Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4221203911
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4221203911.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: NEW Profile, s.r.o., so
sídlom Komárno, Bratislavská cesta 3192, IČO: 36 694 100, právne zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. E. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát so sídlom Bratislava, Krížna 47,
IČO: 36 060 887, o ochranu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o ochranu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/48/2021-986 zo
dňa 10. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu a žalovanému
voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa (po pripustení zmeny žaloby) domáhal

uloženia povinnosti žalovanému odstrániť z pozemku registra „C“ parc. č. 3689/7, zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 602 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec C.,
kat. územie C. a pozemku registra „C“ parc. č. 3689/13, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1080
m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec C., kat. územie C. (ďalej ako
„pozemky vo vlastníctve žalovaného“), uzavretý prístrešok pre motorové vozidlá s automatickou bránou.
Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho obmedzovania
výkonu práva prechodu a prejazdu osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami o dĺžke až do 19 m

vyplývajúcich z vecného bremena zapísaného pod č. V-3230/14 zo dňa 04.09.2014 na listoch vlastníctva
č. XXXX F. G. XXXX, vedených na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, pre kat. územie C.,
najmä je povinný zdržať sa ukladania alebo zriaďovania akýchkoľvek vecí na pozemkoch registra „C“
parc. č. 3689/7 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 602 m2, parc. č. 3689/13 zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 1080 m2, a parc. č. 3689/40 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 82 m2
zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX F. G. XXXX pre okres C., obec C., kat. územie C., ktoré by
obmedzovali výkon práva prejazdu kamióna o dĺžke 19 m vyplývajúcich z tohto vecného bremena.

3. Po oboznámení sa s jednotlivými listinnými dôkazmi zistil súd prvej inštancie skutkový stav, majúc
pritom za to, že zo svedeckej výpovede svedka H. E. vyplynulo, že v čase predaja pozemku žalovaným
žalobcovi došlo k satelitnému zameraniu nehnuteľností a naznačeniu, kde sa bude stavať nová šopa.V rokoch 2014-2015 sa stavala garáž na pozemku žalovaného, svedok pracoval u žalovaného ako
zamestnanec, potom od neho odišiel, ale keď niečo potreboval, prišiel mu vypomáhať, robí to aj do
dnes. Konštatoval, že čestné prehlásenie formuloval s p. E.. Nevedel, či to písal on, alebo jeho žena

alebo dcéra, oni boli v kuchyni. Svedok konštatoval, že keby žalobca niečo mal voči ich činnosti, tak
by to povedal, chodil okolo a nič nepovedal. Zo svedeckej výpovede vyplynulo, že svedok tam kamióny
nevidel, ani 20 tonový kamión, čo je 19 m, videl tam len nákladné vozidlá, ktoré tam chodili, boli asi
3,5 t a 4 t. Zo svedeckej výpovede svedka I. E. vyplynulo, že okolo roku 2015-2016 za ním prišiel p.
E. a povedal mu, aby išiel pomáhať, bolo to v roku 2016. Jeho čestné prehlásenie vypracovali spolu s

p. E.. Práce, na ktorých vypomáhal, trvali rok, lebo tam robili po troškách, ako mali čas. Žalobca nikdy
nič nenamietal, vždy sa im pozdravil. Oproti šope nič nestálo iba tie pôvodné budovy. Žalobca nosil len
malými autami materiál, keď tam začal stavať, keď si prerábal budovy, ktoré kúpil. Nikdy tam nevidel
kamión väčší ako 19 m, kým tam robil a ani teraz, pretože býva vedľa a keď ide z mosta dole, všetko
vidieť do dvora a nevidel tam ani nákladné auto a nie to ešte kamión. Keď tam vypomáhal, nevidel,
že by žalobca nosil nejaký tovar, iba materiál z čoho sa stavalo, keď sa stavalo, žiadny tovar sa tam

nedovážal. Zo svedeckej výpovede svedka A. J. vyplynulo, že okolo roku 2014, keď kupoval žalobca od
žalovaného pozemok, tak budova na parc. č. 3689/40, ktorú ukázal na predloženej fotokópii fotografie
tam už bola, len sa o nejaký kus posunula z pozemku, ktorý kúpil žalobca, teda bola demontovaná a
preložená na pozemok patriaci žalovanému. Žalobca povedal, že vôbec mu to nevadí, že môže takto
zostať. Už nebol zamestnanec žalovaného, len tam vypomáhal. Vypomáhal tam 2-3 dni týždenne, keď

mal voľný čas. Čestné prehlásenie, ktoré je založené v spise nesformuloval on, ale poprosil kolegyňu
v práci, aby to nejako vyzeralo. Text diktoval on, pri spisovaní nebol nikto prítomný. Pri rozhovore boli
traja, strany sporu a on, keď žalobca povedal, že mu priestor neprekáža, bolo to v roku 2014, už u
žalovaného nepracoval. Väčšinou chodil so žalovaným, keď tam niekto bol, bol jeho pravá ruka, vedel,
čo sa kedy robilo, čo kde je napojené. Vypomáhať chodil, kedy ako mal čas, bolo to aj doobeda, aj

poobede. Videl tam 6-tonové vozidlo (6-tonku - áviu, aj mercedes), 12 tonové vozidlo (12-tonku nákladné
vozidlo väčšie), príves alebo náves tam nevidel. Kamión tam nevidel, príves alebo náves myslel vozidlo
dlhšie ako 11 m. Všetko, čo on videl, boli vozidlá menšie ako 11 m. Preto sa vedel vyjadrovať, lebo je
vodič z povolania. Približne vie, koľko auto odvezie a aké je dlhé. Podľa neho vecné bremeno je to, že
sa môže prejsť cez pozemok iného. Nevidel prechádzať cez pozemok vozidlá väčšie ako 10 metrové,

väčšinou tam bol poobede cca od 12.00 hod. do 16.00 hod. Stavbu žalovaného - garáž stavali 10 až 12
mesiacov. Nikdy žiadne námietky žalobca nemal, na pozemkoch v rokoch 2014 nestáli iné stavby okrem
tejto. Zo svedeckej výpovede svedka K. B. vyplynulo, že svedok v roku 2016 ako výpomoc pomáhal
pri vykládke kamiónu s kontajnerom s himalájskou soľou. V roku 2014 strážil objekt žalobcu, žalobca
tam chcel robiť veľkosklad. Rozprávali sa o tom preto, že keď to začne fungovať, bude tam robiť ako

skladník. Malo to byť niekedy v roku 2016, keď doniesli prvý tovar. To bolo len raz a kvôli tomu nefunguje
veľkosklad. Iný tovar žiadny neprišiel, nevie o tom. Tovar ešte prišiel, teda stroje niekedy v roku 2022. Po
roku 2016 pribudol objekt, určite pribudla garáž. Nevie o tom, že mali kamióny problém vojsť do areálu.
Predtým, ako nehnuteľnosti kúpil žalobca, bolo tam Diego, predávali tam koberce. Tieto priestory bolo
možné využívať ako veľkosklad. Pri príprave stanoviska, ktoré je založené v spise zo dňa 18.06.2024 mu

pomáhal žalobca, nevedel čo je napísané v stanovisku. Niekto prišiel s vypracovaným stanoviskom, on
ho len prečítal a podpísal to, predložil mu to žalobca. Pred rokom 2016 tam presťahovali celý centrálny
pult, vykladali tam kamióny. Kamión prišiel na parkovisko žalobcu, nacúval, nepamätal si dĺžku kamiónu.
Zo svedeckej výpovede svedka L. D. M. vyplynulo, že svedok pozná obe strany sporu. Žalobca si
objednal od ich spoločnosti zabezpečenie inžinierskych činností, povoľovacie konanie pre stavby a to

v roku 2015 - prestavba prevádzkovej budovy a v roku 2019 - stavebné úpravy. Účel bol, že investor
chcel zvýšiť úroveň celkového štandardu objektu, obnovu fasády, rozšírenie kancelárskych priestorov.
Pôvodne tieto budovy slúžili ako predajňa motorových vozidiel a servis. Neskôr tam bola v roku 2010 až
2012 predajňa a sklad kobercov - Diego. Plochy ciest v areály boli v takom stave ako sú teraz, nejaké
dve stavby tam pribudli. Pribudli tam tie, ktoré sú na fotografii. Keď robili kolaudáciu asi v roku 2016, tieto

stavby tam neboli, podľa neho pribudli neskôr. Bolo možné očakávať zámer od žalobcu, pretože funkcia
bola podobná až rovnaká tej budovy predtým, ako mala byť urobená rekonštrukcia. To, čo ide realizovať
investor, je potrebné vtesnať do územného plánu mesta Komárno (územie výrobno-obslužných aktivít,
priemyselnej výroby, výrobných služieb, skladov a logistiky). Mal za to, že žalobca chcel realizovať vjazd
nákladnými vozidlami k svojim nehnuteľnostiam z dôvodu funkcie týchto nehnuteľností. Stanovisko zo

dňa 18.06.2024 vypracoval žalobcovi k tomu, na aké účely sa nehnuteľnosti môžu využívať a akým
spôsobom je možné sa k týmto nehnuteľnostiam dostať. Zo svedeckej výpovede L. N. B., ktorý na
žiadosť žalobcu v spolupráci s L. J. O. vypracoval Technickú správu – Areálový dopravný model (ďalej
ako „Technická správa“ č. l. 27) vyplynulo, že v roku 2014 žalobca kúpil tieto priestory a zámer bolpoužívať ich ako skladové priestory, hoci aj predtým to boli skladové priestory. Fasádu chcel urobiť, aby
to vyzeralo aj vzhľadovo, chcel, aby tie priestory boli estetickejšie, mali slúžiť na skladovanie. V roku
2014 stavby na fotografii tam neboli. Potvrdil žalobcovi, že tá investícia na jeho zámer je vhodná, pretože

vblízkostijehlavnácesta.Zohľadňovaliajúzemnýplánzroku2020,čojezozákonanutné.Poroku2020
po tom, ako sa objavili budovy, ho oslovil žalobca, aby vypracoval štúdiu a k tomu modelovú situáciu
k 19 m kamiónu. K tomu uviedol toľko, že vojsť vojde na nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, ale nevie
zaparkovať celou svojou plochou na tomto pozemku. Pri vypracovávaní zohľadňovali, že je potrebné
riešiť medzinárodnú dopravu, kde uviedol, že medzinárodná doprava je každé nákladné vozidlo, ale

najčastejšie používané sú 19 m kamióny. Nevedel povedať, aký je rozdiel v tonáži pri 16 metrovom
kamióne a pri 19 metrovom. Nevie tam zaparkovať kamión 16 metrový tak, aby neprečnieval na susedný
pozemok. Objednáva sa tovar vždy podľa množstva (tonáže) a nie podľa dĺžky. Čo sa týkalo železných
tyčí pevne upevnených na hraniciach pozemku, ktoré však sú vyberateľné, uviedol, že ak by neboli
vyberateľné, boli prekážkou. Ak je kamión plachtový, môže sa vykladať aj z boku. Výjazd kamiónu by
bol vycúvaním na jeden krát. V súčasnosti by sa zmestila dodávka do 10 m. Do areálu nie je problém ani

vjazd ani výjazd kamiónu. Vjazdu a výjazdu kamiónu bráni uzavretý prístrešok pre motorové vozidlá a
skládka dreva. Ak by stavba na parcele č. 3689/40 nebola, tak si vie predstaviť, že by tento kamión vedel
zaparkovať na pozemku. On je stavebný inžinier, nie dopravný, situáciu projektovú - dopravný model
vypracovával s L. J. O.. Zo svedeckej výpovede L. J. O. vyplynulo, že areál poznal, mal k dispozícii nové
prvky, ktoré boli zakreslené p. B.. Pracoval počítačovou simuláciou, kde sa zadávajú všetky parametre

na simuláciu podľa požadovanej situácie. Nakoniec preferovali rôzne možnosti a podarilo sa tam dostať
16 m kamión v simulácii pri zachovaní bezpečnostnej vzdialenosti na obe strany 0,5 m. Posudzovali
celú súpravu, čiže ťahač a náves, rozmery ťahača a návesu sú 16 m alebo 19 m. Nevedel sa vyjadriť,
aké dĺžky kamiónov sa používajú v medzinárodnej doprave. Nadrozmernými kamiónmi je realizovaná
cielená doprava, nepoužíva sa na bežnú prepravu tovaru. Najvyššie prípustné rozmery kamiónu, ktorý

môže vojsť a zastaviť na pozemku žalobcu je 16 m isto, a čo sa týka 19 m rozmerov, tu to geometricky
vedeli napratať, ale musel by vodič manévrovať možno na štyroch nájazdoch, aby sa dostal presne
na pozemok, 19 m kamión by sa však nedostal na pozemok žalobcu, pretože je v priamom kontakte
s prístreškom. Tento priestor je veľmi obmedzený, aby sa mohol vyhlásiť za bezpečný, 19 m kamión
geometricky by prečnieval na pozemok žalovaného. Pri prvom zadaní nebola reč o type dopravy, či ide

o kontajnerovú alebo inú dopravu. Že by malo ísť o kontajnerovú dopravu, je dôležitý rozmer, avšak toto
neposudzovali, ale dodal, že kontajner sa dáva dole vysokozdvižným vozíkom, prípadne žeriavom. Už
keď je viac ako jedno nadídenie – nájazd, už je potrebné zastaviť na pozemku žalovaného. Nevedel
jednoznačne odpovedať na otázku, že ak by tam nebol prístrešok, že by 19 m kamión sa na jeden
vjazd zmestil na pozemok žalobcu, ale určite by sa zlepšili podmienky pre natiahnutie návesu. Tieto

všetky situácie by museli byť za podmienok, že pozemok žalobcu je čistý, teda bez záhradky, nejakého
prístrešku, aj momentálne tam parkujú autá, a aj tie v prípade príjazdu kamiónu akéhokoľvek, sa musí
vyprázdniť celý pozemok, teda odparkovať všetky autá. Za súčasnej situácie vodič nemá rozhľad.
Pravdepodobne tak 16 m, ako aj 19 m kamión by museli cúvaním vyjsť. Buď by musel vojsť cúvaním,
alebo vyjsť cúvaním. Pri cúvaní ako vjazd na pozemok žalobcu by vodič nemal žiadny výhľad. Ak by

nebol prístrešok, mal by lepší, teda aspoň nejaký. Tento ich nákres sa riadil normou pre parkoviská.
Tento areál je s obmedzeným prístupom, nie je to verejné priestranstvo a táto norma rieši aj miesta
mimo cesty, aj súkromné areály. Išlo o charakter zodpovednosti vlastníka. Pôvodne pred areálom nebola
čerpacia stanica, keď sa povoľoval vjazd niekedy v rokoch 1990, pôvodne na nehnuteľnostiach bol
servis, autosalón. Pre každé nákladné vozidlo, ktoré sa chce dostať do areálu je nutné nadídenie cez

parcelu 3698/10, uviedol, že predpokladá, že tento pozemok patrí benzínke REAL-K. Z príjazdovej cesty
by sa kamión 19 m nedostal jedným nájazdom, krížom cez benzínku by sa jedným nájazdom dostal,
16 m by mal podobné problémy. Aj v cúvaní by 19 m kamión zasahoval do stavby čerpacej stanice, čo
nie je prípustné. Väčšinou sa používajú 16 m kamióny, avšak závisí od toho, aký náklad sa prepravuje.
Každý dopravca má iný vozový park, preto pri ich simulácii nezadali konkrétny typ, bolo to skúšané

systémovým vozidlom, ktoré je zadané v programe. Simulácia - program je analytický nástroj a snaží sa
priblížiť k realite, nie je to však 100%, sú tam rôzne prekážky napr. šofér, vozidlo, môžu byť vplyvy, ktoré
ovplyvňujú realitu, čiže ku vzťahu k realite môže byť rozličné. Tento program nevyhodnocuje rozhľadové
podmienky,závisíodtypuajprogramu,akotovyhodnotíanačojeprogramurčenýapotomjenačloveku,
či to vyhodnotí ako príliš rizikové a v skutočnosti do toho ešte vstupuje aj vodič. Pri simulácii zohľadnil

parkovisko pri čerpacej stanici a je to aj vykreslené na simulácii, ktorá bola predložená. Simulácia
zasahuje aj do parkoviska pri čerpacej stanici pre 19 m kamión. Nebola požadovaná situácia, aby
kamión cúval do areálu z čerpacej stanice. Textovú časť simulácie vypracoval p. B., svedok vypracoval
len grafickú časť, resp. simuláciu. Svedok mal viac výstupov a aj ich p. B. odovzdal a už bolo len nap. B., čo si vybral a dal do sumáru resp. do správy a vybral to, čo potrebuje, odo neho dostal súbor
dát. Zmena organizácie dopravy musí mať svoje opodstatnenie, musí zlepšovať situáciu, treba súhlas
vlastníka, prípadne správcu komunikácie. Na to, aby mohol kamión prejsť cez čerpaciu stanicu by sa

museli tomu viac venovať, prehodnotiť výškové parametre prístrešku čerpacej stanice, napr. aj toho, že
ak by aj prešiel, tak potom pri výjazde necúval do jedno-smerky, alebo upraviť dopravné značenie kam
môže cúvať a kam nie. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z Odborného vyjadrenia č. 51/2024 zo dňa
31.10.2024 a grafických simulácií, vypracovaného znalcom L. P. A., ktoré boli predložené žalovaným
(č. l. 816) vyplynulo, že v súčasnosti, t.j. v čase, keď na pozemku žalovaného parc. č. 3689/39 stojí

oceľový sklad a na pozemku parc. č. 3689/40 ďalšia stavba, je možný vjazd a prejazd ťahača s návesom
o celkovej štandardnej dĺžke jazdnej súpravy 16,5 m cez pozemok žalovaného parc. č. 3689/13 na
pozemok žalobcu tak, že jazdná súprava pri zastavení sa nachádza len na pozemku parc. č. 3689/39
a nezasahuje do iného pozemku. Znalec zároveň skúmal možný pohyb 19,0 m jazdnej súpravy pred
vjazdom do areálu žalobcu a žalovaného. V rámci skúmania znalec vychádzal z Technickej správy
(č. l. 27). Znalec použil podklad z ortofotomapy ako bitmap s prekrytím modelu z Technickej správy

žalobcu a vytvoril situáciu možného pohybu 19,0 m jazdnej súpravy pred vjazdom do areálu žalobcu
a žalovaného. Znalec zistil, že vjazd nákladného motorového vozidla neštandardnej dĺžky 19,0 m na
pozemky žalovaného a žalobcu nie je možný bez pohybu na čerpacej stanici a najmä bez zásahu do
oplotenia pozemku.

4. Súd prvej inštancie poukazujúc na ustanovenie § 4 ods. 2 psím. c) Vyhlášky Ministerstva dopravy
a výstavby SR č. 134/2018 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke (ďalej aj ako „vyhláška č. 134/2018“) uviedol, že podľa vyššie citovanej vyhlášky, by žalobca
mohol na prepravu tovaru používať len nákladné motorové vozidlo v dĺžke do 16,5 m alebo 18,75 m,
avšak vozidlo o dĺžke 19 m vyhláška neuvádza. V tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

konštatoval, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáha prejazdu vozidiel o dĺžke 19 m cez pozemok
žalovaného je absolútne nedôvodná, keďže takéto vozidlo neexistuje a žalobca ani nedisponuje takýmto
nákladným motorovým vozidlom vyrobeným na mieru.

5. Konštatujúc, že zisťoval obsah vecného bremena tak, ako ho strany sporu mohli a mali predpokladať

v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu t. j. v roku 2014, zastal názor, že svedeckými výpoveďami bolo
preukázané, že strany sporu mohli a aj predpokladali v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu, že nákladné
vozidlá, ako aj kamióny, tam budú nosiť tovar (tak ako sa nosil aj v čase, keď tam bola predajňa
motorových vozidiel a servis, neskôr predajňa a sklad kobercov Diego). Následne vyhodnotil, že žalobca
nepreukázal,žemuvsúčasnostinerušenémuužívaniuoprávnenýchnehnuteľnostíbránilenjednagaráž

a skládky dreva, ktoré je možné umiestniť kamkoľvek inam na povinných nehnuteľnostiach. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že svedkom L. O. bolo preukázané, že najvyššie prípustné
rozmery kamiónu, ktorý môže vojsť a zastaviť na pozemku žalobcu je 16 m dlhé vozidlo. Poukázal na
to, že v konaní nebolo preukázané, že v čase zriadenia vecného bremena mal aj kamión o dĺžke 19 m
možnosť prejsť cez pozemky žalovaného. Tá skutočnosť, že kvôli rekonštrukcii budovy žalobcu prišiel

prvý kamión až v roku 2016, bola vyvrátená potvrdením firmy Albatros spol. s.r.o. zo dňa 06.12.2024,
kde sa uvádza, že dĺžka jazdnej súpravy bola do 16,5 m (predmetom mala byť soľ o hmotnosti 18.732
kg). Teda súprava nebola dlhá 19 m tak, ako to uvádzal žalobca. Tvrdenie žalobcu, že v čase kúpy
sa oprávnené nehnuteľnosti nevyužívali na podnikanie, pretože ich bolo potrebné zrekonštruovať a
až následne ich mohol žalobca využívať, podľa súdu prvej inštancie nebolo žalobcom bez pochýb

preukázané. Aj tvrdenie žalobcu, že v roku 2019 objednal ďalšiu dodávku tovaru, ale tento kamión sa
už na oprávnené nehnuteľnosti nedostal, považoval za nepreukázané.

6. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že bez vjazdu kamiónmi do areálu, nemá
možnosť podnikať vo svojich priestoroch, pretože by mu vznikali neúmerné náklady na preskladnenie

tovaru v iných priestoroch alebo na dovoz s menšími motorovými vozidlami, ako zavádzajúce,
neopodstatnené, nepreukázané, účelové a nepravdivé. V tejto súvislosti uviedol, že o uvedenom svedčí
aj tá skutočnosť, že v období od 14.08.2017 a ohlásenia prístrešku do dňa 12.10.2020 tržby žalobcu
podstatne vzrástli, preto aj táto skutočnosť vyvracia jeho tvrdenia o prekážkach v jeho podnikaní. Za
podstatné vyhodnotil to, aké kamióny alebo motorové vozidlá používal na vjazd žalobca v čase uzavretia

zmluvy o zriadení vecného bremena. Súd prvej inštancie tiež v rámci odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobca mal ešte v roku 2020 záujem zastavať pozemok parc. č.
3689/39, bolo absolútne zrejmé, že v roku 2020, nieto v roku 2014 pri zriadení vecného bremena,
nepredpokladal, že na pozemku parc. č. 3689/39, by malo s tovarom stáť nákladné motorové vozidlo sdĺžkou 19 m, keďže po zastavaní pozemku dotknutým prístreškom podľa stavebného povolenia, by sa
takéto nákladné motorové vozidlo na pozemok žalobcu absolútne nezmestilo.

7.Zastalnázor,žežalobcamáumožnenéprávoprejazduajnákladnýmidopravnýmiprostriedkamiateda
aj kamiónom dĺžky do 16,5 m. Konštatoval, že v danom prípade nebolo sporné, že ide o nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v priemyselnej zóne, určené na podnikateľskú činnosť, pričom ani žalovaný netvrdil,
že by neočakával prejazd kamiónmi, z čoho vyplývalo, že prejazd sa týkal nielen osobných motorových
vozidiel, ale aj nákladných motorových vozidiel, ako aj kamiónov. Sporom však bola dĺžka kamióna,

pričom bolo preukázané, že menšie kamióny majú prejazd umožnený, avšak väčšie 19 m a viac, nie
a to v dôsledku následnej stavebnej činnosti žalovaného. Poznamenal, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že je mu zo strany žalovaného bránené v podnikaní. Konkrétne neuviedol, na aký tovar
(jehoprepravu)potrebujekamiónodĺžke19m.Tietoskutočnostitvrdillenvovšeobecnejrovine,dokonca
ani nepreukázal, že by mu bolo bránené v kúpe himalájskej soli (bola predložená len jedna faktúra z
roku 2016), žaloba bola podaná 22.11.2021. Ani jeho tvrdenia, že tovar musí dovážať v kontajneroch

vyhodnotil za nepreukázané, pretože keď v roku 2016 žalobca soľ vedel doviesť na kamióne o dĺžke 16,5
m, vedel by ju tak doviesť v súčasnosti. Žalobca taktiež nepreukázal, že využíval kamióny (ani v akej
dĺžke) pri svojom podnikaní až do doby, kedy boli postavené na zaťažených nehnuteľnostiach sporné
stavby. Uzavrel, že žalobca nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy
s vecným bremenom kamióny o dĺžke 19 m chodili na predmetné nehnuteľnosti.

8. Záverom konštatoval, že kamión o dĺžke 19 m je síce možné umiestniť na pozemok žalobcu, ale v
realite to tak nemusí byť, pretože je potrebné zohľadniť manévre, ktoré by musel vodič kamióna vykonať
a či by bol schopný ich vykonať tak, že by nezastavil (zastavenie nie je predmetom vecného bremena)
na pozemku žalovaného, čo uviedol aj svedok L. O.. Poznamenal, že žalobca si rozšíril podnikanie v

roku 2017 a nebolo možné, aby tým, že rozšíril svoje podnikanie, si podmieňovať aj rozšírenie rozsahu
vecného bremena podľa svojej predstavy. Uzavrel, že žalobca nepreukázal, že v roku 2014 prechádzali
cez zaťažené nehnuteľnosti žalovaného na pozemok žalobcu aj kamióny o dĺžke 19 m. S ohľadom na
uvedené nevzhliadol ako dôvodný ani zvyšok nároku uplatneného žalobcom.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 tak, že
žalovanému plne úspešnému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

10. Zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol žalobca, navrhujúc,
abyodvolacísúdzmenilnapadnutýzamietajúcirozsudoksúduprvejinštancietak,žejehožalobevcelom

rozsahu vyhovie. Úvodom namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho záveru o tom,
že nepreukázal, že mu v nerušenom užívaní oprávnených nehnuteľností bráni jedna garáž a skládky
dreva, ktoré je možné umiestniť kamkoľvek inam na povinných nehnuteľnostiach. Za najzásadnejšiu
vadu označil záver súdu prvej inštancie o tom, že najvyššie prípustné rozmery kamiónu, ktorý môže
vojsť a zastaviť na pozemku žalobcu, je 16 m dlhé vozidlo, keď uviedol, že najvyššie prípustné rozmery

kamiónu, ktorý môže vojsť a zastaviť na pozemku žalobcu je potrebné určiť z rozmerov parcely č.
3689/39, ktorej rozmery sú väčšie ako 19 m (na dĺžku má táto parcela 22,41 m a na šírku 17,94 m).
Teda bolo podľa neho možné, aby na tomto pozemku zastavil kamión o dĺžke 19 m, a to aj priečne.
Poukázal na to, že uvedené korešponduje i s dopravnou simuláciou L. N. B., ktorú predložil a z ktorej
vyplynulo, že 19 m kamión dokáže zastaviť na jeho pozemku. Poukázal na odborné konštatovanie L. B.

zo dňa 07.04.2025, ktoré preukázalo, že po odstránení prekážok (garáže a skládok dreva) bude možné
zaparkovať aj 19 m kamión na pozemku žalobcu. Zároveň na to, aby bol pohyb aj iba 16 m kamiónu
v areály bezpečný (kvôli rozhľadu a bezpečnosti stavieb a ľudí), je potrebné odstrániť garáž a skládky
dreva. Toto odborné konštatovanie v zásade opakovalo iba to, čo bolo možné vyvodiť z už vykonaných
dôkazov (dopravnej simulácie L. N. B., z výsluchu N. B. a O.). A teda preukázalo, že súd nesprávne

vyhodnotil vykonané dôkazy.

11. Za rozhodujúce vyhodnotil to, že mu nepostačuje kamión o dĺžke 16 m, keď prepravuje 40 a 45
stopové kontajnery, ktoré samé o sebe majú dĺžku cca 12,2 m (40 stôp) až 14 m (45 stôp), pričom ťahač
má 6 m, a teda dokopy to predstavuje dĺžku 17,2 m. Kamión teda bude mať spravidla viac ako 16 m.

Vyjadril, že nemôže byť obmedzený na minimálnu mieru, pretože v takom prípade mu bude znemožnené
objednávať tovar, ak menšie ťahače alebo menšie kontajnery nebudú k dispozícii. Zároveň, aj jazda 16
m kamiónu môže ohroziť bezpečnosť ľudí a stavieb v areály, za súčasného stavu (vyvolaného stavebnou
činnosťou žalovaného). Poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/719 z 29.apríla 2015, podľa ktorej sa v kontajnerizácií v čoraz väčšej miere využívajú kontajnery s dĺžkou 45 stôp.
Uvedené podľa neho preukázalo, že už v roku 2015 sa bežne využívali 45 stopové kontajnery.

12. Ďalej žalobca v podanom odvolaní poukázal aj na vyjadrenie svedka L. O., ktoré je obsahom
zápisnice o výsluchu zo dňa 10.02.2025, kde svedok uviedol, že 19 m kamión by sa však nedostal na
pozemok žalobcu, pretože je v priamom kontakte s prístreškom, tento priestor je veľmi obmedzený,
aby sa mohlo vyhlásiť za bezpečný, hlavne v tejto situácii pri existencii prístrešku, 19 m kamión
geometricky by prečnieval na pozemok žalovaného. Z vyjadrenia svedka, na ktoré poukázal, podľa

jeho názoru vyplynulo, že svedok sa vyjadroval k situácii, ktorá je na pozemkoch v súčasnosti, teda
potvrdil, že 19 metrový kamión sa na oprávnené nehnuteľnosti nedostane kvôli následnej stavebnej
činnosti žalovaného. Vyjadrenie svedka L. O. nadväzovalo na to, že za súčasnej situácie nemá
kamión dostatočný priestor manévrovať, a teda za existencie dvoch stavieb na pozemku žalovaného
(postavených oproti sebe v zákrute) sa nevie vytočiť tak, aby stál celou dĺžkou na pozemku žalobcu.
Teda 19 m kamión sa na pozemok žalobcu dostane a nebude prečnievať na pozemok žalovaného, ak

dôjde k odstráneniu aspoň garáže a skládky dreva z pozemkov žalovaného.

13. K dovozu kamiónom o dĺžke 16,5 metra spoločnosťou ALBATROS, spol. s r. o. sa vyjadril obšírne
v podaní zo dňa 03.02.2025, s ktorým sa súd vôbec nevysporiadal. Uviedol, že si objednal tovar a
ten došiel do prístavu Hamburg v kontajneri. Z tohto prístavu vyzdvihla tovar spoločnosť ALBATROS a

doviezla ho do Dunajskej Stredy (stále v kontajneri). Konkrétne do areálu sídla spoločnosti ALBATROS
a tam bol tovar umiestnený do colného skladu. Spoločnosť ALBATROS mala sídlo v areáli, kde mal
v danom čase colný úrad Dunajská Streda sklad. Tovar bol umiestnený do colného skladu na čas,
kým prebehla colná deklarácia. Tovar bol v colnom sklade vyložený z kontajnera na účely deklarácie.
Následne ALBATROS asi 01.08.2016 naložil tovar na iný kamión a doviezol preclený tovar na adresu

Bratislavská cesta 3192. Pre vysvetlenie uviedol, že v danom čase nebol na Slovensku dovozca
himalájskej soli, ktorý by ju dovážal z krajín mimo EÚ. Preto tovar nejaký čas čakal v colnom sklade, a
to konkrétne na to, kým získa a predloží colnému úradu povolenia a až keď tieto predložil, tovar bol zo
skladu prepustený. Postup, že dopravca vyloží a preloží tovar do iného kamióna nie je bežný.

14. K nepreukázaniu, že v čase zriadenia vecného bremena mal 19 m kamión možnosť prejsť cez
pozemky žalovaného, uviedol, že po kúpe oprávnených nehnuteľností sa rozhodol novonadobudnutú
budovu zrekonštruovať, a preto tovar nedovážal. To, že takúto možnosť v čase zriadenia vecného
bremena mali kamióny o dĺžke 19 m, dokumentuje už fakt, že v tom čase na povinných nehnuteľnostiach
neboli ani prístrešok ani sklady dreva, ktoré tam sú v súčasnosti. Keďže boli nehnuteľnosti

rekonštruované, nemali by kamióny priestor, aby došli na pozemok, keď rekonštrukcia budovy
predstavovala legitímnu prekážku dovozu tovaru. Naviac, k tomuto argumentu súdu sa nemá akým
spôsobom viac relevantne vyjadriť, keďže súd svoje konštatovanie nijakým spôsobom neodôvodnil ani
nerozviedol. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že sa na oprávnené nehnuteľnosti nedostal
kamión s objednaným tovarom v roku 2019 uviedol, že v konaní priložil objednávku aj CMR doklad na

24 ton tovaru, teda preukázal, že tovar objednal a že bol tovar dodaný. Zároveň uviedol, že tvrdenie,
že nepreukázal, že kamión nedošiel na oprávnené nehnuteľnosti je negatívnou skutočnosťou, ktorú
nemožno dokázať, keď preukazovanie takejto skutočnosti je objektívne nemožné.

15. Samotná skutočnosť, že jeho spoločnosť zvýšila tržby, nemá žiadny súvis s vecným bremenom,

ktorého nerušený výkon je predmetom tohto konania. Namietol, že nepodniká iba v jednej podnikateľskej
činnosti, naopak má zapísaných 27 predmetov podnikania. Rovnako, na základe toho, aké má
spoločnosť tržby, nemožno uzavrieť, či jej je bránené v podnikateľskej činnosti, pretože nie je možné
uzavrieť, aké tržby a zisky by dosiahla, ak by jej v podnikaní v dovoze tovaru kamiónmi z Ázie nebolo
bránené. Tu poukázal na vyjadrenie odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sp. zn. 8Co/56/2023, že

to aké zisky dosahuje žalobca nie je pre túto vec rozhodujúce.

16. Za nesprávny vyhodnotil názor súdu prvej inštancie, že stavebné povolenie na prístrešok, o ktorý
požiadala spoločnosť Three Hills & Company, s. r. o. preukazuje, že v roku 2020, keď žiadal o vydanie
stavebného povolenia na tento prístrešok nepredpokladal, že by mal na pozemku parc. č. 3689/39 stáť

vozidlom s dĺžkou 19 m, pretože podľa názoru súdu by sa po postavení prístrešku nezmestilo nákladné
vozidlo na pozemok. V tejto súvislosti uviedol, že prístrešok mal byť prejazdný preto by vjazdu kamiónov
o dĺžke 19 metrov nebránil s tým, že kamión by sa zmestil pod tento prístrešok.17. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie o neexistencií kamiónu v dĺžke 19 m. V tejto
súvislosti poukázal na čl. 10c smernice Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, podľa ktorej sa najväčšie
dĺžky kamiónov môžu prekročiť o 15 cm v prípade vozidiel alebo jazdných súprav zapojených do

prepravy kontajnerov s dĺžkou 45 stôp alebo výmenných nadstavieb s dĺžkou 45 stôp, prázdnych alebo
naložených, ak je cestná preprava daných kontajnerov alebo výmenných nadstavieb realizovaná v
rámci prevádzky intermodálnych prepráv. Predmetom tohto sporu boli práve prepravy 45 stopových
kontajnerov. Teda kamión o dĺžke 18,75 m + 15 cm má 18,9 m, pričom pri formulovaní petitu žaloby
zohľadnil aj prečnievajúce časti kamióna, ktoré sú mimo základu vozidla, ako uviedol aj svedok L. O.

vo svojom výsluchu.

18. Nestotožnil sa ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že neuviedol na prepravu akého tovaru
potrebuje 19 m kamión, keď poskytnutie tejto informácie súdu považuje pri spore o vecnom bremene za
nadbytočné. Naviac zastal názor, že táto informácia vyplynula z predložených dokladov. Ďalej žalobca
vyjadril nesúhlas i s tvrdením súdu prvej inštancie, že v roku 2017 rozšíril svoje podnikanie a jeho

rozšírením nemožno rozširovať i rozsah vecného bremena. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že
v konaní preukázal, že v roku 2016 dovážal napr. himalájsku soľ o hmotnosti 19,252 kg s tým, že predmet
podnikania v maloobchode a veľkoobchode mal žalobca zapísaný v Obchodnom registri od roku 2006.
V odvolaní tiež poukázal i na to, že už v čase kúpy budov od žalovaného mal v úmysle tieto priestory
využívať ako skladové.

19. Poukázal na to, že žalovaný tvrdil, že žalobcovi stačia na dovoz tovaru kamióny o dĺžke do 16,5
metra, pretože raz mu bol takým kamiónom tovar doručený. Pri tejto skutočnosti bolo dôležité, že keď
došiel na pozemok žalobcu kamión o dĺžke do 16,5 metra od spoločnosti ALBATROS, tak na pozemku
žalovaného nestáli ešte žiadne stavby. To okrem iného dokumentuje, že ak by aj mal tovar dovážať ku

svojim nehnuteľnostiam v rovnakých kamiónoch, ako vtedy použila spoločnosť ALBATROS (čo ale bolo
výnimočnou situáciou a za normálnych okolností žiadny rozumný podnikateľ nepredpokladá výnimočné
situácie ako pravidelný chod veci), tak taký kamión má už v súčasnosti problém vojsť a zastaviť na
pozemkoch žalobcu práve pre nové stavby žalovaného na zaťažených pozemkoch žalovaného.

20. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že svedok L. O. povedal, že kamión o dĺžke 19 m by
musel vykonať manévre, ktoré treba zohľadniť, a teda je otázne, či by ich bol schopný vykonať tak, aby
nezastavil na pozemku žalovaného, pretože podľa jeho názoru túto časť výpovede svedka súd celkom
dezinterpretoval. Zastal názor, že svedok L. O. pri tomto svojom vyjadrení odkazoval na situáciu, ktorá
sa nachádza na pozemkoch v súčasnosti, nie v čase, keď by bola sporná stavba (garáž) a skládky

dreva odstránené. Pričom bolo zrejmé, že v súčasnosti sa na oprávnené nehnuteľnosti 19 m kamión
nedostane. Ďalej uviedol, že nemožno vykladať zastavenie na pozemku žalovaného absolútne, teda že
by jeho kamión nemohol zastaviť a zacúvať na pozemku žalovaného, iba za účelom, aby sa zmestil na
svoj pozemok, teda aby manévroval. Tiež zastal názor, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil
záver o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti pre jeho nedôvodnosť.

21. Ďalej v odvolaní namietol, že odborné vyjadrenie predložené žalovaným vypracované L. A. nie je
pre tento spor relevantné, pretože L. A. K. znalec v odvetví odhad hodnoty cestných vozidiel, dopravné
nehody, technický stav vozidiel, a teda jeho špecializácia zahŕňa hodnotenie vozidiel (ich hodnoty a
technického stavu) a spätné posudzovanie trajektórie pohybu vozidla v minulosti (pred, resp. v čase

nehody). Odborníci z tohto odvetvia v rámci svojej odbornej činnosti vykonávajú rekonštrukciu nehôd,
pričom nezohľadňujú bezpečnostné štandardy. Ich zohľadňovanie pri dopravných nehodách nie je
dôležité. Zároveň spochybnil vypracovanie odborného vyjadrenia L. A., pretože napríklad na str. 44
vyjadrenia je vidieť, že L. A. položil na seba dva listy papiera a na základe toho vyslovil závery uvedené
vo vyjadrení. Žalobca spochybňuje takýto výkon odbornej činnosti, pretože sa javí, že L. A. miesto (areál)

osobne nenavštívil, nezameral, a teda nerobil presný výpočet.

22. Tiež zastal názor, že pozemky mimo areálu, ku ktorým nemajú vlastnícke práva žalobca ani žalovaný
nie sú predmetom tohto sporu, napr. pozemok pumpy (pozemok parc. č. 3698/10) je vlastníctvom tretej
osoby, ktorá nie je stranou tohto sporu. Tiež, v tomto konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by

preukazoval tvrdenie žalovaného, že prejazd kamiónu cez pozemok parc. č. 3698/10 majiteľovi tohto
pozemku prekáža. Zároveň, zastal názor, že kamión nemusí tento priestor využiť.23. Namietol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje takmer žiadne právne posúdenie. Súd prvej
inštancie svoje závery nepodložil žiadnou rozhodovacou praxou súdov ani vlastnými právnymi úvahami.
To, ako súd právne posúdil vec, možno vyvodiť len z toho, keď záverom uviedol, že žalobu zamietol, keď

mal za to, že žalobca nepreukázal, že v roku 2014 prechádzali cez zaťažené nehnuteľnosti žalovaného
na pozemok žalobcu aj kamióny o dĺžke 19 m. A teda sa javí, že bolo pre súd podstatné, akým spôsobom
skutočne využíval žalobca právo z vecného bremena v čase jeho zriadenia. Takýto záver súdu, že je
podstatné,akékamiónyčimotorovévozidlápoužívalnavjazdžalobcavčaseuzavretiazmluvyozriadení
vecného bremena, bolo nesprávnym právnym posúdením. Zároveň zastal názor, že tento právny názor

súdu prvej inštancie je v rozpore s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení sp.
zn. 8Co/56/2023, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového súdu, keď odvolací súd
uviedol, že si má tunajší súd ujasniť obsah vecného bremena tak, ako ho strany sporu mohli a mali
predpokladať v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu. Teda nie to ako žalobca skutočne vykonával právo
z vecného bremena v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu, ale to, aký obsah vecného bremena mohli
strany predpokladať. Nemožno dospieť k záveru, že ak kupujúci nezačne oprávnené nehnuteľnosti

využívať ihneď pri ich kúpe v plnom rozsahu, tak zmeškal svoje právo tieto nehnuteľnosti dohodnutým
spôsobom využívať. A teda neskôr už sa svojho práva neobmedzeného vecného bremena prejazdu
a prechodu nemôže domôcť. Takýto záver je absurdný a v príkrom rozpore s účelom uzatvorenej
zmluvy o zriadení vecného bremena. Uviedol, že očakával expanziu podnikania, preto kúpil priestrannú
výrobnú halu (? Predajňa a sklad???) a investoval do jej úprav značné množstvo prostriedkov. Nemožno

prisvedčiť záveru súdu, že ak žalobca nepreukázal, že v čase kúpy nehnuteľností na pozemok vozil tovar
19 m kamiónmi, tak mu toto právo (právo prejazdu kamiónmi o dĺžke 19 metrov) nemožno teraz priznať.

24. Súd sa v napadnutom rozhodnutí v dôsledku svojho nesprávneho právneho záveru nezaoberal
kľúčovými otázkami, a to účelom a okolnosťami zriadenia vecného bremena a tým, čo mohli strany

rozumne predpokladať pri zriadení vecného bremena, ako aj reálnym obmedzením práva žalobcu.
Strany mohli a mali v čase zmluvného dojednania očakávať, že cez povinné nehnuteľnosti budú jazdiť
kamióny, teda veľké nákladné vozidlá aj o dĺžke 19 m. A to vzhľadom na dojednaný (neobmedzený)
rozsah využívania povinných nehnuteľností, na účel vzniku vecného bremena (používanie prístupovej
cesty k priemyselnej budove o rozlohe cez 600 m2), a na to, že takéto kamióny sú v medzinárodnej

doprave bežne používané. Tieto skutočnosti boli, resp. museli byť zmluvným stranám v čase uzavretia
kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena známe. Iným spôsobom sa nemal ako žalobca
dostať k priemyselnej budove a pozemku, keďže na pozemku potrebuje spraviť aj vykládku tovaru.
V tejto súvislosti dal opäť do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1593/2007,
z ktorého vyplýva, že pri práve prejazdu k stavbe určenej na podnikanie sa predpokladá väčšia

premávkazdôvoduzaisteniapodnikateľskýchaktivít.Konajúcisúdsanezaoberaldopadminapadnutého
rozhodnutia na práva a podnikanie žalobcu. V prípade postavených stavieb a skládok dreva (ktorým
sa konajúci súd vôbec nevenoval) znemožnil žalobcovi podnikanie v priestoroch, ktoré boli práve na
podnikaniekupovanéamienené(čojenevyhnutnedanéajichpovahou).Vyslovil,žežiadnymspôsobom
neobmedzuje žalovaného nad dojednanú mieru, pretože stavby, ktoré žalobcovi (najmä garáž a skládky

dreva) bránia vo výkone vecného bremena je možné postaviť inde na povinných nehnuteľnostiach.

25. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu potvrdiť
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Nestotožnilsastvrdeniamižalobcustým,žezastávanázor,ženijakýmspôsobomžalobcuneobmedzuje

pri výkone jeho vlastníckeho práva a ani pri výkone jeho práv ako oprávneného z vecného bremena.
Zastal názor, že mu nemožno uložiť povinnosť, aby odstránil riadne povolené a skolaudované stavby. Aj
zrozsiahlejrozhodovacejpraxesúdovjezrejmé,žesúdyposudzujúotázkukonkurencieprávspôsobom,
že vlastníka nehnuteľnosti minimálnym spôsobom obmedzujú na jeho vlastníckych právach. Poukázal
na konkrétne závery plynúce z odborného vyjadrenia č. 51/2024 zo dňa 31.10.2024, v súvislosti

s možnými modelovými situáciami, podľa ktorých sa na pozemok žalobcu zmestí zaparkovaný 19 m
kamiónbezjehopretŕčanianasusediacipozemokžalovaného.Vtejtosúvislostitiežpoukázalnazistenie
znalca, že jazdná súprava pri vjazde do areálu sporových strán musí prechádzať cez vybudované
a oplotené parkovisko čerpacej stanice pohonných hmôt, plochu patriacu majiteľovi čerpacej stanice
pohonných hmôt, kde je prikázaný smer jazdy, pričom jazdná súprava zasahuje svojim obrysom na

ďalší upravený pozemok. Znalec teda zistil, že vjazd nákladného motorového vozidla neštandardnej
dĺžky 19,0 m na pozemky žalovaného a žalobcu nie je možný bez pohybu na čerpacej stanici a najmä
bez zásahu do oplotenia pozemku. Vjazd kamiónu do areálu bez zásahu parkovacích státí, balíkomatu
a oplotenia nie je možný, pokiaľ kamión nevchádza cez čerpaciu stanicu. Uvedenú skutočnosť napojednávaní vykonanom dňa 10-02-2025 potvrdil aj svedok L. J. O.. Z predmetnej svedeckej výpovede
na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že bez zmeny organizácie dopravy alebo bez stavebných
úprav, respektíve priameho prejazdu cez čerpaciu stanicu nie je možný vjazd kamiónu o dĺžke 19,0

m do areálu sporových strán. Dokonca svedok L. O. na pojednávaní okrem iného uviedol, že v
prípade výjazdu kamiónu z areálu sporových strán cúvaním by kamión zasiahol aj stojan čerpacej
stanice, alebo cúval do jednosmernej komunikácie alebo do protismeru. Zastal názor, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že je bezpredmetné skúmať pohyb a možnosť pohybu kamiónom
v areáli sporových strán, keďže kamión o dĺžke 19,0 m za súčasného stavu bez porušenia predpisov a

stavebných úprav ani len nemôže vojsť do dotknutého areálu. Predmetná čerpacia stanica existovala
na dotknutých pozemkoch už v čase zriadenia vecného bremena v roku 2014, t. j. ani v čase zriadenia
vecného bremena nebolo fyzicky možné, aby žalobca vošiel cez jeho pozemok - parc. č. 3689/13
spôsobom, ako je uvedené v technickej správe vypracovanej L. B.. Požiadavka žalobcu, aby žalovaný
zásadne upravil polohu stavieb len preto, aby sa prispôsobil výkonu práva z vecného bremena, ide
nad rámec primeraného obmedzenia a fakticky by znamenala zásah do dispozičného práva žalovaného

ako vlastníka povinnej nehnuteľnosti. V danom prípade zastal názor, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že by v dôsledku existencie konkrétnych stavieb z jeho strany došlo k objektívnemu
znemožneniu výkonu jeho práva.

26. Zastal názor, že odstránenie stavieb by pre neho predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckeho

práva a išlo by nad rámec účelu vecného bremena, ktorým nie je zbaviť vlastníka jeho práv, ale len
čiastočne ich obmedziť v prospech oprávnenej osoby. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Najvyššie
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/60/2008, podľa ktorého pri výkone práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu nezáleží až toľko na totožnosti spôsobu jeho výkonu, ako na tom, že týmto výkonom
nesmie byť povinný zaťažený nad dojednanú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného

bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať. Záverom zastal názor,
že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu správny a zákonný, konajúci súd riadne a dostatočne
odôvodnil, na základe akých skutočností a právnych predpisov dospel k svojmu rozhodnutiu. Vzhľadom
na nemožnosť vojdenia kamiónu o dĺžke 19,0 m do areálu sporových strán, konajúci súd rozhodol
správne, keď podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. K vyjadreniu žalovaného doručil vyjadrenie žalobca, v ktorom úvodom namietol, že súd prvej
inštancie sa neriadil právnym rámcom poskytnutým odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení sp. zn.
8Co/56/2023 zo dňa 14.12.2023. V rámci obsahu svojho vyjadrenia odkázal na viaceré jeho námietky
uplatnené v odvolaní. Zastal názor, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť najvyššie prípustné

rozmery kamióna, ktorým je možné zastaviť/zaparkovať na pozemku žalobcu č. 3686/39 (na účely
ustálenia obsahu dojednaného vecného bremena), zistiť, či takýto kamión mal možnosť prejazdu cez
dotknuté pozemky žalovaného (parc. č. 3689/7, 3689/13 a 3689/40) v čase zriadenia vecného bremena
a či takúto možnosť má aj v súčasnosti po vykonanej stavebnej činnosti zo strany žalovaného (v
dôsledku výstavby prístrešku a skladu dreva). V prípade, že by sa zistilo, že žalobcovi bolo bránené

vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vstupu, prechodu a prejazdu cez dotknuté
pozemky žalovaného, mal súd prvej inštancie s ohľadom na uplatnené nároky žalobcu posúdiť možnosti
poskytnutia právnej ochrany porušenému právu žalobcu a to vrátane nariadenia odstránenia vzniknutej
prekážky.

28. Zastal názor, že nakoľko bolo preukázané, že na parcelu žalobcu č. 3686/39 sa zmestí kamión v
dĺžke 19 m, bolo zrejmé, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v čase dojednania
vecného bremena strany sporu mali a mohli predpokladať, že dotknuté právo vstupu, prechodu a
prejazdu sa vzťahovalo aj na kamióny v dĺžke 19 m. Právo prejazdu kamióna v dĺžke 19 m bolo preto
medzi stranami dohodnuté v rámci vecného bremena. Zastal názor, že z vykonaného dokazovania už v

prvotnom prvostupňovom konaní bolo podľa odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že realizovaná
stavebná činnosť žalovaným na dotknutých pozemkoch po zriadení vecného bremena bránila prejazdu
kamióna v dĺžke 19 m (bod 23 zrušujúceho uznesenia). Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj
svedok L. O.. Z tohto dôkazu pritom vyplývalo, že prekážku prejazdu kamiónu tvoril prístrešok, ktorého
odstránenia sa žalobca žalobou domáha.

29. S ohľadom na právne posúdenie odvolacím súdom a následne vykonané dokazovanie bolo podľa
neho zrejmé, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná a súd jej bol povinný vyhovieť, keď opačný
postup súdu, ktorým žalobu žalobcu zamietol, bol nesprávny. Opätovne poukázal na to, že odvolacísúd (v rámci právneho názoru vyjadreného v zrušujúcom uznesení) nepovažoval za rozhodujúce, či
žalobca v čase zriadenia vecného bremena skutočne používal všetky do úvahy prichádzajúce motorové
vozidlá na príjazd na svoj pozemok vrátane kamiónu v dĺžke 19 m. Uviedol, že v konaní bolo bez

pochýb preukázané, že prístrešok žalovaného postavený na pozemkoch č. 3689/7 a 3689/13 v rozpore
s obsahom dojednaného vecného bremena medzi ním a žalovaným, neoprávnene bráni v prejazde
kamiónu v dĺžke 19 m (a tiež aj kamiónu v dĺžke 16,5 m) na pozemok žalobcu č. 3686/39, preto
ako oprávnený z vecného bremena dôvodne požaduje odstránenie tejto stavby. Záverom zastal názor,
že žalovaný ho neoprávnene ako oprávnený subjekt z vecného bremena obmedzuje, čo aj bolo v

konaní preukázané, preto v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou, ako aj zásadami uplatňovania
práv vyplývajúcich z vecných bremien sa domáhal len toho, aby žalovaný dodržal svoje záväzky z
dojednaného vecného bremena, a teda mu umožnil prejazd na jeho pozemok č. 3686/39 aj s kamiónom
v dĺžke 19 m.

30. Ďalšie podania doručené neboli.

31. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

(§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý
verejnýzáujem,snáslednýmverejnýmvyhlásenímrozhodnutia(§219ods.3CSP),keďdospelkzáveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

33. Odvolací súd v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami v prvom rade sumarizuje, že

predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca proti žalovanému (po pripustení zmeny žaloby)
domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť z pozemkov vo vlastníctve žalovaného, cez ktoré
prechádza na svoje nehnuteľnosti v zmysle výkonu vecného bremena, uzavretý prístrešok pre motorové
vozidlá s automatickou bránou. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa
akéhokoľvek ďalšieho obmedzovania výkonu práva prechodu a prejazdu osobnými aj nákladnými

motorovými vozidlami o dĺžke až do 19 m vyplývajúcich z vecného bremena zapísaného pod č.
V-3230/14 zo dňa 04.09.2014 na listoch vlastníctva č. XXXX F. G. XXXX, vedených na Okresnom
úrade Komárno, katastrálny odbor, pre kat. územie C., najmä je povinný zdržať sa ukladania alebo
zriaďovania akýchkoľvek vecí na pozemkoch registra „C“ parc. č. 3689/7 zastavaná plocha a nádvorie
vovýmere602m2,parc. č.3689/13zastavanáplochaanádvorievovýmere1080m2,aparc.č.3689/40

zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 82 m2 zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX F. G. XXXX
pre okres C., obec C., kat. územie C., ktoré by obmedzovali výkon práva prejazdu kamióna o dĺžke 19 m
vyplývajúcich z tohto vecného bremena. Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu
zamietol(napadnutýmrozsudkomdruhýmvporadí)sozáverom,žežalobcanepreukázal,ževroku2014
prechádzali cez zaťažené nehnuteľnosti žalovaného na pozemok žalobcu aj kamióny o dĺžke 19 m.

34. Žalobca v podanom odvolaní, poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 psím. f) a h)
CSP, namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

35. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovézistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

36. Ďalej žalobca tvrdil, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

37. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací

súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku
a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k
správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Vzhľadnom na skutočnosť, že odvolací
súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vo výroku vecne správne, ďalej poukazuje na
odôvodnenie jeho rozhodnutia a následne uvádza ďalšie dôvody pre podporu správnosti napadnutého

rozhodnutia.

38. Aj keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí opomenul citovať zákonné ustanovenia,
ktorými sa v rámci svojho druhého rozhodovania riadil, odvolací súd poukazuje na to, že v prvom
svojom rozhodnutí ich uviedol a tieto v rámci zrušujúceho rozhodnutia, čo do správnosti odvolací

súd nerozporoval (boli nesporné, ako aj bolo konštatované, že na vec boli použité správne zákonné
ustanovenia), preto aj prijatý právny záver v druhom rozhodnutí je potrebné považovať za nesporný,
vychádzajúci z rovnakých zákonných ustanovení (právne premisy a teoretické východiská boli
v napadnutom rozhodnutí aj citované), ktorými súd prvej inštancie vec (skutkový stav) posúdil aj v prvom
rozhodnutí.

39. Súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 151o
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“, alebo „OZ“), čl. 6
ods. 1, čl. 8, § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2, § 215 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Odvolací súd v bode 23 zrušujúceho rozhodnutia následne

uviedol, že súd prvej inštancie síce použil správne zákonné ustanovenie, avšak nesprávne ho aplikoval,
v dôsledku čoho bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom
konaní a novom rozhodnutí bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto
necitovanie zákonných ustanovení nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za takú vadu
konania, ktorou by došlo k zásahu do práv strán sporu. V ďalšom odôvodnení sa preto aj odvolací súd

zaoberal právnym posúdením veci a opätovne posúdil jeho aplikáciu na zistený skutkový stav, pričom
zistil nasledovné.

40. Zaoberajúc sa právnym posúdením veci, aplikujúc ho na súdom prvej inštancie správne zistený
skutkový stav, odvolací súd zdôrazňuje, že medzi stranami nebolo sporné to, že vecné bremeno,

spočívajúce v práve prechodu a prejazdu žalobcu cez pozemky žalovaného za účelom zabezpečenia
prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, vzniklo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.08.2014. Inak
povedané, v danom prípade nebol spor o vznik vecného bremena, ktoré medzi stranami sporu vzniklo
ako vecné bremeno pôsobiace in rem a ani spor o jeho rozsah. Sporným však bol samotný obsah
tohto vecného bremena (ako už odvolací súd uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn.

8Co/56/2023 zo dňa 14.12.2023 – ďalej ako „zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu“), resp. sporným
bolo to, či vecné bremeno zriadené in rem oprávňovalo prechod a prejazd cez nehnuteľnosti žalovaného
aj kamiónom v dĺžke 19 m, resp. či žalovaný stavbami postavenými (následne po zriadení vecnéhobremena) bráni žalobcovi vo výkone vecného bremena v podobe oprávnenia žalobcu k prechodu
a prejazdu cez pozemky žalovaného, a to kamiónom v dĺžke 19 m.

41. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním obsahu spisu, ako i napadnutého rozhodnutia v zmysle
rozsahu a odvolacích dôvodov vyhodnotil, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru
o nedôvodnosti žaloby žalobcu. V prvom rade odvolací súd pritom poukazuje na to, že v danom prípade
(tak ako uvádzal súd prvej inštancie) bolo nevyhnutné v konaní preukázať obsah vecného bremena
tak, ako ho mohli strany sporu v čase jeho zriadenia objektívne očakávať. Inak povedané, podstatnou

otázkou v danom súdnom spore bolo vymedzenie obsahu vecného bremena (rozsah nebol sporný), t. j.
vstupu, prechodu a prejazdu s prihliadnutím na okolnosti, ktoré strany sporu mohli a mali predpokladať
pri uzatváraní zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bolo zriadené vecné bremeno. Nesporným bolo, že
ide o nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v priemyselnej zóne, určené na podnikateľskú činnosť, pričom
ani žalovaný netvrdil, že by neočakával prejazd kamiónmi. Teda z uvedeného vyplynulo, že prejazd sa
týkal nielen osobných motorových vozidiel, ale aj kamiónov, pričom sporom bola dĺžka kamióna (väčšie

kamióny do 19 m) a to v dôsledku následnej stavebnej činnosti žalovaného. Nie je pritom rozhodujúce,
či (následné) stavby boli zriadené legálne alebo nie, ako ani nie je rozhodujúce, či sa zisky žalobcu
zvyšujú alebo znižujú. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že v konaní nebolo
preukázané, že v čase zriadenia vecného bremena, resp. v čase bezprostredne tomu predchádzajúcom,
by cez pozemky vo vlastníctve žalovaného prechádzali aj kamióny v dĺžke až do 19 m. Vykonaným

dokazovaním pritom bolo preukázané, že pred nadobudnutím nehnuteľností žalobcom v danom objekte
bol autoservis i predajňa kobercov (Diego), ktorí tiež tieto nehnuteľnosti (teraz vo vlastníctve žalobcu)
využívali aj ako skladové priestory, pričom nebolo preukázané, že by tovar prepravovali kamiónmi (v
neštandardnej) dĺžke až do 19 m. Ak teda nebolo preukázané vyššie uvedené, odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie vyhodnotil, že v danom prípade hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, že

by obsahom vecného bremena v čase jeho zriadenia, s ohľadom na objektívne a legitímne očakávania
oboch strán záväzkovoprávneho vzťahu, bolo aj oprávnenie žalovaného k prechodu a prejazdu
kamiónmi až do dĺžky 19 m. V prípade sporu o obsah vecného bremena (ako je tomu v danom prípade)
jednou z možností ako objektívne preukázať legitímne očakávanie strán zmluvného vzťahu ohľadom
obsahuvecnéhobremenavčasejehozriadenia,jeprávepreukázanieprípadnejzaužívanejpraxevčase

zriadenia vecného bremena, resp. v období bezprostredne tomu predchádzajúcemu, ak absentuje
presné zmluvné dojednanie. Z obdobia bezprostredne zriadeniu vecného bremena nadchádzajúcemu,
nebolo možné v danom prípade objektívne vychádzať tak, ako to správne namietal aj žalobca, nakoľko
v tom období vykonával rekonštrukciu nadobudnutých nehnuteľností (skladov), a teda aktívne nedovážal
tovar. Uvedené však nebránilo žalobcovi, aby preukázal predchádzajúce užívanie nehnuteľností, na

ktoré však len okrajovo poukazoval a to i napriek záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu,
ktorý určil, že predmetom sporu je potreba ujasniť si obsah vecného bremena tak, ako ho strany sporu
mohli a mali predpokladať v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu (teda predtým zaužívaný vzťah, resp.
zmluvne vymedzený osobitný vzťah). A to najmä za situácie, že prejazd kamiónmi ako takými sporným
nebol, sporom bola ich dĺžka a v tomto rozsahu žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by

preukázal, že v čase vzniku vecného bremena mohli a mali strany sporu (teda aj žalovaný) očakávať
dovoz tovaru nadštandardnými kamiónmi, v dôsledku čoho bolo jeho povinnosťou obmedziť stavebnú
činnosť tak, aby zabezpečoval prejazd aj takýmito kamiónmi. Naviac, v konaní nebolo ani preukázané to,
že ak by žalovaný odstránil stavbu uzavretého prístrešku pre motorové vozidlá s automatickou bránou,
bol by umožnený bezpečný prejazd kamiónmi o dĺžke 19m. Osobitne odvolací súd poukazuje na to,

že z technickej správy vypracovanej L. B. a L. O. síce vyplýva, že na pozemok žalobcu sa priestorovo
kamión o dĺžke 19 m zmestí, avšak ako vyplynulo z výsluchu L. O. v realite je potrebné zohľadniť
manévre vodiča tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť okolia a dodržané technické normy. Okrem
toho L. O. na pojednávaní konanom dňa 10.02.2025 (č. l. 970 až 971) tak, ako to konštatoval aj súd
prvej inštancie v bode 13. svojho odôvodnenia, jednoznačne nevedel potvrdiť, že ak by na pozemku

žalovanéhonebolistavby,žebysa19mkamiónnajedenvjazdzmestilnapozemokžalobcu.Konštatoval
len, že by došlo v takom prípade k zlepšeniu podmienok. Rovnako tak svedok uviedol, že čo sa týka
19 m rozmerov, tu to geometricky vedeli napratať, ale musel by vodič manévrovať možno na štyroch
nájazdoch, aby sa dostal presne na pozemok, pričom ďalej vo svojej výpovedi pokračoval tým, čo citoval
v odvolaní žalobca, že „19 m kamión by sa však nedostal na pozemok žalobcu, pretože je v priamom

kontakte s prístreškom. Tento priestor je veľmi obmedzený, aby sa mohol vyhlásiť za bezpečný, 19 m
kamión by geometricky prečnieval na pozemok žalovaného.“ A na otázku, že ak by tam nebol prístrešok,
že by sa 19 m kamión na jeden vjazd zmestil na pozemok žalobcu, svedok nevedel odpovedať, ale
podotkol, že by sa určite zlepšili podmienky pre natiahnutie návesu, čo aj podľa názoru odvolacieho súdunemožno považovať za preukázanie skutočnosti, že ak by sa „prístrešok“ odstránil, vjazd 19 m kamióna
na pozemok žalobcu by bol možný. Nemožno pritom opomenúť vjazd do areálu, v rámci čoho svedok
predostrel ďalšie riziká a tieto riziká tu boli už aj v roku 2014. Naviac, bezpečnostná stránka prejazdu

areálom sa posudzovala v čase jeho vzniku, kedy neboli stavby žalovaného, ale ani čerpacia stanica,
budova vo vlastníctve žalobcu bola predajňou aut a servisom, a preto aj podľa názoru odvolacieho
súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že len „prístrešok“ žalovaného
bráni vjazdu ním požadovaného kamiónu na jeho pozemok. K preukazovaniu negatívneho dôkazu
o tom, že v roku 2019 bol tovar objednaný, ale nebol zložený v sporných nehnuteľnostiach z dôvodu

nemožnosti prejazdu 19 m kamiónom, odvolací súd dodáva, že na strane žalobcu vzniklo dôkazné
bremeno preukázania pozitívnej skutočnosti, že z dôvodu neprejazdnosti areálu 19 m kamiónom muselo
byť zmenené miesto vykládky. Takýto dôkaz v konaní predložený však nebol. Naviac, v roku 2019 ani
„prístrešok“ postavený nebol.

42. Odvolacia námietka žalobcu, že na odborné vyjadrenie L. A. nemožno prihliadnuť, keď ide o znalca

z odvetvia odhadu hodnoty cestných vozidiel, dopravných nehôd a technického stavu vozidiel, podľa
názoru odvolacieho súdu tiež nie je spôsobilá obstáť. Je tomu tak práve z dôvodu, že odborné vyjadrenie
znalca L. A. predstavuje ďalší listinný dôkaz, ktorý súd prvej inštancie hodnotil jednotlivo, ako aj vo
vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, teda aj technickou správou a tiež výsluchmi L. B.
a L. O., ako aj ostatnými dôkazmi, a podľa názoru odvolacieho súdu správne dospel k záveru, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno. Bolo potrebné vychádzať z toho, že civilné sporové konanie je ovládané
prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia
a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena
tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné
pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej

normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (pozri Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov

a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020).

43. Na uvedené nadväzuje ďalšia odvolacia námietka žalobcu, v rámci ktorej tvrdil, že v danom prípade
nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie zohľadňovať skutočnosť, že pri vjazde do objektu bude kamión
do dĺžky 19 m musieť prechádzať cez pozemok, na ktorom sa nachádza čerpacia stanica, a to navyše

aj v rozpore s predpismi o cestnej doprave (protismer/zákaz vjazdu). V tejto súvislosti žalobca tvrdil,
že uvedené nie je predmetom súdneho konania. S uvedeným však odvolací súd nesúhlasí a dodáva,
že vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci možno charakterizovať ako súbor právnych noriem,
ktoré vecnoprávne obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka
spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo

niečo konať (facere). Z dikcie ustanovenia § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že
vecné bremená môžu obmedziť iba vlastníka vecí nehnuteľných. Inak povedané výkonom oprávnenia
plynúceho z vecného bremena nemôže byť zaťažená tzv. tretia osoba t.j. osoba iná ako vlastník. Osoba
iná ako vlastník nie je povinná (bez právneho dôvodu) trpieť zásahy do svojho vlastníckeho práva tak,
ako vlastník v prípade jeho povinností mu plynúcich z vecného bremena. V prípade sporu o obsah

vecného bremena je potrebné, aby súd zohľadnil nielen skutočnosť, aké legitímne očakávania mohli
a mali zmluvné strany ohľadom obsahu vecného bremena v čase jeho zriadenia očakávať t. j., či
v danom prípade mohli očakávať prechod a prejazd aj kamiónmi do dĺžky 19 m, ale i to, či takýmto
výkonom vecného bremena nebude dochádzať k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva tretích
osôb a taktiež porušovaniu bezpečnostných predpisov. Napokon je potrebné dodať, že je potrebné sa

zaoberať i tým, či samotný výkon vecného bremena je v korelácií so zákonom, resp. či jeho výkonom
nedochádza k porušovaniu zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Výkon vecného
bremena nikdy nie je možné hodnotiť výlučne izolovane bez zohľadnenia jeho prípadných nezákonných
zásahov a neoprávnených zásahov do cudzích práv. Ak teda v danom prípade vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že pred vstupom do areálu bude potrebný v prípade vstupu kamióna o dĺžke 19 m do

areálu žalovaného jeho prejazd cez pozemok, na ktorom je postavená benzínová pumpa a zároveň cez
prikázaný smer (tento záver bol potvrdený L. A. – v záveroch Odborného vyjadrenia č. 51/2024 zo dňa
31.10.2024, ale aj L. O. – pri jeho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 10.02.2025 (č. l. 971), kde tiež
potvrdil,žekamiónodĺžke19mbymuselprevstupdoareálunadísťcezparcelu3698/10,ktorýpozemokpatrí čerpacej stanici), nie je možné vysloviť, že výkon takéhoto vecného bremena je objektívne možný
a že by ho bolo možné očakávať i v čase jeho zriadenia. Inou procesnou situáciou by bolo, keby žalobca
preukázal, že má vzťahy s tretími osobami usporiadané a tiež by došlo k zmene dopravnej situácie tak,

akotonaznačilL.O.vrámcisvojhovýsluchu.Keďžeanijednuskutočnosťžalobcavkonanínepreukázal,
opätovne bolo potrebné dospieť k záveru, že ani v tomto ohľade dôkazné bremeno neuniesol.

44. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal nedôvodnosť právneho názoru súdu prvej inštancie,
že kamión v dĺžke 19 m neexistuje. Tiež sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že

nepreukázal, aký tovar by mal byť prevážaný kamiónom o dĺžke 19 m. Rovnako tak namietol i právny
názor súdu prvej inštancie ohľadom stavebného povolenia na prístrešok, resp. právny názor súdu
prvej inštancie, že ak mal žalobca záujem o vytvorenie prístrešku tak je zrejmé, že nemohol súčasne
predpokladať parkovanie kamiónov na svojom pozemku v dĺžke 19 m. Odvolací súd s ohľadom na
vyššie uvedené, už tieto námietky nepovažuje za relevantné a spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozhodnutia. Je možné uviesť, že právny názor súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje kamión

o dĺžke 19 m nie je skutočnosťou, v zmysle ktorej možno ťažiskovo právne posúdiť právny nárok
uplatnený žalobcom. Je tomu práve tak, že žalobca sa okrem iného v konaní domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho obmedzovania výkonu práva prechodu a
prejazdu osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami o dĺžke až do 19 m. Inak povedané v zmysle
uvedeného nároku je zrejmé, že môže ísť o kamión až do dĺžky 19 m t. j. i kamión o dĺžke 18,75 m,

resp. 18,9 m podľa technickej normy. Samotná skutočnosť, že žalobca poňal do petitu svojej žaloby
(po jej zmene) kamión o dĺžke 19 m, resp. „až do dĺžky 19 m“ sama o sebe nie je skutočnosťou
spôsobilou privodiť jeho neúspech v spore. Je však pravdou, že pri posudzovaní dĺžky kamiónu mal
žalobca vychádzať z konštantnej dĺžky kamiónov v kamiónovej doprave, ktoré sú spôsobilé na prevoz
45 stopových kontajnerov, resp. s prípadnej technickej normy, ktorá ustanovuje konkrétnu dĺžku daného

kamiónu. Ďalej možno prisvedčiť i tomu, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca mal
v minulosti v úmysle na svojom pozemku postaviť prístrešok, kde mal úmysel parkovať kamióny o dĺžke
19 m, tiež nie je skutočnosťou spôsobilou zapríčiniť jeho neúspech v spore, keď tak ako žalobca uviedol
tento prístrešok mal byť tzv. prejazdný, a teda by nebránil vjazdu a státiu kamiónu o dĺžke 19 m.
Napokon skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, aké konkrétne tovary prevážal, resp. mal v úmysle

prevážať, tiež nie je skutočnosťou, ktorá by bola spôsobilá zapríčiniť nedôvodnosť jeho žaloby. Je tomu
práve tak z dôvodu, že (ako už odvolací súd vyššie uviedol) podstatným pre posúdenie dôvodnosti
nároku žalobcu je to, že v konaní nebolo preukázané, že v čase zriadenia vecného bremena, resp.
v čase bezprostredne tomu predchádzajúcom, by cez pozemky vo vlastníctve žalovaného prechádzali
aj kamióny v dĺžke až do 19 m. Inak povedané, nebolo nevyhnutné preukázať úmysel žalobcu ohľadom

druhov tovarov, ktoré prevážal, resp. mal úmysel prevážať v čase po zriadení vecného bremena, keď
i vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po tomto období žalobca vykonával rekonštrukciu
skladových priestorov.

45.Napokonodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žežalobcavodvolacomkonaníspoluspodaným

odvolaním predložil i listinu s názvom „Odborné konštatovanie“ zo dňa 07.04.2025, vypracovanú L. N.
B. – L. M.. V uvedenom listinnom dokumente sa znalec vyjadruje k svojej predchádzajúcej projektovej
dokumentácií (technickej správe vypracovanej v roku 2021 - č. l. 27). Odvolací súd uvádza, že na
predmetný listinný dôkaz nemohol prihliadnuť, keď tento nebol predložený žalobcom do skončenia
dokazovania pred súdom prvej inštancie, resp. nemožno prihliadnuť na skutkové závery z neho plynúce,

pretože by to predstavovalo neprípustné novoty. V zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a nemôže prehodnotením dokazovania,
ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva
z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú len prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje
alebo doplní. Zopakuje ho vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 384 ods. 1 CSP). Podľa ustanovenia § 384 ods. 2
CSP môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd
prvejinštancie,hociichstrananavrhla.Otietoprípadyvšakvposudzovanejvecinejde,pretožesúdprvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky
predložené dôkazy, pričom vykonanie iných dôkazov ako predložených žiadna zo strán nenavrhla.

Odvolací súd môže podľa ustanovenia § 384 ods. 3 CSP doplniť dokazovanie za podmienok uvedených
v § 366 CSP, pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania je povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len
vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací
súd preskúmal novoty, keď vyhodnotil, že tieto sa netýkajú procesných podmienok, resp. že procesné

podmienky sú v danom prípade naplnené. Z vyššie uvedeného dôvodu preto odvolací súd tieto tzv.
„novoty v odvolacom konaní“ s poukazom na § 366 CSP a contrario nepripustil ako prípustný prostriedok
procesného útoku.

46. Odvolací súd zaoberajúc sa všetkými pre posúdenie veci podstatnými námietkami odvolateľa

záverom tiež uvádza, že s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil, že v danom
prípade je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné hodnotiť ako vo výroku vecne správne.
Odvolací súd (v zhode so súdom prvej inštancie) zastáva názor, že pri posúdení daného nároku resp.
pri existencií spornosti ohľadom obsahu vecného bremena je potrebné brať zreteľ na všetky podstatné
okolnosti t. j. na to, aký obsah vecného bremena v čase jeho zriadenia resp. v čase jemu bezprostredne
predchádzajúcom, mohli a mali strany objektívne očakávať a tiež na ďalšie objektívne skutočnosti,

viažuce sa k zákonnosti výkonu vecného bremena (zákonnosť a súlad s ostatnými všeobecnými
právnymi predpismi pri vjazde do areálu), ako aj s prihliadnutím na bezpečnosť. S ohľadom na uvedené
skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nutnosti postupu podľa § 387 ods. 1 CSP (zohľadňujúc
i ustanovenie § 387 ods. 3 CSP), resp. k nutnosti potvrdenia napadnutého zamietajúceho rozhodnutia
súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti jeho výroku.

47. Záverom tiež odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať
parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Právo (strany)
a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti

služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).
Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené,
pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle
okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo

svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie(porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).

49. Zo všetkých zhora označených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).