Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304110243
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1304110243.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: OUR MEDIA SR a. s.,
so sídlom Kalinčiakova 14083/33, Bratislava, IČO: 51 267 055, zast.: LEGAL PROFESSIONALS, s.
r. o., so sídlom Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36 857 998, proti žalovanému: IMPRESA MF, spol. s
r. o., so sídlom Pionierska 10, Bratislava, IČO: 47 439 408, zast.: Mgr. Peter Arendacký, advokát, so
sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zákaz rušenia autorského práva a zaplatenie ujmy, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14.02.2024 č. k. B3-6C/33/2004-666,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. a výroku II., p o t v r d z u j e.

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,72 %.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 66,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej

alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej
časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie
nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť uhradiť
žalobcovi ujmu na majetkových právach spočívajúcu v bezdôvodnom obohatení vo výške 1.994,64 eur
mesačne od kalendárneho mesiaca 01.06.2006 do 29.07.2008 do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrokII.),vozvyškužalobuzamietol(výrokIII.)ažalovanémuvočižalobcovinepriznalnároknanáhradu
trov konania ( výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 5 ods. 4, 22, § 7 ods. 1,2,3, § 16, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1
a 2, 4, § 33 ods. 1, § 50 ods. 1 a 3, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1, § 72, § 73, § 87 ods. 2,4, § 87a ods.
1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( autorský
zákon) (ďalej len „Autorský zákon“), § 17, § 25 ods. 1, § 28aa , § 44 ods. 1,2, § 52a, § 52b zákona
č. 383/1997 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( autorský zákon)
v znení účinnom od 01.07.2001 do 31.12.2003 (ďalej len „Autorský zákon účinný od 01.07.2001 do

31.12.2003“), § 442a ods. 2, § 458a, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“). Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že žalovaný nakladal s denníkom PRAVDA ako databázou nielen v printovej forme
(výsluch konateľky žalovaného A. B.) ale aj v jeho elektronickej forme (dôkazy vyextrahované žalobcomna harddisku a USB nosiči so spárovanými článkami z www.pravda.sk a článkami monitoringov
poskytovaných žalovaným jeho klientom) tým, že poskytoval svojim klientom prístup do databázy
plného znenia článkov, čo vyplynulo z informácií od klientov žalovaného poskytnutých na výzvu súdu,

ktorí vo svojich odpovediach uviedli, v akých časových obdobiach im právny predchodca žalovaného
poskytoval monitoring médií, v rámci, ktorého mali prístup k databáze plného znenia článkov denníka
PRAVDA. Žalobca predložením dôkazov na USB nosičoch a harddisku preukázal, že došlo k použitiu
konkrétnych autorských článkov denníka PRAVDA v monitoringu dodávanému žalovaným, resp. jeho
právnym predchodcom jeho klientom, z ktorých vyplýva, že obsah textov, ktoré žalovaný dodával

svojim klientom sa zhodoval s obsahom autorských článkov zverejnených v denníku PRAVDA resp. v
elektronickej podobe tohto denníka na 100 %. Vzhliadol k tomu, že za účinnosti Autorského zákona
účinného od 01.07.2001 do 31.12.2003, t. j. v časti nároku od 01.01.2003 do 31.12.2003 tento zákon
nepriznával zhotoviteľovi databázy autorskoprávnu ochranu pred neoprávneným zásahom a taktiež
k tomu, že za uvedené obdobie žalobca dôkazne nepreukázal, že pri každom z autorských článkov
bola uvedená autorská výhrada, súd žalobu v časti nároku uplatneného za obdobie od 01.01.2003

do 31.12.2003, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného mesačne vo
výške 1.994,64 ako nedôvodnú zamietol (výrok III. rozsudku). Pri posudzovaní nároku žalobcu za
obdobie ( od 01.01.2004), t.j. za účinnosti ust. § 72 Autorského zákona súd prihliadol k tomu, že od
01.01.2004 Autorský zákon priznával autorskoprávnu ochranu aj zhotoviteľovi databázy. Žalobca v
konaní preukázal (a žalovaný to ani nesporoval), že žalovaný má k dispozícii články denníka PRAVDA

získané extrakciou databázy denníka PRAVDA v elektronickej a/alebo printovej podobe, ktoré ďalej
používal a šíril v ním predávanom monitoringu. Preto súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa žalobca voči
žalovanému domáha uloženia povinnosti zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania
s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo
reutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou

opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatnej časti databázy denníka PRAVDA,
posúdil ako dôvodnú a v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I. rozsudku). Pri posudzovaní žalobcom
uplatneného nároku - ujmy na majetkových právach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení
vo výške 1.994.64 eur mesačne za porušenie autorských práv žalobcu ( § 44 ods. 1 Autorského
zákona), súd vzhliadol k tomu, že v konaní preukázal ním požadovanú výšku odplaty (zmluvami

uzavretými s monitorovacími subjektami), a to zmluvou uzavretou medzi stranami sporu a Zmluvou
o extrakcii a reutilizácii zo dňa 31.12.2004 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako
zhotoviteľom a spoločnosťou Newton information technology, s.r.o.. Výška odplaty vyplývala z výpisu
z účtu právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého spoločnosť NEWTON-IT s. r. o. poukazovala
žalobcovi v období od 01.10.2006 do 18.09.2007 za extrakciu a reutilizáciu denníka PRAVDA odplatu

vo výške 64.260,-SK mesačne. Z listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní (napr. monitoring
poskytovaný právnym predchodcom žalovaného spoločnosti NDS a. s. za obdobie od 5/2005 do
1/2008, monitoring poskytovaný právnym predchodcom žalovaného Prešovskému samosprávnemu
kraju období od 3/2006 do 29.06.2007) ako aj z tlačených exemplárov denníka PRAVDA predložených
žalobcom v konaní bolo preukázané, že žalovaný vyhotovuje rozmnoženiny článkov z denníka PRAVDA

a používa ich v monitoringu poskytovanom jeho klientom za odplatu (zoznam z Registra zmlúv), a to
bez súhlasu žalobcu ako nositeľa majetkových práv k týmto dielam. Vzhliadnuc k uvedenému posúdil
súd žalobu žalobcu v časti, ktorej si žalobca voči žalovanému uplatňoval titulom ujmy na majetkových
právach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení vo výške 1.994.64 eur mesačne za porušenie
autorských práv žalobcu období od 01.06.2006 do 29.07.2008 za dôvodnú a v tejto časti súd žalobe

vyhovel (výrok II. rozsudku).

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 256 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“). Pri posudzovaní úspechu strán v
spore vzhliadol k tomu, že vyhovel jednému negatórnemu výroku (výrok I. rozsudku), pričom konanie o

druhom negatórnom výroku ( v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu neoprávneného
použitia diela alebo nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného prenosu, alebo rozširovania
diela zverejneného v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na C., ku ktorým bolo vyhradené
právoudeľovaťsúhlasnarozmnožovaniealeboverejnýprenos)bolovdôsledkuspäťvzatiažalobyvtejto
časti zastavené. Uzavrel tak, že v časti negatórnych výrokov mal žalobca i žalovaný rovnako úspech

50%, čo by odôvodňovalo záver, že v tejto časti žaloby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu
trov konania. V časti žaloby, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému úhrady ujmy na
majetkových právach žalobcu v sume 1994,64 eur mesačne od januára 2003 do zaplatenia, bol žalobca
úspešnýzaobdobieod01.06.2006do29.07.2008(24mesiacova29dní=49.799,512eur),t.j.vrozsahu18%.Žalovanýbolúspešnývčastiobdobiaod01.01.2003do31.05.2006,pričomzaúspechžalovaného
považoval aj zastavenie konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti vydania
bezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do právoplatného skončenia veci, v ktorej žalobca procesne

zavinil zastavenie konania, t.z. žalovaný bol úspešný v časti sumy 219.476,888, t.j. 82 % čistý úspech
žalovaného tak predstavoval 64% (82% - 18%). Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci
je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Aplikáciu ust.
§ 257 CSP súd odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal, že zo strany žalovaného pri výkone
jeho podnikateľskej činnosti dochádzalo k porušovaniu autorského práva žalobcu voči jeho databáze

všetkých článkov denníka PRAVDA v printovej aj v elektronickej podobe formou systematickej extrakcie
a reutilizácie databázy denníka PRAVDA a to dlhodobo (od 01.03.2002), na dennej báze, čo považoval
za výnimočné okolnosti predmetnej veci, preto mal za spravodlivé výnimočne nepriznať žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

4. Proti vyhovujúcim výrokom I. a II. a závislému výroku IV. o trovách konania rozsudku súdu prvej

inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a
h) CSP. Mal za to, že súd pochybil v otázke materiálnej vykonateľnosti časti petitu a teda aj časti
výroku rozhodnutia, v otázke hmotnoprávneho obsahu ochrany práv k databázam, v otázke náležitého
posúdenia novinových článkov, resp. novín ako autorských diel, v otázke náležitého uplatnenia výhrady
podľa § 33 Autorského zákona, v otázke vzniku a výšky nároku na náhradu škody a v otázke

náhrady trov konania. Namietal, že žalobca v petite žaloby a ani súd vo výroku svojho rozhodnutia
nešpecifikoval, ktorej konkrétnej databázy sa uložená povinnosť týka. Uviedol, že databáza „Denník
PRAVDA“ neexistuje, je iba niekoľko rôznych databáz - jednotlivých výtlačkov denníka PRAVDA. Len
výtlačok novín z konkrétneho dňa je konkrétnou databázou a výtlačok z nasledujúceho dňa je databázou
odlišnou. Mal za to, že petit žaloby ako aj následný výrok rozsudku teda musí obsahovať údaje o

konkrétnych databázach, lebo iba prostredníctvom databáz, na ktoré sa viažu, možno konkretizovať
jednotlivé autorské práva (resp. osobitné práva k databázam), ktorým sa rozsudkom poskytuje ochrana.
Nakoľko D. „D. E.“ ako taká neexistuje preto výrok, ktorým sa zakazuje s touto databázou nakladať
je nevykonateľný. Pojem databáza „Denník PRAVDA“ nie je možné použiť ako skratku pre všetky
samostatné databázy jednotlivých výtlačkov novín, nakoľko v takom prípade by sa výrok rozsudku

mal vzťahovať aj na budúce výtlačky novín, doposiaľ nevytvorené a teda by sa ním poskytovala
ochranaešteneexistujúcichautorských,resp.osobitnýchpráv.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
nevyplýva, prečo by mali konkrétne články, prípadne výtlačky novín (a vôbec ktoré žalovaným
použité články, resp. výtlačky) požívať autorskoprávnu ochranu, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť,
ako i nepreskúmateľnosť v časti priznanej náhrady ujmy. Poukázal na to, že neexistuje jednotné

autorské právo k článkom v denníku PRAVDA, resp. jednotlivým výtlačkom ako databázam. Preto
bolo povinnosťou súdu vo vzťahu ku každému autorskému právu, ktorému chcel svojím rozhodnutím
poskytnúť ochranu, odôvodniť svoj právny záver o existencii tohto práva (t.j. uviesť dôvody, ktoré súd
viedli k záveru, že ten ktorý článok či databáza sú dielom). Ďalej odvolateľ namietal, že výhrada
nebola uplatnená v súlade s ust. § 33 ods. 1 Autorského zákona a závery súdu prvej inštancie

sú v rozpore s právne záväzným právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v uznesení č. k.
15Co/303/2008-216 zo dňa 9.12.2009. Namietal aj závery súdu v otázke vzniku a výšky náhrady škody,
nakoľko sa nevysporiadal s náležitosťami jednotlivých článkov, resp. databáz ako autorských diel, a
teda nie je z neho zrejmé, ktoré články alebo databázy (a či iba články, iba databázy, alebo niektoré
články a niektoré databázy) sú autorskými dielami, v dôsledku čoho nemožno ani zistiť v akom rozsahu

došlo ku škode (ak vôbec). Zdôraznil, že náhrada ujmy bola žalobcom uplatnená a súdom priznaná
výslovne iba za porušenie autorského práva. Súd pri určení jej výšky vychádzal z licenčnej zmluvy
žalobcu so žalovaným z roku 2000, ktorú následne žalobca v roku 2002 vypovedal a z licenčnej zmluvy
žalobcu so spol. NEWTON INFORMATION TECHNOLOGY, s.r.o. z 31.12.2004, podľa ktorej odplata
predstavovala nielen licenčnú odmenu, ale jej súčasťou bola aj odmena za poskytnutie podkladov v

elektronickej podobe. Pokiaľ išlo o licenčnú zmluvu medzi žalobcom a spol. NEWTON INFORMATION
TECHNOLOGY, s.r.o., táto je ako dôkaz nepoužiteľná, nakoľko nebola predložená celá zmluva, ale
len jej časť. Bez ohľadu na uvedené obsahové nedostatky je potrebné zdôrazniť, že tak z názvu
predloženej „zmluvy“ ako aj z jej okresaného obsahu vyplýva, že predmetom zmluvy mala byť extrakcia a
reutilizácia podľa § 72 Autorského zákona (uvedené označenie sa doslovne nachádza v názve zmluvy).

Z názvu ani z obsahu zmluvy ani náznakom nevyplýva, že by predmetom zmluvy malo byť poskytnutie
licenčnýchprávkakýmkoľvekautorskýmprávam(kčlánkomalebokdatabázam).Malzato,ževbežnom
výtlačku denníka PRAVDA sa nachádza minimálne 40 článkov, ktoré by podľa tvrdení žalobcu mali byť
považované za diela, preto je možné uzavrieť, že priemerná cena licencie za článok neprekročí 0,013eur. Osobitne namietal aj nesprávnosť výroku rozsudku o náhrade trov konania, poukazujúc pritom na
to, že mal úspech prevyšujúci úspech žalobcu, avšak súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania
Súd nepoukázal na žiadne mimoriadne a výnimočné okolnosti, ktoré by sa týkali prejednávanej veci

či sporových strán. Pričom samotné nesprávne uplatnenie nárokov, prípadne neunesenie dôkazného
bremena okolnosťami hodnými osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nemôžu byť. Žalobca vzal žalobu
(čiastočne) späť bez uvedenia dôvodov, pričom pri späťvzatí žaloby ani len netvrdil nejakú výnimočnú
okolnosť, ktorá by bola dôvodom späťvzatia, a takúto okolnosť nezistil ani súd. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a

prizná mu nárok na náhradu trov konania, prípadne rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných a
ústnych vyjadrení v konaní. Mal za to, že súd náležite uviedol, ako vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok,
o ktoré skutkové zistenia oprel svoje rozhodnutie a podľa ktorých ustanovení ktorého právneho predpisu

vec právne posúdil. Žalobný petit a tiež výrok rozsudku súdu bol a je materiálne vykonateľný. Upozornil
na to, že v zmysle §5 ods.4 Autorského zákona v znení účinnom od 1.1.2004 (teda aj v čase podania
žaloby) sa databázou rozumie „súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky
alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za
databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej

elektronickými prostriedkami“. Databáza denníka PRAVDA spĺňala a spĺňa podľa názoru žalobcu danú
zákonnú definíciu databázy, kde obsahuje súbor nezávislých autorských diel a iných údajov a materiálov,
ktoré boli a sú systematicky a metodicky usporiadavané a sprístupňované či už elektronicky alebo v inej
podobe. Zároveň je potrebné uviesť, že denník PRAVDA je databázou sui generis a je nezameniteľnou
a jedinou takouto databázou, jasne odlíšiteľnou od inej databázy/databáz. Táto databáza je žalobcom

priebežne upravovaná a dopĺňaná, pričom ale stále spĺňala definíciu databázy v zmysle citovaného
ustanovenia Autorského zákona. V súvislosti s touto databázou vytváranou žalobcom bolo preukázané,
že zo strany žalovaného bola vykonávaná systematická extrakcia a reutilizácia tak podstatných ako aj
nepodstatných častí databázy (bola vykonávaná systematická extrakcia podstatných aj nepodstatných
častí databázy), pričom časti tejto databázy denníka PRAVDA (jednotlivé nezávislé diela) boli následne

použité/využívané na systematické vytváranie vlastnej databázy, ktorú v podobe monitoringu zasielal
a poskytoval žalovaný svojim predplatiteľom/ klientom za odplatu, pričom nikdy nedisponoval žiadnou
zmluvou, súhlasom alebo privolením na takúto činnosť. V prípade, ak by takáto databáza denníka
PRAVDA neexistovala, ako tvrdí žalovaný v ním podanom odvolaní, nemal by z čoho žalovaný čerpať
pri vytváraní vlastnej databázy článkov vydavateľov (nie len žalobcu ale aj ostatných vydavateľov

a prevádzkovateľov spravodajských webových portálov), ktoré žalovaný ponúkal svojim klientom v
rámci ním dodávanej odplatnej služby mediálneho monitoringu. Žalovaný teda neoprávnene vykonával
systematickú extrakciu databázy denníka PRAVDA, neoprávnene vyhotovoval rozmnoženiny textov,
ktoré sú chránené autorským zákonom, ktoré sú/boli zverejnené v denníku Pravda (v printovej alebo
elektronickej podobe tohto denníka). Žaloba nesmerovala len voči porušovaniu jednotlivých autorských

diel, a teda porušovaniu jednotlivých majetkových práv k jednotlivému autorskému dielu ale zdržaniu
sa konania žalovaného, ktorým od roku 2002 dochádza ku kontinuálnemu a hrubému porušovaniu
autorských práv žalobcu v súvislosti s databázou denníka PRAVDA, jej opakovanou systematickou
extrakciou a reutilizáciou zo strany žalovaného a to tak v súvislosti s podstatnými ako aj nepodstatnými
časťami tejto databázy. Túto činnosť vykonával kontinuálne od roku 2002 až do okamihu prevodu

vlastných databáz do dcérskej spoločnosti Storin Plus, s.r.o., ktorá sa stala následne predmetom predaja
a zlúčila sa s inou monitorovacou spoločnosťou (Slovakia Online, s.r.o.). Svoju činnosť vykonával
žalovaný bez súhlasu alebo privolenia žalobcu, a teda neoprávnene, za odplatu, ktorú získaval od
klientov, a to na základe toho, že im dodával databázu článkov, vrátane článkov z databázy denník
PRAVDA,ataktozostavenédatabázyopakovanezaodplatuvyužívalaponúkalsvojimklientom.Jednalo

sa o neprimeraný spôsob nakladania s databázou denníka PRAVDA a neprimeraný zásah do právom
chránených záujmov zhotoviteľa databázy - žalobcu a z uvedeného dôvodu nebolo a nie je možné
aplikovať ustanovenie §135 ods. 5 Autorského zákona. Poukázal na to, že žalovaný opakovane, vedome
adlhodobonerešpektuje(napriekvydanémurozhodnutiuKSBratislavasp.zn.8Co291/2008-156zodňa
31.12.2008) a porušuje práva žalobcu ako nositeľa majetkových práv k autorským dielam a databáze

denníka PRAVDA. Zoznam článkov denníka Pravda, a teda aj každé jednotlivé porušenie autorského
práva zo strany žalovaného, vyplýva z monitoringu článkov žalobcu, predloženého na HDD nosiči.
Keďže žalovaný nemal a nemá (od 1.3.2002) súhlas na nakladanie s článkami denníka Pravda, je
zrejmé, že všetky články denníka E., ktoré žalovaný má k dispozícii a spracúva po dátume 1.3.2002sú spracúvané neoprávnene a v rozpore s autorským zákonom, čím dochádza k porušovaniu práv
žalobcu. Rovnako bolo a je vykonaným dokazovaním preukázané, že napriek podaniu žaloby žalobcom
voči žalovanému, žalovaný pokračoval vo svojej činnosti a porušovaní práv žalobcu. V konaní bolo

preukázal, že články z databázy denníka PRAVDA sú/boli autorskými článkami, ktoré žalovaný využíval
a to systematickou extrakciou databázy denníka PRAVDA, tieto články z databázy denníka PRAVDA
selektoval a ukladal do vlastnej databázy podľa požiadaviek klientov žalovaného. Poukázal na to, že
odkazy žalovaného na rozsudky SD EÚ ale aj Ústavného súdu SR sú irelevantné z dôvodu, že tieto
súdy podobný prípad, aký je predmetom tohto súdneho konania, nikdy neprejednávali a ani v jednom

z rozhodnutí SD EÚ alebo ÚS SR nedochádzalo k tak závažnému a dlhodobému porušovaniu AZ,
ako je tomu v tejto právnej veci. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný tvrdil, že výhrady autorského
práva neboli uplatnené podľa §33 ods.1 Autorského zákona doplnil, že v konaní predložil na HDD
články tak z printovej verzie denníka Pravda ako aj články uverejnené na internetovej stránke denníka
E. a rovnako boli predložené tiráže uverejnené v printovej verzii denníka Pravda ako aj na webovej
stránke C.. Z predloženého prehľadu článkov denníka Pravda (či už z printovej

alebo elektronickej podoby na www.pravda.sk) vyplýva, že všetci jednotliví autori článkov denníka
Pravda (teda nie žalobca), si uplatnili pri svojom autorskom článku výhradu autorského práva, pričom
znenie Autorského zákona nikdy nedefinovalo spôsob uplatňovania výhrady podľa § 33 Autorského
zákona ani umiestnenia tejto výhrady vo vzťahu k autorskému dielu. Pre uplatnenie výhrady autorského
práva postačovalo uvedenie označenia © bez toho, aby bolo potrebné uvádzať ďalšie skutočnosti /

text/komentáre, keďže z textu každého autorského článku bolo zrejmé, kto je jeho autorom daného
autorského textu zverejneného v denníku Pravda, ktorý bol/je súčasťou databázy denníka PRAVDA,
teda ktorý autor si uplatňuje túto výhradu uvedením © k tomuto textu autorského článku. Z tohto dôvodu
bola výhrada autorského práva uplatňovaná spôsobom súladným so znením Autorského zákona (§
33 ods.1 Autorského zákona), priamo autormi jednotlivých článkov a nie žalobcom. Uvedenie nositeľa

majetkových práv k autorským dielam v tiráži denníka Pravda alebo na stránke C. v znení „© PEREX,
a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ“ nijako nezasahovalo do jednotlivých výhrad
autorovuplatnenýchpriamopriichautorskýchčlánkochvsúlades§33ods.1Autorskéhozákonaaužlen
konštatuje,žeautorsképrávaboliautormičlánkovvyhradenéamajetkovéprávakjednotlivýmautorským
dielam vykonáva spoločnosť PEREX, a.s., (ako právny predchodca žalobcu) ako vydavateľ novín,

ktorému tieto autorské práva k zamestnaneckým dielam vznikli v súlade s v súlade s §50 Autorského
zákona, resp. na základe udelených licencií v prípade, aby išlo o článok externého prispievateľa.
Zdôraznil, že otázka uplatnenia alebo neuplatnenie výhrady v zmysle §33 ods.1 Autorského zákona
vo vzťahu k jednotlivému autorskému dielu nemala žiadny vplyv na práva vyplývajúce zhotoviteľovi
databázyvzmysleAutorskéhozákona,nakoľkotietoprávasúnezávisléodautorskýchprávtýkajúcichsa

jednotlivých diel obsiahnutých v databáze, keďže samotné znenie definície databázy v zmysle §5 ods.4
Autorského zákona nevyžadovalo výhradu. V konaní dôkazmi preukázal, že uzavrel s monitorovacími
spoločnosťami odlišnými od žalovaného zmluvy, predmetom ktorých bolo oprávnenie/súhlas/licencia
vo vzťahu k týmto predmetom autorskoprávnej ochrany a žalovanému bolo predložené na podpis
rovnaké znenie zmluvy, ktoré však opakovane odmietol podpísať. Pričom všetkým záujemcom ponúkal v

súvislosti s použitím databázy denníka PRAVDA a použitím autorských diel z denníka PRAVDA rovnaké
zmluvy s rovnakými podmienkami, s rovnakou výškou odplaty, ktorú ostatné spoločnosti na rozdiel od
žalovaného akceptovali a riadne hradili. Poukázal na § 442a ods.2 Občianskeho zákonníka, majúc za
to, že pre vznik nároku na náhradu škody postačuje len samotné ohrozenie práva duševného vlastníctva
bez toho, aby bolo preukázané porušenie autorského práva (práva duševného vlastníctva). V danom

prípade došlo k porušeniu autorského práva, preto mu patrí náhrada škody vo výške odmeny, ktorá
je za získanie takej licencie zvyčajná a žalobcom účtovaná tretím osobám v čase od roku 2002. Ak
došlo k bezdôvodnému obohateniu a výšku obohatenia nie je možné určiť inak, určí sa najmenej vo
výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto
práva. V konaní riadne preukázal, aká je obvyklá cena za poskytnutie súhlasu na použitie autorského

diela/licencie a nakladanie s databázou denníka PRAVDA, a to predložením uzavretej licenčnej zmluvy
so spoločnosťou Newton IT, ale tiež so spoločnosťou SITA Slovenská tlačová agentúra, a.s.. Suma
odplaty za licenciu sa od roku 2002 nezmenila a žalobcom je uplatňovaná obvyklá výška odplaty za
poskytnutie licencie žalobcom tretím subjektom. Pričom zdôraznil, že v konaní si uplatnil náhradu škody,
a nie doplatenie nezaplatenej sumy licenčnej odplaty na základe uzavretej zmluvy, preto odvíjanie

licenčnej odplaty od počtu článkov denníka Pravda, ktoré sa nachádzajú na HDD dodanom do konania
žalobcom (ide o články neoprávnene poskytnuté žalovaným jeho klientom - dožiadaným subjektom,
v rámci dodaného monitoringu médií) a žalovaným umelo „vytvorená“ suma odplaty za 1 článok je
nepochopením ustanovenia § 442 a §442a Občianskeho zákonníka povinnosť dodatočne doplatiťsumu odplaty za (neoprávnené) použitie autorských diel - článkov denníka E. ale ako formu sankcie za
porušenie autorského práva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v

ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok I., výrok II. a závislý výrok
IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, výrok III.( ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol) ako odvolaním
nenapadnutý nadobudol právoplatnosť.

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 CSP).

9. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia

§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol

rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto,žeprihodnotenídôkazov,prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstránalebovyšlinajavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti

súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

10. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že

napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. V prejednávanej veci bola predmetom posúdenia dôvodnosť nároku žalobcu uložiť žalovanému
povinnosť zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako
databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo

kvantitatívnej podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej
extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA a žalobcom uplatnený
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.994,64 eur mesačne od kalendárneho mesiaca
januára 2003 do 29.07.2008, ktorý skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu
so žalobcom (od 01.01.2003) neoprávnene používa a nakladá s databázou denníka PRAVDA, čím

porušuje ust. Autorského zákona.

12. Databáza je súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky
usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Osobitné právo k
databáze, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo

predvedenia jej obsahu, má jej zhotoviteľ bez ohľadu na to, či databáza alebo jej obsah sú chránené
autorským právom, alebo inými právami. Zhotoviteľ databázy má právo udeľovať súhlas na extrakciu
(trvalé alebo dočasné prenesenie celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na iný nosič
akýmkoľvek prostriedkom alebo akýmkoľvek spôsobom) a reutilizáciu (akýkoľvek spôsob uvedeniacelého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti rozširovaním jej rozmnoženín, nájmom,
prepojením(on-line)aleboinýmspôsobomprenosu)celéhoobsahudatabázyalebojejkvalitatívnealebo
kvantitatívne podstatnej časti. Pričom i opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných

častí obsahu databázy a iné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným
záujmom zhotoviteľa databázy, je zakázaná. Zhotoviteľ databázy má okrem iného i právo udeliť inému
oprávnenie k výkonu tohto práva, t.z. práva na extrakciu a reutilizáciu obsahu databázy.

13. Databáza denníka PRAVDA nie je akýkoľvek zhlukom dát, údajov alebo informácií, je súborom

dát (nezávislých diel, údajov a iných prvkov) ktoré vykazujú znaky systematického a metodického
usporiadania, pričom samotný výber alebo usporiadanie údajov má znaky tvorivého prvku, t.z. jedná o
databázu sui generis. Súdny dvor v rozhodnutí C-604/10 judikoval, že databáza je chránená autorským
právom upraveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES za podmienky, že databáza
je chránená autorským právom upraveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES za
podmienky, že výber alebo usporiadanie údajov, ktoré obsahuje, predstavuje originálne vyjadrenie

tvorivej slobody jej autora, čo musí posúdiť vnútroštátny súd. Ochrana poskytovaná zhotoviteľovi
databázy povahovo súvisí s ochranou autorskoprávnou (ust. § 77 Autorského zákona), nakoľko ust. §
5 ods. 4, 7, 11 a 14, § 7 ods. 3, § 13, § 18 ods. 3 a 4, § 20 ods. 2 až 4, § 40 až 46, § 53 a 54, § 56 až
61 sa primerane vzťahujú aj na zhotoviteľa databázy.

14. K námietke odvolateľa vo vzťahu k nevykonateľnosti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie
(zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v
printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo kvantitatívnej
podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo
reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA) je namieste uviesť, že ochrana autorského

práva môže spočívať aj v zákaze ohrozenia práva vrátane zákazu hroziaceho opakovania alebo
zákazu neoprávneného zásahu do práva ( § 56 ods. 1 písm. b) Autorského zákona). Nakoľko
v konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného bola vykonávaná systematická extrakcia a
reutilizácia tak podstatných ako aj nepodstatných častí databázy a časti tejto databázy denníka PRAVDA
(jednotlivé nezávislé diela) boli následne použité/využívané žalovaným na systematické vytváranie

vlastnej databázy, ktorú v podobe monitoringu zasielal a poskytoval žalovaný svojim predplatiteľom/
klientom za odplatu, pričom nikdy nedisponoval žiadnou zmluvou, súhlasom alebo privolením na
takúto činnosť, priznanie zdržovacieho nároku žalobcovi spočívajúceho v uložení zákazu činnosti
žalovanému, ktorá ohrozuje práva žalobcu, bolo namieste. Pri posudzovaní odvolateľom namietanej
nedostatočnosti materiálnej ( obsahovej) vykonateľnosť rozhodnutia odvolací súd uvádza, že výrok I.

rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočnej identifikuje subjekty oprávneného a povinného, presné
vymedzuje judikovanú povinnosť z hľadiska jej obsahu ( databáza denníka PRAVDA v printovej
alebo elektronickej forme) i rozsah uloženej povinnosti (extrakcia alebo reutilizácia kvalitatívnej alebo
kvantitatívnej podstatnej i nepodstatnej časti databázy denníka PRAVDA). Vzhliadnuc k tomu, že
žalovaný takto získané časti databáz denníka PRAVDA filtrujúc ich obsah na základe „kľúčových

slov“ tieto vkladal do ním vytvorenej databázy, ktorú poskytoval svojim klientom súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď uložil žalovanému zákaz zdržania sa použitia a nakladania s databázami denníka
PRAVDA, t.z. vo vzťahu k databázam denníka PRAVDA vytváraným žalobcom ako zhotoviteľom
databázy.

15. Pokiaľ odvolateľ namietal, že neboli splnené podmienky stanovené v ust. § 135 ods. 5 Autorského
zákona na uloženie zákazu zdržať sa opakovanej a systematickej extrakcia alebo reutilizácie i
nepodstatných častí obsahu databázy, odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. Autorského zákona
je zakázaná i opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy a
iné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným záujmom zhotoviteľa

databázy. Pod pojmom nepodstatná časť databázy sa rozumie každá jej časť, ktorá nezodpovedá
kvalitatívne ani kvantitatívne podstatnej časti. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca preukázal
(USB nosičom a harddiskom), že žalovaný systematicky používa/ využíva databázy denníka PRAVDA,
tak že sprístupňoval svojim klientom plné znenia článkov obsiahnutých v databáze denníka PRAVDA,
preto bolo namieste uložiť žalovanému zákaz i vo vzťahu k nepodstatnej časti databázy denníka

PRAVDA i s ohľadom na to, že i nepodstatná časť databázy pri opakovanom a systematickou využívaní
môže ohroziť záujmy zhotoviteľa databázy v rovnakej miere, ako je to pri využívaní kvalitatívne a
kvantitatívne podstatných častí databázy.16. Poukazujúc na záver prijatý v bode 13 je potrebné vyhodnocovať aj námietky odvolateľa, že
výhrady autorského práva neboli uplatnené podľa § 33 ods.1 Autorského zákona. Žalobcovi v
postavení zhotoviteľa databázy svedčalo právo nakladať s databázou a vylúčiť ostatné osoby z

takéhoto nakladania. Zvláštne právo žalobcu ako zhotoviteľa databázy nechránilo len pred extrakciou a
reutilizáciou databázy vo vzťahu k podstatnej časti databázy ale aj k nepodstatným častiam databázy,
kedy zásahu do týchto výlučných práv sa bolo možné dopustiť nielen priamym vyťažovaním (extrakciou)
či zužitkovaním ( reutilizáciou) obsahu databázy, ale i pri použití iného nosiča, než na ktorom bola
zachytená pôvodná databáza. Toto osobitné právo zhotoviteľa databázy s odkazom na znenie § 77

Autorského zákona, nevyžadovalo postup podľa § 33 Autorského zákona. Ochrana databáz sui generis
(§ 72 až 77) sa poskytuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa autorskoprávne kritériá, toto právo
poukazuje na to, že došlo k podstatnému vkladu (investovaniu) do získania, overenia alebo prezentácie
obsahu databázy s tým, že prostredníctvom tohto práva sa má zabrániť extrakcii alebo reutilizácii celej
alebo podstatnej časti databázy. To znamená, že jeho cieľom je ochrániť investície (podstatný vklad) do
získania, overenia alebo sprístupňovania obsahov databázy. Investície (podstatnosť vkladu) sa určujú

aplikovaním kvalitatívneho alebo kvantitatívneho meradla a môžu pozostávať z vloženia finančných
zdrojov, času, úsilia, energie a pod. Toto výhradne ekonomické právo, na rozdiel od autorského práva,
nevyžaduje pôvodnosť (originalitu).

17. Zároveň na doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca bol nielen v postavení zhotoviteľa databázy

ale zároveň bol v postavení zamestnávateľa jednotlivých autorov článkov, autorské práva boli autormi
článkov v súlade s ust. § 33 Autorského zákona vyhradené a majetkové práva k jednotlivým autorským
dielam vykonával žalobca. Právna veda zvykne označovať tento súhlas s výkonom majetkových práv
k dielu daný ex lege za kvázilicenčný vzťah (Telec, I., Tůma, P. Autorský zákon.Komentář. 1. vydání.
Praha : C.H.Beck,2007, 556 s.). Znenie Autorského zákona presne nedefinovalo spôsob uplatňovania

výhrady podľa § 33 Autorského zákona ani umiestnenia tejto výhrady vo vzťahu k autorskému dielu. Pre
uplatnenie výhrady autorského práva postačovalo uvedenie označenia © bez toho, aby bolo potrebné
uvádzať ďalšie skutočnosti /text/komentáre, keďže z textu každého autorského článku bolo zrejmé, kto
je autorom daného autorského textu zverejneného v denníku PRAVDA, ktorý bol/je súčasťou databázy
denníka PRAVDA, teda ktorý autor si uplatňuje túto výhradu uvedením © k tomuto textu autorského

článku. Pričom žalobca v konaní preukázal, že výhrada autorského práva bola riadne uplatňovaná
( prehľad článkov denníka Pravda, či už z printovej alebo elektronickej podoby na www.pravda.sk).

18. Optikou vyššie uvedeného je potrebný vyhodnotiť aj námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie
postupoval pri rozhodovaní vo veci v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným

v zrušujúcom rozhodnutí ( rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2009 sp.zn.
15Co/303/2008). Vychádzajúc z toho, že aplikácia ust. § 33 Autorského zákona sa vzťahovala len
na posúdenie autorskoprávnej ochrany pri rozširovaní a rozmnožovaní autorských diel uvedených v
denníku PRAVDA, na čo poukázal i súd prvej inštancie v bode 97 odôvodnenia rozhodnutia, odvolací
súd nekonštatuje odklon od právneho názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí.

19. Pokiaľ odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke vzniku a výšky náhrady
škody je potrebné zdôrazniť, že autorský zákon umožňuje domáhať sa v rámci ochrany autorských
práv aj náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia, rozsah a spôsob náhrady určuje
Občiansky zákonník (v § 442a, § 458a), na ktorý autorský zákon odkazuje. Pri každom porušení práva,

v dôsledku ktorého vznikne škoda, má poškodený právo na jej náhradu. Ak škodu nemožno určiť
inak, výška náhrady škody pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť
predmetom licenčnej zmluvy, sa určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takejto licencie
bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. V prejednávanej veci žalobca riadne
preukázal obvyklú cenu za poskytnutie súhlasu na použitie autorského diela/licencie a nakladanie s

databázou denníka PRAVDA, a to predložením uzavretej licenčnej zmluvy uzavretej dňa 31.12.2004
medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou Newton IT, s.r.o. (čl. 121). Predmetom uvedenej
zmluvy bol súhlas právneho predchodcu žalobcu na extrakciu a reutilizáciu podstatných častí databáz.
Z pripojeného dokladu vyplýva, že spoločnosť NEXTON IT, s.r.o. uhrádzala právnemu predchodcovi
žalobcu v rozhodnom čase odplatu vo výške 64 260 Sk/mesačne, čo možno považovať za odmenu

obvyklú, z ktorej mohol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzať.

20. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc
za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolacídôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak

v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom
predpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v
článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v

rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Preskúmaním napadnutého
rozhodnutia nemal odvolací súd za preukázané naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu.

21. Ďalšie námietky odvolateľa smerovali voči úvahe súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania aplikovať vo veci ust. § 257 CSP. Vo vzťahu k použitiu § 257 CSP odvolací
súd konštatuje, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná a predpokladá existenciu výnimočných
okolností prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, v charaktere určitých
druhov konania, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Jedným z rozhodujúcich kritérií je to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým

mravom. Súd prvej inštancie aplikáciu ust. § 257 CSP odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané,
že zo strany žalovaného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti dochádza dlhodobo k porušovaniu
autorského práva žalobcu. S uvedenou úvahou sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko okolnosti, ktoré
sú meritom veci medzi stranami sporu nemôžu byť zároveň považované za dôvody hodné osobitného
zreteľa vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania. Podľa odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky

preaplikáciuustanovenia§257CSP,pretoženiesúsplnenédvezákladnépodmienkyatodôvodyhodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná
kedykoľvek a bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o trovách konania, ktorou je v tomto prípade
zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie

22. Odvolací súd mal tak za to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu konania bolo potrebné
postupovať v súlade s ust. § 255 ods. a § 256 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol úspešný
v časti prvého negatórneho výroku (výrok I. rozsudku) a procesne zavinil zastavenie konania o druhom
negatórnom výroku ( v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu neoprávneného použitia
diela alebo nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného prenosu, alebo rozširovania diela

zverejneného v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na C., ku ktorým bolo vyhradené právo
udeľovať súhlas na rozmnožovanie alebo verejný prenos), t.z. žalobca i žalovaný mali rovnako úspech
50%, čo ako správne uviedol i súd prvej inštancie odôvodňovalo záver, že v tejto časti žaloby žiadna zo
strán nemala nárok na náhradu trov konania. V časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
úhrady ujmy na majetkových právach žalobcu (v sume 1994,64 eur mesačne pôvodne od 01.01.2003

do zaplatenia), úspech žalobcu predstavoval 18,64 % (49 799,512 : 267 281,752, za obdobie od
01.06.2006 do 29.07.2008, t.j. 24 mesiacov a 29 dní = 49.799,512 eur), úspech žalovaného 81,36 %
(217 482,24 : 267 281,752 za obdobie od 01.01.2003 do 31.05.2006, t.j. 41 mesiacov = 81 780,24
eur) a žalovanému možno pričítať aj úspech v časti zastavenia konania (v časti vydania bezdôvodného
obohatenia od 30.07.2008 do 01.04.2014 (právoplatnosť späťvzatia), t.j. 68 mesiacov a 1 deň = 135

702 eur), za zastavenie ktorého procesne zodpovedá žalobca. Vzhľadom k uvedenému vo výsledku
prevažne úspešnému žalovanému bolo dôvodným priznať proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 62,72% (81,36 % - 18,64 %).

23. K ostatným námietkam odvolateľa bolo nadbytočným osobitne sa vyjadrovať, keďže podľa už

konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov

konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.24. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku I. a výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a napadnutý výrok IV. podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

62,72 %.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé,
že úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca v rozsahu 2/3 a žalovaný v rozsahu 1/3. Preto

odvolací súd rozhodol tak, že prevažne úspešný žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 66,66% (2/3) s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).