Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204510
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1419204510.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovaným:
1. D.. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, B., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, B., o zaplatenie
780,68 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1, 2 sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 270,63 € s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
270,63 € od 20.12.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti istiny 34,50 € sa konanie zastavuje.
III. V časti istiny 475,55 € s prísl. sa žaloba zamieta.

IV. Žalovaným 1,2 sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu 19.12.2019 domáhal uložiť žalovaným povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 760,68 € s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho
po dni podania žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku
vo výmere 21 m2 nachádzajúceho sa na T. ulici v B., v katastrálnom území A. V., parc. č. XXXX
zapísaného na LV č. XXXX. Na uvedenom pozemku je umiestnená stavba so súpisným č. XXXX, druh
stavby - garáž zapísaná na LV č. XXXX, ktorej bezpodielovými spoluvlastníkmi vlastníkmi sú žalovaní
a ktorí užívajú uvedený pozemok bez právneho dôvodu, bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a

za jeho užívanie neplatia žiadne úhrady, v dôsledku čoho dochádza z ich strany v súlade s § 451
Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie spočíva podľa neho v
získaní majetkovej hodnoty za užívanie pozemku bez poskytovania náhrady. Listom zo dňa 22.9.2016
boli žalovaní vyzvaní, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy uhradili za užívanie pozemku pod
stavbou garáže titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov spätne sumu vo výške 378
€ (11.10.2014 do 11.10.2016) a zároveň, aby počnúc dňom nasledujúcim po doručení výzvy uhrádzali
za užívanie pozemku pod stavbou garáže mesačné splátky vo výške 15,75 € mesačne, resp. vo výške

pomeru podľa počtu dní užívania v príslušnom kalendárnom mesiaci, a to vždy najneskôr k 15. dňu
nasledujúceho kalendárneho mesiaca; list bol žalovaným doručený dňa 11.10.2016. Žalovaní listom
zo dňa 18.11.2016 s výškou úhrady nesúhlasil. Listom zo dňa 15.12.2016, 22.02.2017, 07.04.2017,
06.04.2018 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku k užívaniu pozemku bez právneho dôvodu zo strany
žalovaných a opätovne vyzval žalovaných na zaplatenie úhrady za užívanie predmetného pozemku
bez právneho dôvodu, a to sumy 378 € za obdobie od 11.10.2014 do 11.10.2016. Žalovaní odpovedali
listom zo dňa 25.04.2018, v ktorom znova uviedli, že nesúhlasia so spôsobom určenia výšky úhrady

a zároveň ho žiadali o prehodnotenie postupu v tejto veci, nakoľko za primeranú náhradu považujú
sumu 1,97 €/m2/rok. Listom zo dňa 24.04.2019 žalovaní uznali nárok žalobcu na úhrady za užívanie
pozemku od 01.01.2019. Ku dňu podania žaloby im žalovaní zaplatili úhrady za užívanie predmetného
pozemku v obvyklej výške, t.j. 1,97 €/m2/rok, sumu 82,74 € dňa 13.09.2017 sumy 2x 3,45 € a 2,27€, dňa 24.04.2018 sumu 41,37 €, dňa 14.12.2018 sumu 41,37 €, ktoré žiadali listom zo 14.12.2018 o
ich špecifikáciu z hľadiska zaúčtovania. Pri výpočte dlžnej sumy za jednotlivé obdobia žalobca použil
cenu za m2 a rok v súlade s internými rozhodnutiami, ktoré sú vydávané v súlade so zásadami jeho

hospodárenia, ako aj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
V tomto prípade vychádzal z rozhodnutia č. 28/2011 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno a z
rozhodnutia č. 33/2015 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú
ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. V zmysle rozhodnutia č. 28/2011 je

sadzba v prípade stavby garáže pre katastrálne územie A. V. stanovená vo výške 9 €/m2/rok (príloha
č. 1, položka č. 17, lokalita III); 9,- € x 21 m2 = 189,- €/rok, t.j. 15,75 €/mesiac. Za obdobie od 1.1.2016
vychádzal z rozhodnutia č. 33/2015 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým
saustanovujúcenyprenájmovacenypredbežnejodplatyzavecnébremeno,vzmyslektoréhojesadzba
v prípade stavby garáže pre katastrálne územie A. V. stanovená vo výške 9 €/m2/rok (príloha č. 1,
položka č. 17, lokalita III); ); 9 € x 21 m2 = 189 €/rok, t.j. 15,75 €/mesiac. Výška úhrad za užívanie

pozemku bez právneho dôvodu vo výške 9 €/m2/rok bola určená ako obvyklé nájomné za pozemky v
rozhodnomobdobí,ktorésanachádzajúvpredmetnejlokaliteabolastanovenávsúladesrozhodnutiami
primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č. 28/2011 a č. 33/2015, ktorými sa stanovujú ceny prenájmov a
ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. V tomto konaní si uplatnil sumu 780,68 €, ktorú by žalovaní
zaplatili v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 11.10.2014 do 31.10.2019. S poukazom

na ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z., si popri zaplatení dlžnej istiny uplatnil aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2020 uviedli, že žalobcom uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznávajú. Mali záujem o kúpu predmetného pozemku, no v roku 2015 podľa výpisu z listu

vlastníctva bol nevysporiadaný. Rozhodne sa podľa nich nejedná o žiadne ich údajné bezdôvodné
obohatenie, ale, poťažne má žalobca nárok na akúsi náhradu. Žalobca odmieta vysporiadať ich
vzťah prevodom vlastníctva pod garážou a namiesto toho ich obrazne povedané ,,vypaľuje“. Rovnako
namietajú výšku žalobcom uplatneného nároku. Rozhodnutia primátora č. 28/2011 a 33/2015 sa
vzťahujú na nájom a nie na bezdôvodné obohatenie, ako je to v prejednávanom prípade. Poukazovali aj

na skutočnosť, že mestská časť A. V., v ktorej sa pozemok žalobcu nachádza, pri uzatváraní nájomných
zmlúv pre pozemky pod garážami vo svojom katastrálnom území požaduje platbu vo výške 1,97 € /m2.
Túto platbu žalovaní považujú za primeranú a v takejto výške ju žalobcovi aj zaplatili. Uviedli tiež, že
strecha ich garáží slúži aj ako pochôdzka terasa pre verejnosť, o ktorú sa žalobca nestará a spôsobil im
nemalé škody, čo preukazoval fotografiami. Strecha z dôvodu invazívneho prerastania buriny zateká,

garáže plesnivejú.
3. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 04.02.2021 vzniesli námietku premlčania časti uplatneného
nárokužalobcuzaminimálne obdobie, ktoréviacakodvarokypredchádzapodaniužaloby(19.12.2019)
je premlčaný.
4. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2021 zopakovali, že nárok žalobcu na vydanie ním

tvrdeného bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11.10.2014 do decembra 2017, v sume 475,55 eur
je premlčaný. Ďalej poukazovali na skutočnosť, že ako preukázali priloženými potvrdeniami o platbách,
avšak vo výške 1,97 eur/m2/rok vyplýva, že ich záväzky voči žalobcovi za obdobie od januára 2018 do
októbra 2019 majú uhradené. Poukazovali na ceny a nimi predložené zmluvy o prenájme pozemkov
rovnakého charakteru v A. V..

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2021 uviedol, že podanú námietku premlčania
žalovanými berie na vedomie a rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu. Ďalej uviedol, že určenie výšky
bezdôvodného obohatenia na základe Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 28/2011
a č. 33/2011, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov, ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za
rozhodné obdobie považuje za správne a určené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi

akoisúdnoupraxou.Vzhľadomnaúhraduzaobdobieod1/2019do2/2019(nesprávneuvedené2/2019)
v sume 41,37 eur berie žalobca v časti 34,50 eur za žalované obdobie 1/2019-10/2019 žalobu späť a
v tejto časti žiada konanie zastaviť. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 28. apríla 2022, č.k.
9C/68/2019-211 vo výroku I zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 746,18 €. Vo výroku II,
o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a o čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 34,50 €

a vo výroku III o trovách konania, súd rozhodol, že tak rozhodne v konečnom rozsudku. Vychádzal zo
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 780,68 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 20.12.2019 a náhrady trov konania.6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.

7. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.06.2025 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I,

ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 746,18 € zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení krajský súd poukazoval na skutočnosť, že odvolací súd zdôrazňuje,
že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je

vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku

právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. Plnením bez právneho dôvodu
je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu, oprávňujúceho užívať cudziu
vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil náhradu a
bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s právnym
vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v

podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý účastníkovi užívaním
veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho
dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, preto

výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných
okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. V prípade pozemku
zastavaného stavbou vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku sú oprávnenia vlastníka
pozemku vyplývajúce z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka (t. j. v medziach zákona predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním) obmedzené rovnakými

právami vlastníka stavby (porovnaj ustanovenie § 124 Občianskeho zákonníka o tom, že všetci vlastníci
majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v dôsledku čoho je vlastník
pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ
nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, že povinnosti
vlastníkapozemkustrpieťjehoužívaniezodpovedápovinnosťvlastníkastavbyposkytnúťmuzaužívanie

náhradu. V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na
úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok,
ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Krajský súd ďalej uviedol, že
v danej veci bolo nesporné, že žalovaní pozemok žalobcu zastavaný stavbou v jeho vlastníctve užívali
v rozhodnom období bez nájomnej alebo inej zmluvy, či právneho titulu oprávňujúcich ich na legitímne

užívanie. Žalovaní tým realizovali užívateľské oprávnenie, plnenie prijímali bez právneho dôvodu, bez
poskytovania náhrady za vykonávanie im nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa ich majetok
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo pozemok užívať.
Užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanými bez právneho dôvodu, teda vykonávanie im nepatriacich
užívateľských oprávnení, zakladá na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie tým, že neplatením

úhrady za užívanie pozemku nedošlo k zmenšeniu ich majetku o úhrady, ktoré by inak museli, na
základe relevantného právneho titulu oprávňujúceho ich k užívaniu pozemku, žalobcovi platiť. Žalovaní
na úkor žalobcu sa teda bezdôvodne obohacujú, a to o sumu, ktorá v danom prípade predstavuje
ekvivalent nájomného, ktoré by žalovaní platili v prípade uzavretej nájomnej zmluvy. Rozhodujúcim
je užívanie garáže žalovanými na pozemku žalobcu, k akým účelom využívajú žalovaní predmetnú

garáž, alebo priestor na nej, resp. či jej užívanie umožňujú aj iným tretím osobám, nie je podstatné
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2019, sp.zn. 5Co/209/2019). Ak ide o stavbu, ktorá
je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí
už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný
(jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená. K obohateniu vlastníka

stavby teda dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu
užívať. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stavba stojí, potom postihuje
vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje. Odvolací súd
ďalej uviedol, že súd nepostupoval správne, keď hodnotu bezdôvodného obohatenia v danej situáciiustálil vo výške 1,97 € /m2/rok, keďže pozemky pod garážami (vo vlastníctve Mestskej časti Karlova
V.), táto mestská časť prenajíma vlastníkom stavieb - garáží na nich postavených, v danej mestskej
časti za sumu 1,97 €/m2/rok, vychádzajúc zo Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti A. V. č.

1/2004 v spojení so VZN tejto mestskej časti č. 1/2011 a z nájomných zmlúv predložených žalovanými,
ktorýchpredmetomsúpozemkyvovlastníctveMestskejčastiBratislava-A.V.,naktorýchsúdpostavené
garáže vo vlastníctve iných osôb. Odvolací súd poukazoval na to, že výška bezdôvodného obohatenia
zodpovedajúceho majetkovému prospechu získaného za užívanie pozemku bez právneho dôvodu
predstavuje sumu, ktorá v danom prípade predstavuje ekvivalent nájomného, ktoré by žalovaní platili

v prípade uzavretej nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku, t.j. žalobcom, musí vychádzať z ceny
obvyklej za užívanie rovnakých alebo obdobných vecí (pozemkov); táto cena môže, ale nemusí byť
totožná s trhovou. V danom prípade žalobca stanovil odplatu za užívanie všetkých nehnuteľností v
jeho vlastníctve rozhodnutiami primátora č. 28/2011 (za obdobie od 11.10.2014 do 11.10.2016 v sume
9 €/m2/rok) a č. 33/2015 (za obdobie od 01.11.2016 do 31.10.2019 v sume 9 €/m2/rok), ktorými
bola o.i. stanovená aj výška nájmu v prípade radových a samostatne stojacich garáží, a ktoré ceny

pravidelne aplikoval pri uzatváraní nájomných zmlúv na mestský majetok; možno ich preto považovať
za ceny v danom čase obvyklé vo vzťahu k obdobnému majetku, t.j. za pozemky vo vlastníctve žalobcu.
Cena nájmu mestských pozemkov pritom mohla prevyšovať trhovú cenu nájmu. Žalovaní v konaní
argumentovali predložením úradne neosvedčených fotokópií troch nájomných zmlúv, uzatvorených v
roku 2015 a 2017, uzatvorených medzi prenajímateľom - Mestská časť Bratislava - A. V. a vlastníkom

garáže ako nájomcom, predmetom ktorých bol nájom pozemku vo vlastníctve mestskej časti vlastníkovi
garáže stojacej na prenajímanom pozemku mestskej časti; nájomné za pozemok pod garážou vo výške
1,97 €/m2/rok bolo určené podľa VZN Mestskej časti Bratislava - A. V. č. 1/2011 zo dňa 5.4.2011
vo výške nájomného za dočasné užívanie pozemkov, ktorým sa mení a dopĺňa VZN Mestskej časti
Bratislava - A. V. č. 1/2004 zo dňa 30.03.2004 o výške nájomného za dočasné užívanie pozemkov

neslúžiacich na podnikateľské účely. Odvolací súd konštatuje, že hoci z uvedených nájomných zmlúv
vyplýva, že garáže sú postavené na pozemku vo vlastníctve Mestskej časti Bratislava - A. V. a ktorý sa
nachádza v katastrálnom území Bratislava - A. V., no podľa obsahu týchto zmlúv, nie z nich zrejmé, či
sa nachádzajú na podobnom, porovnateľnom mieste ako je pozemok žalobcu, na ktorom je umiestnená
garáž žalovaných a nezodpovedá tomu ani súpisné číslo porovnávaných garáží. Žalovaní vlastnia garáž

so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXXX
- T. ulica, podľa nájomných zmlúv predložených žalovanými ide o garáž so súpisným číslom XXXX
postavenej na parc. č. XXXX a XXXX, garáž so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parc.
č. XXX a garáž so súpisným číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX. Rovnako aj žalobca
predložil zmluvu o nájme pozemku, zo dňa 14.10.2016, kde predmetom nájmu je pozemok vo vlastníctve

žalobcu nachádzajúci sa v katastrálnom území A. V., parc. č. XXXX nachádzajúceho sa na T. ulici, za
účelom užívania pozemku pod stavbou garáže so súpisným číslom XXXX a podľa situačného nákresu
predloženého žalobcom (č.l. 162) sa garáž žalovaných nachádza na rovnakej ulici - T. - ako sa nachádza
garáž,podktoroužalobcaprenajímapozemokzasumu9€/m2/rok.Zuvedenejvýškynájomného,aajza
použitiarozhodnutiač.28/2011ač.33/2015primátoraHlavnéhomestaSlovenskejrepubliky-Bratislava,

samotnú výšku bezdôvodného obohatenia 270,63 €, v odvolaní požadovanou žalobcom za obdobie
od 01.01.2018 do 31.10.2019, vypočítanú ako násobok sumy 9 €/m2/rok, t.j. ako ekvivalent obvyklého
nájomného, posúdil aj odvolací súd v zhode so žalobcom, ako primeranú. Výška nájomného sa opiera
o rozhodnutia č. 28/2011 a č. 33/2015 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava,
ktorými bola o.i. stanovená aj výška nájmu v prípade samostatne stojacich, ako aj radových garáží.

Súdu neboli predložené také podklady, ktoré by túto výšku stanoveného nájomného spochybňovali.
Pokiaľ žalovaní pri stanovení obvyklej ceny v danom mieste a čase vychádzali z VZN Mestskej časti
Bratislava - A. V. 1/2011, ktoré upravuje výšku nájomného za dočasné užívanie pozemkov neslúžiacich
na podnikateľské účely, tak rozhodnutie primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky č. 28/2011 a
č. 33/2015 výslovne upravuje cenu prenájmu pozemku v lokalite A. V. za účelom nájmu - radové a

samostatnestojacegaráže.Odvolacísúdpovažujezasamozrejmé,ževovýškenájomnéhosanapríklad
okrem kvality, polohy, veľkosti pozemku odrazí aj účel nájmu pozemku, t.j. či sa pozemok prenajíma
všeobecne na nepodnikateľské účely, zatiaľ čo v prípade garážovania súkromných motorových vozidiel
slúži pozemok výlučne vlastníkovi/užívateľovi konkrétneho motorového vozidla. Je zrejmé, že žalovaní
s Mestskou časťou Bratislava - A. V. nájomnú zmluvu, ktorej predmetom by bol prenájom pozemku

vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je umiestnená garáž v ich vlastníctve, uzavrieť nemôžu. Takúto
nájomnú zmluvu môžu uzatvoriť len so žalobcom ako s vlastníkom prenajímaného pozemku. Odvolací
súd prisvedčil argumentácii žalobcu, že výška bezdôvodného obohatenia určená na základe Všeobecne
záväznéhonariadeniaMestskejčastiBratislava-A.V.č.1/2011z30.03.2004nezohľadňujecenynájmovv uplatňovanom období, rovnako ako aj nájomné zmluvy uzatvorené s vlastníkmi garáží na obdobné
pozemky, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní (č.l. 112 - 120 spisu). V konaní
neboli produkované také dôkazy, ktoré by žalobcom uplatňovanú výšku nájomného 9 €/m2/rok v zmysle

rozhodnutí primátora, ktoré slúžili ako podklad pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, spochybnili ako nie obvyklú a primeranú. Na základe vyššie uvedeného potom možno
zhrnúť, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav veci a v dôsledku toho aj nesprávne
spor posúdil po právnej stránke, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného
obohatenia, ktorá zodpovedá obvyklému nájmu pozemku v danej lokalite a na danom mieste. Nakoľko

súd prvej inštancie nedostatočne a v rozpore s tým, čo nebolo medzi stranami sporné a čo vyšlo najavo
z predložených a vykonaných dôkazov, nesprávne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie
v spore, pričom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím v spojení so skutočnosťou, že
sa v konaní touto argumentáciou žalobcu vôbec nezaoberal, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
(vyhovujúcej) časti zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391
ods. 1 C.s.p.). V novom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu v

intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný
(§ 391 ods. 2 C.s.p.), zo zisteného skutkového stavu vyvodí záver, ktorý riadne a presvedčivo odôvodní,
v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

8. V intenciách uznesenia krajského súdu súd opätovne vo veci vykonal dokazovanie prednesom

zástupcu žalobcu, vyjadreniami žalovanej 1, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočným výpisom
z listu vlastníctva č. XXXX, listom žalobcu zo dňa 22.09.2016, 07.04.2017, 22.07.2017, 06.04.2018,
zo dňa 04.11.2016, listom žalovaného zo dňa 22.07.2017, 25.04.2018, Rozhodnutím č. 28/2011
primátora hlavného mesta Slovenskej republiky zo dňa 01.11.2011, Rozhodnutím č. 33/2015 primátora
hlavnéhomestaSlovenskejrepublikyzodňa16.12.2015,Všeobecnezáväznénariadenie Mestskejčasti

Bratislava - A. V. č. 1/2011, ako aj s ostatnými listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:
9. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku vedeného na parc. č. XXXX,
nachádzajúceho sa na T. ul. v B. o výmere 21 m2, zapísaného na LV č. XXXX, na ktorom je umiestnená
stavba - garáž so súp. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, ktorej vlastníkmi sú žalovaní. Súd prvej

inštancie zistil, že žalovaní užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu bez platne uzavretej nájomnej
zmluvy. Podaním zo dňa 22.09.2016, žalobca vyzval žalovaných na úhradu bezdôvodného obohatenia
vo výške 378 €, ktorá suma predstavovala bezdôvodné obohatenie za obdobie od 11.10.2014 do
11.10.2016.Žalobcavyzvalžalovanýchkúhradezaužívaniepozemkovvpravidelnýchsplátkachvsume
15,75€mesačnevždydo15.dňanasledujúcehokalendárnehomesiaca.Predžalobnýmivýzvamizodňa

15.12.2016, 22.02.2017, 07.04.2017, 06.04.2018, vyzval žalobca žalovaných na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie parcely bez právneho dôvodu za obdobie od 11.10.2014 do októbra 2019 v
celkovej výške 780,68 €.

10. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaní zaplatili za december 2017 sumu 3,42 €, za

január - november 2018 sumu 3,45 €, za december 2018 sumu 3,42 €, za január - október 2018 žaloba
späťvzatá. Zopakovala, že suma 1,97 eur/m2/rok je stanovená na základe VZN Mestskej časti A. V. z
roku 2004. Žalobca sa nemôže riadiť týmto VZN A. V.. Mestská časť je samostatný subjekt. Nájomné
zmluvy žalobcu sa odvíjajú od rozhodnutia primátora hlavného mesta z roku 2011 a 2015. Nemožno
hovoriť o nejakej svojvôli pri uplatňovaní predmetného nároku.

11. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.10.2025 uviedla, že sa stotožňuje s právnym
názorom krajského súdu, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z
rozhodnutia primátora hl. mesta SR Bratislavy č. 33/2015. Žalobca preto naďalej na podanej žalobe i
rozsahu čiastočného späťvzatia v časti istiny 34,50 eur.

12. Žalovaná 1/ na pojednávaní zopakovala, že garáž na predmetnom pozemku je v katastrofálnom
stave, aj keď do nej investovali nemalé peniaze, je vlhká, hrdzavá, s manželom majú obavu, že
strecha spadne. Aj pochôdzková plocha nad garážou je vo veľmi zlom stave, nikto sa o ňu nestará. Za
takéhoto stavu požadovať neprimerané nájomné je nesúladné so zákonom. Nájomné 1,97 eur/m2/rok

je primerané.

13. Žalovaná 1/ na pojednávaní konanom dňa 13.10.2025 uviedla, že garáž majú asi 50 rokov. Dlho s
manželomverili,žepozemokimžalobcaodpredá.Asičakajúmárne.Postrecháchgarážísaprechádzajúcudzie osoby. Ako k tom prídu, keď po ich majetku sa pohybujú tretie osoby. Prístup žalobcu voči nim
im príde neseriózny.
14. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je vlastníkom parc. č. XXXX

o výmere 21 m2, zastavaná plocha a nádvoria.
15. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaní sú vlastníkmi stavby súp. č. XXXX postavenej na
parc. č. XXXX na T. ul. v B..
16. Z Rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, § 2, príl. č. 1 súd zistil, že cena
prenájmu pozemku radovými a samostatne stojacimi garážami v lokalite III (aj A. V.) predstavuje sumu

9 eur/m2/rok.
17. Zo zmluvy o nájme pozemku uzavretej medzi žalobcom a treťou osobou zo dňa 14.10.2016 súd zistil,
že žalobca prenajal pozemok nachádzajúci sa v A. V. pod stavbou garáže v blízkosti garáže žalovaného
dohodou zmluvných strán za sumu 9 eur/m2/rok.
18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Obč. zák.“), vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 124 Obč. zák., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
ochrana.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb., o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava,
Bratislava je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári so
svojim majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený.

21. Podľa § 451 ods.1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 ods. 1 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.
24. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
25. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

29. Predmetom konania je nárok žalobcu uložiť žalovaným 1/ a 2/ solidárnu povinnosť zaplatiť mu sumu
780,68 € s príslušenstvom, o ktorú sa mali obohatiť tým, že bez právneho dôvodu užívajú pozemok v
jeho výlučnom vlastníctve, zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 21 m2, na ktorom je postavená garáž v ich vlastníctve, zapísaná na LV č. XXXX,
súp. č. XXXX, za užívanie ktorého v období od 11.10.2014 do 31.10.2019 neplatili.

30. Strany neurobili spornou skutočnosť, že žalobca bol v rozhodnom období výlučným vlastníkom
dotknutého pozemku, v súvislosti s ktorým si uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
31. Žalovaní boli výlučným vlastníkom stavby - garáže postavenej na dotknutom pozemku vo vlastníctve
žalobcu.

32. Rovnako nebolo v konaní sporné, že žalovaní užívali tento pozemok bez nájomnej zmluvy, či iného
titulu a bez toho, aby za to platili náhradu.

33. Medzi stranami ostala teda sporná celková výška žalobcom uplatneného nároku.

34. V prvom rade, vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania časti žalobcom uplatneného
nároku sa súd zaoberal tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný.35. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno veriteľovi premlčané právo priznať.

36. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
37. Podľa §101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
38. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
39. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.
40. Žalovaní úspešne vzniesli námietku premlčania časti nároku na zaplatenie uplatnenej sumy titulom

bezdôvodného obohatenia.
41. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenie sumy 475,55 € za obdobie od 11.10.2014 do
19.12.2017 je premlčaný (nájomné za december 2017 bolo splatné 15.12.2019). Žaloba bola podaná
19.12.2019.
42. Premlčacia dvojročná doba začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý

raz. Žalobca mal možnosť nárok na zaplatenie úhrady za mesiac december 2017 si uplatniť na
súde najneskôr 16.12.2019. Keďže žalobca svoje právo uplatnil na súde až po uplynutí dvoch rokov
(19.12.2019) nárok žalobcu na zaplatenie sumy za vyššie uvedené obdobie je premlčaný, keď žaloba
bola podaná na súd až dňa 19.12.2019, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

43. Inými slovami, vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom pre nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu (§ 107 ods. 1 OZ) a trojročnú,
resp. desaťročnú objektívnu (§ 107 ods. 2 OZ) premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ
skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať (§ 100 OZ). Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k

bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel
alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený
sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia za
mesiac december 2017 tak v danom prípade začala plynúť dňa 16.12.2017 a uplynula uplynutím dňa
16.12.2017 (24.00 hod.). Dňa 20.11.2017 tak došlo v zmysle ust. § 100 ods. 1 v spojení s ust. § 107 ods.
1 OZ k premlčaniu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca si v premlčacej
dobe svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy na súde neuplatnil (§ 100 ods. 1 OZ).

44. Premlčaný je tak nárok žalobcu na zaplatenie sumy 475,55 €.
45. Žalobca v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 13.05.2022 uviedol, že žalobca sa žalobou
domáhal zaplatenia sumy 780,68 €. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 34,50 €, sa domáhal od
žalovaných zaplatenia 746,18 € s príslušenstvom za obdobie od 11.10.2014 do 31.10.2019. Žalovaní
v priebehu konania vzniesli námietku premlčania časti uplatneného nároku za obdobie od 01.10.2014

do decembra 2017, t.j. v sume 475,55 eur. Po zohľadnení uvedenej námietky premlčania a čiastočného
späťvzatia žaloby tak predmetom konania zostala suma 270,63 € s príslušenstvom (780,68 € - 34,50
€ - 475,55 €).
46. Žalobca navrhol uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 270,63 eur s úrokom z omeškania
5% ročne zo sumy 270,63 eur odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby do zaplatenia a nahradiť

mu trovy konania.
47. Nepremlčaný je nárok žalobcu na zaplatenie úhrady za obdobie od 1/2018 - 10/2019.
48. Predmetom posúdenia tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 270,63 € s príslušenstvom za
obdobie od 1/2018 - 10/2019 ( 11 x 12,30 € + 12,33 € + 10 x 15,75 € - 34,50 €, čo je čiastočné späťvzatie
žaloby),oktorúsamaližalovaníobohatiťtým,žebezprávnehodôvoduužívajúpozemokvjehovýlučnom

vlastníctve, zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 21 m2, na ktorom je postavená garáž v ich vlastníctve, zapísaná na LV č. XXXX, súp. č. XXXX,
za užívanie ktorého v období od 11.10.2014 do 31.10.2019 neplatili.49.Zvykonanéhoopätovnéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žežalobcajevlastníkomnehnuteľnosti
- pozemku vo výmere 21 m2, nachádzajúceho sa na T. ulici v B., parc. č. XXXX, zapísaného na
LV č. XXXX, na ktorom je umiestnená stavba - garáž so súp. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX,

ktorej vlastníkom sú žalovaní. Žalovaní užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu bez platne uzavretej
nájomnej zmluvy. Listom zo dňa 22.09.2016 boli žalovaní vyzvaní na úhradu bezdôvodného obohatenia
vo výške 378 eur, ktorá suma predstavovala bezdôvodné obohatenie za obdobie od 11.10.2014 do
11.10.2016. Žalovaní boli vyzvaní na pravidelnú úhradu platieb za užívanie pozemku v sume 15,75
eur mesačne vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Listami zo dňa 15.12.2016,

22.02.2017, 07.04.2017, 06.04.2018 žalobca opätovne oznámil žalovaným povinnosť uhrádzať platby
za užívanie pozemku bez právneho dôvodu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil bezdôvodné obohatenie
za obdobie od 11.10.2014 do októbra 2019 v celkovej výške 780,68 eur. Vzhľadom k tomu, že nárok
žalobcu na zaplatenie sumy za obdobie od 11.10.2014 do 31.12.2017 je premlčaný a žaloba bola v časti
sumy34,50eurspäťvzatá,predmetomposúdeniabolnárokžalobcunazaplateniesumy270,63eur.Ako
už bolo vyššie uvedené, v konaní nebolo sporné užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovanými

vo výmere 21 m2 na ktorom je postavená garáž vo vlastníctve žalovaných. Užívanie cudzej veci bez
zmluvyonájme,prípadnebezinéhoprávnehotituluoprávňujúcehocudziuvecužívaťpredstavujetypický
príklad plnenia bez právneho dôvodu, kedy vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské
oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s
právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo

skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a je založené na tom, že medzi zúčastnenými osobami
od začiatku absentuje právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na plnenie. Ak nie je užívateľ
schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, je povinný nahradiť
bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Ak nie je výška bezdôvodného obohatenia ustanovená
právnym predpisom, určí ju súd na základe voľnej úvahy. Na strane žalovaných došlo na úkor žalobcu

k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko pozemok pod garážou, ktorý žalovaným nepatrí, tento užívali
bez zmluvného vzťahu so žalobcom ako vlastníkom tohto pozemku. Žalobca pri výpočte úhrady za
bezdôvodné obohatenie požil cenu za 1m2, za ktorú prenajímal v príslušnom období obdobné pozemky,
pričom vychádzal z rozhodnutí primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 28/2011 a č. 33/2015,
ktorými sa stanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. V zmysle týchto

rozhodnutí je stanovená cena nájmu pod radovými a samostatne stojacimi garážami v lokalite III. do
ktorej patrí aj k.ú. A. V. 9 €/m2/rok, čo v danom prípade predstavuje 9€ x 2 = 15,75 €/mesiac. Výšku
obvyklého nájomného preukázal žalobca i nájomnými zmluvami uzatvorenými uzatvorenými medzi
žalobcom a treťou osobou v lokalite l. T. v blízkosti garáže žalovaných, na základe ktorých boli nájomcom
prenajaté pozemky nachádzajúce sa pod garážami za sumu 9 € m2/za rok. Žalobca pri určovaní výšky

odplaty postupoval v súlade so zákonom č. 138/2001 Z.z. o majetku obcí. Pri určovaní výšky odplaty
bezdôvodného obohatenia žalobca bol povinný úhradu stanoviť na základe rozhodnutia primátora
hlavného mesta SR Bratislava č. 28/2011 a rozhodnutia primátora č. 33/2015, ktorými sa stanovujú ceny
prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Žalobca voči žalovaným nemohol stanoviť
inú (nižšiu) výšku odplaty za bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že takýmto postupom by došlo z jeho

strany k porušeniu zákonných predpisov ako i diskriminovaniu a znevýhodneniu ostatných subjektov,
ktorí si riadne plnia svoju povinnosť - uhrádzajú platby za užívanie pozemkov vo vlastníctve hlavného
mesta. Žalobca v priebehu konania poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných konaniach,
v ktorých sa súdy plne stotožňovali so stanovením výšky odplaty určenej či už na základe Dodatku
č. 14, k Pravidlám pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného

mesta SR Bratislavy, Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 27/2011, Rozhodnutia
primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 28/2011 a takýto postup považovali za správny a zákonný.
Žalobca je toho názoru, že výška bezdôvodného obohatenia na základe rozhodnutí primátora hlavného
mesta SR Bratislavy č. 28/2011 a č. 33/2015, ktorými sa ustanovujú ceny prenájmov, ceny predbežnej
odplatyzavecnébremenozarozhodnéobdobiebolaurčenávsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymi

predpismi a súdnou praxou. K spornosti výšky a spôsobu určenia bezdôvodného obohatenia (žalovaní
spochybňovali rozhodnutia primátora hl. mesta SR Bratislavy č. 28/2011 a č. 33/2015). Vyčíslenú výšku
požadovaného nájomného v kat. úz. Karlova Ves za užívanie pozemku pod garážou vo výške 9 €/
m2/rok považovali žalovaní za nedôvodnú a neprimeranú. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že
žalobca je obcou a preto sa riadi a musí riadiť zákonom č. 369/1990 Zb., ktorý v § 4 ods. 6 písm.

a/ ustanovuje, že ,,obec pri výkone samosprávy vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením
s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu zvereným do správy
obce. Žalobca môže vydávať vo veciach územnej samosprávy nariadenia, ktoré nemôžu byť v rozpore
s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi, a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlasNárodná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (§ 6 ods. 1
zákona o obciach). Primátor je štatutárnym orgánom Bratislavy. Rozhodnutie primátora hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy č. 33/2015, ktorým sa stanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej

odplaty za vecné bremeno je síce záväzné pre všetky odborné útvary mesta a súdu je zrejmé, že
tieto útvary pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali, resp. museli vychádzať práve
z tohto interného riadiaceho aktu. Na druhej strane treba ale uviesť, že takéto rozhodnutie nie je
pre súd záväzným ukazovateľom hodnoty bezdôvodného obohatenia a súd sa pri stanovení výšky
bezdôvodného obohatenia riadi cenou obvyklou za „obdobné právne úkony“ v danej oblasti. Inými

slovami, správny výpočet bezdôvodného obohatenia sa rovná výške obvyklého nájomného v danom
mieste a čase za porovnateľný pozemok. Ak totiž nie je špeciálne upravené užívanie pozemkov obcou
na verejné účely, resp. nie je upravená zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu
výška nájmu, resp. stanovená jeho výška, musí sa vychádzať zo všeobecnej ceny nájmu. Žalobca okrem
RozhodnutiaprimátorahlavnéhomestaSRBratislavač.28/2011ač.33/2015predložilajzmluvyonájme
pozemkov, ktoré uzavrel žalobca s jednotlivými fyzickými osobami, bývajúcimi v mestskej časti Karlova

V., kde im žalobca v posudzovanom období prenajíma pozemky pod garážami za cenu 9 eur/m2/rok.
Výšku bezdôvodného obohatenia tak súd ustálil na základe Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR
Bratislava č. 28/2011 a č. 33/2015, ktorými sa stanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za
vecné bremeno, a keďže užívanie pozemku je možné riešiť formou nájomnej zmluvy, súd vychádzal pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia z ceny nájmu určenej pre ,,radové a samostatné garáže“, čo

podľa prílohy č. 1, tabuľky č. 100. položky č. 17 predstavuje v lokalite II (kat. územie A. V.) sumu 9 eur/
m2/rok. Žalobca sa domáhal od žalovaných vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku
za aktuálne už len za obdobie od januára 2018 do októbra 2019. Po zohľadnení čiastkových platieb
žalovanými a čiastočným späťvzatím žaloby v časti istiny vo výške 34,50 €, dlh žalovaných predstavuje
sumu 270,63 €. Súd tak priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

01.01.2018 do 31.10.2019 vo výške 270,63 € (za obdobie od 1/2018 - 10/2019 ( 11 mesiacov x 12,30
€ + 1 mesiac 12,33 € + 10 mesiacov x 15,75 € - 34,50 €, čo je čiastočné späťvzatie žaloby), pri výške
obvyklého nájomného za užívanie pozemku v zmysle Rozhodnutia primátora hlavného mesta Bratislava
9 €/m2/rok, pričom pri výmere užívaného pozemku žalovaným 21 m2, táto suma predstavuje 189 €
ročne, a 15,75 € za mesiac ( 9 € x 21 m2 = 189 €, t.j. 15,75 € za mesiac), ktorá suma korešponduje

aj výškam nájomného uvedených v zmluvách o nájme pozemkov, ktoré uzavrel žalobca s jednotlivými
fyzickými osobami, bývajúcimi v mestskej časti Karlova V., kde im žalobca v roku 2016, 2017, 2018
prenajímal pozemky pod garážami za cenu 9 €/m2/rok.

50.Žalovanísasplnenímpeňažnéhodlhudostalidoomeškania,mápretožalobcanárokajnazaplatenie

úrokov z omeškania.
51. Súd uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 270,63 € od 20.12.2019 do
zaplatenia, keď ani na základe opakovaných výziev žalobcu, kedy žalovaní vedeli, akú úhradu žalobca
požaduje za užívanie jeho pozemku pod ich garážou mu dlh neuhradili.

52. Podľa§144zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(C.s.p-účinnýod01.07.2016)žalobca
môže vziať žalobu späť.
53. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
54. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

55. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).Súd v súlade s
dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. 5
56. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti istiny 34,50 € súd konanie v tejto časti zastavil.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
59. O trovách konania súd vo vyhovujúcej časti rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v časti 39,1%, žalovaní v časti 60,9%. Úspech žalovaných tak

predstavoval 21,8%. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v súvislosti s týmto
konaním im žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnili.
60. O trovách zastaveného konania v zastavujúcej časti sume 34,50 € súd rozhodol podľa § 256 ods. 1
C.s.p, keď posudzoval procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania. Žalobca vzal žalobusčasti späť z dôvodu postupného uhradenia časti žalovanej sumy žalovanými, zastavenie časti konania
tak zavinili žalovaní 1, 2.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnutéé dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o ssúdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.