Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106177
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.AlenyAntalovejaMgr.MariánaŠtulajtera,vprávnejveci
žalobcu: SMER – sociálna demokracia, so sídlom Súmračná 25, 821 01 Bratislava, IČO: 31 801 242,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., so sídlom Holubyho 35, 902 01 Pezinok,
IČO: 50 750 810, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom
Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/
OLP/1019/21170/2023 zo dňa 14. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote (ďalej ako „prvostupňový
orgán“) rozhodnutím č. A/2022/766 zo dňa 21.10.2022 uložil žalobcovi podľa zákona č. 355/2007 Z.z.

o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 355/2007 Z.z.“) pokutu vo výške 5 000 eur za správny
delikt vymedzený v ust. § 57 ods. 33 písm. a) cit. zákona (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie o uložení pokuty“). Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol,
že na podujatí „Čapicový protest“, ktorý organizoval žalobca 17.10.2021 v Rimavskej Sobote (s miestom
konania Amfiteáter Rimavská Sobota), bol v tento deň vykonaný štátny zdravotný dozor zameraný
na overenie dodržiavania opatrení nariadených Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

(ďalej aj „ÚVZ SR“) pri ohrození verejného zdravia z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území
Slovenskej republiky počas pandémie ochorenia COVID-19.

2. Prvostupňový orgán na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že účastník konania
(žalobca) ako organizátor hromadného podujatia umožnil nie menej ako desiatim osobám vstup do
priestorov hromadného podujatia bez toho, aby overil, či osoby vstupujúce do priestorov hromadného
podujatia spĺňajú požiadavky zvoleného režimu hromadného podujatia podľa § 3 písm. b) bod 3.

VyhláškyÚraduverejnéhozdravotníctvaSlovenskejrepublikyč.254/2021,ktorousanariaďujúopatrenia
pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam hromadných podujatí, zverejnenej vo Vestníku Vlády
Slovenskej republiky 07.10.2021 (ďalej ako „Vyhláška č. 254/2021“). Žalobca umožnil vstup osôb na
podujatie bez toho, aby overil, či pri týchto vstupujúcich osobách sa jednalo o plne očkované osoby, čímv rozpore s opatrením podľa § 3 písm. c) bod 3. Vyhlášky č. 254/2021 porušil svoju povinnosť umožniť
vstup do priestorov hromadného podujatia len účastníkom v zvolenom režime. Na základe uvedeného
bola žalobcovi uložená pokuta za nesplnenie opatrení pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4

Zákona č. 355/2007 Z.z., a to v časti § 48 ods. 4 písm. d) a z) v nadväznosti na ust. § 3 písm. b) bod
3. v spojení s § 3 písm. c) Vyhlášky č. 254/2021.

3. Pri vykonávaní štátneho zdravotného dozoru vyhotovili osoby vykonávajúce dozor v mene
prvostupňového orgánu fotodokumentáciu oznamu umiestneného pri vstupe do priestorov hromadného

podujatia, ktorý bol označený ako „Všeobecné opatrenia pre výkon hromadných podujatí v zmysle
vyhlášky č. 254 ÚVZ SR“. Na tomto ozname organizátor hromadného podujatia uviedol: „Vstup výlučne
plne očkovaným osobám“. Oznam sa nachádzal pri vstupe do priestorov hromadného podujatia.
Z uvedeného orgán verejnej správy vyvodil, že organizátor hromadného podujatia (žalobca) si pre
hromadné podujatie zvolil režim podľa § 3 písm. b) bod 3. Vyhlášky č. 254/2021, pri ktorom sa umožňuje
vstup na hromadné podujatie výlučne plne očkovaným osobám. V takomto prípade má organizátor

hromadného podujatia povinnosť vykonať opatrenia, ktoré vedú k splneniu uloženej povinnosti -
povinnosti umožniť vstup do priestorov hromadného podujatia len účastníkom v zvolenom režime (v
tomto prípade v režime „plne očkované osoby“). Súčasne bol pri vykonávaní štátneho zdravotného
dozoru vyhotovený videozáznam zachytávajúci vstup do priestorov hromadného podujatia, na ktorom
vidieť, že organizátor podujatia bez vykonania kontroly/skúmania splnenia požiadaviek režimu umožnil

bez kontroly vstup na hromadné podujatie nie menej ako desiatim osobám (podľa § 2 ods. 2 písm.
c/ Vyhlášky č. 254/2021 platil pre hromadné podujatia organizované v 1. stupni ohrozenia COVID
AUTOMAT-u limit maximálne 10 osôb, pokiaľ organizátor umožňuje vstup do priestorov hromadného
podujatia aj iným osobám ako osobám v režime OTP, poznámka správneho súdu). Prvostupňový
orgán podujatie s názvom „Čapicový protest“ považoval za podujatie, ktoré malo charakter hromadného

podujatia pre účely aplikácie Zákona č. 355/2007 Z.z. a Vyhlášky č. 254/2021 s odôvodnením, že
na podujatí sa zúčastnil väčší počet osôb a po dobu dlhšiu ako zanedbateľnú sa spoločne zdržiaval
za rovnakým účelom na rovnakom mieste. Podujatie bolo vopred zvolané a malo vopred stanovený
program. Osoby, u ktorých nebola vykonaná kontrola zvoleného režimu, mohli ostatné osoby vystaviť
riziku šírenia nákazlivej choroby COVID-19.

4. Rozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/1019/21170/2023 zo dňa 14.07.2023 žalovaný ako odvolací orgán na
základe odvolania podaného žalobcom zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v časti o uložení
pokuty zo sumy 5 000 eur na sumu 3 000 eur (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie
žalovaného“). Ostatné časti výroku zostali nezmenené.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia (výkon štátneho
zdravotného dozoru a zistené skutočnosti, začatie a priebeh správneho konania, uloženie pokuty a
odôvodnenie jej výšky), a taktiež zhrnul obsah podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a s poukazom na príslušnú právnu

úpravu konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, že
účastník konania (žalobca) porušil povinnosti podľa § 52 ods. 1 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z.,
podľa ktorého sú právnické osoby povinné plniť opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48
ods. 4 nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Tým, že účastník konania nekontroloval
dodržiavanie ním zvoleného režimu „plne očkovaných osôb“, porušil § 2 písm. c) Vyhlášky č. 254/2021.

6. Na odvolaciu námietku, že „Čapicový protest“ nebol hromadným podujatím (že išlo výlučne o
„zhromaždenie“ podľa zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve) žalovaný reagoval tak,
že „Čapicový protest“ nemal výlučne charakter protestného zhromaždenia, keď jeho súčasťou bola
aj kultúrna zložka. Zápisnica z vykonaného štátneho zdravotného dozoru ako aj fotodokumentácia

vykonaná na mieste jasne poukazuje na výkon kultúrneho programu počas trvania tohto podujatia,
ktorý tvoril viac ako jednu tretinu uvádzanej doby trvania podujatia, preto kultúrnu zložku nemožno
považovať za zanedbateľnú. S poukazom na zákon č. 96/1991 Zb. o verejných podujatiach podľa
žalovaného podujatie „Čapicový protest“ možno považovať taktiež za verejné kultúrne podujatie, čiže
organizované podujatie hromadného charakteru, t.j. vo všeobecnosti hromadné podujatie, na ktorého

usporadúvanie sa v danom čase vzťahovala Vyhláška č. 254/2021. Žalovaný poukázal na to, že
uplatňovanie zhromažďovacieho práva podľa zákona č. 84/1992 Zb. a organizácia hromadných podujatí
v zmysle citovanej vyhlášky nie sú vzájomne sa vylučujúce pojmy. Sporné podujatie bolo nielen
protestným zhromaždením, ale aj hromadným podujatím. Uplatňovanie zhromažďovacieho práva sícenie je predmetnou vyhláškou regulované, avšak účastník konania podujatie kultúrnym programom pod
vyhlášku zaradil, keď narušil charakter podujatia ako výslovne protestného zhromaždenia. Tvrdenie
žalobcu, že si režim „plne očkovaní“ zvolil sám, dobrovoľne, nad rámec zákonných povinností,

nezodpovedá právnemu stavu. Pretože účastník konania (žalobca) usporiadal hromadné podujatie,
bol povinný dodržať všetky podmienky vyplývajúce z Vyhlášky č. 254/2021. Podľa § 2 ods. 3 písm.
a) Vyhlášky č. 254/2021 zákaz podľa odseku 1 (zákaz usporadúvať hromadné podujatia v územných
obvodoch okresov 3. stupňa ohrozenia) sa nevzťahoval na hromadné podujatia, ak všetci účastníci
budú v dobe začiatku hromadného podujatia plne očkovaní, a podujatia, ktoré budú v prípade počtu

viac ako 1000 účastníkov ohlásené na miestne príslušnom regionálnom úrade verejného zdravotníctva
najneskôr 48 hodín pred jeho začiatkom. Z uvedeného vyplýva, že ak chcel účastník konania (žalobca)
usporiadať hromadné podujatia v počte viac ako 500 osôb v exteriéri (účastník konania túto kapacitu
niekoľkonásobne prekročil), musel využiť generálnu výnimku v režime „plne očkovaní“.

7. Podľa žalovaného sa účastník konania dopustil chybnej kvalifikácie svojho podujatia ako výlučne

protestného zhromaždenia, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia Vyhlášky č. 254/2021, avšak
nerozporoval skutočnosť, že k samotnému plneniu povinností podľa § 3 písm. c) predmetnej vyhlášky
nedochádzalo. Preto je zrejmé, že účastník konania naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa §
57 ods. 33 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z. Prvostupňový orgán postupoval správne, keď z uvedených
dôvodov uložil účastníkovi konania pokutu. Odvolací orgán však zvážil výšku uloženej pokuty z hľadiska

závažnosti, spôsobu, času trvania a následkov protiprávneho konania v oblasti ochrany, podpory a
rozvoja verejného zdravia a výšku uloženej pokuty znížil na 3 000 eur. Uviedol, že je dôležité, aby orgány
verejnej správy uplatňovali svoju skoršiu rozhodovaciu činnosť v kontexte aktuálnych rozhodnutí, resp.
to isté realizovali aj vo vzťahu k rozhodnutiam nadriadených orgánov.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

8. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd
zrušil rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie je

nezákonné, pretože obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný
rozhodol na podklade skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom, z ktorého ustálil, že žalobca
nekontrolovaním dodržiavania ním zvoleného režimu „plne očkovaní“ porušil § 3 písm. c) Vyhlášky č.
254/2021. Pokuta bola žalobcovi uložená za správny delikt podľa § 57 ods. 33 Zákona č. 355/2007
Z.z., t.j. nesplnenie opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007

Z.z. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal a na tom zotrval, že protest, počas
ktorého sa podľa názoru žalovaného mal dopustiť správneho deliktu, nebol hromadným podujatím v
zmysle Zákona č. 355/2007 Z.z. a Vyhlášky č. 254/2021. Žalobca sa teda nemohol dopustiť správneho
deliktu, ktorý mu je napadnutým rozhodnutím ako aj prvostupňovým rozhodnutím kladený za vinu.
Protest, na ktorom sa mal údajného deliktu dopustiť, bol zhromaždením organizovaným podľa zákona

č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, ktorého účelom bola realizácia ústavou garantovaného práva
zhromažďovať sa. Napriek uvedenému žalovaný vyhodnotil protest ako hromadné podujatie, dôvodom
čoho bola skutočnosť, že na proteste došlo k niekoľkým hudobným vystúpeniam, čím je podľa názoru
žalovaného naplnená definícia kultúrneho podujatia podľa zákona č. 96/1991 Zb. S takýmto posúdením
sa žalobca nestotožnil. Z pozvánky na protest vyplýva, že išlo o akciu, jediným cieľom ktorej bolo

vyjadrenie nesúhlasu s Vládou Slovenskej republiky a ňou v tom čase prijímanými opatreniami. Tomu
zodpovedal názov podujatia „Čapicový protest“, ako aj jej program - politické vystúpenia, prejavy hostí,
prijatie memoranda a predstavenie referendových otázok. Kultúrna zložka tvorila len doplnkovú a v
pomere k rozsahu podujatia krátkotrvajúcu časť akcie. Dôvodom účasti účastníkov na proteste rozhodne
nebolo vypočuť si umelecké vystúpenia. Žalobca podujatie vopred oznamoval Mestu Rimavská Sobota

ako zhromaždenie podľa zákona č. 84/1990 Zb. a nie ako koncert, ktorý by bolo potrebné oznámiť podľa
§ 3 ods. 1 zákona č. 96/1991 Zb. Žalobca trval na tom, že si režim „plne očkovaní“ zvolil nie preto, že
by ako organizátor hromadného podujatia mal povinnosť tak urobiť, ale dobrovoľne, nad rámec svojich
zákonných povinností, pretože hromadné podujatie neorganizoval. Na žalobcu sa tak nevzťahovala ani
povinnosť umožniť vstup do priestorov hromadného podujatia len účastníkom v zvolenom režime. Tým,

že obmedzenie vstupu účastníkov nariadil žalobca dobrovoľne, bolo jeho autonómnym rozhodnutím,
či splnenie podmienky plnej zaočkovanosti bude alebo nebude u každého jedného účastníka protestu
kontrolovať. Z týchto dôvodov žalovaný podľa žalobcu nesprávne právne posúdil konanie žalobcu ako
správny delikt a nesprávne aplikoval na jeho konanie Vyhlášku č. 254/2021. Žalobca sa nedopustilprotiprávneho konania, pretože sa na jeho konanie nevzťahovali opatrenia pri ohrození verejného
zdravia upravené vyhláškou. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa rozhodol
pre účel podujatia uplatniť generálnu výnimku pre režim „plne očkovaní“ špecifikovanú v § 2 ods. 3

písm. a) Vyhlášky č. 254/2021, podľa ktorého sa zákaz podľa ods. 1 nevzťahuje na hromadné podujatia,
ktorých všetci účastníci budú v dobe začiatku hromadného podujatia plne očkovaní, toto tvrdenie
žalovaného sa podľa žalobcu nezakladá na pravde a ani nevychádza z textu predmetnej vyhlášky.
Uplatnenie § 2 ods. 3 písm. a) vyhlášky špecifikovalo výnimky z § 2 ods. 1 tohto predpisu, kde sa
zákaz usporadúvania hromadných podujatí vzťahoval výlučne na územné obvody okresov 3. stupňa

ohrozenia COVID AUTOMAT-u. Okres Rimavská Sobota, kde sa protest konal, však patril v čase jeho
konania (17.10.2021) do 1. stupňa ohrozenia COVID AUTOMAT-u, preto sa naň generálna výnimka
nevzťahovala. Žalobca sa nerozhodol uplatniť generálnu výnimku, ako tvrdí žalovaný, ale rozhodol sa
zvoliť režim „plne očkovaní“ dobrovoľne. Žalobca výslovne v správnej žalobe uviedol, že napáda výlučne
nesprávne právne posúdenie veci orgánov verejnej správy.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podstatná časť žalobných námietok je postavená

na tvrdení žalobcu, že podujatie „Čapicový pochod“ bolo protestom, t.j. zhromaždením podľa zákona
č. 84/1990 Zb. a nešlo o hromadné podujatie vo forme koncertu. Z uvedeného tvrdenia vyplýva
aj ďalšie tvrdenie žalobcu, a to, že si režim „plne očkovaní“ zvolil dobrovoľne, a nie preto, že mu
táto povinnosť vyplývala z Vyhlášky č. 254/2021 ako organizátorovi hromadného podujatia. S týmto
žalovaný vyslovil nesúhlas. Organizovanie hromadných podujatí bolo v danom čase v okrese Rimavská

Sobota povolené. Pre výkon hromadných podujatí v interiéri aj exteriéri boli stanovené opatrenia v §
3 Vyhlášky č. 254/2021 účinnej od 11.10.2021. Počas štátneho zdravotného dozoru bola vyhotovená
fotodokumentácia, videodokumentácia a spísaná zápisnica. Ako je zrejmé zo zápisnice, žalobca si
pre svoje podujatie, ktoré malo jednoznačne povahu hromadného podujatia (vzhľadom na veľký počet
zúčastnených osôb ako aj s ohľadom na vopred stanovený program s kultúrnou zložkou) zvolil režim

„očkovaní“. Oznam o tom, že žalobca si zvolil tento režim bol vyvesený pri vstupe na formáte A4. Pri
vstupe do priestorov amfiteátra sa síce nachádzali osoby konajúce v mene organizátora, tieto však
boli poverené len zbieraním písomných údajov o vstupujúcich osobách v rozsahu meno, priezvisko,
adresa bydliska a telefónne číslo. Tieto osoby nekontrolovali, či vstupujúce osoby spĺňajú režim „plne
očkovaní“. Žalobca umožnil vstup do priestorov amfiteátra všetkým osobám. Z tohto dôvodu sa dopustil

porušenia nariadených opatrení. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 96/1991 Zb. o verejných
kultúrnych podujatiach sa verejnými kultúrnymi podujatiami rozumejú verejnosti prístupné koncerty,
hudobné a tanečné produkcie. Žalobca vo svojej argumentácii opomenul skutočnosť, že „Čapicový
protest“ nemal výlučne charakter protestného zhromaždenia. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení
ako aj v podanej správnej žalobe priznal, že súčasťou podujatia bola aj kultúrna zložka. Zápisnica

z vykonaného štátneho zdravotného dozoru ako aj fotodokumentácia vykonaná na mieste jasne
poukazuje na výkon kultúrneho programu, a to v zmysle programu podujatia umelcami/súbormi: A. B.,
B. C. D. C., C. E., či A. F.. Hoci kultúrna zložka tvorila doplnkovú časť akcie, bola zaradená do programu
podujatia a tvorila jednu tretinu uvádzanej doby trvania podujatia, preto ju nemožno považovať za
zanedbateľnú zložku programu ako tvrdil žalobca. Kultúrna vložka podujatia je nepochybne programom,

ktorý môže prilákať obecenstvo i bez záujmu k protestnej časti podujatia. Preto išlo nielen o protestné
zhromaždenie, ale aj hromadné podujatie organizované tým istým organizátorom. Pre posúdenie veci
je bezpredmetné, či by prítomní účastníci podujatia uviedli, že prišli na politické zhromaždenie a nie na
kultúrne podujatie. Za smerodajnú žalovaný nepovažoval ani skutočnosť, že žalobca svoje podujatie
pri oznamovaní označil ako zhromaždenie a nie ako koncert. Zvolenie režimu „očkovaní“ preukazuje,

že si žalobca bol vedomý, že sa naňho vzťahuje v tom čase účinná vyhláška, pretože organizoval
hromadné podujatie. Pretože žalobca usporiadal hromadné podujatie kultúrneho charakteru, vzťahovali
sa na neho príslušné opatrenia pre výkon hromadných podujatí kultúrneho charakteru podľa § 7
Vyhlášky č. 254/2021. Súčasne bol povinný dodržať aj všeobecné opatrenia pre výkon hromadných
podujatí uvedené v § 3 predmetnej vyhlášky, okrem iného aj povinnosť umožniť vstup do priestorov

hromadného podujatia len účastníkom v zvolenom režime. Je nepochybné, že žalobca svojím konaním,
t.j. nekontrolovaním zvoleného režimu porušil opatrenie podľa § 3 písm. c) vyhlášky. Túto skutočnosť
žalovaný ani nerozporoval. Žalovaný má za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca
porušil povinnosť podľa § 52 ods. 1 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z., a to tým, že porušil opatreniapodľa § 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z.z. nariadené a špecifikované vo Vyhláške č. 254/2021, a teda
svojím protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu na úseku verejného
zdravotníctva. Preto žalovaný navrhol, aby správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy potvrdil a

správnu žalobu zamietol.

6. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Správny súd v Banskej Bystrici sa ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie

pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol
dňa 16.10.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia
rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 17.09.2025 do 18.10.2025 (§ 137
ods. 4 SSP).

8. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z. účinného v čase spáchania správneho deliktu (t.j.
k17.10.2021)správnehodeliktunaúsekuverejnéhozdravotníctvasadopustífyzickáosoba–podnikateľ
alebo právnická osoba, ak nesplní nariadené opatrenie na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods.
2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 až 5 alebo opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 4

ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením.

9. Podľa § 57 ods. 43 Zákona č. 355/2007 Z.z. účinného v čase spáchania správneho deliktu (t.j.
k 17.10.2021) konanie o uloženie pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán
verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď

k porušeniu povinnosti došlo.

10. Podľa § 59 ods. 1 Zákona č. 355/2007 Z.z. účinného v čase spáchania správneho deliktu (t.j.
k 17.10.2021) orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom

konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods.
4, ak § 59b neustanovuje inak.

11. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) a z) Zákona č. 355/2007 Z.z. Úrad verejného zdravotníctva alebo
regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými

sú: zákaz alebo obmedzenie hromadných podujatí (písm. d/), dočasné podmieňovanie vstupu do
prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné
podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu
COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom
výsledku testu na ochorenie COVID-19; potvrdenie, ktorým sa osoba preukazuje musí byť platné v

zmysle nariadeného opatrenia (písm. z/).

12. Podľa § 3 písm. a) až c) Vyhlášky č. 254/2021 pre výkon hromadných podujatí v interiéri aj exteriéri
sa ustanovujú nasledovné opatrenia:
a) v prípade hromadných podujatí organizovaných v exteriéri je organizátor povinný vyhradiť priestor

hromadného podujatia a vyznačiť jeho vstup a výstup,
b) zvoliť režim a zabezpečiť pri vstupe do priestorov hromadného podujatia oznam o skutočnosti, či
organizátor umožňuje vstup na hromadné podujatie: 1. aj iným osobám ako osobám v režime OTP, 2.
výlučne osobám v režime OTP, alebo 3. výlučne plne očkovaným osobám.
c) vstup do priestorov hromadného podujatia umožniť len účastníkom v režime zvolenom podľa písm.

b); kombinovanie rôznych režimov pre jedno hromadné podujatie sa zakazuje.

13. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej
správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovenýdôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže ide o správnu
žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo
znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny

súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom
žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov

považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm.
e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle §
195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v
prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd aj v prípade správnej žaloby
vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh

účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

14. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil výrok rozhodnutia
prvostupňového orgánu v časti o uložení pokuty (pokutu znížil z 5 000 eur na 3 000 eur), avšak stotožnil
sa so záverom o spáchaní správneho deliktu žalobcom a s uložením sankcie za nesplnenie opatrení

pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. d) a z) Zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s §
3 písm. b) bod 3. a písm. c) Vyhlášky č. 254/2021 pri organizácii podujatia „Čapicový protest“, ktorý sa
konal dňa 17.10.2021 v Amfiteátri v Rimavskej Sobote.

15. Z okolností veci vyplýva, že na základe vopred avizovaného programu podujatia (politické

vystúpenia, prejavy hostí, hudobné vystúpenia) Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v
Rimavskej Sobote (prvostupňový orgán) uskutočnil v mieste konania podujatia štátny zdravotný dozor,
počas ktorého vyhotovil písomnú zápisnicu zo štátneho zdravotného dozoru ako aj fotodokumentáciu,
videodokumentáciu a zvukové záznamy. Štátny zdravotný dozor bol zameraný na overenie dodržiavania
opatrení nariadených Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného

zdravia z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky počas pandémie
ochorenia COVID-19 uverejnených vo Vyhláške č. 254/2021.

16. Podľa zápisnice z vykonaného štátneho zdravotného dozoru sa podujatie uskutočnilo v ohradenom
priestore, pri vstupe do ktorého bol umiestnený oznam, že vstup je umožnený len pre plne očkované

osoby. Pri vstupe stáli štyri osoby, ktoré zaznamenávali údaje o vstupujúcich osobách v rozsahu: meno a
priezvisko, adresa bydliska a telefónne číslo. Organizátor umožnil vstup všetkým osobám bez rozdielu.
Podľa skutkových zistení orgánu verejnej správy (žalobcom nerozporovaných), organizátor hromadného
podujatia bez vykonania kontroly - skúmania splnenia požiadaviek podľa § 3 písm. b) bod 3. Vyhlášky
č. 254/2021, umožnil vstup na hromadné podujatie nie menej ako desiatim osobám bez toho, aby

overil, či tieto osoby vstupujúce do priestorov hromadného podujatia spĺňajú požiadavky zvoleného
režimu hromadného podujatia (výlučne plne očkované osoby), čím podľa orgánu verejnej správy porušil
povinnosť umožniť vstup do priestorov hromadného podujatia len účastníkom v zvolenom režime.

17. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán podujatie s názvom

„Čapicový protest“ považoval za podujatie, ktoré malo charakter hromadného podujatia pre účely
aplikácie Zákona č. 355/2007 Z.z. a Vyhlášky č. 254/2021, s argumentáciou, že na podujatí sa zúčastnil
väčší počet osôb a po dobu dlhšiu ako zanedbateľnú sa spoločne zdržiaval za rovnakým účelom na
rovnakom mieste, toto podujatie bolo vopred zvolané a malo vopred stanovený program.

18. Už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal, že protest nebol hromadným
podujatím v zmysle Zákona č. 355/2007 Z.z. a Vyhlášky č. 254/2021. Podľa žalobcu išlo o protest,
ktorý bol vyjadrením práva zhromažďovať sa garantovaného v čl. 28 Ústavy SR. Zhromaždenie bolo
organizované v súlade so zákonom č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, pričom organizátor
si splnil všetky s podujatím spojené zákonné povinnosti (najmä ohlásenie zhromaždenia). Žalobca

tiež argumentoval, že pojem hromadné podujatie nemá pre účely Zákona č. 355/2007 Z.z. a jeho
vykonávacie predpisy legálnu definíciu. Protesty ako prejavy ústavného práva zhromažďovať sa nie sú
súčasťou Vyhlášky č. 254/2021 a ani extenzívnym výkladom jej ustanovení nemožno podľa žalobcu
dospieť k záveru, že ju (vyhlášku) bolo možné aplikovať. Žalobca poukázal na stanovisko Regionálnehoúradu verejného zdravotníctva v Bratislave zo dňa 11.10.2021, podľa ktorého protest nemožno
označiť za hromadné podujatie. V tom čase platná Vyhláška ÚVZ SR č. 241/2021 nezakazovala ani
neobmedzovala právo pokojne sa zhromažďovať. Žalobca argumentoval, že si ako organizátor protestu

režim „plne očkovaní“ zvolil nad rámec svojich zákonných povinností. Tým, že toto obmedzenie vstupu
účastníkov nariadil dobrovoľne, bolo taktiež jeho autonómnym rozhodnutím, či splnenie podmienky plnej
zaočkovanosti bude alebo nebude u každého jedného účastníka akcie kontrolovať.

19. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že Vláda Slovenskej republiky vyhlásila podľa § 8

zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva počnúc dňom 12.03.2020 na území Slovenskej
republiky mimoriadnu situáciu z dôvodu ohrozenia verejného zdravia (mimoriadna situácia trvala aj
v čase organizácie podujatia „Čapicový protest“).

20. V nadväznosti na uvedené bolo prijaté Opatrenie ÚVZ SR sp. zn. OLP/8326/2020 zo 14.10.2020
ako aj ďalšie naň nadväzujúce vyhlášky ÚVZ SR, ktorými sa nariadili opatrenia pri ohrození verejného

zdravia k obmedzeniam hromadných podujatí. Podľa Opatrenia ÚVZ SR sp. zn. OLP/8326/2020 zo
14.10.2020 (písm. D/), s účinnosťou od 15.10.2020 do odvolania sa podľa § 48 ods. 4 písm. d) Zákona
č. 355/2007 Z.z. všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám
zakazuje usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy
v jednom okamihu v počte nad 6 osôb. Z uvedeného vyplýva, že pojem „hromadné podujatie“ na

účely ochrany verejného zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19 sa používal pre zoskupenie viac
ako 6 osôb, a to nielen pre podujatia kultúrnej, zábavnej, či spoločenskej povahy, ale aj podujatia
„inej“ povahy. Z toho vyplýva, že predmetné obmedzenie sa vzťahovalo aj na protestné zhromaždenie
organizované žalobcom. Správny súd nespochybňuje, že protest bol zhromaždením, v rámci ktorého
ľudia realizovali ústavou garantované právo zhromažďovať sa zaručené čl. 28 Ústavy SR. Podľa ods. 2

tohto článku podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných
miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Hoci je teda
nepochybné, že právo pokojne sa zhromažďovať je garantované Ústavou SR, platí, že podmienky jeho
výkonu ustanoví (na základe výslovného odkazu čl. 38 ods. 2 Ústavy SR) zákon. Týmto zákonom

je predovšetkým Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, je ním však aj Zákon č. 355/2007
Z.z. o ochrane verejného zdravia, ktorý oprávňuje úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad
verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariadiť opatrenia, ktorými sú zákaz alebo
obmedzenie hromadných podujatí (§ 48 ods. 4 cit. zákona).

21. Je pravda, že samotný Zákon č. 355/2007 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu „hromadné
podujatie“, možno sa však oprieť o text Opatrenia ÚVZ SR sp. zn. OLP/8326/2020 a naň nadväzujúcich
vyhlášok, v zmysle ktorých bol upravený zákaz usporadúvania podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej,
spoločenskej či inej povahy v jednom okamihu v počte osôb nad 6.

22. Po prijatí Opatrenia ÚVZ SR sp. zn. OLP/8326/2020 zo 14.10.2020 boli v reakcii na zmeny
aktuálnej epidemiologickej situácie prijímané jednotlivé vyhlášky, ktoré upravovali opatrenia pri ohrození
verejného zdravia. Jednou z nich bola aj Vyhláška č. 254/2001 (platná od 11.10.2021). Pri usporadúvaní
hromadnýchpodujatíbolonutnédodržiavaťkapacitypodujatízávisléodzaradeniadanéhookresudotzv.
COVID AUTOMAT-u. V čase platnosti Vyhlášky č. 254/2001 pre okresy zaradené do 1. stupňa ohrozenia

(do ktorého v čase organizácie podujatia „Čapicový protest“ patril okres Rimavská Sobota) platilo, že
v prípade režimu „kompletne zaočkovaní“ bolo podujatie bez kapacitného limitu (s tým, že organizátor
bol povinný mať zoznam účastníkov a uchovávať ho po stanovený čas).

23. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že súčasťou programu podujatia boli okrem politických

vystúpení a prejavov aj hudobné vystúpenia viacerých účinkujúcich (napr. Čarovné ostrohy, B. C.,
B. G., A. F., A. B., C. E.). Avšak, bez ohľadu na to, či žalovaný posúdil sporné podujatie aj ako
hromadné podujatie kultúrneho charakteru (užšiu kategóriu hromadných podujatí), išlo s ohľadom na
počet zúčastnených osôb tohto organizovaného podujatia, ktoré boli sústredené na jednom mieste po
dlhšiu ako zanedbateľnú dobu, nesporne o podujatie spĺňajúce podmienku „hromadnosti“. Dôvodom

posúdenia žalobcom organizovaného podujatia ako podujatia hromadného nebola skutočnosť, že na
proteste došlo k hudobným vystúpeniam, ako to namietal žalobca v správnej žalobe. Ako je uvedené
v bode 3. tohto rozsudku, prvostupňový orgán konštatoval, že v prípade „Čapicového protestu“ išlo
o hromadné podujatie v dôsledku toho, že sa na ňom zúčastnil väčší počet osôb a po dobu niezanedbateľnú sa spoločne zdržiaval za rovnakým účelom na rovnakom mieste, toto podujatie bolo
vopredzvolenéamalovopredstanovenýprogram.Preuvedenýzávertedanebolorelevantným,čiorgán
verejnej správy podujatie s ohľadom na hudobné vystúpenia zaradil do skupiny verejných kultúrnych

podujatí podľa § 1 ods. 1 písm. zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, resp. že
žalovaný v súvislosti s podujatím odkazoval aj na § 7 Vyhlášky č. 254/2021 špecifikujúci opatrenia pre
výkon hromadných podujatí kultúrneho charakteru, pretože podstatným z pohľadu rozhodnutia bolo
zistenie, že žalobca bol organizátorom hromadného podujatia (podujatia na ktorom sa zúčastnilo viac
ako 6 osôb), pričom ako organizátor hromadného podujatia nesplnil všeobecné opatrenia pri ohrození

verejného zdravia nariadené ÚVZ SR v intenciách § 48 ods. 4 písm. d) a z) Zákona č. 355/2007 Z.z., a to
opatrenia podľa § 3 písm. b) a c) Vyhlášky č. 254/2021, konkrétne povinnosť 1/ zvoliť režim opatrenia
(t.j. rozhodnúť, či umožní vstup: aj iným osobám ako osobám prežime OTP, 2. výlučne osobám v režime
OTP, alebo 3. výlučne plne očkovaným osobám) a súčasne vstup do priestorov hromadného podujatia
umožniť len účastníkom v režime zvolenom podľa písmena b).

24. S ohľadom na uvedené skutočnosti podstatnú námietku správnej žaloby, že žalobcom organizovaný
protest, počas ktorého sa mal dopustiť správneho deliktu, nebol hromadným podujatím zmysle Zákona
č. 355/2007 Z.z. a Vyhlášky č. 254/2021, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

25. V nadväznosti na uvedené nebola dôvodná ani námietka, že žalobca si režim podujatia (vstup

umožnený len plne očkovaným osobám) zvolil dobrovoľne. Podľa § 3 písm. b) bod 3. Vyhlášky č.
254/2021 bol organizátor podujatia povinný zvoliť si režim, v ktorom umožňuje vstup na hromadné
podujatie a zverejniť ho v ozname pri vstupe do priestorov hromadného podujatia.

26. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukázal na to, že

žalobca sa rozhodol pre účel podujatia uplatniť generálnu výnimku pre režim „plne očkovaní“ podľa §
2 ods. 3 písm. a) Vyhlášky č. 254/2021, správny súd uvádza, že ust. § 2 ods. 3 písm. a) Vyhlášky
č. 254/2021, ako to uviedol aj žalobca, špecifikovalo výnimky z § 2 ods. 1, podľa ktorého sa zákaz
usporadúvať hromadné podujatia vzťahoval výlučne na územné obvody okresov 3. stupňa ohrozenia
COVID AUTOMAT-u, avšak zo znenia ustanovenia § 2 ods. 3 vyplýva, že toto ustanovenie sa aplikovalo

širšie, t.j. nielen na územné obvody okresov 3. stupňa ohrozenia.

27. Orgány verejnej správy na základe zisteného skutkového stavu (ktorý žalobca nerozporoval) potom
konanie žalobcu (umožnenie vstupu do priestorov hromadného podujatia bez kontroly, či vstupujúce
osobyspĺňajúpodmienkyzvolenéhorežimu)správneposúdilakosprávnydeliktpodľa§57ods.33písm.

a) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase spáchania správneho deliktu (Správneho
deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí právnická osoba, ak nesplní nariadené opatrenie
pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným
opatrením).

28. Pokiaľ žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval na „stanovisko“
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave z 11.10.2021, z obsahu administratívneho
spisu vyplýva (konkrétne zo Zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci zo dňa 22.09.2022), že išlo
o poukaz na článok z portálu H., obsahom ktorého bolo vyjadrenie hovorkyne tohto regionálneho
úradu verejného zdravotníctva v tom zmysle, že (vtedy platná) Vyhláška č. 241/2021 nezakazuje ani

neobmedzuje právo pokojne sa zhromažďovať. Podmienky výkonu tohto práva však v danom období
boli regulované príslušnými opatreniami na ochranu verejného zdravia obsiahnutými v jednotlivých
vyhláškach (vrátane Vyhlášky č. 254/2021), ktoré boli prijaté na základe zákonného splnomocnenia
ÚVZ SR (§ 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z.z.). Samotná hovorkyňa Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva v Bratislave vo vyjadrení, na ktoré poukázal žalobca, apelovala na to, že ľudia, ktorí na

protestprídu,samusiariadiťpríslušnou„vyhláškouhlavnéhohygienika“.Otázkouvyhlasovaniavyhlášok
Úradu verejného zdravotníctva SR sa zaoberal Ústavný súd SR už v náleze PL. ÚS 8/2021, ktorým
judikoval, že úrady verejného zdravotníctva sú tak, ako vyžaduje čl. 123 ústavy, zákonom zriadené
orgány štátnej správy, ktoré sú zákonom o ochrane verejného zdravia (Zákonom č. 355/2007 Z.z.)
splnomocnené vydávať všeobecne záväzné predpisy (vyhlášky), ako aj to, že vyhlášky Úradu verejného

zdravotníctva môžu byť vyhlasované vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

29.Pokiaľideosankciu(jejdruhavýšku)zatzv.inýsprávnydeliktpodľa§57ods.33Zákonač.355/2007
Z.z., citovaný zákon hovorí, že príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 39 a pri určení výšky pokuty prihliada
na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

30. Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje vo sfére
správneho uváženia. Správna úvaha vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné
iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné

uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným
predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený.
Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje
mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol.
Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom

konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty sú v danom
prípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21.03.2018, sp. zn. 3 Asan/1/2016, bod 24.). Správny súd konštatuje, že
peňažná pokuta bola v tomto prípade uložená v rámci zákonného rozpätia s konštatovaním, že orgán
verejnej správy prihliadal na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, t.j. na

všetky zákonom vymedzené kritériá pre určenie výšky pokuty. Správny súd podotýka, že v konaní
o správnej žalobe vo veciach správneho trestania môže vykonať tzv. sankčnú moderáciu uloženej
pokuty, v rámci ktorej môže samostatne posúdiť okolnosti odôvodňujúce inú výšku pokuty, než aká bola
uložená orgánom verejnej správy, avšak sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty môže správny súd
v zmysle § 198 ods. 1 SSP vykonať len na návrh žalobcu. Keďže žalobca návrh na vykonanie sankčnej

moderácie v správnej žalobe neuplatnil, správny súd sankčnú moderáciu žalobcovi uloženej pokuty
nemohol vykonať.

31. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy
nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd nezistil niektorú

z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Preto správny súd s poukazom na § 190 SSP správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania

nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd
nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože tento si nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, ani správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému
v zmysle § 168 SSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§

444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a/ SSP).