Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206717
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1218206717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov

JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: F.. Z. I., J.. XX.XX.XXXX, G. F. K. O.,
Na I. Č.. X, zastúpeného Advokáti Heinrich, s.r.o., so sídlom v Nitre, Skautská č. 12, proti žalovanej: S..
L. H.Ó., J.. X.X.XXXX, G. G., O. Č.. XA, zastúpenej Havlát & Partners - advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, o zaplatenie 66.400 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. mája 2023 č. k. 18C/50/18-186, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 22.8.2018, ktorou žalobca
uplatňoval vrátenie pôžičky, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 66. 400 € s
príslušenstvom. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že pre účinné uplatnenie námietky premlčania žalobe nebolo možné vyhovieť.
Ak by bola uzatvorená tvrdená ústna zmluva o pôžičke bez dojednanej doby vrátenia, rozhodujúcim
dňom pre actio nata je deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol (R 17/2017, R

91/2004). V takom prípade by trojročná všeobecná premlčacia doba podľa § 101 OZ začala plynúť dňa
23.04.2009 a uplynula by dňom 23.04.2012. Žaloba by bola potom podaná po uplynutí premlčacej doby.

3. I v prípade posúdenia uplatnenej pohľadávky ako nároku z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi
pred podaním žaloby uplynula trojročná objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ, rovnako
počítaná odo dňa nasledujúceho po poskytnutí peňazí na účet žalovanej. Súd neprijal argumentáciu
žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa žalovanej, ktoré tvrdenie zostalo len vo všeobecnej

rovine, bez preukázania konkrétnych skutočností, svedčiacich pre takýto záver. Vedomosť žalovanej o
tom, že jej plnenie nepatrí sa neprezumuje, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaná vedela,
že jej prijatá suma nepatrí, ako aj že si ju nesmie ponechať, čo sa nepreukázalo, keďže žalovaná si
prijatú sumu v skutočnosti neponechala (III. ÚS 448/2017).

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobe
vyhovieť. S poukazom na 1Cdo/238/2017 tvrdil, že súd bez vykonania ním navrhovaného dokazovania

nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnemu záveru o absencii nepriameho úmyslu
žalovanejnabezdôvodnomobohatení.Správnemalsúdaplikovaťdesaťročnúpremlčaciudobuvzmysle
§ 107 ods. 2 OZ in fine, v priebehu plynutia ktorej bola žaloba podaná. K porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces došlo nepripustením vstupu F.. S. H., manžela žalovanej, ako ďalšieho subjektu nastrane žalovanej, pritom návrh na zmenu žaloby bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby.
Súd tohto napokon nesprávne nevypočul ani ako svedka, hoci jeho výsluch mal priamy súvis práve s
preukazovaním nepriameho úmyslu žalovanej na vzniku bezdôvodného obohatenia; pre absenciu vôle

žalovanej zmluva o pôžičke ako dvojstranný právny úkon nevznikla. Postup súdu v konaní považoval
za zmätočný a nesústredený, samotné odôvodnenie rozsudku za vnútorne rozporné a nedostatočné.
Napokon namietal aplikáciu III.ÚS 448/2017.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v rozsahu a z dôvodov v
ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. Súd prvej
inštancie postupoval v spore s prihliadnutím na žalovanou uplatnenú námietku premlčania, v ktorom
prípade súd prioritne rieši otázku premlčania a až v prípade, ak dospeje k záveru o včasnom uplatnení
nároku posudzuje vecnú opodstatnenosť žaloby. Pre posúdenie včasnosti podania žaloby súd vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dospel k správnemu záveru o tom, že u žalovanej úmyselné
získanie bezdôvodného obohatenia (vrátane nepriameho úmyslu) nebolo preukázané, teda žaloba
bola podaná oneskorene, po uplynutí trojročnej objektívnej doby, počítanej odo dňa nasledujúceho po
pripísaní peňazí na účet žalovanej. Skutkové i právne závery súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil.
7. Žalobca po popretí žalovanej v otázke uzatvorenia neformálnej zmluvy o pôžičke, v spore tvrdí, že

uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o
bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže

začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorýchmôžepodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr (porovnaj napr. Zborník IV. býv. Najvyššieho súdu, Praha 1986,

s. 649).

9. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto
skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Oprávnený sa preto dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých skutkových
okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Nestačilo by teda,
keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie
sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a
to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za

bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

10. Podľa rozhodnutia dovolacieho súdu 1Cdo/238/2017, na ktoré poukázal odvolateľ, v prípade
skúmania úmyslu páchateľa/bezdôvodne obohateného je potrebné vždy skúmať 1/ vedomostnú zložku,
t. j. či páchateľ/bezdôvodne obohatený vedel, že koná protizákonne a 2/ vôľovú zložku, či chcel

protizákonne konať (priamy úmysel/dolus directus). Pri dolus indirectus (nepriamom úmysle) páchateľ/
bezdôvodne obohatený vie, že svojím konaním ohrozí záujem chránený, avšak pre prípad, že sa tak
stane, je s tým uzrozumený. Teda priamo nechce záujem ohroziť alebo porušiť, ale je uzrozumený
s tým, že sa tak môže stať. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému
obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.

11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca, rodinný priateľ žalovanej,
zaslal na účet žalovanej finančné prostriedky v žalovanej výške, o čom žalovaná získala vedomosť.
Požičanie finančných prostriedkov od žalobcu nepotrebovala (žalobcom nepopreté tvrdenie). Už v deňpripísania finančných prostriedkov (22. 4. 2009) na bankový účet finančné prostriedky vybral manžel
žalovanej, tiež obchodný partner žalobcu i v tom čase realizovanom spolufinancovaní kúpy pozemku na
bytovú výstavbu v Trnave. Na vrátenie pôvodne tvrdenej pôžičky bola žalovaná žalobcom preukázateľne

vyzvaná až v marci 2018.

12. Za tohto stavu sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena žalobcom o nepriamom úmysle žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor, v dôsledku
čoho by mal súd aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2 in fine OZ. Za zistených

okolností prípadu odvolateľ neopodstatnene tvrdil, že žalovaná tým, že umožnila manželovi výber
peňazí, ktoré jej nepatrili, vedela, že môže porušiť povinnosť tieto vrátiť žalobcovi, a pre prípad, že sa
tak stane, bola s tým uzrozumená. Nevrátenie peňazí žalovanou žalobcovi nebolo vyvolané tým, že
umožnila peniaze z účtu vybrať manželovi, ale tým, že žalovaná si, za okolností prípadu opodstatnene,
nebola vedomá povinnosti peniaze vrátiť, čo napokon žalobca po veľmi dlhú dobu (viac ako 8 rokov)
od žalovanej ani nepožadoval. U žalovanej teda absentovala vedomosť (vedomostná zložka), že svojím

konaním, spočívajúcom v nevrátení peňazí, ohrozí záujem chránený zákonom.

13. Odvolací súd na margo dopĺňa, že na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobcovi
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 OZ dňom nasledujúcim
po zaslaní peňazí na účet žalovanej. Potom bez ohľadu na objektívnu trojročnú alebo desaťročnú

premlčaciu dobu, žaloba nebola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula
dňa 22.4.2011. Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia tohto plnenia, teda od počiatku
šlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb o tom, že už v tomto okamihu
boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného
obohatenia, t. j. komu plnil a v akej výške. Názor žalobcu, že subjektívna premlčacia doba mu začala

plynúť až v priebehu konania, kedy žalovaná v odpore poprela uzavretie zmluvy o pôžičke, považuje
odvolací súd za nesprávny: je totiž založený na vedomosti žalobcu o právnej kvalifikácii nároku ako o
bezdôvodnom obohatení, ktorá okolnosť však - ako vyplýva z podaného výkladu - pri skúmaní začiatku
plynutia tejto premlčacej doby je bez právneho významu. Keďže žalovaná v odvolacom konaní právne
relevantným spôsobom vzniesla námietku premlčania, nebolo možné žalobcovi premlčané právo podľa

§ 100 ods. 1 OZ priznať (R 22/2013).

14. Za daných okolností prípadu potom súd prvej inštancie nepochybil, keď po kvalifikovanom vznesení
námietky premlčania nepripustil vstup manžela žalovanej do konania (na žalovanej strane) a tohto v
konaní nevypočul ani ako svedka.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, keďže jej

nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).