Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101Cpr/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424203076
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:4424203076.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: Ladislav Vida VIDA TRANSPORT,

s miestom podnikania Tvrdošovce, J. Dózsu 289/48, IČO: 46 634 215, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., B. XXXX/XX, o zaplatenie 1 900 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 900 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 900 eur od 30.06.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky dňa 17.07.2024, následne postúpenou

Okresnému súdu Trnava, ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie veci, žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 900 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1 900 eur od 30.06.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný pracoval u žalobcu ako zamestnanec – na pozícii kuriér od roku 2021.
Zamestnanec dňa 30.6.2023 nevložil celkovú tržbu v sume 1740 eur. Týmto spôsobil žalobcovi ako
dopravcovi škodu, nakoľko za všetky peňažné rozdiely zodpovedá podľa uzatvorenej zmluvy dopravca.
Po zistení nedoplatku žalovaný tvrdil, že peniaze vložil omylom na iné číslo účtu v banke VÚB a bude

to riešiť s bankou. Po dôkladnejšom zisťovaní a kontrolou zúčtovaní za jednotlivé dni bolo zistené, že
žalovaný vkladal tržbu vždy o deň neskôr cez vkladomat a nie v pobočke banky. Údajný deň kedy zmizli
peniaze vložil priamo vo VÚB banke. Či mal nejaký úmysel z tohto hľadiska, neviem na 100 percent
prehodnotiť. Takisto neviem posúdiť, prečo v ten deň „išiel" priamo do banky, nakoľko vždy vkladal cez
vkladomat. Musel si byť vedomý toho, že má na svojom zúčtovaní dlh, pretože za každý deň sa mu
zobrazuje denná bilancia, či už kladná alebo záporná hodnota. Celý prípad riešila zamestnankyňa D.
B., ktorá kontroluje chod v spoločnosti. To že tržba chýba zistila v deň, keď bol žalovaný na dovolenke,

t. j. 10.7.2023. Na otázku, či si on nevšimol 4 dni, že má dlh na zúčtovaní neodpovedal. Celkový dlh
predstavoval sumu 1 900 eur, nakoľko mu vznikol i nedoplatok z predchádzajúceho mesiaca v sume 160
eur. Stále tvrdil, že banka peniaze pošle späť na žalobcove číslo účtu, avšak do dnešného dňa sa tak
nestalo. Takisto nedoložil žiaden listinný dôkaz od banky, že peniaze boli vložené "omylom" na iné číslo
účtu, aj keď sa žiadalo od neho. Žalovaný ešte odpracoval júlový mesiac, 1.8.2023 nenastúpil a tvrdil,
že mal úraz. Naďalej prebiehala komunikácia, že bol znova v banke a znova podal žiadosť o vrátenie
peňazí. Údajnú žiadosť samozrejme neposkytol k nahliadnutiu. Najprv tvrdil, že banka peniaze uvoľnila

a peniaze bude mať žalobca na účte. Po týždni čakania povedal, že firma ktorej sa pripísali "omylom"
peniaze, nechce vrátiť čiastku. Vravel, že po uzdravení sa vráti do práce, avšak nestalo sa a približne po
mesiaci oznámil, že sa viac do práce nevráti. Ponúkli sme mu dve možnosti, buď si celkový dlh odpracuje
alebo ho vráti v splátkach. Súhlasil s oboma, avšak do dnešného dňa ani jeden deň neodpracoval anesplatil jedinú splátku. Spísala sa aj zmluva o pôžičke. Po tom ako sa mala uhradiť prvá splátka a
neuhradil ju, prestal komunikovať. Žalovaný do dnešného dňa neurobil nič pre to, aby dokázal svoju
pravdu. Žalobca zo svojej strany spravil všetko pre to, aby nedošlo k podaniu žaloby a navrhol riešenie

situácie vhodným spôsobom, ale bol iba oklamaný a bola mu spôsobená peňažná škoda.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a uznesením, ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie v lehota
15 dní, doručená dňa 25.11.2024. Žalovaný sa k žalobe kvalifikovane nevyjadril, neuviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, nepripojil žiadne listiny ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, ak by uplatnený nárok v celom rozsahu neuznával.

3. Súd sa oboznámil s podanou žalobou a predloženými listinnými dôkazmi, a to: zmluva o pôžičke,
dohoda o hmotnej zodpovednosti, kontrolným listom zo dňa 30.06.2023, zúčtovanie inkasa dobierok
a hotovosti, dohoda o pracovnej činnosti, čestné prehlásenie zamestnankyne žalobcu, čestné
prehlásenie žalobcu, uznesenie ORPZ Trnava ČVS: ORP-132/HC-TT-2024, sms komunikácia, GPS

dáta a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným ako zamestnancom dňa 29.12.2022 dohodu
o pracovnej činnosti, na základe ktorej mal žalovaný u žalobcu vykonávať prácu na pozícii vodič –
výpomoc pri rozvoze balíkových zásielok, so začiatkom pracovnej činnosti od 01.01.2023, na dobu

určitú do 31.12.2023, s miestom výkonu práce v štáte Slovenská republika. Dňa 31.08.2021 uzavreli
žalobca a žalovaný dohodu o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej žalovaný prebral zodpovednosť
za hotovosť – dobierky, vyzbierané počas dňa rozvozu, za všetky finančné rozdiely, zamestnanec bol
povinný po ukončení rozvozu prekontrolovať tržbu za daný deň a v prípade zistenia nedoplatku bol
povinný informovať o tom zamestnávateľa. Hotovosť za každý deň rozvozu bol zamestnanec podľa

dohody o hmotnej zodpovednosti povinný uložiť do banky na účet spoločnosti Direct Parcel Distribution,
s. r. o., v prípade jej nevloženia bol povinný túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi. Žalovaný podľa
kontrolného listu dňa 30.06.2023 mal vložiť do banky hotovosť vo výške 1 740 eur. Túto skutočnosť
potvrdil podpisom na kontrolnom liste z uvedeného dňa. Zároveň dňa 20.09.2023 uzatvoril žalobca so
žalovaným bezúročnú zmluvu o pôžičke, z ktorej vyplýva, že žalobca prenechal dlžníkovi peňažnú sumu

vo výške 1 900 eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal predmet pôžičky vrátiť bez bližšej špecifikácie
konkrétneho dátumu. Žalovaný si svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil.

5. Podľa § 179 ods. l zákona č. 311/3001 z. z. Zákonník práce (ďalej len Zákonník práce), zamestnanec
zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení

pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo
zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

6. Podľa § 182 ods. l Zákonník práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

7. Podľa § 182 ods. 2 Zákonník práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

8. Podľa § 182 ods. 3 Zákonník práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

9. Podľa § 183 ods. 1 Zákonník práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak
zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí
zamestnávateľovi oznámiť písomne.10. Podľa § 183 ods. 2 Zákonník práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

11. Podľa § 186 ods. 2 Zákonník práce, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných

látok.

12. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa § 150 CSP ods. 1, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

16. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe
vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z
ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo
nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté

skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje
procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú
určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana
uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre
predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových

tvrdení musí byť substancované (pozri komentár k § 150). Ak strana sporu neunesie bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné.
Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo
možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné

popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové
tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Ak strana
sporu predloží iné skutkové tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné

skutkové tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Nie je potrebné, aby ho protistrana
ďalej popierala, alebo, aby sa k nemu formálne vyjadrovala. Znamená to, že žalobca nemusí popierať
tie skutkového tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný už poprel skutkové tvrdenia žalobcu.

17. Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách je špecifickým druhom zodpovednosti.

Osobitosťou tohto druhu zodpovednosti zamestnanca okrem iných špecifických charakteristík na rozdiel
od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie
viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata
tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti.
Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za hodnoty zverené

na vyúčtovanie zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať. Zamestnávateľ
preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom.
Zavinenie zamestnanca nie je povinný zamestnávateľ preukazovať.18. Hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbaví zodpovednosti ak dokáže, že v dôsledku úmyselného
konania tretích osôb, prípadne zanedbaním povinností zo strany zamestnávateľa, sa mu znemožnilo so

zverenými hodnotami hospodáriť a starať sa o ne (disponovať nimi). Avšak zavinenie tretích osôb samo
o sebe neznamená zánik hmotnej zodpovednosti.

19. V danom prípade žalobca preukázal predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu vo forme
schodku na zverených hodnotách, ktorú zistil tým spôsobom, že žalovaný neodviedol žalobcovi tržbu

za deň 30.06.2023 vo výške 1 740 eur a tiež sumu 160 eur z predchádzajúceho mesiaca. Uvedené
preukázal aj platnou dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 31.08.2021, existenciou pracovnej
činnosti, ktorá vznikla na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 29.12.2022, pričom zavinenie
žalovaného sa prezumuje. Súd vyhodnotil nárok žalobcu, ktorý preukázal písomnými listinnými dôkazmi
(aj zmluva o pôžičke) v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce za dôvodný.
Žalovaný nepreukázal, že schodok vznikol inak/ resp. nevznikol, že schodok vznikol zavinením tretích

osôb (pracovníkmi v banke), neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu, tvrdenia žalobcu nijakým
spôsobom nepoprel ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný ostal v konaní
absolútne pasívny a aj napriek tomu, že ide o konanie s ochranou slabšej strany (v tomto prípade
zamestnanca), súd nie je povinný nahradzovať pasivitu žalovaného a domnievať sa, že by skutkový stav
moholbyťiný.Zosamotnejdohodyohmotnejzodpovednostivyplýva,žežalovanýprebralzodpovednosť

zahotovosť–dobierky,vyzbieranépočasdňarozvozu,zavšetkyfinančnérozdiely.Žalovanýbolpovinný
po ukončení rozvozu prekontrolovať tržbu za daný deň a v prípade zistenia nedoplatku bol povinný
informovať o tom svojho zamestnávateľa. Hotovosť za každý deň rozvozu bol žalovaný podľa dohody
o hmotnej zodpovednosti povinný uložiť do banky na účet spoločnosti Direct Parcel Distribution, s. r. o.,
vprípadejejnevloženiabolpovinnýtútoskutočnosťoznámiťzamestnávateľovi.Týchtoskutočnostísibol

žalovaný vedomý, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom na dohode o hmotnej zodpovednosti
zo dňa 31.08.2021. Podstatnou skutočnosťou pre súd v konaní bolo aj podpísanie „Zmluvy o pôžičke“
zo strany žalovaného, čo nasvedčuje tomu, že si bol vedomý svojho dlhu voči žalobcovi vo výške 1 900
eur. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd považoval tvrdenia žalobcu za nesporné
a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi, súd priznal
žalobcovi aj právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si uplatnil v súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to počnúc dňom
30.06.2023, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením voči žalobcovi.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.