátkou je žalovaná v omeškaní,
resp. pre ktorú splátku môže dôjsť zosplatneniu, v dôsledku čoho tak nemožno túto výzvu považovať za
určitú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide tak o neplatný právny úkon a teda nevyvolávajúci
právne účinky predpokladané § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a mimoriadne zosplatnenie úveru

tak nemožno tiež považovať za súladné so zákonom a teda platné. V zmysle uvedeného sa potom súd
splnením ďalších predpokladov potrebných pre platné zosplatnenie úveru nezaoberal.

85. Za stavu, keď žalobca v konaní uplatnil svoj nárok na tom skutkovom základe, že došlo z jeho strany
k zosplatneniu úveru a domáha sa tak zaplatenia celej sumy prináležiacej mu zo zmluvného vzťahu,

hoci k platnému zosplatneniu úveru nedošlo a dlžné sú len jednotlivé splatné splátky úveru, nemožno
žalobou uplatnenému nároku vyhovieť v žiadnom rozsahu.86. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Cdo/85/2021 zo
dňa 12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných
ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného

úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uzavrel, že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie
z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne
tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom
sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto

zosplatnený úver. Najvyšší súd Slovenskej republiky pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal
za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra
petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie
prešloajkontrolouústavnosti,keďÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvrozhodnutísp.zn.:I.ÚS528/2024
zo dňa 02.10.2024, ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024 odmietol, pričom v odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol,

že „...všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená,
že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený
v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I.
ÚS 122/2012).“ „...Rovnako nedôvodný je aj odkaz sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných
skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného

princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje
predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný.
Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci
význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové
zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“

87. Súd v civilnom sporovom konaní nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP, s výnimkou a v zákonom rozsahu v prípade
spotrebiteľských sporov pri ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že riadne splnil svoju
povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať úver a zároveň, že tak bol

oprávnený úver vyhlásiť za predčasne splatný, bol povinný tieto svoje tvrdenia aj náležite preukázať.
Podľa judikatúry súdov dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť),
je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila tak, ako tomu bolo aj v predmetnom
prípade. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený

žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než
akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súd nad rámec ešte poznamenáva, že
zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala
zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

88. Súd dáva ďalej žalobcovi do pozornosti, že ani v prípade neprihliadnutia na právne závery
vyplývajúce z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by nebolo možné
žalobcovi vzhľadom na zistený skutkový stav, priznať ani len bezúročné a bezpoplatkové splatné splátky
a úroky z omeškania s nimi spojené a to pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo
strany žalobcu. Tu je v prvom rade nutné konštatovať, že hoci žalovaná spochybňovala výšku požičanej

istiny, skutkové tvrdenie o tom, v akej výške jej mal žalobca teda úver poskytnúť, neuviedla. Súd tak
vychádzal z výšky požičanej istiny uvedenej v zmluve o úvere, ktorá bola navyše preukázaná listinou
označenou ako „história operácií na účte“, ktorá istina bola žalovanej zaslaná na bežný účet žalovanej
mKonto D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 20.06.2022. Súd v konaní ale vyzval žalobcu, aby
uviedol a preukázal, kedy a aké čiastky boli žalovanou titulom poskytnutého úveru žalobcovi plnené,

ako boli tieto započítané na istinu, úroky, poplatky atď., keď žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná uhradila
sumu 1.871,10 eura, ktorá bola započítaná na istinu, avšak z „histórie operácií“ vyplýva, že uhradila
sumuvovýške3.684,83eura.Nauvedenéžalobcareagoval,žeužvžalobnomnávrhuuviedolzaplatenú
sumu zo strany žalovanej vo výške 1.871,10 eura, ktorú započítal na istinu a táto suma predstavuje
rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru vo výške 20.000,- eur a medzi požadovanou sumou vo výške

18.128,90 eura. Žalobca v tejto súvislosti tiež uviedol, že výpis mKonto len znázorňuje všeobecné
pohyby na účte, pre výpočet žalovanej sumy je podstatný predložený harmonogram. Súdu však nie je
zrejmé, ako by mohol byť pre výpočet dlžnej sumy podstatný harmonogram splátok, ktorý určuje len
výškuatermínjednotlivýchsplátokabližšietiežkonštatuje,vakejvýškesazapočítavatáktorásplátkanaistinuaúroky.Zaúčelomuneseniabremenatvrdenianazákladevýzvysúduspoukazomnabezúročnosť
a bezpolatkovosť úveru bolo úlohou žalobcu viesť, kedy konkrétne a v akej výške žalovaná jednotlivé
splátky uhradila, a v akej výške boli tieto započítané nielen na istinu, ale aj úroky, poplatky, atď., pričom

tieto tvrdenia bol žalobca tiež povinný súdu aj preukázať. Súd zdôrazňuje, že skutkové tvrdenia ohľadom
výšky žalovanej sumy, postup ako žalobca k žalovanej sume dospel a to s odkazom na konkrétne úhrady
zo strany žalovanej a špecifikáciou toho, ako sa tieto započítali na istinu a úroky, prípadne poplatky atď.,
bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať už v samotnej žalobe. Nič z uvedeného sa tak v žalobe,
ako ani vo vyjadrení nasledujúcom vo výzve súdu nenachádza, hoci samotná žalovaná skutočnosť,

že žalobca toto v konaní nepreukázal, namietala. Súd v tejto súvislosti tiež udáva, že ani žalovaná
svoje skutkové tvrdenie o tom, že žalobcovi uhradila sumu 9.251,77 eura, napokon nijakým spôsobom
v konaní nepreukázala. Vzhľadom však k právnemu posúdeniu veci (nedôvodná žaloba na plnenie) súd
napokon návrh žalovanej na doplnenie dokazovania v tomto smere považoval za nadbytočný a rozpore
s hospodárnosťou konania, a preto ho uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol.

89. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a vzhľadom na zistený skutkový stav a na to nadväzujúcu právnu argumentáciu, sa súd už s ďalšou
procesnou obranou žalovanej v konaní s poukazom na hospodárnosť konania nezaoberal.

90. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

91. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

92. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

93. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 20.127,78 eura (18.128,90 eura + 1.998,88 eura). Keďže
žalobca bol v spore úspešný v sume 300,- eur (čiastočné späťvzatie žaloby v tejto výške zavinila

žalovaná vykonaním úhrady po podaní žaloby), čo predstavuje úspech 1,49 % a žalovaná v sume
19.827,78 eura, čo je úspech v prepočte 98,51 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného
pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalovanej rozsah 97,02 % (98,51 % - 1,49 %). O
nároku na náhradu trov konania tak rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v
konaní úspešnejšej, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,02 %. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).