Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Marta Šašinková
Legislation area – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/75/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521202077
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2521202077.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu TATRA ESTATE
a.s., Čulenova 5, 5A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 168 653, práv. zast.
KATUŠČÁK, ŠVEC & Co. s.r.o., Rohovce 1, 930 30 Rohovce, IČO: 55 904 114, proti žalovanému DAVID
interier design, spol. s r.o., Bratislavská cesta 2791/114, 921 01 Piešťany, IČO: 34 113 061, práv. zast.
Advokátska kancelária Horansky & Partners s.r.o., Staničná 2308/1, 921 01 Piešťany, IČO: 56 023 499,
o nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava, č.k. 7Cb/8/2021-221 zo dňa 10.10.2023, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 7Cb/8/2021 - 221 zo dňa 10.10.2023
p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
12.11.2021 domáhal, aby súd nahradil súhlas predávajúceho (žalovaného) k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
v znení uvedenom v petite žaloby a uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2020 sa strany
sporu zaviazali, že najneskôr do 31.3.2021 uzatvoria a podpíšu na základe písomnej výzvy/predloženia
návrhu (riadnej) kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat.
území N. zaevidovaných na LV č. XXXXX, v znení podľa prílohy č. 2 zmluvy o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy. Každá zo zmluvných strán sa zaviazala k podpísaniu kúpnej zmluvy najneskôr do
10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy druhej zmluvnej strane na uzatvorenie kúpnej zmluvy,
pričom výzva mohla byť doručená najskôr dňa 1.2.2021. Žalobca zaslal dňa 13.10.2021 žalovanému
emailom ako aj prostredníctvom poštovej zásielky prvej triedy písomnú výzvu, ktorou žalobca vyzval
žalovaného na uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy, a to najneskôr do 10 kalendárnych dní odo dňa
riadneho doručenia písomnej výzvy žalovanému. Písomná výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy bola ako
poštová zásielka prvej triedy prevzatá žalobcom na pošte dňa 2.11.2021. Dňa 4.11.2021 zaslal žalovaný
prostredníctvom e-mailu právnemu zástupcovi žalobcu svoju výzvu na podpísanie kúpnej zmluvy spolu
s kúpnou zmluvou. Žalobca nepovažoval túto priloženú kúpnu zmluvu v súlade s obsahom a znením
kúpnejzmluvy(nesúladobsahuazneniavčl.IIIkúpnejzmluvytýkajúcehosazáložnýchprávainýchpráv
a vecných bremien), ktorá tvorí prílohu č. 2 zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu
kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami nedošlo.3. Žalovaný v reakcii na podanú žalobu okrem iného uviedol, že dňa 20.7.2021 obdržal e-mail od
právneho zástupcu žalobcu, ku ktorému bol pripojený návrh kúpnej zmluvy, návrh na vklad do katastra
a návrh preberacieho protokolu. Žalobca chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu bez toho, aby na pozemku
boli zriadené vecné bremená v rozsahu predpokladanom zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.
Požiadavka žalobcu uvedená v komunikácii bola v rozpore s ustanoveniami čl. III ods. 4 zmluvy a
prílohy č. 1. zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný poukázal na rozpor obsahu žalobcom zaslaného návrhu
na uzatvorenie kúpnej zmluvy s dohodnutou formou kúpnej zmluvy, zmenu dohodnutých platobných
podmienok a to v časti vecných bremien. Dňa 10.8.2021 žalovaný obdržal od žalobcu písomnú výzvu
na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá bola zaslaná žalovanému e-mailom a aj poštou. Návrh zmluvy
nezodpovedal dohodnutej forme kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu č. 2 Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy. Ďalší návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy obdržal žalovaný dňa 13.10.2021, v ktorom napriek
predchádzajúcej komunikácii nebol odstránený nesúlad s prílohou čl. 2 a v časti vecných bremien. Dňa
4.11.2021 žalovaný vyzval žalobcu k podpisu kúpnej zmluvy v dohodnutej forme, do ktorej boli doplnené
vecné bremená, ktoré boli v tom čase už zriadené a zapísané v katastri nehnuteľností.
4. Žalovaný sa bránil tým, že doručenie výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo podľa článku Il.
Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy možné najneskôr do 21.3.2021, keďže tento článok určuje,
že k podpisu kúpnej zmluvy má dôjsť najneskôr do 31.3.2021. Žalobca sa v žalobe ako aj vo vyjadrení
odvoláva na písomnú výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2021. Táto výzva jednak nebola
doručená žalovanému v termíne určenom v zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a vzhľadom
na jej obsah a obsah návrhu kúpnej zmluvy, nebola predložená v súlade s dojednanými zmluvnými
podmienkami,zčohovyplývazáver,žepredmetnávýzvanemôžezakladaťprávožalobcunauzatvorenie
kúpnej zmluvy. Neskorým doručením výzvy žalobca stratil nárok na požadovanie toho, aby žalovaný
uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu ohľadom predmetných nehnuteľností.
5.Žalobcavreakciinatvrdeniažalovanéhopoukázalnaust.čl.III.ods.1zmluvy,ktorýodkazujenaprávo
žalobcu podľa § 50a a § 50b Obč. zák. podať žalobu o nahradenie prejavu vôle budúceho predávajúceho
resp. žalovaného súdnym rozhodnutím na príslušný súd v stanovenej lehote jedného roka. V tejto
súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.10.2007, sp. zn. 26Odo
386/2006. Mal za to, že žalovaný porušil ustanovenia §50a a §50b Občianskeho zákonníka ako aj
samotnú zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.
6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že strany sporu uzatvorili dňa
28.5.2020 Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy podľa § 50a a § 50b Obč. zák., v ktorej sa
okrem iného v čl. II zaviazali, že najneskôr do 31.3.2021 uzatvoria a podpíšu na základe písomnej
výzvy/predloženia návrhu (riadnej) kúpnej zmluvy, zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníctva k
nehnuteľnostiam a každá zo zmluvných strán sa zaväzuje k podpísaniu Kúpnej zmluvy najneskôr do 10
kalendárnychdníododňadoručeniavýzvydruhejzmluvnejstranenauzatvorenieKúpnejzmluvy,pričom
výzva môže byť doručená najskôr dňa 1.2.2021. Zmluvné strany sa dohodli na obsahu a znení budúcej
Kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoria zmluvné strany s obsahom a znením uvedeným v prílohe č. 2 Zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Z predložených listinných dôkazov bolo podľa súdu prvej inštancie
nesporné, že prvý návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy bol zaslaný zo strany žalobcu dňa 13.10.2021,
adresovaný žalovanému, avšak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo.
7. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 289 ods. 1 a 2, § 263 ods. 1 a 2 Obch. zák. § 50a ods.
1, 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že strany sporu si možnosť predloženia návrhu na uzatvorenie zmluvy
časovo obmedzili, keď v čl. II Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy sa dohodli, že zmluvná strana
doručí výzvu na uzatvorenie zmluvy najskôr dňa 1.2.2021, pričom druhá strana má 10 kalendárnych
dní na uzatvorenie zmluvy, ktorá však musí byť uzatvorená do 31.3.2021. Prvotný návrh na uzatvorenie
zmluvy bol doručovaný žalobcom žalovanému až dňa 13.10.2021, teda viac ako 6 mesiacov po uplynutí
dojednanej lehoty, ktorú si strany dohodli pre uzatvorenie zmluvy. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca
v dohodnutej lehote ani len nevyzval žalovaného na uzatvorenie zmluvy, a preto mu nevzniklo právo
úspešne sa domáhať nahradenia prejavu vôle v zmysle § 50a ods. 2 Obč. zák., resp. čl. III Zmluvy
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca v rámci svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Odo 386/2006, avšak toto rozhodnutie podľa názoru
súdu prvej inštancie sa zaoberalo nárokom na zmluvnú pokutu z porušenia povinnosti vyplývajúcej z
uzatvorenej zmluvy a len okrajovo poukazovalo na právnu vetu (ktorú citoval žalobca) obsiahnutú v inomrozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 25Cdo 1741/98. V uvedenom prípade však
právna veta vyabstrahovaná z predmetného rozhodnutia nie je aplikovateľná na tento prípad, nakoľko
v prípade českého rozhodnutia žalobca splnil v dohodnutej dobe podmienky stanovené žalovaným pre
uzatvorenie kúpnej zmluvy (dal vo výberovom konaní najvyššiu ponuku), avšak z formálnych dôvodov
bol neskôr z výberového konania vyradený a žalovaný s ním odmietol uzatvoriť kúpnu zmluvu. Na
základe týchto skutočností súd prvej inštancie ustálil, že nedoručením výzvy/návrhu na uzatvorenie
kúpnej zmluvy žalovanému v dohodnutej lehote žalobca nesplnil podmienku, na ktorej sa so žalovaným
dohodol, a ktorú mal a mohol splniť bez ohľadu na vôľu a (ne)činnosť žalovaného, a ktorá bola zároveň
podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na súde v zmysle § 50a ods. 2 Obč. zák..
8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a
preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b), f), h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedli sporové
strany na pojednávaní dňa 10.10.2023 a nedoručil mu zápisnicu o súdnom pojednávaní aj napriek
žiadosti právneho zástupcu žalobcu /odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) C.s.p./. Žalobca
taktiež uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom vyhodnotil práva a povinnosti sporových
strán vyplývajúcich zo Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy /odvolací dôvod podľa § 365 ods.1
písm. f) C.s.p./. V tejto súvislosti zdôraznil, že dojednané predloženie výzvy/návrhu na uzatvorenie
kúpnej zmluvy v čl. II. Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bola len vedľajším dojednaním
popri hlavnom záväzku uzavrieť ostrú kúpnu zmluvu do dňa 31.3.2021, v žiadnom prípade nesplnenie
povinnosti vyplývajúcej z vedľajšieho dojednania nemohlo mať za následok automatické zrušenie
hlavného záväzku. Podľa žalobcu ostrá kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na
základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy by bola platná aj napriek nepredloženiu výzvy/
návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v čl. II zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
28.5.2020, t.j. predloženie takejto výzvy /návrhu nemôže predstavovať nevyhnutnú podmienku na
uzavretie ostrej kúpnej zmluvy, obzvlášť v prípade, keď lehota na uzatvorenie ostrej zmluvy /koniec
marca 2021/ bola stranám sporu ako zmluvným stranám od počiatku známa. Dojednanie o výzve/návrhu
je len doplnkom, aby si navzájom zmluvné strany po dlhšom čase pripomenuli, že si majú plniť svoj
hlavný záväzok - uzavrieť ostrú zmluvu.
10. Žalobca mal za to, že v danom prípade išlo o splnenie tohto vedľajšieho záväzku (zaslanie
výzvy/návrhu) s omeškaním, a nie o nesplnenie vedľajšieho záväzku zaslať výzvu. Žalobca taktiež
vytýkal súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, keď nezobral vôbec do úvahy prekážku
objektívneho charakteru (výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností), ktorá nastala po uzatvorení
Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami a objektívnym spôsobom bránila
predloženiu výzvy/návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v lehote čl. II uvedenej v Zmluve o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy (ale až neskôr, čo nemalo žiaden vplyv na nesplnenie podmienky pre uplatnenia
práva na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle v zmysle § 50a Obč. zák., a žalobca túto podmienku
v celom rozsahu splnil). Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy právnu vetu
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Odo 386/2006, na ktorú žalobca upriamil
osobitnú pozornosť vo svojich písomných vyjadreniach a tiež aj na pojednávaní zo dňa 10.10.2023 /
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.
11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2025. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie náležite,
podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a
stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
16. Čo sa týka právneho posúdenia súdom prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.5.2020, keď ju podriadil režimu
Občianskeho zákonníka (§ 50a ods. 1 a 2). Keďže sú obe sporové strany podnikatelia, zmluva o budúcej
zmluve sa má riadiť ust. § 289 a nasl. Obch. zák.. Na predmetnú Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve bolo
preto potrebné aplikovať režim Obchodného zákonníka (§ 289 a nasl.), aj keď sporové strany uzatvorili
zmluvu s odkazom na Občiansky zákonník.
17. Podľa § 292 ods. 3 Obch. zák., záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana
nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
18. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorou sa
žalobca domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej znenie
špecifikoval v žalobnom petite. V konaní nebolo sporným, že strany sporu sa Zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 28.5.2020 zaviazali, že najneskôr do 31.3.2021 uzavrú kúpnu zmluvu, na základe ktorej
dôjde k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo žalovaného na žalobcu. Túto zmluvu súd prvej
inštancie správne vyhodnotil ako platný právny úkon, na základe ktorého vznikli stranám sporu vzájomné
práva a povinnosti. Vychádzajúc zo zmluvných dojednaní povinnosťou zmluvných strán bolo uzavrieť
kúpnu zmluvu v lehote do 31.3.2021 na základe výzvy ktorejkoľvek sporovej strany. V konaní nebolo
sporné, že v dojednanej lehote nedošlo k zaslaniu výzvy druhej zmluvnej strane na uzatvorenie kúpnej
zmluvy.
19. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na
základe vykonaných dôkazov ustálil, že nedoručením výzvy/návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy
žalovanému v dohodnutej lehote žalobca nesplnil podmienku, na ktorej sa so žalovaným dohodol v
Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V rozsahu odvolacích námietok žalobcu uvedených v bode
II. odvolania /odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./ odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie nebol povinný žalobcovi doručovať zápisnicu z pojednávania dňa 10.10.2023 a jej nedoručenie
právnemu zástupcovi žalobcu nemalo vplyv na vecnú správnosť predmetného rozsudku, keďže strany
sporu a ich právny zástupcovia majú oprávnenie nahliadať do elektronického súdneho spisu, zvukovú
nahrávku z pojednávania si prehrať, prípadne si uvedenú zápisnicu od súdu opätovne vyžiadať.
20. V prípade ďalšej odvolacej námietky žalobcu, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení dostatočne
nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedli sporové strany na pojednávaní, odvolací súd dospel k
záveru,žerozsudoksúduprvejinštanciezodpovedápožiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozhodnutí
a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného
dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).21. K odvolacej námietke žalobcu /odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ týkajúcej sa
stanovenia lehoty, do ktorej má k uzavretiu budúcej zmluvy dôjsť, odvolací súd uvádza, že ide o
obligatórnu náležitosť zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Stanovenie lehoty na uzavretie zmluvy má
pre zmluvné strany význam aj z toho hľadiska, že ide o časové ohraničenie záväznosti zmluvy o
budúcej zmluve pre jej zmluvné strany. Zo samotnej podstaty inštitútu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy
vyplýva, že v určenej lehote má dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy. Pokiaľ k uvedenému nedôjde, vznikne
účastníkom zmluvy (jednej alebo obidvom zmluvným stranám) právo domáhať sa v lehote jedného roka
na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Vzhľadom k záväzku zmluvných
strán uzavrieť budúcu zmluvu v dojednanej lehote sa predpokladá, že zmluvné strany, pokiaľ majú
na uzavretí budúcej zmluvy ozajstný záujem, vyvinú úsilie smerujúce k tomu, aby k uzavretiu budúcej
zmluvyskutočnedošlo.Zmluvaobudúcejkúpnejzmluvesitakvyžadujeaktívnekonaniezmluvnejstrany
oprávnenej dožadovať sa uzavretia budúcej zmluvy v dojednanej lehote. Avšak v prejednávanom spore
podmienka aktívneho konania žalobcu smerujúceho k uzavretiu budúcej zmluvy v stanovenej lehote do
31.3.2021 preukázaná nebola, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyslovil, že žalobe
nebolo možné vyhovieť. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že právo na uzavretie zmluvy zaniká
vtedy, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú zmluvnú na uzavretie v lehote, ktorá je určená v zmluve
o budúcej zmluve. Ide o prekluzívnu lehotu, v dôsledku čoho neuplatnením práva u zaviazanej zmluvnej
strany formou výzvy záväzok na uzavretie zmluvy zaniká.
22. Odvolací súd ustálil, že s poukazom na § 292 ods. 3 Obch. zák. záväzok žalovaného uzavrieť
so žalobcom budúcu kúpnu zmluvu márnym uplynutím lehoty zanikol, nakoľko žalobca nepreukázal,
že v lehote do 1.2.2021 (aby kúpna zmluva mohla byť uzatvorená najneskôr do 31.3.2021) vyzval
žalovaného na uzavretie budúcej zmluvy. Neuplatnením práva žalobcu zaslať žalovanému výzvy/návrh
na uzavretie kúpnej zmluvy v dojednanej lehote zanikol nielen záväzok žalovaného na uzavretie zmluvy
ale aj právo žalobcu úspešne sa domáhať nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného k uzavretiu kúpnej
zmluvy. Žalobca síce preukázal, že mal vážny záujem o kúpu nehnuteľností, ktoré boli predmetom
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, avšak výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy doručil žalovanému až dňa
2.11.2021 (medzi stranami nebolo sporné), teda po lehote dojednanej sporovými stranami v Zmluve o
budúcej kúpnej zmluve.
23. K ďalším nastoleným hypotézam žalobcu (bod III. odvolania) odvolací súd zdôrazňuje, že
vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti garantovanej platným právnym poriadkom Slovenskej republiky je
nutné konštatovať, že bolo výlučne na vôli žalovaného, či pristúpi k uzavretiu kúpnej zmluvy na
nehnuteľnosti so žalobcom aj mimo záväzku vyplývajúceho z uzavretej zmluvy. Žaloba o nahradenie
prejavu vôle má svoje opodstatnenie v prípadoch, kedy zmluvná strana zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
napriek splneniu podmienok odmieta zmluvu uzavrieť, čo však nie je tento prípad. Aj napriek uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný mal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu aj po uplynutí dojednanej lehoty
(medzi stranami nebolo sporné),výhradou žalovaného bola skutočnosť, že požiadavka žalobcu uzatvoriť
kúpnu zmluvu v ním navrhovanom znení bola v priamom rozpore s čl. III. ods. 4. a prílohou č. 1 Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve ako aj v nesúlade s podmienkami banky, na základe ktorých banka uvoľnila
záložné právo zriadené vo vzťahu k príslušnej časti parcely, ktorá mala byť predmetom prevodu. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.
24. V prípade ďalších odvolacích námietok žalobcu uvedených v bode IV. odvolania /odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./, že nebolo objektívne možné predložiť výzvu z dôvodu potreby
zabezpečenia výmazu záložného práva, odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku nepredpokladá automatickú možnosť predlžovania zmluvne dojednaných lehôt
o dobu prekážok objektívneho charakteru. Je teda vecou zmluvných strán, akým spôsobom sa vedia
dohodnúť na riešení prekážok počas trvania zmluvného vzťahu a modifikovať jednotlivé zmluvné
ustanovenia. Odvolací súd konštatuje, že sporové strany nepostupovali podľa čl. VII. ods. 5. Zmluvy o
budúcej zmluve a neuzatvorili k zmluve o budúcej kúpnej zmluve písomný dodatok o úprave dojednanej
lehoty, ktorý by reagoval na žalobcom vyslovené objektívne prekážky (oneskorenie zápisu záložného
práva v katastri nehnuteľností).
25. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
26Odo 386/2006 je aplikovateľné na prejednávaný spor, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dostatočne a v potrebnom rozsahu zdôvodnil svoje závery, prečo uvedené rozhodnutie nepovažovalza aplikovateľné na tento spor. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd
SR sa venoval otázke, či rozhodnutia českých súdov spadajú od pojem ustálená rozhodovacia prax,
resp. ustálená rozhodovacia prax dovolacích súdov. Uviedol, že s prihliadnutím na čl. 3 C.s.p. do pojmu
ustálená rozhodovacia prax slovenských súdov treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a
Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných
štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/129/2017 zo dňa 31. októbra 2017). Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.
26. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.