Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100345
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100345.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners,
s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Matice
Slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti ďalšieho účastníka konania: Operačné stredisko

záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta č. 8/A, 821 08 Bratislava
– Ružinov, právne zastúpený: VALIŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36
834 611, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-ZH-OSZP-2025/003298-002 zo dňa
25. februára 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) bola dňa 6. mája 2025 doručená
správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-
ZH-OSZP-2025/003298-002 zo dňa 25. februára 2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta

Žiar nad Hronom č. s. 2144/2024, O26908/2024 zo dňa 18. decembra 2024 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bol Operačnému stredisku záchrannej služby Slovenskej republiky (ďalej aj „ďalší
účastník konania“) podľa § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane prírody a krajiny“) vydaný súhlas na výrub
stromov 1ks lipa malolistá (Tilia cordata) s obvodom kmeňa 74 cm, meraným vo výške 130 cm rastúcim
na EKN p.č. 530/2 (novovytvorená CKN p. č. 1798/204 z pôvodnej parcely CKN p.č.1798/79) v k. ú. A.

B. C., 2 ks javor mliečny (Acer platanoides) s obvodmi kmeňov 78 a 84 cm, meranými vo výške 130 cm
rastúcimi na EKN p. č. 530/2 (novovytvorená CKN p. č. 1798/204 z pôvodnej parcely CKN p.č.1798/79)
v k. ú. A. B. C., 2 ks javor horský (Acer pseudoplatanus) s obvodmi kmeňov 92 a 100 cm meranými vo
výške 130 cm rastúcimi na EKN p. č. 530/2 (novovytvorená CKN p.č. 1798/204 z pôvodnej parcely CKN
p.č.1798/79) v k. ú. A. B. C. za podmienok uvedených v predmetnom rozhodnutí a bola mu uložená
náhradná výsadba určená predmetným rozhodnutím.

2. Žalobca v správnej žalobe súčasne požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že okamžitý výkon alebo právne následky napadnutého
rozhodnutia, resp. rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, hrozia závažnou ujmou na
životnom prostredí a priznanie odkladného účinku podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom.

Dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňuje ust. § 13 zákona č.
17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o životnom prostredí“).Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia podľa žalobcu najmä
princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ktoré je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné
prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby (príp. aj odkladného účinku kasačnej sťažnosti),

resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia. Vzhľadom
na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi podľa žalobcu
stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa skončí rozsudkom, ktorým je
rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, avšak toto rozhodnutie orgánu verejnej
správyboloužmedzičasomrealizovanéspolusnezvratnýmdopadomnaživotnéprostredie.Požiadavka

na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia podľa žalobcu
vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovru. Žalobca žiada správny súd o priznanie odkladného
účinku tejto správnej žalobe s prihliadnutím na § 19 Zákona o životnom prostredí, ako aj s prihliadnutím
na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 Zákona o životnom prostredí, v zmysle záväzného
výkladu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä čl. 4 ods. 2 písm. k), čl. 11, čl. 169 ods. 1
rozsudkom Pezinská skládka, na základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa podriaďuje

environmentálnemu záujmu verejnosti, pretože nepriznaním odkladného účinku podľa žalobcu hrozí
nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny
vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať
opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu ak je reálnosť tejto hrozby sporná.
Z uvedeného normatívu podľa žalobcu priamo vyplýva, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je

nutné vždy priznať odkladný účinok žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, pretože jej podstatou je tvrdenie
o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom a táto žaloba smeruje
k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že dôvodnosť priznania
odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti.
Výkonom rozhodnutia podľa žalobcu dôjde k poškodeniu drevín v hodnote 6.585,15 Eur, pričom má

dôjsť k výrubu aj takých drevín, ktoré majú prirážkový index presahujúci hodnotu 1, teda (uvedené
dreviny) majú pozitívny vplyv na životné prostredie. Okrem uvedenej závažnej ujmy na životnom
prostredí žalobca tvrdí, že by okamžitým výkonom hrozil iný nenapraviteľný následok, a to z dôvodu
predpojatosti odvolacieho orgánu, ktorý podľa žalobcu fakticky rozhodol o „svojich právach“. Okresný
úrad je orgánom verejnej moci v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podobe aj

žiadateľ (ďalší účastník konania) je zborom v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Žalobca tvrdí, že okresný úrad rozhodoval o odvolaní zjavne nesprávnym výkladom práva s cieľom
pod akoukoľvek zámienkou odvolanie zamietnuť a tým umožniť okamžitý výkon práva tak, aby ani
prípadný súdny prieskum už nebol spôsobilý dosiahnuť primárny cieľ, ktorým je ochrana životného
prostredia. Pracovník rozhodujúci o odvolaní sa teda mal podľa žalobcu pre takýto vzťah k veci

vylúčiť zo správneho konania. Súčasne má ísť o relevantný dôvod odkladného účinku žaloby, aby
sa len pre účelové konania odvolacieho orgánu nestala legitímna ujma na ochrane drevín. Následne
žalobca poukazuje na účelové použite koncentračnej zásady, ktoré malo byť použité na opravu zjavných
pochybení v „prvom“ výrubovom konaní s tým, že sa malo podľa žalobcu vydať nové rozhodnutie, ktoré
by formálne napravilo nedostatky, avšak vecne a právne by nebolo v súlade so záujmami životného

prostredia a mala sa nezákonne odňať možnosť ekologickému spolku trvať a presadzovať záujmy
ochrany drevín s cieľom zabezpečiť realizáciu činnosti, ktorá bola dôvodom na výrub. Pokiaľ ide o
nevykonanie dendrologického a fytopatologického posudku v konaní pred orgánom verejnej správy
prvého stupňa, žalobca sa domnieva, že ide o skutočnosti, ktoré musí prvostupňový orgán verejnej
správy zistiť z úradnej povinnosti podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny a v spojení s

§ 22 ods. 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou
sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, by tieto
informácie mali byť súčasťou žiadosti o výrub. Žalobca tvrdí, že pravdepodobným vysvetlením je tlak
z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rozhodovanie okresného úradu ako odvolacieho orgánu,
ktorý nemusel mať nelegitímnu formu, dôležité je podľa žalobcu to, akým spôsobom si tento tlak vysvetlili

pracovníci okresného úradu. Žalobca tvrdí, že úradníci (vrátane vedúcich pracovníkov) si záujem
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vysvetlili ako faktický úkol zabezpečiť odmietnutie odvolania
a zabezpečiť právoplatnosť výrubového povolenia tak, aby nič nebránilo rýchlemu výrubu a následnej
stavbe hasičskej stanice. Na základe uvedeného je podľa žalobcu osvedčený aj dôvod na udelenie
odkladnéhoúčinkusprávnejžaloby,apretojepotrebnépriznaťsprávnejžalobeodkladnýúčinok,pretože

konanie odvolacieho orgánu zjavne podľa žalobcu smerovalo proti ochrane životného prostredia, ktoré
bolo chránené žalobcom a smerovalo k ochrane stavebného záujmu, ktorý je v kolízii so záujmom
zachovania drevín. Preto je podľa žalobcu okamžitý výkon práva spojený s výrubovým povolením priamo
ohrozujúcizáujemochranyživotnéhoprostredia,ktorémalobyťvyriešenéprimárnevodvolacomkonaní.Odvolací orgán sa podľa žalobcu účelovým a nezákonným uplatnením koncentračnej zásady vyhol
rozhodnutiu o námietkach nezákonnosti rozhodnutia, voči ktorým smerovalo odvolanie, a preto je podľa
presvedčenia žalobcu potrebné priznať ochrane drevín ochranu až do rozhodnutia súdu vo veci samej,

pretože inak by ani súd neposkytol účinnú ochranu životného prostredia tak, ako to predpokladá čl. 9
ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru.

3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo

opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 9. septembra 2025 vyzval

žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd výzvou zo dňa 10. novembra 2025 vyzval ďalšieho
účastníka konania, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. októbra 2025 uviedol, že odkladný účinok v predmetnej
veci nie je nutný, pretože žalobca v žalobe nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené
spôsobenie závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku je nekonkretizované a aj
nepreukázané, preto na základe tohto návrhu nemožno podľa žalovaného priznať žalobe odkladný
účinok. Na priznanie odkladného účinku žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania

odkladného účinku by hrozila závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, ale túto hrozbu
a následok aj konkretizovať a odôvodniť, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Podľa názoru
žalovaného v tomto prípade žiadna závažná ujma ani iný vážny nenapraviteľný následok nehrozí.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby zamietol.

10. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
doručenom správnemu súdu dňa 20. novembra 2025, navrhol, aby správny súd tento návrh žalobcu
zamietol z dôvodu absencie jeho zdôvodnenia žalobcom a z dôvodu, že žalobca nezdôvodnil, prečo
jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.

11. Dôvody, pre ktoré môže správny súd priznať odkladný účinok správnej žalobe sú taxatívne upravené
v ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Koncepcia odkladného účinku predpokladá najmä existenciu hrozby,ktorámusíbyťvintenciáchdanéhoskutkovéhostavuriadneosvedčená,pričomhroziacenásledkymusia
byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky hrozia.
Musí uviesť a osvedčiť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený
následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí.

13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov
UzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Sžsk/17/2018zodňa30.mája2018,naktoréodkazuježalobca

v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Preskúmaním návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel správny
súd k záveru, že žalobca neuvádza, aká konkrétna ujma (na životnom prostredí) v predmetnej
veci hrozí a už vôbec ju ničím neosvedčil. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa

v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevenuje napadnutému rozhodnutiu a jeho
možným negatívnym vplyvom na životné prostredie, t. j. ako konkrétne môže rozhodnutie o udelení
súhlasu na výrub drevín spôsobiť žalobcom tvrdenú závažnú ujmu na životnom prostredí. Osobitnými
náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak tvrdenie,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej

správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej
ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj
na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022,
podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj

dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185
SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec
závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Návrh žalobcu
popisuje len všeobecné východiská posudzovania dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, a ozrejmuje princíp prevencie a princíp
predbežnej opatrnosti. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 13 Zákona o životnom
prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na
existujúce okolnosti predpokladať. Súčasne správny súd k tvrdeniu žalobcu, že dôvodnosť priznania

odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti,
uvádza, že z ust. § 185 SSP nevyplýva, že v prípade podania správnej žaloby zainteresovanou
verejnosťou sú (bez ďalšieho) splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Takýto záver je v rozpore s citovaným ustanovením SSP. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe žiadnymi skutočnosťami nekonkretizoval, akým spôsobom môže napadnuté

rozhodnutie v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa spôsobiť závažnú ujmu
na životnom prostredí, ktorá je predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) SSP. Žalobca len vo všeobecnosti poukázal na priemernú dĺžku súdneho konania vo
veciach životného prostredia, čoho dôsledkom je podľa neho aj to, že v prípade zrušenia správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia správnym súdom by už bolo uvedené rozhodnutie orgánu verejnej

správy vykonané spolu s nezvratným dopadom na životné prostredie. Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že v zmysle podmienok výrubu drevín uvedených v prvostupňovom rozhodnutí je
uvedená lehota na výrub drevín do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o udelení súhlasu na
výrub drevín. Rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2025, teda lehota na výrub
drevín je do 21.03.2028, preto argument žalobcu týkajúci sa priemernej dĺžky správneho súdneho

konania vo veciach životného prostredia považuje správny súd vzhľadom na všetky okolnosti tejto veci
za irelevantný. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že žalobca mylne predpokladá, že
v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti je vždy splnená dôvodnosť na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.15. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rovnako len vo všeobecnosti
poukázal na mitigačný efekt poskytovaný drevinami ako súčasti životného prostredia. Správny súd

v tejto súvislosti uvádza, že nespochybňuje význam, dôležitosť a funkcie drevín ako súčasti životného
prostredia, avšak z tvrdení žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
všeobecného charakteru nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že v dôsledku výrubu piatich drevín
uvedených v rozhodnutí žalovaného preskúmavaného v tomto správnom súdnom konaní hrozí ujma
na životnom prostredí v závažnej intenzite požadovanej ustanovením § 185 písm. a) SSP na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, a to ani poukazom na spoločenskú hodnotu drevín v celkovej
výške 6.585,15 Eur a na prirážkový index drevín, ktoré sa majú vyrúbať, presahujúci hodnotu 1. Podľa
rozhodnutia Mesta Žiar nad Hronom o udelení súhlasu s výrubom má každá drevina, ktorá sa má
vyrúbať prirážkový index 1,1 a 1,3, čo v zmysle prílohy č. 38 vyhlášky Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z. znamená, že ide o dlhovekú drevinu (prirážkový index 1,1)
a že drevina rastie v stromoradiach, v brehových porastoch, vo vetrolamoch, v parkoch, v botanických

záhradách, v arborétach, v zoologických záhradách, v okolí priemyselných, poľnohospodárskych alebo
iných hospodárskych objektov, v okolí sociálnych alebo zdravotníckych zariadení, v cintorínoch alebo
je súčasťou verejnej zelene (prirážkový index 1,3). Preto je síce možné podľa správneho súdu súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že uvedené dreviny majú pozitívny vplyv na životné prostredie, resp. prostredie,
v ktorom tieto dreviny rastú, avšak len samotný pozitívny vplyv na životné prostredie nie je bez

ďalšieho zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako mimoriadnemu
zásahu správneho súdu do účinkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy pred samotným
rozhodnutím správneho súdu o správnej žalobe. Peňažné vyjadrenie celkovej výšky spoločenskej
hodnoty drevín, ktoré sa majú vyrúbať, taktiež nie je možné považovať samé osebe, bez pristúpenia
ďalších skutkových okolností, za rozhodujúcu skutočnosť pre priznanie odkladného účinku správnej

žalobe. Samotné stínanie drevín ako zložiek životného prostredia, a to bez ohľadu na akom území
sa uvedené dreviny nachádzajú, predstavuje zásah do životného prostredia, ktorý môže byť v prípade
výrubu vysokého počtu drevín alebo v prípade výrubu drevín osobitne chránených alebo v územiach
osobitne chránených závažnou ujmou na životnom prostredí. Lokálne stínanie drevín ako jednej zo
súčastí prírody a krajiny (životného prostredia) za súčasnej náhradnej výsadby nepredstavuje ujmu

na životnom prostredí, ktorá by dosahovala intenzitu, tak po kvalitatívnej ako aj kvantitatívnej stránke,
závažnej ujmy odôvodňujúcej priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd po posúdení
všetkých skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a okolností týkajúcich sa prejednávanej veci uzatvára, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe neosvedčil svojimi tvrdeniami, že účinky správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia (tzn. výrub drevín) kumulatívne spôsobia hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorý
je zákonným dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm.
a) SSP.

16. Ďalšia skupina dôvodov uvedených žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe sa týka procesného postupu v konaní, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
vydané. Ide o skutočnosti týkajúce sa zaujatosti odvolacieho orgánu, keďže podľa žalobcu mal
odvolací orgán patriaci do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o „svojich“
právach, a preto sa mal zamestnanec žalovaného orgánu verejnej správy dať vylúčiť z konania,
ďalej skutočnosťami týkajúcimi sa uplatnenia koncentračnej zásady prvostupňovým orgánom verejnej

správy ako aj žalovaným orgánom verejnej správy, ako aj námietka nevykonania dendrologického
a fytopatologického posudku ako dôkazu v konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie. Skutočnosti týkajúce sa procesného postupu v konaní, v ktorom bolo správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie vydané, správny súd preskúmava až pri rozhodovaní o zákonnosti správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia, teda až pri posudzovaní dôvodnosti samotnej správnej žaloby

v rozhodnutí vo veci samej. Pri posudzovaní a rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe ako osobitnej fáze správneho súdneho procesu správny súd preskúmava len to,
či sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby, tzn. či okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok, resp. či nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe môžu nastať tieto hrozby a či tieto
skutočnosti žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil a aspoň osvedčil
konkrétnymi skutkovými tvrdeniami.17. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby len
všeobecným odkazom poukázal na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti, na mitigačné efekty
drevín ako zložky životného prostredia a na automatickú dôvodnosť priznania odkladného účinku

správnej žalobe zainteresovanej verejnosti, správny súd uzatvára, že žalobca žiadnym spôsobom
neosvedčil existenciu dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosti týkajúce
sa procesného postupu v konaní, v ktorom bolo správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vydané, budú
predmetom prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pri posudzovaní a rozhodovaní
o správnej žalobe v rozhodnutí, ktorým sa rozhodne o tejto správnej žalobe, tzn. v rozhodnutí vo veci

samej. Preskúmaním týchto skutočností by správny súd totiž už vo fáze rozhodovania o odkladnom
účinku správnej žaloby prejudikoval rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe (tzn. rozhodnutie vo
veci samej) a súčasne by tým aj prekročil predmet konania o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe ako osobitného štádia konania pred správnym súdom (správneho súdneho
procesu).

18. Keďže správny súd v preskúmavanej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených
v § 185 písm. a) SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP
z a m i e t o l .
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).