Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123215441
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123215441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXXX/X, D., zastúpený: Odborový zväz KOVO, so sídlom Bajkalská
1625/29A, Bratislava, IČO: 30 804 078, proti žalovanému: Embraco Slovakia s.r.o., so sídlom Odorínska
cesta 2, Spišská Nová Ves, IČO: 35 734 132, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so
sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, o určenie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.
63Cpr/9/2023-149 zo dňa 19.07.2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice č.k.

63Cpr/9/2023-181 zo dňa 07.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. a II.

II. Odmieta odvolanie voči výroku III.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým čiastočným rozsudkom
rozhodol, že okamžité skončenie žalobcu vykonané žalovaným dňa 4.7.2023 je neplatné a pracovný

pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá (výrok I.), zamietol návrh žalovaného, aby súd rozhodol, že
nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával (výrok II.), zamietol
žalobu v časti o určenie, že žalovaný je povinný prideľovať žalobcovi naďalej prácu (výrok III.) a že o
trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch (výrok IV.)

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 31.08.2023, ktorou sa žalobca

domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 04.07.2023 je neplatné, že
pracovný pomer medzi stranami naďalej trvá, že žalovaný je povinný prideľovať žalobcovi prácu podľa
pracovnej zmluvy a súčasne sa domáhal náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku s príslušenstvom
za každý mesiac od 06.07.2023 do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené na pracovisku
dňa 04.07.2023 je neplatné z dôvodu, že žalobca nepostupoval v rozpore so Štandardným operačným
postupom - Činnosť technika linky - Technik EM - časť B SK00060 /finálna montáž/ Montáž EM

zo dňa 29.11.2022 (ďalej len „ŠOP“). Vyhodnotenie uloženia magnetu žalovaným na zariadenie ako
rozporné so ŠOP považoval za účelové, nakoľko ŠOP takúto operáciu nepozná a zároveň mal za
to, že ŠOP sa vzťahujú výlučne na činnosť technika linky, pričom on vykonával druh práce „Výroba– nastavovač“. Poukázal na to, že pracovnom poriadku je nedodržanie ŠOP alebo iného interného
predpisu zamestnávateľa kvalifikované ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

3. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa § 68 ods. 1 a 2, § 70, § 74, § 77, § 79 ods. 1
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“).

4. Za nesporné v konaní považoval: a) že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 22.02.2024, b) že žalobca v čase dania okamžitého skončenia pracovného

pomeru pracoval na pozícii Výroba - nastavovač, c) že žalobca umiestnil dňa 30.05.2023 na zariadenie
váh na EM linke magnety, d) že žalobcovi bolo pri doručení upozornenia na závažné porušenie
pracovnej disciplíny ponúknuté miesto operátora linky, ktoré žalobca odmietol, e) že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcu bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, f) že výroba na EM
linke sa v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru už pomaly ukončovala, g) že žalobcovi
v minulosti, t.j. od začatia pracovného pomeru do 30.05.2023, nebolo v súvislosti s výkonom svojej práce

dané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny ani žalobca nebol upozornený na neuspokojivé
plnenie pracovných úloh a h) že žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 06.07.2023, že trvá na
ďalšom zamestnávaní.

5. Naopak sporným v konaní bolo a) či dôvod vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru

oprávňoval žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer žalobcu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, b) či v dôsledku konania žalobcu dňa 30.05.2024, ktoré spočívalo v daní magnetov na váhy, bola
žalovanému spôsobená škoda a v akej výške, c) či sa ŠOP vzťahujú na pracovnú pozíciu žalobcu, t.j.
na pracovnú pozíciu výroba - nastavovač.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany dňa 22.05.2004 uzatvorili pracovnú
zmluvu, na základe ktorej vznikol žalobcovi týmto dňom pracovný pomer na pozícii operátor výroby I.,
pričom v priebehu trvania pracovného pomeru strany 9 krát menili pracovnú zmluvu. S účinnosťou od
01.12.2018 žalobca pracoval na pozícii Výroba – nastavovač s obsahom pracovnej náplne: „Pracovná
pozícia zodpovedá za stav a prevádzku všetkých zariadení na pridelenom pracovisku a zmene s

cieľom splniť denné, mesačné a ročné ciele oddelenia. Udržiava zariadenia v prevádzkyschopnom
stave s cieľom garantovať základné podmienky pre chod zariadení a plynulú výrobu. Vykonáva zmeny
typov a nastavení na príslušnej linke. Zaškoľuje operátorov v oblasti technických znalostí prevádzky a
obsluhy výrobných zariadení a usmerňuje ich v tejto oblasti. Odstraňuje prípadné anomálie na strojoch
a zariadeniach a v prípade potreby zadáva požiadavky na údržbu strojov a zariadení a monitoruje ich

vykonanie. Je nápomocný pri odstraňovaní vzniknutých anomálií v procese (údržba, kvalita, projekty,
bezpečnosť ...). Podieľa sa na plánovaní činností v rámci preventívnej údržby v spolupráci s plánovačom
údržby a technikom procesu. Riadi realizáciu autonómnej údržby na pridelenej organizačnej jednotke,
s cieľom predchádzať vzniku porúch strojov a zariadení.“. Žalovaný listom zo dňa 14.06.2023, ktoré
žalobca prevzal dňa 20.06.2023, upozornil žalobcu na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré

malo spočívať v tom, že žalobca dňa 30.05.2023 úmyselne pozmenil výsledky nameraných hodnôt
stroja na váženie kompresorov na finálnej linke EM tým, že na zariadenie umiestnil magnet a týmto
konaním mal žalobca porušiť článok III.2-9 pracovného poriadku - úmyselné poškodenie majetku.
Žalobca v upozornení uviedol, že žiadny majetok úmyselne nepoškodil a považuje upozornenie za
bezpredmetné. Následne v doplnení upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo

dňa 14.06.2023 listom zo dňa 03.07.2023, ktorý žalobca prevzal v ten istý deň, žalovaný oznámil,
prečo považuje jeho konanie zo dňa 30.05.2023 za závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň
uviedol, ktoré ustanovenia predpisov svojím konaním žalobca podľa jeho názoru porušil. Okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu bolo prerokované zástupcovia zamestnancov, ktorí listom zo
dňa 04.07.2023 oznámili svoje pripomienky a nesúhlas so skončením pracovného pomeru žalobcu.

Žalovaný listom zo dňa 04.07.2023 oznámil žalobcovi, že s ním podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP končí
okamžite pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odôvodnil tým,
že dňa 30.05.2023 žalovaný zistil, že žalobca úmyselne pozmenili výsledky nameraných hodnôt tým,
že na zariadenie váh na váženie kompresorov pred a po naplnení olejom umiestnil magnet. Takto
pozmenené výsledky nezodpovedajú štandardnému procesu výroby kompresorov, a preto žalovaný

nedokáže zákazníkom garantovať požadovanú kvalitu produktu. Žalobcovo úmyselné konanie, ako
aj jeho dôsledky sú bližšie popísané a vysvetlené v upozornení na závažné porušenie pracovnej
disciplínyzodňa14.06.2023vrátanejehodoplneniazodňa03.07.2023.Žalobcavodpovedinaokamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 06.07.2023 ako aj v samotnom doplnení listu o okamžitomskončení pracovného pomeru uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné
a že trvá na ďalšom zamestnávaní. V zmysle článku III. 1 bod 2 pracovného poriadku žalovaného
sa nedodržanie ŠOP alebo iného interného predpisu zamestnávateľa považuje za menej závažné

porušenie pracovnej disciplíny. V zmysle článku III. 2 bod 9 pracovného poriadku žalovaného sa
úmyselné poškodenie akéhokoľvek majetku zamestnávateľa alebo poškodenie majetku dodávateľov/
poskytovateľov služieb nachádzajúcom sa v areáli zamestnávateľa považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. V zmysle článku III. 2 bod pracovného poriadku žalovaného sa za závažné
porušenie pracovnej disciplíny považuje aj porušenie Etického kódexu. Podľa ŠOP písm. c) technika

linky má povinnosť spočívajúcu v kontrole typu a množstva oleja, a to vždy pri zmene modelu a
každé 4 hodiny 1 kus vizuálne pomocou odmerného valca. Podľa bodu 1 písm. e) je technik linky
zodpovedný za vykonanie opráv chybného plnenia kompresorov na linke. Podľa bodu 1 písm. e) je
technik linky zodpovedný za vykonanie opráv chybného plnenia kompresorov na linke. Podľa bodu 6
písm. e) technik linky v prípade vyradenie niektorého zariadenia na kontrolu kvality kompresora na
linke má povinnosť informovať jeho nadriadeného. V zmysle bodu 16 písm. e) technik linky v prípade

vyhadzovania kompresorov na váhu vynuluje váhu stanoveným postupom a vykoná kontrolu správnosti
váženia meracieho mostíka pomocou závaží. V bode 17 je popísaný správny postup pri overovaní
množstva oleja odmerným valcom. Konštatoval, že ŠOP neobsahujú informáciu o tom, ako postupovať
v prípade, že postup podľa bodu 16 písm. e) nemá efekt a taktiež, že v ŠOP nie je zmienka o používaní
magnetov. Zo zápisu stretnutia zástupcov Embraco Slovakia a ZO OZ KOVO Embraco - Slovakia (ďalej

len „Zápis zo stretnutia“) uskutočneného dňa 04.07.2023 vo veci okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcu, mal súd za preukázané, že dňa 30.05.2023 sa vyskytli na EM linke 2 problémy a
obidva súviseli s váhami. Umiestnenie magnetov nemalo za následok poškodenie váh, malo za následok
ovplyvnenie nameraných hodnôt. Po nahlásení problému s váhami nebol daný žalobcovi pokyn na
zastavenie linky. Váhy boli v zlej kondícii, ktorá vyžadovala opravu a samotné odstraňovanie problému

na váhach údržbou trvalo približne 4 hodiny. Na druhý deň po odstránení problému (31.05.2023) už
nebol hlásený žiadny problém s váhou. Na linke MIDI boli v čase stretnutia nefunkčné váhy. Váhy majú
byť kalibrované každé dva roky, pričom váhy, na ktoré žalobca umiestnil magnety, neboli kalibrované
dlhšiu dobu, určite viac ako 2 roky. Správne množstvo oleja v kompresoroch je 135 ml +-5 ml. Dňa
15.06.2023 bol robený zásah na linke, ktorý sa týkal zabezpečenia správnej polohy palety pri vážení.

Dňa16.06.2023bolrobenýzásahdoplničkykvôliproblémomstesnením.Následnetohodňaaleboďalší
deň bol opravovaný prietokomer. Za plnenie oleja zodpovedá plnička oleja a ak bude plniť nesprávne
kompresor ostane stáť a nepríde na pozíciu váh. V zázname je tiež uvedené, že p. E. uviedol, že problém
s plničkou bol od 30.05.2023 do 16.06.2023.

7. Po konštatovaní, že žalobca podal žalobu na súde včas, t.j. v lehote podľa § 77 ZP a že bola
splnená aj podmienka prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov,
súd charakterizoval inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
ZP a zdôraznil výnimočnosť tohto opatrenia. Zamestnávateľ totiž môže skončiť pracovný pomer
so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím

na všetky rozhodujúce okolnosti) za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa
musí prihliadnuť k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju pri
plnení pracovných úloh, k času a situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere
zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, k

dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec
spôsobil zamestnávateľovi škodu. Konštatoval, že z odôvodnenia oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom pre ktorý žalovaný pristúpil k okamžitému skončenou
pracovného pomeru žalobcu, bola uloženie magnetov na zaradenie váh dňa 30.05.2023. Z vykonaného
dokazovania a nesporných tvrdení vyplynulo, že žalobca dal na váhy magnety preto, aby v čase od

nahlásenia problému s váhami do príchodu technológa nemusel na linke prerušiť výrobu kompresorov,
nakoľko problém s váhami sa žalobcovi resetovaním váh, t.j. postupom stanoveným v ŠOP nepodarilo
odstrániť. Konštatoval, že ŠOP sa vzťahuje aj na prácu žalobcu, keďže obsahom ŠOP sú činnosti
technika linky, ktoré všetky vykonáva aj žalobca z pozície nastavovača. Z výsluchu svedka A. F.,
ktorý pracuje u žalovaného na pozícii údržbár - mechanik viac ako 20 rokov ako aj zo ŠOP, mal

súd za preukázané, že žalovaný zabezpečoval kontrolu kvality vyrábaných kompresorov viacerými
spôsobmi, a to po ich vyrobení ako aj priebežne počas výroby v jednotlivých fázach výroby kompresoru
priamo na výrobnej linke. Po vyrobení sa kompresory vybraté v množstve a druhu podľa daných
pravidiel testovali v laboratóriách, či spĺňajú všetky požadované vlastnosti, taktiež v priebehu procesuvýroby oddelenie kvality kontrolovalo jednotlivé komponenty ako aj technici linky vždy po zmene druhu
vyrábaných kompresorov a tiež každé 4 hodiny kontrolovali odmernými valcami vizuálne množstvo
oleja v kompresore. Okrem toho na EM linke boli ako kontrolný mechanizmus využívané tiež váhy,

ktoré vážili kompresory pred naplnením oleja a po naplnení oleja. Vzhľadom na nepretržitú prevádzku
žalovaného (5 dní, 24 hodín) a veľké množstvo vyrobených kompresorov (10000 ks denne) dochádzalo
k postupnému opotrebovaniu váh a následnej postupne zväčšujúcej sa nepresnosti váženia, ktorá
spôsobovala to, že váha „vyhadzovala“ kompresory na opravárenské stanovisko hoci boli naplnené
správnym množstvom oleja. Postup stanovený v ŠOP - resetovanie váh, nebol vzhľadom na reálne

opotrebenie jednotlivých komponentov po čase už účinný a problém s „vyhadzovaním“ kompresorov na
opravárenské stanovisko nebol spôsobilý odstrániť. Konkrétny čas opravy váh závisel od momentálnej
vyťaženosti zamestnancov vykonávajúcich opravy strojov u zamestnávateľa. Aby sa nemusela na čas
od nahlásenia poruchy do príchodu technológa resp. údržby zastavovať výroba na linke, nastavovači
umiestňovali na váhy magnety, ktoré skreslili výsledky váženia tak, aby kompresor nebol „vyhodený“ na
opravárenské stanovisko. O tejto praxi nastavovačov vedelo oddelenie údržby ako aj technológ, ktorého

vo funkcii približne pred 2 rokmi nahradil terajší technológ p. E..

8. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na vedomosť zodpovedných zamestnancov za opravy strojov
a zariadení na výrobných linkách (oddelenie údržby a predchodca terajšieho technológa) o tom, že
nastavovači si pri probléme s váhami vypomáhajú magnetmi, aby nemuseli na čas do opravy váh

odstavovať výrobu na linke, túto vedomosť mal aj žalovaný. Žalovaný napriek vedomosti o tejto praxi
voči nej nijako nezakročil, a to až do 30.05.2023, kedy o tejto praxi získal vedomosť súčasný technológ
p. E. po privolaní k problému na váhach žalobcom na EM linku. Súd konanie žalobcu dňa 30.05.2023
vyhodnotil ako oprávnené konanie s vedomím, že umiestnením magnetov na váhy postupuje v súlade
s doterajšou dlhodobou a tolerovanou praxou platnou u žalovaného. Konštatoval, že týmto konaním sa

žalobca nemohol dopustiť žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Mal za to, že u vedená prax nebola
ani v rozpore so ŠOP, keďže ŠOP obsahoval v prípade vyradenia niektorého zariadenia na kontrolu
kvality kompresora na linke iba povinnosť informovať nadriadeného a nie povinnosť linku zastaviť, čo
podľa názoru súdu súviselo s tým, že vyradenie jedného kontrolného zariadenia nespôsobí automaticky
riziko neodhalenia nekvalitne vyrobených kompresorov. Zdôraznil, že išlo o krátkodobé (na čas od

nahlásenia poruchy do príchodu zodpovedných zamestnancov na linku) provizórne riešenie problému
váh, ktoré správne olejom naplnené kompresory z dôvodu svojho opotrebenia, teda neopodstatnene,
vyhadzovali na opravárenské stanovisko. Mal za to, že váhy neboli takým zariadením, ktorého vyradenie
malo za následok zastavenie linky nakoľko váhy ako jeden z kontrolných mechanizmov nebol funkčný
dlhodobo na vedľajšej linke, hoci bol jej súčasťou. Zdôraznil, že zo zápisu zo stretnutia jednoznačne

vyplynulo, že žalobcovi pokyn na zastavenie linky ani nebol daný. Neinformovanosť p. E. o danej praxi
jeho predchodcom na uvedenom závere nič nemení, nakoľko vedomosť právnickej osoby nezaniká, keď
vprávnickejosobeprestanepôsobiťfyzickáosobamajúcatakútovedomosť.Taktiežbolopreukázané,že
oddelenie údržby túto vedomosť malo celý čas. K námietke žalovaného, že uvedenú vedomosť potvrdil
iba žalobca a p. F. súd uviedol, že zákon nepredpisuje, koľko dôkazov je potrebných na preukázanie

danej skutočnosti, a preto súd môže konštatovať preukázanie určitej skutočnosti už z vykonania
jedného dôkazu. Napokon na preukázanie toho, že predchádzajúci technológ a oddelenie údržby
nemali vedomosť o danej praxi žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu. Súd nepovažoval
argumentáciu žalovaného o nešpecifikovanom probléme, ktorý mala mať plnička oleja v období od
30.05.2023 do 16.06.2023 za spôsobilú zmeniť jeho závery. Zápis zo stretnutia totiž preukazuje, že v

daný deň 30.05.2023 nebol problém s plničkou, keď p. E. uviedol, že v daný deň boli na danej linke
iba 2 problémy a obidva súviseli s váhami. Súd neskorší zápis, v ktorom je uvedené, že plnička mala
problémy s tesnením od 30.05.2023 do 16.06.2023 vyhodnotil vzhľadom na skoršiu informáciu o tom,
že dňa 30.05.2023 sa vyskytli na linke iba 2 problémy súvisiace s váhou ako omyl v zápise. Súd v tomto
kontexte zdôraznil, že aj keby nešlo o omyl už samotná skutočnosť, že údajný problém bol odstránený

až na 17. deň potom, ako sa mal vyskytnúť, pričom výroba tieto dni riadne prebiehala, preukazuje, že
nemohlo ísť o žiadny významný kvalitu kompresorov ohrozujúci problém.

9. Súd vzhľadom na uvedené žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcu vykonaného žalovaným dňa 04.07.2023 a vyslovenie, že pracovný pomer žalobcu

naďalej trvá, vyhovel. Doplnil, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadne spôsobenie škody spôsobené v
dôsledku vytýkaného konania žalobcu. Každý kompresor má svoje výrobné číslo a je preto možné zistiť,
či kompresory vyrobené v čase, kedy boli magnety umiestnené na váhe, sú vadné resp. boli vyrobené
nekvalitne. Nakoľko sa jednalo o krátkodobé len niekoľko hodinové provizórne riešenie problému, žiadnaveľká škoda nemohla hroziť aj v prípade, že by všetky ostatné kontrolné mechanizmy u žalovaného
zlyhali. S prihliadnutím na osobu žalobcu, ktorému v minulosti, t.j. od začatia pracovného pomeru
do 30.05.2023, nebolo v súvislosti s výkonom jeho práce dané upozornenie na porušenie pracovnej

disciplíny ani upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a na výnimočnosť opatrenia, ktorým
okamžité skončenie pracovného pomeru je, žalovaný ani nemohol z dôvodu konania žalobcu dňa
30.05.2023 s ním okamžite skončiť pracovný pomer. Konštatoval, že konanie žalobcu totiž samo o sebe
nedosahuje potrebnú intenzitu na postup podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP.

10. Vo vzťahu k návrhu žalovaného, aby súd určil, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnával súd uviedol, že zamestnávateľ musí navrhnúť a preukázať dôvody, ktoré
ho vedú k úvahe, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť
skončenia pracovného pomeru, naďalej zamestnával. Súd uzavrel, že tento predpoklad nebol naplnený,
nakoľko žalovaný nepreukázal skutočnosť, že nie je možné od neho požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával.Keďževkonaníbolonesporné,žepreddanímokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,

a to pri doručení upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný ponúkol žalobcovi
prácu na pozícii operátora linky, súd považoval tvrdenia žalovaného o strate dôvery za účelové. Hlavne
však v konaní nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktoré by bolo vôbec
spôsobilé vyvolať stratu dôveru v žalobcu, nakoľko postupoval v súlade so ŠOP a zaužívanou a zo
strany žalovaného tolerovanou praxou. Súd preto žalobu zamietol v časti o návrhu žalovaného, ktorým

žalovaný žiadal, aby súd vyslovil, že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával.

11. Súd žalobu aj v časti o určenia, že žalovaný je povinný žalobcovi prideľovať naďalej prácu zamietol,
z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Konštatoval, že

povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu v čase trvania pracovného pomeru vyplýva z § 47 ods.
1 písm. a) Zákonníka práce, a preto v prípade určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a trvania pracovného pomeru nie je potrebné ešte osobitne ďalším výrokom určovať povinnosť
žalovanému ako zamestnávateľovi prideľovať žalobcovi ako zamestnancovi naďalej prácu.

12.Vzáujmehospodárnostikonaniarozhodolčiastočnýmrozsudkomnajskôroprvýchtrochuplatnených
nárokoch (žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žaloba o určenie
povinnosti prideľovať prácu a žaloba o vyslovenie, že nie je možné spravodlivo požadovať od
žalovaného, aby žalobcu naďalej zamestnával) keďže predpokladom pre rozhodovanie o nároku na
náhradu mzdy je právoplatné rozhodnutie o prvom a treťom nároku majúc za to, že boli splnené

podmienky pre vydanie čiastočného rozsudku, keďže tieto uplatnené nároky (prvé tri) sa v priebehu
konania po vykonanom dokazovaní stali nespornými a boli dostatočne preukázané.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) tak, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa

vyčerpá celý predmet tohto konania.

14. Opravným uznesením č.k. 63Cpr/9/2023-181 zo dňa 07.11.2024 súd prvej inštancie opravil výrok
I. napadnutého rozsudku tak, že tento správne znie takto: „Okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu vykonané žalovaným dňa 04.07.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného

naďalej trvá.“

15. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu (tzn. proti I., II. a III. výroku) podal odvolanie žalovaný z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Namietal arbitrárnosť rozhodnutia súdu,
ktorý svoje závery nezohľadnil zo všetkých relevantných hľadísk. Mal za to, že súd svojvoľne len na

základe tvrdenia žalobcu a výpovede svedka p. F. uviedol, že o využívaní magnetov vedeli všetci.
Uviedol, že p. E. o žiadnych magnetoch na váhach nevedel, pretože ak by o tom vedel, tak by voči
takejto praktike žalobcu zasiahol, nakoľko ako skúsený technológ takýto spôsob opravy váh nepovolil
a vedel, že takým konaním môže dôjsť k pozmeneniu hodnôt nameraného oleja tak, aby nevykazovalo
žiadne odchýlky hoci by tam reálne boli. Výpoveď p. F., ktorý u žalovaného už niekoľko rokov nepracuje

vo výrobe žalovaného ako údržbár ale pôsobí na pozícií predsedu odborového zväzu považoval za
účelovo zameranú na ochranu zamestnanca. Navyše vzhľadom na viaceré zmeny, najmä týkajúce
sa automatizácie zariadení, nemožno výpoveď tohto svedka o procesoch u žalovaného považovať
za dôveryhodnú. Namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal z tvrdení strán, len sa jednostrannepridržiaval výpovede žalobcu a svedka F., pričom neodôvodnil, prečo jeho výpoveď považoval za
hodnovernú, čím sa nevyporiadal s argumentáciou žalobcu. Poukazujúc na znenie čl. 5 a § 81 písm.
a) a e) ZP zotrval na svojom názore, že konaním žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a

to zvlášť hrubým spôsobom. Mal za to, že je nepochybné, že ŠOP sa vzťahujú na pozíciu žalobcu a
teda žalobca vedel ako má postupovať pri opravách, ktoré sa vyskytnú na váhach. Zo ŠOP absolútne
nevyplýva a nie je tam uvedené nič ohľadom používania magnetov na váhach a žalobcom zvolený
postup bol jeho individuálnym riešením. V ďalšom namietal nesprávne posúdenia straty dôvery medzi
zamestnancomazamestnávateľom,pretoževrámcikonanianeboložiadnymspôsobompreukázané,že

žalobcovi bola ponúknutá iná práca na pozícií operátora linky. Žalovaný má na uskutočnenie ponukovej
povinnosti formálny proces, ktorý ale v tomto prípade dodržaný nebol, pretože z oficiálneho procesu
by bola vyhotovená zápisnica zo stretnutia. Zotrval na názore, že dôvera medzi zamestnancom a
zamestnávateľomjenatoľkonarušená,ženiejemožnéodzamestnávateľapožadovaťabyzamestnanca
aj naďalej zamestnával. Žalobca svojím konaním stratil u zamestnávateľa všetku dôveru a aj v aktuálnej
situácií ho považuje za nespoľahlivého zamestnanca. K strate dôvery došlo aj na základe toho, že

žalobca u žalovaného pracoval vyššie 19 rokov, a presne vedel ako má postupovať pri jednotlivých
opravách na linkách a aj napriek tomu sa týmito postupmi neriadil, ignoroval ich. Ak už raz došlo
k strate dôvery nie je v takýchto prípadoch možné ju ani v budúcnosti obnoviť. Namietal, že súd
v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia hodnotil technické zariadenia na vedľajšej linke a
vyvodil z toho nesprávny skutkový záver, že váhy nie sú až také potrebné, pretože ani na vedľajšej

linke váhy nefungovali. Vzhľadom na odlišnosť liniek na výrobu kompresorov nachádzajúcich sa
u žalovaného, spočívajúcu v rozdielnych konštrukciách a rozdielnych komponentov z ktorých sú
konštruované, nemožno tvrdiť, že to čo sa na jednej linke používa automaticky sa musí používať aj na
druhej linke. Zdôraznil, že jednou z náplní práce žalobcu bolo kontrolovať stav oleja v kompresore a
žalobca bol zodpovedný za prevádzku zariadenia, ktoré mu bolo pridelené a to práve na linke EM3.

Váhy na linke EM3, na ktorej žalobca pracoval boli potrebné a práve žalobca bol zodpovedný za ich
správne fungovanie. Mal za to, že aj v tomto smere súd vychádzal len z tvrdenia žalobcu a výsluchu
svedka p. F. nezohliadniac argumenty žalovaného. Nestotožnil sa ani s názorom súdu o nespornosti
skutočnosti, že výroba na EM linke sa v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru už
pomaly ukončovala. Do dňa podania odvolania nebol žiaden zamestnanec prepustený z dôvodu, že

EM linka končí. Zdôraznil, že pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné
aby vznikla zamestnávateľovi škoda. Dôležitejším ako vznik škody je strata dôvery, ku ktorej došlo aj v
tomto prípade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% alternatívne aby rozsudok
v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a zotrváva
na svojich doterajších vyjadreniach. Čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny
závisí síce od zamestnávateľa, avšak dané oprávnenie má zákonné limity, ktorými sú zohľadňovanie
intenzity porušenia právneho predpisu, vnútorného predpisu, pracovnej zmluvy a dodržiavanie princípu

hodnotenia porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľom nie prísnejšie ako právne predpisy. Nie
teda každé porušenie pracovnej disciplíny deklarované ako závažné aj závažným je, a preto je pri
posúdení stupňa závažnosti jej porušenia potrebná značná dávka individuality. Ohľadom pracovnej
disciplíny a hodnotenia intenzity jej porušenia citoval viaceré súdne rozhodnutia. Zdôraznil, že žalovaný
od podania žaloby dňa 28.08.2023 až doteraz nijakým spôsobom nepreukázal, že konaním žalobcu

došlo k vzniku škody, ktorá by v prípade úmyselného poškodenia majetku zamestnávateľa žalobcom,
na ktorý dôvod sa žalovaný odvoláva v okamžitom skončení pracovného pomeru, vznikla. Hoci každý
kompresor má svoje číslo a tak ho je možné dohľadať a tak vyčísliť škodu, žalovaný v konaní uvádza
len škodu hypotetickú. Tvrdenia žalovaného o vzniku škody v podobe zmluvných pokút či poškodenia
dobrého mena sú len hypotézami, pričom ak by tieto nastali, žalovaný má viacero možností ako sa

domáhať ochrany svojich práv. Bol toho názoru, že vznik škody je jednou z rozhodujúcich skutočností
pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny. K narušeniu dôvery uviedol, že skutočnosť, že
žalobcovi bola dňa 15.05.2024 pri doručovaní upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny ponúknutá
práca operátora, nebola zo strany žalovaného v konaní nijakým spôsobom spochybnená a žalovaný
uvedené spochybnil až v podanom odvolaní. Mal za to, že medzi stranami konania nedošlo k narušeniu

dôvery v takom rozsahu ako uvádza žalovaný. Argumentáciu žalovaného o strate dôvery práve
s prihliadnutím na dĺžku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného považoval za nezohľadňujúcu osobu
zamestnanca, jeho postavenia a doterajší postoj k práci. U žalovaného došlo k zastaveniu linky EM3
a ako sám uviedol žalovaný, zamestnancom bola na týchto linkách ponúknutá iná práca. K argumentáciižalovaného o jednostrannom pridržiavaní sa výpovede žalobcu a svedka p. F. súdom prvej inštancie
v otázke využívania magnetov na pracovisku uviedol, že súd na posúdenie vedomosti žalovaného
o používaní magnetov vykonal všetky predložené dôkazy zo strany žalobcu i žalovaného, ktorý však na

preukázanie svojich tvrdení nepredložil resp. nenavrhol žiadneho svedka. Opätovne poukázal na náplň
jeho práce v pozícii výroba- nastavovač, kedy jeho úlohou bolo zabezpečiť a vytvoriť také podmienky
aby zariadenia, na jemu zverenom oddelení, boli v prevádzkyschopnom stave a vykonávali plynulú
výrobu. Z pracovnej zmluvy mu vyplýva povinnosť odstraňovať anomálie na strojoch, sledujúc naplnenie
zámeru výroby potrebných kusov komponentov v stanovenom výrobnom pláne. Uviedol, že p. F. pozná

výrobné procesy a prax u žalovaného aj v súčasnosti, keďže inak by nemohol vykonávať funkciu
zástupcu zamestnancov. Zároveň odborová organizácia vykonáva u žalovaného kontrolnú činnosť, má
právo vyžadovať informácie a zástupca zamestnancov je účastný pri riešení BOZP. Vypočutie p. F.
žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nenapádal a o jeho tvrdenia sa sám opieral vo svojom vyjadrení
k výsluchom zo dňa 10.07.2024. Účelovo napáda dôveryhodnosť tohto svedka až v podanom odvolaní.
Odvolávanie sa žalovaným na nedodržanie postupov podľa ŠOP samo o sebe podporuje tvrdenie,

že konanie žalobcu nedosahovalo intenzitu zakladajúcu možnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Porušenie ŠOP je v pracovnom poriadku uvádzané ako menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny. K namietanému posudzovaniu technologických postupov zo strany súdu uviedol, že sám
žalovaný predložil v konaní listinný dôkaz - Stretnutie zástupcov Embraco Slovakia a ZO OZ KOVO
Embraco - Slovakia zo dňa 04.07.2023 na stretnutí ktorom žalovaný poukázal na nedôležitosť váženia

kompresorov, keď samotnú váhu nekalibroval v dvojročnej periodicite, čo bolo potvrdené i p. E.. Výroba
na linke EM3 bola ukončená a zamestnancom bol ponúknutý výkon iných druhov prác, a preto žalovaný
nebol nútený rušiť pracovné miesta. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

17. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Zdôraznil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru je možné aj v prípade, keď zamestnanec poruší pracovnú disciplínu
so závažnosťou, ktorá nie je priamo spojená so vznikom materiálnej alebo inej škody. Ak raz došlo
medzi zamestnávateľom a zamestnancom k nezvratnej strate dôvery, ktorá je kľúčová pre ich pracovný
vzťah, obnovenie dôvery už nie je možné, čo by mal súd zohľadniť. Opätovne uviedol, že žalobcovi
neponúkol žiadnu inú vhodnú prácu a dané tvrdenie nebolo počas súdneho konania ničím preukázané.

Za podstatné považoval, že p. E. mu v rámci internej komunikácie potvrdil, že o používaní daných
magnetochnevedel.Tentofaktjeuvedenýakodôkazvsúdnomkonaní,pričomtvrdeniažalobcu,žetento
fakt mu nebol známy, a že neexistuje žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by preukázal pravdivosť tvrdení
p. E. považuje za zavádzajúce. Uviedol že, svedok p. F. má síce v zmysle ZP právo vyžadovať informácie
od zamestnancov, avšak nepôsobí ako údržbár a nezúčastňuje sa na školeniach, ktoré sú určené pre

údržbárov a ako predseda odborov sa a nezúčastňuje bežného pracovného procesu, a tým pádom nemá
priame skúsenosti s aktuálnymi procesmi vo výrobe. Svedok, ktorý bol mimo výrobného procesu počas
tohto obdobia, nemá plnú predstavu o tom, ako sa tieto procesy za desať rokov vyvinuli. Zdôraznil,
že výroba na linke EM v čase ukončenia pracovného pomeru pokračovala a spoločnosť prijímala
nových zamestnancov, a preto jednoznačne prepustenie žalobcu nebolo spojené s žiadnym plánovaným

znižovaním výroby alebo zatváraním linky. Aj keby bola výroba na linke ukončená žiadnym spôsobom
to nemá vplyv na prejedávanú vec. Podľa ŠOP platných v danom čase sa váhy mohli kontrolovať
pomocou závaží alebo aj vynulovaním váhy a v prípade vyradenia niektorého zariadenia na kontrolu
kvality kompresora na linke bolo potrebné informovať svojho nadriadeného. Použitie týchto dvoch metód
poskytuje viaceré možnosti na kontrolu presnosti váhy, čím sa zabezpečuje dôkladné overenie, že váhy

naozaj fungujú podľa predpísaných štandardov. Kalibrácia váhy je samozrejme dôležitým krokom, ale
ako je uvedené, nie je jediným spôsobom na overenie správnosti jej fungovania váhy, avšak je dôležité
vykonávať i testovanie pomocou závaží alebo vynulovanie váhy, ktoré poskytujú ďalšie záruky, že váha
funguje správne a že výsledky váženia sú presné.

18. Žalobca v odvolacej duplike v podstatnom zotrval na svojich vyjadrení, pričom zdôraznil, že
vo svojich vyjadreniach neuviedol, že jediným predpokladom pre platnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru je vznik škody ale bol to sám žalovaný, ktorý vymedzil dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru ako úmyselné poškodenie majetku žalovaného bez toho, aby preukázal,
že konaním žalobcu došlo k vzniku škody. Mal za to, že jeho samotné konanie nedosahuje

taký stupeň intenzity, pre ktorý by mohol zamestnávateľ uplatniť okamžité skončenie pracovného
pomeru. Konanie zamestnanca, musí byť závažného charakteru, aby došlo k narušeniu dôvery
medzi zamestnávateľom a zamestnancom, avšak v danom prípade, konanie spočívajúce v nahlásení
problému, následným uložením magnetov na váhu do príchodu p. E., nemožno považovať za závažnéporušenie pracovnej disciplíny z pohľadu posúdenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Poukázal
na skutočnosť, že si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, nakoľko zamestnávateľ mu do uvedeného
konania nijakým spôsobom nevytýkal neuspokojivé plnenie pracovných úloh či porušovanie pracovnej

disciplíny. Namietal, že v žiadnom zo svojich tvrdení neuvádza, žeby žalovaný neposkytol súdu internú
dokumentáciu, v ktorej p. E. deklaruje nevedomosť o použití magnetov na váhach, v snahe spochybniť
tvrdenia žalobcu. Vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s vyjadreniami súdu o tom, že žalovaný mal
vedomosť o používaní magnetov na váhach, nakoľko predchodca pána E. túto vedomosť mal a taktiež
o tejto praxi vedelo aj oddelenie údržby a v tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že žalovaný

tak, ako žalobca, mal možnosť predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. K postupu podľa ŠOP
platného v čase konania žalobcu uviedol, že ako z jeho výsluchu ako aj z predložených dôkazov je
zrejmé, že žalobca postupoval v súlade so ŠOP ako aj zaužívanou tolerovanou praxou u žalovaného.
Žalovaný nijako nepreukázal, žeby žalobca najprv váhy nevyresetoval. Zdôraznil, že z listinného dôkazu
predloženého žalovaným -Stretnutie zástupcov Embraco Slovakia a ZO OZ KOVO Embraco - Slovakia
zo dňa 04.07.2023, jasne vyplýva, že o probléme na linke žalobca informoval p. E., ktorý po odstránení

magnetov z váhy oznámil žalobcovi, aby z dôvodu zlej kondície váh privolal údržbu, ale odstavenie
linky nenariadil. Kalibrácia váhy znamená preskúšanie váhy výrobcom v celom rozsahu váživosti. Pri
kalibrácii sa skontroluje či váha váži v požadovanej presnosti a v prípade, že nie, dôjde k jej správnemu
nastaveniu, zároveň o kalibrácii sa vystavuje aj certifikát, ktorý by garantoval správnosť meraní na váhe.
Žalovaný vedomý si viacstupňovej kontroly každého kusu kompresora, preto váhy nekalibroval.

19. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 03.03.2025 zotrval sa svojej predchádzajúcej právnej
argumentácii.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou (iba v rozsahu vyhovujúceho výroku I. a zamietajúceho výroku II. je žalovaný
oprávnenouosobou),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniaodvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného voči výrokom I. a II. nie je dôvodné a odvolanie voči výroku III., ktorým súd

žalobu v časti o určenie, že žalovaný je povinný prideľovať žalobcovi naďalej prácu zamietol je potrebné
odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.09.2025 o 10.20 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.09.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej

inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec). Samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz ,ktorý
je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z

povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu, ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.

Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je

nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke
a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval inéskutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a
to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192
a nasl. CSP.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného

práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,

v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

25. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

26. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

27. Z účelu odvolania vyplýva, že nie každej strane sporu prislúcha právo podať odvolanie. Oprávnenie
k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo
významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté

rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom III., ktorým súd zamietol žalobu v časti o určenie,
že žalovaný je povinný prideľovať žalobcovi naďalej prácu, žalovanému žiadna ujma spôsobená nebola,
a preto žalovaný nebol vo vzťahu k tomuto výroku oprávnený podať odvolanie. Odvolací súd preto
odmietol odvolanie žalovaného proti výroku III. v zmysle § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a §
205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná

vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy v
súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver (s výnimkou
právneho posúdenia otázky voľných pracovných miest), pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto
odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.32. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v prevažnej časti stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného
spochybňujúce správnosť napadnutého rozsudku a skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

33. Súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia a závery, ktoré
prijal, vysvetlil preskúmateľným spôsobom, zodpovedajúco správne aplikovaným a interpretovaným
právnym normám pokiaľ išlo o záver súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru so žalobcom a
nepreukázaní tvrdení žalovaného o existencii dôvodov, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo žiadať
ďalšie zamestnávanie žalobcu.

34. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) a ods. 2 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

35. Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

36. Ako vyplýva z judikatúry, povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti
zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b) ZP) a spočíva v plnení povinností
stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 ZP), pracovným poriadkom,
pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie

pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia
pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným
porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie),

je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§
68 ods. l písm. b) a § 63 ods. l písm. e), časť vety pred bodkočiarkou ZP). Tieto pojmy, napriek tomu,
že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a
ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Intenzita porušenia pracovnej
disciplíny je jedným zo základných hľadísk pre voľbu a použiteľnosť prostriedku postihu porušenia

pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
pod.

37.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod

uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom (§ 70 ZP). Z § 15 ZP vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na
okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje

pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bolurčitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného
dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať

do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo
bol pracovný pomer okamžite skončený. Výklad prejavu vôle (§ 15 ods. 1 ZP) môže smerovať len k
objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu
vôle nemožno „nahradzovať“ alebo „doplňovať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal alebo ktorú

síce mal, ale neprejavil ju (porov. napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.11.1996, sp. zn. 2
Cdon 198/96, uverejnený pod č. 35 v časopise Súdna judikatúra, roč. 1998, a obdobnej veci sa týkajúci
napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.10.1996 sp. zn. 3 Cdon 946/96, uverejnený pod č.
29 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1997).

38. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) ZP patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou,

t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré
tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám
hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu skutočností. Pri zisťovaní intenzity
porušenia pracovnej disciplíny súd prihliadne najmä k osobe žalobcu ako zamestnanca, ako aj k
osobe žalovaného ako zamestnávateľa, k funkciám, ktoré zastávali, k dobe a situácii, za ktorej došlo

k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych
povinnostízamestnanca,kdôsledkomporušeniapracovnejdisciplínyprezamestnávateľa,akoajktomu,
či svojim konaním žalobca spôsobil žalovanému škodu.

39. Súd prvej inštancie sa v bodoch 22 až 24, 29 a 30 odôvodnenia dostatočne vysporiadal s otázkou

závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý s ním
žalovaný okamžite skončil pracovný pomer a odvolací súd na predmetné závery v plnom rozsahu
odkazuje.

40. K odvolacej námietke žalovaného, ktorou sa nestotožnil so zamietnutím jeho návrhu o určenie, že od

žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby ďalej žalobcu zamestnával, ako i súvisiacej námietke
o nepreukázanosti tvrdenia žalobcu o tom, že mu žalovaný ponúkol inú vhodnú prácu odvolací súd
uvádza, že tieto odvolacie námietky nie sú dôvodné.

41. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

42. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

43. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

44. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

45. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany (pozri komentár
k § 149). Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania
(§ 153 a 154). Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia

skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za
podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu
popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150
ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (pozri
komentárk§150).Akstranasporuneunesiebremenopopretiaskutkovýchtvrdeníprotistrany,nastupuje

ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie
skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že
žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so
skutkovým stavom tvrdeným protistranou.46. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou strany sporu. Bolo preto
v záujme žalovaného, v konaní kvalifikovane zastúpeného advokátom, aby mal súd prvej inštancie

k dispozícii všetky skutočnosti/tvrdenia ako i dôkazy potrebné na uskutočnenie podrobného vecného
preskúmania dôvodnosti nároku už pred prvým pojednávaním vo veci.

47. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v žiadnom zo svojich podaní ani na žiadnom pojednávaní
účinne nepoprel žalobcovo tvrdenie, že mu pri podpise doručenia upozornenia na závažné porušenie

pracovnej disciplíny bola ponúknutá pracovná pozícia operátora. K uvedenému tvrdeniu žalobcu
žalovaný v priebehu konania nezaujal žiadne stanovisko a po prvý krát sa k uvedenému tvrdeniu
vyjadril až v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie preto v napadnutom rozsudku vzhľadom na vyššie
uvedené správne konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že žalobcovi bolo pri doručení predmetného
upozornenia ponúknuté miesto operátora linky, ktoré odmietol. Následne na základe nespornosti tohto
tvrdenia žalobcu súd taktiež správne vyhodnotil ako nedôvodný protinávrh žalovaného podľa § 79 ods.

1 ZP, ktorým žiadal aby súd rozhodol, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával. Ak by žalovaný považoval namietané konanie žalobcu (uloženie magnetov na váhy)
za závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru,
neponúkol by žalobcovi prácu na pozícii operátora linky. Žalovaný preto v konaní nepreukázal dôvody,
vedúce k záveru, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť

skončenia pracovného pomeru, naďalej zamestnával.

48. V upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný uviedol, že žalobca úmyselne
pozmenil výsledky nameraných hodnôt, tým že na zariadenie (váhy) umiestnil magnety, čím porušil
článok III.2-9 pracovného poriadku – úmyselné poškodenie majetku. V oznámení o okamžitom skončení

pracovného pomeru žalovaný odôvodnil skončenie pracovného pomeru tým, že dňa 30.05.2023
zistil, že žalobca úmyselne pozmenili výsledky nameraných hodnôt tým, že ste na zariadenie váh
na váženie kompresorov pred a po naplnení olejom umiestnili magnet, pričom takto pozmenené
výsledky nezodpovedajú štandardnému procesu výroby kompresorov a preto zamestnávateľ nedokáže
zákazníkom garantovať požadovanú kvalitu produktu. Uviedol, že úmyselné konanie žalobcu, ako aj

jeho dôsledky sú bližšie popísané a vysvetlené v upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny
zo dňa 14.06.2023 vrátane jeho doplnenia zo dňa 03.07.2023. Ďalej poukázal na znenie časti III. 2, bod
9 (a tiež i 12) Pracovného poriadku, v zmysle ktorého sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny
pre ktoré má zamestnávateľ právo okamžite skončiť so zamestnancom pracovný pomer považuje
úmyselné poškodenie akéhokoľvek majetku zamestnávateľa alebo poškodenie majetku dodávateľov /

poskytovateľovslužiebnachádzajúcichsavareálizamestnávateľa.Napriektaktovymedzenémudôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru v konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, žeby
v dôsledku vytýkaného konania žalobcu bola spôsobená škoda a jeho argumentácia bola založená
len na hypotetickej škode, ktorá by mohla v budúcnosti vzniknúť. V konaní nebolo sporným, že každý
vyrobenýkompresormásvoje výrobnéčíslo,nazákladektoréhojemožnézistiť,čikompresoryvyrobené

v čase, kedy boli magnety umiestnené na váhe, sú vadné resp. boli vyrobené nekvalitne a teda aj či
v dôsledku ich vád došlo k vzniku škody. Napriek uvedenému, žalovaný ani v odvolacom konaní netvrdil,
že reálne došlo k vzniku škody.

49. V ďalšom namietal, že súd dospel k nesprávnemu záveru o vedomosti žalovaného o umiestňovaní

magnetov na váhy nastavovačmi len na základe tvrdenia žalobcu a výpovede svedka p. F., ktorého
dôveryhodnosť spochybnil. Odvolací súd považuje i túto odvolaciu argumentáciu za nedôvodnú.

50. Jedným z dôkazných prostriedkov je svedecká výpoveď upravená v § 196 a nasl. CSP.
Predmetom svedeckej výpovede sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami. Každá fyzická

osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Svedkom môže
byť aj zaujatá osoba, teda osoba, ktorá má na výsledku sporu záujem. Svedok je preto osobou
nezastupiteľnou a nezameniteľnou (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.,
str. 742). Ak súd zistí okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť svedkovu dôveryhodnosť, vezme ich do

úvahy pri hodnotení svedeckejvýpovede. Dôveryhodnosť svedka súd hodnotí s prihliadnutím na
jeho pomer k stranám sporu aj k prejednávanej veci, k jeho rozumovej aj duševnej úrovni a k
okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá. Rovnako zohľadňuje
správanie svedka pri výsluchu (jeho presvedčivosť, ochotu odpovedať na otázky, plynulosť výpovede,istotu a pod.) aj poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (súlad svedeckej výpovede
s inými dôkazmi). K záveru o nedôveryhodnosti svedka môžu viesť len závažné rozpory v jeho
výpovedi, resp. rozpory medzi výpoveďami svedkov navzájom a tvrdeniami protistrany v konaní.

Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 276/014 uviedol, že spochybňovanie
objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného
rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné,
objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, v prípadoch, keď jediným dostupným dôkazom
je práve iba výpoveď účastníkov konania, či svedkov, majúcich medzi sebou takýto vzťah, by viedlo

k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň k vytvoreniu neakceptovateľnej
„prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov konania. Svedok môže odoprieť
výpoveď iba v prípadoch uvedených v § 201 ods. 1 CSP.

51. Žalovaný v podanom odvolaní na jednej strane namietal dôveryhodnosť svedeckej výpovede p.
F., dôvodiac, že p. F. už vyše 10 rokov pôsobí ako predseda odborov u žalovaného a nepracuje

vo výrobe, a preto vzhľadom na zmenu výrobných procesov, avšak na druhej strane sám v konaní,
konkrétne vo vyjadrení k výsluchom, poukazoval na jeho svedeckú výpoveď a na jej základe vystaval
časť svojej argumentácie. V predmetnom vyjadrení sám žalovaný uviedol, že „aj technici aj nastavovači
si boli vedomí, že používanie magnetov nie je v súlade so ŠOP a že to môže skresliť výsledky
váženia“, čím sám pripustil, že zamestnanci zaradení na týchto pracovných pozíciách mali vedomosť

o využívaní magnetov na váhach. Taktiež odvolací súd zdôrazňuje že vypočutie svedka p. F. žalovaný
v konaní nijakým spôsobom nenamietal a až v podanom odvolaní napáda dôveryhodnosť a pravdivosť
jeho výpovede. Súd prvej inštancie v odôvodení rozhodnutia (bod 22) konštatoval, že zamestnanci
zodpovední u žalovaného za opravy strojov a zariadení na výrobných linkách (oddelenie údržby a
predchodca terajšieho technológa) mali vedomosť o tom, že nastavovači si pri probléme s váhami

vypomáhajú magnetmi, aby nemuseli na čas do opravy váh odstavovať výrobu na linke, a preto uzavrel,
že túto vedomosť mal aj žalovaný, pričom následne uviedol, že vedomosť o tejto praxi získal dňa
30.05.2023isúčasnýtechnológp.E.poprivolaníkproblémunaváhachžalobcomnaEMlinku.Námietka
žalovaného, že súd konštatoval vedomosť technológa Šiveca o týchto praktikách preto nie je pravdivá.

52. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v konaní nenavrhol na preukázanie skutočnosti, že zamestnanci
žalovaného pracujúci na úseku zodpovednom za opravy strojov a zariadení na výrobných linkách
a zamestnanci zaradení na rovnakej pracovnej pozícii ako žalobca nemali vedomosť o tom, že
nastavovači si pri probléme s váhami vypomáhajú magnetmi, aby nemuseli na čas do opravy váh
odstavovať výrobu na linke, a teda na preukázanie toho, že takýto postup nebol u žalovaného

zaužívanou a tolerovanou praxou žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že za
situácie, keď sú tvrdenia strán konania ohľadom určitých skutočností sporné a na preukázanie, tej ktorej
spornejskutočnostinavrhnevykonaťdôkazlenjednazostrán,súdmôžekonštatovaťpreukázanieurčitej
skutočnosti už z vykonania jedného dôkazu.

53. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd už považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, za dodržania
pravidiel formálnej logiky, dospel k správnym skutkovým zisteniam, dostatočne zistil skutkový stav,
ktorý aj následne správne právne posúdil. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že námietky
žalovaného v odvolaní sú neopodstatnené, preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. a II. ako vecne správny potvrdil na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené

dôvody v súlade s § 387 ods. 2 CSP.

55. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. V súlade s cit. ustanoveniami CSP odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).