Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cos/1/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200589

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200589.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13 29Cos/1/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu
Slovenskej republiky, Pribinova 16549/32, 810 08 Bratislava, IČO: 55 930 611, o zaplatenie 1 500 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

13 29Cos/1/2025

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

13 29Cos/1/2025

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2025 upravenou podaním doručeným súdu dňa
19.02.2025 sa voči žalovanému domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla žalovaným
ako orgánom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu
hlavného kontrolóra športu jeho správou o kontrolnej činnosti č. XX/XXXX. Žalovaného žiadal zaviazať
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 500 EUR.

2. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že v súvislosti s doručenou správou o kontrolnej činnosti, hlavný

kontrolór športu nezistil skutočný stav veci s tým, že vychádzal pri stanovení záveru len z písomného
vyjadrenia Slovenského zväzu ľadového hokeja zo dňa 09.05.2024, ktoré je zavádzajúce a účelovo
spracované. Písomné vyjadrenie Slovenského zväzu ľadového hokeja spracoval a zároveň ako jediný
sám podpísal právnik Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý tiež bol spracovateľom aj jeho návrhu
na vylúčenie zo Slovenského zväzu ľadového hokeja. Hlavný kontrolór športu nepožiadal o vyjadreniek predmetu kontroly priamo dotknutý subjekt SZĽH, a to konkrétne výkonný výbor, ale len akceptoval
stanovisko spracované jeho právnikom, ktorý nie je členom výkonného výboru.

3. Uvedená kontrola bola vykonávaná okrem iného aj na základe jeho podnetu, označeného ako
Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja - nečinnosť pri podanom návrhu na odvolanie
Komisie rozhodcov SZĽH zo dňa 24.03.2024, ktorým podával podnet na prešetrenie v spojitosti
s nečinnosťou výkonného výboru pri podanom návrhu na odvolanie Komisie rozhodcov. Z uvedeného
vyplýva, že namietal nečinnosť výkonného výboru ku dňu 24.03.2024, pričom výkonný výbor sa začal

zaoberať jeho návrhom na odvolanie Komisie rozhodcov až dňa 26.03.2024, teda až po podaní
uvedeného podnetu, čím sa hlavný kontrolór športu vo svojej správe vôbec nezaoberal, resp. vôbec
nevykonal kontrolu v danej veci s následným vyhodnotením. V predmetnej správe o kontrolnej činnosti
je len uvedená časť vyjadrenia zo strany Slovenského zväzu ľadového hokeja, pričom úmyselne tam
absentujú skutočnosti, ktoré boli z jeho strany dňa 07.04.2024 upresnené. V každom jednom podnete,
ktorý bol adresovaný výkonnému výboru v SZĽH bola uvedená žiadosť, aby bol o spôsobe vybavenia

jeho podnetu informovaný.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že hlavný kontrolór športu, vykonával kontrolnú činnosť na
základe Zákona o športe č. 440/2015 Z.z. Výsledkom jeho kontrolnej činnosti podľa § 14 ods. 1 zákona
č. 440/2015Z.z. je správa o kontrolnej činnosti č. XX/XXXX, v ktorej závere bolo konštatované, že sa

nenavrhujú žiadne opatrenia, nakoľko neboli zistené žiadne jeho pochybenia.

5. Žalobca vo svojej žalobe namieta nezistenie skutočného stavu veci, zaujatosť a nepríslušnosť autora
stanoviska za Slovenský zväz ľadového hokeja, ktoré bolo podkladom pri vypracovaní predmetnej
správy o kontrolnej činnosti, ďalej neprešetrenie námietky žalobcu vo vzťahu k neskorému vybaveniu

podnetu, údajnú úmyselnú absenciu k vyjadreniu žalobcu a jeho neinformovanie o vybavení podnetov.

6. Uviedol, že žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko nebol
dodržaný zákonný postup, ktorý sa predpokladá pred domáhaním sa uspokojenia nároku na súde.
Hlavný kontrolór športu však nie je orgánom verejnej moci podľa § 2 písm. b) zákona č. 514/2003

Z.z., nakoľko nevykonáva verejnú moc podľa § 2 písm. a) cit. zákona. Nakoľko hlavný kontrolór športu
nevydáva rozhodnutie, ktorým by autoritatívne rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, nie je možné ho zaradiť medzi orgány verejnej moci.

7.Hlavnýkontrolóršportuovýsledkukontrolnejčinnosti,ktorúvykonávapodľa§60a61zák.č.440/2015

Z.z., vypracuje správu o kontrolnej činnosti podľa § 14 ods. 9. cit. zákona, v ktorej navrhuje opatrenia
na odstránenie nedostatkov. V prípade, ak pri vykonávaní kontrolnej činnosti zistí závažný nedostatok,
podá bezodkladne podnet Ministerstvu športu alebo inému orgánu príslušnému na konanie vo veci
aleboosobe,vpôsobnostiktorejjeodstráneniezistenéhonedostatku,zabezpečenímsplneniaporušenej
povinnosti, odstránením následkov alebo vykonaním iného nápravného opatrenia.

8. Zákon č. 71/1967 Zb. v § 1 ods. 1 ustanovuje, že sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej
správysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmovalebopovinnostiachfyzických
aprávnickýchosôb,pričompodľa§101ods.1Zákonaošporte,sanavýkonkontrolnejčinnostihlavného
kontrolóra športu nevzťahuje všeobecný právny predpis o správnom konaní. Vzhľadom na uvedené,

potommožnokonštatovať,žehlavnýkontrolóršportuniejeorgánomverejnejmoci,nakoľkonerozhoduje
o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. Vykonáva
len kontrolnú činnosť, ktorá sama o sebe, resp. jej výsledky nijakým spôsobom nezasahujú do práv
alebo povinnosti fyzických a právnických osôb.

9. Námietky žalobcu nepreukazujú, že by pri výkone kontrolnej činnosti nastalo porušenie zákona č.
440/2015 Z.z. alebo zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole, ktorý osobitne ustanovuje pravidlá
výkonu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra športu. V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť,
že hlavný kontrolór športu nie je orgánom verejnej moci a pri vykonávaní odbornej kontroly nevykonáva
verejnú moc, a preto nie je možné jeho postup v rámci kontrolnej činnosti považovať za nesprávny

úradný postup. V zmysle vyššie uvedeného potom považuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

10. Žalobca v replike iba zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe a uviedol, že predmetom jeho
žaloby je skutočnosť, že Ministerstvo cestovného ruchu a športu nezákonne, neobjektívne zavádzajúcoa nesprávne a povrchne vykonalo uvedenú kontrolu s poukazom na spracovanú správu o kontrolnej
činnosti, čím sa účelovo a nezákonne priklonilo na stranu Slovenského zväzu ľadového hokeja
v snahe im pomôcť, a takto poškodilo jeho meno. V tejto súvislosti žiada náhradu škody z úrovne

žalovaného, ktorú si uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu z úrovne žalovaného. Predmetné
zistené pochybenia boli opakovane zaslané žalovanému za účelom preskúmania, ako podnet na
vykonanie kontroly, a tiež prešetrenia sťažnosti, pričom žalovaný tieto účelovo neprešetril a nezákonne
a bezdôvodne odložil. Dáva na vedomie, že vykonaná kontrola z úrovne hlavného kontrolóra športu,
bola poskytnutá okrem iným osobám a viacerým pracovníkom, ktorí sa dlhé roky zaoberajú kontrolnou

činnosťou v štátnej správe, pričom všetci zhodne uviedli, že daná kontrola bola vykonaná nezákonne
a účelovo. Dáva do pozornosti, že viac ako 20 rokov sa v štátnej správe venuje rozsiahlym analýzam
v podaní podnetov a sťažností s poukazom na prešetrovanie sťažností podľa zákona č. 9/2010 Z.z.
a vykonávaním kontrol podľa zákona č. 10/1996 o kontrole štátnej správy.

11. Žalovaný podaním zo dňa 14.04.2025 svoje vyjadrenie doplnil s tým, že vzniesol námietku miestnej

nepríslušnosti v súlade s ust. § 15 a § 19 Civilného sporového poriadku.

12. Z ust. § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že všeobecným súdom právnickej osoby
je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

13.Podľa§19písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadku,poprivšeobecnomsúdežalovanéhojenakonanie
miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

14. Podľa § 41 Civilného sporového poriadku, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku
žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Výlučnú miestnu

príslušnosť (§ 20 CSP) skúma aj bez námietky na začiatku konania.
15. Podľa § 42 Civilného sporového poriadku, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo
ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne.

16. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 22.04.2025 tak žalovanému oznámil, že na vznesenú námietku

miestnej nepríslušnosti v zmysle ust. § 42 CSP neprihliada, keďže nebola uplatnená pri prvom
procesnom úkone žalovaného podľa § 41 CSP, teda vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.04.2025.

17. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca nedodržal zákonný postup podľa § 15 zákona č. 514/2003
Z.z.;hlavnýkontrolóršportuniejeorgánomverejnejmociaprivykonávaníodbornejkontrolynevykonáva

verejnú moc a nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb;
žalobca v žalobe nešpecifikoval, akým spôsobom mu bola spôsobená nemajetková ujma, neuviedol
závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj závažnosť následkov, teda nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu, ako aj existenciu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

18. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
správy o kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra športu, ako aj ďalším spisovým materiálom, zistil tento
skutkový stav:

19. Z predloženej správy o kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra športu pod sp. zn. E./XX vyplýva,

že kontrolná činnosť bola začatá na základe podnetu osoby s príslušnosťou k národnému športovému
zväzupodľa§14ods.1písm.c)zákonaošporte,ktoréhopodávateľombolžalobca.Predmetomkontroly
bolo dodržiavanie právnych predpisov podľa § 61 ods. 1 písm. h) Zákona o športe.

20. V nadväznosti na predmetné podnety podávateľa zo dňa 07.03.2024 a 24.03.2024 v súvislosti

s nečinnosťou subjektov SZĽH pri vybavovaní jeho podnetov, ďalej pri prijatí opatrení z úrovne
nadriadených orgánov SZĽH vo vzťahu ku Komisii rozhodcov SZĽH a pri podanom návrhu na odvolanie
komisie rozhodcov, začal dňa 28.03.2024 hlavný kontrolór športu kontrolnú činnosť. Dňa 28.03.2024
bolo Slovenskému zväzu ľadového hokeja zaslané oznámenie o začatí kontrolnej činnosti so žiadosťou
o vyjadrenie k častiam predmetných podnetov, týkajúcich sa nečinnosti výkonného výboru SZĽH.

21. Kontrolovaný subjekt dňa 28.03.2024 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podávateľ podnetov
žiada o prešetrenie nečinnosti konkrétnych orgánov SZĽH, a túto nečinnosť odvodzuje od toho, že
neboli vybavené jeho podnety, avšak ani z oznámenia o začatí kontrolnej činnosti, ani z jeho príloh nieje možné identifikovať, ktoré podnety A. B. C. neboli vybavené. Majú za to, že uvedené predstavuje
vadu spočívajúcu v neurčitosti a žiadajú o odstránenie v takom rozsahu, aby podnety, ktoré považuje
podávateľ za nevybavené, boli identifikované názvom veci a dátumom vyhovenia podnetu.

22. Dňa 08.04.2024 bolo doplnenie podnetu zaslané kontrolovanému subjektu. Kontrolovaný subjekt
dňa 25.04.2024 potvrdil prevzatie e-mailu a hlavný kontrolór športu vyhovel žiadosti o predĺženie
lehoty na vyjadrenie. Obsahom správy o kontrolnej činnosti bol aj výňatok z vyjadrenia kontrolovaného
subjektu, ktorý uviedol, že podnetmi podávateľa sa zaoberal na svojom zasadnutí dňa 26.03.2024

aj výkonný výbor SZĽH. Z množstva nejasných a neurčitých podnetov podávateľa sa výkonný výbor
zaoberalnávrhompodávateľanaodvolaniečlenovKomisierozhodcov.Kuvedenémunávrhupodávateľa
výkonný výbor SZĽH skonštatoval, že ako individuálny člen, nie je podávateľ oprávnený podávať návrh
na odvolanie členov komisie rozhodcov, a preto výkonný výbor o jeho návrhu nerozhodoval. Ďalej
výkonný výbor skonštatoval, že sa bude zaoberať iba podnetmi a žiadosťami, ktorých riešenie je
v kompetencii výkonného výboru, preto výkonný výbor požiadal podávateľa, aby nezahlcoval členov

výkonného výboru požiadavkami, ktoré podľa stanov SZĽH nespadajú do jeho kompetencie. Zároveň
požiadal podávateľa, aby ako člen SZĽH dodržiaval a riadil sa princípmi uvedenými v bode 1.3.1. stanov
a aby rešpektoval záväznosť rozhodnutí orgánov SZĽH a neurážal členov orgánov. Ďalej výkonný výbor
požiadal podávateľa, aby v prípade zaslania ďalších podaní adresoval podnet príslušnému orgánu
spôsobom určeným predpismi SZĽH a presne v ňom špecifikoval, čoho sa v rámci podania domáha.

23. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v časti 4. zistenia správy o kontrolnej činnosti sa konštatuje,
že výkonný výbor SZĽH sa zaoberal podnetmi podávateľa, a preto nenavrhuje už žiadne opatrenia.

24. Žalobca v žalobe uviedol, že hlavný kontrolór športu v uvedenej správe o kontrolnej činnosti

nezistil skutočný stav veci a vychádzal iba zo záveru, teda písomného vyjadrenia Slovenského zväzu
ľadového hokeja, ktoré je zavádzajúce, účelovo spracované bez toho, aby hlavný kontrolór športu tieto
skutočnosti preveril. Z vyjadrenia k začatiu kontrolnej činnosti nesporne vyplýva, že písomné vyjadrenie
zväzu ľadového hokeja podpísal a spracoval právnik SZĽH, bez predloženia podkladov, čo nedáva
vierohodnosť,resp.zaujatosťspracovanéhostanoviska.Hlavnýkontrolóršportunepožiadalovyjadrenie

k predmetu kontroly priamo dotknutý subjekt, teda výkonný výbor SZĽH, ale akceptoval iba stanovisko,
spracovanéprávnikomSZĽH,ktorýnieječlenomvýkonnéhovýboru,apretonebolpríslušnýmsubjektom
na vyjadrenie sa za výkonný výbor.

25. Zároveň v predmetnej správe o kontrolnej činnosti je uvedená iba časť vyjadrenia SZĽH, pričom

v uvedenom vyjadrení úmyselne absentujú skutočnosti, ktoré boli z jeho strany dňa 07.04.2024
upresnené a doplnené pre danú kontrolu, a to na základe výzvy hlavného kontrolóra športu.

26. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

27. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

28. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

29. Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.,

(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa

odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

30. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.,(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady

Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a
postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.
(3) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu
verejnejmocivrámcisúdnehokonaniaaleboinéhokonania,ktorýmisazhromažďovalialebopripravovali
podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí

tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo
mimoriadnychopravnýchprostriedkov.Náhraduškodyspôsobenútakýmtoúradnýmpostupomjemožné
uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam uvedených.
(4) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
(5) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(6) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy
nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom
zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci

v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy
spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že
zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.

31. Podľa § 60 zákona č. 440/2015 Z.z.,

(1) Hlavný kontrolór športu vykonáva odbornú kontrolu v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi
prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo prijímateľmi sponzorského. Hlavný kontrolór športu vykonáva
odbornú kontrolu prijímateľov prostriedkov z Fondu na podporu športu.27a) Pri výkone svojej činnosti
postupuje hlavný kontrolór športu podľa ustanovení osobitného predpisu.10)
(2) Hlavného kontrolóra športu vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra športu.

(3) Hlavný kontrolór športu vykonáva štátnu službu na ministerstve športu.
(4) Za hlavného kontrolóra športu možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej
päťročnú odbornú prax v oblasti ekonómie alebo práva a dosiahla vek najmenej 35 rokov.
(5) Funkčné obdobie hlavného kontrolóra športu je päť rokov a do funkcie ho možno vymenovať najviac

na dve po sebe nasledujúce obdobia. Hlavný kontrolór športu zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného
obdobia, kým vláda nevymenuje nového hlavného kontrolóra športu.
(6) Hlavného kontrolóra športu možno z funkcie odvolať, aka) mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas šiestich mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať
povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie,
b) porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s

výkonom svojej funkcie, alebo
c) opakovane neplní úlohy ustanovené v § 61 ods. 1 alebo porušuje služobnú disciplínu, a ak v
posledných šiestich mesiacoch minister športu hlavného kontrolóra športu opakovane písomne vyzval
na odstránenie nedostatkov a hlavný kontrolór športu ich v primeranej lehote neodstránil.
(7) Hlavného kontrolóra športu vláda odvolá z funkcie, ak hrubo zanedbal povinnosti uložené týmto

zákonom, ak nepreukáže, že zavinenie nespôsobil alebo mu nemohol zabrániť, alebo pre hrubé
porušenie služobnej disciplíny.
(8) Pred uplynutím funkčného obdobia výkon funkcie hlavného kontrolóra športu zanikne
a) vzdaním sa funkcie,
b) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým
bol odsúdený za trestný čin a výkon trestu mu nebol podmienečne odložený,

c) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie, alebo
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(9) Výkon funkcie hlavného kontrolóra športu je nezlučiteľný s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne,
výkonnom orgáne, kontrolnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov a licenčnom
orgáne športovej organizácie.

32. Podľa § 61 zákona č. 440/2015 Z.z.,
(1) Hlavný kontrolór športu pri vykonávaní odbornej kontroly v športe
a) kontroluje hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie verejných prostriedkov poskytnutých
na športovú činnosť,

b) kontroluje spôsob využitia sponzorského poskytnutého na základe zverejnenej zmluvy o sponzorstve
v športe,
c) vykonáva kontrolu dodržiavania jednotných pravidiel riadenia a koordinácie rezortných športových
stredísk,
d) vykonáva kontrolu súladu stanov s § 19 až 23,

e) metodicky usmerňuje plnenie úloh kontrolórov podľa § 13 a vzdelávanie kontrolórov,
f) zabezpečuje vzdelávanie kontrolórov a vykonanie skúšky kontrolórov,
g) vykonáva kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov národným športovým
zväzom a vysokou školou pri poskytovaní vzdelávania v športe, ak ide o poskytovanie odbornej prípravy
na získanie odbornej spôsobilosti tréner I. kvalifikačného stupňa, tréner II. kvalifikačného stupňa, tréner

III. kvalifikačného stupňa alebo odbornej spôsobilosti inštruktor športu,
h) vykonáva kontrolu dodržiavania právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie v
súvislosti so športovou činnosťou,
i) kontroluje plnenie úloh kontrolóra podľa § 13,
j) kontroluje plnenie povinností športových organizácií,

k) vykonáva kontrolu dodržiavania povinností športového odborníka.
(2) Hlavný kontrolór športu posudzuje súlad stanov s § 19 až 23 na základe
a) postupu pri uznaní národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie,
b) oznámenia národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie o zmene stanov,
c) oznámenia ministerstva športu o žiadosti národného športového zväzu alebo národnej športovej

organizácie o poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu,
d) podnetu kontrolóra.
(3)Akhlavnýkontrolóršportuprivykonávaníkontrolnejčinnostipodľaodseku1zistízávažnýnedostatok,
podá bezodkladne podnet ministerstvu športu alebo inému orgánu príslušnému na konanie vo veci
aleboosobe,vpôsobnostiktorejjeodstráneniezistenéhonedostatku,zabezpečenímsplneniaporušenej

povinnosti, odstránením následku alebo vykonaním iného nápravného opatrenia.
(4) Hlavný kontrolór športu je pri vykonávaní odbornej kontroly v športe oprávnený vstupovať na
pozemky, do budov a iných priestorov športovej organizácie, ak účel kontroly nemožno dosiahnuť inak,
a overovať totožnosť osoby s príslušnosťou k športovej organizácii.
(5) Jednotlivé úkony odbornej kontroly môže hlavný kontrolór športu vykonať aj prostredníctvom ním

písomne povereného zamestnanca ministerstva športu.
(6) Na výkon kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra športu sa vzťahuje § 14.
(7) Hlavný kontrolór športu predkladá najmenej raz ročne vláde správu o svojej činnosti, a to do 90 dní
po uplynutí kalendárneho roku.33. Podľa § 101 zákona č. 440/2015 Z.z.,
(1) Na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konania

podľa § 95 až 97.
(2) Na poskytovanie verejných prostriedkov na rozvoj športu sa nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní.

34. Podmienkou aplikácie § 3 zák. č. 514/2003 Z.z. je, že ten, koho zákon označuje za orgán verejnej

moci, v konkrétnom prípade vystupuje ako orgán verejnej moci a uplatňuje verejnú moc. Pri skúmaní,
či orgán verejnej moci v tom – ktorom prípade vykonáva verejnú moc je významné tiež to, či tzv.
vrchnostensky koná vo verejnej sfére a s verejnými dôsledkami vo vzťahu k iným subjektom, ktoré sa
nachádzajú mimo samotný orgán verejnej moci, resp. mimo sústavu tvoriacu tento orgán. Dovolací súd
tu má na mysli napr. úradný postup všeobecného súdu voči procesným stranám alebo postup policajta
vočitomu,komucestovnédokladykontroluje,resp.postupstavebnéhoúraduvočistavebníkovi.Naopak,

ovýkonverejnejmocinejde,akurčitýsubjekt(vykazujúciinakznakyorgánuverejnejmoci),vkonkrétnom
prípade neplní svoje úlohy ako orgán verejnej moci. O výkon verejnej moci nejde a štát podľa ust.
zákona č. 514/2003 Z.z. nezodpovedá za činnosť takého orgánu (i keď inak majúceho znaky orgánu
verejnej moci), ktorý nevystupuje v tzv. vrchnostenskom postavení, ale do právnych vzťahov vstupuje
ako rovný s účastníkmi, teda ako subjekt občianskoprávnych vzťahov (o taký prípad ide napr. vtedy, keď

orgán verejnej moci uzatvára s fyzickou alebo právnickou osobou kúpnu zmluvu). O výkon verejnej moci
a o úradný postup orgánu verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nejde tiež vtedy, keď určitý
orgán, i keď vykazujúci inak znaky orgánu verejnej moci, ako zamestnávateľ, posudzuje opodstatnenosť
niektorého nároku uplatneného voči nemu jeho zamestnancom v ich vzájomnom právnom vzťahu
(1Cdo/201/2018 zo dňa 30.06.2020 R 39/2023).

35. Je nesporné, že žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody
– nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom hlavného kontrolóra športu pri jeho
kontrolnej činnosti správou o kontrolnej činnosti pod sp. zn. HKŠ-2024/19.

36. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., potom ním
označený žalovaný nemá postavenie vecne pasívne legitimovanej strany sporu.

37. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je totižto vecne pasívne legitimovanou stranou v spore výlučne
štát, teda Slovenská republika v zastúpení orgánu konajúceho v mene štátu uvedeného v § 4 zákona

č. 514/2003 Z.z.

38. V zmysle vyššie uvedeného, potom Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR nie je zodpovedným
subjektom pri zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z.

39. Avšak aj v prípade správneho označenia žalovaného by nebola daná zodpovednosť štátu za činnosť
hlavného kontrolóra športu pri vykonávaní jeho kontrolnej činnosti podľa § 60 a 61 zákona č. 440/2015
Z.z., nakoľko výkon jeho činnosti nie je možné posúdiť ako výkon verejnej moci.

40. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa za výkon verejnej moci považuje rozhodovanie a úradný postup
orgánu verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických
osôb.

41. Hlavný kontrolór šport, ako štátny zamestnanec žalovaného vykonáva odbornú kontrolu v športe

v zmysle ust. § 61 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z.z. a v prípade, ak zistí závažný nedostatok, podáva
bezodkladne podnet Ministerstvu športu alebo inému orgánu príslušnému na konanie vo veci alebo
osobe, v pôsobnosti ktorej je odstránenie zisteného nedostatku, zabezpečením splnenia porušenej
povinnosti, odstránenie následku alebo vykonaním iného nápravného opatrenia, buď v zmysle zákona
č. 440/2015 Z.z. alebo zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite.

42. V danom prípade správa o kontrolnej činnosti je iba predbežným rozhodnutím, resp. rozhodnutím
predbežnej povahy. Správa ako taká slúži ako podklad pre začatie administratívneho konania podľa
zákona č. 440/2015 Z.z. alebo zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite. V prípadesprávy o kontrolnej činnosti, ide teda o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemá
za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo
povinnosti žalobcu a ani sa ho priamo nedotýka. Správa je vo svojej podstate len opatrením predbežnej

povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne
postavenie žalobcu sa v jej dôsledku nemení. Slúži ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup
oprávneného orgánu. Správa teda nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím správneho orgánu
o právach a povinnostiach žalobcu.
43. Na podporu svojej argumentácie poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn.

6S/142/2020 zo dňa 24.09.2020, predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia hlavného
kontrolóra športu označeného ako správa o kontrolnej činnosti pod sp. zn. HKŠ XXXX/XXX.001 zo dňa
XX.XX.XXXX v právnej veci žalobcu Slovenského paralympijského výboru.

44. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že z ustálenej súdnej praxe správnych súdov
vyplýva, že obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania,

preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne
konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho
preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa
cíti byť ukrátený na svojich právach vydaných rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia
správnych orgánov v priebehu administratívneho konania, spočívajúce okrem iného aj vo vydaní

procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka
administratívneho konania, a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania obsah
rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môže byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

45. K námietke žalobcu, že v správe o kontrolnej činnosti mu boli uložené opatrenia na nápravu
nedostatkov, a teda mu boli uložené sankcie, v dôsledku čoho sa domáha preskúmania uvedenej
správy, správny súd uviedol, že v danom prípade bolo povinnej osobe zo strany žalovaného v 1. rade,
v zmysle ust. § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o športe navrhnuté opatrenie na odstránenie zistených
nedostatkov, pričom navrhnuté opatrenie nemá formu sankcie, resp. pokuty, nakoľko postráda jeden

z hlavných znakov právoplatne uloženej sankcie, ktorou je vynútiteľnosť uloženej právnej povinnosti.
Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu navrhnutého opatrenia formou odvodu a jeho popisu,
samo o sebe ešte nezakladá právne vynútiteľnú povinnosť na strane žalobcu. Vzhľadom na potrebu
ďalšieho konania vo veci uloženia sankcie je nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo a zo zákona
ani nemohlo dôjsť k vydaniu právoplatného rozhodnutia s autoritatívnym výrokom, resp. správneho

rozhodnutia o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Správa teda nie je konečným autoritatívnym
rozhodnutím správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením
pravidiel rozpočtovej disciplíny. Z uvedeného dôvodu jej procesného charakteru a predbežnej povahy
je vylúčená z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože sama o sebe nemôže mať za následok
ujmu na subjektívnych právach kontrolovaného subjektu. Uvedený právny záver vyplýva okrem iného

aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf 101/2014 zo dňa 30.11.2014. Pri výkone svojej
kontrolnej činnosti, postupuje hlavný kontrolór športu podľa ustanovení osobitného predpisu, ktorým je
zákon č. 357/2015 Z.z.

46. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o športe, hlavný kontrolór športu vykonáva štátnu službu na

Ministerstve športu. Ide o fyzickú osobu štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu
v štátnozamestnaneckom pomere. Nejde o samostatný oddelený orgán verejnej správy a ako taký
nedisponuje samostatnou procesnou subjektivitou v správnom súdnom konaní.

47. Skutočnosť, že hlavný kontrolór športu v rámci svojej pôsobnosti podľa § 61 zákona č. 440/2015

Z.z., nekoná ako orgán verejnej moci, je možné vyvodiť aj z ust. § 101 cit. zákona, v zmysle ktorého sa
na konanie hlavného kontrolóra športu nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon
č. 71/1967 Zb.

48. Uvedený zákon sa totižto vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy, správne orgány

rozhodujú o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.49. V zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správnym orgánom je štátny orgán, orgán
územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanieoprávach,právomchránenýchzáujmovalebopovinnostiachfyzickýchosôbaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy.

50. Takýmto orgánom verejnej správy je potom iba žalovaný, avšak iba vo vzťahu ku konaniu
upravenom v § 95 až 97 zákona č. 440/2015 Z.z., v ktorom je upravená pôsobnosť žalovaného
v súvislosti s prejednávaním priestupkov fyzických osôb – športovcov, resp. športových odborníkov,

ako aj správnych deliktov, ktorého sa dopustili národné športové zväzy, národné športové organizácie,
športové organizácie, poskytovatelia verejných prostriedkov, športové kluby a zväzy, ako aj právnické
osoby v oblasti športu a fyzické osoby - podnikatelia, vrátane rozhodovania o uložení sankcií za
spáchaný priestupok, resp. správny delikt.

51. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v rámci zákona č. 440/2015 Z.z. vykonáva

pôsobnosť orgánu verejnej moci, teda rozhoduje o individuálnych právach, právom chránených záujmov
a povinnostiach fyzických, resp. právnických osôb iba v rámci postupu realizovaného v zmysle ust. §
95 - § 97 zákona č. 440/2015 Z.z.

52. Pokiaľ hlavný kontrolór športu, ako štátny zamestnanec žalovaného pri vykonávaní svojej kontrolnej

činnosti podľa § 61 zákona č. 440/2015 Z.z. nekoná ako orgán verejnej moci, potom jeho postup pri
vykonávaní uvedenej kontrolnej činnosti nie je možné subsumovať pod právnu úpravu nesprávneho
úradného postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

53. Zároveň neobstojí akákoľvek argumentácia žalobcu o nevybavení jeho sťažnosti na postup hlavného

kontrolóra športu, vrátane podnetov na jeho odvolanie v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach,
keďže v zmysle ust. § 25 ods. 4 cit. zákona sa na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda v súvislosti s prešetrovaním sťažnosti príslušný
subjekt nerozhoduje o individuálnych právach a povinnostiach, resp. právom chránených záujmoch
fyzických, resp. právnických osôb.

54. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

55. Žalobca po vyhlásení rozsudku dňa 02.06.2025 o 19:31 hod. doručil súdu podanie označené

ako oprava alebo doplnenie žaloby s uvedením, že sa domáha ochrany osobnosti podľa §11 -13
Občianskeho zákonníka.

56. Súd I. inštancie uvedené podanie posúdil ako návrh na zmenu žaloby podľa §140 CSP, keďže si
uvedenou zmenou uplatnil iné právo ako pôvodnou žalobou (kvalitatívna zmena žaloby). Pokiaľ žalobca

zmenu žaloby doručil po vyhlásení rozhodnutia súdu vo veci samej, potom súd I. inštancie nemohol
rozhodnúť o jej prípustnosti podľa § 142 CSP. Zároveň vzhľadom na kvalitatívnu zmenu žaloby by súd
I. inštancie musel zopakovať celý procesný postup podľa § 167 CSP, a preto by takýto postup žalobcu
posúdil ako postup realizovaný v rozpore s § 153 CSP.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

59. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ,
o výške ktorých bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:2 29Cos/1/2025

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.