Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/121/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414213202
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1414213202.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcov: X/ C.. X. M., O..
XX.XX.XXXX, V. F. X, V., X/ U.. R. M., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, V., X/Magdaléna Z., O.. XX.XX.XXXX,
V. G. X, B., všetci zastúpení CONSULTA, s.r.o., Šafárikovo nám. 4, Bratislava, IČO : 31 318 495 proti
žalovanému: C.. C. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. M. X, V., zastúpený JUDr. Marek Horník, advokát, so
sídlom Jesenského 2, Bratislava, o ochranu vlastníckeho práva a ďalšie, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11C/223/2014-1318 zo dňa 29.apríla 2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k.

11C/223/2014-1378 zo dňa 11. mája 2022 p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/, 3/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) v spojení s opravným uznesením č.k.
11C/223/2014-1378 zo dňa 11. mája 2022 (týmto bol v zmysle § 224 C.s.p. opravený rozsudok tak,
že sa k nemu pripojila čitateľná verzia technických príloh rozsudku vo veci samej: Geodetický výkres č.
61/2018 vyhotoviteľa GEOŠ -g.k., s.r.o.,) rozhodol tak, že :

I. Žalovaný je povinný:
• zdržatˇ sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ k pozemku ktoré sú vyznacˇené v
geodetickom výkrese cˇ. 61/2018 vyhotovitelˇa GEOŠ -g.k., s.r.o.,
• zdržatˇ sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov 1/ - 3/ k pozemkom ktoré sú vyznacˇené v
geodetickom výkrese cˇ. 61/2018 vyhotovitelˇa GEOŠ -g.k., s.r.o.
II. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstránitˇ z pozemkov oplotenie, spevnenú plochu
betónového sokla, presah stavby betónových schodov so zábradlím , tuje vysadené pozdl´ž oplotenia,

presah strešnej konštrukcie prístrešku vrátane nosných stl´pov a to všetko do 60 dní odo dnˇa
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstránitˇ z pozemkov stavbu múrov z betónových tvárnic
vrátane ich základov, vrátane štrkového lôžka pod a popri múroch a touto stavbou dotknuté pozemky
uviestˇ v tejto cˇasti do pôvodného stavu navezením zeminy do pôvodného sklonu terénu, a to všetko
do 60 dní odo dnˇa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcom 1/, 2/, 3/ sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania

v nárokoch I., II., III. výroku podľa tohto rozsudku v plnej výške každého nároku.
V. Žalobcom 1/,2/,3/ sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení
konštatoval, že vlastnícke právo žalobcov 1/, 2/, 3/ sporné nebolo; žalobcovia všetky nimi označenými
dôkazmi svoje vlastnícke právo riadne preukázali. Ak spolu so zmenou žaloby založili do spisu aj

Geometrický výkres č. 42/2017 vyhotoviteľa GEOŠ - g.k., s.r.o., ktorý autorizačne overil autorizovaný
geodet a kartograf C.. U. Š., na ktorý súd prvej inštancie vo výroku odkazuje a ktorý je súčasťou tohto
rozsudku, tak týmto len presne a určito identifikovali časti pozemkov ku ktorým sa domáhajú ochrany
svojho vlastníckeho práva a to tak, aby bol rozsudok vykonateľný. Vzhľadom na vyslovený právny
názor odvolacieho súdu v odsekoch 18.-18.2. rozhodnutia bude potrebné zaoberať sa námietkou

vydržania/nevydržania vlastníckeho práva vznesenou žalovaným, ďalšími námietkami vznesenými
žalovaným - pasívna vecná legitimácia, rozpor s dobrými mravmi, šikanózny výkon práva, ekvita a
vo veci v jednotlivých žalobných návrhoch 1.a), b), II.a),b),c),d),e); III (pozri odsek 14. Rozsudku
odvolacieho súdu ) a nanovo rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
prvoinštančného a odvolacieho konania. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom
žalobcovia podaním zo dňa 2.12.2020 navrhli zmenu žalobného návrhu tak ako je uvedené v odseku 1.

(bod I., II., III.) a súd prvej inštancie uznesením z 23.03.2021 zmenu žalobného návrhu pripustil.

1.2. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že
žalobcovia preukázali svoje vlastnícke právo, keď v katastri nehnuteľnosti sú zapísaní žalobcovia 1/, 2/

ako vlastníci nehnuteľností: pozemky parc. č. XXX X. na G. Č.. XXX, P.. Č.. XXX/XX X. na G. XXXX,
a ako vlastník pozemku P.. Č.. XXX/X X. na G. Č..XXXX, X. X. M..Ú.. M. X. je zapísaná žalobkyňa 3./.
Žalovaný je zapísaný ako vlastník pozemkov parc. č. XXX/X R. P.. Č.. XXX X. na G. Č.. XXXX M..Ú.. M.
X.,susediacispozemkamižalobcov. Žalobcoviav priebehukonaniasúčasnesostatnou zmenoužaloby
predložili Geodetický výkres č. 61/2018 - zameranie, vrátane súradníc meraných bodov, vyhotovený

GEOŠ - g.k., s.r.o. so sídlom Radlinského 28, Bratislava, ktorý autorizačne overil autorizovaný geodet
a kartograf C.. U. Š.H.. Uvedeným geodetickým zameraním s prílohou aktuálne preukazujú zásah do
ich vlastníckeho práva vykonaný žalovaným a to zabratím časti ich pozemkov, ktoré žalovaný i užíva,
vykonáva stavebné úpravy, má tam umiestnené z pohľadu žalobcov neoprávnené stavby. Týmto presne
identifikovali časti pozemkov ku ktorým sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva a to tak,

aby rozsudok bol aj vykonateľný. Na podporu svojho tvrdenia o jednoznačnom vlastníckom práve a
správnom priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. XXX R. P.. Č.. XXX/X R. P.. Č.. XXX kat. územie
M. X. žalobcovia v priebehu konania predložili dôkaz Súkromný Znalecký posudok č. XX/XXXX Ing.
Štefan Špačeka, súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie a týmto geometrickým plánom bola
definovaná aj sporná hranica, platná ako právny stav aj v súčasnosti. Geodeticky zameral oplotenie,

ktoré sa nachádza medzi pozemkami parc. č. XXX R. P.. Č.. XXX/X a parc. č. XXX. Tento geometrický
plán bol do kat. operátu zapísaný a novovzniknuté body 6,7,8,10,11,15 tvoria priebeh spornej hranice
ako právny stav. Zistil, že oplotenie zasahuje do pozemku žalobcov a celková zabratá plocha je 23 m2.

1.2.1. Žalovaný sa v konaní bránil, že užíva len svoje vlastníctvo. Svoje oprávnenie užívať dotknuté

časti nehnuteľností vyvodzoval z vlastníckeho práva nadobudnutého podľa kúpnej zmluvy v r. 2007,
ktorou tieto nehnuteľnosti nadobudol od predošlého vlastníka U.. F., dobromyseľne a v takom stave ako
sa teraz nachádzajú, doposiaľ ich nerušene a pokojne užíva. Rovnako jeho právny predchodca U..
F. nebol ako vlastník a užívateľ nehnuteľností, a aj žalobou dotknutých častí pozemkov, nikdy nikým
rušený, jeho vlastnícke právo nebolo nikdy spochybnené. Uplatnil si námietku vydržania vlastníckeho

práva k dotknutým častiam pozemkov. Žiadal tiež započítať aj dobromyseľnú oprávnenú držbu svojho
právneho predchodcu. V nadväznosti na obranu žalovaného súd ako predbežnú riešil otázku vydržania
vlastníckeho práva žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný nesplnil vyžadované náležitosti pre
vydržanieako dobromyseľnéhooprávnenéhodržiteľaspornýchčastínehnuteľnostípredovšetkýmpreto,
že mu neuplynula 10 ročná doba stanovená zákonom oprávnenej dobromyseľnej držby, od r. 2007

do podania žaloby. Vzhľadom na obranu žalovaného v ďalšom skúmal, či jeho právny predchodca
U.. F. bol dobromyseľným oprávneným držiteľom. Súd prvej inštacnie dospel k záveru, že nemožno
mať zato, že U.. F. bol pri užívaní, nakladaní s pozemkami v dotknutých častiach dobromyseľný.
Naopak na týchto pozemkoch realizoval neoprávnené a aj nepovolené zásahy. Pri stavbe oplotenia
U.. F. došlo k posunu do pozemku žalobcov v časti tak, ako je identifikovaná v geodetickom výkrese,

ktorý je súčasťou výroku rozhodnutia a že aj následné ďalšie stavebné úpravy a drobné stavby boli
realizované na pozemkoch, ktoré neboli vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného a aktuálne
žalovaného, čím bolo neoprávnene zasiahnuté do ich vlastníctva. Právny predchodca žalovaného U..
F. nerešpektoval vlastnícke práva susedného vlastníka pozemkov a konal svojvoľne. Po objektívnomvyhodnotení potom nemožno priznať dobromyseľnosť pri nakladaní s dotknutými časťami pozemkov a
oprávnenú držbu právnemu predchodcovi žalovaného U.. F. a následne ani žalovanému. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné akceptovať námietky vydržania dotknutej časti pozemkov zo strany žalovaného.

K tvrdeniu žalovaného, že lehota na vydržanie mu začala plynúť odo dňa polohopisného a výškového
zamerania terénu z júna 2004 súd nepovažoval za dôvodné. K námietke žalovaného, že si uplatňuje
ochranu dobromyseľného nadobúdateľa súd uvádza, že si ju môže uplatniť len vo vzťahu k pozemkom,
ktoré nadobudol do vlastníctva kúpnou zmluvou od U.. F., t.j. pozemkom, ktorým mu svedčí zápis
v katastri nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva. Pokiaľ dôjde k rozporu medzi kúpnou zmluvou a

vlastníckym právom iného subjektu je rozhodujúca ochrana originálneho vlastníka, teda žalobcov 1/,
2/, 3/, žalovaný nemohol nadobudnúť aj časť pozemkov, ktorá vlastnícky patrí inému subjektu, aj keď
z jeho pohľadu bol dobromyseľný. Vydržať vlastnícke právo nemohol nakoľko mu neuplynula 10 ročná
lehota dobromyseľnej držby. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaný užívaním dotknutých častí pozemkov vo vlastníctve žalobcov, realizáciou stavebných úprav
na nich, neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, koná bez toho, aby k týmto zásahom

mal riadny občianskoprávny titul.

1.3. Svoje rozhodnutie v časti výroku II. rozsudku súd prvej inštancie odôvodil tým, že žalobcovia
preukázali svoje vlastnícke právo k dotknutým častiam pozemkov, ako aj ich neoprávnené užívanie zo
strany žalovaného a zasahovanie do ich vlastníckeho práva. Žalobcovia majú na svojich pozemkoch

zriadené neoprávnené stavby, ktorých vlastníkom je žalovaný, ďalej na ich pozemok zasahuje presah
prístrešku z rodinného domu žalovaného a na ich pozemkoch sú vysadené tuje. Žalovaný namietol v
konaní vecnú správnosť a závery uvedených posudkov, kvalifikáciu Y.. C.. I. P.. vyjadrovať sa k otázke
odstraňovania a spôsobu odstraňovania drobných stavieb, nakoľko nie je znalkyňou z daného odboru
statika stavieb, ďalej namietol, že posudky sú irelevantné nie je ich možné aplikovať, nakoľko analýza

nevyplýva z aktuálnych meraní - pri opornom múre, nebol robený konkrétny geologický prieskum, boli
porovnané iné pozemky v lokalite.

1.3.1. Súd v tomto smere argumenty žalovaného neuznal. Na znalecký posudok je nutné nazerať
ako na striktne formálne vyhotovenú listinu, v ktorej závery a skutkové zistenia sú výsledkom

erudovaného posúdenia skutkových bodov a súčasne sú výsledkom štátom delegovaného oprávnenia.
Súd hodnotí presvedčivosť znaleckého posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu ku zadaniu, logické
odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnoteniu súdu
však nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd prvej inštancie preložené
posudky: Expertízny posudok a Znalecký posudok vyhodnotil ako vecne správne, odôvodnené, nemal

pochybnosti o ich záveroch. K námietke žalovaného o kvalifikácii Y.. I. vyjadrovať sa ku otázke statiky
stavieb súd uviedol, že posudok je vypracovaný Katedrou Geotechniky, ktorá zabezpečuje výučbu
geologickýchageotechnickýchpredmetov,okremgeológie,inžinierskejgeológieajpredmetymechanika
zemín zakladanie stavieb, ich odborná činnosť je zameraná aj na špeciálny geotechnický prieskum,
navrhovanie a monitorovanie stavieb. Súd prvej inštancie potom nemal dôvodné pochybnosti, že takýto

subjekt má dostatok odborných kapacít a prostriedkov, aby bolo možné sa vyjadriť aj k otázke súvisiacej
s odstránením drobnej stavby tak, ako boli opísané v zadaní posudku.

1.3.2. K námietke žalovaného o nevykonateľnosti žalobného návrhu týkajúceho sa odstránenia
elektrickej kabeláže popri oplotení a k námietke, že žalobcovia žiadajú, aby elektrickú kabeláž žalovaný

odstránil z jeho pozemku, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhajú jej odstránenia len
zo svojej časti pozemkov, t.j. častí dotknutých v tomto sporovom konaní. Na pozemkoch žalobcov
sa nachádza plot - neoprávnená stavba, ktorú žiadajú odstrániť, kde v určitej časti je popri ňom
vedená a umiestnená elektrická kabeláž, z ktorej je zabezpečené osvetlenie popri oplotení. Na podporu
uvedeného žalobcovia vyhotovili zo svojho pozemku fotodokumentáciu zachytajúcu osvetlenie popri

oplotení. Súd preto považuje žalobný návrh v znení jeho poslednej zmeny odvolávajúc sa na Geodetický
výkres č. 61/2018, v ktorom sú neoprávnené zásahy a umiestnenie oplotenia, popri ktorom je vedená
elektrická kabeláž za dostatočne identifikované a vykonateľné, bez ohľadu na to, že elektrická kabeláž
tam samostatne nie je zakreslená. Uvedený geodetický výkres je súčasťou rozhodnutia.

1.3.3. K námietke žalovaného o zamedzení prístupu k rodinnému domu po odstránení neoprávnených
zásahov prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovia predložili v tejto súvislosti dôkaz - Geodetický výkres
č. zákazky 121/2021 z 23.09.2021 vyhotovený C.. P. Š., autorizačne overený C.. U. Š.. Z neho grafickej
časti výkresu je zrejmá šírka prístupu v rozmedzí popri rodinnom dome od stavby po hranicu pozemkunajužšie má šírku 1,92 m a popri garáži od stavby po hranicu pozemku má šírku 2,16 m. Uvedené súd
považoval za dostatočné na prístup žalovaného. Žalovaný nepredložil na svoje tvrdenie o narušení
prístupu do rodinného domu iné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia a zistenia žalobcov.

1.3.4. Zamietnutie žaloby pre rozpor výkonu práva s dobrými mravmi prichádza do úvahy len výnimočne,
ak výkon práva na ochranu vlastníctva vážne poškodí užívateľa veci bez toho, aby vlastníkovi preniesol
zodpovedajúci prospech, a vyhovenie žalobe by sa dotýkalo obzvlášť významného záujmu užívateľa.
V danom prípade je súd prvej inštancie názoru, že odstránením uvedených neoprávnených stavieb

nedôjde k vážnemu poškodeniu užívateľa, jedná sa o drobné stavby nachádzajúce sa na hranici
susediacich pozemkoch, ich odstránenie je technický možné navrhnutým spôsobom, v súvislosti s
ich odstránením nie je ani hrozba bezprostredného zrútenia stavby rodinného domu, zatekania do
rodinného domu, prípadne jeho znehodnotenia z estetického hľadiska, nepredpokladajú sa veľké
investičné výdavky ani náročné technické práce spojené s realizáciou ich odstránenia. Žalobcovia o
stavby a tieto zásahy nemajú záujem z dôvodu, že nemajú pre nich hospodárskej využite. Z uvedeného

dôvodu súd prvej inštancie žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému na vlastné
náklady odstrániť uvedené neoprávnené stavby, presah strešnej konštrukcie, vysadené tuje tak, ako je
uvedené vo výroku II. rozhodnutia.

1.4. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie po právnej stránke rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 123, § 135c Občianskeho zákonníka. Vo veci bola sporná pasívna vecná
legitimácia žalovaného, t.j. či žalovaný je stavebník a vlastník uvedeného oporného múru. Žalovaný
oprávnenosť realizácie terénnych úprav a realizáciu parkoviska, oporného múru, oplotenia na cudzom
pozemkuodvodzovalodústneho splnomocneniaasúhlasuosobyP..F.,ktorýsapodľanehoprezentoval
ako právny zástupca vlastníkov - právnych predchodcov žalobcov, rodina I., s tým, že žalovaný bol

len realizátor a nie stavebník. Obranu žalovaného súd prvej inštancie neakceptoval. Osobu p. F.
žalovaný ako svedka v konaní súdu nepredstavil. Ústnu komunikáciu žalovaného s osobou p. F., ako
aj existenciu danej osoby spochybnili aj vlastníci dotknutých nehnuteľností parc. č. XXX - E. I., ktorí
boli v súdnom spore s HMSR. Súhlas nemohol dať p. F., lebo tento nemal ku parc. č. XXX žiaden
vzťah a nebol oprávnený na to od vlastníkov. Vlastníci sa od počínania danej osoby dištancovali. V tejto

súvislosti bolo jedným z vlastníkov podané aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchanie trestného
činu podvodu. Vlastník HMSR žalovanému súhlas tiež nedal. Existencia písomného splnomocnenia,
prípadnej písomnej dohody o súhlase s realizáciou týchto stavieb v mene vlastníkov pozemkov nebola
predložená P.. F. a žalovaným ani v rámci komunikácie na výzvu s mestskou časťou pri výkone
štátneho stavebného dozoru po tom, ako bolo vybudovanie nelegálneho parkoviska zistené. Žalovaný

vo svojej obrane odkazoval na vyhotovený Statický posudok C.. X. z mája 2010 predložený žalovaným
až v súdnom konaní, avšak pri komunikácii žalovaného p. F. s mestskou časťou Statický posudok
nebol nimi vôbec spomenutý, ani nimi predložený. V konaní nebolo vysvetlené čo jeho predloženiu
žalovaným mestskej časti bránilo, keď bol vyhotovený už v máji 2010, stavba oporného múru a
parkoviska bola realizovaná v prvom polroku 2010 a mestská časť v rámci výkonu štátneho stavebného

dozoru začala vec riešiť až v druhom polroku 2010. Terénne úpravy, ako aj stavby oporného múru
a parkoviska boli zrealizované ešte skôr ako došlo k ohláseniu drobnej stavby mestskej časti a to s
odstupom niekoľkých mesiacov. Súd preto obrane žalovaného o existencii súhlasu vlastníka susedného
pozemku s terénnymi úpravami, so zriadením stavieb na cudzom pozemku parc. č. XXX vo vlastníctve
iných osôb neuveril.

1.4.5. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani obranu žalovaného, že postupoval v dobrej
viere za účelom odstránenia nebezpečenstva hroziacej škody na majetku a priľahlej komunikácii.
Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal
vedomosť, že je vedený spor na jemu susediacom cudzom pozemku parc. č. XXX, a kto je vlastníkom

pozemkov parc. č. XXX R. P.. Č.. XXX, či už HMSR alebo rodina I.. S HMSR žalovaný komunikoval,
keď mal v r. 2010 záujem o prenájom pozemku parc. č. XXX. Žalovaný neuvádzal, kedy zistil hrozbu
škody, ako sa táto hrozba prejavovala, či v tomto smere v rámci primeraného zakročenia sa obrátil a
ako najskôr na vlastníka pozemku, ktorý mu bol evidentne známy s upozornením na daný stav - hrozba
škody, alebo s oznámením, že v rámci zakročenia žalovaný vykonáva iné opatrenia - vyhotovenie

Statického posudku a čo s tým sleduje; jedná sa o skutočnosti, ktoré mal žalovaný ako ohrozený vlastník
v prvom rade riešiť s vlastníkmi susedného pozemku. V prípade, že sa jednalo o vážne ohrozenie
ako tvrdí žalovaný, podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal žalovaný právo sa domáhať na
súde, aby tento uložil vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Žalovaný všaktakto nepostupoval a svojvoľne pristúpil k terénnym úpravám a vybudovaniu oporného múru, dokonca
parkoviska s oplotením, čo sa súdu v rámci odvracania hroziacej škody javí ako vybočenie, exces.
Statický posudok žalovaný predkladal až súdu v rámci sporového konania a nie vlastníkovi pozemku v

čase hrozby škody. Súd prvej inštancie preto obranu žalovaného s p. F. a dobrým úmyslom v záujme
odvracania hroziacej škody považoval za nepreukázanú a nedôvodnú.

1.5. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné sa už ďalej zaoberať
námietkami k pravosti dôkazu statického posudku a vyhodnotil, že žalovaný bol jednoznačne

stavebníkom oporného múru, jeho vlastníkom, pričom na terénne úpravy, zriadenie aj parkoviska s
oplotením na pozemku iných vlastníkov nemal od nich oprávnenie, titul. Na uvedený skutkový stav
súd aplikoval § 135c Občianskeho zákonníka, špeciálne ustanovenie k § 126 Občianskeho zákonníka a
usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku a stavby tak, že uložil žalovanému jej odstránenie - dvoch
opornýchmúrovauvedenieterénudopôvodnéhostavu. Pokiaľideoodstráneniedanejstavby,súdprvej
inštanciezastalnázor,ževsúvislostisjejodstránením niejeanihrozbabezprostrednéhozrúteniastavby

rodinného domu, zatekania do rodinného domu, prípadne jeho znehodnoteniu z estetického hľadiska,
nepredpokladajú sa veľké investičné výdavky ani náročné technické práce spojené s realizáciou
odstránenia. Stavba oporného múru s parkoviskom bola podľa žalobcu zriadená na sanáciu svahu v
rozmere pôvodne neoprávnene zabratej plochy 46 m2, aktuálne v zostatku, stavba bola od začiatku
neoprávnená, ale aj nepovolená stavebným úradom, vlastník pozemku v danom čase - HMSR proti

stavbe zakročil. Žalobcovia s týmito stavbami - zostatkami na ich pozemku nesúhlasia, stavby nemajú
využitie ani pre nich a ani pre samotného žalovaného a prvoinštančný súd preto žalobnému návrhu
vyhovel v plnom rozsahu ( výrok III.).

1.6. V ďalšom žalovaný poukazoval nato, že postup žalobcov vo vzťahu k nemu je rozporný s dobrými

mravmi, z ich strany sa jedná šikanózny výkon práva, keď sú mu známe ich stavebné zámery, žiadal
uplatniť zásadu equity. Tieto zásady nemožno v danom prípade aplikovať v prospech žalovaného, lebo
tomu bráni nedovolený zásah žalovaného do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia postupom podľa zákona
chránia svoje vlastníctvo. Bol to pritom sám žalovaný, ktorý v danej lokalite svojvoľne a bez súhlasu
vlastníka postavil na cudzom pozemku stavbu oporného múru, parkoviska, oplotenia, ktorý na pozemku

parc. č. XXX/X M..Ú.. M. X. svojvoľne vybudoval betónové schodisko so zábradlím, ktorý z pozemku
parc. č. XXX v rámci stavebných úprav odstránil zeminu. Súd preto nepovažuje za šikanózny výkon
práva zo strany žalobcov, keď sa domáhajú uvedenia pozemku do pôvodného stavu, aj navezením
zeminy, ktorú predtým žalovaný v rámci realizácie odstránil.

1.7. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 2,3 C.s.p., uložil
žalovanému lehotu na plnenie 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd pritom prihliadol na prípravu a
technické zabezpečenie realizácie uložených povinností podľa žalobného návrhu II., a III.

1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 , § 255 ods. 1 C.s.p., zásady

úspechu. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ boli v spore proti žalovanému vo vzťahu ku všetkým žalobným návrhom
I., II., III. v znení tohto rozsudku v prvoinštančnom konaní plne úspešní. Súd im preto priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške nároku (výrok IV.). Žalobcovia 1/,2/,3/ boli rovnako
plne úspešní v odvolacom konaní a preto im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške nároku (výrok V.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným

uznesením podľa § 262 ods.2 C.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku v spojení s napadnutým opravným uznesením podal v celom rozsahu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd, rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne a prizná mu náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania v rozsahu 100 % . Záver, že U.. R.E.. E. F. pri stavbe oplotenia ako aj
ostatných drobných stavieb na pozemku dobromyseľný nebol a dobu jeho držby nemožno započítať
do celkovej doby vydržania je v rozpore s elementárnymi pojmovými znakmi dobromyseľnej držby. V
bode 66. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že v čase vydania stavebného
povolenia a kolaudačného rozhodnutia neexistovalo schodisko od rodinného domu po ulicu P. E., toto

bolo vybudované dodatočne (čo správne uviedol aj svedok U.. R.. F.) ale z odôvodnenia nie je zrejmé,
aký má súvis s domnelou nedobromyseľnosťou U.. R.. F. vybudovanie schodiska od rodinného domu
po ulicu P. E.. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že vymenované drobné stavby neboli ohlásené a povolené
stavebným úradom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V bode 67. odôvodnenia napadnutéhorozsudku súd prvej inštancie pripisuje zjavne protiprávne konanie C.. X. na úkor a ťarchu U.. R.. F. a
následne žalovaného. C.. X. preukázateľne zavádzal, keď tvrdil, že na predloženom výkrese zapisoval
niektoré kóty, kóty XXXX-XXXX-XXX však nezakresľoval on, pričom opak vyplýva z predloženého

Odborného vyjadrenia znalca z odboru Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo. Pokiaľ súd prvej
inštancie tvrdí, že U.. R.. F. má byť nedobromyseľný, túto nedobromyseľnosť nemôže postaviť na ničím
nepodložených tvrdeniach osoby, ktorá sa fakticky priznala k protiprávnemu konaniu a porušovaniu
svojich odborných povinností. Žalovaný poukázal na bod 68. odôvodnenia napadnutého rozsudku a
nato, že matematický rozdiel medzi oboma hodnotami (8,6 m - 8.37 ml je 0.23 m (23 cm alebo 230 mm),

pričom táto hodnota nekorešponduje ani s rozdielom medzi užívacou a katastrálnou hranicou tak, ako
ju prezentujú žalobcovia. Ako vo svojom Znaleckom posudku č. XX/XXXX uvádza znalec Ing. Štefan
Špaček, kritérium na posudzovanie rozdielov medzi meranými bodmi (inými slovami akceptovateľná
odchýlka) je 0,24 m (podľa stavu techniky od roku 2013, viď vyhláška Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z.). Je nesporné, že nameraná šírka 8,6 m je v hranici
tolerovateľnej odchýlky ustanovenej právnym predpisom. Tvrdenie súdu že došlo k úmyselnému posunu

hranice U.. R.N.. F. (pravdepodobne) z dôvodu, aby mohol na pozemok situovať garáž, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil čestné vyhlásenia pani M., P. M., P.
B. a svedeckú výpoveď pána M. ohľadom priebehu oplotenia, keď z odôvodnenia vôbec nevyplýva na
základe akých skutkových a právnych okolností súd dospel k tomu, že to, čo videli pani M., P.O. M.,
P. B. a o čom vypovedal pán M. sú všeobecné tvrdenia, ktoré neprispeli k bližšiemu objasneniu veci,

hoci všetky osoby v danej lokalite dlhodobo bývajú a spornú hranicu a priebeh spornej hranice videli
na vlastné oči každý deň. V bodoch 70. až 72. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
opätovne nesprávne vyvodzuje záver, že tam vymenované drobné stavby neboli riadne ohlásené.

2.1.1. Žalovaný napadol prípustnosť dôkazu - Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Štefana

Špačeka, ktorý žalobcovia predložili do odvolacieho konania (t.j. po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie č.k. 11C/223/2014-814 zo dňa 30.1.2019) ako súčasť svojho odvolania. Urobili tak teda
v čase, kedy bolo dokazovanie pred súdom prvej inštancie riadne skončené. Predloženie takéhoto
dôkazu v odvolacom konaní nie je prípustné a zároveň išlo o porušenie všeobecnej zásady C.s.p.
o povinnosti sporových strán predkladať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku riadne a

včas. Išlo tak o neprípustný a pre vec procesné irelevantný listinný dôkaz, ktorý súd prvej inštancie
nevykonával (nakoľko dokazovanie uznesením skončil) a odvolací súd ani vykonať nemohol. Po vrátení
veciodvolacímsúdompredsúdprvejinštancienebolznaleckýposudokakosúkromnýznaleckýposudok
(dôkaz) v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy riadne predložený a vykonaný. Žalovaný poukázal
na ustanovenie § 153 ods. 1 C.s.p. a nato, že aplikácia sudcovskej koncentrácie konania je plne v

diskrečnej právomoci súdu (prvej inštancie). Ten však pochybil, keď nielen znalecký posudok, ale aj
iné listinné dôkazy, ktoré on v konaní namietal z dôvodu porušenia zásady sudcovskej koncentrácie
konania, nekriticky preberal a vykonával. V bode 74. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie uvádza, že stavebný úrad v rámci kolaudačného rozhodnutia nie je povinný a ani oprávnený
overovať splnenie podmienok uvedených v stavebnom povolení. Takýto záver súdu prvej inštancie

je v príkrom rozpore s ustanoveniami § 76 a násl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon). Skúmanie podmienok vyhotovenia stavby a jej umiestnenia je
tak povinnosťou stavebného úradu ex lege. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne vec posúdil,
keď dospel k opačnému záveru, že postavenie stavebného úradu v priebehu konania o povolení
užívania stavby je len formálne a stavebný úrad nie je oprávnený a ani povinný kontrolovať projektovú

dokumentáciu. Tu len pripomíname, že ani tento svoj záver súd prvej inštancie riadne neodôvodnil,
hoci v zmysle zásady iura novit curia mu musí byť znenie právnych predpisov (právne posúdenie)
známe. Napadnutý rozsudok je tak arbitrárny, zmätočný a nepreskúmateľný. V bode 76. odôvodnenia
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vyvodzuje nedobromyseľnosť U.. R.. F. aj z toho, že jeho
konanie vo vzťahu ku schodom z ulice Y. a prihradenia časti pozemku pare. č. XXX v rozsahu 20 m2 ako

detské ihrisko bolo svojvoľné vo vzťahu k iným pozemkom. Takýto záver je nesprávny a nemá oporu
v ustálenom a zistenom skutkovom stave. Ohľadom detského ihriska nebol nikdy spor o tom, že toto
nielen U.. R.. F., ale jemu ako žalovanému nepatrí a nachádza sa na pozemku parc. č. XXX. Súd prvej
inštancie nikdy neskúmal pohnútky U.. R.. F. k využívaniu tejto časti pozemku pare. č. XXX, napriek tomu
ich hodnotí a vyvodzuje z nich závery. Z vykonaného dokazovania však nesporne vyplynulo, že nikto z

predchádzajúcich vlastníkov proti takémuto užívaniu nenamietal, nikto nikdy nevyzval U.. R.. F. (ani jeho
ako žalovaného) na odstránenie detského ihriska a o pozemky XXX, XXX/X R. XXX/X sa nikto nestaral
a všetky práce s ich údržbou a sanáciou ostali na pleciach U.. R.. F. a jeho ako žalovaného. Z tohto
dôvodu sa dá konanie U.. R.. F. vysvetliť a pochopiť, ten však (rovnako ako ja) nikdy netvrdil, že tátočasť pozemku, na ktorom je detské ihrisko, mu patrí. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že schody z ulice Y.
postavil U.. R.E.. F. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z čestných vyhlásení pána B. R. P. X., ako
aj z výsluchu pani X. ako svedkyne vyplýva, že tieto schody tam stáli od nepamäti a slúžili na prístup

viacerým vlastníkom susedných pozemkov a aj ako prístup k namontovanému elektromeru. Závery
súdu prvej inštancie o nedobromyseľnosti U.. R.. F. neobstoja. Okrem toho, že na základe vykonaných
dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň vec aj nesprávne
právne posúdil. Pri posudzovaní dobromyseľnosti U.. R.. F. súd prvej inštancie postupoval v rozpore s §
130 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka, keď nevychádzal z (hoc aj vyvrátiteľnej) domnienky, že

v prípade pochybností má predpokladať, že držba je oprávnená, ale naopak, z nedobromyseľnosti U..
R.. F., ku ktorej následne hodnotil dôkazy. Bez akéhokoľvek vecného súvisu vinil U.. R.. F. z konania,
ktoré nevykonal (stavba prístrešku, stavba schodov z ulice Y.), akékoľvek konanie U.. R.. F. bez ďalšieho
hodnotil ako úmyselne protiprávne (oplotenie detského ihriska). Súd prvej inštancie hodnotil dôkazy
ohľadom vydržania spornej časti pozemku v rozpore s § 191 C.s.p., tieto nehodnotil vo vzájomnej
súvislosti a neprihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Súd prvej inštancie v bodoch 18. až 21. odôvodnenia spomína kúpne zmluvy, ktorými žalobcovia
nadobudli pozemky parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X R. XXX/XX (ďalej ako „KZ“), ďalej ich však nijako
nevyhodnocuje. Rovnako ich nevyhodnocuje ani v súvislosti s ďalšími dôkazmi - najmä s ZP Ing.
Špačeka z pohľadu prípustných odchýlok pri zameriavaní meraných bodov.

2.2. K odstráneniu oplotenia (výrok II.) žalovaný uviedol, že ide o tzv. súvisiaci výrok s I. výrokom
napadnutého rozsudku, a preto odkazuje na jednotlivé skutočnosti, odvolacie body a odvolacie dôvody
uvedené vyššie v tomto odvolaní, ktoré sú dostatočné na to, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok ako celok tak, že žalobu žalobcov zamietne. V bodoch 82. a nasl. odôvodnenia napadnutého
rozsudku sa súd prvej inštancie osobitne zaoberal, či je možné vyššie popísané drobné stavby naozaj

odstrániť. Skutkovo pritom vychádzal len z Expertízneho posudku Y.. C.. L. I., P.. zo dňa 06.03.2017
(ďalej ako „Expertízny posudok“) a Znaleckého posudku prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD., č. XX/XXXX
zo dňa 11.4.2017 (ďalej ako „Znalecký posudok DM“). V Expertíznom posudku sa Y.. C.. I. venuje, okrem
iného, odstráneniu stavieb resp. častí stavieb, o ktorých žalobcovia tvrdia, že im presahujú na pozemok
pare. č. XXX. Z celého textu posudku však nie je zrejmé, na základe akých skutkových a odborných

okolností dospela Y.. C.. I. k tomuto záveru, z čoho vychádzala, kedy a ako skúmala jednotlivé časti
stavby (stavieb), ktoré žiadajú žalobcovia odstrániť. Y.. C.. I. nemala nikdy povolenie žalovaného na
vstup na jeho pozemky, ani na žiadne expertízne skúmanie jeho majetku a preto sa nemohla riadne
oboznámiť s technickým stavom a charakterom skúmaných častí stavieb a prísť tak k relevantným
výsledkom. Z verejne dostupných zdrojov nevyplýva, že by Y.. C.. I. bola znalcom v odbore statiky

stavieb, je preto otázne, či ide skutočne o posudok experta a či z neho možno vyvodzovať závery,
ktoré z neho súd prvej inštancie vyvodil. Posudok je tiež s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
zmätočný a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie bol povinný Expertízny posudok ako dôkaz riadne
vykonať a hodnotiť, čo však nespravil a nekriticky ho bez ďalšieho prebral. Súd prvej inštancie v bode
92. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že hodnotil jeho presvedčivosť, logické odôvodnenie

a súlad s inými dôkazmi, ako sa však vysporiadal s námietkami žalovaného o úplnej absencii skúmania
jednotlivých stavieb, ktoré sa majú odstrániť ako aj zvyšným námietkam žalovaného, to už neuvádza
ani nevysvetľuje. Tvrdenie súdu prvej inštancie o kvalifikácii Y.D.. C.. I. vyjadrovať sa k otázke statiky
stavieb z dôvodu, že Expertízny posudok bol vypracovaný Katedrou geotechniky (bod 92. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ani znalec prof. Ing.

Majdúch nemal nikdy povolenie žalovaného na vstup na jeho pozemok, ani na žiadne expertízne
skúmanie stavieb, súčasťou posudku rovnako nie je ani projektová dokumentácia vyhotovenia stavieb,
ktoré sa majú úplne alebo čiastočne odstrániť. Súd prvej inštancie bol povinný aj Znalecký posudok
DM ako dôkaz riadne vykonať a hodnotiť, čo však nespravil a nekriticky ho bez ďalšieho prebral. S
námietkami žalovaného k jeho obsahu sa nijako nezaoberal. Obsahom dokazovania po vrátení veci

odvolacím súdom súdu prvej inštancie bol aj priebeh elektrickej kabeláže pozdĺžne uloženej pri oplotení
a nachádzajúcej sa údajne na pozemku žalobcov. Ako vyplynulo z predložených dôkazov, táto kabeláž
je uložená pozdĺž oplotenia, avšak hlboko na pozemkoch žalovaného a nijakým spôsobom nezasahuje
do pozemku žalobcov. Aj napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol o jej odstránení.

2.3. K zásahu do vlastníckeho práva žalobcov a jeho odstránenie (výrok III.) žalovaný uviedol, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti je nesprávny a vadný odporuje zistenému
právnemuaskutkovémustavu,jenepreskúmateľnýazmätočný.Súdprvejinštanciemuakožalovanému
nariadil, aby sa zdržal zásahu do vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom parc. č. XXX, XXX/X R.XXX/XX a to v rozsahu plochy 3 m2 medzi bodmi O-N-R, ktoré sú vyznačené v geodetickom výkrese č.
61/2018vyhotoviteľaGEOS-g.k.,s.r.o.(ďalejako„GV“)ageodetickyidentifikovanévzoznamesúradníc
meraných bodov, ktoré sú súčasťou napadnutého rozsudku (ku samotnému GV a zvyšným listinám,

ktorésúprílohounapadnutéhorozsudkusaosobitnevyjadrujemnižšievtomtoodvolaní).Zpredloženého
GV však takýto zásah nevyplýva. Priložený GV určil plochu domnelého zásahu označenú bodmi O-
N-R ako súčet čiastkových plôch 0,03 m2 + 2,59 m2 + 0,07 m2, a teda spolu 2,69 m2. Maximálny
možný domnelý zásah je tak 2,69 m2 a nie 3 m2, ako to nesprávne žiadali žalobcovia a ako im to
priznal aj súd prvej inštancie. Z GV zároveň vyplýva, že domnelý zásah v rozsahu 0,07 m2 má byť na

parcele č. XX/X, napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie, ako aj žalobcovia označili túto parcelu
ako parcelu s parc. č. XXX/X. Súd prvej inštancie, pokiaľ by riadne hodnotil dôkazy mal uvedené zobrať
do úvahy a žalobu žalobcov v tejto časti zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v rámci
kontradiktórneho konania. Uviedol, že oporný múr staval z nutnosti - v rámci odvracania hroziacej škody
pri zosúvaní svahu, zaplavovaní komunikácie P. E. blatom počas búrok a z dôvodu, že nestabilný svah
spôsoboval poruchy schodiska k mojej nehnuteľnosti. Na správne vykonanie zabezpečenia svahu si dal

vypracovať Statický posudok od C.. X.. Závery z tohto posudku, ani potrebu jeho vypracovania súd prvej
inštancie nespochybnil. Súd prvej inštancie vyvodzuje zo skutočnosti, že tento statický posudok C.. X.
nebol predložený L.. F. pri komunikácii s mestskou časťou M. X., prípadne nebol zaslaný vlastníkom
susedných pozemkov nesprávne závery, ktoré sú aj vo vnútornom rozpore s inými zisteniami súdu prvej
inštancie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetný statický posudok si dal vypracovať on

ako žalovaný, nie L.. F., ktorý v tejto veci komunikoval s príslušným stavebným úradom. Rovnako z
vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastník dotknutých pozemkov nebol ustálený, prebiehal súdny
spor o vlastníctvo a ani jeden z možných vlastníkov nejavil o starostlivosť a udržiavanie pozemkov
záujem. Statický posudok C.. X. slúžil na účely realizácie stavby ako takej a z dôvodu dosiahnutia účelu
- sanácie svahu, nie za účelom oboznámenia a rokovania s domnelými vlastníkmi pozemkov, ktorý o

údržbu nejavili záujem. Žalobcovia predložili aj k týmto skutočnostiam do súdneho spisu Expertízny
posudok Y.. C.. L. I., P.. zo dňa 06.03.2017 (ďalej ako „Expertízny posudok“) a Znalecký posudok prof.
Ing. Dušana Majdúcha, PhD., č. XX/XXXX zo dňa 11.4.2017 (ďalej ako „Znalecký posudok DM“), z
ktorých súd prvej inštancie vychádzal. Oba listinné dôkazy namietal, pričom súd prvej inštancie sa s jeho
námietkami nevysporiadal buď vôbec, alebo nesprávne a rozporne. Z Expertízneho posudku, ktorý má

analyzovať stabilitu svahu na dotknutých pozemkoch, kde bol postavený oporný múr vyplýva, že tento
nevychádza z aktuálnych meraní priamo na týchto pozemkoch a priamo v miestach, kde boli zosuvy
indikované. Znalecký posudok DM má podľa svojho obsahu podkladov vychádzať práve z Expertízneho
posudku, čo samo o sebe je spôsobilé spochybniť jednotlivé závery tohto Znaleckého posudku DM.

2.3.1. Žalovaný poukázal ďalej nato, že súd prvej inštancie sa tiež nijako nevysporiadal s námietkou
porušenia sudcovskej koncentrácie konania. Oba posudky ako dôkazné prostriedky boli vyhotovené
06.03.2017 (Expertízny posudok) a 11.04.2017 (Znalecký posudok DM). Pojednávanie vo veci samej
bolo 02.06.2017, t.j. v čase, kedy mali žalobcovia k dispozícii oba posudky a napriek tomu ich
nepredložili. Súd prvej inštancie správne uvádza, že nie je oprávnený hodnotiť odborné závery

znaleckých posudkov alebo odborných vyjadrení, uvedené však a priori neznamená, že má rezignovať
na hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu predloženého v súdnom konaní. Právna teória uvádza,
že aj znalecké posudky (odborné vyjadrenia) súdy hodnotia podľa pravidiel hodnotenia dôkazov
upravených v čl. 15 ako aj v § 191 C.s.p. V prípade znaleckých posudkov (odborných vyjadrení) tak bol
súd prvej inštancie povinný hodnotiť (i) kritérium osoby znalca, (ii) obsah znaleckého posudku (logická

analýza skutočností ako výsledok konkrétnej vlastnej znaleckej činnosti a to, či znalec vyhodnocuje
všetky skutočnosti a zistenia - teda aj tie, ktoré nezodpovedajú jeho záverom) a obsah záveru posudku
(záver je logickým a prirodzeným vyústením všetkých skutočností, ktoré sú pre posúdenie významné a
ktoré nie a prečo) a (iii) formálne kritérium (náležitosti znaleckého posudku podľa príslušných právnych
predpisov). Súd prvej inštancie však nekriticky prebral Expertízny posudok a Znalecký posudok DM a

ním vznesené námietky, podložené elementárnymi logickými úvahami, ignoroval. Súd prvej inštancie
pochybil aj pri vykonaní a hodnotení dôkazu - Projekt stavby - Nové oporné steny vypracovaného
spoločnosťou SOLING s.r.o., IČO: 36 685 003, Ondrejovova 28, 821 03 Bratislava, keď tento hodnotil
v rozpore s pravidlami hodnotenia dôkazov a už vôbec nie vo vzájomnej súvislosti s Expertíznym
posudkom a Znaleckým posudkom DM. Z bodu 103. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že

súd prvej inštancie Projekt stavby ako dôkaz ním predložený vykonal. V bode 105. a nasl. odôvodnenia,
kde súd prvej inštancie uvádza dôkazy, z ktorých vychádzal sa však Projekt stavby nenachádza. Takýto
postup a opomenutie reálneho zhodnotenia vykonaného dôkazu súd prvej inštancie nijako nevysvetlil,
čím zaťažil napadnutý rozsudok zmätočnosťou a nepreskúmateľnosťou. Z obsahu Projektu stavbypritom vyplýva, že na susedných pozemkoch parc. č. XXX/X R. XXX/X k pozemkom parc. č. XXX/
X R. XXX došlo počas konania pred súdom prvej inštancie k zosuvu svahu a musela nastúpiť jeho
sanácia. Samotný Projekt stavby v časti S-01, úvod uvádza, že k zosuvu už došlo a je treba „zabezpečiť

svah ...a zosúvajúcu sa zeminu“. Ak by súd prvej inštancie postupoval riadne a správne a všetky dôkazy
by hodnotil samostatne a vo vzájomnej súvislosti jednoznačne by dospel k záveru, že Expertízny
posudok ako aj Znalecký posudok MD nie sú pre vec relevantné, lebo neberú do úvahy aktuálny
stav pozemkov, ale staré a neaktuálne merania. Súd prvej inštancie vecne správne posúdil lehotu na
vykonanienápravyakonedostatočnekrátkuapredĺžiljuna60dní,anitátovšaknezodpovedáaktuálnym

a všeobecne známym podmienkam a lehotám v stavebníctve. Pre všeobecne známe nepomerne dlhé
lehoty ohľadom dodávky stavebných materiálov a absolútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily nie
je objektívne možné v lehote určenej súdom prvej inštancie takto rozsiahle stavebné úpravy vykonať.
Už len vypracovanie samotnej projektovej dokumentácie časovo zaberie celú uloženú lehotu. Aktuálne
adekvátna dĺžka lehoty na vykonanie nápravy nemôže byť kratšia ako 180 dní.

2.4. Ku Geodetickému výkresu č. 61/2018 vyhotoviteľa GEOŠ - g.k., s.r.o. (ďalej ako „GV“) vrátane
k nemu prislúchajúcich listín žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v zmysle Opravného uznesenia
priložil k napadnutému rozsudku prílohy, ktoré však nespĺňajú náležitosti elektronického dokumentu,
neboli riadne súdom autorizované a nemajú oporu v súdnom spise a vykonanom dokazovaní. GV
spoločne s listinami k nemu prislúchajúcimi založili žalobcovia len v listinnej forme, nikdy nie riadne a

správne konvertované do jeho elektronickej podoby podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o e-governmente.
Súčasťou Opravného uznesenia je však scan GV a iných listín podpísaný kvalifikovaným elektronickým
podpisomprávnehozástupcužalobcovsdátumomvyhotovenianasledujúcompovyhláseníapísomnom
vyhotovení napadnutého rozsudku vo veci samej. Prílohy priložené k Opravnému uzneseniu neboli
súdom prvej inštancie autorizované a z ich obsahu vôbec nie je zrejmé, či sú totožné s listinami,

ktoré súd prvej inštancie poňal do uznesenia o prípustnosti zmeny petitu žalobcov. Žalovaný namietal
neprípustnosť pripájania rôznych príloh k rozsudku, nakoľko takýto postup Civilný sporový poriadok ani
explicitne nepripúšťa. Odvolací súd sa vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí k uvedenej problematike
vyjadril (bod 15.3.1. jeho rozhodnutia), poukázal na vyhlášku č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a
kancelárskom poriadku, konkrétne na § 58 ods. 4, ktorý uvádza, že ak sa rozsudok skladá z viacerých

listovalistín,tietomajúbyťspojenédojednéhocelku.Tujepotrebnéuviesť,ževyhláškajepodzákonnou
normou a nemôže zákonu odporovať, Navyše uvedené ustanovenie nereflektuje zmenu sporového
kódexu (OSP na C.s.p.), ktorý v § 220 taxatívne uvádza, aké sú a majú byť náležitosti rozsudku, od jeho
záhlavia, cez výrokové vety, odôvodnenie a poučenie. Ak aj prijmeme takýto výklad o prípustnosti príloh
k rozsudku, GV ako aj k nemu prislúchajúce listiny musia byť súčasťou výroku a nesmú nasledovať

po odôvodnení a poučení, pričom musia tvoriť jednotnú súčasť rozsudku tak po obsahovej ako aj po
technickej stránke, čo zjavne v tomto prípade nebolo splnené.
2.5. Záverom žalovaný uviedol, že po nadobudnutí pozemkov od U.. R.. F. do jeho vlastníctva, až
do podania žaloby rovnako žiadna osoba nerozporovala priebeh užívacej hranice medzi susednými
pozemkami. Pokojný stav priebehu užívacej hranice tak nebol od roku 1997 do roku 2014 (podania

žaloby žalobcov), t. i. sedemnásť rokov nikým rušený. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
v konaní poskytoval formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho
súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1Cdo/48/2010 majú súdy poskytovať taký výklad a aplikáciu
práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1./,2./,3./, ktorý žiadali aby odvolací súd napádaný
rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia sp. zn. 11C/223/2014-1378 zo dňa
11.05.2022 v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

3.1. K hmotnoprávnej námietke vydržania žalovaného poukázali na jeho argumentáciu uvedenú v
odvolaní a nato, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, keď v bode 64.
napádanéhorozsudkuuviedol,žekolaudačnérozhodnutierodinnéhodomužalovaného(kolaudovaného
ešte jeho právnym predchodcom U.. F.) sa netýka stavby oplotenia predstavujúceho hraničný zásah
do pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie pritom v napádanom rozsudku neuvádza,

že v spise sa nachádza ortofotomapa dotknutého pozemku z r. 2000 ako to nesprávne interpretuje
žalovaný. Súd prvej inštancie uvádza iba to, že cit. „podľa snímky ortofotomapy predloženej žalobcami
sa oplotenie pozemku ku dňu kolaudácie v r. 2000 na snímke nenachádzalo.“ Súd prvej inštancie teda
neuvádza, že ortofotomapa založená v spise bola z r. 2000 (ako tvrdí žalovaný), ale že z nej vyplýva,že v r. 2000 nemohlo byť postavené oplotenie pozemku, nakoľko sa na ortofotomape nenachádza. V
tejto súvislosti vôbec nie je zrejmá podstata odvolacieho dôvodu žalovaného, ktorý sa totiž ani nesnažil
spochybniť záver súdu prvej inštancie, že oplotenie nebolo súčasťou kolaudačného rozhodnutia a

že ho U.. F. realizoval sám neskôr, čo vyplýva aj z jeho vlastného vyjadrenia ako svedka (viď bod
28. a 64. napádaného rozsudku). Ak teda U.. F. uviedol, že „oplotenie bolo súčasťou stavebného
povolenia “ a súčasne že „pochybuje že sa to ohlasovalo“ (viď bod 29. napádaného rozsudku), súd prvej
inštancie dospel v bode 64. napádaného rozsudku k správnemu záveru, že kolaudačné rozhodnutie
(a teda ani stavebné povolenie) domu sa netýkalo oplotenia, keďže toto oplotenie sa nenachádza na

fotografiách ortofomáp zhotovených po kolaudácii rodinného domu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
správne poukazuje aj na Notársku zápisnicu N 42/2017, Nz 950/2017 NCRIs 953/2017 spísanou
notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou (bod 41. napádaného rozsudku), podľa ktorej sa na webovej
stránke U.. F. S..E..W. nachádzala fotografia realizácie rodinného domu žalovaného bez postaveného
oplotenia. Práve táto detailná fotografia stavu pozemku po kolaudácii domu žalovaného zachytáva
stav, kde žiadne oplotenie pozemku neexistovalo a pozemok je neoplotený. Z tejto skutočnosti správne

vychádzal aj súd prvej inštancie. Na základe uvedených skutočností je viac ako dôvodné, že súd
prvej inštancie sa nepriklonil k vyjadreniu U.. F. (že súčasťou stavebného povolenia rodinného domu
žalovaného bolo aj oplotenie), ale že vychádzal z objektívnych listinných dôkazov, z ktorých vyplýval
opak (t.j. že oplotenie v čase kolaudácie rodinného domu neexistovalo a teda ani nemohlo byť súčasťou
kolaudačného rozhodnutia). Tento záver pritom paradoxne vyplýva aj so samotného vyjadrenia U.. F.,

keď tento uviedol, že „oplotenie staval dávno po kolaudácii“ (bod 29. napádaného rozsudku). Rovnako
správny skutkový záver vykonal súd prvej inštancie v bode 66. napádaného rozsudku, podľa ktorého
z projektovej dokumentácie rodinného domu žalovaného vypracovanej v rámci stavebného konania
vyplýva že vonkajšie schody až po ulicu P. E.D. nie sú v projektovej dokumentácii zakreslené, t.j.
výkresy nezobrazujú vonkajšie schody až po túto ulicu. Rovnako správny je skutkový záver v bode

66. napádaného rozsudku, že súčasťou projektovej dokumentácie a teda samotného stavebného a
kolaudačného konania neboli ani iné exteriérové a terénne úpravy okolo rodinného domu ani stavebným
úradom v rámci ohlásenia povolené drobné stavby: pletivový plot, murované oplotenie z bielych tehál,
sokel, schody, prístrešok, pozdĺž celého domu až k ulici. Na základe vyššie uvedeného dospel súd
prvej inštancie k správnemu záveru v bode 75. napádaného rozsudku, že oplotenie vybudoval U.. F.

tak, že došlo k jeho posunu do pozemkov žalobcov, tak ako je to definované v geodetickom výkrese,
ktorý je súčasťou výroku rozhodnutia. Žalovaný uvádza vo svojom odvolaní zavádzajúce tvrdenie, že
podľa súdu prvej inštancie mal stavbu prístrešku zrealizovať U.. F., pričom v skutočnosti ho zrealizoval
sám žalovaný. Takéto tvrdenie súdu prvej inštancie sa nikde v napádanom rozsudku nenachádza. Z
hľadiska posúdenia dobromyseľnosti U.. F. je pritom úplne bez právneho významu, či okrem oplotenia

realizoval aj ďalšie drobné stavby so zásahom do pozemkov žalobcov, resp. či nejaké z nich realizoval
aj sám žalovaný. Samotné oplotenie totiž predstavuje hraničný zásah do vlastníctva žalovaných a toto
zrealizoval jednoznačne U.. F.. Ak teda U.. F. podľa jeho vlastného tvrdenia nemal dôvod ním realizované
oplotenie posúvať (bod 28. napádaného rozsudku), z vykonaného dokazovania je viac ako zrejmé, že
bez ohľadu na toto tvrdenie oplotenie jednoznačne v spornej časti do pozemkov žalobcov posunul (bod

75. napádaného rozsudku). Pokiaľ ide o samotný prístrešok, žalovaný mal síce povolenie na stavbu
prístrešku formou ohlášky, ale nemal povolenie na stavbu prístrešku na pozemku žalobcov, ale iba
na vlastnom pozemku. Jedná sa teda taktiež o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku. Žalovaný
staval prístrešok až po podaní žaloby, keď mu už bolo jasné, že mu pozemok za oplotením nepatrí. Vo
vytyčovacom náčrte č. 111/2001 z r. 2001 bola vytýčená hranica pozemkov na objednávku MČ V. - M.

X.. Táto hranica bola podľa znaleckého posudku Ing. Špačka už vtedy určená a je dodnes nezmenená.
V tomto vytýčení sa zameranie drobných stavieb na pozemku žalovaného neuvádza a to ani v grafickej
a ani v textovej časti dokumentácie. Argumentácia žalovaného, že mali byť zamerané aj drobné stavby
v tomto zameraní je teda vecne nepodložená, nakoľko samotné zameranie na ne nijako neodkazuje
a ani ich nespomína. Tvrdenie žalovaného, že na preukázanie skutočnosti, či všetky drobné stavby

zasahujúce do pozemkov žalobcov boli predmetom povoľovacieho procesu bolo potrebné pripojiť všetky
stavebné spisy je bez právneho významu. Ak totiž uvedené drobné stavby neboli povolené, nemohli
byť ani súčasťou žiadneho administratívneho spisu. Súd prvej inštancie vychádzal z kolaudačného
rozhodnutia rodinného domu žalovaného, kde veľmi precíznou analýzou dospel k záveru že jeho
súčasťou nie sú žiadne drobné stavby zasahujúce do vlastníctva žalobcov (viď bod 66. napádaného

rozsudku).

3.1.1. Skutočnosť, že znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. Štefana Špačeka predložili žalobcovia
v odvolacom konaní nie je podstatné, nakoľko na tento znalecký posudok poukazovali opakovaneaj následne v prvostupňovom reinštančnom konaní. V žiadnom prípade teda nie je možné súhlasiť,
že v prípade znaleckého posudku č. XX/XXXX ide o procesné neprípustný dôkaz. Naopak je ale
potrebné pokladať za neprípustné laické hodnotenie záverov znaleckého posudku Č.. XX/XXXX zo

strany právneho zástupcu žalovaného v odvolaní ako aj laické vypočítavanie tzv. odchýlky v zmysle
geodetických predpisov. Takýto postup (laické hodnotenie záverov znaleckého posudku a posudzovanie
odborných činností pre oblasť inú ako je právo) je v príkrom rozpore s rozsiahlou ustálenou judikatúrou
(napr. NSČR sp. zn. Pls 3/1980 NSSR, sp. zn.: 7 Cdo 41/2010, 6 Obdo 33/2009, 6 Obdo 31/2008, 1
Obdo 5/2012,5Obo/l8/2017, KS BA 4Co/4/2020 a 4CoPr/14/2017) ako aj odbornou literatúrou (Števček,

Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. Civilný sporový poriadok, edícia Veľké
komentáre C.H.BECK 2016, k § 208, str. 772). Právna úprava neumožňuje právnemu zástupcovi strany
sporu (a rovnako tak ani sudcovi) v civilnom sporovom konaní odborne argumentovať v odbore geodézia
a kartografia (a ani v žiadnej inej odbornej oblasti okrem práva). Rovnako odvolaciemu súdu neprináleží
tieto laické úvahy žalovaného hodnotiť a teda ide o argumentáciu, ktorá je úplne nadbytočná a bez
akéhokoľvek právneho významu. Žalovaný nesprávne interpretuje napádaný rozsudok, keď tvrdí, že

podľa súdu prvej inštancie postavenie stavebného úradu v priebehu konania je len formálne a stavebný
úrad nie je oprávnený ani povinný kontrolovať projektovú dokumentáciu. Takéto tvrdenie sa nikde v
napádanom rozsudku nenachádza. Súd prvej inštancie v bode 74. napádaného rozsudku uvádza len
to, že „stavebný úrad neoveruje geometrické zameranie realizované stavebníkom a to ani vo vzťahu
ku umiestneniu stavby, stavebný úrad nerieši a nepremeriava na miestnej ohliadke hranice medzi

pozemkami, neuskutočňuje kontrolné merania umiestnenia stavby, lebo nie je na to ani oprávnený
a nemá na to ani príslušné technické prostriedky a kapacity, aby sa týmito otázkami zaoberal". Súd
prvej inštancie teda netvrdí, že stavebný úrad nie je oprávnený ani povinný kontrolovať projektovú
dokumentáciu, ale že na miestnej obhliadne nerieši ani nepremeriava skutočné umiestnenie stavby na
pozemkoch. Z tohto pohľadu je odvolacia námietka žalovaného nepresná a zavádzajúca. Súd prvej

inštancie vo vzťahu k nedobromyseľnej držbe zabratej časti pozemkov U.. F. uviedol veľmi presvedčivý
záver najmä v bode 68. napádaného rozsudku. Bagatelizovanie tejto skutočnosti nezrozumiteľnými
tvrdeniami o veľkosti dámskej obuvi zo strany žalovaného je bez akéhokoľvek právneho významu.
Rovnako bez právneho významu je tvrdenie žalovaného, (i) že z geodetických zameraní, z ktorých
niektoré si nechal vyhotoviť sám U.. F. nevyplýva zásah do vlastníckeho práva žalobcov, (ii) že súd

prvej inštancie dáva prednosť dolóznemu konaniu svedka X. na ťarchu U.. F., (iii) že správanie U.. F.
sa dá ľudsky pochopiť a (iv) že nevedno prečo súd prvej inštancie vyhodnocuje vyjadrenia žalovaným
navrhovaných svedkov k priebehu hranice pozemkov ako dôkazy, ktoré neprispeli výrazne k objasneniu
veci. Uvedené geodetické zamerania neboli totiž vyhotovované za účelom definovania zásahu do
vlastníctva žalobcov a teda logicky v nich tieto zásahy ani nemajú byť prečo obsiahnuté. Popieranie

výpovede p. X. zo strany žalovaného, že tento nevpisoval všetky kóty do projektovej dokumentácie
rodinného domu žalovaného nesúvisí s meritom veci. Podstatné v tejto súvislosti je iba to, že všetky
podklady k projektu rodinného domu dostal C.. X. D. U.. R.. F. ako odborne kvalifikovanej osoby, ktoré C..
X. už sám nekontroloval. S meritom veci nesúvisí ani výstavba detského ihriska (ktoré bolo odstránené
z pozemkov žalobcov pred rozhodnutím súdu vo veci samej) ani výstavba schodov od Y. ulice (ktoré boli

odstránené na základe prvého rozsudku prvoinštančného súdu vo veci). Uvedené súd prvej inštancie
uviedol iba na dokreslenie skutkového stavu, že ako žalovaný, tak aj jeho právny predchodca U.. F. mali
tendenciuvminulostidopozemkovvovlastníctvežalobcovzasahovať.Súdprvejinštancietakistovbode
69. napádaného rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil, prečo pokladá výpovede žalovaným
navrhovaných svedkov P.. M., P.. M. R. P.. B. za všeobecné, nakoľko z nich nevyplývali konkrétne

závery ohľadne priebehu stavby oplotenia zrealizovaného U.. F. a nakoľko z dokazovania vyplynulo, že
pôvodný plot „bol vlastne rozpadnutým“ . N tomto smere je nutné stotožniť sa so záverom súdu prvej
inštancie, že „svedok potom pri výstavbe nového oplotenia U.. F. nemohol v teréne zaznamenať, že
reálne došlo k posunu do pozemku žalobcov“. Takéto vysvetlenie zo strany súdu prvej inštancie je viac
ako zrozumiteľné a presvedčivé.

3.2. K hodnotenie znaleckých posudkov vo vzťahu k možnosti odstráneniu drobných stavieb z pozemkov
žalobcov a k odvolacej argumentácii žalovaného žalobcovia uviedli, že vykonanie dôkazu znaleckým
posudkom a hodnotenie jeho záverov podlieha procesným pravidlám uvedeným v § 208 C.s.p. vo väzbe
na ust. § 191 C.s.p. Je potrebné uviesť, že už stanovisko Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Pls 3/1980
sa uznieslo na názore, že ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže

ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo
inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného
znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku . Z vyššie uvedenej
základnej premisy hodnotenia znaleckého posudku ako dôkazu súdom vychádza neskoršia súdnaprax najvyšších súdnych autorít vrátane ustálenej judikatúry po prijatí C.s.p. ako nového procesného
predpisu (Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/41/2010, 6Obdo/33/2009, 6Obdo/31/2008,
1Obdo/5/2012, 5Obo/18/2017, rozsudky Krajského súdu Bratislava sp zn. 4Co/4/2020, 4CoPr/14/2017).

Je zrejmé, že odvolacia námietka žalovaného smerujúca k posudzovaniu Expertízneho posudku Y.. L..
L. I. P.. zo dňa 06.03.2017 a Znaleckého posudku prof. Ing. Dušana Majdúcha PhD. zo dňa 11.04.2017
zo strany súdu prvej inštancie je nesprávna. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval v súlade
s § 208 vo väzbe na § 191 C.s.p., ale najmä v zjavnom súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít,
ktorá je ustálená prakticky od r. 1980. Žalovaný vo svojej odvolacej námietke neuviedol žiadny dôvod,

prečo by sa mal súd prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít odchýliť
a závery znalcov nahradiť na základe laických úvah žalovaného. Z bodov 83., 84. a 119. napádaného
rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie závery znaleckých posudkov akceptoval, nakoľko vo vzťahu k
nim nemal dôvod mať akékoľvek pochybnosti, keďže žalovaná strana sa počas konania nijako nesnažila
závery znaleckých posudkov vyvrátiť zabezpečením iných súkromných znaleckých posudkov. Nakoľko
žalovaným tvrdené nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k znaleckým posudkom je podstatou jeho

odvolacej námietky, je zrejmé že jeho odvolanie ani v tomto smere nemôže obstáť.

3.3. Čo sa týka hodnotenia znaleckých posudkov žalovaný cituje odbornú literatúru ohľadne
metodologického postupu hodnotenia znaleckého posudku, no zároveň opomína, že tá istá odborná
literatúra neumožňuje hodnotenie samotných záverov znaleckého posudku. Na laické námietky

právneho zástupcu žalovaného ohľadne záverov znaleckých posudkov teda súd prvej inštancie nemohol
prihliadať. Žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza ani to, ako by mali byť závery posudkov Y.. L.. L. I.
P.. a prof. Ing. Dušana Majdúcha PhD. v rozpore so závermi ním predloženého znaleckého posudku
Ing. Vyskoča a už vôbec nie s projektom spoločnosti SOLING, s.r.o. Všeobecnú lehotu na plnenie
rozsudku môže súd v odôvodnených prípadoch podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. predĺžiť, čo v danom

prípade aj urobil a žalovanému na odstránenie nelegálnych zásahov do vlastníctva žalobcov stanovil
lehotu 60 dní. Žalovaný uvádza vo svojom odvolaní len všeobecné tvrdenia, že 60 dní je vzhľadom na
všeobecné podmienky a lehoty v stavebníctve krátka doba a že na vykonanie nápravy je nevyhnutná
lehota minimálne v rozsahu 180 dní. Takémuto všeobecnému tvrdeniu bez podloženia konkrétnych
dôvodov podľa žalobcov nie je možné vyhovieť. V danom prípade ide o drobné stavby a na odstránenie

nelegálnych zásahov nepotrebuje žalovaný žiadny projekt (nakoľko žalovaný v odvolaní uvádza, že len
vytvorenie projektovej dokumentácie časovo zaberie celú uloženú lehotu).

3.4. Záverom žalobcovia k hodnoteniu geodetického výkresu č. 61/2018 ako neoddeliteľnej prílohy
prvoinštančného rozsudku a k argumentom žalovaného uviedli, že nie je pravdou, že geodetický výkres

č. 61/2018 spolu s prílohami nebol doručovaný súdu elektronicky do dátovej schránky. Žalobcovia
podaním zo dňa 22.12.2020 podávali na súd zmenu žaloby spolu s geodetickým výkresom č. 61/2018
a jeho prílohami v elektronickej podobe, t.j. v súlade so zákonom č. 305/2012 Z.z. o e-governmente.
Keby aj bolo pravdou, že uvedené listiny by žalobcovia zastúpení právnym zástupcom podávali
na súd v listinnej forme, v praxi by to znamenalo iba dovyrubenie poplatku 20,- € za spracovanie

návrhu. Z uvedeného dôvodu je odvolacia námietka žalovaného bez akéhokoľvek právneho významu.
Žalovaný nijako nezdôvodňuje svoje tvrdenie, že k rozsudku nemôže byť priložená príloha tvoriaca s
rozsudkom jeden celok. Ide pritom o bežnú prax, keď súdy z dôvodu uľahčenia komplexnosti výroku
rozsudku odkazujú na samostatnú prílohu. Takýto postup súdov je veľmi bežný a neodporuje žiadnemu
ustanoveniu Civilného sporového poriadku.

4. Žalovaný v replike žiadal aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu, keď tvrdenia
žalobcov, uvedené v ich vyjadrení, nijakým spôsobom nevyvracajú ním vznesené odvolacie námietky,
len s nimi polemizujú účelovým výkladom odvolaním napadnutého rozsudku a napadnutý rozsudok
je nesprávny a nezákonný a to v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní. K predloženej „snímke z

ortofotomapy r. 2000“ uviedol, že takáto snímka sa však v súdnom spise nenachádzala, najstaršia
snímka je datovaná z roku 2003. Žalobcami boli do spisu založené viaceré snímky rôznej kvality, a v
odôvodnení súd prvej inštancie ani neuvádza, o ktorú konkrétnu snímku, z ktorej súd prvej inštancie
dospel k takémuto záveru. Žalovaný v replike opätovne ako v odvolaní rozoberal svedeckú výpoveď U..
R.. F. a mal zato, že súd prvej inštancie bez podkladu vo vykonanom dokazovaní, v rozpore s právnymi

predpismi a na zjavnú ťarchu dobromyseľnosti U.. R.. F. uviedol, že stavebný úrad nebol oprávnený
na overovanie splnenia podmienok uvedených v stavebnom povolení, keď takýto záver je v príkrom
rozpore s §§ 76, 81 a 81a Stavebného poriadku. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dobromyseľnosti
U.. R.. F. postupoval v rozpore s ustanovením § 130 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, keďbez ďalšieho predpokladal, že držba bola nedobromyseľná. Tvrdenie žalobcov, že Vytyčovací náčrt č.
111/2001 z roku 2001 neuvádza zameranie drobných stavieb na pozemku žalovaného je nesprávne a
účelové. Vo Vytyčovacom náčrte sú „drobné stavby“ ako schodisko, sokel a aj vstup do domu vyznačené

červenými čiarami (v elektronickom podaní), resp. sivými čiarami so slučkou (vodorovne preškrtnuté
S). Z Vytyčovacieho náčrtu je zrejmé, že tieto útvary do susedného pozemku žalobcov nezasahujú.
Žalovaný mal zato, že ani z jedného žalobcami v konaní vyprodukovaného dôkazu nevyplýva, že
by bol U.. R.. F. ohľadom priebehu oplotenia nedobromyseľný alebo by oplotenie úmyselne posúval,
ako to účelovo tvrdia žalobcovia a ako to bez dôkazov prebral aj súd prvej inštancie. Z dokazovania

však vyplynulo, že žiadny z predchádzajúcich vlastníkov pozemkov žalobcov a v čase kúpy ani
žalobcovia nikdy domnelý zásah do svojho vlastníckeho práva zo strany U.. R.. F. alebo žalovaného
nenamietali. Pre posúdenie vydržania (ergo otázky dobromyseľnosti) nie je dôležité to, či sú konkrétne
meracie body totožné alebo nie, ale to, kde sa v prírode v danom časovom období reálne nachádzali,
t.j. kde boli fakticky zamerané a či prípadný rozpor bol natoľko signifikantný, že o tom vlastník, aj
vzhľadom na prípustné odchýlky, vedel. Z jednotlivých meracích bodov totiž nikto mimo úzkeho okruhu

špecializovaných osôb - geodetov nevie sám určiť, kde sa ten-ktorý bod v priestore nachádza a pokiaľ z
jednotlivých náčrtov alebo plánov nevyplýva zakreslený presah oplotenia, nemá to ako zistiť ani vlastník
oplotenia.Záversúduprvejinštancie,žedošlokúmyselnémuposunuhraniceU..R..F.(pravdepodobne)
z dôvodu, aby mohol na pozemok situovať garáž, nie je presvedčivým záverom o nedobromyseľnosti,
nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

4.1. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia účelovo vykladajú ustanovenia o odchýlke v zmysle
znaleckého posudku uvedené v jeho odvolaní žalovaného ako tzv. novoty neprípustné v odvolacom
konaní. On do odvolacieho konania v rámci svojho odvolania nepredložil žiadne nové dôkazy ani
neuviedol nové skutkové tvrdenia, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie z predložených a

označených dôkazov, samozrejme za predpokladu, že odvolací súd odmietne jeho námietku žalovaného
o neprípustnosti znaleckého posudku ako dôkazu. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť,
že súd prvej inštancie hodnotil a vykonal znalecký posudok len tendenčne tak, aby mu sedel
do koncepcie nedobromyseľnosti U.. R.. F. a s ustanoveniami znaleckého posudku, ktoré boli na
prospech dobromyseľnosti sa vôbec nezaoberal. Novotou v odvolacom konaní nie je ani poukázanie

na nesprávnosť postupu a záverov súdu prvej inštancie, najmä ak sa poukazuje na dôkaz, ktorý
bol z konania známy obom procesným stranám. Žalovaný tiež poukázal nato, že ani žalobcovia vo
svojom vyjadrení k odvolaniu nepopierajú, že právna teória pripúšťa určitý druh súdneho prieskumu
znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení. Vo vzťahu k Expertíznemu posudku Y.. C.. L. I., P.. zo
dňa 06.03.2017 (ďalej ako „Expertízny posudok“) a Znaleckému posudku prof. Ing. Dušana Majdúcha,

PhD., č. 14/2017 zo dňa 11.4.2017 (ďalej ako „Znalecký posudok DM“) súdu prvej inštancie vzniesol
námietky už počas samotného konania, s nimi sa však nijako relevantne nevysporiadal. Obdobne súd
ignoroval aj vznesenú námietku sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k predloženým posudkom.
Vo vzťahu k vzneseným námietkam opakovane uviedol, že všetky sa týkali zjavných nesprávností,
na ktorých posúdenie nebolo treba osobitné odborné znalosti, ako napríklad spôsobilosť Y.. C.. I.,

absencia projektovej dokumentácie vo vzťahu k odstráneniu existujúcich stavieb a podobne a súd prvej
inštancienemôžerezignovaťnahodnoteniesúkromnéhoznaleckéhoposudkuakodôkazupredloženého
v súdnom konaní. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval aj vo vzťahu k hodnoteniu dôkazu - Projekt
stavby - Nové oporné steny vypracovaného spoločnosťou SOLING s.r.o., IČO: 36 685 003, Ondrejovova
28, 821 03 Bratislava, keď tento hodnotil v rozpore s pravidlami hodnotenia dôkazov a už vôbec nie

vo vzájomnej súvislosti s Expertíznym posudkom a Znaleckým posudkom DM. Žalobcovia vykladajú
Projekt stavby tendenčne a účelovo. Nie je totiž pravdou, že potreba sanácie vznikla v súvislosti so
stavbou parkoviska ako takého, ale práve z rovnakých skutkových dôvodov, ako tomu bolo aj v prípade
vybudovania oporného múru na pozemkoch parc č. XXX, XXX/X R. XXX/XX, t.j. z dôvodu zosúvania
svahu a splavovania zeminy.

4.2. Navrhovaná lehota 180 dní na plnenie pokrýva skutočnosť, že pokiaľ príde k vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia tesne pred koncom stavebnej sezóny, pôvodnú lehotu fakticky skonzumujú
nepriaznivé poveternostné podmienky. Navyše predmetné schodisko sa nachádza vo svahu, čo si
vyžaduje jeho správne ukotvenie do terénu. Žalovaný, v prípade neúspechu tak musí preukázať

dodávateľovi čo má vykonať a ako to má vykonať tak, aby bol naplnený enunciát súdneho rozhodnutia
a zároveň bola zabezpečená stabilita schodiska s ohľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť
žalovaného. Žalobcovia sa vo vzťahu k predloženiu Geodetického výkresu č. 61/2018 vyhotoviteľa
GEOS - g.k., s.r.o. (ďalej ako „GV“) účelovo vyjadrujú k iným právnym skutočnostiam, než tvoriapodstatu jeho odvolacieho dôvodu uvedeného v odvolaní. Žalobcovia nezaslali súdu GV tak, ako
to vyžaduje zákon č. 305/2013 Z.z. o e-governmente t.j. riadne konvertovaný z listinnej podoby do
elektronickej podoby s príslušnou osvedčovacou (konverznou) doložkou alebo autorizovaný ako jeden

elektronický dokument jeho vyhotoviteľom. Súčasťou Opravného uznesenia je scan GV a iných listín
podpísanýkvalifikovanýmelektronickýmpodpisomprávnehozástupcužalobcovsdátumomvyhotovenia
nasledujúcom po vyhlásení a písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku vo veci samej.

5. Žalobcovia v duplike zotrvali na argumentoch uvedených vo svojom vyjadrení a navrhli aby odvolací

súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny a priznal im
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. K hmotnoprávnym
námietkam vydržania žalovaného uviedli, že nakoľko súčasné pletivové oplotenie sa nenachádza na
snímke ortofotomapy z r. 2003 nemohlo logicky existovať ani v r. 2000. Ak sa svedok F. následne
vo svojej výpovedi domnieval, že súčasné pletivové oplotenie bolo súčasťou stavebného povolenia
rodinného domu (bod 29. napádaného rozsudku), tak súd prvej inštancie iba na základe objektívnych

skutočností vyp1ývajúcich z ďalšieho vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto domnienka
svedka F. je nesprávna (bod 66. napádaného rozsudku). Žalovaný vo svojej odvolacej replike závery
súdu prvej inštancie vykladá v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania v zmysle ust. čl. 8 C.s.p.,
keď uvádza, že súd musí vykonať aj nenavrhnuté dôkazy, pokiaľ tieto by tieto dôkazy mohli následne
mať vplyv na záver alebo tvrdenie súdu. Ak totiž žalovaný pokladal za potrebné preukázať, že stavby a

stavebné úpravy opísané v bode 66. napádaného rozsudku boli súčasťou akéhokoľvek povoľovacieho
procesu, mohol takýto dôkaz sám predložiť alebo žiadať o jeho predloženie. Bez právneho významu je
tvrdenie žalovaného v jeho odvolacej replike, že ani jeden z 12-tich žalobcami do konania predložených
geometrických plánov alebo vytyčovacích náčrtov a ani samotný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca
Ing. Štefana Špačeka nepreukázali, že by U.. F. vedel o tom, že drobnými stavbami a oplotením zasahuje

do pozemkov žalobcov a že by tento zásah vykonal on a úmyselne. Dobromyseľnosť držiteľa nie je
merateľná veličina, jej skúmanie prináleží výlučne súdu a nie je možné zaznamenať ju v geometrických
plánoch, znaleckých posudkoch alebo v akýchkoľvek listinách technického charakteru. Dobromyseľnosť
vlastníka nemôže byť ani predmetom zadania na vypracovanie takýchto technických dokumentov.
Tvrdenie žalovaného, že mimo úzkeho okruhu špecializovaných osôb - geodetov nemôže byť žiadny

vlastník pri zásahu vybudovaného oplotenia do susedných pozemkov nedobromyseľný je argumentácia
ad absurdum.

5.1. K obsahu vytyčovacieho náčrtu žalobcovia uviedli, že na vytyčovacom náčrte č. 111/2001 z r.
2001 priloženého ako dôkaz k reinštančnej replike žalobcov zo dňa 13.10.2021 je zakreslená stavba

rodinného domu žalovaného a aj už vtedy existujúca stavba garáže, pričom p. F. úradne ohlasoval
zámer jej postavenia ako novej stavby a príslušnú projektovú dokumentáciu až v roku 2005, vrátane
GP 24/05 z roku 2005 na jej zápis do katastra. Nevyužil inštitút dodatočného povolenia existujúcej
stavby ale konal inak, akoby v roku 2005 išlo o novú, ešte nepostavenú stavbu. V čase realizácie
náčrtu č. 111/2001 ešte neexistovalo oplotenie s presahom do pozemkov žalobcov. Nemožno teda

očakávať, že by v ňom mali byť relevantne zamerané všetky zmeny stavebných úprav, nakoľko to ani
nebolo predmetom jeho zadania. Podstatné je, že bola v tom čase v teréne geodetom vytýčená hranica
označená kovovými rúrkami a klincami (ako sa uvádza v zameraní) a aj týmto úkonom bola objektívne
vylúčená dobromyseľnosť P.. F. ohľadne držby a užívania pozemku za vytýčenou katastrálnou hranicou.
Pokiaľ žalovaný chcel rozporovať existenciu presahu oplotenia a ďalších neoprávnených stavieb do

pozemkov žalobcov, mohol tak kedykoľvek urobiť kontrolným geodetickým zameraním takéhoto presahu
a to počas celého prvostupňového konania. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
v spore a nemôže to zhojiť tým, že v odvolacom konaní poukazuje na vytyčovací náčrt z r. 2001,
ktorého predmetom ani nebolo zameranie stavieb alebo zameranie presahu neoprávnených stavieb do
pozemkov žalobcov. Žalobcovia zotrvali na neprípustnosti novej procesnej obrany v odvolacom konaní

akoajnaargumentochtýkajúcichsahodnotenieznaleckýchposudkovvovzťahukmožnostiodstránenia
oporného múru (zvyškov nelegálneho parkoviska) z pozemkov žalobcov, lehoty na plnenie rozsudku a
na skutočnostiach týkajúcich sa elektronickej formy prílohy rozsudku.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.

1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.7. V predmetnom konaní sa žalobcovia 1./,2./,3./ voči žalovanému domáhali vlastníckou žalobou v
zmysle § 126 Občianskeho uloženia povinností tak ako sú uvedené v odseku 1. (bod I., II., III.)

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8.1. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

8.2. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

8.3. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v
prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil,
dôslednerozviedol ktoréskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,zktorýchjednotlivýchdôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia
Občianskehozákonníka, ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery.
Vo výroku I. ( pozri odsek 51. až 81. odôvodnenia napadnutého rozsudku) prijal záver, že žalovaný
nepreukázal svoje vlastnícke právo ktoré mal nadobudnúť vydržaním; žalovaný časti nehnuteľnosti -
pozemkov vo vlastníctve žalobcov užíva, ruší ich ako vlastníkov vo výkone ich vlastníckeho práva čo

viedlo súd prvej inštancie k povinnosti uložiť mu povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
žalobcov 1/, 2/ tak ako sú vyznačené na Geodetickom výkrese č. 61/2018 ktorý je súčasťou tohto
rozsudku. Vo výrokoch II., III. (pozri odsek 89. až 96. a 125. až 139 odôvodnenia napadnutého
rozsudku) dospel k záveru o neoprávnenosti stavieb v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, ktorá
skutočnosť mala za následok uloženie povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť uvedené

neoprávnené stavby. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a
právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd

a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.

10. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci pri zisťovaní dobrej viery jeho
právneho predchodcu U.. R.. E. F., s názorom ktorým nemožno súhlasiť. Prvoinštančný súd jasným,
zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysvetlil ( pozri odseky 63. až 77. odôvodnenia napadnutého

rozsudku ) , prečo konanie právneho predchodcu žalovaného U.. E. F.R.W. v danom prostredí celkovo
hodnotil ako svojvoľné aj vo vzťahu k iným pozemkom, keď realizoval stavbu schodov z Y. H.., a
vykonával stavebné úpravy nerešpektujúc vlastníctvo iného subjektu; keď si prihradil časť pozemku z
parc. č. XXX - 20 m2 z dôvodu jeho úpravy na detské ihrisko, údajne so súhlasom vlastníkov, čo malo
byť vykonané nad rámec pôvodného geodetického zamerania, ktorý zásah bol pôvodne predmetom

tohtosúdnehokonania,okolnostiktorésúpríčinouprečonemožnopriznaťdobromyseľnosťprinakladaní
s dotknutými časťami pozemkov a oprávnenú držbu právnemu predchodcovi žalovaného U.. F. a
následne ani žalovanému, keď tvrdeniu žalovaného, že lehota na vydržanie mu začala plynúť odo
dňa polohopisného a výškového zamerania terénu z júna 2004 nepovažoval za dôvodné. Uvedené
zameranie je polohopisné a výškopisné terénu pozemkov parc. č. XXX/X R. P.. Č.. XXX/X a nie

o zameranie oplotenia parc. č . XXX a žalovaný si mohol počítať lehotu na vydržanie dotknutej
časti pozemkov odo dňa keď sa stal vlastníkom, t.j. od r. 2007, ktorá držba musí byť oprávnená
a dobromyseľná. Rovnako primerane vysvetlil čo sa týka námietky žalovaného, že si uplatňuje
ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, prečo si ju môže uplatniť len vo vzťahu k pozemkom,ktoré nadobudol do vlastníctva kúpnou zmluvou od U.. F., t.j. pozemkom, ktorým mu svedčí zápis v
katastri nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva. Ak dôjde k rozporu medzi kúpnou zmluvou a vlastníckym
právom iného subjektu je rozhodujúca ochrana originálneho vlastníka, teda žalobcov 1/, 2/, 3/, a teda

žalovaný nemohol nadobudnúť aj časť pozemkov, ktorá vlastnícky patrí inému subjektu, aj keby z jeho
pohľadu bol dobromyseľný; vydržať vlastnícke právo nemohol nakoľko mu neuplynula 10 ročná lehota
dobromyseľnej držby. V uvedenom smere teda súd prvej inštancie prezentoval v dôvodoch svojho
rozhodnutia dostatočne presvedčivé dôvody, zaoberal sa pritom so všetkými argumentami, teda aj tými,
na ktoré poukazoval žalovaný.

10.1. Žalovaný vo svojom odvolaní len rekapituluje skutočnosti, ktoré opakovane uvádzal aj vo svojich
písomných a ústnych vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie s ktorými sa súd prvej inštancie
vysporiadal dostatočným spôsobom, a preto nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného,
že závery súdov prvej inštancie sú „arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné“ len z toho dôvodu, že
súd neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv. Práve naopak, súd prvej inštancie poskytol

žalovanému dostatočné odpovede na všetky ním vznesené rozhodujúce otázky.

10.2. Žalovaný vo svojom odvolaní na viacerých miestach spochybňuje skutkové závery súd prvej
inštancie, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, samotné vykonané
dôkazy. Uvádza vlastné závery, ku ktorým mal prísť súd prvej inštancie keby všetky dôkazy vykonal

a vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu všetky tieto tvrdenia
žalovaného zostali len v rovine všeobecných a hypotetických úvah bez dôkaznej hodnoty. Žalovaný v
odvolacom konaní nepredložil ani jeden relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý
byboltakejpovahy,žebymoholpriniesťprenehopriaznivejšierozhodnutieaspochybniťsprávnezávery
súdu prvej inštancie týkajúce sa nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného vydržaním v

zmysle § 134 Občianskeho zákonníka pre absenciu oprávnenej a nepretržitej držby žalovaného počas
zákonom ustanovenej doby.

11. Aj s poukazom na závery v odsekoch (10.1. až 10.2.) považuje odvolací súd za neopodstatnené
dôvody odvolania žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 C.s.p. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním
napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 C.s.p., alebo že by na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

12. Žalovaný namietal porušenie zásady sudcovskej koncentrácie konania, keď Znalecký posudok č.
XX/XXXX znalca Ing. Štefana Špačeka žalobcovia predložili do odvolacieho konania (t.j. po vyhlásení
rozsudku súdu prvej inštancie č. k.: 11C/223/2014-814 zo dňa 30.1.2019) ako súčasť svojho odvolania.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/81/2022 zaujal názor, že sporové konanie

sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ale pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
(§ 217 ods. 1 C.s.p.). Pokiaľ nastane procesná situácia, že odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať
nové (ďalšie) dôkazy, bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdomprvej inštancie túto možnosť nevyužili; účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie konania tým nie sú
dotknuté. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod od uvedeného názoru sa odchýliť; ak teda po zrušení veci
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/142/2019-1088 z 11.06.2020 odvolací súd vec vrátil

súdu prvej inštancie, nič nebránilo tomu, aby súd prvej inštancie tieto dôkazy ( Znalecký posudok č.
XX/XXXX znalca Ing. Štefana Špačeka, Expertízny posudok Y.. C.. L. I., P.., Znalecký posudok prof.
Ing. Dušana Majdúcha, PhD. č. XX/XXXX) vykonal a to bez ohľadu nato, kedy bol Expertízny posudok
Y.. C.. L. I., P.. a Znalecký posudok prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD., č. XX/XXXX vyhotovený, keďže
k vykonaniu týchto dôkazov došlo opätovne v konaní po zrušení veci odvolacím súdom, čím nemohlo

dôjsť k porušeniu zásady koncentrácie konania.

13. Za účelové a právne irelevantné považuje odvolací súd rovnako tvrdenia žalovaného, že súd prvej
inštancie súkromný Znalecký posudok Ing. Štefana Špačeka č. XX/XXXX, Expertízny posudok Y.. C.. L.
I., P.., Znalecký posudok prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD ako dôkazy nikdy riadne nevykonal, keďže
tieto tvrdenia sú naviac v rozpore s obsahom spisu. Z obsahu spisu, a to z úpravy zákonnej sudkyne

zo dňa 9.4.2019 ( č.l. 997 ) vyplýva, že písomne vyhotovený súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX
znalca Ing. Štefana Špačeka bol právnemu zástupcovi žalovaného dňa 11.4.2019 riadne doručený
a teda bol v súlade s ustanovením § 209 C.s.p v spojení s ustanovením § 208 ods. 2 C.s.p. riadne
vykonaný s tým, že bola právnemu zástupcovi žalovaného aj predlžená lehota na vyjadrenie. Rovnako
to je aj v prípade Znaleckého posudku prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD. a Expertízneho posudku Y..

C.. L. I., ktoré boli na základe úpravy zákonnej sudkyne zo dňa 23.11.2017 (č.l. 591 spisu) doručené
právnemu zástupcovi žalovanému dňa 30.11.2017 na vyjadrenie. Odvolací súd naviac poukazuje nato,
že zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.1.2022 (č.l. 1293 spisu) ako aj zo zvukového záznamu z tohto
pojednávania, ktorý je uložený v registri - ESS vyplýva, že na tomto pojednávaní konajúca sudkyňa
pristúpila k oboznámeniu listinných dôkazov v zmysle § 204 C.s.p. a to aj týchto znaleckých posudkov a

expertízneho posudku, keď právny zástupca žalovaného na otázku súdu uviedol, že „... listinné dôkazy
mu boli doručené, mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Vyjadril sa k nim, netrvá na vykonaní dôkazov
ich prečítaním, resp. oboznámením podstatných častí.“ Vzhľadom na doslovné vyjadrenie žalovaného
preto vykonanie všetkých listinných dôkazov bolo v súlade s ustanovením § 204 C.s.p.

14. Žalovaný vo viacerých častiach svojho odvolania napádal závery Znalecké posudku Ing. Štefana
Špačeka, Expertízneho posudku Y.. C.. L. I., P.. a Znaleckého posudku prof. Ing. Dušana Majdúcha,
PhD., že tieto súd prvej inštancie riadne nevykonal a nevyhodnotil. Demonštroval, že Y.. C.. I., prof. Ing.
DušanaMajdúchnemalinikdypovoleniežalovanéhonavstupnajehopozemky,aninažiadneexpertízne
skúmanie jeho majetku a preto sa nemohli riadne oboznámiť s technickým stavom a charakterom

skúmanýchčastístaviebaprísťtakkrelevantnýmvýsledkom. Súdprvejinštancievšaknekritickyprebral
Expertízny posudok a Znalecké posudky a ním vznesené námietky, podložené elementárnymi logickými
úvahami ignoroval.

14.1. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu, odvolací súd v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ( pozri uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/41/2010, 4Cdo/255/2021, 4Cdo/120/2021, 4Cdo/205/2021, 4Cdo/61/2022, 4Cdo/1/2022 ) vo
všeobecnosti uvádza, že pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 C.s.p.
a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa
svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je

vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti; súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k
zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri hodnotení súkromného
znaleckého posudku súdom platia tie isté kritéria, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca.

14.2. V posudzovanej veci nedošlo pri hodnotení vykonaného znaleckého dokazovania k
ústavnoprávnym deficitom, súd prvej inštancie inštancie postupoval v súlade so základnými princípmi
civilného sporového konania a to najmä s princípom formálnej pravdy (§ 185 C.s.p.) a zásadou
voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p.). Súd prvej inštancie dôsledne aplikoval kritériá vyžadujúce

pri hodnotení znaleckého posudku a náležite v napadnutom rozsudku zdôvodnil, prečo vychádzal zo
záverov súkromných znaleckých posudkov a to Znaleckého posudku Ing. Štefana Špačeka č. XX/XXXX
(pozri odsek 42. až 43. napadnutého rozsudku) Znaleckého posudku prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD.,
č. XX/XXXX ( pozri odsek 45., 83., 117. napadnutého rozsudku) a Expertízneho posudku Y.. C.. L. I., P..,ktorý bol súčasťou Znaleckého posudku prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD., č. XX/XXXX (pozri odsek
46., 84., 119. napadnutého rozsudku) ktoré z hľadiska presvedčivosti akceptoval, nakoľko vo vzťahu
k nim nemal dôvod mať akékoľvek pochybnosti, keďže žalovaný sa počas konania nijako nesnažil

závery znaleckých posudkov vyvrátiť zabezpečením iných súkromných znaleckých posudkov. Súd prvej
inštancie sa v odôvodení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal (pozri odsek 92. napadnutého rozsudku)
s námietkami žalovaného týkajúcimi sa nedostatkov znaleckých posudkov, ktoré sú v prevažnej miere
totožné aj v odvolacom konaní. Odvolací súd považuje Znalecké posudky Ing. Štefana Špačekaa prof.
Ing. Dušana Majdúcha, PhD., za presvedčivé, zákonné a pritom obsahujúce všetky náležitosti v zmysle

príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že znalecký posudok
je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 191 C.s.p. Zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo
spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia
(napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli

v konaní najavo) potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi, čo je aj prípad v
prejednávanej veci.

14.3. Čo sa týka žalovaným tvrdených skutočností, že Y.. C.. I. a prof. Ing. Dušana Majdúch nemohli
dôjsť k záverom v nich uvedených, keď ani jeden z nich nemal nikdy povolenie žalovaného na vstup

na jeho pozemky, ani na žiadne expertízne skúmanie jeho majetku a preto sa nemohli riadne oboznámiť
s technickým stavom a charakterom skúmaných častí stavieb a prísť tak k relevantným výsledkom
odvolací súd dodáva, že len skutočnosť, že žalovaný nikdy nedal menovaným povolenie na vstup na
svoje pozemky, ani na žiadne expertízne skúmanie svojho majetku neznamená, že Y.. C.. I. nemohla
vykonať ohliadku lokality k čomu aj došlo čo vyplýva so samotného Expertízneho posudku ( č.l. 549

spisu) , kde je uvedené: “Pri vypracovaní expertízneho posudku boli využité aj skúsenosti s analýzou
stability svahov a zárezov v porovnateľných geologických pomeroch a terénna obhliadka lokality.“
Naviac treba zohľadniť, že Y.. C.. I. a prof. Ing. Dušana Majdúch vychádzali pri vypracovaní z viacerých
podkladov, ktoré boli dodané objednávateľmi alebo ktoré si zadovážil priamo znalec ako to vyplýva z
expertízneho posudku ( č.l. 549 spisu) a znaleckého posudku ( č.l. 534 spisu). Vzhľadom na uvedené

skutočnosti, že žalovaný nikdy nedal menovaným povolenie na vstup na svoje pozemky, ani na žiadne
expertízneskúmaniesvojhomajetkunemôžesaméosebemaťza následok,že záveryvichposudkoch
sú nesprávne.
14.4. Osobitne vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúcim sa záverov Znaleckého posudku Ing.
Štefana Špačeka č. XX/XXXX odvolací súd vzhľadom na závery ohľadne hodnotenia znaleckých

posudkov uvedených vyššie uvádza, že mu neprináleží hodnotiť laické stanoviská právneho zástupcu
žalovaného k záverom znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. Spačeka a k laickému vypočítavaniu tzv.
„odchýlky“ v zmysle geodetických predpisov, keď žalovaný tieto relevantným spôsobom, žiadnym iným
súkromným znaleckým posudkom nespochybnil a jeho tvrdenia tak zostali len v rovine nepreukázaných
tvrdení. Pokiaľ ide o argumentáciu tzv. „odchýlky“, ide taktiež o argumentáciu žalovaného, ktorú prvý krát

použil až v samotnom odvolaní a odvolací súd sa stotožňuje zo žalobcami, že ide teda o neprípustnú
novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 C.s.p..

15. Odvolací súd v súlade so žalobcami zastáva názor, že súdom prvej inštancie predlžená lehota na
plnenie 60 dní je dostatočná nato, aby žalovaný dobrovoľne splnil povinnosti, ktoré sú mu uložené

rozsudkom, keďže v danom prípade ide o drobné stavby. Aj v prípade, čo preukázané nebolo a žalovaný
by na odstránenie nelegálnych zásahov potreboval nejakú projektovú dokumentáciu, je na ňom aby
vyvinul maximálne úsilie, aby lehotu na plnenie dodržal, keď je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že
nelegálne zásahy do vlastníctva žalobcov trvajú približne od roku 2010 (samotné konanie začalo v roku
2014) a nie je najmenší dôvod aby tieto zásahy trvali ešte dlhšie o 120 dní, k čomu by došlo, ak by súd

určil na lehotu na plnenie podľa predstáv žalovaného na 180 dní.

16. Žalovaný záverom vo svojom odvolaní argumentoval, že Geodetický výkres č. 61/2018 vyhotoviteľa
GEOŠ - g.k., s.r.o. spoločne s listinami k nemu prislúchajúcimi založili žalobcovia len v listinnej forme,
nikdy nie riadne a správne konvertované do jeho elektronickej podoby podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o

e-governmente keď navyše pripájania rôznych príloh k rozsudku je neprípustné, nakoľko takýto postup
Civilný sporový poriadok ani explicitne nepripúšťa( viac pozri odsek 2.4.).16.1. Uvedená argumentácia žalovaného nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku v spojení
s opravným uznesením keď odvolací súd k uvedenému považuje za potrebné poukázať nato, že z
obsahu spisu (č.l. 1111 až 1119 spisu) vyplýva, že žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu podaním

zo dňa 22.12.2020 podávali na súd zmenu žaloby spolu s geodetickým výkresom č. 61/2018 a jeho
prílohami v elektronickej podobe, t.j. v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. o e-governmente. Naviac
popri všeobecných pravidlách pre elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci ( zákon č. 305/2013
Z.z. o e-governmente ) je nevyhnutné (počnúc 1. 7. 2017) zohľadniť aj osobitnú úpravu v zmysle § 821
ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Citovaná právna norma sa vzťahuje iba na konanie pred

súdom a v podstate znamená, že ak advokát zaručeným resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom
autorizuje svoje elektronické podanie, čo bol aj daný prípad, nemusí byť žiadna z príloh takéhoto podania
výsledkom zaručenej konverzie (pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak). Vzhľadom na poslednú
vetu § 82l ods. 4 zákona o súdoch môže súd v odôvodnených prípadoch vyzvať stranu alebo účastníka
na predloženie dokumentu v listinnej podobe, avšak nie dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou.
Odvolací súd v tomto smere považuje za potrebné zdôrazniť, že citovaný § 82l ods. 4 zákona o súdoch

nadväzuje na § 82l ods. 3 zákona o súdoch o povinnom doručovaní prostredníctvom aktivovanej
elektronickej schránky a vzťahuje sa iba na prílohy podania. Rovnako z obsahu spisu tiež vyplýva,
že geodetický výkres s prílohami doručený podaním zo dňa 22.12.2020 je totožný s prílohami, ktoré
bolo prílohy priložené k opravnému uzneseniu č. k. 11C/223/2014-1378 zo dňa 11. mája 2022. K
neprípustnosti pripájania rôznych príloh k rozsudku odvolací súd uvádza, že v poradí už vo svojom

prvom v rozsudku č.k. 9Co/142/2019-1088 z 11.06.2020 vyslovil právny názor, že: „Ustanovenie §
220 určuje náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku z hľadiska obsahovej štruktúry. Neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku ale môžu byť aj ďalšie listiny ako vytyčovacie náčrty, geodetické výkresy, kúpne
zmluvy na ktoré rozsudky odkazujú čo vyplýva aj priamo s ustanovenia § 58 ods. 4 vyhlášky č. 543/2005
Z.z. O Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenský

súd rozsudky pozostávajúce z viacerých listov sa čísľujú od druhej strany a ak rozsudok pozostáva z
niekoľkých listov alebo listín, všetky listy sa pevne spoja. Odvolací súd má zato, že samotné vytyčovacie
náčrty resp. geodetické výkresy slúži k tomu aby žaloby na ochranu vlastníckeho práva boli presné
a určité a aby v konkrétnej prejednávanej veci časti pozemku, ku ktorým žaloba žalobcov na ochranu
vlastníckeho práva smeruje, boli identifikované aj iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,

akej časti pozemku sa žaloba týka.“ Od uvedeného právneho názoru nie je dôvod sa odchýliť len z
dôvodu, že žalovaný s týmto názorom nesúhlasí, keď neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by
tento záver spochybňoval. Takýmto dôvodom nie je totiž tvrdenie , že vyhláška MS SR č. 543/2005
Z. z. je podzákonnou normou a ustanovenie § 58 ods. 4 nereflektuje zmenu sporového kódexu (O.s.p.
na C.s.p.), keďže rozsudok č.k. 9Co/142/2019-1088 bol vyhlásený už za účinnosti C.s.p., citované

ustanovenie § 58 ods. 4 je stále platné a vyhláška č. 543/2005 Z. z. je síce podzákonnou normou, ale
táto bola novelizovaná na základe Splnomocňovacieho ustanovenia § 466 C.s.p. a nie je v žiadnom
prípade v rozpore s Civilným sporovým poriadkom.

17. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď

v odvolaní len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie
sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných
dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne
pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV.

ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu

prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto,
že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej
inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcov je dôvodná z dôvodov
uvedených vyššie.

17.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalovaného uvedenými v replike
(pozri odsek 4. až 4.2.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade
nových námietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods.
4 C.s.p. podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v

lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením č. k. 11C/223/2014-1378 zo dňa 11. mája 2022 ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2
C.s.p.) vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom
na celkový úspech žalobcov 1/, 2/, 3/ v konaní v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p..

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalobcovia 1/, 2/, 3/ v odvolacom konaní plný úspech a
vznikol im voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).