Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 7, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24Cb/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124203758
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Longauer

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124203758.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Jánom Longauerom v právnej veci sporu žalobcu: TIDLY reality

s.r.o. so sídlom Dolná 5, Banská Štiavnica, IČO: 46 921 931, zastúpený: AK Matyšáková, s. r. o. so
sídlom Nobelová 13833/12C, Bratislava, IČO: 51 898 276 proti žalovanému: SK Dental s.r.o. so sídlom
Novomestská ulica 8, Trnava, IČO: 48 217 590, zastúpený: HALADA & PARTNERS s. r. o. so sídlom
Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o zaplatenie 12.876,86 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 10.05.2024 domáhal od

žalovaného, aby mu zaplatil sumu 12 876,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne
zo sumy 3 186,68 eur od 16.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 130,14 eur od 26.11.2023 do zaplatenia, zo
sumy 3 186,68 eur od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 3 186,68 eur od 16.01.2024 do zaplatenia, zo
sumy 3 186,68 eur od 16.02.2024 do zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaná
suma predstavuje pohľadávku, ktorá vznikla z nájomného vzťahu a spočíva v dlžnom nájomnom a
platbách za služby za mesiace október 2023 až január 2024.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že žalobca ako prenajímateľ, uzavrel so žalovaným, ako
nájomcom, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 03.06.2020 v znení jej dodatkov č. 1 a 2,
na dobu určitú do 14.6.2025, ktorej predmetom je nájom nebytových priestorov C2-15, C2-37, C2-38,
C2-40a, C2-13b, C2-36, C2-39a a C2-39b nachádzajúcich sa v BC AQUAPOLIS Trnava, v bloku C,
na 2. nadzemnom podlaží, 2ks parkovacích miest označených č.13 a č.14 nachádzajúcich sa na 1.
podzemnom podlaží BC AQUAPOLIS Trnava, a reklamnej plochy o výmere 4,275 m2 nachádzajúcej
sa na fasáde bloku C v BC AQUAPOLIS Trnava (ďalej len „nájomná zmluva“). Účelom nájmu v

zmysle bodu 1.1 nájomnej zmluvy bolo využívanie nebytových priestorov nájomcom na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia: ambulantnej zdravotnej starostlivosti: špecializovanú ambulanciu zubného
lekárstva v špecializovanom odbore zubné lekárstvo, zubno-lekárskej služby prvej pomoci a na
prevádzkovanie administratívnej činnosti, využívanie parkovacích miest na účely parkovania osobných
motorových vozidiel a využívanie reklamnej plochy výlučne na účely umiestňovania reklamy nájomcu.
Žalovaný listom z 28.3.2023 žalobcovi oznámil, že v najbližších dňoch „fakticky ukončí prevádzkovanie
činností, za účelom vykonávania ktorých má v nájme nebytové priestory“ s poukazom na výpovedný

dôvod nájomnej zmluvy v zmysle § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“) a návrhom na ukončenie nájomného vzťahu
dohodou. Dňa 19.4.2023 žalovaný zaslal žalobcovi potvrdenie Okresného úradu Trnava, odboru
živnostenského podnikania z 28.3.2023, o ukončení podnikania v predmete podnikania administratívneslužby s dátumom ukončenia podnikania 29.3.2023. Následne dňa 27.4.2023 žalovaný zaslal žalobcovi
rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 29.3.2023 č. S16851-2023-OP-3, ktorým
sa jeho žiadosti z 8.3.2023 o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia

vydaného ministerstvom 19.7.2018 pod č. S09466-2018-ONAPP-3 vyhovuje a toto povolenie sa ruší
s účinnosťou od 15.5.2023. Nakoniec žalovaný listom z 19.5.2023 zaslal žalobcovi výpoveď nájomnej
zmluvy s odkazom na čl. 10 bod 10.2 písm. a) nájomnej zmluvy a § 9 ods. 3 písm. a) zákona č.
116/1990 Zb. a oznámil žalobcovi novú doručovaciu adresu a sídlo spoločnosti Novomestská ulica
8, 917 01 Trnava. Žalobca z verejne dostupných zdrojov zistil, že žalovaný je jediným spoločníkom

spoločnostiSKDentalNehnuteľnosti,s.r.o.,Halenárska18A,Trnava,IČO:52850293,akoajmajoritným
spoločníkom v spoločnostiach SK Dental TT časť A, s. r. o., Halenárska 18A, Trnava, IČO: 55 228
518 (spoločnosť zapísaná v obchodnom registri 7.3.2023) a SK Dental TT časť B, s. r. o., Halenárska
18A, Trnava, IČO: 55 300 375 (spoločnosť zapísaná v obchodnom registri 23.3.2023). Spoločnosť SK
Dental Nehnuteľnosti, s.r.o., nadobudla nehnuteľnosť, nebytový priestor v projekte Arboria Market v
Trnave (LV č. XXXXX) na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, pričom vklad vlastníckeho

práva k tejto nehnuteľnosti bol povolený 28.02.2023 - 1396/23. Na internetovej stránke skdental.sk sa
v časti Kliniky s preklikom na kliniky v meste Trnava zobrazuje informatívne okno „Zubnú pohotovosť
a kliniku SK DENTAL od 4.4.2023 nájdete na Novomestskej 8 v Trnave - Arborii“. Ako žalovaný sám
avizoval, aktuálne je táto adresa aj sídlom jeho spoločnosti. Z novinového článku pod názvom „Služby na
pohotovosti nikto nechcel. Tandem zubára s právnikom na nich postavili biznis“ zverejneného 14.9.2023

na internetovom portáli www.sme.sk, vyplýva, že „V tomto roku trnavskú kliniku premiestnili z nájmu do
väčších a najmä vlastných priestorov.

Na základe vyššie uvedených a preukázateľných skutočností žalobca vo svojej žalobe ďalej tvrdil, že
je evidentné, že žalovaný objektívne nestratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový

priestor prenajal v zmysle § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., ale cielene a iniciatívne
ukončil prevádzkovanie týchto činnosti, aby mohol premiestniť svoju prevádzku cez personálne
prepojenú spoločnosť do priestorov vlastnených inou svojou personálne prepojenou spoločnosťou. Túto
skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje aj zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného z
27.3.2023,podľaktorejvbode2programuvalnézhromaždeniejednomyseľnehlasmiobochspoločníkov

rozhodlo, že zrušuje predmety podnikania spoločnosti žalovaného, na ktoré bol viazaný účel nájmu.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb.
síce chráni nájomcu a umožňuje mu ukončiť výpoveďou nájomný vzťah v prípade straty spôsobilosti
prevádzkovať činnosť. Ide však o objektívnu stratu spôsobilosti, nie takú, ktorá nastala jeho úmyselným
zavinením alebo úmyselným konaním s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich povinností podľa platnej

nájomnej zmluvy. Iniciatívne ukončenie prevádzkovania činnosti s cieľom „nájsť“ dôvod vypovedania
platnej nájomnej zmluvy je zjavným zneužitím tohto zákonného ustanovenia, priečiace sa jeho zmyslu
a účelu, ktorý ním zákonodarca sledoval.

Žalobca v žalobe právne posúdil spor podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zjavné

zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť
a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Podľa
§ 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý
čas pred uplynutím dojednaného času, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový

priestor najal. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nenaplnil výpovedný dôvod v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia a nájomný vzťah založený Zmluvou medzi žalovaným a našou spoločnosťou
naďalej platne trvá.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa

03.06.2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S., odovzdávací a preberací protokol nájomného
priestoru, prevádzkový poriadok pre nájomníkov v administratívnej budove „Business centrum Aquapolis
Trnava“, dodatok k nájomnej zmluve č.1 a č.2, oznámenie o strate spôsobilosti prevádzkovať činnosť
v predmete nájmu zo dňa 8.03.2023, potvrdenie Okresného úradu Trnava o ukončení podnikania zo
dňa 28.03.2023, rozhodnutie MZ SR č. S16851-2023-OP-3 o zrušení povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia zo dňa 29.03.2023, výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
19.05.2023, výpis z obchodného registra obchodných spoločnosti: SK Dental Nehnuteľnosti, s.r.o., SK
Dental TT časť A, s.r.o., SK Dental TT časť B, s.r.o., výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú.
S., informácie z webovej stránky žalovaného, novinový článok, zápisnica z valného zhromaždeniaspoločnosti žalovaného zo dňa 27.03.2023, list zo dňa 30.05.2023, výzva na prevzatie nebytových
priestorov zo dňa 24.07.2023, faktúra č. 2023-00639, faktúra č. 2231-015, faktúra č. 2023-00696, faktúra
č. 2023-00754, faktúra č. 2024-0064.

4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení z 19.06.2024 uviedol,
že žalobca vo svojej žalobe nepopiera, že žalovaný stratu spôsobilosti vo vzťahu k dohodnutému
účelu nájmu žalobcovi riadne preukázal, a to predložením potvrdenia Okresného úradu Trnava, odboru
živnostenského oprávnenia o ukončení podnikania k predmetu podnikania „administratívne služby“ zo

dňa 28.03.2023 (s účinnosťou od 29.03.2023) a predložením Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2023 o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia: ambulancie zubného lekárstva a zubno - lekárskej služby prvej pomoci (s účinnosťou od
15.05.2023). Žalobca však napriek tomu neakceptuje dôvod žalovaného ako výpovedný dôvod Zmluvy
o nájme a výpoveď nájomcu považuje za neplatnú, nakoľko žalobca tvrdí, že strata spôsobilosti je
výpovedným dôvodom len vtedy, ak táto skutočnosť nastala nezávisle od vôle nájomcu. S uvedeným

tvrdením žalobcu sa žalovaný nemôže stotožniť. Žalovaný v prvom rade uvádza, že k zániku právneho
vzťahu nájmu nebytových priestorov dochádza v dôsledku rôznych právnych skutočností, v tomto
prípade sú to predovšetkým právne skutočnosti výslovne upravené v ust. § 9 zákona č. 116/1990 Zb.
Jedným z dôvodov pre ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou zo strany nájomcu je v zmysle ust.
§ 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. i skutočnosť, že nájomca stratil spôsobilosť prevádzkovať

činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal. Ide o zákonný výpovedný dôvod, ktorý nemožno zmluvne
vylúčiť. Avšak v tomto prípade bola možnosť ukončenia nájmu v zmysle ust. § 9 ods. 3 písm. a) zákona
č. 116/1190 Zb. so žalobcom aj vyslovene dojednaná v Zmluve o nájme; žalobca bol s uvedeným
výpovedným dôvodom tak od počiatku trvania nájomného vzťahu uzrozumený, rovnako musel byť
uzrozumený aj s tou skutočnosťou, že v priebehu dohodnutej doby nájmu môže kedykoľvek nastať

situácia, že žalovaný stratí povolenie na prevádzkovanie činnosti, na ktorú si nebytové priestory ako
nájomca prenajal.
Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho právneho názoru sa spôsobilosťou k prevádzkovaniu
podnikateľskej činnosti sa rozumie oprávnenie k podnikateľskej činnosti nájomcu vykonávané v
prenajatých priestoroch a ktoré je vykonávané na základe živnostenského oprávnenia, prípadne iného

oprávnenia. Zánik takéhoto oprávnenia zakladá výpovedný dôvod podľa ust. § 9 ods. 3 písm. a)
zákona č. 116/1990 Zb. bez ohľadu na to, čo (aká skutočnosť alebo aký úkon) je dôvodom zániku.
V zmysle zákona teda nie je dôležité, z akých dôvodov nájomca túto spôsobilosť stratí, podstatnou
je iba skutočnosť, že v čase vypovedania zmluvy o nájme žalovaný túto spôsobilosť nemá. Strata
živnostenského oprávnenia, prípadne iného oprávnenia na podnikanie, predstavuje výpovedný dôvod

práve vtedy, pokiaľ bol nájom nebytového priestoru dohodnutý za účelom podnikania zodpovedajúceho
práve tomuto živnostenskému oprávneniu, prípadne inému oprávneniu. V čl. 1 bod 1.1 zmluvy o nájme
je jasne definovaný účel nájmu, ktorý bol závislý od tých povolení na podnikanie, ktoré nájomcovi zanikli.
Túto skutočnosť žalovaný vo svojej výpovedi riadne preukázal. Právny názor žalovaného vychádza aj z
ustálenej súdnej praxe. Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25Cb/109/2007 vyplýva, že

stratu spôsobilosti treba chápať ako objektívnu skutočnosť, a takto to mal na mysli aj zákonodarca, keď
v ust. § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. stanovil len formuláciu „nájomca stratil spôsobilosť“
bez toho, aby špecifikoval, aké dôvody viedli nájomcu k strate spôsobilosti. Uvedený záver Okresného
súdu Bratislava I, t. j. skutočnosť, že stratu spôsobilosti nájomcu prevádzkovať činnosť, na ktorú si
nebytový priestor najal, treba chápať ako objektívny fakt, potvrdil tiež Krajský súd Bratislava vo svojom

rozhodnutí, sp. zn. 3Cob/180/2013, podľa názoru ktorého odvolacieho súdu pre posúdenie nároku
žalobcu nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie Bratislavského samosprávneho
kraja o zrušení povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, či žalobca
mohol a mal zamestnať iného zodpovedného vedúceho prevádzky, či nie a či v prenajatých priestoroch
mohol predávať výrobky, na ktoré sa osobitné povolenie nevzťahuje, tieto skutočnosti, na ktoré v

odvolaní žalobca poukázal nemožno vziať do úvahy ani podporne, nakoľko nikoho nemožno nútiť,
aby vyvíjal podnikateľské aktivity. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný
za to, že jeho výpoveď (výpoveď nájomcu) je platným právnym úkonom a že tento úkon vyvolal
účinky smerujúce ku skončeniu nájmu. Nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme zanikol uplynutím
výpovednej doby dňa 30.06.2023. Žalobca teda odo dňa 01.07.2023 nedisponuje platným právnym

titulom, od ktorého by mohol odvodzovať nárok na zaplatenie nájomného, ktorý si voči žalovanému touto
žalobou uplatňuje. Skutočnosť, že faktúry vystavované žalobcom za obdobie po 30.06.2023 žalovaný
považuje za neoprávnené, žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 15.12.2023. Žalovaný faktúryžalobcu neeviduje vo svojom účtovníctve a neuviedol ich ani vo svojom kontrolnom výkaze k DPH, čím
aj vo vzťahu k správcovi dane deklaroval, že predmetné faktúry považuje za neoprávnené.

Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o zneužití práva podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku uviedol, že
toto tvrdenie žalobcu popiera a poukazuje na to, že článok 5 CSP sa vzťahuje na procesné úkony
uplatňované v civilnom sporovom konaní. Ďalej podľa druhej vety predmetného ustanovenia môže
súd sankcionovať procesné úkony priečiace sa zákazu zneužitia procesných práv len v rozsahu
ustanovenom v Civilnom sporovom poriadku. Napríklad za šikanózne či bezdôvodné námietky zaujatosti

v konaní môže súd v zmysle ust. § 58 CSP udeliť poriadkovú pokutu. Sankcionovať úkon žalovaného,
ktorým je jeho výpoveď Zmluvy o nájme, teda v žiadnom prípade nemožno aplikáciou ust. čl. 5 CSP.

5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu list - vrátenie neoprávnených faktúr zo dňa
15.12.2023, rozsudok KS BA 3Cob/180/2013, rozsudok OS BA I 25Cb/109/2007.

6. Žalobca vo svojej replike zo dňa 25.07.2024 reagoval na vyjadrenie žalovaného tým, že z
výpovede žalovaného, a to konkrétne z odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky, č. S16851-2023-OP-3 z 29.03.2023 vyplýva, že žalovaný sám a dobrovoľne požiadal o
zrušenie predmetov činnosti, teda nejedná sa o objektívnu stratu spôsobilosti z dôvodu, ktorý žalovaný
nemohol ovplyvniť, pričom sa taktiež nejedná o samostatné konanie jednej z fyzických osôb, ktoré

sú štatutárnymi orgánmi. Rovnako tu nemožno uplatniť argumentáciu krajského súdu o nemožnosti
nútenia k vyvíjaniu podnikateľských aktivít, pretože žalovaný naďalej a dobrovoľne vyvíja podnikateľské
aktivity prostredníctvom svojich dcérskych spoločností. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Výpoveď žalovaného je v rozpore so zákonom z dôvodu, že žalovaný fakticky

nestratil spôsobilosť vykonávať činnosť na ktorú mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, nakoľko túto činnosť
preukázateľne vykonáva prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti premiestnením prevádzky do
nebytových priestorov vo vlastníctve dcérskych spoločností. Rovnako možno takú výpoveď označiť za
obchádzanie zákonných ustanovení o ukončení nájomnej zmluvy uzatvorenej na určitý čas, nakoľko
žalovaný sa zrušením predmetov činnosti snažil formálne naplniť výpovedný dôvod a zmluvu ukončiť

predčasne.

K zákazu zneužitia práva, ktorý je vyjadrený v čl. 5 Civilného sporového poriadku žalobcu doplnil, že
tento zákaz je rovnakým spôsobom upravený aj v oblasti súkromného práva, a to v ustanovení § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Rímske právo zakotvovalo
zásadunemoturpitudinemsuamallegarepotest,čoznamená,ženiktonesmiemaťprospechzvlastného
nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy rozumieme také správanie
sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto

práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia
práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý
by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných. V predmetnej veci
sa žalovaný správal nepoctivo, v rozpore s dobrými mravmi, ak za účelom predčasného ukončenia
nájomnej zmluvy „zrušil“ predmety podnikania v materskej obchodnej spoločnosti, aby tak formálne

naplnil výpovedný dôvod v nájomnej zmluve a zároveň premiestnil svoju prevádzku, ďalej vykonávanú
prostredníctvom dcérskej spoločnosti, do iných nebytových priestorov. Žalovaný teda formálne stratil
spôsobilosť vykonávať činnosť, na účely ktorej uzavrel nájomný vzťah s našou spoločnosťou, avšak túto
činnosť fakticky ďalej vykonáva.

7. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

8. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

9. Súd mal na základe skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov za preukázané a súčasne
považoval za nesporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo
dňa 03.06.2020 k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájomnej zmluvybolo odovzdanie nebytových priestorov (bližšie špecifikovaných v nájomnej zmluve) v administratívno-
obchodnom centre BC AQUAPOLIS v Trnave nájomcovi do výlučného užívania na dobu 5 rokov odo
dňa platnosti nájomnej zmluvy, t.j. odo dňa 15.06.2020 o 00.00 hod do 14.06.2025 do 24.00 hod. (bod

1.1 nájomnej zmluvy). Súd mal tiež za z tvrdení strán sporu za nesporné, že žalovaný doručil žalobcovi
výpoveď z nájmu uvedených nebytových priestorov listom zo dňa 19.05.2023

10. Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o

nájme (ďalej len „zmluva“) (1). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené
(2). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje
inak (3). Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná (4).

11.Podľa§9ods.3písm.a)zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov,nájomca
môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak stratí
spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal.

12.Podľabodu10.2písm.(a)zmluvyonájmenebytovýchpriestorov,nájomcamôžepísomnevypovedať
túto zmluvu pred uplynutím doby nájmu v každom z nasledovných prípadov: (a) Nájomca stratí
spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si predmet nájmu najal (t.j. ak stratí oprávnenie na výkon
podnikania predstavujúceho účel nájmu).

13. Podľa bodu 10.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov, zmluvné strany sa dohodli, že výpovedná
lehota je jeden (1) mesiac a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho do
kalendárnom mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.

14. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,

zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, orgán príslušný na vydanie povolenia zruší povolenie, ak držiteľ povolenia požiada
o zrušenie povolenia; žiadosť o zrušenie povolenia je držiteľ povolenia povinný podať najmenej dva
mesiace pred dňom, od ktorého žiada povolenie zrušiť.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon),
živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak
živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo
§ 58 ods. 2 písm. a) alebo konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 07.10.2024 oboznámením strán z listinnými dôkazmi,
pričom žalobca ani žalovaný ďalšie dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení nenavrhli, preto
súd vychádzal pri svojom rozhodovaní len zo skutkových tvrdení strán a predložených listinných

dôkazov, ktoré boli súdu predložené do tohto pojednávania. Súd v súlade s ust. § 204 Csp oboznamoval
iba tie listiny, ktoré neboli v priebehu konania doručené druhej strane, alebo ak listina alebo jej obsah
boli protistranou spochybnené.

19. Po preskúmaní zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 03.06.2020 súd dospel k záveru, že

medzi žalobcom a žalovaným vznikol k predmetným nebytovým priestorom platný nájomný vzťah, keďže
nájomná zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 3 zákona 116/1990 Zb.20. Súd mal ďalej za preukázané z potvrdenia o ukončení podnikania, ktoré vydal Okresný úrad
Trnava pod č. OU-TT-OZP1-2023/020451-2 dňa 28.03.2023, že dňom 29.03.2023 zaniklo žalovanému
živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie živnosti: administratívne služby. Rovnako mal súd

za preukázané, že na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. S16851-2023-OP-3
žalovanému zaniklo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného ministerstvom
dňa 19.07.2018 pod č. S09466-2018-ONAPP-3, ktorým žalovanému povolilo prevádzkovanie
zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti - ambulancie zubného lekárstva v mieste
prevádzkovania Piešťanská 3, Trnava (Business Centrum Aquapolis). Toto povolenie bolo zrušené s

účinnosťou od 15.05.2023.

21. Účelom nájmu podľa bodu 1.1 nájomnej zmluvy je (i) využívanie nebytových priestorov nájomcom
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti: špecializovanú
ambulanciu zubného lekárstva v špecializovanom odbore zubné lekárstvo, zubnolekárskej služby
prvej pomoci a prevádzkovanie administratívnej činnosti, (ii) využívanie parkovacích miest na účely

parkovania osobných motorových vozidiel, pričom každé parkovacie miesto je nájomca oprávnený
užívať len na parkovanie jedného (1) osobného motorového vozidla, (iii) využívanie reklamnej plochy
výlučne na účely umiestňovania reklamy nájomcu. Z takto určeného účelu zmluvy súd dovodil, že
nebytové priestory boli prenajaté žalovanému za účelom výkonu podnikateľskej činnosti v oblasti
prevádzkovania zubnej ambulancie a výkonu administratívnych služieb, pričom tieto činnosti sú viazané

práve na živnostenské oprávnenie a povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré žalovaný stratil tým,
že došlo k ich zrušeniu na základe žiadosti žalovaného podľa § podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č.
578/2004 Z. z., resp. podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. Uvedená skutočnosť vyplýva aj
z výpisu z obchodného registra, pričom tieto predmety podnikania boli vymazané z obchodného registra
ku dňu 16.05.2023.

22. Keďže spor medzi žalobcom a žalovaným spočíval predovšetkým v právnom posúdení dôvodu
výpovede danej žalovaným podľa ust. § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., podľa ktorého
nájomca môže písomne vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného
času, ak nájomca stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal, súd

sa zaoberal aj právnym výkladom tohto zákonného ustanovenia. Uvedené ustanovenie upravuje ako
dôvod, pre ktorý je nájomca oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu, stratu spôsobilosti prevádzkovať
činnosť, na ktorú si nájomca daný nebytový priestor prenajal. Je logické, že v prípade právnej
nespôsobilosti vykonávať určitú činnosť zaniká i potreba mať prenajaté nebytové priestory, v ktorých
nájomca vykonával danú činnosť. Samotný pojem spôsobilosť je v tomto prípade zákonodarcom zvolený

zjavne nesprávne, nakoľko zo znenia tohto ustanovenia nie je celkom zrejmé, o akú spôsobilosť ide.
Logickýmvýkladomvšakmožnodospieťkzáveru,žetakoutospôsobilosťoubudeakékoľvekoprávnenie,
zväčša živnostenské, na výkon danej činnosti. V prípade, ak by súd prijal výklad žalobcu, že tento
výpovedný dôvod možno využiť len v prípade, ak nájomca stratí schopnosť (predpoklady) na výkon
predmetu podnikania a nie samotné oprávnenie, takýto záver by viedol k neriešiteľným až absurdným

situáciám. Napríklad, ak by nájomcovi bolo odňaté oprávnenie na podnikanie rozhodnutím súdu alebo
správneho orgánu, pričom nájomca by naďalej disponoval schopnosťami vykonávať dané podnikanie,
bol by takýmto spôsobom nútený zostať v nájomnom vzťahu, čo by viedlo k poškodeniu jeho záujmov.

23. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie bodu 10.2 písm. (a) zmluvy o nájme nebytových

priestorov, ktoré si žalobca a žalovaný medzi sebou dohodli, „Nájomca môže písomne vypovedať túto
zmluvu pred uplynutím doby nájmu v každom z nasledovných prípadov: (a) Nájomca stratí spôsobilosť
prevádzkovať činnosť, na ktorú si predmet nájmu najal (t.j. ak stratí oprávnenie na výkon podnikania
predstavujúceho účel nájmu).“ Takto spresnená formulácia výpovedného dôvodu nájomnej zmluvy
potvrdzuje, že výklad súdu o tom, že strata spôsobilosti prevádzkovať činnosť, predstavuje stratu

oprávnenia na podnikanie, je v súlade s vôľou žalobcu a žalovaného, ktorú prejavili v nájomnej zmluve.

24. Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že žalovaný sám a dobrovoľne požiadal o zrušenie
predmetov činností, preto sa v tomto prípade nejedná o objektívnu stratu spôsobilosti z dôvodu, ktorý
žalovaný nemohol ovplyvniť, ale o samostatné konanie štatutárnych orgánov, čo zákon nepripúšťa.

Takýto výklad žalobcu je rovnako v rozpore s ust. § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., keďže
toto ustanovenie nerozlišuje medzi stratou spôsobilosti z objektívnych alebo subjektívnych (zavinených)
príčin. Systematickým výkladom ustanovení zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov možno
dôjsť k opačnému záveru. Súd poukazuje na ust. § 9 ods. 3 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., podľaktorého nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného
času, ak sa nebytový priestor stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie. Z
takéhoto znenia druhého výpovedného dôvodu je zrejmé, že zákonodarca pre prípad vzniku situácie,

kedy predmet nájmu sa stane nespôsobilým na dohovorené užívanie určil ako podmienku na udelenie
výpovede, že k tejto situácii nemôže dôjsť zavineným nájomcu. Ak by teda zákonodarca chcel takto
obmedziť aj výpovedný dôvod uvedený v ust. § 9 ods. 3 písm. a), mohol tak urobiť rovnakou formuláciou.
Argumentom „a contrario“ je možné dospieť k záveru, že nájomnú zmluvu možno vypovedať z dôvodu
straty spôsobilosti z objektívnych aj subjektívnych príčin.

25. Potrebné je tiež dodať, že pokiaľ je nájomca oprávnený vykonávať viacero živností, prípadne iných
podnikateľských činností a na každú z nich má samostatné oprávnenie a všetky vykonáva v rámci
prenajatého nebytového priestoru, právo vypovedať nájomnú zmluvu v dôsledku straty spôsobilosti
nevzniká, nakoľko nájomca je oprávnený podnikať v prenajatom nebytovom priestore na základe
ostatných živnostenských oprávnení. V tomto prípade však nájomca stratil spôsobilosť na vykonávanie

oboch podnikateľských činností (administratívne služby aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia) a
to v čase pred podaním výpovede, preto možnosť podať výpoveď podľa ust. § 9 ods. 3 písm. a) zákona
o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomcovi vznikla.

26. Uvedené právne posúdenie vyplýva tiež z ustálenej rozhodovacej praxe súdov a to nielen z

rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalovaný, ale aj napríklad z rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
09.03.2015, sp.zn. 35Cb/69/2014, v ktorom súd uviedol „Nakoľko nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podnikateľskom prostredí, bolo i oprávnením žalovaného, aby z tohto prostredia vystúpil, resp. svoju
podnikateľskú činnosť obmedzil, pričom je v zásade nepodstatné z akých dôvodov tak činí. Ak v tomto
prípade stratil žalovaný spôsobilosť prevádzkovať činnosť viazanú na kúpu tovaru na účely jeho predaj

konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod) a to či
už z dôvodov objektívnych alebo subjektívnych, ktorá bola predmetom a účelom nájmu z predmetnej
zmluvy, vznikol mu i nárok zmluvu vypovedať z dôvodov zákonných, vymedzených v ust. § 9 ods. 3
písm. a) zákona č. 116/1990 Zb.“ Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Košice
zo dňa 20.10.2015, sp.zn. 2Cob/100/2015, pričom krajský súd dodal: „Ako už bolo uvedené vyššie,

účelom podnikania je dosiahnutie zisku, subjekt sa stal podnikateľom na základe svojho dobrovoľného
rozhodnutia po splnení zákonom stanovených podmienok. Rovnako dobrovoľne môže túto činnosť
(podnikanie) ukončiť, ak z akýchkoľvek dôvodov nenapĺňa svoj účel - dosiahnutie zisku. Vzhľadom na
uvedené preto nie je možné výraz „stratí oprávnenie“ použitý v § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990
Zb. vykladať zužujúco v tom smere, že by malo ísť o stratu oprávnenia len z objektívnych dôvodov,

t.j. dôvodov nezávislých od vôle daného subjektu. Výklad prezentovaný odvolateľom by v podstate
znamenal vylúčenie akejkoľvek dobrovoľnosti pri ukončovaní podnikateľskej činnosti v nadväznosti
na vyššie cit. ust. zákona. Navyše podmienky „straty“ spôsobilosti v ňom samotnom nie sú bližšie
špecifikované.“

27. Žalobca vo svojej žalobe argumentoval okrem uvedeného ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a
tiež ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalobca poukázal

na to, že v predmetnej veci sa žalovaný správal nepoctivo, v rozpore s dobrými mravmi, ak za
účelom predčasného ukončenia nájomnej zmluvy „zrušil“ predmety podnikania v materskej obchodnej
spoločnosti, aby tak formálne naplnil výpovedný dôvod v nájomnej zmluve a zároveň premiestnil svoju
prevádzku, ďalej vykonávanú prostredníctvom dcérskej spoločnosti, do iných nebytových priestorov.
Žalovaný teda formálne stratil spôsobilosť vykonávať činnosť, na účely ktorej uzavrel nájomný vzťah s

našou spoločnosťou, avšak túto činnosť fakticky ďalej vykonáva. Žalobca považoval preto výpoveď za
neplatnú pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi.

28. Súd v tejto súvislosti preto uvádza, že o úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka, ako zákonného dôvodu na určenie neplatnosti právneho úkonu ide

len v prípade, ak sa nerešpektujú niektoré zo spoločenských, kultúrnych a mravných noriem (t.j.
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a morálnych zásad), ktoré v historickom vývoji osvedčili
istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti (napríklad poctivosť konania v
právnom styku, nezneužívanie výkonu práva, rešpektovania rovnosti účastníkov právnych vzťahov apod.). Výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobcovi z nájmu nebytových priestorov však takýmto úkonom
nie je. Žalovaný udelenou výpoveďou iba využil svoje právo, ktoré mu vyplýva zo zákona a zo
zmluvy o nájme nebytových priestorov. Skutočnosť, že bezprostredne po ukončení nájmu získala

oprávnenie na podnikanie v rovnakých predmetoch činnosti spoločnosť SK Dental Trnava s.r.o., ktorej
je žalovaný jediným spoločníkom, nemožno chápať ako rozpor s dobrými mravmi alebo obchádzanie
zákona, keďže ako súd uviedol vyššie podnikanie je založené na princípe dobrovoľnosti, žalovaný
môže kedykoľvek svoje podnikanie začať, zmeniť, ukončiť alebo podnikať prostredníctvom iného
podnikateľského subjektu. Navyše žalobca ako prenajímateľ takýmto postupom žalovaného neutrpel na

svojich právach, keďže žalovaný mu svoj zámer oznámil dostatočne vopred a to oznámením zo dňa
28.03.2023, pričom žalobcu zároveň vyzval na vzájomné rokovanie o skončení nájmu. Takýto postup
žalovaného možno považovať za korektný a v súlade s dobrými mravmi. Okrem toho súd poukazuje na
skutočnosť, že plynutie výpovednej doby dalo žalobcovi možnosť nájsť si iného vhodného nájomcu a to
bez ohľadu na to, že výpovedná doba bola iba jeden mesiac, keďže na skrátení tejto doby zo zákonnej
trojmesačnej výpovednej doby sa strany dobrovoľne dohodli.

29. Súd z vyššie uvedených dôvodov považuje výpoveď za platný právny úkon. Nájomný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 03.06.2020 skončil
uplynutím výpovednej doby jedného mesiaca (bod 10.3 nájomnej zmluvy) dňa 30.06.2023. Akékoľvek
fakturované sumy týkajúce sa nájomného po skončení nájmu sú teda neoprávnené a súd žalobu preto

v celom rozsahu zamietol.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

34. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a to vzhľadom na to,
že súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znamená plnú úspešnosť
žalovaného v konaní a jeho nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania
v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám

nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).