Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223203346
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223203346.2

Uznesenie

7CoEk/4/2025

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. XXX/X, zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 30,

IČO: 42369436, proti žalovanému: AXXO Media, s. r. o., Iža, Hlavná 189, IČO: 46171045, zastúpený:
JUDr. Zuzana Smatanová, advokátka so sídlom Komárno, Nádvorie Európy, Estónsky dom č. 36, IČO:
42368545, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.
k. 10C/72/2023-85 zo dňa 5. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

7CoEk/4/2025
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

7CoEk/4/2025
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
nahradenia prejavu vôle a v II. výroku žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34, § 35, § 36, § 37, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 46, §

50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 215 ods. 1, ods. 2, § 255, § 262 ods.
1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj zisteným skutkovým
stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.
1.1. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení konštatoval, že zmluvné strany sa písomne nezaviazali,
že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu alebo dohodu. Považoval za preukázané a to aj bez potreby
výsluchu svedkov a zvukovej nahrávky, že medzi sporovými stranami a tretími osobami E. B., F. G. a A.

B. ml. prebiehali rokovania, ktoré však nevyústili do uzavretia akejkoľvek dohody alebo zmluvy. Účastníci
sa dohodli na tom, že žalovanému doručia návrhy zmlúv, ktoré však žalovaný neakceptoval, konštatoval
dôvodyaodrokovaníodstúpil.Ďalejsúdprvejinštanciepoukázalnato,ženazákladeosobnýchstretnutí
budúcich účastníkov zmlúv sa nemožno s úspechom na súde domáhať nahradenia prejavu vôle uzavrieť
kúpnu zmluvu, respektíve akúkoľvek dohodu o urovnaní, obsahujúcu aj kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti.
Poukázal na to, že súd môže nahradiť prejav vôle iba vtedy, ak právny úkon, ku ktorého uzavretiu má

smerovať súdom nahradený prejav vôle spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre jeho platnosť,
neobchádza zákon ani súdne alebo iné úradné rozhodnutia. Prejavená vôľa je primárnym atribútom
právneho úkonu. Predstavuje súlad dvoch prvkov, ktorými sú vôľa a prejav.
1.2. Vo vzťahu k žalobcom navrhovaných svedkov uviedol, že ich výsluch nepovažoval za dôvodný,
nakoľko tí mali potvrdiť, že medzi účastníkmi mali prebehnúť osobné stretnutia, na ktorých malo dôjsť k
ústnemu uzavretiu dohody. Následne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, za akých podmienok

môžekonajúcisúdodmietnuťvykonaťdôkaz,ktorýstranasporunavrhla.Čosatýkanevykonaniadôkazu
zvukovou nahrávkou súd uviedol, že nezákonne získaným dôkazom môže byť v zásade čokoľvek, prizískaní čoho došlo k porušeniu zákona. V praxi ide najčastejšie o dôkazy, pri získaní ktorých došlo
k porušeniu práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ, teda nelegálne zvukové a
audiovizuálne nahrávky a súd pri prejednaní a rozhodovaní vo veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy,

ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže by vykonanie dôkazu bolo odôvodnené uplatnením
článku 3 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo znamená, že
nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný a na takéto dôkazy sa hľadí, akoby
vôbecneboliuplatnené,auviedol,žesúdnezákonnýdôkaz nevykoná,akstranapreukážesvojetvrdenia
aj zákonným spôsobom, pričom v tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

9CoP/45/2022.
1.3. V závere súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom
vzhľadom na to, že nie je sporné, že od počiatku sporu nebol vlastníkom nehnuteľností a zároveň je
podľa názoru súdu na strane žalobcu aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca podľa
dohody o urovnaní nie je kupujúcim a účastníkmi právneho úkonu mali byť ďalšie subjekty, ktoré nie
sú účastníkmi sporu.

2. Proti tomuto rozsudku voči výroku I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podal
z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f). Uviedol, že súd nepostupoval správne

čo do spôsobu vedenia sporu a zisťovania skutkového stavu veci. Napriek tomu, že žalobca viac krát
navrhol vykonať dôkazy vo forme zvukovej nahrávky, ako aj výsluchy svedkov E. B. a F. G., a to za
účelom preukázania skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne zistenie skutkového stavu veci,
súd vykonanie týchto dôkazných prostriedkov odmietol a týmto spôsobom a procesným postupom súd
nesprávne zistil skutkový stav veci. Ďalej uviedol, že dohoda uzavretá medzi stranami, je práve súčasťou

zvukovej nahrávky predloženej súdu a v prípade, že by existovali pochybnosti o zákonnosti zvukovej
nahrávky, zabezpečil by prítomnosť F. G. a E. B. na pojednávaní, ktorí mohli dosvedčiť existenciu ústnej
dohody medzi jej účastníkmi, pretože boli pri nej prítomní a jeden z nich je účastníkom tejto dohody.

3.Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôvodné

pretožesúdprvejinštancievkonanípostupovalsprávne,vsúladesplatnýmprávnymporiadkomsprávne
vec posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu rozhodnutiu a zároveň riadnym
a preskúmateľným spôsobom odôvodnil napadnutý rozsudok. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie
postupoval správne, keď nevykonal dôkaz – zvukovú nahrávku, nakoľko táto vznikla nezákonným
spôsobom, a to bez súhlasu nahrávaných osôb. Ďalej uviedol, že súd správne vyhodnotil skutočnosť,

že medzi stranami nebolo sporné, že na základe rokovania bol predložený písomný návrh dohody,
ktorej obsah však žalovaný neakceptoval z dôvodov, ktoré aj prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oznámil právnemu zástupcovi žalobcu e-mailu zo dňa 19.10.2023. Stotožnil sa s nevypočutím
navrhovaných svedkov E. B. a F. G. G., ktoré dôvody súd obsiahol v bode 19 rozsudku. Zároveň
uviedol, že vzhliadol nedostatok žaloby vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného

odpočiatkukonania.Vzávereuviedol,žežalobcavodvolanítvrdí,žemámedzistranamisporuexistovať
„platný záväzok“, čo však v konaní na súde prvej inštancie nijako nepreukázal a žalovaný trvá na tom,
že žiadna dohoda medzi stranami sporu uzatvorená nebola a to ani inominátna, ani zmluva o budúcej
zmluve a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4.Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný v ňom neuvádza v zásade žiadne skutočnosti,
ktorým by rozporoval tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní. Opätovne poukázal na dôvody, pre ktoré
podal odvolanie a uviedol, že v konaní zo strany súdu došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti
vyjadreného v čl. 9 CSP a princípu rovnosti sporových strán vyjadreného v čl. 6 CSP a súd nesprávne

vyhodnotilskutkovýstavveciapretonavrhol,abysúdvyhoveljehoodvolaciemunávrhuvcelomrozsahu.

5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba pofľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle
žalovaného k dohode o urovnaní, ktorú strany sporu mali uzatvoriť. Z obsahu spisu vyplýva tvrdeniažalobcu, že sa so žalovaným dohodli, že uzatvoria dohodu o urovnaní, ktorú žalovaný špecifikoval
v žalobnom petite. Dohodou o urovnaní malo dôjsť k vyrovnaniu medzi stranami sporu tým, že žalovaný
na žalobcu prevedie zo svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXX

v katastrálnom území C. a na LV č. XXXX v katastrálnom území C.. Súd prvej inštancie vo veci samej
rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa 05.08.2024 č. k. 10C/72/2023-85, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7.Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

8.Podľa § 50a ods. 2 OZ ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka
domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody
tým nie je dotknuté.

9.Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav .

10.Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z určitého hmotno-právneho vzťahu, v ktorom jedna strana je
nositeľom práva a druhá strana je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Pre posúdenie
existencie vecnej legitimácie nie je rozhodujúce subjektívne hľadisko určitej osoby, ale rozhodujúce je,
či objektívne je táto osoba účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu. „nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta a to skôr ako sa začne zaoberať vecou samou.

11.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 21. odôvodnenia) vyplýva, že aktívnou vecnou

legitimáciou žalobcu sa súd prvej inštancie zaoberal až následne, keď najskôr skúmal, či došlo
k uzatvoreniu ústnej zmluvy medzi stranami sporu, aký bol ich prejav vôle, kto bol účastníkom tejto
zmluvy a aký mala obsah. V súvislosti aktívnou vecnou legitimáciou súd prvej inštancie iba konštatoval,
že na strane žalobcu ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Odôvodnenie rozsudku v tomto smere
je iba formálne, bez bližšieho právneho a skutkového posúdenia veci, preto odvolací súd považoval

napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

12.Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prejav vôle subjektu právneho vzťahu je
možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 229 CSP len v tých prípadoch, keď to zákon
výslovne umožňuje, respektíve, kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným

ustanovením, alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom ( § 140 §715, §719
ods. 2, § 50a OZ, § 29 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z.).

13. Zo žaloby vyplýva, že obsahom Dohody o urovnaní, ku ktorej nahradenia prejavu vôle žalovaného
sa žalobca domáha, je prevod nehnuteľnosti. Nahradiť prejav vôle jednej zmluvnej strany možno v

tých prípadoch, kedy je obsah zmluvy vopred zmluvnými stranami dohodnutý vo forme zmluvy o budúcej
zmluve. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať aspoň podstatné náležitosti konečnej zmluvy, ktorá
sa má uzavrieť, a kde sa prejav vôle jednej strany má nahradiť súdnym rozhodnutím. Podstatné
náležitosti závisia od typu budúcej zmluvy, ktorú chcú kontrahenti uzavrieť, v prípade budúcej kúpnej
zmluvy má byť dosiahnutá dohoda o predaji kúpy a kúpnej cene. Pokiaľ sa subjekty práva dohodnú

na uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je platná, sú účastníci povinní na základe tejto zmluvy
o budúcej zmluve uzavrieť hlavnú zmluvu a ak k uzatvoreniu hlavnej zmluvy dobrovoľne nedôjde,
poskytne zmluvnej strane ochranu súd, a to i proti vôli strany, ktorá sa uzatvoreniu hlavnej zmluvy bráni.
Súd, aby mohol pristúpiť k nahradeniu prejavu vôle, musí predovšetkým skúmať či je zmluva o budúcej
zmluve platná a účinná. Z hľadiska formálneho ust. § 50a ods. 1 OZ vyžaduje písomnú formu takejto

zmluvy.

14.Vo všeobecnosti z vyššie uvedeného vyplýva, že na uzavretie platnej zmluvy o budúcej zmluve
sa vyžaduje: písomná forma, určenie doby, do ktorej sa má uzavrieť konečná zmluva, a dohoda opodstatných náležitostiach zmluvy, ktorá sa má uzavrieť. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu
zmluvy, možno sa do jedného roka (od doby, keď sa mala zmluva uzavrieť) domáhať na súde, aby
vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. V prejednávanej veci žalobca ani netvrdil, že

by so žalovaným uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, svoj nárok žalobca opiera o dohodu o urovnaní,
uzatvorenú ústnou formou.

15.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vecou vyššie
uvedeným spôsobom nezaoberal . Predovšetkým si neujasnil, či z hmotného práva vyplýva oprávnenie

žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného k dohode o urovnaní. Napriek tomu vec vecne
prejednal a zaoberal sa dôkazmi, ktoré strany sporu navrhli vykonať. Neuviedol, či a v kladnom prípade,
z akých hmotnoprávnych ustanovení zákona vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu, domáhať sa
nahradenia prejavu vôle žalovaného k uzatvoreniu dohody o urovnaní. Napokon sa nezaoberal ani
tým, aký dôsledok má tá skutočnosť, že strany sporu neuzatvorili písomnú zmluvu o budúcej zmluve
o prevode nehnuteľnosti, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že v prípade dohody

ourovnaní(§585anasl.)išlooústne rokovania. Anizpríslušnýchustanovení Občianskehozákonníka,
upravujúcich urovnanie (dohodu o urovnaní) t.j. ust. § 585 a nasl. nevyplýva povinnosť žalovaného k
právnemu konaniu – uzatvoreniu písomnej dohody o urovnaní.

16.Keďže povinnosťou súdu prvej inštancie bolo sa najskôr zaoberať otázkou aktívnej legitimácie

žalobcu a odôvodniť, či a z akých ustanovení hmotného práva žalobcovi vyplýva právo, žalobou sa
domáhať nahradenia prejavuvôležalovaného k dohodeourovnaní,odvolacísúdzrušilrozsudoksúdu
prvej inštancie ako predčasne vydaný a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom
konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne vecou zaoberať vo vyššie naznačenom smere a svoje
rozhodnutie aj riadne a zrozumiteľne odôvodní tak, aby bolo z neho zrejmé, akými myšlienkovými

postupmi a závermi sa súd prvej inštancie riadil. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania.

17.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

7CoEk/4/2025
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).