Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100022
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100022.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej
a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: Profesionálna
správcovská kancelária, k.s., so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava - mestská časť Staré Mesto
811 06, IČO: 46 333 908 ako správca konkurznej podstaty úpadcu: ESIN construction, a. s. v konkurze,
so sídlom Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 318 596, práv. zast.: ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454 a práv. zast.:
Lukáč & Co., s. r. o., so sídlom Železničná 89/10, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 54 343 224, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102850440/2023
zo dňa 10.11. 2023, č. 103004242/2023 zo dňa 30.11.2023, č. 103063549/2023 zo dňa 07.12.2023, č.
103114999/2023 zo dňa 14.12.2023, č. 100427948/2024 zo dňa 29.01.2024, č. 100427756/2024 zo dňa
29.01.2024, č. 102952422/2024 zo dňa 11.10.2024 a č. 102952417/2024 zo dňa 11.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
102850440/2023 zo dňa 10.11. 2023, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101947936/2023
zo dňa 02.08.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
103004242/2023 zo dňa 30.11.2023, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101535982/2023

zo dňa 16.06.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

III. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
103063549/2023 zo dňa 07.12.2023, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101604318/2023
zo dňa 26.06.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

IV. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

103114999/2023 zo dňa 14.12.2023, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101604722/2023
zo dňa 26.06.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

V. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100427948/2024 zo dňa 29.01.2024, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102558225/2023
zo dňa 11.10.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

VI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100427756/2024 zo dňa 29.01.2024, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102557795/2023
zo dňa 11.10.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

VII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
102952422/2024 zo dňa 11.10.2024, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101863437/2024

zo dňa 01.07.2024 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.VIII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
102952417/2024 zo dňa 11.10.2024, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101862913/2024

zo dňa 01.07.2024 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

IX. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Na základe výsledkov daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za
zdaňovacie obdobie február 2014, marec 2014, apríl 2014, august 2014, september 2014, október 2014,
november 2014, december 2014, ktoré vykonal u žalobcu Daňový úrad Trenčín (ďalej „ aj správca
dane“ ), vydal správca dane:

- rozhodnutie č. 101862913/2024 zo dňa 01.07.2024, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil
daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom JUDr. Peter Kubik, Hlavná 48, 929
01DunajskáStredarozdieldanevsume4000,00EUR,slovomštyritisícEUR,nadanizpridanejhodnoty

za zdaňovacie obdobie február 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.03.2014 vo
výške 940,66 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 4 940,66 EUR. Rozdiel dane
v sume 4 000,00 EUR.

- rozhodnutie č. 101604318/2023 zo dňa 26.06.2023, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil
daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom JUDr. Peter Kubik, Hlavná 48, 929
01DunajskáStredarozdieldanevsume4000,00EUR,slovomštyritisícEUR,nadanizpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.04.2014 vo

výške 104,75 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 4 104,75 EUR. Rozdiel dane
v sume 4 000,00 EUR.

- rozhodnutie č. 101604722/2023 zo dňa 26.06.2023, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil

daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom JUDr. Peter Kubik, Hlavná 48, 929
01 Dunajská Streda rozdiel dane v sume 2 000,00 EUR, slovom dvetisíc EUR, na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 26.05.2014 vo
výške 708,12 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 2 708,12 EUR. Rozdiel dane

v sume 2 000,00 EUR.
- rozhodnutie č. 102557795/2023 zo dňa 11.10.2023, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil
daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom JUDr. Peter Kubik, Hlavná 48,

929 01 Dunajská Streda rozdiel dane v sume 6 000,00 EUR, slovom šesťtisíc EUR, na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa
25.09.2014 vo výške 371,56 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 6 371,56 EUR.
Rozdiel dane v sume 6 000,00 EUR.
- rozhodnutie č. 102558225/2023 zo dňa 11.10.2023, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil
daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom JUDr. Peter Kubik, Hlavná 48, 929
01 Dunajská Streda rozdiel dane v sume 12 000,00 EUR, slovom dvanásťtisíc EUR, na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa27.10.2014 vo výške 10 663,94 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 22 663,94
EUR. Rozdiel dane v sume 12 000,00 EUR.
- rozhodnutie č. 101947936/2023 zo dňa 02.08.2023, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil
daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom JUDr. Peter Kubik, Hlavná 48,
929 01 Dunajská Streda rozdiel dane v sume 12 000,00 EUR, slovom dvanásťtisíc EUR na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným

dňa 19.12.2014 vo výške 3 166,15 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 15 166,15
EUR. Rozdiel dane v sume 12 000,00 EUR.
- rozhodnutie č. 101535982/2023 zo dňa 16.06.2023, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil
daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom JUDr. Peter Kubik, Hlavná 48, 929

01 Dunajská Streda rozdiel dane v sume 35 000,00 EUR, slovom tridsaťpäťtisíc EUR, na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa
29.12.2014 vo výške 23 662,05 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 58 662,05
EUR. Rozdiel dane v sume 35 000,00 EUR.
- rozhodnutie č. 101863437/2024 zo dňa 01.07.2024, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil
daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom JUDr. Peter Kubik, Hlavná 48, 929
01 Dunajská Streda rozdiel dane v sume 30 000,00 EUR, slovom tridsaťtisíc EUR, na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa

26.01.2015 vo výške 84 882,77 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 114 882,77
EUR. Rozdiel dane v sume 30 000,00 EUR.

2. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt nepreukázal priamy
a bezprostredný súvis prijatej služby - reklamy s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami

na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Tým daňový subjekt nesplnil podmienku
uvedenú v § 49 ods. 2 zákona o DPH, že môže od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Nesplnenie hmotnoprávnej podmienky
samo o sebe postačuje pre neuznanie odpočítania dane daňovému subjektu.

3. Zároveň uviedol, že v daných prípadoch bolo správcom dane jednoznačne preukázané, že došlo
k daňovému podvodu a na ktorom stupni došlo k daňovému úniku. Správca dane však zároveň
konštatoval, že v posudzovaných prípadoch neboli daňovým subjektom preukázané hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), preto nie je primárnym dôvodom na

zamietnutie odpočítania dane účasť daňového subjektu na daňovom podvode. Správca dane na základe
zistených objektívnych okolností preukázateľne spochybnil formálne doklady a dôkazy kontrolovaného
daňového subjektu, ktorými sa snažil naplniť zákonné predpoklady uvedené v § 49 ods. 2 zákona o DPH
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane dospel k záveru, že preukázateľne
zistil, že obchodné transakcie s deklarovaným dodávateľom K&L, s. r. o. boli vytvorené len pre daňové

účely.

4. Proti predmetným rozhodnutiam podal žalobca včas odvolanie, o ktorých rozhodol žalovaný:
- rozhodnutie č. 102952417/2024 zo dňa 11.10.2024, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 101862913/2024 zo dňa 01.07.2024, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyrubený rozdiel dane v sume 4 000,00 EUR, slovom štyritisíc EUR, na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2014 daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka

2779,017 01 Považská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom
Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto potvrdilo.- rozhodnutie č. 103063549/2023 zo dňa 07.12.2023, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 101604318/2023 zo dňa 26.06.2023, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyrubený rozdiel dane v sume 4 000,00 EUR, slovom štyritisíc EUR, na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2014 daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka
2779,017 01 Považská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom
Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská časť

Staré Mesto potvrdilo.
- rozhodnutie č. 103114999/2023 zo dňa 14.12.2023, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 101604722/2023 zo dňa 26.06.2023, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 2 000,00 EUR, slovom dvetisíc EUR, na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie apríl 2014 daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka
2779,017 01 Považská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom
Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto potvrdilo.

- rozhodnutie č. 100427756/2024 zo dňa 29.01.2024, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 102557795/2023 zo dňa 11.10.2023, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyrubený rozdiel dane v sume 6 000,00 EUR, slovom šesťtisíc EUR, na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie august 2014 daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze, Robotnícka
2779,017 01 Považská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený správcom
Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto potvrdilo.

- rozhodnutie č. 100427948/2024 zo dňa 29.01.2024, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 102558225/2023 zo dňa 11.10.2023, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyrubený rozdiel dane v sume 12 000,00 EUR, slovom dvanásťtisíc EUR, na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie september 2014 daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze,
Robotnícka 2779,017 01 Považská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený
správcom Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto potvrdilo.

- rozhodnutie č. 102850440/2023 zo dňa 10.11.2023, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 101947936/2023 zo dňa 02.08.2023, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 12 000,00 EUR, slovom dvanásťtisíc EUR, na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze,
Robotnícka 2779,017 01 Považská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený
správcom Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto potvrdilo.

- rozhodnutie č. 103004242/2023 zo dňa 30.11.2023, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 101535982/2023 zo dňa 16.06.2023, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 35 000,00 EUR, slovom tridsaťpäťtisíc EUR, na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze,
Robotnícka 2779,017 01 Považská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený
správcom Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto potvrdilo.- rozhodnutie č. 10295422/2024 zo dňa 11.10.2024, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu

Trenčín č. 101863437/2024 zo dňa 01.07.2024, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 30 000,00 EUR, slovom tridsaťtisíc EUR, na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 daňovému subjektu ESIN construction, a. s. v konkurze,
Robotnícka 2779,017 01 Považská Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 44318596, IČ DPH A. zastúpený

správcom Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto potvrdilo.

5. Žalovaný poukázal na to, že zistil skutkový stav tak, ako je uvedený aj v prvostupňových
rozhodnutiach, pričom sa stotožnil so záverom správcu dane, že platiteľ nepreukázal splnenie
hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH,

keď nepreukázal, na aké svoje zdaniteľné obchody použil fakturované služby, teda nepreukázal, či
prijatá služba priamo a bezprostredne súvisí s jeho ďalšími zdaniteľnými obchodmi a či sa investícia do
prezentácie počas mediálnej kampane pretekov a počas pretekov mohla premietnuť do všeobecných
nákladov, t. j. že platiteľ nepreukázal priamy a bezprostredný súvis prijatej služby – reklamy s jednou
alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou,

a teda nemohlo byť uznané právo platiteľa na odpočítanie dane z deklarovaných plnení. Podľa
žalovaného, platiteľ žiadnym spôsobom pochybnosti správcu dane nevyvrátil, ani neprodukoval žiadne
dôkazy, ktoré by mohli byť správcom dane vyhodnotené v jeho prospech. Platiteľ počas daňovej
kontroly, ani v nasledujúcich vyrubovacích konaniach, neuniesol svoje dôkazné bremeno a riadne
nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, keď

platiteľ nepreukázal priamy a bezprostredný súvis prijatej služby - reklamy s jednou alebo viacerými
zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou.

Správne žaloby a žalobné body

6.Žalobcavzákonomstanovenejlehotenapadolrozhodnutiažalovanéhosprávnymižalobami,vktorých
navrhol zrušiť rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správcu dane a vrátiť veci na ďalšie konanie.

7. Žalobca v žalobách opísal priebeh administratívneho konania a navrhol, aby správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), keďže žalobca má za to, že došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (ako prvostupňovým,
tak druhostupňovým), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného;
napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a

nemá v ňom oporu; napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov.

8. Žalobca namietal, že postupom prvostupňového orgánu a žalovaného mu bola odňatá možnosť
konať pred orgánom verejnej správy a bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Poukázal na

dôvody vyrubenia rozdielu dane vo všetkých už skôr vydaných rozhodnutiach správcu dane, pričom
prvé rozhodnutia správcu dane a prvé rozhodnutie žalovaného boli zrušené. Uviedol, že rozhodnutia
voči sebe, čo do dôvodov vyrubenia rozdielu dane priamo kolidujú. Poukázal na to, že v skôr vydaných
rozhodnutiach správca dane konštatoval, že nebola preukázaná reálnosť dodania služieb od dotknutého
dodávateľa, v iných rozhodnutiach správca dane posudzované zdaniteľné plnenia kvalifikoval ako

sponzorský odkaz a nie reklamu, pričom vedomosť žalobcu o ostatných článkoch zisteného reťazca,
o ich správaní sa a ich úlohe v deklarovaných obchodných vzťahoch mala byť v danom prípade
irelevantná, a v tretích prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že neboli naplnené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH bez väzby na účasť daňového
subjektu na podvodnom konaní.

9. Tiež namietal, že správca dane neumožnil žalobcovi vyjadriť sa v rámci daňovej kontroly ku všetkým
skutočnostiam, ktoré následne zobral za skutkový a právny základ svojho rozhodnutia. Žalobca nemal
vedomosť, že by správca dane počas daňovej kontroly spochybňoval skutočnosť, že predmetnéobstarané služby tvoria súčasť všeobecných nákladov žalobcu (ako daňového subjektu). Prvýkrát túto
skutočnosť správca dane namietal až po vrátení vecí v dôsledku zrušenia druhých prvostupňových
rozhodnutí, t. j. pred vydaním prvostupňových rozhodnutí, keď prvýkrát výslovne žalobcovi uviedol,

že spochybňuje a žalobcu vyzýva na preukázanie priameho a bezprostredného súvisu prijatej služby
s transakciami daňového subjektu a s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Dovtedy správca
dane na žiadnom stupni na preukázanie tejto skutočnosti žalobcu nevyzval a/ani túto skutočnosť
nespochybnil, a už vôbec túto skutočnosť výslovne správca dane nespochybnil a nepoprel počas
daňovej kontroly. Správca dane prvostupňovými rozhodnutiami, ktoré žalovaný potvrdil napadnutými

rozhodnutiami, rozhodol o vyrubení rozdielu dane na základe skutočností, ktoré nemajú oporu v daňovej
kontrole vykonanom dokazovaní a žalobca nemal možnosť detailnejšie sa k nim v rámci daňovej
kontroly vyjadriť, pričom len na základe skutočností a právnych dôvodov prijatých v rámci daňovej
kontroly môže prvostupňový správca dane následne začať vyrubovacie konanie a daň vyrubiť. Všetky
dôkazy vykonávané správcom dane za účelom zistenia konkrétneho právneho dôvodu vyrubenia DPH
majú a musia byť realizované ešte počas daňovej kontroly, ktorá je ukončená doručením Protokolu,

pričom výsledky daňovej kontroly, zakladajúce konkrétne právne dôvody na vyrubenie rozdielu dane,
nemožno dopĺňať a meniť vo vyrubovacom konaní. Účelom vyrubovacieho konania nie je zisťovať nové
skutočnosti ohľadom posúdenia právnych dôvodov na verifikovanie splnenia/nesplnenia podmienok
na odpočítanie DPH zo strany správcu dane, ale vyrubenie konkrétnej sumy rozdielu dane, a to
vychádzajúc výlučne zo záverov prijatých v rámci daňovej kontroly na základe dôkazov vykonaných v

rámci daňovej kontroly, čo výslovne vyplýva aj z ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Správca
dane nie je oprávnený v rámci vyrubovacieho konania a/ani v rámci konania nasledujúceho po zrušení
prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom FR SR alebo správnym súdom rozširovať alebo meniť
dôvody vyrubenia rozdielu dane aj o ďalšie skutočnosti a právne determinanty, ku ktorým sa v daňovom
konaní nevykonávalo dokazovanie. Rozsah dokazovania vykonávaného počas vyrubovacieho konania

je determinovaný a obmedzený výlučne návrhmi daňového subjektu, nie novými dôkazmi vykonávanými
správcom dane ex offo, čo výslovne vyplýva z dikcie ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

10. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že rozhodnutia žalovaného sú nekonzistentné a nedostatočné.
Žalovaný sa riadne nevysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobcu, ktorý tento produkoval

v rámci odvolacích konaní, svoje správne úvahy náležite neodôvodnil, a preto sú rozhodnutia
žalovaného a im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia, zmätočné, nekonzistentné vo vzťahu k
pomenovaniu jednoznačného dôvodu vyrubenia rozdielu dane. Postup správcu dane, spočívajúci v
dodatočnej zmene dôvodov vyrubenia dane, keď závery prijaté v daňovej kontrole (vo vzťahu ku
ktorým bolo vykonávané aj dokazovanie) ohľadom nepreukázania reálnosti dodania služieb žalobcom

správca dane vo svojich prvostupňových rozhodnutiach viackrát diametrálne zmenil a vo vzťahu k
svojmu rozhodnutiu založil iné (od pôvodných diametrálne odlišné) dôvody vyrubenia rozdielu dane,
pričom pôvodne konštatované dôvody ustálené v daňovej kontrole svojvoľne de facto poprel, nie je
podľa žalobcu zákonný. Žalovaný sa s takýmto odvolacím dôvodom vôbec nevysporiadal a ani sa s
ním nezaoberal. Správca dane ani žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadali ani so žalobcom

predloženým dôkazom - Licenčnou zmluvou. Žalobca zdôraznil, že je oprávneným užívateľom ochrannej
známky "ESIN construction", čo samo o sebe osvedčuje, že predmetné posudzované služby tvoria
súčasťvšeobecnýchnákladovžalobcu(zdaniteľnejosoby),čímjejednoznačnepreukázanýsúvisprijatej
služby s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu (daňového subjektu).

11. Žalobca ďalej namietal aj nesprávne právne posúdenie veci v kontexte skutkového stavu, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia v tom smere, že podľa názoru žalovaného a správcu
dane nebol preukázaný súvis prijatej služby s transakciami daňového subjektu a s jeho celkovou
hospodárskou činnosťou, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalobca dôvodil,
že predmetné obstarané služby tvorili súčasť jeho všeobecných nákladov vyčlenených na reklamu,

marketing a PR aktivity, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá právo žalobcu na odpočítanie DPH z
predmetných plnení, a to aj v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Zdôraznil,
že samotné vyobrazenie ochrannej známky/loga žalobcu na pretekárskom vozidle zakladá zákonnú
definíciu reklamy v zmysle zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 147/2001 Z. z.“ alebo „zákon o reklame“). Poukázal

na Licenčnú zmluvu a dohodu o používaní ochrannej známky, na základe ktorej je žalobca oprávneným
užívateľom ochrannej známky "ESIN construction", čo samo o sebe osvedčuje prezentáciu tejto
ochrannej známky ako reklamy v intenciách zákona o reklame, teda vyobrazenie "ESIN construction"
na pretekárskych automobiloch a reklamných predmetoch nie je podľa neho len obchodným menoma logom, ale aj ochrannou známkou, ku ktorej disponuje daňový subjekt užívacím právom, a teda
predmetné posudzované služby tvoria súčasť všeobecných nákladov žalobcu (zdaniteľnej osoby), čím je
jednoznačne preukázaný súvis prijatej služby s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu. Náklady za

obstarané služby boli nákladmi do reklamy (okrem iného ochrannej známky), pričom ochranná známka
je jednoznačne spojená s činnosťou žalobcu a tieto náklady sú teda súčasťou všeobecných nákladov
žalobcu, čím je osvedčené splnenie podmienok aj podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Konštatoval tiež, že
umiestnenie reklamy na pretekárske vozidlá bola len jedna z parciálnych častí poskytnutej služby, kedy
v rámci propagácie spoločnosti žalobcu jeho zmluvný partner K&L zabezpečil prezentáciu žalobcu aj

iným dohodnutým spôsobom v intenciách uzatvorených Zmlúv o reklame, čo bolo napokon zistené aj v
rámci daňovej kontroly (internetová stránka, reklamné predmety rozdávané na podujatiach, odvysielanie
reportáži v TV, reklama na depe (stánku) na každom súťažnom podujatí, prezentácia loga v printových
médiách a pod.), ktoré všetky činnosti a parciálne plnenia propagácie treba kumulatívne (v ich spojení)
vyhodnocovať s ohľadom na ich charakter ako reklamy. Poukázal aj na to, že otázka adekvátnosti/ceny
obstaraných plnení je pre účely vyhodnotenia nároku na priznanie DPH irelevantná, pričom tento záver

judikuje aj Súdny dvor Európskej únie.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám žalobcu
12. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach

a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí. V súvislosti s
poukazovaním žalobcu na závery prijaté správcom dane a žalovaným v ich rozhodnutiach žalovaný
poukázal na účelovosť konania žalobcu. Podľa žalovaného, z rozhodnutí správcu dane, ako aj
zo žalobou napadnutých rozhodnutí, jednoznačne vyplýva, že správca dane, aj žalovaný založili
určenie rozdielu v sume nadmerného odpočtu na tom právnom dôvode, že žalobca nepreukázal

splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH,
keď nepreukázal priamy a bezprostredný súvis prijatej služby – reklamy s jednou alebo viacerými
zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Žalovaný tiež
v napadnutých rozhodnutiach prijal záver, že možno súhlasiť so záverom správcu dane, že platiteľ
nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods.

2 zákona o DPH, keď nepreukázal, na aké svoje zdaniteľné obchody použil fakturované služby, teda
nepreukázal, či prijatá služba priamo a bezprostredne súvisí s jeho ďalšími zdaniteľnými obchodmi a či
sa investícia do prezentácie počas mediálnej kampane pretekov a počas pretekov mohla premietnuť do
všeobecnýchnákladov,t.j.žeplatiteľnepreukázalpriamyabezprostrednýsúvisprijatejslužby–reklamy
s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou

činnosťou.

13. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa rozdielnosti a „kolidovania“ záverov správcu dane v jednotlivých,
ním vydaných rozhodnutiach, žalovaný uviedol, že správca dane predmetné závery prijal na základe
vykonaného dokazovania, na základe žalobcom predkladaných dôkazov a vyjadrení nielen počas

daňovej kontroly, ale aj nasledujúcich vyrubovacích konaní, na základe právneho názoru žalovaného,
ako aj správneho súdu, ktorými je viazaný, pričom tieto vyhodnocoval jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach.

14. Poukázal na rozpornosť argumentácie žalobcu, keď tento na jednej strane namieta, že správca dane

mu neumožnil vyjadriť sa v rámci daňovej kontroly ku všetkým skutočnostiam, ktoré následne zobral
za skutkový a právny základ svojho rozhodnutia a na strane druhej namieta, že „vágne, všeobecné a
neurčité konštatovanie správcu dane produkované v daňovej kontrole o tom, že správca dane nemá
preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle §
49 ods. 2 zákona o DPH“.

15. Žalovaným vytýkaný nedostatok v postupe správcu dane citovaný žalobcom súvisel s rozdielnosťou
správcom dane zisteného obchodného reťazca uvedeného v Protokole a v následne vydanom
rozhodnutí, avšak takýto nedostatok v postupe správcu dane v uvedenom zdaňovacom období nebol
žalovaným identifikovaný, preto uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.11.2018 nie je dôvodné

aplikovať na danú vec. Žalovaný tiež zotrval na tom, že žalobcovi nebola odňatá možnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly, a teda nebolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces. Konštatoval tiež, že v žalobou napadnutých rozhodnutiach sa vysporiadal sozásadnými a pre veci rozhodujúcimi námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaniach proti rozhodnutiam
správcu dane, čo jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného.

16.Vsúvislostispoukazovanímžalobcunaskutočnosť,ženapretekárskychautomobilochareklamných
predmetoch logo platiteľa „ESIN construction“ je ochrannou známkou, žalovaný uviedol, že z dôkazov
predložených žalobcom nevyplýva, že by bola použitá a na predmetnom závodnom automobile
umiestnená ochranná známka v zmysle Licenčnej zmluvy a dohody o používaní ochrannej známky
zo dňa 29.01.2015, nakoľko ochranná známka v zmysle tejto zmluvy má grafické vyobrazenie v

znení „ESIN“. V zmysle bodu 6.4. môže žalobca, ako nadobúdateľ ochrannej známky, prispôsobiť,
zmeniť a/alebo doplniť ochrannú známku čo do slovného vyjadrenia, ako aj do obrazového vyjadrenia
pridaním doplnku „construction“ a/alebo „construction, a. s.“, avšak žalovaný mal za to, že napriek
výslovnému súhlasu majiteľa predmetnej ochrannej známky s jej prispôsobením, zmenením a/alebo
doplnením vyššie uvedeným spôsobom, zapísaným grafickým vyjadrením ochrannej známky v registri
ochranných známok ostáva grafické vyjadrenie „ESIN“, a teda použitie loga „ESIN construction“ tak, ako

bolo umiestnené na predmetnom závodnom automobile, nie je použitím a propagáciou registrovanej
ochrannej známky.

17. V súvislosti s ďalšími žalobnými námietkami žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu celého
konania v súvislosti so splnením hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie

dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH uvádzal, že „cenu predmetnej reklamy zahrnul do ceny
uskutočňovaných zdaniteľných obchodov na výstupe, o čom svedčí aj dosiahnutý obrat a množstvo
realizovaných zákaziek“. Žalobca však napriek svojmu tvrdeniu nepredložil správcovi dane žiadne
dôkazy preukazujúce toto tvrdenie. Ďalej len uviedol, že o uvedenej skutočnosti (zahrnutie ceny reklamy
do ceny fakturácie pre odberateľov) „svedčí aj dosiahnutý obrat a množstvo realizovaných zákaziek“.

Žalobca tiež svoje tvrdenie o súvislosti medzi zahrnutím ceny reklamy do „ceny uskutočňovaných
zdaniteľných obchodov na výstupe“ a množstve realizovaných zákaziek nepreukázal žiadnymi dôkazmi.
Žalobca podľa žalovaného nepreukázal (nepredložil dôkazy), že tento typ investovania do reklamy mu
prinášal pozitívny prospech, či už vo forme všeobecnej propagácie jeho obchodného mena (značky)
pozitívnym spôsobom, ako aj vo forme individuálnych kontraktov, ktoré mu tento typ reklamy napomohol

získať, a teda neuniesol dôkazné bremeno preukázať oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie
dane zo sporných dodávateľských faktúr v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.
18. Žalobca opätovne vo svojom vyjadrení uviedol, že „po celú dobu mu prinášal tento typ investovania
do reklamy pozitívny prospech, či už vo forme všeobecnej propagácie jeho obchodného mena (značky)
pozitívnym spôsobom, ako aj vo forme individuálnych kontraktov, ktoré mu tento typ reklamy napomohol

získať“, k čomu predložil „Potvrdenie obchodnej spolupráci. V súvislosti s uvedeným potvrdením
obchodnej spolupráce žalovaný, v zhode so správcom dane, v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že
predmetné potvrdenie nepotvrdzuje nadviazanie obchodnej spolupráce platiteľa s na podujatiach rally
organizovanýchvroku2014,atedažalobcanepreukázalsvojetvrdenieopozitívnomprospechureklamy
v zmysle sporných dodávateľských faktúr vo forme individuálnych kontraktov, ktoré mu tento typ reklamy

napomohol získať. Žalobca tiež uviedol, že aj z dôvodov uvedených v predmetnom potvrdení obchodnej
spolupráce „vznikla budúca spolupráca na (pre platiteľa) významnom stavebnom projekte.

19. Žalovaný opätovne poukazuje aj na tú skutočnosť, že v priebehu celého daňového konania žalobca
tiež nepreukázal existenciu akýchkoľvek reklamných predmetov/letákov, ktoré mali byť rozdávané na

jednotlivých športových podujatiach. Obaja bývalí konatelia žalobcovho dodávateľa (spoločnosť K&L,
s. r. o.) síce formálne potvrdili „rozdávanie reklamných predmetov na závodoch“, avšak správcovi dane
nepredložili žiadne doklady ani dôkazy preukazujúce ich tvrdenia.

20. Žalovaný v tejto súvislosti zotrváva na tom, že tak on, ako aj správca dane postupovali v zmysle

procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v
súlade s Ústavou SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ žalobou napadnutého rozhodnutia má oporu a vychádza zo súvisiaceho administratívneho spisu
a vykonaného dokazovania.

21. Žalovaný mal za to, že tak on, ako aj správca dane, postupovali v zmysle procesno-právneho
predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v súlade s Ústavou
SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ žalobaminapadnutých rozhodnutí, má oporu a vychádza zo súvisiacich administratívnych spisov a vykonaného
dokazovania. Navrhol žaloby zamietnuť ako nedôvodné.

Repliky žalobcu
22. Žalobca v replikách k vyjadreniam žalovaného k žalobám uviedol, že medzi dôvodmi vyrubenia
rozdielu dane tak, ako ich ustanovili jednotliví správcovia dane, je zjavná nekonzistentnosť a
rozporuplnosť, ktorá navyše zakladá nepreskúmateľnosť a zmätočnosť konečného rozhodnutia
žalovaného. Rozsah dokazovania vykonávaného počas vyrubovacieho konania je determinovaný a

obmedzený výlučne návrhmi daňového subjektu, nie novými dôkazmi vykonávanými správcom dane
ex offo, čo výslovne vyplýva z dikcie ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane nemôže vo
vyrubovacom konaní vyrubiť rozdiel DPH na iných - nanovo spochybňovaných skutočnostiach, pokiaľ
skutočnosti neboli zo strany správcu dane spochybnené, preverované a nemajú oporu v dokazovaní
vykonanom v rámci daňovej kontroly. Tiež uviedol, že je absolútne neodôvodnený a nesprávny názor
žalovaného, že použitie označenia „ESIN construction“ nie je použitím a propagáciou ochrannej známky.

Tento názor nie je ničím vysvetlený, nezodpovedá zmluvnej úprave Licenčnej zmluvy a dohody o
použití ochrannej známky zo dňa 29.01.2015, ani hmotnoprávnym normatívom upravujúcim licenčné
práva. Eminentnou súčasťou žalobcovi udelenej licencie bolo totiž aj právo na prispôsobenie, zmenu a
doplnenie registrovanej ochrannej známky, a následne jej zverejnenie v zmenenej forme. Vo vzťahu k
ostatnýmtvrdenýmskutočnostiamžalovaného,žalobcavcelomrozsahuodkázalnaobsahsvojejžaloby.

Dupliky žalovaného
23. Žalovaný k replikám žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a prijatých
záveroch, uvedených v odôvodnení žalobami napadnutých rozhodnutí, ako aj na svojom stanovisku
a vyjadreniach, uvedených vo vyjadreniach k žalobám. Zotrval na tom, že tak on, ako aj správca

dane, postupovali v zmysle tak procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho
predpisu (zákon o DPH), v súlade s Ústavou SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou, a preto žiadal
podané žaloby zamietnuť ako nedôvodné.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
24.Správnysúduznesenímč.k.4Sf/2/2024-98zodňa 3.09.2025spojilnaspoločnékonanievecivedené
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4Sf/2/2024, 4Sf/5/2024, 4Sf/10/2024, 4Sf/11/2024,
4Sf/17/2024, 4Sf/18/2024, 4Sf/68/2024 a 4Sf/69/2024 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom
konaní pod spoločnou spisovou značkou 4Sf/2/2024.

25. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.10.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od

03.09.2025 do 31.10.2025.

26. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnych
žalôb (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú dôvodné, preto

rozhodnutia žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v dôsledku zisteného nesprávneho
právneho posúdenia veci, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods.
3 písm. a) SSP a vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods.
4 SSP.

27. Správny súd uvádza, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Podľa § 182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť,

v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom
a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemôže žalobné body sám
dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívnych spisov, či napadnutých rozhodnutí. Správnysúd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých
rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

32. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

33. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

35. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

36.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
37. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,

aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

39. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.40. Žalobca namietal tvrdenie správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci daňového konania je potrebné
rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na

odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového
podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia
práva.

41. Hmotnoprávnymi podmienkami práva na odpočítanie dane sú: a) poskytovateľom plnenia,
deklarovaným dodávateľom, je iná osoba registrovaná pre daň; b) predmetné plnenie reálne existuje
a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia); a c) prijaté plnenie bolo žalobcom použité v
rámci jeho ekonomickej činnosti. Uvedené vyplýva z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Odopretie
práva na odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok zákona o DPH môže byť

len v prípade nesplnenia niektorej z vyššie uvedených podmienok (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo
dňa 25.08.2022, bod 25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016,
C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci
Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky
patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa,

resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Kemwater ProChemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26., 27.).

42. Správny súd po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného zistil, že tieto
rozhodnutia boli založené na tom, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH,

anienaúčastižalobcunapodvode.Jenutnéuviesť,žeaksprávcadaneskúmaapoukáženanesplnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, účasť na daňovom podvode sa už nepreukazuje.
Účasť na daňovom podvode je teda možné skúmať len za skutkového stavu, keď sú hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené. A na druhej strane, ak sú hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie DPH splnené, tak nepriznať odpočet DPH je možné len v prípade dokázania jeho účasti na

daňovom podvode alebo z dôvodu zneužitia práva. Uvedené má významný dopad aj na daňové konanie
z dôvodu prenosu dôkazného bremena. Pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
práva na odpočítanie dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, pričom v prípade preukazovania
účasti na podvode, príp. zneužití práva, zaťažuje dôkazné bremeno daňové orgány.

43. Správny súd všeobecne k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uvádza, že toto je rozdelené
medzidaňovýsubjektasprávcudaneavpriebehudaňovéhokonaniadochádzakjehopresúvaniumedzi
uvedenými subjektmi. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane
dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a

informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to
práve daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane
autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to,

aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy
povinné postupovať. Zo záverov Ústavného súdu SR - uznesenie sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa
14.11.2018 vyplýva: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt

podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosti
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane

splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej zásady prejednacej“.

44. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/37/2021
zo dňa 30.05.2023, v ktorom sa uvádza: „K otázke dôkazného bremena existuje početná a v zásade
stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.zn. 1Sžf/10/2015
zo dňa 3. februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.zn. 5Sžfk/15/2018 zo
dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej

zneužiteľnostiprávanaodpočetdanejedôkaznýmbremenomnapreukázaniesplneniahmotnoprávnych
podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019,
body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov pod R 6/2020).“
45. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že nie je povinnosťou správcu dane označiť žalobcovi,

akými dôkazmi má preukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku. V prípade, ak si ale daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii
dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno
je na žalobcovi, ktorý má povinnosť zadovážiť si dostatok dôkazov pre prípad, že si bude uplatňovať
odpočet dane. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn.

1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných
vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v reálne dlhšom časovom
úseku, si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu
zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného
obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti

daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom
vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v
minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva. Ohľadom prenosu dôkazného bremena, čo
sa týka skutočností týkajúcich sa tretích subjektov, správny súd uvádza, že správca dane od žalobcu
nepožadoval preukázanie skutočností mimo sféry jeho vplyvu.

46. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaniach, správny súd zdôrazňuje, že orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je
povinný reagovať na všetky námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002
sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné
dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (pozri napr. rozsudok B. C. v. Španielsko z 21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti
súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom
sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za

základný pre svoju argumentáciu.“ Je však potrebné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný sa v napadnutých
rozhodnutiach vôbec nevysporiadal s dôkazom – Licenčnou zmluvou, na základe ktorej je žalobca
oprávneným užívateľom ochrannej známky "ESIN construction" a jej súvislosťou so všeobecnými
nákladmi žalobcu. Žalovaný až vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „z dôkazov predložených žalobcom
nevyplýva, že by bola použitá a na predmetnom závodnom automobile umiestnená ochranná známka

v zmysle Licenčnej zmluvy a dohodou o používaní ochrannej známky zo dňa 29.01.2015, nakoľko
ochranná známka v zmysle tejto zmluvy má grafické vyobrazenie v znení „ESIN“. Takéto grafické
vyjadrenie/obrazový prvok ochrannej známky bol zapísaný aj Úradom priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky do registra ochranných známok. Je pravdou, že v zmysle bodu 6.4. môže
žalobca, ako nadobúdateľ ochrannej známky, prispôsobiť, zmeniť a/alebo doplniť ochrannú známku

čo do slovného vyjadrenia, ako aj do obrazového vyjadrenia pridaním doplnku „construction“ a/alebo
„construction, a. s.“. Žalovaný má však za to, že napriek výslovnému súhlasu majiteľa predmetnej
ochrannej známky s jej prispôsobením, zmenením a/alebo doplnením vyššie uvedeným spôsobom,
zapísaným grafickým vyjadrením ochrannej známky v registri ochranných známok ostáva grafickévyjadrenie „ESIN“, a teda použitie loga „ESIN construction“ tak, ako bolo umiestnené na predmetnom
závodnom automobile, nie je použitím a propagáciou registrovanej ochrannej známky.“. Správny súd
však zdôrazňuje, že uvedené vyjadrenie nemôže nahradiť absenciu vyhodnotenia tohto dôkazu v

napadnutých rozhodnutiach, resp. v rozhodnutiach správcu dane. Navyše, ani v týchto vyjadreniach
žalovaný nezdôvodnil, prečo použitie loga „ESIN construction“ tak, ako bolo umiestnené na predmetnom
závodnom automobile, nie je podľa neho použitím a propagáciou registrovanej ochrannej známky.
47. Žalobca namietal aj to, že správca dane neumožnil žalobcovi vyjadriť sa v rámci daňovej kontroly
ku všetkým skutočnostiam, ktoré následne zobral za skutkový a právny základ svojho rozhodnutia.

Správny súd poukazuje na skutočnosť, že základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti,
ktorá sa premieta do § 3 ods. 1 Daňového poriadku, avšak vychádza primárne z článku 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto zásady sú orgány verejnej správy pri správe daní povinné
postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne záujmy štátu, ale aj na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správe daní postupovať v
úzkejsúčinnostisdaňovýmisubjektmi.Tátospoluprácaorgánovverejnejsprávyvrámcidaňovejkontroly

s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, medzi ktoré
patrí aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena
zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo
o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzve

daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam vyjadril a aby pravdivosť údajov preukázal (viď
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.06.2023, sp. zn. 1Sfk/29/2021).
48. Daňový poriadok v § 46 ods. 5 Daňového poriadku pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť
oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril,

najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal. Takéto oznámenie spolu s výzvou môže byť daňovému subjektu oznámené písomne
alebo na ústnom pojednávaní. Správny súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022, v ktorom sa uvádza, že výzva podľa

§ 46 ods. 5 Daňového poriadku „môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme
alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré
správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v
procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt“.
49. Správny súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že žalobca mal po celú dobu daňového

konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu
Daňovým poriadkom, vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca
dane v zmysle Daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu.
Správnysúdpoukazujenato,žedaňovákontrolasatýkalavlastnejpodnikateľskejčinnostižalobcuaním
deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly

mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným
(jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení.
50. Žalobca namietal, že boli vydané niekoľké prvostupňové rozhodnutia, pričom voči sebe, čo do
dôvodov vyrubenia rozdielu priamo kolidujú, keď v jedných rozhodnutich správca dane konštatoval,
že nebola preukázaná reálnosť dodania služieb od dotknutého dodávateľa, v druhých rozhodnutiach

správca dane posudzované zdaniteľné plnenia kvalifikoval ako sponzorský odkaz a nie reklamu, pričom
vedomosťžalobcuoostatnýchčlánkochzistenéhoreťazca,oichsprávanísaaichúlohevdeklarovaných
obchodných vzťahoch mala byť v danom prípade irelevantná, a v tretích rozhodnutiach konštatoval, že
neboli naplnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH bez
väzby na účasť daňového subjektu na podvodnom konaní. Správny súd v súvislosti s touto námietkou

poukazuje na skutočnosť, že prvé rozhodnutia správcu dane v predmetnej veci boli zrušené, a teda sa
na ne hľadí akoby neexistovali. Nie je preto na mieste porovnávať dôvody predchádzajúcich zrušených
rozhodnutísprávcudane(ktoréužneexistujú)saktuálnymrozhodnutímsprávcudane,ktorébolovydané
v nadväznosti na rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR, kedy je právnym názorom vysloveným v
uvedených rozsudkoch v predmetných veciach viazaný.

51. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci v kontexte skutkového
stavu, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia v tom smere, že podľa názoru žalovaného
a správcu dane nebol preukázaný súvis prijatej služby s transakciami daňového subjektu a s jeho
celkovou hospodárskou činnosťou, má správny súd za to, že táto námietka žalobcu je dôvodná. Kskutkovým okolnostiam správny súd uvádza, že pokiaľ ide o predmet Zmlúv o propagácii obchodného
mena/loga/produktu/ značky a reklame uzatvorených k pretekom: Rally Legend San Mario 2014, Rally
Tatry 2014, Dobšinská zima 2014, Uredestein Miskolc Rally 2014, Valašská Rally 2014, Barum Czech

Rally Zlín 2014, Rally Košice 2014, Autoshow 2014 Slovakiaring, Mikuláš Zaremba Rally Slušovice
2014, Silvester rally Hungaroring 2014, uzatvorených medzi objednávateľom ESIN construction, a.s. a
dodávateľom K&L s.r.o., je ním záväzok dodávateľa zabezpečiť pre odberateľa propagáciu obchodného
mena/loga objednávateľa spoločnosti ESIN construction, a.s. na týchto pretekoch na produkčných
vozidlách, prenajatými firmou K&L s.r.o. (na oboch stranách vozidla) a tiež propagáciu obchodného

mena na internetovej stránke D., vrátane fotodokumentácie. Správny súd má za to, že možno prisvedčiť
žalobcovi, že zverejnenie loga žalobcu obsahuje pre verejnosť správu o existencii žalobcu, a teda je
jeho reklamou.
52. Pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí žalovaného (aj rozhodnutí správcu dane) mal
správny súd za preukázané, že v danom prípade žalovaný dôvodil, že neuznal žalobcovi právo na
odpočet DPH z faktúr bez dátumu vystavenia a dátumami dodania v mesiacoch február, marec, apríl,

august, september, október, november, december 2014, ktorých predmetom je v súlade so Zmluvami
o propagácii obchodného mena/loga/produktu/ značky a reklame propagácia obchodného mena/loga
na produkčných vozidlách prenajatých dodávateľom, na internetovej stránke D. + fotodokumentácia od
dodávateľa K&L, s.r.o., pretože žalobca nepreukázal, že predmetné plnenie použil žalobca na dodávky
vlastných tovarov a služieb, čím nesplnil podmienku v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.

53. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti s uplatnením režimu DPH pri poskytnutí
reklamy išlo v danej veci o poskytnutie plnenia - dodanie služby, spojeného so vznikom daňovej
povinnosti, keďže došlo k tuzemskému odplatnému poskytnutiu služby žalobcovi, a to zdaniteľnou
osobou, ktorá v súvislosti s jej dodávkou konala ako zdaniteľná osoba (§ 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2,
§ 9 ods. 1, § 19 ods. 2 zákona o DPH). Správny súd konštatuje, že aj v prípade, ak by došlo k

spochybneniu toho, či zo strany dodávateľa došlo k riadnemu/úplnému splneniu predmetu zmluvy (napr.
aj vzhľadom na argumenty daňových orgánov ohľadom absencie drobných propagačných/reklamných
predmetov, nepreukázanú propagáciu obchodného mena na internetovej stránke, atď.), rozhodnutia
daňových orgánov neboli založené na nesplnení hmotnoprávnej podmienky týkajúcej sa spochybnenia
existencie plnenia. Ich argumentácia ohľadom právnych záverov z nich vyplývajúcich tak nespočívala

v tom, že by k plneniu poskytnutého žalobcovi dodávateľom reálne nedošlo, a teda nešlo o plnenie
fiktívne, resp. predmetné plnenie malo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom,
deklarovaným žalobcom. Daňové orgány tak nespochybnili, že by k určitej prezentácii žalobcu zo strany
tohto dodávateľa došlo. Ak teda dodávateľ, ktorý bol v postavení platiteľa dane žalobcovi zdaniteľnú
službu reálne poskytol, došlo aj k vzniku daňovej povinnosti, pričom s jej vznikom je spojený vznik práva

žalobcu na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ale iba v prípadoch splnenia aj
ďalšej zákonom stanovenej podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, že službu použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Je potrebné konštatovať, že zo skutkových okolností danej
veci ako aj administratívneho spisu a jednotlivých rozhodnutí vydaných v konaní vyplýva, že nedošlo
k spochybneniu toho, či žalobca je zdaniteľnou osobou, či je daná materiálna existencia plnenia ani či

boli služby dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Uvedené však pre priznanie odpočítania
DPH nepostačuje, keďže rozhodujúce je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú žalobca
použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 49 zákona o DPH.
54. Podľa názoru správneho súdu v posudzovanej veci, ak zo strany dodávateľa K&L s.r.o.

prostredníctvom subdodávateľov reálne došlo k prezentácii loga, resp. označenia ESIN construction
na motorovom vozidle v súvislosti s automobilovými pretekmi, mohol byť vo verejnosti vyvolaný určitý
pozitívny vnem o existencii žalobcu. Nemožno pritom vylúčiť, že práve táto skutočnosť bola jedným z
dôvodov, pre ktoré sa žalobca rozhodol pristúpiť k uzatvoreniu Zmluvy o propagácii obchodného mena/
loga a reklame, a teda stála za vznikom transakcie ako takej.

55. Otázkou oprávnenosti odpočítania dane z reklamných služieb sa už zaoberal aj Súdny dvor EÚ,
ktorý vo svojom rozhodnutí C-334/20, zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft. okrem iného konštatoval,
že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto
poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a
bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo s celkovou

hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné
zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je primeraná v porovnaní s referenčnou
hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu
tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40). Taktiež vyslovil názor, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnejosoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v
bode23tohtorozsudku,totižzaručujeneutralitu,čosatýkadaňovéhobremenavšetkýchhospodárskych
činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú

DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa
zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným
plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu
dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra
2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40).“

56. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že úlohou daňových orgánov
bolo v odôvodnení rozhodnutí venovať osobitnú pozornosť posúdeniu ekonomickej súvislosti medzi
posudzovaným typom prezentácie žalobcu a jej prínosu pre dodávky tovarov a služieb žalobcu, resp.
či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu, a či sa
investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu.
57. K otázke možného posudzovania účinnosti reklamy sa už vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky, napr. v rozsudku, sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018, na ktorý poukazoval aj samotný
žalobca a to tak, že ,,viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len
na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktmi
uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti
pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania

na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že
efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania
dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen
zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má
byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak

tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. Podľa
názoruNajvyššiehosúduireklama,ktorápriamoneviedlakuzavretiunovýchzmlúv(snovýmiklientami),
môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté
reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta
a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti

platiteľa.Vprejednávanejveciprimeranosťreklamykpodnikaniužalobcunebolapredmetomhodnotenia
zo strany daňových orgánov a preto nepatrí ani súdu sa touto otázkou zaoberať. Odvolací súd teda za
daných skutkových okolností môže len konštatovať, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie
práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom
zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo

a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat. V tomto zmysle
vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozsudok krajského súdu z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“
58. Správny súd zastáva názor, že daňové orgány sa v súvislosti s hodnotením použiteľnosti
prijatých reklamných služieb od dodávateľa K&L, s.r.o. na vstupe na podnikanie žalobcu, a teda

bezprostrednej súvislosti s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu nesprávne zamerali/obmedzili len
na otázku preukazovania reálneho zvýšeného dopytu po jeho produktoch, resp. získania nových
obchodných partnerov ako bezprostredného účinku spojeného s poskytnutím plnenia od dodávateľa
K&L, s.r.o., z čoho následne vyvodili záver o nepreukázaní pozitívneho vplyvu poskytnutého plnenia
na podnikanie žalobcu. Správny súd nepopiera, že správca dane vykonával dokazovanie i v súvislosti

s preukázaním ekonomického prínosu prijatého zdaniteľného plnenia pre žalobcu, keď skonštatoval,
že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že reklamný text umiestnený na reklamných
podujatiach automobilové rally spôsobil u žalobcu zvýšený dopyt po jeho produktoch, alebo by
získal nových obchodných partnerov. Podľa názoru správneho súdu, správca dane, a následne aj
žalovaný,nesprávneprávneposúdilskutočnosť,žemunebolipredloženéžiadnekonkrétne„individuálne

kontrakty“ žalobcu, ktoré mu mala napomôcť získať predmetná reklama a ktoré by mohol správca dane
v rámci výkonu svojej činnosti a povinností vyplývajúcich s príslušných ustanovení daňového poriadku
preveriť a prípadne vyhodnotiť v prospech žalobcu vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena platiteľa
preukázať oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr v
zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. V tomto kontexte však správny súd poznamenáva,

že reklama nemá/nemusí pôsobiť len na nových zákazníkov, ktorí doposiaľ služby propagovaného
subjektu nevyužívali, resp. doposiaľ nekupovali jeho výrobky. Reklama môže pôsobiť aj na doterajších
obchodných partnerov žalobcu, napr. za tým účelom, aby si u podnikateľského subjektu opätovne
zakúpili jeho produkt alebo využili ním poskytovanú službu. V nadväznosti na to merať efekt reklamy,resp. jej prínos pre podnikateľskú činnosť žalobcu na účely posúdenia splnenia podmienky v zmysle
§ 49 ods. 2 zákona o DPH nemožno len s ohľadom na reálne (dokladmi preukázané) zvýšenie
dopytu po produktoch/službách žalobcu, keďže jej účinky sa môžu, a to aj s odstupom času, prejaviť

v rôznych (a teda aj iných) aspektoch podnikateľskej činnosti žalobcu. V tejto súvislosti už kasačný súd
napr. v rozsudku sp. zn. 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 predostrel okruh do úvahy prichádzajúcich
skutočností, ktoré by mohli relevantným spôsobom prispieť k overeniu splnenia predmetnej podmienky
na odpočítanie dane, keď konštatoval, že ,,predmetnú podmienku je možné zo strany správcu overiť
napríklad prostredníctvom zodpovedania otázok, a) či služby poskytnuté dodávateľom objektívne mali

súvis s podnikateľskou činnosťou alebo šírením dobrej povesti daňového subjektu, b) či daňový subjekt
dokáže vierohodne vysvetliť prečo na propagáciu svojich tovarov, služieb či obchodného mena zvolil
práve také služby od dodávateľa, aké zvolil, c) či služby poskytnuté dodávateľom mohli potenciálne
zvýšiť dopyt po produktoch/službách daňového subjektu, alternatívne zvýšiť povedomie a šíriť dobrú
povesť daňového subjektu vo verejnosti.“
59. Správny súd zastáva názor, že závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi nepreukázanie

zvýšeného dopytu po jeho produktoch/službách, resp. s tým spojené získanie nových obchodných
partnerov, neboli spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Zo
strany daňových orgánov bude potrebné sa zamerať na objektívne a dôsledné posúdenie ekonomickej
súvislosti medzi posudzovaným typom prezentácie žalobcu a jej prínosu pre dodávky tovarov a
služieb žalobcu, a teda či bol preukázaný priamy a bezprostredný súvis prijatej služby s jednou

alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu na vstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou
činnosťou. Správny súd nebol oprávnený pri posudzovaní tejto otázky nahradiť rozhodovaciu činnosť
daňových orgánov. Správne súdy totiž pri tomto type súdneho prieskumu nenahrádzajú činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, pri jeho vyhodnocovaní a pri samotnom rozhodovaní,
ale len preskúmavajú zákonnosť ich rozhodnutí/opatrení, teda to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok, vymedzených výlučne žalobnými bodmi, rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy.
60. Správny súd rozhodnutia žalovaného a správcu dane ako orgánu verejnej správy prvého stupňa
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nenaplnenia
hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane. Daňové orgány sú v ďalšom konaní a pri rozhodovaní vo

veci viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku. Ich úlohou bude zvážiť a vyhodnotiť, či na
základe zisteného skutkového stavu je možné udržať záver o nesplnení zákonom o DPH stanovených
podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Záverom je potrebné zdôrazniť, že v prípade
konštatovania naplnenia hmotnoprávnych podmienok je možné odpočet DPH nepriznať iba vtedy, ak
správca dane preukáže účasť žalobcu na daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal,

a to po vykonaní Axel Kittel testu.
61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).