Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-14Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313204329
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1313204329.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom v právnom spore žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X/X, E., doručovacia adresa: F. G. H. D. XX, E., zastúpeného I.
J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. X, E., proti žalovanému: Abred s.r.o. so sídlom Račianska č. 88B,
Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 290 041 (predtým CEFO, s.r.o. so sídlom Račianska
č. 71, Bratislava, IČO: 35 888 032), o určenie, že pracovný pomer vznikol dňa 12.11.2012, určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava III dňa 15.03.2013 sa žalobca domáhal
voči právnemu predchodcovi žalovaného – spoločnosti CEFO s.r.o. so sídlom Račianska č. 71,
Bratislava, IČO: 35 888 032 – určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobcu ku dňu 18.01.2013,
dané listom žalovaného ev. č. COP 08/2013 zo dňa 14.01.2013 a doručené žalobcovi dňa 16.01.2013
je neplatné z dôvodu, že podľa čl. 2 Zákonníka práce musí byť výkon práv a povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi a predmetné skončenie pracovného pomeru

v skúšobnej dobe je v rozpore so Zákonníkom práce. Na podporu svojho tvrdenia označil ako dôkaz
pracovnú zmluvu ev. č. XX/XXXX/XXX a oznámenie žalovaného o skončení pracovného pomeru dňom
18.01.2013, ktoré dôkazy navrhol vyžiadať od protistrany.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe, navrhujúc žalobu zamietnuť, nakoľko k rozporu s dobrými
mravmi by prišlo iba v prípade, že motív výpovede by nebol v súlade so základnými zásadami právneho
poriadku, avšak v danom prípade nejde o akt výpovede, keď pracovný pomer už dlhodobo trvá, ale išlo

o výpoveď v skúšobnej dobe, kedy ust. § 72 ods. 1 Zákonníka práce povoľuje jednostranné skončenie
pracovného pomeru bez udania dôvodu, preto žalovaný neporušil základné zásady Zákonníka práce
a nedodržanie trojdňovej lehoty medzi doručením oznámenia o skončení pracovného pomeru a dňom,
keď sa mal pracovný pomer skončiť (ust. § 72 ods. 2 Zákonníka práce) nie je porušením, ktoré by
spôsobovalo neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

3. Na pojednávaní dňa 23.01.2014 žalobca doplnil svoj procesný útok o opis rozhodujúcich skutočností

tak, že žalobca nastúpil do práce u žalovaného dňa 12.11.2012, čím vznikol pracovný pomer a až
následne bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného uzavretá pracovná zmluva, ktorá
bola žalobcovi predložená na podpis dňa 15.11.2012 a v uvedený deň bola žalobcom aj podpísaná,
preto keď dodatočne sa už nemôže určovať skúšobná doba (poukázal pritom na rozsudok Okresnéhosúdu Bratislava IV č. k. 7Cpr 32/03 - 49 zo dňa 26. januára 2005 a rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV č.k . 12Cpr 7/03 - 46 zo dňa 23. októbra 2003) považoval v pracovnej zmluve uvedené ustanovenie
o skúšobnej dobe za neplatné a na základe uvedeného je neplatné aj skončenie pracovného pomeru

v skúšobnej dobe.

4. Súd prvej inštancie rozhodol v posudzovanom pracovnoprávnom spore v poradí prvým rozsudkom
č. k. 14Cpr/1/2013 – 52 zo dňa 23. januára 2014, ktorým žalobe vyhovel a stotožnil sa so skutkovým
a právnym odôvodnením žalobného návrhu, keď skonštatoval, že nakoľko žalovaný (správne malo byť

„žalobca“) podpísal pracovnú zmluvu dňa 15.11.2012 až po vzniku pracovného pomeru, t. j. po dni, ktorý
bol v zmluve uvedený ako deň nástupu do práce (12.11.2012), je pracovná zmluva v časti dojednania
o skúšobnej dobe neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže skúšobnú dobu nemožno platne
dojednať po tom, čo pracovný pomer už vznikol, nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou,
ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu pracovníka do práce (R 6/1984), preto
žalovaný nemohol platne ukončiť pracovný pomer so žalobcom bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe.

5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 3CoPr/5/2014 – 66 zo dňa 31. júla 2014
zrušil žalovaným napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy došlo k podpisu pracovnej zmluvy (dňa 12.11.2012, resp.
dňa15.11.2012),keďsúdprvejinštancievychádzalibazdátumunapracovnejzmluve,ktoroudisponoval

žalobca a nevyžiadal si originál pracovnej zmluvy od žalovaného a tiež sa nezaoberal argumentáciou
žalovaného, že k podpísaniu pracovnej zmluvy došlo dňa 12.11.2012 v kancelárii štatutárneho zástupcu
žalovaného za prítomnosti ďalšej osoby (G. B.) a nie na pracovisku.

6. Po odvolacom súdnom konaní uznesením zo dňa 01.07.2015 súd pripustil zmenu žalobného návrhu

jeho rozšírením tak, že popri nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru si žalobca
uplatnil aj súvisiaci nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie
od 27.02.2013 za čas 36 mesiacov v sume 326,- € každomesačne spolu s úrokom z omeškania vo
výške 12,5 % zo sumy 326,- € od 27.02.2013 po dobu 36 mesiacov každomesačne až do zaplatenia;
následne uznesením zo dňa 27.10.2015 súd pripustil vstup žalovaného do konania namiesto pôvodného

– právneho predchodcu žalovaného a napokon na pojednávaní dňa 04.04.2024 súd pripustil ďalšiu
zmenu žalobného návrhu, ktorým sa žalobca okrem určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
domáhal náhrady mzdy do riadneho skončenia pracovného pomeru v sume 326,- € mesačne (netto)
navýšenej o inflačný koeficient 18 % zo sumy 326,- € každoročne spolu s úrokom z omeškania vo výške
12,5 % mesačne zo sumy 326,- € a to všetko od 27.02.2013 do zaplatenia, ako aj nároku na určenie,

že žalobcovi vznikol pracovný pomer u žalovaného v deň nástupu do práce dňa 12.11.2012 na dobu
neurčitú a pracovný pomer strán trvá.

7. Pred vecným - hmotnoprávnym posúdením sporu súd posudzoval včasnosť uplatnenia určovacieho
nároku žalobcu v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce a zistil, že podľa Oznámenia o skončení pracovného

pomeru v skúšobnej dobe sa tento mal skončiť dňom 18.01.2013 a žalobca doručil žalobu na súd dňa
15.03.2013, preto zákonná dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie nároku na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru začala žalobcovi plynúť od 18.01.2013 a uplynula dňa 18.03.2013. Na
základe takto zistených časových okolností je zrejmé, že žalobca podal určovaciu žalobu na súd včas
– počas plynutia zákonnej prekluzívnej lehoty.

8. Súd prejednal pracovnoprávny spor s nariadením pojednávania podľa ust. § 322 veta prvá zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vykonal kontradiktórne dokazovanie stranami
predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a konateľa právneho predchodcu žalovaného,
výsluchom svedkyne G. B. a C. B. (matky žalobcu), znaleckým posudkom znalca z odboru Kriminalistika,

odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov - A. K. A. č. 4/2022 a prednesom procesných strán,
zhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, zistiac nasledovný skutkový stav:

9. Podľa žalobcom predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 12.11.2012, pracovný pomer medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného – spoločnosťou CEFO s.r.o. so sídlom Račianska č. 71,

Bratislava, IČO: 35 888 032 – dohodnutý na dobu určitú (najdlhšie na dobu jedného roku od
dátumu nástupu) a s dojednaným druhom práce – výkon a riadenie fyzickej ochrany podľa zákona č.
473/2005 v znení neskorších predpisov – vznikol dňom 12.11.2012 s dohodnutou skúšobnou dobou
troch mesiacov. Podpisová doložka na poslednej strane pracovnej zmluvy je opatrená tak podpisomzamestnanca (žalobcu), ako aj podpisom zamestnávateľa (právneho predchodcu žalovaného), pričom
pred podpisom žalobcu (pred písacím prostriedkom napísaným priezviskom „B.“) sa nachádza
tiež písacím prostriedkom napísaný dátum 15.11.2012. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa

01.01.2013 sa menilo ustanovenie o mzde za jednu žalobcom odpracovanú hodinu, ostatné náležitosti
pracovnej zmluvy ostali nezmenené, pričom predmetný dodatok k pracovnej zmluve žalobca predložil
z dôvodu preukázania, že na podpisovej doložke každého úradného dokumentu týkajúceho sa jeho
pracovnoprávnehovzťahupredsvojímpodpisomvždypísalajdátumprevzatiadanejpísomnosti(vtomto
prípade mal dodatok k pracovnej zmluve prevziať až 27.02.2013, t. j. 40 dní po skončení pracovného

pomeru).

10. Písomným oznámením ev. č. COP 08/2013 zo dňa 14.01.2013 zamestnávateľ oznámil
zamestnancovi (žalobcovi), že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou dňa 12.11.2012 zrušuje
– ukončuje podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe ku dňu 18.01.2013. Uvedené oznámenie
žalobca prevzal nesporne dňa 16.01.2013. Listom zo dňa 25.02.2013 žalobca oznámil právnemu

predchodcovi žalovaného, že trvá na tom, a by ho organizácia žalovaného ďalej zamestnávala s tým,
že zatiaľ si nenašiel zamestnanie.

11. Žalobca bol procesne úspešný v inom pracovnoprávnom spore vedenom na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 12Cpr 7/03, ktorý inicioval dňa 20.02.2003 voči svojmu zamestnávateľovi

– spoločnosti PATROL spol. s r. o. so sídlom Lamačská cesta č. 93, Bratislava, IČO: 31 343 261
– a svoju žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru založil na úplne rovnakom
skutkovom a právnom základe ako v posudzovanom spore, keď zamestnávateľ skončil pracovný pomer
so žalobcom v skúšobnej dobe, hoci túto nebolo možné v písomnej pracovnej zmluve platne dojednať
v priebehu trvania pracovného pomeru.

12. V posudzovanom spore žalobca skutkovo odôvodňoval svoj určovací procesný nárok až do
vyhlásenia v poradí prvého rozsudku tým, že pracovný pomer síce vznikol už dňa 12.11.2012, ale
pracovnú zmluvu mal žalobca podpísať až dňa 15.11.2012, kedy ju žalovaný mal žalobcovi k podpisu
predložiť, preto vzhľadom na v pracovnej zmluve neplatne (dodatočne) dojednanú skúšobnú dobu, je

neplatnétiežskončeniepracovnéhopomeruvskúšobnejdobe.Následnevšak,poskončeníodvolacieho
konania žalobca začal meniť, rozširovať svoju skutkovú argumentáciu, keď okrem doposiaľ namietaných
nezrovnalostí týkajúcich sa dátumu podpisu pracovnej zmluvy zrazu namietal aj chýbajúci podpis
zamestnávateľa na pracovnej zmluve zo dňa 12.11.2012, ktorú žalobca predložil na pojednávaní
dňa 31.03.2015, hoci na ním pôvodne predloženej totožnej verzii pracovnej zmluvy sa podpis

zamestnávateľa nepochybne nachádzal (č. l. 30 súdneho spisu) a žalobca začal stavať svoj procesný
útok na tvrdení, že až na tretí deň po jeho upozornení zamestnávateľ pracovnú zmluvu podpísal,
čiže platné uzavretie pracovnej zmluvy malo nastať až po dátume 15.11.2012. Počas svojho výsluchu
na pojednávaní dňa 23.01.2018 žalobca potvrdil, že prevzatie pracovných pomôcok a prihlásenie do
Sociálnej poisťovne mu dal žalovaný podpísať dňa 12.11.2012. Napokon na poslednom pojednávaní

dňa 04.04.2024 žalobca deklaroval, že pracovný pomer nebol riadne uzatvorený, lebo zamestnávateľ
mu po dátume 15.11.2012 (kedy mal žalobca pracovnú zmluvu na pracovisku prevziať) nedoručil
žiadnu pracovnú zmluvu s podpisom a pečiatkou zamestnávateľa, avšak napriek tomu mal za to, že je
oprávnený sa domáhať určenia právnej skutočnosti, že pracovný pomer vznikol dňa 12.11.2012, nakoľko
v uvedený deň žalobca nepochybne do práce nastúpil.

13. Žalovaný dňa 05.02.2018 predložil pracovnú zmluvu č. XX/XXXX/XXX (originál na č. l. 224 –
228 súdneho spisu), ktorú podľa čestného prehlásenia podpísaného konateľom právneho predchodcu
žalovaného – A. C. D. (č. l. 209 súdneho spisu) – prevzal dňa 30.01.2018, pričom na uvedenej pracovnej
zmluve zo dňa 12.11.2012, ktorá je svojím obsahom totožná so žalobcom predloženými pracovnými

zmluvami, sa nachádza na podpisových doložkách tak podpis žalobcu ako aj žalovaného a pred
podpisom žalobcu sa žiadny písacím prostriedkom napísaný dátum (15.11.2012) nenachádza. Žalovaný
zastával názor, že zo strany žalobcu prichádza k účelovým manipuláciám s dátumami a jedná sa o určitý
spôsob, ktorý navrhovateľ nie prvýkrát použil, keďže sám citoval a na tento prípad napasoval aj judikát
a týmto spôsobom si vie zabezpečiť príjem po „neplatnom“ skončení pracovného pomeru. Žalovaným

predloženú pracovnú zmluvu (č. l. 224 – 228 súdneho spisu) žalobca označil za falzifikát, ktorý mal
vzniknúť vygumovaním dátumu spred mena B. a sfalšovaním jeho podpisu s tým, že podpis p. D.
(konateľa právneho predchodcu žalovaného) bol na pracovnej zmluve neskôr dopísaný.14. Vzhľadom na žalobcom uplatnenú námietku týkajúcu sa pravosti jeho podpisu a vymazanie ním
napísaného dátumu (15.11.2012) spred podpisu „B.“, súd nariadil znalecké dokazovanie v odbore
Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov a odvetvie Kriminalistické

skúmanie dokumentov, avšak žalobca si nesplnil v súdom stanovenej lehote povinnosť zložiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania a ani napriek výzve súdu riadne nepreukázal skutočnosť, že jeho
majetkové pomery odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, preto v zmysle ust. § 253 ods.
3 CSP súd nemohol znalecké dokazovanie za účelom preukázania pravosti pracovnej zmluvy vykonať.

15. Po niekoľkých pokusoch o vypracovanie súkromného znaleckého posudku napokon žalobca
predložil súkromný znalecký posudok č. 4/2022, vypracovaný A. K. A., K. - znalcom z odboru
Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov – dňa 09.12.2022 a z uvedeného
znaleckého posudku vyplýva záver, že podpis „B.“ na žalovaným predloženej pracovnej zmluve
datovanej dňom 12.11.2012 je vyhotovený písacím prostriedkom, t. j. nejedná sa o fotokópiu
podpisu ani o podpis prenesený inými technickými prostriedkami a znalec zároveň skonštatoval, že

napriek identickému dátumu vyhotovenia, obsahu a zhodnej editácii textu strán oboch pracovných
zmlúv (pozn. súdu: žalobcom i žalovaným predloženej pracovnej zmluvy) tieto listiny sa vzájomne
líšia použitým druhom papiera, spôsobom vytlačenia – vyhotovenia textu a rozdielnym vyplnením
podpisovej doložky zamestnanca a zamestnávateľa. Znalec vo svojom posudku (na str. č. 7) explicitne
uviedol, že pravosť podpisov nebola skúmaná, nakoľko táto problematika je predmetom skúmania

v oblasti písmoznalectva, a zároveň usúdil, že náplň písacieho prostriedku, ktorým je vyhotovený
podpis zamestnanca a dátum podpísania na pracovnej zmluve s rukou vyhotoveným dátumom
podpísania, t. j. na žalobcom predloženej pracovnej zmluve, sa líši od písacieho prostriedku, ktorým
je vyhotovený podpis zamestnanca i zamestnávateľa na pracovnej zmluve bez rukou vyhotoveného
dátumu podpísania, t. j. na žalovaným predloženej pracovnej zmluve.

16. Svedkyňa C. B. (matka žalobcu) uviedla, že jej syn pracoval prvé dni u zamestnávateľa bez zmluvy
a túto priniesol domov až na tretí deň, pričom pracovná zmluva nebola zamestnávateľom podpísaná.

17. Svedok C. D. (konateľ právneho predchodcu žalovaného) uviedol, že v čase uzatvárania pracovnej

zmluvy tak ako u každého zamestnanca aj u žalobcu boli pred jeho prijatím vypracované všetky
dokumenty, išlo o jednotný postup firmy voči všetkým zamestnancom, pracovné zmluvy podpisovali
v deň nástupu do práce a v ten istý deň podpisovali aj všetky iné dokumenty ako napr. prevzatie
pracovných pomôcok, dohodu o zrážkach zo mzdy a pod. Pracovná zmluva na podpis sa vyhotovovala
vždy v dvoch vyhotoveniach. Svedok verifikoval, že žalobcom predložená pracovná zmluva nie je ním

podpísaná, a vždy podpisoval zmluvy on ako prvý, zamestnanec ako druhý, dátum bol napísaný strojom
a obidve strany podpisovali zmluvu v jeden deň.

18. Svedkyňa G. B. (administratívna pracovníčka u právneho predchodcu žalovaného) uviedla, že
pracovná zmluva medzi spoločnosťou CEFO s.r.o. a žalobcom bola uzatvorená dňa 12.11.2012 tak, ako

je uvedené v zmluve a pracovné zmluvy vypracovávala svedkyňa, pričom nadriadený trval na tom, aby
zmluvy boli pripravené deň pred nástupom zamestnanca do zamestnania alebo v deň nástupu a takto
bola pripravená tiež pracovná zmluva pre žalobcu, nakoľko nadriadený nedopustil, aby zamestnanec
nastúpil do zamestnania bez podpísanej pracovnej zmluvy. Svedkyňa dodala, že dňa 12.11.2012 (v deň
nástupu do práce) žalobca prevzal pracovné pomôcky, čo aj písomne potvrdil, v uvedený deň sa dohodol

sozamestnávateľomajnazrážkachzomzdyzazakúpenéstravnélístkyakudňu12.11.2012bolžalobca
prihlásený do zdravotnej poisťovne. Svedkyňa nevylúčila možnosť, že kým žalobca podpisoval pracovnú
zmluvu, mohol dopísať do zmluvy dátum 15.11.2012, resp. zobrať si jeden výtlačok zmluvy bez toho, že
by ho podpísal, čo by mohlo vysvetľovať fakt, prečo na žalobcom predloženej pracovnej zmluve chýba
podpis štatutárneho zástupcu. Svedkyňa bola pri podpise pracovnej zmluvy v miestnosti, kde sa zmluvy

podpisovali, ale pri žalobcovi, keď zmluvu priamo podpisoval, nebola. Napokon svedkyňa potvrdila, že
jej čestné prehlásenie zo dňa 25.03.2014 (č. l. 64 súdneho spisu) podpísala skutočne ona. Vo svojom
čestnom prehlásení svedkyňa špecifikovala, že ku dňu vzniku – podpisu pracovnej zmluvy došlo dňa
12.11.2012 v kancelárii konateľa právneho predchodcu žalovaného za prítomnosti konateľa a svedkyne.

19. Podľa registračného listu vyplneného konateľom právneho predchodcu žalovaného ako
zamestnávateľom dňa 13.11.2012, žalobcovi ako zamestnancovi vzniklo poistenie dňom 12.11.2012,
Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podpísal žalobca ako daňovník
tiež dňa 12.11.2012, zamestnancovi zverené predmety podľa osobnej karty vydal žalovaný žalobcovirovnako dňa 12.11.2012 a napokon aj dohodu o zrážkach zo mzdy za zakúpené stravné lístky právny
predchodca žalovaného uzatvoril so žalobcom dňa 12.11.2012.

20. Zistený skutkový stav súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):

Podľa čl. 2 veta tretia a štvrtá zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 01.09.2012
do 21.08.2013 (v čase vzniku a skončenia posudzovaného pracovného pomeru) (ďalej len „Zákonník
práce“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými

mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho
vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 45 ods. 1, 3 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá
je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu
alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto

vedúcehozamestnanca,jenajviacšesťmesiacov.Skúšobnúdobunemožnopredlžovať.Skúšobnádoba
sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.

Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej
zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli
splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je
uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 59 ods. 1, 2 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.
Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa § 72 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a
zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu,

ak ďalej nie je ustanovené inak. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť
druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. V posudzovanom pracovnoprávnom spore súd mal na základe tak žalovaným ako aj žalobcom
predloženej pracovnej zmluvy datovanej dňom 12.11.2012 preukázanú skutočnosť, že uvedený právny
úkon podpísali obe zmluvné strany, nakoľko žalobca síce v pokročilom štádiu súdneho konania začal
namietať v pracovnej zmluve chýbajúci podpis žalovaného, keď na pojednávaní dňa 31.03.2015

predložil pracovnú zmluvu, na ktorej skutočne podpis konateľa žalovaného absentoval, avšak už
dňa 31.10.2013 sám žalobca založil do spisu pracovnú zmluvu, ktorá bola podpisom (i pečiatkou)
zamestnávateľa opatrená, preto ak žalobca od počiatku disponoval pracovnou zmluvou podpísanou
žalovaným, je účelovým a nepravdivým jeho tvrdenie, že žalovaný pracovnú zmluvu ani dodatočne (po
dátume 15.11.2012) nepodpísal, resp. že nepreukázal podpísanie pracovnej zmluvy, keď túto žalobcovi

nedoručil. Navyše žalobca si v tejto súvislosti protirečil, pretože dňa 31.03.2015 na pojednávaní uviedol,
že k platnému uzatvoreniu pracovnej zmluvy došlo po dátume 15.11.2012 (vtedy mal pracovnú zmluvu
podpísať žalobca), keď na tretí deň po upozornení zo strany žalobcu žalovaný zmluvu podpísal,
no v poslednej fáze súdneho konania zmätočne vo vzťahu k svojej predošlej argumentácii uviedol,
že písomná pracovná zmluva nebola uzatvorená vôbec, lebo žalovaným podpísané vyhotovenie

pracovnej zmluvy žalobca vôbec neobdržal. Vzhľadom na chaotické a nekonzistentné vyjadrenia
žalobcu, na ktorých sa snažil založiť vecnú opodstatnenosť svojho nároku na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru tým, že okrem pôvodne spochybňovanej platnosti v pracovnej zmluve
dojednanej skúšobnej doby sa zameral aj na platnosť samotnej pracovnej zmluvy, nebolo možnéprisvedčiť jeho námietke, že žalovaný napadnutú pracovnú zmluvu nepodpísal a neopatril pečiatkou,
nakoľko obe procesné strany v konaní predložili navzájom obsahovo zhodné vyhotovenia pracovnej
zmluvy zo dňa 12.11.2012 (č. l. 26 a č. l. 224 súdneho spisu), ktoré podpísali obaja kontrahenti. Zároveň

je vecne irelevantná na poslednom pojednávaní žalobcom uplatnená námietka, že ním predložená
pracovná zmluva je opatrená pečiatkou žalovaného, na ktorej sa nachádza číslo „1“ a pečiatka na
žalovaným predloženej pracovnej zmluve toto číslo nemá, nakoľko táto skutočnosť absolútne žiadnym
spôsobom nespochybňuje subjekt zamestnávateľa, ktorý pracovnú zmluvu mal podpísať a skutočne
aj podpísal, pričom nad rámec potreby splnenia svojej dôkaznej povinnosti sám žalovaný porovnaním

dvoch daňových dokumentov (Potvrdením o podaní tlačiva prehľadu podľa zákona o dani z príjmov
a Prehľadom o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ -
platiteľ dane), ktoré právny predchodca žalovaného dňa 31.10.2012 predkladal J. L. E., preukázal, že
tento disponoval pečiatkou obsahujúcou v označení právnickej osoby zamestnávateľa číslo „1“ v krúžku
a súčasne verziou pečiatky bez tohto čísla. Na základe takto zistených skutočností vzhľadom na oboma
procesnými stranami preukázaný podpis žalovaného na pracovnej zmluve nie je možné ani uvažovať

o prípadnom neuzatvorení, resp. neplatnom uzatvorení pracovnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je
nepatričný a právne neopodstatnený nárok žalobcu na určenie, že pracovný pomer vznikol v deň jeho
nástupudoprácedňa12.11.2012,keďžetátoprávnaskutočnosťjezrejmázplatneuzatvorenejpísomnej
pracovnej zmluvy (článok 2 bod 3) a to bez ohľadu na dátum jej uzatvorenia, preto súd dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti, ktorá navyše ani

nebola medzi procesnými stranami sporná a ani nepreukázal odôvodnenosť svojho nároku na určenie,
že pracovný pomer vznikol na dobu neurčitú, keďže tento bol uzatvorený v zmysle platnej písomnej
pracovnejzmluvy(článok2bod5.)nadobuurčitúatátouplynulanajneskôrjedenrokoddátumunástupu
do práce, t. j. dňa 12.11.2013, preto súd nárok na určenie, že pracovný pomer vznikol dňa 12.11.2012
na dobu neurčitú zamietol.

22. V zmysle vyššie uvedeného právneho záveru súdu je nutné konštatovať, že prostriedky procesného
útoku žalobcu spočívajúce v spochybňovaní platnosti písomnej pracovnej zmluvy z dôvodu údajne
na pracovnej zmluve absentujúceho podpisu a pečiatky žalovaného sú iba účelovými a obštrukčnými
námietkami, na ktorých žalobca svoj nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

pôvodne vôbec nezakladal a až po tom, ako žalovaný predložil originál pracovnej zmluvy, zistil, že svoje
tvrdenie o sfalšovaní jeho podpisu a vymazaní dátumu 15.11.2012 spred mena „B.“ nepreukáže, začal
fabulovať rôzne teórie v snahe spochybniť samotný vznik pracovného pomeru na základe písomnej
pracovnej zmluvy.

23. Súd zastáva názor, že jediným účinným prostriedkom procesného útoku žalobcu, ktorý by bol
spôsobilý posilniť jeho procesný nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, je
argumentácia žalobcu týkajúca sa momentu uzatvorenia pracovného pomeru, t. j. dátumu podpísania
pracovnej zmluvy oboma zmluvnými stranami, nakoľko ak pracovnú zmluvu datovanú dňom 12.11.2012,
kedy zároveň aj podľa pracovnej zmluvy posudzovaný pracovný pomer nesporne vznikol, žalobca

skutočne podpísal až po tomto dátume (podľa tvrdenia žalobcu dňa 15.11.2012), nebolo možné
skúšobnú dobu v dodatočne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluve dohodnúť platne, nakoľko v zmysle
súdnej praxe nemožno skúšobnú lehotu platne dojednávať po vzniku pracovného pomeru, resp.
v priebehu jeho trvania, ale najneskôr v deň dohodnutý ako deň nástupu do práce (R 6/1984). Vzhľadom
na uvedené za predpokladu uzatvorenia písomnej pracovnej zmluvy až po dátume 12.11.2012 (po dni

dohodnutom ako deň nástupu do práce) žalovaný nemohol platne skončiť pracovný pomer so žalobcom
bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe, keďže podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluvné
dojednanie o skúšobnej dobe je v takom prípade pre rozpor s ust. § 45 ods. 3 v spojení s § 46 Zákonníka
práce neplatné.

24. Žalobca však v konaní žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že
pracovnú zmluvu datovanú dňom 12.11.2012 mu predložil žalovaný na pracovisku na podpis až dňa
15.11.2012 a že v uvedený deň pracovnú zmluvu žalobca podpísal tak, ako to vyplýva z ním predloženej
pracovnej zmluvy na č. l. 26 súdneho spisu, nakoľko žalovaný ním predloženou pracovnou zmluvou
na č. l. 224 súdneho spisu preukázal opak a síce, že pracovnú zmluvu podpísali obe zmluvné strany

súčasne v deň jej datovania – 12.11.2012, keď na podpisových doložkách sa nachádzajú iba podpisy
kontrahentov a pred podpisom žalobcu (pred menom „Kováčik“) sa žiadny perom napísaný dátum
(15.11.2012) nenachádza. V tomto ohľade neobstojí námietka žalobcu, že zamestnávateľ vygumoval –
vymazal ním vpísaný dátum 15.11.2012 spred jeho podpisu, nakoľko umiestnenie samotného podpisužalobcu v strede podpisovej doložky na poslednej strane žalovaným predloženej pracovnej zmluvy ani
len nenaznačuje tendenciu, úmysel a vôľu žalobcu napísať pred svoj podpis dátum, kedy k podpisu
došlo, čo napokon nepriamo uznal aj sám žalobca, keďže znalecký posudok na preukázanie prípadného

vygumovania dátumu 15.11.2012 ani nežiadal a k tomuto účelu nesmerovala ani jeho objednávka na
súkromný znalecký posudok. Vzhľadom na uvedené žalobcom dňa 31.10.2013 predložená pracovná
zmluva iba nasvedčuje argumentácii žalovaného a výpovedi svedkyne G. B. v tom, že žalobca si
počas aktu uzatvárania pracovného pomeru vzal jeden výtlačok pracovnej zmluvy bez toho, aby ho
podpísal (zamestnávateľovi totiž postačuje jedno vyhotovenie oboma stranami podpísanej pracovnej

zmluvy a ďalšie vyhotovenie pracovnej zmluvy je vo voľnej dispozícii zamestnanca bez ohľadu na to,
či si tento výtlačok pre seba podpíše alebo nie) s vopred zamýšľaným zámerom získať majetkový
prospech a vyťažiť z jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, pričom
túto žalobcovu účelovú praktiku podporuje aj žalovaným správne pertraktovaný fakt, že žalobca už v
inom pracovnoprávnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cpr 7/03 bol voči
inému zamestnávateľovi procesne úspešný pre neplatné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej

dobe práve z dôvodu totožného skutkového a právneho základu, t. j. z dôvodu dodatočne v priebehu
pracovného pomeru v písomnej pracovnej zmluve neplatne dojednanej skúšobnej doby a teda žalobca
mal k dispozícii návod, ako v budúcnosti vo svoj majetkový prospech využiť/zneužiť pracovnú zmluvu
(okamih jej uzatvorenia) v prípade skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej
dobe a tento spôsob manipulácie pracovnej zmluvy aj použil. O správnosti tohto skutkového záveru

vypovedá aj žalovaným v konaní preukázaná skutočnosť, že všetky so vznikom pracovného pomeru
súvisiace dokumenty (prihlásenie zamestnanca ako poistenca, vyhlásenie na zdanenie
príjmov zo závislej činnosti, prevzatie pracovných pomôcok, dohodu o zrážkach zo mzdy za zakúpené
stravné lístky) podpísal, prípadne k vzniku týchto so vznikom pracovného pomeru súvisiacich úkonov
došlo dňa 12.11.2012 (ku dňu vzniku pracovného pomeru), preto je nelogické, aby zamestnávateľ

v deň dohodnutom ako deň nástupu do práce, kedy aj žalobca nesporne do práce nastúpil, prevzal
si pracovné pomôcky a všetky dokumenty v daný deň (12.11.2012) podpísal, predložil žalobcovi
pracovnú zmluvu na podpis až dňa 15.11.2012 (tri dni po vzniku pracovného pomeru). Premisa
dodatočného uzatvorenia písomnej pracovnej zmluvy sa vymyká zaužívanej praxi v pracovnoprávnych
vzťahoch a výsluchom konateľa právneho predchodcu žalovaného – p. C. D. v spojení s výsluchom

administratívnej pracovníčky právneho predchodcu žalovaného – p. G. B. – sa nepreukázala žalobcom
nastolená teória o uzatvorení pracovnej zmluvy až v priebehu trvania pracovného pomeru, nakoľko p. C.
D. výslovne poukázal na svoje zásady, že obe zmluvné strany podpisovali pracovnú zmluvu v jeden deň
tak,žespolusinýmidokumentmipodpísalipracovnúzmluvu(vypracovanúvdvochvyhotoveniach)vdeň
nástupu zamestnanca do práce. Svedkyňa G. B. uviedla, že nadriadený trval na tom, aby pri prijímaní

nového zamestnanca boli pracovné zmluvy pripravené najneskôr v deň jeho nástupu do práce a takto
bola pripravená aj pracovná zmluva pre žalobcu. Svedeckou výpoveďou p. B. mal súd preukázanú jej
prítomnosť v miestnosti, kde sa pracovné zmluvy dňa 12.11.2012 so žalobcom podpisovali (v kancelárii
štatutárneho zástupcu) a je bez relevancie žalobcom z kontextu jej svedeckej výpovede vytrhnutá veta,
že nebola pri žalobcovi, keď zmluvu priamo podpisoval, nakoľko rozhodujúcou je skutočnosť, že bola

priamo účastná aktu uzatvorenia – podpisu pracovnej zmluvy so žalobcom, ktorý sa uskutočnil dňa
12.11.2012 bez ohľadu na to, či sa v momente podpisu pozerala na žalobcu, ako pracovnú zmluvu
podpisuje, pretože určujúcim je účel, za ktorým sa dotknuté subjekty v miestnosti štatutárneho zástupcu
stretli a tým bolo uzatvorenie pracovnej zmluvy, preto tvrdenie žalobcu, že zamestnávateľ mu predložil
pracovnú zmluvu až dňa 15.11.2012 (tri dni po tom, ako prevzal pracovné pomôcky a podpísal všetky

ostatné so vznikom pracovného pomeru súvisiace dokumenty) vyznieva absurdne a v zmysle obsahu
svedeckých výpovedí konateľa právneho predchodcu žalovaného a G. B. nenasvedčuje žiadnemu
motívu zamestnávateľa, pre ktorý by čakal s predložením pracovnej zmluvy svojmu zamestnancovi až
do dňa 15.11.2012.

25. Za absolútne bezvýznamný a neobjektívny považoval súd výsluch C. B. (matky žalobcu), ktorá
nebola prítomná pri uzatváraní pracovnej zmluvy a nebola priamym ani nepriamym svedkom úkonov
spojených s prijímaním žalobcu do zamestnania u právneho predchodcu žalovaného a nemohla vedieť,
či jej syn pracoval prvé dni bez uzatvorenej pracovnej zmluvy, pričom skutočnosť, že žalobca si mal
priniesť domov jedno vyhotovenie zamestnávateľom nepodpísanej pracovnej zmluvy až na tretí deň,

nijako nespochybňuje fakt, že zmluvné strany uzatvorili pracovnú zmluvu ku dňu jej datovania, t. j. dňa
12.11.2012.26. Napokon žalobca nepreukázal ani údajné sfalšovanie jeho podpisu na žalovaným predloženej
pracovnej zmluve zo dňa 12.11.2012, nakoľko súkromným znaleckým posudkom č. 4/2022,
vypracovaným znalcom A. K. A., K., preukázal v prospech protistrany svedčiacu skutočnosť, že

žalovaný neodfotil ani iným technickým prostriedkom nepreniesol žalobcov podpis „B.“ na pracovnú
zmluvu, pričom znalcom konštatovaný záver, že obsahovo identické pracovné zmluvy (jedna predložená
žalobcom a druhá predložená žalovaným) sa líšia použitým druhom papiera, spôsobom vytlačenia
a rozdielnym vyplnením podpisovej doložky zamestnanca a zamestnávateľa, žiadnym spôsobom
neusvedčil zamestnávateľa z falšovania žalobcovho podpisu, ba dokonca sám znalec na strane

č. 7 svojho znaleckého posudku uviedol, že pravosť podpisu, ktorá problematika je predmetom
skúmania v oblasti písmoznalectva, neskúmal. Rovnako v neprospech žalovaného nevypovedá znalcom
deklarovaná skutočnosť, že náplň písacieho prostriedku, ktorým je vyhotovený podpis zamestnanca
a dátum podpisu na pracovnej zmluve s rukou vyhotoveným dátumom podpísania (na žalobcom
predloženej pracovnej zmluve) sa líši od náplne písacieho prostriedku, ktorým je vyhotovený podpis
zamestnanca i zamestnávateľa na pracovnej zmluve bez rukou vyhotoveného dátumu jej podpísania

(na žalovaným predloženej pracovnej zmluve). V tejto súvislosti súd zastáva názor, že uvedená
skutočnosť skôr nasvedčuje tomu, že žalovaným predloženú pracovnú zmluvu podpísal zamestnanec
i zamestnávateľ tým istým perom tak, ako to pri uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu spravidla býva
zvykom, keďže zamestnávateľ zvyčajne predkladá jedno (zamestnávateľovi patriace) vyhotovenie
pracovnej zmluvy zamestnancovi na podpis spolu s perom a preto sú podpisy oboch zmluvných

strán z hľadiska náplne písacieho prostriedku na žalovaným predloženej pracovnej zmluve zhodné,
pričom z hľadiska náplne pera odlišný podpis zamestnanca na žalobcom predloženej pracovnej
zmluve zakladá dôvodné podozrenie, že toto druhé (zamestnancovi patriace) vyhotovenie pracovnej
zmluvy, ktoré si žalobca vzal bez toho, aby ho počas aktu uzatvárania pracovnej zmluvy v kancelárii
štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalovaného podpísal, dodatočne svojím (iným) perom

podpísal spôsobom umožňujúcim mu následne aplikovať na pracovnú zmluvu v súdnej praxi judikovaný
ajemuzvlastnejskúsenostiužznámyprávnynázor,ktorýbymumoholzaručiťsúdnuochranuafinančný
zisk tak, že na začiatok podpisovej doložke napísal dátum 15.11.2012 a za uvedeným dátumom
pracovnú zmluvu podpísal. Vo svetle všetkých takto znalcom zistených skutočnosti súd preto vníma
ako opovážlivé tvrdenie žalobcu, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi, nakoľko v danom prípade by mal mať zásadu dobrých mravov na
pamäti a riadiť sa ňou práve žalobca.

27. Absolútne nespôsobilou privodiť procesný úspech žalobcu bola jeho (na pojednávaní dňa
04.04.2024) vznesená námietka, že konateľ právneho predchodcu žiadny osobný trezor nemá, a preto

nemohol originál pracovnej zmluvy s odstupom ôsmich rokov dohľadať, nakoľko odhliadnuc od
skutočnosti, že žalobca neúčinným spôsobom (bez uvedenia skutočností spochybňujúcich fakt, že by
p. C. D. nejaký trezor mal) poprel existenciu osobného trezoru svojho zamestnávateľa, súd uvádza, že
pre vecné posúdenie sporu nie je relevantným fakt, kde – na akom mieste p. C. D. originál pracovnej
zmluvy uzatvorenej so žalobcom s odstupom času našiel, ale právne významnou je skutočnosť, že

túto pracovnú zmluvu predložil a v súdnom konaní nebola jej pravosť žiadnym dôkazom v žiadnom
ohľade (čo do obsahu, podpisov zmluvných strán ani dátumu jej uzatvorenia) vôbec spochybnená,
tobôž žalobcom preukázané tvrdenie o falšovaní pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa. Navyše
žalovaný dňa 05.02.2018 predložil originál pracovnej zmluvy v posudzovanom spore okamžite po tom,
ako konateľ právneho predchodcu žalovaného predmetnú pracovnú zmluvu medzi svojimi dokladmi

v osobnom trezore tak, ako vyhlásil vo svojom písomnom čestnom prehlásení zo dňa 30.01.2018,
dohľadal, preto pozoruhodným a zvláštnym je fakt, že žalobca s odstupom času viac ako šiestich rokov
namietol existenciu osobného trezoru svojho zamestnávateľa a nemal potrebu uplatniť túto námietku už
v roku 2018 (napríklad na pojednávaní dňa 05.04.2018), v dôsledku čoho prostriedok procesného útoku
žalobcu týkajúci sa spochybňovania osobného trezoru žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, je

účelovým a vecne bezpredmetným.

28. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno k tvrdeniu,
že žalovaný jeho podpis na pracovnej zmluve sfalšoval a svojou procesnou pasivitou – nesplnením
si procesnej povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania neumožnil súdu vykonať

znalecké dokazovanie znaleckým ústavom: Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru so
sídlom Sklabinská č. 1, Bratislava, ktorého odvetvím kriminalistického odboru je aj kriminalistické
skúmanie ručného písma a podpisov, v dôsledku čoho platí, že žalovaným predložená pracovná zmluvazo dňa 12.11.2012 je podpísaná priamo žalobcom a teda bola uzatvorená platne ku dňu jej datovania,
ergo k 12.11.2012, preto je platným tiež v pracovnej zmluve dojednané ustanovenie o skúšobnej dobe.

29. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že písomnú pracovnú zmluvu
podpísal až 15.11.2012, resp. že pracovná zmluva bola uzatvorená až po vzniku pracovného pomeru,
t. j. po dátume 12.11.2012, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce, nakoľko žalovaný v konaní
predložil pracovnú zmluvu datovanú dňom 12.11.2012 bez akéhokoľvek žalobcom na podpisovej
doložke vpísaného dátumu (15.11.2012), ktorý by nasvedčoval neskoršiemu uzatvoreniu písomnej

pracovnej zmluvy a žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by bol vyvrátil alebo aspoň spochybnil
počítačom na pracovnej zmluve uvedený okamih podpísania pracovnej zmluvy oboma kontrahentmi
a súkromným znaleckým posudkom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že podpis „B.“ je na žalovaným
predloženej pracovnej zmluve sfalšovaný, súd dospel k záveru, že žalovaný na základe v písomnej
pracovnej zmluve platne (v čase vzniku pracovného pomeru) dojednanej skúšobnej doby mohol skončiť
so žalobcom pracovný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu (§ 72 ods. 1 Zákonníka práce),

preto jeho jednostranný právny úkon skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.01.2013, doručený
žalobcovi dňa 16.01.2013, je platný, pracovný pomer medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného v zmysle obsahu oznámenia o skončení pracovného pomeru skončil platne dňa 18.01.2013,
následkom čoho nároku žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemožno priznať
procesný úspech a tak súd žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol.

30.Vzhľadomnaprocesnýneúspechžalobcuvprávnomzákladeuplatnenýchnárokov–včastitýkajúcej
sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru – neopodstatnený je tiež súvisiaci nárok na určenie, že
pracovný pomer ďalej trvá ako aj nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru,
nakoľko predpokladom procesného úspechu týchto nárokov je súdom judikovaná neplatnosť skončenia

pracovného pomeru.

31. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §
396 od. 3 CSP na základe zásady úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalovanému,
ktorý bol zároveň úspešným aj v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. 3CoPr/5/2014, priznal voči procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov celého
(prvoinštančného i odvolacieho) konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).