Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100275
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej,
v právnej veci žalobcu: STABO, s.r.o., so sídlom: Dunajská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 31 620 582,
právne zast.:Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, advokátska kancelária, Städtle 17, 9490 Vaduz,
Lichtenštajnské kniežatstvo Reg. č.: FL - 0002.539.075 - 9 Registrácia: Amt Für Justiz Fürstentum
Liechtenstein Handelsregister, organizačná zložka BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 6A, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

100728396/2024 zo dňa 28.02.2024

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100728396/2024 zo dňa
28. februára 2024, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102631720/2023 zo dňa 23.
októbra 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán
verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 102709700/2019
zo dňa 25.11.2019 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.12.2019 spolu s Výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Dňa 10.01.2020 bolo správcovi dane doručené

Vyjadrenie žalobcu k zisteniam z daňovej kontroly. Pripomienky žalobcu k Protokolu správca dane so
žalobcom prerokoval na ústnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2020.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101973165/2020 zo dňa 14.12. 2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume 74 262,55 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Voči
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) tak, že rozhodnutím č. 1008124228/2021 zo dňa 12.05.2021 rozhodnutie

správcu dane č. 101973165/2020 zo dňa 14.12. 2020 potvrdil. Na základe žalobcom podanej správnej
žaloby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 73S/33/2021 zo dňa 01.12.2022, ktorým
zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1008124228/2021 zo dňa 12.05.2021 spolu s rozhodnutím správcu
dane č. 101973165/2020 zo dňa 14.12. 2020 a vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správyna ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že správca dane buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy
– výsluchy navrhnutých svedkov alebo, ak ich nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné
a akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. Následne

znovu správca dane vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy, a to v súlade
s ich obsahom, opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre uznanie žalobcom uplatnených
daňových výdavkov a určenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 a vo veci
opätovne rozhodne. Správca dane po vrátení veci dňa 07.06.2023 vykonal výsluch svedka A. B. a dňa
29.06.2023 opätovne vypočul svedka C. C.. Správca dane vykonal aj ďalšie úkony (preverenie trvalých

pobytov svedkov, žiadosť z zaslanie podkladov a informácií od Prezídia policajného zboru), s ktorými
oboznámil žalobcu v Oboznámení č. 102516156/2023 zo dňa 06.10.2023. Tiež požiadal žalovaného o
predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorému žalovaný vyhovel a oznámením č.101150631/2023
zo dňa 26.04.2023 predĺžil lehotu na rozhodnutie o 180 dní, o čom správca dane upovedomil žalobcu
Upovedomením č. 101282353/2023 zo dňa 16.05.2023.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy

3. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 102631720/2023 zo dňa 23. októbra 2023, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 54 462,55 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
rok 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“ alebo „rozhodnutie

prvostupňového orgánu„). Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 17.03.2017 činila 25
544,67 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní činila 99 807,22 € a rozdiel dane
predstavoval sumu 74 262,55 €. Na základe vykonanej daňovej kontroly a doplneného dokazovania
vo vyrubovacom konaní, preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia dôkazov, bol základ dane
v sume 116 112,16 Eur, uvedený v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie

obdobie rok 2016 zmenený po kontrole na sumu 363 669,21 Eur. Priznaná daň uvedená na r. 1050
daňového priznania v sume 25 544,67 Eur bola zmenená po kontrole na sumu 80 007,22 Eur, a teda
bol zistený rozdiel dane v sume 54 462,55 Eur.

4. Správca dane nepovažoval výdavok v sume 60 000,00 Eur, ktorý mal žalobca vynaložiť za

poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. E. - diár: Rok podľa Dary“, ktorý bol
žalobcovi vyfakturovaný obchodnou spoločnosťou MACANO s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 46616161 (ďalej len „MACANO s.r.o.“) faktúrami č. 2216131585, č. 2216131838, č. 2216132098
a č. 2216132561, za daňový výdavok, nakoľko podľa správcu dane nebola preukázaná reálnosť výdavku
za reklamu. Žalobca podľa správcu dane predložil iba listinné dôkazy (zmluva, faktúry, diár), ktoré sú

formálnou podmienkou nároku na uplatňovanie fakturovanej služby ako nákladovej položky, avšak nie
postačujúcou podmienkou pre ich uznanie ako daňového výdavku, pokiaľ nie sú odrazom reálneho
plnenia. Správca dane mal za to, že cieľom reklamného partnerstva nebolo sprostredkovanie odkazu
verejnosti o existencii žalobcu, jeho činnosti a prezentácia žalobcom ponúkaného tovaru a služieb,
ale reklamným odkazom bol len samotný diár a jeho prezentácia za účelom jeho predajnosti. Správca

dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť vynaloženia nákladov za reklamu v
diári „Rok podľa Dary“, uvedené výdavky nie sú daňovými výdavkami podľa s § 2 písm. i) zákona č.
zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003“ alebo
„zákon o dani z príjmov“), nesúviseli s jeho činnosťou so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania
alebo zvýšenia príjmu – podmienka vecnosti. Podľa správcu dane reklamné služby neboli realizované

dodávateľomMACANOs.r.o.,ktorýboluvedenýnadodávateľskýchfaktúrach.Správcadanepretopodľa
§ 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zvýšil hospodársky výsledok o sumu 60 000,00 Eur.

5. Správca dane posúdil aj výdavky žalobcu vo výške 134 450,00 Eur vyplývajúce z dodávateľských
faktúr č. 261, č. 555, č. 794, č. 1082, č. 1450, č. 1837, č. 2131, č. 2471, č. 2749, č. 3140, č. 3334

a č. 3650, ktoré boli žalobcovi vyfakturované na základe Zmluvy o zabezpečení technickej správy
budovy č. 3112/2016 zo dňa 28.12.2015 (ďalej len „Zmluva o správe“) v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa
29.07.2016, uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou EUBUILD, s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava,
IČO 46 118 705 (ďalej len „EUBUILD, s.r.o.“) a dospel k záveru, že nejde o daňové výdavky podľa
§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že činnosti uvedené

v Zmluve o správe boli poskytované dodávateľským spôsobom. Predloženie Zmluvy o správe, faktúr,
preberacích protokolov a rozpisu prác podľa neho nedeklarujú, že tieto služby boli skutočne poskytnuté
spoločnosťou EUBUILD s.r.o. Podaná výpoveď svedka, bývalého konateľa spoločnosti MACANO s.r.o.,
C. C., a ani zistené informácie z ISFS-SD, nepreukázali reálnu realizáciu poskytnutia služieb, týkajúcichsa technickej správy budov spoločnosťou MACANO s.r.o. a spoločnosťou AAA Consultant, k.s. v
subdodávke pre spoločnosť EUBUILD s.r.o. Zo strany žalobcu nebola preukázaná nutnosť poskytovania
poradenstva v oblasti energetických úspor, ktorú zabezpečoval konateľ spoločnosti EUBUILD s.r.o., F. E.

B., a preto správca dane dospel k záveru, že nebol splnená podmienka vecnej súvislosti vynaloženého
výdavku s dosiahnutým zdaniteľným príjmom, a teda nie je možné takýto výdavok považovať za daňový
výdavok. Žalobca podľa správcu dane hodnoverne nepreukázal, že služby, ktoré zúčtoval do svojich
nákladov ako výdavky v roku 2016, boli skutočne deklarovaným dodávateľom služby vykonané, čím
nepreukázal, že by sa malo jednať o daňovo uznateľné výdavky v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z

príjmov v nadväznosti na § 21 Zákona o dani z príjmov.

6. Správca dane neuznal za daňový výdavok ani výdavok žalobcu za províziu vyplatenú N-Trans
s.r.o., Sládkovičova 28, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 011 323 (ďalej len „N.Trans s.r.o.“) za
sprostredkovanie predaja vozidiel na základe Zmlúv o sprostredkovaní zo dňa 04.01.2016 a 01.04.2016
v sumárnej výške 2 500,00 Eur, z dôvodu, že uvedený výdavok nespĺňa podmienky existencie a

preukaznosti daňového výdavku. Zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania preukázali, že neexistuje príčinná súvislosť medzi uzatvorením kúpnych zmlúv a činnosťou
sprostredkovateľa. Preverovanie správcu dane nepreukázalo reálnu realizáciu sprostredkovania spo-
ločnosťou N-Trans s.r.o. Podľa správcu dane, náklady za sprostredkovanie fakturované spoločnosťou
N – Trans s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich
vynaloženia, preto tieto náklady správca dane neuznal za daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i) v
nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu.

7. Z rovnakého dôvodu tiež správca dane za daňový výdavok neuznal ani výdavok žalobcu vo výške

4 320,00 Eur za províziu vyplatenú spoločnosti MACANO s.r.o. za sprostredkovanie predaja vozidiel
na základe Zmluvy o sprostredkovaní č. 01/2016 S zo dňa 04.01.2016. Správca dane dokazovaním
preukázal, že sprostredkovanie v zmysle predmetu uzatvorenej zmluvy nebolo reálne realizované, teda
uzatvorenie kúpnych zmlúv s konečnými kupujúcimi HAKY TRANS s.r.o. a RI + BR spol. s r. o. nebolo
dosiahnuté pričinením sprostredkovateľa. Výdavok za sprostredkovanie v celkovej sume 4 320,00 Eur

podľa správcu dane nespĺňa podmienku existencie a preukaznosti daňového výdavku.

8. Správca dane tiež ako daňový výdavok neuznal provízie za sprostredkovanie predaja vozidiel
DAF spoločnosťou G. b.v.b.a., Antwerpen, Belgicko (ďalej len G. b.v.b.a.) pre konečného odberateľa
DopraVanDelm, s.r.o., v celkovej výške 20 000,00 Eur z dôvodu, že vykonanie služieb, ktoré sú uvedené

v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 10.12.2015 a žalobcom boli označené ako „niektoré činnosti za
predajcu“, nebolo žalobcom ani spoločnosťou G. b.v.b.a. preukázané.

9. Za položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia správca dane posúdil aj sumu 24 000,00 Eur, ktorú
spoločnosť DopraVanDelm, s.r.o. dodatočne v roku 2017 žalobcovi faktúrami č. 2017009 až 2017014

dofakturovala za prevádzku 6 komunikačných zariadení TX-SKY Comfort na 4 roky. Správca dane
dospel k záveru, že na vystavenie týchto faktúr nebol žiadny právny dôvod. Predmetom fakturácie bola
služba, ktorá v čase vystavenia faktúr pre žalobcu nebola ešte dodaná a spotrebovaná. Ak žalobca
akceptoval uvedené dodávateľské faktúry, mal si byť vedomý, že nie všetky výdavky na ktorých sa
dohodne budú aj daňovo uznateľné, nakoľko služba, ktorá ešte k tomu nebola ani uskutočnená, nemôže

byť súčasťou predajnej, čiže ani vstupnej ceny.

10. Žalobca tiež zaúčtoval na ťarchu účtu 546100 daňový odpis nedobytnej pohľadávky na základe
interného dokladu ID2116118 zo dňa 30.04.2016 v sume 897,53 Eur a ID 2116375 zo dňa 30.09.2016
v sume 1 389,52 Eur, ktoré sa týkali odberateľských faktúr č. 2113130048 zo dňa 15.01.2013 vo

výške 2 779,03 Eur a č. 2113130210 zo dňa 07.02.2013 vo výške 1 795,05 Eur, vystavených pre
odberateľa FARE TRANS, s.r.o., Banská Bystrica, IČO 36649554 (ďalej len „FARE TRANS, s.r.o.“).
Predmetom faktúr bola výzva na zaplatenie finančnej zábezpeky za opravu v zahraničí a faktúry, ktoré
boli zaúčtované na ťarchu účtu 314 – poskytnuté prevádzkové preddavky. Z dôvodu toho, že pohľadávka
vočiodberateľoviFARETRANSs.r.o.nebolazahrnutádozdaniteľnýchpríjmov,odpistakejtopohľadávky

správca dane neuznal ako daňový výdavok, a preto podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov
zvýšil hospodársky výsledok o sumu 2 287,05 Eur.

Rozhodnutie žalovaného11. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100728396/2024 zo dňa 28.02.2024 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie správcu dane podľa § 74

ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok“)potvrdil.Vodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia žalovaný opísal zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie a vyhodnotenie zo strany
správcu dane. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa procesného postupu správcu dane žalovaný
vyhodnotil ako neopodstatnené. Námietky, týkajúce sa nerešpektovania záväzného právneho názoru

správneho súdu a nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný vyhodnotil ako irelevantné,
neopodstatnené a nezodpovedajúce skutočným zisteniam správcu dane.

12. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za poskytnutie reklamy súvisiacej s
marketingovou akciou „D. E. - diar: Rok podľa Dary“ v celkovej sume 60 000,00 Eur za daňové
výdavky žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že daňovému subjektu

reklamnéslužbyreálneposkytlaspoločnosťMACANOs.r.o.Svedeckévýpovedebývaléhokonateľatejto
spoločnosti, C. C., bola všeobecného charakteru, jeho odpovede na otázky správcu dane boli nejasné,
nekonkrétne, svedok neuviedol žiadne overiteľné informácie. Svedok C. C. ako štatutárny bývalý konateľ
spoločnosti MACANO s.r.o. odovzdal účtovné a daňové doklady novému konateľovi H. D., trvale bytom
I. J. K. X, XXXX L., B. E. (konateľ od 07.10.2016 do 06.12.2018). Podľa výpisu z obchodného registra

spoločnosť MACANO s.r.o. bola dňa 07.12.2018 vymazaná ex offo. Svedeckou výpoveďou nebolo
preukázané, že spoločnosť MACANO s. r. o. ako poskytovateľ reklamných služieb, uvedený na faktúrach
a v Zmluve o reklame zabezpečil umiestnenie loga daňového subjektu v diári Rok podľa Dary. Žalovaný
preto súhlasil so záverom správcu dane, že náklady za reklamné služby fakturované spoločnosťou
MACANO s. r. o., nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich
vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky. Uviedol, že daňový výdavok za
reklamné služby nebol neuznaný na základe skutočností ležiacich mimo sféru daňového subjektu ani z
dôvodu navýšenia fakturovanej ceny. Konštatovanie žalobcu, že správca dane vo vyrubovacom konaní
„prichádza s novým záverom“ ohľadom vykonávaní iba obchodnej činnosti dodávateľom MACANO s.r.o.

a navýšení fakturovanej ceny, je podľa žalovaného nepravdivé. Tieto skutočnosti boli uvedené už v
prvom rozhodnutí správcu dane 101973165/2020 a protokole z daňovej kontroly č. 102709700/2019 zo
dňa 25.11.2019 a správca dane informácie získané na základe odpovede Policajného zboru použil v
rozhodnutí iba ako podporné informácie pre svoje tvrdenia.

13. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za zabezpečenie technickej správy budov
v zmysle dodávateľských faktúr od spoločnosti EUBUILD, s.r.o. v celkovej sume 134 450,00 Eur
za daňové výdavky žalovaný uviedol, že rozsiahlym dokazovaním bolo zistené, že žalobca, ani jeho
dodávateľ a subdodávateľ nedisponujú takými dokladmi, ktorými by preukázali reálne uskutočnenie
správy budov a poradenskej činnosti. Konateľ spoločnosti EUBUILD, s.r.o. predložil k činnosti

poradenstva, ktoré mal osobne vykonávať, opísané stavy elektromerov, vodomerov a plynomerov
zapísané v tabuľke a z týchto údajov vytvorené grafické znázornenie. Spoločnosť EUBUILD, s. r. o.
predloženými dokladmi, podkladmi a ani vyjadrením podľa žalovaného nepreukázala, že práve znalosti
a schopnosti jej konateľa boli také, ktoré by naplnili podstatu poradenstva. Nebola predložená žiadna
konkrétna písomná analýza vo vzťahu k poskytnutým poradenským službám, ktorá by mohla preukázať

jeho uskutočnenie. Predložené tabuľky s opísanými stavmi elektromerov, vodomerov a plynomerov a
grafické znázornenie vytvorené softwarom nie je podľa žalovaného dostatočným preukázaním činnosti
poradenstva. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť EUBUILD, s.r.o. k správe budov predložila
Zmluvu o správe budovy č. 3112/2016 s dodávateľom MACANO, s. r. o., ktorá bola uzavretá dňa
28.12.2015,tedatenistýdeňakoZmluvaosprávemedzidaňovýmsubjektomaspoločnosťouEUBUILD,

s. r. o. a s identickým znením, vrátane záväzku dodávateľa zabezpečiť činnosť poradenstva v rámci
energetických úspor (čl. I bod 2 e/), ktoré mal však vykonávať konateľ spoločnosti EUBUILD, s. r. o. F. E.
B.. Ďalej bola predložená Zmluva o postúpení zmluvného kmeňa, uzavretá medzi postupcom MACANO
s. r. o. a postupníkom AAA Consultant k. s. zo dňa 01.10.2016. Tieto dve spoločnosti mali poskytovať len
pracovnú silu a pracovné prostriedky, náradie a materiál na opravy mal zabezpečovať priamo žalobca.

Svedecké výpovede bývalého konateľa spoločnosti MACANO s. r. o C. C. boli všeobecného charakteru.
Odpovede na otázky správcu dane boli neúplne, nekonkrétne. Podaná výpoveď svedka, bývalého
konateľa spoločnosti MACANO s.r.o. C. C. a ani zistené skutočnosti správcom dane nepreukázali reálnu
realizáciu poskytnutia služieb týkajúcich sa technickej správy budov spoločnosťou MACANO s.r.o. aspoločnosťou AAA Consultant k. s. v subdodávke pre spoločnosť EUBUILD, s.r.o. Podľa výpisu z
obchodného registra spoločnosť AAA Consultant k. s. bola dňa 11.03.2023 vymazaná ex offo. Žalovaný
dospel k záveru, že daňový subjekt ani jeho dodávateľ nepredložili také dôkazy, ktorými by vyvrátili

zistenie správcu dane. Náklady za zabezpečenie technickej správy budov fakturované spoločnosťou
EUBUILD, s. r. o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná
opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky.

14. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel
spoločnosťou N-Trans s.r.o. za daňové výdavky žalovaný uviedol, že realizovanými svedeckými
výpoveďami štatutárov odberateľských spoločností DEMO TRANS, s.r.o. a ROLTA, s.r.o. neboli
potvrdené informácie uvedené C. M. vo svedeckej výpovedi, a to, že N. dal kontakt na potencionálneho
zákazníka, alebo zákazníkovi kontakt na STABO, s.r.o. Ani jeden odberateľ nepotvrdil, že by poznal
spoločnosť N - Trans s. r. o. ani M., ani že mali prvotnú informáciu o daňovom subjekte STABO, s.r.o.

práve od spoločnosti N - Trans s. r. o. alebo od M., a tiež ani jedna z firiem nepotvrdila, že by ich
kontaktoval N. s ponukou. Vykonaným dokazovaním podľa žalovaného nebola preukázaná realizácia
sprostredkovania spoločnosťou N – Trans s. r. o. Žalovaný súhlasil so záverom správcu dane, že náklady
za sprostredkovanie fakturované spoločnosťou N - Trans s. r. o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j.
neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu a podmienku

preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno
uznať za daňové výdavky.

15. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel
spoločnosťou MACANO s.r.o. v sume 4 320,00 Eur za daňové výdavky žalovaný uviedol, že

návrh na vypočutie ako svedka p. K. E. považuje za neopodstatnený. Sprostredkovateľ MACANO
s.r.o., prostredníctvom konateľa C. C. a ani samotný žalobca nepoukázali a ani žiadnymi
relevantnými dokladmi nepreukázali akúkoľvek činnosť K. E. v súvislosti so sprostredkovaním. Konateľ
sprostredkovateľa MACANO s.r.o. C. C. uviedol, že sprostredkovateľskú činnosť vykonával osobne, vo
svedeckej výpovedi uviedol, že dával kontakty a odporúčal firmy p. B. (konateľovi spoločnosti STABO).

Konateľ spoločnosti HAKY TRANS s.r.o. B. N. označil E. za kamaráta, ktorému dôveroval a spoľahol
sa na jeho odporúčanie. Z dokladov a podkladov, predložených žalobcom, nevyplynulo, ako sa mal
K. E., zástupca importéra DAF priamo podieľať na fakturovaných službách, sprostredkovaní kúpy, v
danom obchodnom vzťahu nebol zamestnancom ani poverenou osobou ani v spoločnosti MACANO
s.r.o. ani u daňového subjektu. Poukázanie žalobcu na možný priebeh sprostredkovania je nereálne,

pretože konateľ spoločnosti HAKY TRANS s.r.o., B. N., uviedol, že on kontaktoval E., svojho kamaráta,
ktorému dôveroval. Žalobca K. E. označil ako zamestnanca importéra DAF a konateľ sprostredkovateľa
MACANO s. r. o. menovaného vo svojich výpovediach vôbec nespomenul. Spoločnosť RI + BR spol.
s r. o. bola zrušená od 24.10.2017 zlúčením so spoločnosťou KAREKYS s. r. o., Šaľa. Na základe
údajov z interného systému správcu dane bolo zistené, že spoločnosť RI + BR spol. s r. o. podaným

nulovýmdaňovýmpriznanímkdanizpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacieobdobie2016deklarovala,
že v tomto roku nevykonávala žiadnu činnosť. B. F. D. (konateľ spoločnosti RI + BR spol. s r. o. od
25.08.2015 do 10.01.2018) dňa 17.02.2023 umrel, čo znemožnilo správcovi dane doplniť dokazovanie o
vypočutie tejto osoby ako svedka. Žalovaný konštatoval, že za predpokladu, že sprostredkovateľ reálne
vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou stranou, mal si daňový subjekt zabezpečiť také

doklady, resp. dôkazy, ktorými by činnosť sprostredkovateľa jednoznačne preukázal, avšak žalobca
ani sprostredkovateľ nedisponujú takýmito dokladmi. Dokazovaním bolo preukázané, že neexistuje
príčinná súvislosť medzi uzavretím kúpnych zmlúv medzi daňovým subjektom a spoločnosťami HAKY
TRANS s. r. o. a RI + BR spol. s r. o. a činnosťou sprostredkovateľa. Počas daňovej kontroly
ani vyrubovacieho konania neboli zo strany daňového subjektu ani dodávateľa predložené žiadne

dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie sprostredkovania fakturované spoločnosťou MACANO
s.r.o. Poukázal na to, že výpovede bývalého konateľa spoločnosti MACANO s.r.o C. C., ktoré boli
všeobecného charakteru. A tiež poukázal na to, že spoločnosť MACANO s.r.o. za zdaňovacie obdobie
2016 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a od 19.11.2018 je zrušená
bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra. Podľa žalovaného, náklady za sprostredkovanie

fakturované spoločnosťou MACANO s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie,
zabezpečenieaudržaniezdaniteľnýchpríjmovdaňovéhosubjektuapodmienkupreukaznosti,t.j.nebola
preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky.16. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za prijaté služby od spoločnosti G. b.v.b.a.
v sume 20 000,00 Eur za daňové výdavky žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, z ktorých by vyplývala činnosť osoby K. E. v súvislosti s predmetom zmluvy a fakturovanými

službami, t.j. službami pri predaji vozidiel, od spoločnosti G. b.v.b.a. Žalobca nepreložil ani žiadne iné
doklady, ktoré by preukazovali účasť K. E. pri obchodných jednaniach medzi daňovým subjektom a
spoločnosťou G. b.v.b.a, teda dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie preukázali. Žalobca tiež neuviedol, v
čom konkrétne by bol prínos vypočutia p. E. v procese verifikácie služieb poskytnutých spoločnosťou G.
b.v.b.a . K. E. nebol zamestnancom ani oprávnenou osobou konať za daňový subjekt ani spoločnosť G.

b.v.b.a.Bolonažalobcovi,abysizabezpečiltakédoklady,resp.dôkazy,ktorýmibyčinnosťdodávateľaG.
b.v.b.a. ako sprostredkovateľa jednoznačne preukázal. Žalobca a ani dodávateľ G. b.v.b.a. nepredložili
relevantné dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázali akúkoľvek činnosť dodávateľa. Z dokazovania
správcu dane jasne vyplynulo, že sprostredkovanie alebo akákoľvek iná služba sa neuskutočnili tak, ako
tvrdí žalobca. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti
o reálnom uskutočnení služby dodávateľom G. b.v.b.a. Žalovaný konštatoval, že výsluch svedka by

túto skutočnosť nenahradil. Ďalej uviedol, že žalobca predloženými dokladmi, podkladmi a vyjadreniami
počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal vykonanie sprostredkovateľskej ani inej
služby vykonanej spoločnosťou G. b.v.b.a. Žalobcom poskytnuté informácie, že uvedené služby boli
súčasťou predajnej ceny a boli prefakturované nie sú postačujúcim dôkazom na ich preukázanie ako
daňových výdavkov. Predložené dôkazy neobsahovali skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku

na uznanie uplatnených výdavkov ako daňových podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. V
spoločnostiach G. b.v.b.a. a DopraVanDelm, s.r.o. je jediným štatutárom C. A. D.. Podľa predmetu
Zmluvy o poskytovaní služieb by tak C. A. D. ako štatutár spoločnosti G. b.v.b.a. predkladal ponuky,
prejednával ponuky, zabezpečil podpis zmluvy, potvrdenie objednávky a konzultoval výber leasingovej
spoločnosti s C. A. D., t. j. sám so sebou. Pokiaľ C. A. D. mal poskytovať služby ako nositeľ informácií,

mohol tieto poskytnúť a využiť pre svoju spoločnosť DopraVanDelm, s.r.o. aj priamo ako jej konateľ,
pričom z obsahu Zmluvy o poskytovaní služieb špeciálne dojednania nevyplývali. Spoločnosť G. b.v.b.a.
uviedla, že komunikácia a objednávanie automobilov prebehlo priamo medzi kupujúcim a predávajúcim
a sprostredkovateľ o tom nemá žiadny prehľad. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že spoločnosť
DopraVanDelm, s. r. o. je dlhoročný zákazník žalobcu. Žalobca a ani dodávateľ G. b.v.b.a. nepredložili

relevantné dôkazy, ktorými by akúkoľvek činnosť dodávateľa jednoznačne preukázali. Žalovaný súhlasil
so záverom správcou dane, že náklady za poskytnutie služieb fakturované spoločnosťou G. b.v.b.a.
nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov daňového subjektu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich
vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky.

17. K odvolacím námietkam žalobcu voči opakovanému výsluchu svedka C. C. žalovaný uviedol,
že v danom prípade, správca dane neporušil práva daňového subjektu vyplývajúce z ustanoví §
25, resp. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, nakoľko daňový subjekt poukázal na nesprávne
vyhodnotenie záverov svedeckej výpovede. Správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval podľa

záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici a vykonanie opakovanej výpovede bývalého konateľa
MARCANO s.r.o. C. C. vykonal za účelom upresnenia, doplnenia výpovede zo dňa 09.10.2019,
ktorá bola všeobecného charakteru. Dôvodom opakovaného vypočutia svedka boli aj medializované
informácie, že reklamnými službami malo dochádzať k neoprávnenému kráteniu daňových povinnosti
a odpovede Policajného zboru, kde okrem iného bolo uvedené, že reklamné činnosti mali byť umelo

nadhodnotené. Žalovaný poukázal na to, že v termíne pred opakovaným vypočutím svedka, žalobca
podaním doručeným dňa 20.06.2023, ev.č.6/11470335/2023 a 6/11829846/2023 zo dňa 23.06.2023,
namietal vykonanie opakovanej výpovede svedka z dôvodu neodôvodnenosti a nezákonnosti. Správca
dane sa s námietkami žalobcu vysporiadal v samostatných odpovediach č.101590205/2023 zo dňa
22.06.2023 a č. 101619043/2023 zo dňa 27.06.2023. Žalobca aj do zápisnice z ústneho pojednávania

č. 101630088/2023 zo dňa 29.06.2023 uviedol identické námietky o nezákonnosti výpovede svedka,
správca dane sa s uvedenou námietkou vysporiadal tiež v Oboznámení s úkonmi vykonanými vo
vyrubovacom konaní č. 102516156/2023 zo dňa 06.10.2023.

Žaloba a žalobné body

18. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného i rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že podľa neho napadnutým rozhodnutím v spojení srozhodnutím správcu dane bol ukrátený na jeho právach na uznanie výdavkov ako daňových výdavkov
v zmysle Zákona o dani z príjmov, ktoré si uplatnil v daňovom priznaní 2016.

19. Žalobca v prvom rade namietal porušenie procesných ustanovení majúcich za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, a to porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Akcentoval, že ak v
priebehu daňovej kontroly daňový subjekt spolupracuje so správcom dane, predkladá požadované
doklady, vysvetlenia a dôkazy, tak ako to robil žalobca, je tomu tak v zmysle ustanovení § 45 ods. 2
Daňového poriadku, t. j. žalobca tak konal na základe výziev/dotazov o vysvetlenia, ktoré správca dane

uskutočňovalvzmysle§45Daňovéhoporiadku,anievzmysle§46ods.5Daňovéhoporiadku.Poukázal
na to, že v priebehu daňovej kontroly musí správca dane svoju základnú povinnosť v zmysle § 46 ods. 5
Daňového poriadku realizovať ešte pred oboznámením daňového subjektu so zistenými skutočnosťami
svplyvomnazákladdane.Kaplikácii§46ods.5Daňovéhoporiadkuvšaknedošlo.Uviedoltiež,žepráve
predmetné ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného
bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt v prípade, ak má správca dane pochybnosti o

správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo
o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva
daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril, a teda, aby pravdivosť údajov,
ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Keďže k aplikácii predmetného ustanovenia § 46 ods. 5
Daňového poriadku nedošlo, nemohlo dôjsť zákonným spôsobom ani k prenosu dôkazného bremena

zo správcu dane na žalobcu.

20. Žalobca tiež namietal porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré podľa neho ukladá povinnosť
správcovi dane vykonať dokazovanie vo vyrubovacom konaní len v rozsahu, ktorý navrhne daňový
subjekt. Porušenie tohto ustanovenia podľa žalobcu spočíva v tom, že v rámci daňovej kontroly bol

vykonaný výsluch C. C.. Po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil prvé rozhodnutie žalovaného
spolu s pôvodným rozhodnutím správcu dane, sa vec vrátila do vyrubovacieho konania. V rámci tohto
vyrubovacieho konania mal v zmysle záverov zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
správca dane vykonať žalobcom navrhované dôkazy (výsluchy svedkov), a to za účelom riadneho
zistenia skutkového stavu a opakovaný výsluch C. C. v tomto smere nebol uvedený. Správca dane

opakovane vykonal dôkaz - výsluch svedka C. C., teda vykonal dôkaz, ktorý žalobca nežiadal vykonať.
Uvedený dôkaz (opakovaný výsluch C. C.) tak predstavuje dôkaz získaný v rozpore so zákonom, čo
má dopad na (ne)zákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko táto opakovaná výpoveď tvorí podklad
tohto rozhodnutia.

21. Žalobca v rámci porušenia procesných ustanovení Daňového poriadku namietal aj porušenie ust.
§ 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku tým, že správca dane odňal žalobcovi možnosť klásť otázky
svedkovi B. na ústnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2019. Konštatoval, že mu správca dane
nevytvoril podmienky na realizáciu jeho procesného práva zakotveného v § 45 ods. 1 písm. e) Daňového
poriadku, poškodil ho na jeho právach počas daňového dokazovania, v dôsledku čoho uvedená výpoveď

B., vykonaná dňa 11.09.2019, bola získaná v rozpore so zákonom, a preto nemôže byť podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil, že úkon
vykonaný dňa 11.09.2019 predstavoval výsluch svedka a dal jasnú inštrukciu, ako „odstrániť“ predmetné
procesné pochybenie, ktoré malo dopad aj na nedostatočne zistený skutkový stav veci, a to tak, že mali
vykonať opätovný výsluch p. B.. Keďže tak žalovaný a správca dane nekonali, predmetné procesné

pochybenie je stále prítomné a má dopad na (ne)zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

22. Žalobca ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca uviedol, že po vrátení veci sa správca
dane obmedzil len na pár úkonov, a to len na výsluch Masaryka a nezákonný opakovaný výsluch C. C..

V ostatnom ostal správca dane nečinný a nedoplnil dokazovanie žalobcom navrhovaných svedkov (A.
O., B. P., B. k službám technickej správy budovy, C. N., L. k sprostredkovaniu od N-TRANS s.r.o., E.
k sprostredkovaniu od MACANO a DAKARWE) v zmysle intencií rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici. Žalovaný a správca dane sa tak po vrátení veci na ďalšie konanie opakovane uchýlili k prijatiu
predčasných záverov o neoprávnenosti nároku žalobcu na uznanie daňových výdavkov. K výsluchom

svedkov O. a P. uviedli, že správca dane a žalovaný sa neriadili záväzným právnym názorom Krajského
súdu v Banskej Bystrici, a tiež uviedli, že skutočnosť, že títo svedkovia boli v kontrolovanom období
zamestnancami žalobcu (O. už nie je zamestnancom žalobcu od 01.01.2021 a P. je stále zamestnancom
žalobcu), nie je sporná. Žalobcom navrhovaní svedkovia poznajú B., vedeli, že on vykonáva správubudovy. Vedeli by sa tak vyjadriť k skutočnostiam rozhodným pre prejednávanú vec. Návrh na vykonanie
výsluchu svedkov žalobca riadne odôvodnil a nie je mu zrejmé, na akom právnom základe žalovaný
vyžaduje, aby návrh na výsluch svedka bol podložený aj listinnými dôkazmi. Žalovaný nezákonne marí

právo žalobcu na dôkaz svedčiaci v prospech žalobcu. Predikovanie údajného neprivodenia lepšieho
postavenia pre žalobcu, prostredníctvom výsluchov svedkov, je nedôvodné a v rozpore so zákonom.
Výpoveď svedka je v daňovom konaní dôkazom a je úplne bežné a v súlade s platným právom,
keď daňový subjekt listinnými dôkazmi nedisponuje/ich doloženie nie je možné, tak daňový subjekt
môže navrhnúť výsluch svedka, ktorý môže skutočnosti, rozhodné pre danú vec, potvrdiť. Zdôraznil, že

navrhovaní svedkovia O. a P. predstavovali významný dôkaz smerujúci k preukázaniu tvrdení žalobcu
v administratívnom konaní, ktorého nevykonanie malo za následok nedostatočne zistený skutkový
stav veci a predčasne prijatý záver správcu dane ohľadne údajného neunesenia dôkazného bremena
žalobcu. Ďalej žalobca uviedol dôvody prečo navrhoval výsluchy ďalších svedkov F. B., L. a E., čo by sa
nimi zistilo, resp. aké skutočnosti by podľa žalobcu boli týmito výsluchmi potvrdené.

23. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Pokiaľ ide o neuznanie nákladov za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. E.
- diár: Rok podľa Dary“ od spoločnosti MACANO, s.r.o v celkovej výške 60 000,00 Eur za zdaňovacie
obdobierok2016zadaňovývýdavok,žalobcauviedol,žesvedokp.C.vrámcisvojhovýsluchu(i)potvrdil
spoluprácu so žalobcom za účelom vykonania reklamy v diári; (ii) potvrdil, že spoločnosť MACANO

s.r.o. predložila žalobcovi originál diára, v ktorom bola vyobrazená reklama žalobcu a fotodokumentáciu
z reklamy, za účelom zvýšenia jeho predajnosti. Uvedené bolo predložené zo strany spoločnosti
MACANO s.r.o. za účelom preukázania splnenia predmetu zmluvy; (iii) potvrdil poskytnutie reklamných
služieb pre žalobcu; (iv) potvrdil tiež vyhotovenie fotodokumentácie s tým, že bola vyhotovená treťou
osobou, na základe ním predložených podkladov; materiálnym plnením žalobca disponuje; žiadnej inej

spoločnosti než spoločnosti MACANO, s.r.o. žalobca nezaplatil odmenu za vykonanie materiálneho
plnenia; prostredníctvom médií sa stala všeobecne známou skutočnosť, že C. sa osobne poznal s D.
E.. Teda priamo spolupracoval s D. E. a zabezpečoval reklamný priestor v diári pre viaceré subjekty;
nebolo vo sfére žalobcu/v jeho možnostiach preverovať obstarávací proces zabezpečenia reklamy
dodávateľom pre žalobcu. Predmetné skutočnosti ležia mimo sféry vplyvu žalobcu; žalobca nemôže

niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom jeho dodávateľ zabezpečoval reklamný priestor pre žalobcu;
vkonaníbolopreukázané,žedodávateľMACANOs.r.o.odkúpilodD.E.reklamnúplochunaprezentáciu
jeho obchodných partnerov a aj svojho loga v diári v zmysle faktúry č. FV20160027 zo dňa 26.04.2016
vo výške 5.000,- Eur. Následne dodávateľ MACANO, s.r.o. uvedený reklamný priestor v diári rozpredal
spoločnostiam vrátane žalobcu; sám žalovaný aj správca dane pripustili, že žalobcom deklarovaný

dodávateľ dodal žalobcovi predmetné reklamné služby, avšak tak uskutočnil za „neúmerne vysokú
sumu“. Ďalej k tejto cene žalobca uviedol, že správca dane konštatoval len toľko, že „svedok p. C.
sa nevedel vyjadriť, či spoločnosť MACANO s.r.o. prispela nejakou pridanou hodnotou k poskytnutej
službe.“ Z uvedeného nemožno jednoznačne vyvodiť rovno záver, že už vtedy správca dane spochybnil
neúmerne vysokú sumu v kontexte § 2 písm. p) zákona o dani z príjmov v spojení s § 3 ods. 6

Daňového poriadku. Správca dane tak s jednoznačným spochybňovaním údajne neúmerne vysokej
sumy prichádza až po vrátení veci v rámci vyrubovacieho konania.

24. V súvislosti s neuznaním nákladov za zabezpečenie technickej správy budovy od spoločnosti
EUBUID, s.r.o. v celkovej výške 134 450,00 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový

výdavok žalobca zdôraznil, že zabezpečenie technickej správy budovy pozostávalo primárne z dvoch
zložiek, a to: (i) Správa budovy (kúrenie, vzduchotechniky, elektroinštalácie), upratovanie dielenských
kanálov, údržba vonkajších spevnených plôch (zametanie, upratovanie plochy, čistenie kanalizačných
košov), kontrola funkčnosti lapolov. (ii) Poskytovanie poradenských služieb, ktoré predstavovali činnosť
tvoriacu časť bežnej technickej administratívy pri správe budovy (t.j. sledovanie a kontrola meračov

vody, elektriny, plynu; mesačnom vykonávaní odpisov spotrieb energií a ich vyhodnocovaní; kontrole
a regulácie kúrenia). Podľa žalobcu žalovaný predčasne/nesprávne právne posúdil (ne)naplnenie
podmienky preukázateľnosti a vecnosti. Ohľadom podmienky preukázateľnosti uviedol, že stav, ktorý
bol predmetom súdneho prieskumu, sa po vrátení veci na ďalšie konanie nijako nezmenil, neboli
vykonanéžalobcomnavrhovanédôkazyažalovanýspolusosprávcomdaneopätovnesvojerozhodnutia

o „nepreukázateľnosti“ založili opakovane na tých skutočnostiach, ktoré boli Krajským súdom v Banskej
Bystrici posúdené tak, že tieto nepostačujú na to, aby správca dane neuznal náklady na zabezpečenie
služieb správy budovy. Ohľadom podmienky preukázateľnosti vo vzťahu k zložke správy budovy uviedol
dokumentáciu, ktorá bola predložená za účelom preukázania správy budovy a zistené skutočnosti, t.j., že vykonávanie služieb v zmysle Zmluvy o zabezpečení technickej správy budovy si v jednotlivých
prevádzkach (Šurany, Zvolen, Bratislava) mesačne odsúhlasovali. Z odsúhlasenia prác bol vypracovaný
a následne konateľom žalobcu B. spolu s konateľom spoločnosti EUBUILD B. podpísaný mesačný

prehľad za pobočky jednotlivo, ktorý obsahoval mesiac, popis prác, počet (koľký krát sa daná činnosť
v mesiaci vykonala), stredisko (ak sa činnosť týkala konkrétne nejakého strediska); že svedok C.
C. potvrdil vykonávanie služieb správy budov v roku 2016 za obidve spoločnosti, t. j. za MACANO
s.r.o. a aj za AAA Consultant k.s. Z jeho odpovede vyplynulo, že sa poznal s B., pozná spoločnosť
EUBUILD s.r.o., a teda výkon správy budov vykonával subdodávateľsky pre spoločnosť EUBUILD s.r.o.;

že žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia. Tiež poukázal na to, že svedkovia O., P. a B.
mali byť po vrátení veci na ďalšie konanie vypočutí ako svedkovia, čo sa však nestalo a to má vplyv
na nedostatočne zistený skutkový stav, a teda záver ohľadne nesplnenia podmienky preukázateľnosti
technickej správy budovy dodávateľom žalobcu bol prijatý predčasne. Ohľadom preukázateľnosti k
zložke poskytovania poradenských služieb opísal ním predloženú dokumentáciu správcovi dane. K
podmienke vecnosti vo vzťahu k zložke správy budovy a zložke poskytovania poradenských služieb

žalobca uviedol, že žalovaný sa pri posudzovaní splnenia podmienky vecnosti opätovne uchýlil k
jednoduchým a nepodloženým spochybneniam. Zdôraznil, že podmienka vecnosti vo vzťahu k správe
budovy aj poradenskej činnosti bola naplnená, čo potvrdzujú aj skutočnosti, že predmetom Zmluvy o
zabezpečení technickej správy budovy zo dňa 28.12.2015 bolo zabezpečiť nerušený chod budovy, ktorý
je potrebný na realizáciu účelu, na ktorý bola budova postavená, t. j. na zabezpečenie riadneho chodu

predajne, servisného centra a administratívnej časti predajného miesta DAF TRUCK. Prostredníctvom
externej spoločnosti – EUBUDILD, s.r.o. žalobca zabezpečoval technickú správu budovy, vykonávaním
ktorej sa sledoval prioritný záujem na tom, aby bol zabezpečený bežný chod servisov, a teda, aby
pobočky žalobcu (Zvolen, Bratislava a Šurany) mohli vykonávať predmet svojej činnosti a dosahovať tak
zdaniteľné príjmy. Zabezpečením technickej správy budovy žalobca sledoval aj to, aby ako autorizovaný

dealer DAF spĺňal požadované štandardy a nebolo mu odňaté postavenie DAF dealer. Keďže v prípade
jej nezabezpečenia by žalobca nebol držiteľom certifikátov ISO 9001 (systém manažérstva kvality pre
oblasti:predajnákladnýchvozidiel,návesov,náhradnýchdielov,servisnáčinnosťamontážsplynovacích
zariadení)aISO14001(systémenvironmentálnehomanažérstvapreoblasti:predajnákladnýchvozidiel,
návesov, náhradných dielov, servisná činnosť a montáž splynovacích zariadení; v predmetnej ISO

norme v rámci bodu 2.6.1 je okrem iného stanovená povinnosť žalobcu monitorovať a merať spotrebu
vody, elektrickej energie, plynu) a nemohol by mať postavenie autorizovaného dealera DAF, ktoré je
podmienené práve udelením uvedených certifikátov. Namietal, že tvrdenie žalovaného, že poukaz na
ISO normy „nijako nesúvisí s uplatnenými daňovými výdavkami“, nie je pravdivé. Zdôraznil, že práve
dodržiavaním štandardov určených v ISO normách je žalobcovi umožnené mať postavenie dealera DAF.

Keď dodržiava tieto štandardy, je držiteľom ISO noriem, má postavenie dealera DAF a môže vykonávať
svoju podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku.

25. Pri neuznaní nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou N-Trans, s.r.o. vo výške
1 000,00 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca uviedol, že sprostredkovanie

malo spočívať v tom, že M. (spoločnosť N-TRANS s.r.o. ako sprostredkovateľ) dal kontakt na žalobcu
p. L. a ten následne žalobcu konečnému zákazníkovi (v danom prípade spoločnosti DEMO TRANS
s.r.o.) aj odporúčal a potom sa zrealizoval obchod. Takéto konanie spoločnosti N-TRANS s.r.o. ako
sprostredkovateľa svedčilo o pričinení sa sprostredkovateľa žalobcu k tomu, aby sa obchod zrealizoval.
Vyvinutím uvedenej aktivity si spoločnosť N-TRANS ako sprostredkovateľ žalobcu splnila jej záväzok

vyplývajúci zo zmluvy o sprostredkovaní. Daná činnosť dodávateľa žalobcu N-TRANS s.r.o. ako
sprostredkovateľa tak vykazovala prvky sprostredkovania. Z uvedeného dôvodu posúdenie žalovaného,
že daná činnosť nie je sprostredkovaním, nie je správne. Za účelom preukázania predmetnej činnosti
dodávateľa N-TRANS s.r.o. ako sprostredkovateľa žalobca navrhoval vykonať dôkazy (výsluch svedkov
L. J. N.), avšak žalovaný ich odmietol vykonať, v dôsledku čoho nebol náležite zistený skutkový

stav. Uvedené malo za následok predčasný záver žalovaného o neunesení dôkazného bremena a o
nepreukázaní splnenia podmienok pre uznanie nami deklarovaných daňových výdavkov.

26. Pri neuznaní nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou MACANO s.r.o., vo výške
4 320,00 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca uviedol, že sprostredkovanie

malo spočívať v tom, že C. dal kontakt B., ktorý kontaktoval E., že má od C. informáciu o dvoch
dopravcoch na kúpu vozidiel (t.j. HAKY TRANS a RI+BR). Následne E. oslovil uvedených potenciálnych
zákazníkov s odporúčaním na žalobcu a realizoval sa proces predaja. Uvedené konanie spoločnosti
MACANO,s.r.o.akosprostredkovateľasvedčaloopričinenísasprostredkovateľažalobcuktomu,abysaobchod realizoval. Vyvinutie uvedenej aktivity predstavuje činnosť, v dôsledku ktorej umožnil žalobcovi
realizovať proces predaja ku ktorému následne aj došlo. Daná činnosť dodávateľa MACANO s.r.o. ako
sprostredkovateľa tak vykazovala prvky sprostredkovania. Z uvedeného dôvodu posúdenie žalovaného,

že daná činnosť nie je sprostredkovaním, nie je správne. Za účelom preukázania predmetnej činnosti
dodávateľa MACANO s.r.o. ako sprostredkovateľa žalobca navrhoval vykonať dôkaz (výsluch svedka
K.), ktorý žalovaný odmietol vykonať, v dôsledku čoho nebol náležite zistený skutkový stav. Uvedené
malo za následok predčasný záver žalovaného o neunesení dôkazného bremena a o nepreukázaní
splnenia podmienok pre uznanie nami deklarovaných daňových výdavkov.

27. V súvislosti s neuznaním nákladov za prijaté služby od spoločnosti G. b.v.b.a. vo výške 20 000,00
Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca namietol, že pokiaľ ide o podmienku
preukázateľnosti, za účelom preukázania predmetnej činnosti dodávateľa G. b.v.b.a., navrhoval vykonať
dôkaz (výsluch svedka K.), žalovaný ho však odmietol vykonať, v dôsledku čoho nebol náležite zistený
skutkový stav. Uvedené malo za následok predčasný záver žalovaného o neunesení dôkazného

bremena ohľadne (ne)splnenia podmienky preukázania služieb, ktoré žalobcovi poskytol dodávateľ
DAKARWE. Čo sa týka podmienky vecnosti, uviedol, že tú nesprávne právne posúdil žalovaný,
nakoľko táto bola naplnená, čo potvrdzujú nasledovné skutočnosti: Služby, ktoré boli dojednané v
zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb medzi žalobcom a DAKARWE, bolo nutné vykonať za účelom
zrealizovaniapredajavozidiel.BezvykonaniačinnostívzmysleZmluvyoposkytnutíslužiebniejemožné

zrealizovaťpredajvozidieladosiahnuťzdaniteľnýpríjem,pretoževozidlojepotrebnéobjednať,následné
potvrdiť objednávku zákazníkovi, zabezpečiť predpredajný servis vozidla, bez ktorého nie je možné
vozidlo predať, zabezpečiť lízingové ponuky a vybrať vhodnú lízingovú ponuku, aby bolo zabezpečené
financovanie nákupu vozidiel, pretože bez finančných prostriedkov nie je možné obchod zrealizovať. Po
zrealizovaní vyššie uvedených služieb spoločnosťou DAKARWE žalobca predal 5 ks vozidiel a dosiahol

zdaniteľný príjem 407 500,00 Eur bez DPH. Podľa žalobcu je tak zrejmé, že s dodávateľom DAKARWE
uzatvoril Zmluvu o poskytnutí služieb, na základe ktorej mu dodávateľ DAKARWE dojednával celý
obchod a spôsob jeho realizácie vrátane zastrešovania činnosti so zástupcom importéra DAF (E.) tak,
abyžalobcauskutočnilpredajvozidielspoločnostiDopravaVanDelm,s.r.o.Tým,žežalobcasizabezpečil
činnosti, ktoré je nevyhnutné realizovať za účelom predaja nových vozidiel spoločnosťou DAKARWE,

ktoré ak by si ich v tomto konkrétnom prípade uvedeným spôsobom nezastrešil, nebolo by došlo k
uskutočneniu predaja vozidiel spoločnosti DopraVanDelm, s.r.o. a neboli by sme dosiahli zisk sledovaný
predajom vozidiel spoločnosti DopraVanDelm, s.r.o.

28. V žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov žalobca namietol, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
dane vykazuje zrejmé známky protirečivosti, tzv. zmätočnosti, v tom, že na jednej strane právne posúdili
(údajne) nesplnenie hmotnoprávnej podmienky na uznanie výdavku ako daňového výdavku, keď v
konaní nebolo preukázané, že dodávateľ MACANO, s.r.o. nám dodal reklamné služby a na strane
druhej, správca dane pristúpil k aplikovaniu doktríny zneužitia práva, ktorá nastupuje až v prípade, keď

majú správne orgány ustálené splnenie hmotnoprávnych podmienok, t.j. aj skutočnosť, že deklarovaný
dodávateľ dodal služby žalobcovi. Pri aplikácii tejto doktríny už sám správca dane vychádzal z premisy,
že dodávateľom žalobcu bola spoločnosť MACANO, s.r.o., ktorá údajne „umožnila daňovému subjektu
získať neoprávnené daňové zvýhodnenie fakturovaním nadhodnotených cien“. K nepreskúmateľnosti
pre nedostatok odôvodnenia poukázal na to, že správca dane v značnej miere svoje rozhodnutie

založil na doktríne zneužitia práva, čo žalobca v podanom odvolaní namietal. Žalovaný sa však v rámci
svojho rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie, že rozhodnutie správcu dane nebolo založené
na doktríne zneužitia práva („nafúknutia ceny“), hoc z rozhodnutia správcu dane explicitne vyplýva,
že svoje rozhodnutie založil (súčasne) na podrobnom právnom posúdení doktríny zneužitia práva a
v rámci svojho právneho posúdenia dospel k naplneniu § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný sa

vôbec nezaoberal dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní vo vzťahu k nesprávnemu právnemu
posúdeniu doktríny zneužitia práva. V rozhodnutí žalovaného tak absentuje odôvodnenie vo vzťahu
k tejto odvolacej námietke. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre
nedostatok odôvodnenia.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú
v napadnutom rozhodnutí.Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

30.Žalobcavreplikevzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýzopakovalsvojevyjadreniaazáveryuvedené
v napadnutom rozhodnutí, stručne zopakoval skutočnosti, ktoré sú obsahom správnej žaloby.

Konanie na správnom súde

31. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň
01.10.2025, pretože o to požiadal žalobca. Právna zástupkyňa žalobcu zopakovala argumenty uvedené
v správnej žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a vyjadrení k žalobe.

32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie

a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto na
nariadenom pojednávaní rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods.

4 SSP.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

33. Podľa § 2 ods. 1,2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

35. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36.Podľa§191ods.1a4SSP;(1)Správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
(4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v

ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

37. Podľa § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov; daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný

v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri
využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov),
je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.38. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmov; pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty
sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.

39. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z príjmov; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške,

40. Podľa 19 ods. 2 písm. k/ Zákona o dani z príjmov; daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v
rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na
účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena,
ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou
daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

41.Podľa§2ods.1písm.a/zákonač.147/2001Z.z.oreklameaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o reklame“); reklama je predvedenie, prezentácia
alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou
činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak1c).

42. Podľa § 2 ods.1 písm. b/ Zákona o reklame; produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno,
2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

43. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní

alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

45. Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku; každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť

dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.

46. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a e/ Daňového poriadku; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

47. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.48. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume
54 462,55 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 z dôvodu, že na

základe výsledkov daňovej kontroly a doplňujúceho preverovania vykonaného v rámci vyrubovacieho
konania a po doplnení dokazovania po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici sa výsledok
hospodárenia žalobcu pri zisťovaní základu dane zvýšil o sumy, ktoré nemožno podľa Zákona o dani
z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. Rozsah

prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP).

49. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového

stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia
(§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie
zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1
SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti
stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu
verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom
v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe.

50. V prvom rade žalobca v podanej žalobe namietal procesné pochybenia správcu dane a žalovaného,
ktoré podľa neho spočívali v porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd k tomuto uvádza,
že Daňový poriadok v § 46 ods. 5 Daňového poriadku pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť
oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril,

najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal. Takéto oznámenie spolu s výzvou môže byť daňovému subjektu oznámené písomne
alebo na ústnom pojednávaní. Správny súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022, v ktorom sa uvádza, že výzva podľa §

46 ods. 5 Daňového poriadku „môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme
alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré
správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v
procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt“.
V predmetnej veci správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami počas daňovej kontroly

dňa 14.11.2019, čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10615578/2019 zo dňa 14.11.2019,
kde správa dane vyslovil pochybnosti o neuznaní daňových výdavkov. Správny súd poukazuje na
skutočnosť, že nemusí ísť o označenie výzvy alebo zápisnice týmto ustanovením, podstatný je obsah
takéhoto úkonu. Správny súd tak považoval predmetnú námietku žalobcu za nedôvodnú. Rovnako za
nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

Žalobca mal za to, že správca dane má vykonávať v rámci daňovej kontroly len dôkazy, ktoré navrhne
žalobca. Toto tvrdenie žalobcu však nie je správne. Žalobca má v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Daňového
poriadku právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať
dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a
v prípade, ak tak žalobca urobí, správca dane, ktorý v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie

dokazovanie, rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, a pokiaľ ich nevykoná, musí svoje rozhodnutie náležite
zdôvodniť.51. Žalobca v rámci porušenia procesných ustanovení Daňového poriadku namietal aj porušenie ust.
§ 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku tým, že správca dane odňal žalobcovi možnosť klásť otázky
svedkovi B. na ústnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2019. Správny súd považuje túto námietku

za dôvodnú, a to z dôvodu, že správca dane neoboznámil žalobcu s ústnym pojednávaním, ktorého
sa zúčastnil F. E. B., konateľ dodávateľa žalobcu EUBUILD, s.r.o., od ktorého správca dane v rámci
výzvy na predloženie listín získaval informácie o obchodnom vzťahu so žalobcom a vzhľadom na to, že
F. E. B. už v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nebol správcom dane vyslúchaný,
žalobcovi bola takýmto postupom správcu dane znemožnená realizácia jeho procesného práva klásť

tomuto svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky, vyplývajúce mu z § 45 ods. 1 písm. e) Daňového
poriadku, čo malo vplyv aj na náležité zistenie skutkového stavu veci. Neobstojí pritom ani námietka
žalovaného, že sa jednalo len o predloženie listín od tohto svedka. Pokiaľ správca dane neoboznámil
žalobcu s ústnym pojednávaním, konaným dňa 11.09.2019, mal opätovne predvolať a vykonať výsluch
tohto svedka za prítomnosti žalobcu a umožniť mu tak uplatniť jeho procesné práva. Je zrejmé, že tento
svedok bol pre rozhodovanie správcu dane podstatný, keďže si od neho vyžiadal doklady, potrebné

pre náležité zistenie skutkového stavu. Správny súd poukazuje na to, že „svedkom môže byť každá
fyzická osoba odlišná od daňového subjektu, ktorej sú známe dôležité okolnosti týkajúce sa správy daní,
a to bez ohľadu na to, či správca dane takúto osobu za svedka označí. Výpovede osôb oprávnených
konať v mene dodávateľa a jeho subdodávateľov sú celkom zrejme dôkazom v zmysle Daňového
poriadku.“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/17/2020 z 28. júna 2022).

Z uvedených dôvodov sú napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane zaťažené vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu.

52. Žalobca ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca uviedol, že po vrátení veci sa správca

dane obmedzil len na pár úkonov, a to len na výsluch B. a nezákonný opakovaný výsluch svedka C. C..
V ostatnom ostal správca dane nečinný a nedoplnil dokazovanie žalobcom navrhovaných svedkov (A.
O., B. P., B. k službám technickej správy budovy, C. N., L. k sprostredkovaniu od N-TRANS s.r.o., E. k
sprostredkovaniu od MACANO a DAKARWE), ktorých výsluchy požadoval žalobca na podporu svojich
tvrdení, pričom uviedol, ako svoje návrhy odôvodnil. Správny súd ohľadom tejto žalobnej námietky

uvádza, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, z ustanovení § 24 Daňového poriadku vyplýva,
že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, a preto dôkazné bremeno v danom prípade zaťažuje
žalobcu. Správca dane, ktorý vykonáva a vedie dokazovanie, autonómne rozhodne, ktoré dôkazy
vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery z jednotlivých dôkazov vyvodí.
Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný daňový výdavok, je

opäť na žalobcovi, aby túto pochybnosť odstránil. Žalobca navrhol poskytovanie služby správy budov
dodávateľom EUBUILD, s.r.o. preukázať výsluchom svedkov A. O. a B. P., zamestnancov žalobcu,
ktorí boli v priamom kontakte s osobami podieľajúcimi sa na vykonávaní prác pri technickej správe
budov. Správca dane so žalovaným tieto návrhy zamietli ako neopodstatnené. Uviedli, že z dokladov
a podkladov, ktoré boli predložené daňovým subjektom, dodávateľom a subdodávateľom nevyplynulo,

ako sa uvedení zamestnanci mali priamo podieľať na fakturovaných službách. Podľa správcu dane tieto
osoby nie sú spôsobilé vyvrátiť dôvodné pochybnosti správcu dane. Žalobca mal podľa nich preukázať,
že služby vykonala spoločnosť uvedená na faktúrach a keď tak neurobil, túto skutočnosť by výpovede
A. O. a B. P. podľa správcu dane nedokázala nahradiť. Skutočnosti, na ktoré poukazuje daňový subjekt,
že navrhovaný svedok poskytne, má daňový subjekt vedieť preukázať sám pri dodržaní primeranej

odbornej starostlivosti a obozretnosti. Za nedôvodný daňové orgány považovali aj návrh žalobcu na
výsluch zamestnanca žalobcu C. N. v súvislosti s preukazovaním poskytnutia sprostredkovateľských
služieb dodávateľom N-Trans s.r.o. Podľa nich mal žalobca preukázať, že sprostredkovanie vykonala
spoločnosť uvedená na faktúrach a keď tak neurobil, túto skutočnosť by výpoveď p. C. N. ako svedka
nedokázala nahradiť. Vo veci toho istého dodávateľa daňové orgány za neopodstatnenú považovali aj

požiadavku žalobcu na výsluch svedka L. (vedúceho servisu ČSAD Hodonín a.s.) s odôvodnením, že
dokazovanie vedie správca dane, ktorý nemá ani s ohľadom na zásadu objektívnej pravdy absolútnu
povinnosťviesťdokazovaniedovtedy,pokýmsabezpochýbnepreukážuanepotvrdiatvrdeniadaňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností a
pri absencii dôkazov preukazujúcich postúpenie kontaktu L.. Podľa daňových orgánov, pokiaľ žalobca

nepreukázal splnenie podmienok pre uznanie výdavkov ako daňových výdavkov v zmysle zákona
o dani z príjmov objektívnymi dôkazmi, tak na preukázanie splnenia týchto podmienok podľa nich
nepostačuje výpoveď ďalších zúčastnených osôb alebo spoločností. Podľa nich tiež žalobca neuviedol,
v čom konkrétne by bol prínos vypočutia Hodesa v procese verifikácie spoločnosti N - Trans s. r.o. ako skutočného sprostredkovateľa. Uviedli, že vypočutie tohto svedka by nenahradilo absentujúce
listinné dôkazy a tiež výsluch tejto osoby za daného skutkového a právneho stavu nemohlo privodiť pre
daňový subjekt priaznivejšie rozhodnutie. Z rovnakých dôvodov daňové orgány nevykonali ani žalobcom

navrhovaný výsluch svedka K. E. vo veci poskytnutia služieb dodávateľmi žalobcu MACANO s.r.o. a G.
b.v.b.a. Správca dane po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici vykonal len výsluch svedka B.
(druhého konateľa konečného kupujúceho DEMO TRANS, s.r.o.), čo vyplýva zo Zápisnice o výsluchu
svedka zo dňa 07.06.2023, ktorá je obsahom administratívneho spisu.

53. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v
priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi
dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, čo vyplýva, z § 45 ods. 1 písm.
c) Daňového poriadku. V prípade, ak tak žalobca urobí, správca dane, ktorý v zmysle § 24 ods. 2
Daňového poriadku vedie dokazovanie rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, no svoje rozhodnutie musí
náležite zdôvodniť. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že postupom správcu dane bolo žalobcovi umožnené uplatniť
jeho procesné práva a navrhnúť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, avšak po využití práva žalobcu
navrhnúť dôkazy, boli tieto návrhy žalobcu bez náležitého odôvodnenia zamietnuté. Správca dane

síce pri opätovnom rozhodovaní po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici pri jednotlivých
svedkoch mierne rozšíril svoju argumentáciu odôvodňujúcu ich nevypočutie, avšak len vo všeobecnej
rovine a s tým istým záverom, že by nepriniesli nič nové a nepotvrdili by tvrdenia žalobcu. V danom
prípade návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov žalobca predložil ako reakciou na
spochybnenie ním tvrdených skutočností zo strany správcu dane a práve uvedenými návrhmi na

doplnenie dokazovania sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia a uniesť svoje dôkazné bremeno.
Dôkazom v zmysle Daňového poriadku môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ak správca dane resp. žalovaný návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov
vyhodnotia ako nedôvodné, sú povinní sa touto ich nedôvodnosťou riadne zaoberať a vysporiadať

sa v odôvodení svojich rozhodnutí. Daňovými orgánmi uvedené zdôvodnenie nevykonania žalobcom
navrhovaných dôkazov správny súd v tomto prípade vyhodnotil ako nedostatočné. Správny súd má
za to, že daňové orgány v rámci odôvodnenia zamietnutia návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania
neprípustným spôsobom vopred „prejudikovali“ výsledok navrhnutého dokazovania, keď už vopred
dospeli k záveru, že vypočutie žalobcom navrhovaných svedkov by nenahradilo absentujúce listinné

dôkazy. Správny súd zdôrazňuje, že váhu svedeckých výpovedí možno vyhodnocovať až po ich
vykonaní, pričom sa posudzuje ich závažnosť, hodnovernosť a zákonnosť. Vykonanie navrhnutých
dôkazov možno odmietnuť len výnimočne, a to vtedy, ak z objektívnych okolností možno vyvodiť záver,
že nie je splnená niektorá z uvedených podmienok.

54. Žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci namietal, že záver žalobcu
ohľadne nesplnenia podmienky vecnosti a preukázateľnosti výdavku za poskytnutie reklamy súvisiacej
s marketingovou akciou „D. E. - diár: Rok podľa Dary“ nie je dôvodný. Správny sú má po preskúmaní
veci za to, že záver správcu dane, že žalobcovi neboli poskytnuté faktúrami deklarované reklamné
služby, nie je súladný so skutkovými zisteniami. Správny súd preto považoval túto žalobnú námietku

za dôvodnú. Zákon o dani z príjmov priamo Výdavky na reklamu sú bez pochybností aj daňovými
výdavkami, čo vyplýva priamo z § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov, ktorý ich definuje ako
výdavky(náklady)nareklamuvynaloženénaúčelprezentáciepodnikateľskejčinnostidaňovníka,tovaru,
služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných
práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania

alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Na to, aby výdavky na reklamu boli aj uznaným daňovým výdavkom,
musia byť v zmysle § 21 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov v súlade so Zákonom o reklame.
Zákonom o reklame v § 2 ods.1 písm. a) reklamu definuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné
oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s
cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom produktom sa v zmysle § 2 ods.1 písm. b) tohto zákona rozumie

tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známky, označenie pôvodu výrobkov a iné
práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Neobstojí teda záver daňových orgánov, že by pri nákladoch
na reklamu malo ísť konkrétne o prezentáciu produktov a služieb žalobcu, pretože v zmysle vyššie
uvedených ustanovení § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a b)Zákona o reklame môže ísť aj o prezentáciu obchodného mena, ochrannej známky, resp. obchodného
označenia výrobkov, čím taktiež dochádza k prezentácii subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na
trhu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver uvedený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31.01.2022 v zmysle ktorého „so zreteľom na okolnosti
súdeného prípadu možno konštatovať, že služba, ktorú poskytol dodávateľ sťažovateľovi zodpovedá
legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena a hlavného predmetu činnosti,
pričom ich spojením s propagovanými podujatiami bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený
pozitívny vnem o existencii určitého daňového subjektu a jeho podnikaní, čo bol zjavne ekonomický

dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie.“ Pokiaľ mali daňové orgány za to,
že vzhľadom na zameranie podnikania žalobcu – predaj nákladných automobilov a náhradných dielov na
ne, nemohol byť adresátom reklamy kupujúci diára, takáto argumentácia neobstojí. Zo žiadneho zákona
nevyplýva podmienka „prípustnosti“ reklamy v kontexte s charakterom vykonávanej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného preto vyplýva, že uvedenie loga žalobcu totožného s ochrannou známkou žalobcu
a jeho obchodným menom v diári Rok podľa Dary spĺňa podmienky reklamy a náklady vynaložené na

takéto služby spĺňajú vo všeobecnosti požiadavky nákladov vynaložených na reklamu, a preto sú závery
daňových orgánov nesprávne.

55. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie v kontexte toho, že žalovaný bral žalobcu za
zodpovedného za vzniknutú dôkaznú núdzu, správny súd sa s touto námietkou nestotožnil. V zmysle

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 60/2015 (R19/2017) „daňový výdavok musí byť
dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú
súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť,
že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na
faktúre“. Pokiaľ žalobca v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu

preukázateľnosti podľa § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19, § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov vyplýva,
že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto
úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností uvedených v § 24 ods.
1 Daňového poriadku je na žalobcovi. V prípade, ak si ale daňový subjekt uplatňuje zníženie základu
dane z príjmov o daňové výdavky, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky

boli splnené a právo na zníženie základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý má
povinnosť zadovážiť si dostatok dôkazov pre prípad, že si bude uplatňovať odpočet dane. Správny
súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa
16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom
na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v reálne dlhšom časovom úseku, si daňový

subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného
obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom
opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov
o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv
daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom

najmä a iba súkromného práva. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných
obchodnýchvzťahochsosvojimidodávateľmi,ktorýchdostatočnépreukázanieboltedaspôsobilýzaistiť,
nakoľko ako podnikateľský subjekt, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik daňového
výdavku na účely zníženia základu dane preukázať. Správny súd poukazuje na to, že z napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že daňové orgány svoje rozhodnutia

založili na zistení, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nákladov ako daňových výdavkov, ktoré sú
ustanovené v Zákone o dani z príjmov, poukázali pritom na podmienky príslušnosti, existencie, vecnosti,
rozsahu, evidencie a najmä na podmienku preukaznosti.

56. Z ustanovení § 24 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt,

ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca
dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Spochybnenie
tvrdení a dôkazov predložených daňovým subjektom však musí byť zo strany správcu dane
dôvodné, správca dane sa musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení, pokiaľ ide o
reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, inak by bola

narušená zásada právnej istoty. Daňovému subjektu nie je možné neuznať daňový výdavok len v
dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry. Pokiaľ nebola spochybnená materiálna existencia
poskytnutých služieb, ani skutočnosť, že dodávatelia žalobcu ani jeho subdodávatelia nemohli služby
žalobcovi poskytnúť z dôvodu, že samy nedisponovali potrebnými materiálnymi a personálnymi zdrojminepostačuje na to, aby daňový orgán neuznal náklady na zabezpečenie týchto služieb za daňový
výdavok. Skutočnosti uvedené správcom dane a žalovaným, v kontexte žalobcom predložených
dokladov obsiahnutých v administratívnom spise a za súčasného konštatovania nedostatočne zisteného

skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nepostačujú pre prijatie záveru o dôvodnej pochybnosti o
uskutočnení reklamných služieb, služieb technickej správy budov resp. iných služieb tak, ako to bolo
deklarované na žalobcom predložených písomných podkladoch. Z uvedených dôvodov správny súd
záver o tom, že neboli splnené podmienky na to, aby žalobcom uplatnené výdavky mohli byť považované
za účelne vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečovaním a udržaním zdaniteľných príjmov

považuje za predčasný. Správny súd však poukazuje na to, že tieto závery neznamenajú, že žalobcovi
majú byť predmetné náklady automaticky uznané za daňový výdavok. Oprávnenosť nároku žalobcu sa
ukáže až po doplnení dokazovania a právnom posúdení veci v zmysle záverov tohto rozsudku. Uvedený
záver platí aj pre právne posúdenie nákladov za žalobcovi poskytnuté sprostredkovateľské, resp. iné
služby dodané mu dodávateľmi N-Trans, s.r.o., MACANO s.r.o. a G. b.v.b.a., pri ktorých správny súd
z dôvodu nedostatočne odôvodneného zamietnutia vykonania navrhovaného dokazovania výsluchom

svedkov taktiež skonštatoval nedostatočné zistenie skutkového stavu.

57. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre
jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný v jeho odôvodnení uviedol,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu
v odvolacom konaní a uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých rozhodoval. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal
otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také
rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo
veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď
sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím
zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť

výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových
okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok
odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov
skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať

prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch
získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané“. Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou
žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcou sa posúdenia splnenia
podmienok pre uznanie nákladov žalobcu za daňové výdavky nespôsobuje nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ani pre nedostatok dôvodov.

58. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu

spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne
nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami
logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie
sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska

k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa
žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých
dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, sú tieto námietky len
vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie
nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu

k napadnutým rozhodnutiam v konaní o preskúmanie ich zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd
moholdospieťkzáveruonezákonnostinapadnutýchrozhodnutí.Vrámcitaktoformulovanýchžalobných
bodovtakchýbazrozumiteľnáargumentácia,včomsažalovanýmýlil,akrozhodolspôsobom uvedeným
v napadnutých rozhodnutiach.59. Správny súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vec vrátil správcovi dane na

ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

60. V ďalšom konaní správca dane buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy – výsluchy navrhnutých
svedkov alebo v prípade, ak žalobcom navrhnuté dôkazy nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie
relevantné a najmä akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaných

dôkazov. Následne správca dane opätovne vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané
dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom dôkazy vyhodnotí
v súlade s ich obsahom, opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre uznanie žalobcom
uplatnených daňových výdavkov a určenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok
2016 a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom
(§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 65

ods. 5 Daňového poriadku, t. j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa
s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

61. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

62. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP, keď zaviazal

žalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky
trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

63. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

63. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.