Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123368620
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123368620.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: A. B., s miestom podnikania

C.XXXX/XX,XXXXXD.,IČO:47936177,právnezastúpeného:Beňo&partnersadvokátskakancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému:
I.V.A., s.r.o., so sídlom Komenského 848, 069 01 Snina, IČO: 36 452 751, právne zastúpenému: LEGAL
& CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 237 325, o zaplatenie
5.200,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 02.02.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 02.03.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 200,- Eur od 02.04.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
200,- Eur od 02.05.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od
02.06.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.07.2020
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.08.2020 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.09.2020 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.10.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.11.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 200,- Eur od 02.12.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
200,- Eur od 02.01.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od
02.02.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.02.2021
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.03.2021 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.04.2021 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.05.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- Eur od 02.06.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením

pohľadávky vo výške 720,- Eur, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica spolu s
opravou vád návrhu sa žalobca domáhal zaplatenia 5 200,- Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil
tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.01.2016 Rámcovú zmluvu o dielo, na základe ktorej sa

žalobca zaviazal pre žalovaného zhotoviť dielo spočívajúce v sprostredkovateľskej činnosti v oblasti
výroby, poskytovania služieb vedenia motorového vozidla, baliacich činností, manipulácií s tovarom,
administratívnych službách, výskume a vývoji v oblasti prírodných a technických vied. Za vykonané
práce vystavil žalovanému 18 faktúr, ktoré neboli do dnešného dňa uhradené.2. Okresný súd Banská Bystrica návrhu vyhovel platobným rozkazom č.k. 14Up/886/2023 zo dňa
21.08.2023, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a žalovanú sumu
5 200,- Eur poprel čo do dôvodu aj výšky. Uviedol, že ani jedna z predložených faktúr nebola štatutárom
žalovaného podpísaná a ani inak uznaná, žalobca predložil objednávky len k trom z celkovo 18
uplatneným pohľadávkam, objednávky v každom jednom prípade odkazujú v základných náležitostiach

záväzku na zmluvy o dielo, ktorých platnosť zanikla, predložená faktúra 1/2020 vystavená v januári
odkazujenaobjednávkuzjanuára2020,ktorávšakdodatočneobjednávapráce,ktorémalibyťvykonané
v minulosti - 12/2019 a žalobca nepredložil žiaden dôkaz o vykonaní údajne zazmluvnených prác.
Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.02.2023 sp. zn. 1K/8/2020,
ktorým súd zamietol návrh žalobcu na vyhlásenie konkurzu a to z dôvodu absencie aktívnej legitimácie
žalobcu, nakoľko tento nepreukázal dôvodnosť pohľadávok, ktoré si momentálne uplatňuje v tomto

súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení (replika) uviedol, že vzájomná spolupráca so žalovaným bola
založená na základe viacerých zmlúv o dielo, pričom minimálne 2 z týchto zmlúv mali písomnú
formu. Následne žalobca pre žalovaného poskytoval služby na základe ústnych dohôd, pričom pre

vznik obchodnozáväzkového vzťahu je postačujúca aj ústna dohoda. Dôkazom o vykonaní prác
mali byť písomné objednávky podpísané bývalým konateľom žalovaného, Ing. Kišom, e- mailová
komunikácia medzi žalobcom a bývalou konateľkou žalovaného, pani E., e- mailová komunikáciou
generálne splnomocneného zástupcu F. G. druhej konateľky žalovaného, pani G.. Vo vzťahu k údajnej
potrebe podpisovania vystavených faktúr uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka

nevyplýva povinnosť žalobcom vystavené, riadne doručené a zaevidované faktúry opatriť podpisom
štatutárneho orgánu žalovaného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný v konaní o vyhlásení
konkurzu predložil zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, súčasťou ktorých sú aj pohľadávky
uplatnené v tomto konaní. Tvrdenia o tom, že žalovaný voči žalobcovi nemá žiadne záväzky a tieto nikdy
nevznikli preto považuje za účelové v snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.10.2023 (duplika) uviedol, že potvrdenie predložené v konkurznom
konaní podľa jeho názoru osvedčuje len to, že pohľadávka je vedená v účtovníctve žalovaného v súlade
s predpismi o účtovníctve a neosvedčuje oprávnenosť predmetnej pohľadávky. Apeloval na skutočnosť,
že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že vykonal práce, na základe ktorých si uplatňuje

svoj údajný nárok.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.01.2024, 13.03.2024 a 19.06.2024, na ktorom vykonal
dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a vypočutím svedkov.
Svedkyňa A. E. ako bývalá konateľka a aktuálne spoločníčka žalovaného uviedla, že žalobca vykonával

prežalovanéhovrokoch2015až2021všetkypotrebnépráce,ktorýmihoúkolovalaonasamaakoajpani
G. a pán G. a to na základe písomných a ústnych dohôd. Za vykonané práce si mal mesačne uplatňovať
faktúry a to mailom, prípadne osobne priamo vo firme. Všetky tieto faktúry boli zaevidované priamo
svedkyňou ako účtovníčkou spoločnosti a neboli nikdy rozporované zo strany žalovaného. Žalovaný od
roku 2015 faktúry žalobcovi pravidelne uhrádzal. Zmluvná odmena žalobcu mala byť dojednaná podľa

jej tvrdení na 1 000,- Eur mesačne, avšak potom, ako žalovaný nedostal povolenie od Ministerstva
hospodárstva SR na výkon svojej činnosti, znížila sa mesačná odmena žalobcu na 200,- Eur mesačne.
Zároveň k veci uviedla, že k faktúram nevyžadovali objednávky zo strany žalobcu.
Svedok H. I. ako bývalý zamestnanec žalovaného a bývalý konateľ tejto spoločnosti uviedol, že od roku
2015 bol radovým zamestnancom spoločnosti I.V.A s.r.o. a v tomto čase už žalobca A. B. vykonával pre

žalovaného práce a rovnako tomu bolo aj počas jeho pôsobenia ako konateľa žalovaného v roku 2020.
Uviedol rozsah prác vykonávaných žalobcom a spôsob fakturácie pre žalovaného.
Svedok F. J. G. ako zodpovedná osoba na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu u
žalovaného uviedol, že v rokoch 2016 až 2018 celkovo riadil obchodnú spoločnosť I.V.A. s.r.o.. Následne
vrokoch2019až2020vtejtospoločnostizastupovalsvojumanželkuakokonateľkuspoločnosti.Uviedol,

že o nárokoch žalobcu sa dozvedel až v konkurznom konaní a po marci 2020, kedy opätovne nastúpil do
spoločnosti. Nemal vedomosť o výkone akýchkoľvek činností žalobcu pre žalovaného. Zároveň potvrdil,
že emailami predloženými v konaní zo strany žalobcu zadával pracovné činnosti priamo žalobcovi.Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 01.01.2016 a dňa 01.01.2017

Rámcovú zmluvu o dielo s predmetom plnenia vymedzeným v článku 2 uzatvorenej zmluvy, ktorých
platnosť zanikla ku koncu roku 2016, respektíve 2017. Následne žalobca a žalovaný pokračovali v
spolupráci na základe ústnej dohody. Konkrétne práce žalobcovi zadávali vtedajší konatelia spoločnosti
I.V.A s.r.o., A. E. a H. I. tak, ako to vyplynulo z ich svedeckej výpovede a F. J. G. tak, ako to vyplýva
emailovej komunikácie na č.l 77 až 91.

8. Za vykonané práce žalobca vyhotovil žalovanému faktúry číslo 12/2019, 1/2020, 2/2020, 3/2020,
4/2020, 5/2020, 6/2020, 7/2020, 8/2020, 9/2020, 10/2020, 11/2020, 12/2020, 01/01/2021, a 02/02/2021,
03/03/2021, 01/04/2021 a 01/05/2021 v celkovej sume 5 200,- Eur. Žalovaný uvedené faktúry do
dnešného dňa neuhradil.

Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

10. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonník, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

11. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej

spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

14. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka

omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa
použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Právne posúdenie veci:16. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným boli písomne uzavreté 2 Rámcové zmluvy
o dielo, ktorých platnosť a účinnosť skončila v roku 2016, respektíve v roku 2017. Sporným naopak
bolo, resp. žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany namietal, že medzi žalobcom a žalovaným

neexistovala žiadna zmluva, na základe ktorej by si žalobca mohol vyhotoviť uplatnené faktúry a žalobca
nevykonával pre žalovaného žiadne práce.

17. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na
neho ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože ide o podnikateľské subjekty, ktoré konali pri výkone

podnikateľskej činnosti. Súd uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka a to s poukazom na skutočnosť, že uzatvorenou zmluvou sa žalobca zaviazal
vykonávať pre žalovaného služby na základe individuálnych pokynov a potrieb žalovanému a žalovaný
sa zaviazal žalobcovi za vykonané služby/práce zaplatiť dojednanú mesačnú odmenu.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že vzájomná spolupráca medzi

sporovými stranami pokračovala aj po ukončení platnosti a účinnosti písomných rámcových zmlúv o
dielo. Žalobca aj po uplynutí doby, na ktorú boli tieto zmluvy uzatvorené, t.j. koncom roka 2017 naďalej
pokračoval v poskytovaní svojich služieb pre žalovaného. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplynuli
z výpovedí bývalých konateľov žalovaného, A. E. a H. I.. Svedok H. I., ktorý vykonával činnosť konateľa
žalovaného od 21.03.2018 do 03.03.2020, jednoznačne uviedol, že žalobca od roku 2015 pôsobil v

spoločnosti I.V.A. s.r.o. a pôsobil v nej aj v čase, keď bol konateľom tejto spoločnosti a okrem iných
aj on sám žalobcu úkoloval na vykonávanie jednotlivých prác. A. E. ako spoločníčka spoločnosti od
12.03.2005 do 16.09.2022 a zároveň konateľka spoločnosti v období od 04.03.2020 od 21.04.2022
vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že žalobca vykonával pre žalovaného kontinuálne pracovné
činnosti od roku 2015 až do roku 2021 a bol úkolovaný F. J. G.. Ako účtovníčka firmy rovnako vedela

uviesť, že všetky faktúry zo strany žalobcu boli zaevidované a neboli nikdy zo strany žalovaného
rozporované. Ak teda žalovaný spochybňuje žalobcom uplatnené faktúry za obdobie 12/2019 až
05/2021, pričom obaja konatelia žalovaného pôsobiaci v rozhodnom období potvrdili, že žalobca
vykonával všetky potrebné práce, ktorými bol úkolovaný na základe vzájomnej dohody sporových strán,
obrana žalovaného vyznieva nanajvýš účelovo. Sú to práve konatelia žalovaného ako štatutárne orgány

spoločnosti s ručením obmedzením, ktorí rozhodujú o obchodnom vedení spoločnosti a konali pri výkone
svojej činnosti s odbornou starostlivosťou a to aj pri vstupovaní do obchodno-záväzkových vzťahov.
Ak preto bývalí konatelia žalovaného zhodne potvrdili existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným, súd ich právny vzťah vyhodnotil ako platný.

19. Vo vzťahu k namietanému rozsahu žalobcom vykonaných prác súd uvádza, že práca, ktorú
vykonával žalobca, bola vykonávaná na mesačnej báze a jej rozsah sa menil v závislosti od
pokynov žalovaného - či už konateľov alebo iných oprávnených osôb. Bývalí konatelia žalovaného
pôsobiaci v období, za ktoré si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku, vymedzili náplň práce žalobcu -
napríklad v súvislosti s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky mal žalobca vypracovávať

potrebné formuláre, vykonávať skladové práce, inventúry, zabezpečovať práce v súvislosti s colnými
konaniami a vykonávať všetku potrebnú písomnú agendu, administratívne práce, mal na starosti
zabezpečovanie dodacích listov, korešpondencie, zúčastňoval sa na pracovných cestách na území
Slovenskej republiky ako aj v zahraničí, zatrieďoval špecifický tovar - výrobky obranného priemyslu,
s ktorými sa žalovaný zaoberá v rámci svojej činnosti (výpoveď bývalého konateľa žalovaného H. I.).

Žalobca mal zároveň pripravovať, baliť, repasovať, robiť inventúry a byť nápomocný v súvislosti s
výrobkami obranného priemyslu (výpoveď bývalej konateľky žalovaného A. E.). Svedkovia vo svojich
výpovediachjednoznačneuviedli,žežalovanýprežalobcunevyhotovovalvždyobjednávkyatozdôvodu
charakteru výkonu práce žalobcu, kedy dopredu nebolo možné v tom-ktorom mesiaci alebo období
presne určiť, aké konkrétne práce bude potrebné vykonať.

20. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že v konaní nebola preukázaná dohoda o odmene pre žalobcu
za vykonané práce súd uvádza, že práve naopak, z vykonaného dokazovania výsluchom bývalej
konateľky žalovaného, spoločníčky žalovaného od jeho vzniku až po súčasnosť a zároveň účtovníčky
žalovaného A. E. jednoznačne vyplynulo, že v závislosti od vyššie vymedzeného charakteru práce bola

medzi sporovými stranami dojednaná paušálna odmena vo výške 1 000,- Eur. Po tom, ako spoločnosť
I.V.A., s.r.o. stratila oprávnenie na podnikanie v oblasti obranného priemyslu, bola mesačná odmena
znížená na sumu 200,- Eur mesačne. Žalobca dokonca v konaní uviedol, že pôvodne dojednaná
paušálna suma vo výške 1 000,- Eur mu až do nevyplatenia faktúry 12/2019 bola riadne uhrádzaná,pričom žalovaný túto skutočnosť ani nepoprel a preto ju súd považuje za nespornú. Ak teda žalovaný
riadne uhrádzal všetky svoje záväzky voči žalobcovi od roku 2017 (bez existencie písomnej zmluvy
od roku 2017), až do obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní bez toho, aby

bola spolupráca medzi sporovými stranami ukončená alebo že by preukázateľne došlo k iným zmenám,
obranu žalovaného možno opäť vyhodnotiť ako účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov

21. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo rozumné a logické vysvetlenie vzájomných
vzťahov medzi sporovými stranami, a teda, že ich vzájomná spolupráca pokračovala aj po skončení

písomne uzatvorených zmlúv bez potreby ďalších písomných dohôd. Žalovaný v konaní namietal
absenciu konkrétneho vymedzenia rozsahu prác a výšky odmeny žalobcu ako aj reálneho preukázania
vykonaných prác zo strany žalobcu. Súd však poukazuje na skutočnosť, že konatelia pôsobiaci v období,
za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok, jednoznačne zadefinovali charakter žalobcom vykonaných
prác na základe paušálnej odmeny. Z vykonaného dokazovania svedeckými výpoveďami vyplynulo, že
žalobca mesačne vykonával práce, ktoré nebolo možné vzhľadom na charakter podnikania žalovaného

vopred presne zadefinovať a preto vykonával práce podľa aktuálnej potreby a požiadaviek žalovaného.
Z uvedeného dôvodu bola dojednaná paušálna odmena, ktorá nezávisí od rozsahu vykonaných prác, ale
vypláca sa pravidelne na mesačnej báze bez ohľadu na množstvo a charakter vykonaných prác. To, že
žalobcasvojuprácuriadnevykonal,potvrdilikonateliažalovanéhopôsobiacivrozhodnomobdobíapreto
spochybňovanie vykonania týchto prác priamo žalovaným, za ktorého títo konatelia konali, postráda

vnútornú logiku a nemôže požívať súdnu ochranu. Prílišný formalistický prístup vyžadovaný zo strany
žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s obsahom spisu. Nepochybne,
situácia žalobcu by bola značne jednoduchšia v prípade existencie písomnej zmluvy a písomných
objednávok zo strany žalovaného, avšak zákon pre platnosť takéhoto zmluvného vzťahu nevyžaduje
písomnú formu a z vykonaného dokazovania ako aj praxe zaužívanej medzi sporovými stranami

jednoznačne vyplynulo, že žalobca kontinuálne od roku 2015 poskytoval svoje služby pre žalovaného,
tento mu odmenu za poskytnuté služby riadne hradil a to až do neuhradenia prvej z uplatnených faktúr
v tomto konaní, faktúry číslo 12/2019. Všeobecné súdy nemôžu rozhodovať na základe síce zdanlivo
ľahko sa ponúkajúceho formalistického argumentu, v skutočnosti však argumentu, ktorý bol v zjavnom
rozpore z obsahu spisu (I ÚS 243/2007)

22. Svedok žalovaného F. J. G. síce v konaní uviedol, že žalobcu na výkon jednotlivých prác neúkoloval,
avšak jedným dychom potvrdil existenciu a pravosť emailovej komunikácie predloženej v konaní zo
strany žalobcu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že F. J. G. prostredníctvom A. E. priamo zadával úlohy
na výkon jednotlivých prác pre žalobcu. Navyše, v priamom rozpore s touto emailovou komunikáciou a

teda dôkazmi vykonanými v prejednávanej právnej veci uviedol, že o nároku žalobcu sa dozvedel až z
návrhu na vyhlásenie konkurzu (návrh na vyhlásenie konkurzu bol Okresnému súdu Prešov doručený
dňa 30.05.2022, pozn. súdu). Výpoveď tohto svedka je preto nanajvýš rozporuplná a nedôveryhodná.
Ak totiž svedok sám úkoloval žalobcu na výkon viacerých činností podľa emailovej komunikácie z roku
2020, mohol legitímne očakávať nárok žalobcu na odmenu za tieto činnosti. O nárokoch žalobcu sa

tak nemohol dozvedieť až v roku 2022. Uvedenú argumentáciu podporuje aj skutočnosť, že svedok
na valnom zhromaždení žalovaného schvaľoval účtovné závierky žalovaného za obdobie rokov 2020
a 2021.

23. Súd považuje za dôležité poukázať aj na skutočnosť, že v prejednávanej právnej veci sa rozpor

medzitvrdeniamibývalýchkonateľovžalovanéhoasamotnýmžalovanýmjavíako sporvrámcisamotnej
spoločnosti I.V.A., s.r.o., ktorý však v žiadnom prípade nemôže byť pripisovaný na ťarchu žalobcu a je
potrebné vyvodiť prípadnú zodpovednosť v zmysle platnej právnej úpravy.

24. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca predložil v konaní zoznam záväzkov žalovaného

spracovaným audítorom v návrhu na vyhlásenie konkurzu (č.l. 92 a nasl.), kde je medzi záväzkami
žalovaného zaevidovaný aj nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní (okrem nároku vo výške 200,-
Eur, ktorý vznikol až po vyhotovení predmetného zoznamu). Súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalovaného, že zoznam záväzkov sám o sebe neznamená, že pohľadávka by bola nesporná a po
práve, avšak v kontexte celého konania a vykonaného dokazovania zaradenie pohľadávok žalobcu do

evidencie záväzkov žalovaného podporuje argumentáciu žalobcu o dôvodnosti uplatneného nároku. Ak
byžalovanýodpočiatkuneakceptovalaneevidovalžiadennárokžalobcu,tentobybezpochybynezaradil
na zoznam svojich záväzkov.25. K argumentácii žalovaného, v zmysle ktorej Krajský súd v Košiciach vo svojom Uznesení zo
dňa 08. februára 2023 č. k. 4CoKR/36/2022-261 zamietol návrh žalobcu na vyhlásenie konkurzu na
žalovaného z dôvodu, že by žalobca nepreukázal dôvodnosť pohľadávok, ktoré si momentálne uplatňuje

v tomto súdnom konaní súd uvádza, že Krajský súd vo svojom rozhodnutí bezpochyby skonštatoval,
že pohľadávka žalobcu je sporná a preto návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol. Zo samotného
rozhodnutia Krajského súdu však vyplýva, že judikatúra jednoznačne stanovila, že súd prvej inštancie v
štádiukonkurznéhokonaniadorozhodnutiaovyhláseníkonkurzuniejeoprávnenýzisťovaťoprávnenosť
pohľadávok veriteľov a teda nie je oprávnený zisťovať existenciu alebo neexistenciu sporných

pohľadávok. na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu stačí osvedčenie spornosti splatnej
pohľadávky zo strany dlžníka, teda žalovaného v prejednávanej právnej veci. Osvedčenie spornosti
pohľadávky pritom znamená, že podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych
súvislostí naznačuje, že pohľadávka veriteľa (žalobcu) je skutočne sporná. Otázka preukázania alebo
nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania,
pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci

preukázania prác jeho základu a výšky pohľadávky, ktorého spornosť sa v konaní namieta. Práve
všeobecnému súdu na základe žaloby podanej veriteľom - žalobcom v tomto konaní prináleží po
náležitom dokazovaní vyhodnotiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vyhlásenie konkurzu preto neprejudikuje opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku A
preto námietka žalovaného v tejto súvislosti nedôvodná.

26. Na základe uvedeného považoval súd nárok žalobcu za odôvodnený a preto mu priznal uplatnenú
odmenu vo výške 5 200,- Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Pokiaľ ide o uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

720,- Eur, súd má za to, že si ju žalobca uplatnil oprávnene. Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení
s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku,
ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade,
že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní (Najvyšší súd 2Obdo/59/2021 zo dňa

30.11.2022). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C 370/21 z 1. decembra 2022, v zmysle ktorého „ak jedna a tá istá zmluva upravuje opakujúce sa
dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo poskytnutie musí
zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40 Eur ako minimálna
paušálna náhrada nákladov na vymáhanie“. V Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ

o boji proti oneskoreným platbám v obchodnom styku v preambule bod (19) je uvedené: „S cieľom
odradiť od oneskorených platieb je potrebné, aby veritelia dostali spravodlivú náhradu nákladov na
vymáhanie,ktoréimvzniklivdôsledkuoneskorenejplatby.Nákladynavymáhaniebymalitakistozahŕňať
náklady na vymáhanie administratívnych nákladov a náhradu za interné náklady, ktoré vznikli v dôsledku
oneskorenej platby, pre ktoré by sa mala v tejto smernici stanoviť paušálna minimálna suma, ktorá sa

môže kumulovať spolu s úrokom z omeškania. Náhradou v podobe paušálnej sumy by sa mali obmedziť
administratívne a interné náklady spojené s vymáhaním.“ Z uvedeného vyplýva, že zavedením inštitútu
paušálnej náhrady Európsky parlament a ani slovenský zákonodarca neobmedzil jeho použitie jedným
zmluvným vzťahom ale počtom pohľadávok alebo počtom oneskorených platieb a preto súd priznal
žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa ust. § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka za 18 pohľadávok v celkovej výške 720,- Eur.

28. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný je s plnením v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj uplatnený
úrok z omeškania, a to v zákonnej výške 9 % ročne (základná úroková sadzba ECB predstavovala 0%,
tzn. zvýšená v zmysle ust. § 1 ods. 2 nariadenia o deväť percentuálnych bodov) odo dňa splatnosti

jednotlivých žalobcom uplatnených faktúr.

29. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 CSP.
Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi
v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP,

ktorý možno použiť len výnimočne.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.