Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 13Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100777
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, zast.: Advokát Ivor,
s.r.o., Mojmírova 1161/6, 020 01 Púchov, IČO: 44 578 946, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/
SOC/2024/12574 - 0002 ML zo dňa 21. 08. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. j. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/12574-0002 ML zo dňa 21. 08.
2024 a Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB2/AHNNVŠSD/

SOC/2024/17723-20 zo dňa 10. 06. 2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 28. 09 2018 doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica,

pracovisko Púchov si žalobkyňa uplatnila nárok na prídavok na dieťa, a to na maloletú dcéru B. C., nar.
XX. XX. XXXX, a to od 28. 08. 2018.

2. Úrad prace, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica (ďalej len „úrad“ alebo „orgán verejnej
správy prvého stupňa“) podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci prídavku na dieťa Rozhodnutím č. PB2/AHNNVŠSD/
SOC/2024/17723-20 zo dňa 10. 06. 2024 rozhodol podľa § 13 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a) zákona č.

600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prídavku na dieťa“) tak, že žalobkyni odňal prídavok
na maloletú dcéru B. C., nar. XX. XX. XXXX od 01. 07. 2024 v sume 60 eur (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). Úrad uviedol, že mu bol dňa 10. 11. 2023 predložený právoplatný Rozsudok Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 3P/42/2022 - 160 zo dňa 31. 03. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 11. 04. 2023, ktorým sa maloleté dieťa zverilo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia maloletého

dieťaťa boli vyzvaní v zmysle § 14 Zákona o prídavku na dieťa na predloženie písomnej dohody
ohľadom skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na prídavok na dieťa, na jeho výplatu a na určenie
oprávnenej osoby na poberanie prídavku na dieťa. Otec maloletej kontaktoval úrad s tým, že maloleté
dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Otec v reakcii na výzvu úradu dňa 29. 11. 2023predložil pracovné smeny matky maloletého dieťaťa a čestne prehlásil, že vždy, keď je matka v práci
o dcéru sa stará on. Maloletá je 2 týždne v mesiaci u matky a 2 týždne v mesiaci u otca. Matka
maloletej prevzala výzvu úradu dňa 06. 12. 2023, pričom sa v stanovenej lehote na úrad nedostavila.

Úrad uzatvoril, že vzhľadom na to, že sa rodičia nedohodli, úrad je oprávnený v zmysle zákonných
ustanovení rozhodnúť o vyplácaní prídavku na dieťa striedavo, každému rodičovi počas mesiacov,
ktorých počet sa určí podľa pomeru striedavej osobnej starostlivosti z právoplatného rozhodnutia súdu.
Pomer nároku na prídavok na maloleté dieťa bol určený na 6 mesiacov od nasledujúceho mesiaca,
kedy bola výzva úradu prevzatá. Matka výzvu prijala dňa 06. 12. 2023. Nárok na prídavok na dieťa je

určený od 01/2024 do 06/2024. Po uplynutí obdobia 6 mesiacov vypočítaného podľa pomeru, ktorým je
určenástriedaváosobnástarostlivosťpodľaprávoplatnéhorozhodnutiasúduačestnéhovyhláseniaotca
maloletého dieťaťa, nemožno matku od 01. 07. 2024 naďalej považovať za oprávnenú osobu pre účely
vyplácania prídavku na dieťa. Nakoľko nebola splnená podmienka nároku na prídavok, a to starostlivosť
oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) Zákona o prídavku na dieťa,
prídavok na maloletú bol žalobkyni odňatý s tým, že rodič si môže uplatniť nárok na prídavok na dieťa

ažpouplynutíobdobia,zaktorémánároknaprídavokdruhýrodič,atopodanímnovejžiadostioprídavok
na dieťa.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu odvolanie zo dňa 08. 07. 2024. O odvolaní žalobkyne rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím
č. j. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/12574 - 0002 ML zo dňa 21. 08. 2024, ktorým bolo odvolanie
žalobkyne zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie úradu potvrdené (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zosumarizoval priebeh administratívneho konania,

poukázal na § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 2 ods. 5 písm. a), § 2 ods. 6, § 7 ods. 1 písm. a), § 13
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o prídavku na dieťa a § 59 ods. 2 Správneho poriadku a konštatoval,
že v danom prípade je oprávnenou osobou otec a matka maloletého dieťaťa, pričom prídavok na dieťa
môže úrad vyplácať len jednému z nich. V danom prípade úrad otcovi po zániku nároku na prídavok
na dieťa rozhodnutím prídavok na dieťa odníme a matke po uplatnení nároku na prídavok na dieťa bude

prídavok na dieťa vyplácať. Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
jasne vymedzuje rozsah právomoci súdu, teda v akých veciach a o čom môže súd rozhodovať. Ust. §
111 CMP explicitne vymedzuje konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Vzhľadom na to,
že o nároku na štátne sociálne dávky rozhoduje úrad podľa Zákona o prídavku na dieťa, neprináleží
súdu rozhodovať o poskytnutí prídavku na dieťa, a to ani pri schvaľovaní rodičovskej dohody. S týmto

názorom sa stotožňuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodnutia súdov, v ktorých
súd vo výrokovej časti rozhodnutia určí, ktorý rodič si bude uplatňovať nárok na štátne sociálne dávky,
nie sú pre úrad právne záväzné. S poukazom na § 1 ods. 2 Zákona o prídavku na dieťa žalovaný uviedol,
že určil nárok druhej oprávnenej osobe na prídavok na dieťa od nasledujúceho mesiaca, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na predloženie dohody. Žalobkyňa ako oprávnená osoba v konaní

nepreukázala, že druhá oprávnená osoba nezabezpečuje využitie prídavku na výchovu a výživu dieťaťa,
apretoúradnemalzákonnýdôvodnevyhovieťžiadostidruhejoprávnenejosoby.Napadnutérozhodnutie
bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 21. 08. 2024.

Správna žaloba

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa na Správny súd v Banskej Bystrici správnu žalobu
dňa 18. 09. 2024. Žalobkyňa v podstatnom namietala nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu
nesprávnej aplikácie právnych predpisov a nesprávneho hodnotenia dôkazov zo strany orgánu verejnej
správy. S odkazom na § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) namietala, že žalobkyňa a otec
maloletej sa dohodli na výkone rodičovských práv a povinností a uzavreli medzi sebou rodičovskú
dohodu, ktorú Okresný súd Považská Bystrica schválil Rozsudkom č.k. 3P/42/2022 - 160 zo dňa
31. 03. 2023, a preto je rodičovská dohoda vykonateľná. Jej súčasťou bolo i znenie, že rodinné
prídavky bude poberať, resp. daňový bonus si bude uplatňovať matka. Súd autoritatívne nerozhodoval

o poberateľovi rodičovského príspevku, ale len schválil uzavretú dohodu rodičov formou rozsudku.
Vzhľadom na uvedené žalobkyňa má zato, že na jej prípad sa uplatňuje prvá veta § 2 ods. 5 Zákona
o prídavku na dieťa, podľa ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca oprávnenej osobe podľa
písomnej dohody rodičov, ktorou je v tomto prípade žalobkyňa. Z ust. § 2 ods. 5 Zákona o prídavkuna dieťa nevyplýva taký výklad, že písomná dohoda rodičov, schválená súdom, nemôže byť považovaná
za písomnú dohodu rodičov podľa citovaného ustanovenia. Výklad, ktorý by znevýhodňoval rodiča,
ktorého písomná rodičovská dohoda je nad rámec zákonnej povinnosti schválená aj súdom, by bol

absurdný a narúšal by právnu istotu účastníkov. Postup orgánov verejnej správy označila za arbitrárny,
formalistický, šikanózny, nezohľadňujúci materiálnu stránku veci. Účastníci právneho vzťahu majú podľa
žalobkyne platne uzatvorenú dohodu ohľadom príslušného nároku, ktorá je z dôvodu vykonateľnosti
schválená súdom. Pokiaľ orgán verejnej správy uvádza, že dohoda nie je a sankcionuje stratou nároku
žalobkyňu, ktorá dohodu plnila a nárok neoprávnene priznáva účastníkovi, ktorý dohodu neplní, ohýba

právo. Rozhodnutia orgánu verejnej správy sú podľa žalobkyne arbitrárne, nespravodlivé a nesprávne
vdôsledkunesprávnejaplikáciesprávnejúvahy,čímzasahujúapoškodzujúprávažalobkyne.Žalobkyňa
navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie zrušil a aby žalovaný nahradil žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 12. 11. 2024. Žalovaný zotrval na skutkových
tvrdeniach a právnych argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí.
Navyše uviedol, že § 28 Zákona o rodine jasne definuje, čo je považované za súčasť rodičovských práv
a povinností, a to síce a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa a c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Pre úrad rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica nie je vykonateľný. Uvedené sa týka len konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 CMP. Súdu neprináleží rozhodovať o poskytnutí
prídavku na dieťa, a to ani pri schvaľovaní rodičovských dôvod. Preto bola prijatá zmena v § 2 ods. 5
Zákona o prídavku na dieťa od 01. 01. 2023. Žalovaný tiež poukázal na princíp legality zakotvený

v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle Zákona o prídavku na dieťa je dohodu potrebné
učiniťvovzťahukorgánuverejnejsprávy,atoúradu.Prirozhodovaníonárokunaprídavokúradprihliada
aj k stanovisku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V konaniach vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých súd rozhoduje podľa Zákona o rodine a podľa CMP, pričom CMP jasne vymedzuje
rozsah právomoci súdu, teda v akých veciach a o čom môže súd rozhodovať a rozhodnúť (§ 111 CMP).

Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a navrhol správnemu
súdu, aby správnu žalobu podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.

Replika žalobkyne

7. Žalobkyňa v replike zo dňa 07. 01. 2025 zotrvala na argumentácii uvedenej v správnej žalobe.
Konštatovanie, že súd nemôže rozhodovať o priznaní štátnych sociálnych dávok je na prípad žalobkyne
neaplikovateľné a nesprávne. Súd v prípade žalobkyne autoritatívne nerozhodoval ani o zverení dieťaťa
do starostlivosti a ani o poberateľovi prídavku na dieťa, ale schválil uzavretú dohodu rodičov, ktorá

môže byť čo do rozsahu širšia, ako sú práva a povinnosti, o ktorých by súd rozhodoval podľa § 111
CMP a Zákona o rodine. Súd dohodu rodičov neschváli v prípade, ak by bola v rozpore s § 24 ods. 4
Zákona o rodine, prípadne v rozpore s iným právnym predpisom, t.j. napr. v rozpore s § 2 ods. 5
prvá veta Zákona o prídavku na dieťa. Súd ponecháva rodičom pri schvaľovaní rodičovských dohôd
priestor na to, aby si pri uzatváraní dohodli čo najširší rozsah práv a povinností týkajúcich sa dieťaťa,

a to aj s dosahom na osobitné nároky týkajúce sa dieťaťa podľa osobitných zákonov, ako sú napr.
daňový bonus, či prídavok na dieťa. Takéto dohody rodičov osobitné zákony (príslušné daňové predpisy,
Zákon o prídavku na dieťa) výslovne pripúšťajú. Právny zástupca žalobkyne poskytol úradníkom orgánu
verejnej správy výklad veci emailom zo dňa 15. 12. 2023. Žalobkyňa nežiadala nariadiť pojednávanie
vo veci.

8. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal,
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa
jedná o správnu žalobcu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnýmibodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP). Správny súd
vychádzal zo skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP
v znení účinnom od 01. 07. 2023), pričom dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

10. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože
pojednávaniežiadenzúčastníkovkonanianežiadalajehonariadeniesinevyžiadalaniinýdôvodpodľa§
107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke tunajšieho súdu od 03. 11. 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného

znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 02. 12. 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia)
rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia) ak sa
zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 110 Zákona o rodine (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia) ak tento

zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občianskyzákonník“)(vzneníúčinnomvčasevydanianapadnutéhorozhodnutia)právnyúkonjeprejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy

s takýmto prejavom spájajú.

15. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

18. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia) včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie,
z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

19. Podľa § 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 a ods. 5 písm. a) Zákona o prídavku na dieťa (v znení účinnom
v čase vydania napadnutého rozhodnutia) (1) Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je
a) rodič nezaopatreného dieťaťa.
(2) Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, prídavok na to isté

dieťa patrí len jednej z nich, ak odsek 5 neustanovuje inak.
(5) Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca
oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety,
pri zverení maloletého dieťaťa do a) striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a

príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet
sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť.21. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) Zákona o prídavku na dieťa (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak a) sa stará o nezaopatrené dieťa; podmienka
starostlivostionezaopatrenédieťaoprávnenouosoboupodľa§2ods.1písm.d)sapovažujezasplnenú.

22. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o prídavku na dieťa (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok alebo ak platiteľ vyplácal
prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku.

23. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

24. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie úradu
o odňatí prídavku žalobkyni na maloletú dcéru B. C. od 01. 07. 2024 v sume 60 Eur.

25. Správny súd uvádza, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda rodičov nie je v záujme maloletého dieťaťa
a súd ju neschváli. Subjektmi dohody môžu byť len rodičia. Dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie

súdu. Rodičia sa nemôžu proti rozsudku obsahujúcemu ich rodičovskú dohodu odvolať. Rodičovská
dohoda schválená súdom je vykonateľná. Ustanovenia Zákona o rodine neobsahujú zákaz, ktorý by
znemožňoval rodičom konsenzuálne sa dohodnúť i ohľadom ďalších záležitostí, než len o tom, čo možno
subsumovať v zmysle ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine pod „výkon rodičovských práv a povinností“.

26. V prejednávanej veci nebolo sporné, že vo veci starostlivosti o maloletú B. C., nar. XX. XX. XXXX,
rodičia uzatvorili v súdnom konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu dohodu
o výkone rodičovských práv a povinností, ktorej znenie sa stalo súčasťou výrokov Rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 3P/42/2022-160 zo dňa 31. 03. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
11. 04. 2023. Okresný súd Považská Bystrica svoj kladný postoj k uzatvorenej dohode rodičov vyjadril

jej schválením. Predmetná dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu sa týkala formy osobnej starostlivosti o maloletú B. C., ktorá bola zverená do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ako i úpravy striedania sa rodičov v osobnej starostlivosti o maloletú s tým,
že výživné na maloleté dieťa sa neurčilo.

27. Rodičia maloletej v tu posudzovanej veci prejavili súhlasnú vôľu dohodnúť sa nad rámec toho,
o čom by súd v prípade neexistencie ich rodičovskej dohody autoritatívne v konaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodoval, aj na: i) trvalom bydlisku maloletej, ii)
oprávnenej osobe na poberanie rodinných prídavkov a na ii) osobe daňovníka uplatňujúceho si daňový
bonus na vyživované dieťa.

28. Výrok IV. Rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3P/42/2022-160 zo dňa 31. 03. 2023
okrem naformulovanej osobitnej úpravy osobnej starostlivosti o maloletú v čase sviatkov a prázdnin
obsahuje i nasledovné znenie: „Trvalé bydlisko maloletej bude totožné s trvalým bydliskom matky.
Rodinné prídavky bude poberať, resp. daňový bonus si bude uplatňovať matka.“ Z uvedeného je podľa

správneho súdu zrejmé, že rodičia v nadväznosti na ich dohodu o striedavej osobnej starostlivosti
o maloletú dcéru, uzatvorili i dohodu ohľadom dcérinho trvalého bydliska. Podľa § 3 ods. 1 druhá veta
zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov má občan v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Rodičia sa
dohodli na tom, že miestom trvalého pobytu ich dcéry v čase striedavej osobnej starostlivosti je miesto

trvalého pobytu matky (žalobkyne). Rovnako je zrejmé, že rodičia sa dohodli i na tom, kto bude v čase
striedavej osobnej starostlivosti oprávnenou osobou na výplatu štátnych sociálnych dávok (prídavku na
dieťa). Rodičia maloletej vylúčili striedavé poskytovanie štátnej sociálnej dávky obom rodičom, nakoľko
sa výslovne dohodli, že oprávnenou osobu na výplatu prídavku na dieťa v čase striedavej osobnej
starostlivosti o maloletú, je výlučne jeden rodič, a to matka (žalobkyňa). Napokon sa rodičia dohodli i na

tom, že daňovníkom, ktorý si uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa v čase striedavej osobnej
starostlivosti je matka (žalobkyňa).29. Ustanovenie § 2 ods. 5 písm. a) Zákona o prídavku na dieťa (v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia) v súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou ako formou osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa prezumuje s ohľadom na rovnosť práv oboch rodičov pri striedavej osobnej

starostlivosti striedavé poberanie prídavku na dieťa, ak obaja rodičia majú záujem o poberanie prídavku
na dieťa a ak medzi rodičmi nedošlo k písomnej dohode ohľadom osoby oprávnenej na výplatu prídavku
na dieťa. Možná je taká písomná dohoda rodičov, na základe ktorej sa rodičia maloletého dieťaťa
dohodnú na tom, že štátna sociálna dávka (prídavok na dieťa) sa bude vyplácať len jednému z nich,
ako tomu je i v posudzovanom prípade. Správny súd mal z výrokovej časti Rozsudku Okresného súdu

Považská Bystrica č.k. 3P/42/2022-160 zo dňa 31. 03. 2023 preukázané, že rodičia maloletej B. C.
sa dohodli na poberaní prídavku na dieťa ako štátnej sociálnej dávky, ktorou štát oprávnenej osobe
prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa tak, že jeho poberateľkou je žalobkyňa (matka).

30. Okresný súd Považská Bystrica v posudzovanom prípade autoritatívnym rozhodnutím nezaložil u
maloletej výchovné prostredie spočívajúce v striedavej osobnej starostlivosti. Toto výchovné prostredie

bolo výsledkom schopnosti rodičov dohodnúť sa o výkone ich rodičovských práv a povinností, ktorú súd
musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností s tým, že striedavá
osobná starostlivosť mala podklad v súhlase oboch rodičov a bola v záujme maloletého dieťaťa. Súd
v posudzovanom prípade autoritatívne nerozhodoval ani o osobe oprávnenej na výplatu prídavku na
dieťa. Rodičia prejavili v konaní o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej pred Okresným

súdom Považská Bystrica vôľu dohodnúť sa i o ďalších záležitostiach, a to medzi iným i o záležitosti
určeniaosobyoprávnenejnavýplaturodinnýchprídavkovporozpadeichpartnerskéhovzťahu,zktorého
pochádza maloletá Lívia, o ktorú sa striedavo starajú. Nakoľko takáto dohoda rodičov nebola v rozpore
so záujmami maloletého dieťaťa, súd ju rozsudkom schválil a stala sa vykonateľnou.

31. Podľa § 110 Zákona o rodine sa na rodinno-právne vzťahy podporne použije Občiansky zákonník,
ak Zákon o rodine neustanovuje inak. Zákon o rodine nemá žiadne ustanovenia o právnych úkonoch,
uzatváraní zmlúv a právnych následkov uzatvorenia zmluvy. Preto aj na dohodu rodičov je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a zmluvách. Zmluva je uzavretá
okamihom, keď sa účastníci dohodnú na obsahu zmluvy, teda v okamihu, keď adresát právneho úkonu

prijme návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda rodičov je ako právny
úkon z hľadiska hmotného práva platná, ak bola uzavretá a nie je postihnutá takou vadou, s ktorou
zákon spája právny následok jej neplatnosti. Dohoda rodičov môže byť uzavretá ústne, ako i písomne.
Dohoda rodičov však môže byť zachytená aj do zápisnice súdu v konaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že jej znenie sa stane súčasťou výroku rozsudku, ktorý

sa vyhotovuje písomne. Rodičia sú povinní sa podľa tejto dohody správať.

32. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené nemal pochybnosti o existencii rodičovskej dohody
(schválenej súdom citovaným písomne vyhotoveným rozsudkom), podľa ktorej sa majú realizovať
vzťahy pri výkone rodičovských práv a povinností k maloletej B. C. (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Nespornou súčasťou tejto rodičovskej dohody vtelenej do písomne vyhotoveného rozsudku súdu bolo
i premietnutie rodičmi dohodnutej formy osobnej starostlivosti o maloletú dcéru (striedavá osobná
starostlivosť) do právnych vzťahov pri ďalšom poskytovaní štátnej sociálnej dávky, a to pri poberaní
prídavku na dieťa v čase striedavej osobnej starostlivosti. Oprávnenou osobou na poberanie prídavku
na dieťa bola v zmysle dohody rodičov žalobkyňa (matka). Rodičia maloletej slobodne, vážne, určito

a zrozumiteľne prejavili vôľu odkloniť sa od zákonnej úpravy striedavého poberania prídavku na dieťa,
ktorá ex lege v zmysle Zákona o prídavku na dieťa nastupuje za situácie absencie písomnej dohody
rodičov. Medzi rodičmi došlo však ku konsenzu ohľadom určenia výlučne jedného rodiča ako oprávnenej
osoby na výplatu prídavku na dieťa, a to matky (žalobkyne). Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je
vo všeobecnosti predpokladom vzniku každej zmluvy, pričom dosiahnutie zmluvného konsenzu má

právotvorné účinky na vznik zmluvy (dohody).

33. Orgány verejnej správy nepovažovali rodičovskú dohodu schválenú v konaní o úprave práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
3P/42/2022-160 zo dňa 31. 03. 2023 v časti dohody rodičov o poberaní prídavku na dieťa žalobkyňou

(matkou) za písomnú dohodu rodičov o výplate prídavku na dieťa oprávnenej osobe na účely Zákona
o prídavku na dieťa (§ 2 ods. 5 prvá veta Zákona o prídavku na dieťa). Situáciu vyhodnotili tak, že
k písomnej dohode rodičov o výplate prídavku na dieťa oprávnenej osobe nedošlo, a preto na vec
aplikovali ust. § 2 ods. 5 prvá veta Zákona o prídavku, ktoré ex lege zakladá striedavé poskytovanieprídavku na dieťa v prípade absencie písomnej dohody rodičov o oprávnenej osobe na výplatu tejto
štátnej sociálnej dávky.

34. Orgány verejnej správy postupovali formalisticky v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili. V
zmysle aktuálnej právnej úpravy v zmysle Zákona o prídavku na dieťa je vo vzťahu k určeniu oprávnenej
osobynavýplatudávky(prídavkunadieťa)relevantnápísomnádohodarodičov.Zozneniaust.§2ods.5
prvá veta Zákona o prídavku na dieťa však nevyplýva, že by touto písomnou dohodou nemohla byť aj
taká dohoda rodičov, ktorá je vtelená do výrokovej časti rozsudku (písomne vyhotoveného) v konaní o

úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

35. Ako už správny súd vyššie uviedol i na dohodu rodičov podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine
sa subsidiárne použije Občiansky zákonník (§ 110 Zákona o rodine), keďže Zákon o rodine nemá
vlastné osobitné ustanovenia o právnych úkonoch, a preto možno ustanovenia Občianskeho zákonníka
oprávnychúkonochprimeraneaplikovaťsprihliadnutímnaosobitnýcharakterrodinnoprávnychvzťahov.

Súčasne nie je Zákonom o rodine vylúčené, aby súd, pokiaľ rodičia takúto vôľu výslovne v konaní pred
súdom prejavia, poňal do výroku rozsudku o schválení dohody rodičov o výkone ich rodičovských práv
a povinností okrem dohody o forme osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho zastupovaní, spravovaní
jeho majetku, či výživnom aj vzájomnú dohodu rodičov o ďalších záležitostiach. Jedná sa o bežnú
rozhodovaciu prax súdov. V danom prípade išlo o vzájomnú dohodu rodičov o určení osoby oprávnenej

na výplatu prídavku na dieťa v nadväznosti na medzi rodičmi dohodnutú a súdom schválenú striedavú
osobnústarostlivosťomaloletédieťa.Vzájomnádohodarodičovoosobeoprávnenejnavýplatuprídavku
na dieťa bola výslovne uvedená vo výroku cit. rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, ktorý bol
v súlade s procesnou zákonnou úpravu vyhotovený písomne a dňa 10. 11. 2023 bol doručený úradu.
Preto nie je možné dospieť k záveru, že písomná dohoda rodičov o vyplácaní prídavku oprávnenej osobe

nebola úradu predložená.

36. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa osobne doručil úradu dňa 29. 11. 2023 harmonogram s vyznačením
dní, počas ktorých sa o maloletú dcéru stará on a čestne vyhlásil za účelom uplatnenia si prídavku
na dieťa, že sa o maloletú dcéru starajú striedavo so žalobkyňou, uvedené konanie je možno hodnotiť

ako iniciatívu na zmenu už uzatvorenej dohody rodičov o oprávnenej osobe na výplatu prídavku na
dieťa, ktorá bola súčasťou rodičovskej dohody vtelenej do výrokov Rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica č.k. 3P/42/2022-160 zo dňa 31. 03. 2023.

37. Vo všeobecnosti však platí, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak bola písomne uzavretá zmluva zmenená
ústne alebo konkludentne, nie písomne, treba mať za to, že ide o právny úkon, ktorý nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon, teda ide o právny úkon absolútne neplatný (§ 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Správny súd uvádza, že vzájomná dohoda rodičov o osobe oprávnenej na výplatu prídavku
na dieťa bola na základe súhlasnej vôle rodičov prejavenej v konaní o úprave práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu poňatá do výroku cit. rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica. Jej zmena
potom podlieha režimu podľa § 26 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd môže aj bez návrhu zmeniť
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Tento postup zmeny nebol
zachovaný.

38. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na podporu svojich záverov o správnosti
prvostupňového rozhodnutia o odňatí prídavku na dieťa žalobkyni od 01. 07. 2024 argumentoval aj tým,
že podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nie sú rozhodnutia súdov, v ktorých
súd vo výrokovej časti rozhodnutia určí, ktorý rodič si bude uplatňovať nárok na štátne sociálne dávky
pre platiteľa tejto dávky právne záväzné. Správny súd uvádza, že stanovisko Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky je interným predpisom orgánu verejnej správy a ako taký nemá povahu všeobecne
záväzného právneho predpisu, a preto ním nemožno žalobkyni založiť, ani odňať žiadne práva či
povinnosti. Argumentáciu orgánov verejnej správy poukazom na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky vyhodnotil preto správny súd ako nedôvodnú s tým, že správny súd i na tomto
mieste opakuje, že príslušný Okresný súd Považská Bystrica autoritatívne nerozhodol o určení osoby

oprávnenej na výplatu prídavku na dieťa a určenie tejto osoby je výsledkom konsenzu rodičov, ktorý bol
vtelený do výrokovej časti rozsudku v konaní vedenom pred príslušným súdom pod sp. zn. 3P/42/2022.39. Prvostupňové rozhodnutie úradu nasledované napadnutým rozhodnutím žalovaného vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci a správnemu súdu neostalo nič iné, ako obe rozhodnutia zrušiť
podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c) SSP a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie

konanie.

40. V ďalšom konaní úrad opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre odňatie prídavku
na maloleté dieťa žalobkyni. V ďalšom konaní je úrad viazaný právnym názorom vysloveným správnym
súdom (§ 191 ods. 6 SSP).

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto
jej správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.