Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32P/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202495
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425202495.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. F., zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
pracovisko Žiar nad Hornom, ako kolízny opatrovník, dieťa rodičov: matka G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. F. a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX D.
E. F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.10.2025 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností, a to tak, že súd otcovi zakáže styk s maloletým do ukončenia trestného konania, resp. do
ďalšieho rozhodnutia súdu. V podanom návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia matka uviedla, že
maloletéhoA.mávosobnejstarostlivostinazákladerozhodnutiaOkresnéhosúduŽiarnadHronom.Dňa
06.10.2025 podala na Policajnom zbore trestné oznámenie na otca maloletého, keďže držal maloletého
maxima za nohu von balkónom z 10. poschodia a v inom prípade dieťa zamkol v byte a odišiel preč
mimo mesta D. E. F. za kamarátom do I., pričom dieťa zostalo samé v byte. Tieto udalosti maloleté

dieťa opakovane potvrdzuje a má z otca silný strach. Psychologické správy zo školy potvrdzujú, že
pri kontakte s otcom dieťa reaguje úzkosťou, plačom a odmietavým správaním. Tieto správy predložila
na polícií a o situácii je informovaný aj Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na opakované
ohrozenie dieťaťa a jeho psychické následky žiadala, aby súd okamžite nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým sa zakazuje osobný styk otca s maloletým do ukončenia trestného konania resp. do ďalšieho
rozhodnutia súdu.

2. K podanému návrhu matka pripojila kópiu potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiari
nadHronomopodanítrestnéhooznámeniaasprávuCentraporadenstvaaprevencievŽiarinadHronom
- Výsledky orientačného posúdenia školskej spôsobilosti zo dňa 25.03.2025.

3. Dňa 04.11.2025 doručil súdu otec maloletého dieťaťa kópiu sms-komunikácie s matkou maloletého

dieťaťa.

4. Na základe dopytu súdu Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar
nad Hronom (ďalej ako „UPSVaR“), vykonal šetrenie v domácnosti matky i otca. Matka žije spoločne
s maloletým v 3,5 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matkiných rodičov. Domácnosť je kompletne
zariadená. Maloletý tu má k dispozícii vlastnú detskú izbu, kde má zabezpečený dostatočný priestor na

oddych i hru. Náklady na bývanie matka vyčíslila vo výške 300 eur/mes. nájom, 22 eur/mes. elektrina,
20 eur/mes. televízia, 60 eur/mes. internet, 30 eur/rok bytová daň. Matka je zamestnaná na dohoduo pracovnej činnosti v predajni J., H. K. D. E. F.. Svoj príjem vyčíslila na 5 eur za hodinu, pričom
v mesiaci odrobí 40 hodín. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorá sa jej vypláca vo výške,
aby jej mesačný príjem (spoločne s príjmom z dohody) dosiahol sumu 400 eur v čistom. Matka je

poberateľkou prídavku na mal. dieťa vo výške 60 eur. Maloletý navštevuje 1. ročník VI. L. B. K. D. E.
F.. Náklady v súvislosti so školou vyčíslila matka vo výške 30 eur/mes. strava (obed, desiata) a 20
eur/mes. družina. Dochádzku maloletého do školy matka hodnotí ako dobrú, školu podľa nej zvláda
bez problémov. Ošetrujúcou lekárkou mal. dieťaťa je A. C.. Jeho zdravotný stav je podľa vyjadrenia
matky aktuálne dobrý, nenavštevuje žiadnych odborníkov. Dňa 08.10.2025 sa na úrad dostavila matka

mal. dieťaťa, s ktorou bol spísaný úradný záznam. Matka k svojmu vyjadreniu doložila potvrdenia z
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom a správu Centra poradenstva a prevencie
v Žiari nad Hronom. Dňa 29.10.2025 sa na úrad dostavil otec mal. dieťaťa, s ktorým bol spísaný úradný
záznam. Rodine bolo na základe uvedených skutočností sprostredkované odborné poradenstvo na
ReferáteporadenskopsychologickýchslužiebvD.E.F.(ďalej„RPPS“).Otecžijevtrojizbovommestskom
nájomnom byte spoločne s priateľkou pani H. C.. Náklady na bývanie vyčíslil vo výške 500 eur, znášajú

ich spoločne s priateľkou. Otec je zamestnaný v spoločnosti F. M. H., N. K. D. E. F. ako logista. Svoj čistý
mesačný príjem vyčíslil vo výške cca 950 eur. Otec je v súčasnosti dlhodobo práceneschopný, čaká
ho operácia krčnej chrbtice. Jeho príjem pozostáva z nemocenskej dávky vo výške 880 eur mesačne.
Priateľka otca je zamestnaná v E. N. K. D. E. F. ako zdravotná sestra s príjmom cca 1.700 eur mesačne.
Otec sa vyjadril, že aktuálne má súdom upravený styk so synom každý druhý víkend od soboty do

nedele.Vminulostiichstretávaniebezproblémovfungovalo,matkaotcoviumožňovalastykajnadrámec
súdnej úpravy. Otec uviedol, že syn ku nemu chcel chodievať. Počas trvania styku maloletý údajne
nespomínal matku, nedožadoval sa jej. Ak prejavil záujem o telefonát s matkou, tak mu to otec umožnil.
Pri preberaní syna od matky nikdy neplakal. Plakal len raz, keď si ho otec preberal zo škôlky. Otec
uviedol, že so synom má vytvorený vzťah, ktorý bol vždy dobrý. Posledné dva mesiace so synom nie je

v kontakte (od konca leta). Otec sa vyjadril, že na matku podal trestné oznámenie za marenie súdneho
rozhodnutia. Podľa vyjadrenia otca bolo matkinou reakciou podanie trestné oznámenia na neho, lebo
mal údajne držať syna za nohu z balkóna z 10. poschodia paneláku a zamykať ho doma samého. Otec
sa vyjadril, že matkou uvedené veci nie sú pravdou. Syna z balkóna nedržal, na spomínanom balkóne
je mreža, uviedol to aj pri výsluchu na polícii. Taktiež syna nikdy nezamkol samého v byte. Keď sa

raz stalo, že musel odísť na rehabilitáciu, zanechal syna doma s plnoletou dcérou priateľky. Nikdy nie
samého. Otec uviedol, že sa nestalo nič, prečo by ho mal syn zrazu odmietať. Je presvedčený, že je to
vplyvom matky, ktorá syna proti nemu manipuluje. Naposledy, približne pred mesiacom, keď náhodne
stretol syna na detskom ihrisku, zavolal na neho, syn pribehol k nemu, pozdravili sa, dali si pusu. Otec
synovi povedal, že po neho cez víkend príde, syn mal na to povedať, že dobre. Nasledujúci víkend

otec prišiel po syna a už sa s ním nemal stretnúť. Matka mu mala z okna zakričať, že syn nechce k
nemu ísť. Otec vtedy volal políciu, ale nedošlo k zmene situácie a syna si na styk nemohol vziať. Mali
odvtedy spolu telefonický rozhovor, kde mu mal syn povedať, že ho neľúbi. Ďalej sa otec vyjadril, že
mu matka opakovane vypisuje správy, kde bezdôvodne osočuje jeho blízkych. V správach rieši jeho
a jeho rodinu a nie mal. syna. K svojmu podanému návrhu na zverenie syna do striedavej osobnej

starostlivosti sa otec vyjadril, že na ňom trvá. Dňa 03.11.2025 bola na úrad predvolaná matka aj s
maloletým. Na pôde RPPS bol vedený individuálny rozhovor s maloletým, bez prítomnosti rodičov, za
prítomnosti psychologičky referátu, a to primerane jeho veku, ako aj rodinnej situácii. V úvode rozhovoru
sa maloletý vyjadril, že býva s maminou a k otcovi chodí každý druhý piatok. Teraz k nemu nechodí a ani
nechce. Ako dôvod uviedol, že otec mu robil zle. Na vyzvanie, či dokáže bližšie popísať, čo znamená,

že mu otec robil zle uviedol, že ho škrtil pod paplónom. Tiež ho strašil bosorkou. Veľmi sa bojí bosoriek.
Ďalej sa vyjadril, že ocino chodí ku kamarátovi za I.. Raz za ním odišiel a nechal ho doma samého,
nikto iný nebol vtedy doma. Nemal vtedy čo jesť. Keď sa ocino vrátil, spravil mu párky. Maloletý ďalej
uviedol, že raz bol s ocinom u jeho kamaráta a oco ho chcel vyhodiť z balkóna. Vtedy plakal. Ocino
bol opitý a jeho kamarát bol tiež opitý. Odvtedy sa nič podobné nestalo. Ocino inokedy nebýva opitý.

Ďalej sa vyjadril, že keď ešte býval ocino u starkej, tak ho nechcel v noci zakryť paplónom, iba ocino
bol zakrytý a tiež mu raz nechcel dať napiť, keď bol smädný. Maloletý uviedol, že keď ide k otcovi, tak
cíti strach. Maloletý sa počas rozhovoru vyjadril, že s maminou doma hrajú hry – futbal, karty, chodia
spolu von - do parku, na H.. Chodí s mamou na kolieskové korčule. Keď ide len s kamarátmi, musí
byť do 17:00 hodiny doma. Na otázky psychologičky v úvode rozhovoru o tom, či mu matka hovorila

kam ide, a čo tam má povedať uviedol, že áno. Neskôr v rozhovore na obdobnú otázku uviedol, že nie.
Na ďalšiu otázku, že ak by ocino zmenil svoje správanie, či by pristúpil na stretnutie s ním uviedol, že
nie. Počas rozhovoru s maloletým psychologička realizovala viaceré psychologické metódy. Jednou z
nich bola kresba začarovanej rodiny, kde maloletý po úvodnom vyjadrení, že jeho rodina je mamina amamin kamoš, nakreslil ako rodinu oboch rodičov a svoje dve plnoleté sestry. Maloletý spolupracoval,
odpovedal na položené otázky, spontánne rozprával veľmi málo. Niekedy odpovedal až po zopakovaní
otázky, niekedy neodpovedal vôbec. V jeho vyjadreniach bolo viac nezrovnalostí. Pani psychologička

sa vyjadrila, že po prvom rozhovore s maloletým je náročné, až nemožné objektívne posúdiť, ako vníma
oboch rodičov a či sú jeho vyjadrenia aj jeho skutočnými postojmi, alebo ich má prevzaté. Matka sa
vyjadrila, že svoj návrh podala, nakoľko ju k tomu podnietilo správanie syna a jeho odmietanie styku s
otcom. Uviedla, že odmietanie syna pretrváva dlhšiu dobu (zima 2024), avšak ona ho do styku s otcom
nútila, nakoľko si myslela, že musí rešpektovať súdne rozhodnutie. Syn pri odovzdávaní otcovi plakával,

„vystrájal“. Matka uviedla, že má nahraté aj videá, zachytávajúce tieto okamihy, ktoré zašle súdu. Teraz
si uvedomuje, že situáciu mala riešiť už skôr. Naposledy sa maloletý, podľa vyjadrenia matky, stretol
s otcom cca pred mesiacom. Od vtedy mali telefonický rozhovor, kde otec synovi hovoril, že ho ľúbi
a vyzval ho, aby na to reagoval a syn mu mal na to povedať, že on ho neľúbi. Matka sa vyjadrila, že
na podanom návrhu trvá. Sociálnym šetrením bolo zistené, že starostlivosť mal. dieťaťu zabezpečuje
matka. Otec má s mal. synom upravený styk, ktorý sa aktuálne nerealizuje. Z vyjadrení rodičov je

zrejmé, že sú odlišné, až protichodné tvrdenia. Je potrebné ozrejmiť, do akej miery sa tieto tvrdenia
zakladajú na pravde, resp. či ide o ich subjektívne vyjadrenia. Na uvedené úrad vidí potrebný priestor v
rámci dokazovania v riadnom konaní. Matka trvá na návrhu na zákaz styku otca s mal. dieťaťom, otec
s návrhom nesúhlasí, nevidí dôvod takéhoto obmedzenia. Rozhovorom s maloletým bolo zistené, že
stretnutie s otcom odmieta. Úrad má za to, že nútenie dieťaťa do styku s otcom by mohlo zintenzívniť

jeho odmietavý postoj. Úplným zamedzením styku by však mohlo dôjsť k narušeniu citovej väzby medzi
otcom a maloletým. Úrad považuje za podstatné, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na názor dieťaťa,
avšak považuje za potrebné zistiť príčinu odmietania styku s otcom. Zákaz styku je vážny zásah do
rodičovských práv, ako aj práv dieťaťa a úrad považuje za nevyhnutné, aby sa k veci po kompletnom
vyšetrení zúčastnených osôb vyjadril odborník - znalec z odboru psychológia. Vzhľadom k aktuálnej

situácii v rodine a ku skutočnosti, že komunikácia rodičov je vážne narušená, úrad rodičom a maloletému
dieťaťu sprostredkoval odborné psychologické poradenstvo na RPPS. Rodičia s poradenstvom súhlasili.
V rámci poradenstva sa bude psychologička venovať okrem iného aj vzťahu mal. dieťa – otec a po jej
individuálnom posúdení bude prebiehať kontakt otca so synom za jej prítomnosti na pôde RPPS do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Styk je zo strany RPPS možné realizovať od januára 2026 v

rozsahu dvakrát do mesiaca v trvaní jednej hodiny a to v čase po dohode s príslušnou psychologičkou.

5. K podanej správe UPSVaR pripojil úradný záznam zo dňa 08.10.2025 s prílohami.

6.Dňa14.11.2025súdkontaktovalOkresnériaditeľstvopolicajnéhozboruvŽiarinadHronom,zaúčelom

zistenia v akom štádiu sa nachádza vyšetrovanie ohľadom trestného oznámenia, ktoré podala matka
maloletého dieťaťa na otca maloletého dieťaťa dňa 06.10.2025. Súdu bolo uvedené, že vyšetrovanie
stále prebieha, doposiaľ nebolo ukončené.

7. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z nasledujúcich zákonných ustanovení:

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých
situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné

opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď
o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých
sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv
a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa mal.

detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda
existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť
až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.

17. Čo sa týka posúdenia dôvodnosti podaného návrhu, na základe skutočností vyplývajúcich
z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k mal. A. v zmysle podaného návrhu.
Ako už súd vyššie uviedol podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej

úpravy pomerov účastníkov konania. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti
o mal. dieťa je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu
bezodkladnej úpravy práv a povinností voči mal. dieťaťu, a to s ohľadom na jeho najlepší záujem. Z
podaného návrhu ako i z pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 22P/22/2019 zo dňa 23.09.2019 súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti

matky, pričom zaviazal otca výživným vo výške 50 eur a upravil styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 09:00
hod. do nedele do 11:00 hod. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 32P/83/2025 zo
dňa 21.07.2025 súd naposledy zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 170 eur. Matka maloletého
v podanom návrhu uviedla, že je nevyhnutné, aby súd dočasne zakázal styk otca s maloletým do

doby, kým nedôjde k ukončeniu trestného konania, resp. k ďalšiemu rozhodnutiu súdu, pretože je
to v záujme ochrany psychického ako aj fyzického zdravia maloletého. Matka naliehavosť situácie
odôvodňuje tým, že maloletý po nepríjemných udalostiach s otcom (držanie maloletého za nohu von
balkónom z 10. poschodia, zamknutie a ponechanie maloletého v byte samého, keď otec maloletého
odišiel za kamarátom mimo mesta Žiar nad Hronom), má z otca strach a odmieta kontakt s octom. Súd

však nemal dostatočne osvedčené, že k tvrdeným udalostiam a nežiaducemu konaniu otca popísaného
matkou skutočne došlo. Zo správy UPSVaR vyplýva, že otec vyššie uvedené udalosti popiera, tvrdí,
že to nie je pravda, že je to len matkina reakcia na podané trestné oznámenie na matku za marenie
súdneho rozhodnutia. Otec taktiež uviedol, že sa nestalo nič, prečo by ho mal maloletý zrazu odmietať,je presvedčený, že je to vplyvom matky, ktorá maloletého proti nemu manipuluje. V tejto súvislosti súd
poukazuje na skutočnosť, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uskutočnil pohovor
s mal. dieťaťom na úrade práce za prítomnosti psychologičky RPPS, pričom záver psychologičky RPPS

znie, že je po jednom rozhovore náročné, až nemožné objektívne posúdiť, ako maloletý vníma oboch
rodičov a či sú jeho vyjadrenia aj jeho skutočnými postojmi, alebo ich má prevzaté od rodičov. Po
rozhovore s maloletým je teda zrejmá pochybnosť, či matkou tvrdené držanie maloletého otcom za
nohu von balkónom z 10. poschodia alebo zamknutie a ponechanie maloletého v byte samého, maloletý
skutočne prežil a že sa jedná o jeho osobnú skúsenosť s otcom, alebo či maloletý len interpretuje

prevzaté tvrdenia. Na otázky psychologičky v úvode rozhovoru o tom, či mu matka hovorila kam ide,
a čo tam má povedať maloletý uviedol, že áno. Neskôr v rozhovore na obdobnú otázku uviedol,
že nie. V danej veci teda existuje dôvodná pochybnosť, či skutočne došlo k takému konaniu otca,
ktoré bolo spôsobilé ohroziť psychické alebo fyzické zdravie maloletého, preto nemožno konštatovať,
že matka podaným návrhom osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou zákazu styku.
Navrhovateľkou teda neboli osvedčené také okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu

okamžitého zásahu súdu a odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy styku s mal. dieťaťom. Pokiaľ by mal
súd navrhovaným neodkladným opatrením bezodkladne zasiahnuť do života mal. dieťaťa, vyžaduje sa
existencia a osvedčenie takých okolností u maloletého A., ktoré osvedčia nevyhnutnú okamžitú potrebu
zásahu súdu, čo v tomto prípade splnené nie je. Ako je uvedené vyššie, v konaniach týkajúcich sa
starostlivosti o maloleté deti je primárnym účelom ochrana maloletých detí, pričom je na uvážení súdu,

či sú v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia. Hodnotiac dôvodnosť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k
záveru, že matka neosvedčila naliehavosť situácie, pre ktorú by bolo potrebné neodkladným opatrením
zakázať styk otca s maloletým A..

18. Súd poznamenáva, že uloženie úplného zákazu styku rodičovi s maloletým dieťaťom by malo byť
riešením ultima ratio, ktoré je vyhradené mimoriadnym situáciám, a ku ktorému musia existovať veľmi
vážne dôvody. Dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Záujmom dieťaťa je
zachovanie vzťahov s obidvoma rodičmi. Obava matky z hrozby násilia na maloletom zo strany otca, je

pritom porovnateľná s hrozbou vzniku ujmy prameniacej zo straty väzieb medzi deťmi a otcom. Uloženie
zákazustykujevýnimkouzovšetkýchpravidielopovinnostidbaťnapravidelnýkontaktrodičasdieťaťom
a možno k nemu pristúpiť jedine v prípadoch, keď si to vyžaduje záujem dieťaťa, t. j. ak by styk s rodičom
negatívne vplýval na jeho záujmy. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských
práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa a tieto musia byť

natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu zamedziť prirodzený kontakt. Z okolností
daného prípadu nevyplýva dôvodnosť a potreba okamžitého zákazu styku otca s maloletým dieťaťom
a nie je ani v záujme maloletého, aby bol styk s ním otcovi zakázaný, keď takýmto zákazom by mohlo
dôjsť k odcudzeniu medzi maloletým a otcom, čo by mohlo mať do budúcna nenapraviteľné následky.
Súd na základe predložených listinných dôkazov a vychádzajúc tiež zo správy UPSVaR nevzhliadol

za osvedčené také výnimočné okolnosti vo vzťahu otca a dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zákaz styku.
Navyše obaja rodičia tvrdia skutočnosti, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Ich vzájomné argumentácie sú
v príkrom rozpore a tento rozpor je možné odstrániť len vykonaním riadneho dokazovania, čo je možné
vykonať len v konaní veci samej.

19. V odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd môže styk
rodiča s maloletým obmedziť alebo ho celkom zakázať. Keďže ide o opatrenie, ktoré prenikavo zasahuje
do práv a povinností rodiča, je možné ho vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu veci.
Spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie
dieťaťa, vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov. Na prijatie záveru o

potrebe zakázania styku tvrdenia navrhovateľky nateraz nie sú postačujúce, hoci tá k podanému návrhu
predložila aj listinné dôkazy a to podanie trestného oznámenia a Výsledky orientačného posúdenia
školskej spôsobilosti. Listinné dôkazy bez ďalšieho nepreukazujú, že otec sa voči maloletému dopustil
matkou tvrdeného konania, a umocnene to platí v prípade, keď psychologička RPPS po pohovore
s maloletým konštatovala pochybnosť, či tvrdenia maloletého sú ním prežité alebo len prebraté. V danom

prípade je preto nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia, či k matkou tvrdenému
konaniu zo strany otca skutočne došlo. Rovnako zo správy – výsledky orientačného posúdenia školskej
spôsobilosti nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by styk otca a maloletého ohrozoval fyzické alebo
psychické zdravie dieťaťa. Z tejto správy vyplýva, že maloletý vyjadril obavu zo stretnutia s otcom,zmieňuje agresivitu, avšak nie je v nej konštatované v dôsledku akých okolností maloletý a či v dôsledku
vlastných prežitých skúseností sa maloletý obáva otca. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa
dokazovanie nevykonáva a pre krátkosť lehoty ani nie je objektívne možné zabezpečiť dôkazy na

osvedčenie základných skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Súd ďalej poznamenáva, že sa stotožňuje s názorom UPVSR, že pri rozhodovaní je potrebné
prihliadať na názor dieťaťa, maloletý A. odmieta kontakt s otcom, súd ho však nie je povinný obsiahnuť
do svojho rozhodnutia. Názor dieťaťa vyhodnocuje s prihliadnutím na okolnosti prípadu, vek a vyspelosť

maloletého dieťaťa. Názory dieťaťa môžu byť častokrát ovplyvnené momentálnou situáciou, ktorú dieťa
prežíva, resp. prežilo v ostatnom období. Zistený názor dieťaťa je preto potrebné vyhodnocovať vo
vzájomnej súvislosti so všetkými okolnosťami zisteného skutočného stavu veci. Súd vzhľadom aj k tej
skutočnosti, že styk otca s maloletým prebiehal od roku 2019, kedy bol súdom naposledy upravený, až
doteraz bez vážnejších komplikácií, má za to, že nie je v najlepšom záujme maloletého, zakázať styk
s otcom. Prioritným v predmetnom konaní je záujem mal. dieťaťa, ale záujem mal. dieťaťa nespočíva

vo vykonaní urgentnej podstatnej zmeny styku otca s mal. dieťaťom bez náležitého dokazovania, keď
vzhľadom na okolnosti a situáciu v rodine sa vyžaduje riadne a detailné preskúmanie pomerov. Súd má
za to, že nateraz je nevyhnutné pokračovať v poradenskom procese, ktorý rodičia započali s cieľom
konštruktívnej komunikácie a zlepšenia vzťahu medzi nimi, čo by výrazným spôsobom pomohlo nielen
pri rozhodovaní súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ale predovšetkým pri bežných

vzťahoch oboch rodičov vo vzťahu k ich spoločnému dieťaťu. Obiter dictum (na okraj) súd dodáva, že
pokiaľ by pristúpil k zákazu styku otca a maloletého, ani prípadné pokračovanie v poradenskom procese
na RPPS a uskutočnenie kontaktu otca s maloletým na pôde RPPS by nebolo realizovateľné, čo by
mohlo viesť k absolútnemu odcudzeniu a narušeniu vzťahu otca a maloletého.

21. Súd záverom dodáva, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 32P/147/2025 vedené konanie o návrhu
otcanazvereniemaloletéhoA.dostriedavejosobnejstarostlivosti,vktoromdoposiaľnebolorozhodnuté,
a v ktorom má matka maloletého dieťaťa možnosť náležite hájiť záujem maloletého dieťaťa. Súd
zdôrazňuje, že zákaz styku ako najvážnejší zásah do práva na rodinný život môže súd nariadiť len
vtedy, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku. Obmedzenie styku

znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod
hranicu štandardnej (východiskovej) úpravy (napríklad len v rozsahu niekoľko hodín mesačne), alebo
obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom (určením miesta stretávania, uložením povinnosti strpieť
druhého rodiča alebo tretie osoby pri stretávaní a pod.). V danom prípade maloletého sa súdu javí
vhodnejšie uprednostniť prípadné obmedzenie styku pred samotným absolútnym zákazom styku otca

a maloletého. V konaní sp. zn. 32P/147/2025 je na deň 01.12.2025 vytýčený termín pojednávania, kde
súd bližšie vypočuje rodičov maloletého a v prípade, ak súd dospeje k záveru, že je potrebné dočasne,
do konečného rozhodnutia súdu, upraviť styk otca a maloletého určitým obmedzujúcim spôsobom, nie
priamo zákazom styku, súd môže aj bez návrhu vydať neodkladné opatrenie, ktorým tento styk obmedzí.

22. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, a preto tento návrh zamietol.

23. Súd záverom zdôrazňuje, že iba rodičia majú priamy vplyv na maloleté deti a sú bez akýchkoľvek
pochybností zodpovední za ich psychický a fyzický vývoj a tejto svojej zodpovednosti sa nemôžu

zbaviť, a nemôžu ju prenášať na súdy a ich rozhodnutia alebo na iné štátne orgány. Rodičia sú povinní
v záujme maloletého korektne komunikovať, prijať zodpovednosť a o starostlivosti o maloleté dieťa
sa dohodnúť. Iba dohoda rodičov môže zmierniť negatívny dopad na prežívanie maloletého dieťaťa
spôsobený odlukou rodičov, pretrvávajúcim rodičovským konfliktom a súdnymi konaniami. Nie je v
záujme dieťaťa, aby bolo zaťažované nekončiacimi spormi jeho rodičov. Súd si uvedomuje, že prípadné

nútenie maloletého do styku by mohlo k zintenzívneniu odmietajúceho postoja, preto je aktuálne
najvhodnejšie, aby na maloletého nebol vyvíjaný vysoký tlak a ten nebol nútený proti jeho vôli do styku
s otcom, a tiež aby sa rodičia podrobovali poradenskému procesu a postupne došlo k náprave vzťahu
otca a maloletého.

24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358, § 359 CSP)
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.