Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-57C/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519206354
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1519206354.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: N. Č.Á., nar.

X.X.XXXX, trvalo bytom U. Z. XX, F., právne zastúpeného: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom
Nejedlého29,Bratislava,protižalovanému:Slovenskárepublika,vmenejktorejkonáMinisterstvovnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o určenie neplatnosti výpovede
nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že žalobca je nájomcom bytu, z a s t a v u j e.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.12.2019 na Okresný súd Bratislava V (výkon súdnictva z ktorého
s účinnosťou od 1.6.2023 prešiel na Mestský súd Bratislava IV) domáhal určenia, že výpoveď z nájmu
služobného bytu číslo X na U. Z. XX v F., ktorý sa nachádza v rodinnom dome súpisné číslo XXXX
situovanom na pozemku parcelné číslo XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne
územie T., vo vlastníctve Slovenskej republiky v podiele 1/1 a v správe Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, 812 72 Bratislava, Pribinova 2, zo dňa 26.3.2015, adresovaná žalobcovi, je neplatná.

2. Alternatívne, ak sa súd nestotožní s platnosťou nájomnej zmluvy, žalobca sa domáhal, aby súd určil,
že žalobca je nájomcom bytu číslo X na U. Z. XX v F., ktorý sa nachádza v rodinnom dome súpisné
číslo XXXX situovanom na pozemku parcelné číslo XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie T., vo vlastníctve Slovenskej republiky v podiele 1/1 a v správe Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, 812 72 Bratislava, Pribinova 2 (ďalej tiež len ako „byt“).

3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že predmetom sporu je existencia nájomného vzťahu týkajúceho sa
nájomného bytu číslo X na U. Z. XX v F., ktorý bol pridelený babke žalobcu ako vdove po príslušníkovi
policajného zboru (E. V., zomrel XX.X.XXXX) Prezídiom Policajného zboru SR nájomnou zmluvou zo
dňa 1.1.1995 na dobu neurčitú do vyriešenia pridelenia náhradného nájomného bytu s povinnosťou
hradiť nájomné od 1.1.1995. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve prevzalo Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru SR v Bratislave práva a záväzky pôvodného prenajímateľa. Počnúc dňom 1.4.1998 sa babka
žalobcu stala obyvateľkou Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov V.Š., Q. XX, XXX XX

L.. Aplikujúc § 708 Občianskeho zákonníka prešiel nájom bytu na osobu žalobcu z dôvodu, že žalobca
ako vnuk nájomcu - jeho babky, žil s ňou v spoločnej domácnosti. Túto skutočnosť uviedol sám žalovaný
v liste zo dňa 6.10.2023, ktorým žalobcu vyzval na vypratanie bytu. Titulom výlučného vlastníctva bytu
je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného - Slovenskej republiky, v zastúpení správcu - Ministerstvovnútra Slovenskej republiky. Podľa údajov z Registra obyvateľov SR ma žalobca na U. Z. XX pobyt od
14.12.1993 a odvtedy tam aj skutočne býva. Členom domácnosti bytu sa žalobca stal ešte za života jeho
dedka E. V.. O skutočnosti, že prenajímateľ / žalovaný evidoval žalobcu ako nájomcu, svedčí aj zaslanie

zmenových lístkov k evidenčným listom na byt z 11.8.2004, z 27.1.2009 a zo 14.1.2010 s tým, že tieto
sú vystavené na V. V. a žalobca je označený ako osoba bývajúca v byte, v sprievodnom liste ho však
prenajímateľ označuje za nájomcu. Z § 1 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. v znení účinnom od
13.5.1992 do 30.11.2001 podľa žalobcu vyplýva, že v prípade bytu v súčasnosti nejde (ani v čase v čase
doručenia výpovede žalobcovi) o služobný byt, keďže: 1/ bol naplnený zákonný predpoklad pre stratu

povahy služobného bytu podľa § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. V zmysle tohto ustanovenia povahu
služobného bytu stratil byt uplynutím 3 mesiacov od ukončenia výkonu práce pána E. V. viazanej s
nájmom služobného bytu, počas ktorých prenajímateľ nájom nevypovedal; 2/ babka žalobcu ako ďalší
nájomca bytu po smrti manžela už nebola osobou, ktorá vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný. Po smrti nájomcu E.Í. V. totiž prenajímateľ uzatvoril nájomnú zmluvu s pani V. V. (babkou
žalobcu), ako bežnú nájomnú zmluvu na byt, ktorý stratil povahu bytu služobného. Odsťahovaním

nájomcu, pani V., z bytu prešiel nájom následne na jej vnuka - žalobcu, ktorý s ňou žil v spoločnej
domácnosti bytu viac než 3 roky.

4. Ďalej žalobca vo svojej žalobe uviedol, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave listom zo
dňa 6.10.2003 vyzvalo žalobcu k vyprataniu bytu v termíne do 31.3.2004 z dôvodu, že sa nájomníčka V.

V. dňa 1.4.1998 z bytu odsťahovala. Z toho dôvodu následne žalobca listom zo dňa 4.12.2003 požiadal
žalovanéhoovydanienájomnejzmluvyztituluprechodunájmunajehoosobu.Podľa§706Občianskeho
zákonníka sa mohol prenajímateľ lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel, že neboli splnené
podmienky prechodu nájmu bytu, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa opustenia spoločnej
domácnosti žalobcovou babkou V. V. (1.4.1998), domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu

nedošlo. Prenajímateľ toto svoje právo nevyužil, po obdržaní stanoviska žalobcu tohto akceptoval ako
nájomcu bytu. Prenajímateľ dal žalobcovi listom zo dňa 26.3.2015 výpoveď z nájmu služobného bytu
(ďalej tiež len „výpoveď“) z dôvodu, že bol pridelený nájomcovi V. V., vdove po príslušníkovi Policajného
zboru, na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.1995 a teda Ministerstvo vnútra SR žalobcovi ako
prenajímateľ služobného bytu ,,v súlade s § 711 ods. 1 písm. b) OZ vypovedá nájom bytu, nakoľko

nevykonáva prácu pre MV SR, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a služobný byt potrebuje
pre svojich pracovníkov. MV SR ako prenajímateľ, v súlade s ust. § 711 ods. 1 písm. j) OZ, vypovedá
nájom bytu, pretože ako nájomca narušujete pokojné bývanie ostatných nájomcov a porušujete dobré
mravy v dome.“ Následne prenajímateľ žalobcu listom zo dňa 18.11.2015 vyzval k vyprataniu bytu.
Žalobca v tejto súvislosti v žalobe citoval ustanovenia § 711 ods. 2 a ods. 3 a § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a komentár k Občianskemu zákonníku týkajúci sa písomnej formy právnych úkonov. Na
základe toho vyjadril žalobca svoje presvedčenie, že výpoveď prenajímateľa bytu je absolútne neplatná,
a to z nasledovných dôvodov: 1/ Výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
na daný prípad nemožno aplikovať, keďže nejde o služobný byt. 2/ K výpovedi nebola priložená listina
podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá preukazuje dôvod výpovede podľa § 711 ods. 1

písm. b) Občianskeho zákonníka. 3/ Výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. j) Občiansky zákonník
neobsahuje. 4/ Výpoveď z dôvodu absencie relevantného výpovedného dôvodu nebola urobená vo
forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

5.Kotázkenaliehavéhoprávnehozáujmužalobcauviedol,ženaliehavýprávnyzáujemjespravidladaný

v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1992). Naliehavý právny záujem na určení tohto práva
je daný doručením výzvy na vypratanie bytu, keďže bez jeho určenia je jeho právne postavenie neisté.
Charakteristickým znakom bytového nájmu je skutočnosť, že bytový nájom je chráneným nájmom. Tým
sa odlišuje od všetkých ostatných nájmov. Nájom bytu je totiž súčasne znakom sociálneho postavenia

a sociálnej istoty každého občana, ktorému poskytuje možnosť uspokojovať základnú potrebu bývania,
a preto občana možno zabezpečenia tejto základnej potreby pozbaviť iba za osobitných podmienok
ustanovených v zákone. Výpoveď z nájomného pomeru je možná iba z dôvodov taxatívne uvedených
v zákone. Z uvedeného vyplýva, že podaná žaloba je správne zvoleným procesným nástrojom ochrany
práv žalobcu slúžiacim na odstránenie spornosti práva a bez toho určenia je právo žalobcu ohrozené,

resp.jehopostaveniejeprávneneisté.Vsúvislostisnaliehavýmprávnymzáujmomnaurčeníneplatnosti
výpovede nájmu služobného bytu žalobca citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo
137/2003 publikovaného ako R 54/2006, podľa ktorého v prípade žalôb o neplatnosť výpovede z nájmu
bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka netreba preukazovať existenciu naliehavého právnehozáujmu podľa § 80 písm. c) OSP. Citoval tiež z odbornej literatúry, podľa ktorej prenajímateľ môže
vypovedať nájom bytu iba z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento princíp
je dôsledkom prístupu zakotveného v § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nájom

bytu chránený (podobne ako aj ustanovenie výpovednej lehoty pre prenajímateľa priamo zákonom a
poskytnutie možnosť nájomcovi podať osobitnú žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu
bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu (Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník II,
Komentár, 2015, str. 2541). Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu v Ostrave sp. zn.
37C/281/2006, z ktorého citoval: „Ak je výpoveď z nájmu bytu daná prenajímateľom podľa § 711 ods. 2

Občianskeho zákonníka v znení od 31.3.2006 zaťažená vadou spôsobujúcou jej absolútnu neplatnosť,
musí v konaní o neplatnosť výpovede podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka k tejto vade súd
prihliadnuť z úradnej povinnosti, a to aj vtedy. ak mu žaloba o určenie neplatnosti výpovede bola z
hľadiska § 711 ods. Občianskeho zákonníka podaná oneskorene. Lehota uvedená v § 711 ods. 5
Občianskeho zákonníka pre podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu nezačne
bežať v prípade, kedy nájomcovi doručená výpoveď je postihnutá vadou spôsobujúcou jej absolútnu

neplatnosť. Napokon žalobca tiež citoval z rozhodnutia Najvyššieho súd SR, sp. zn. 5 Cdo 64/2012,
podľa ktorého absolútne neplatný právny úkon výpovede z nájmu bytu nemožno konvalidovať uplynutím
prekluzívnej (prepadnej) lehoty na podanie návrhu o určenie výpovede z nájmu bytu neplatnou. Z
uvedeného vyplýva, že platnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdu, pretože
je predpokladom skončenia nájmu bytu (...).

6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný v úvode poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.
k. 12C/35/2016-69 zo dňa 24. septembra 2019 v právnej veci žalobcu: N. Č., narodený: X.X.XXXX,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
o určenie nájmu bytu. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2016 sa domáhal, aby súd určil,

že žalobca je nájomcom bytu číslo X na U. Z. XX v F., ktorý sa nachádza v rodinnom dome súpisné
číslo XXXX, situovanom na pozemku parcelné číslo XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie T. vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. Žalovaný namietal, že žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu v
prekluzívnej lehote. Žalobca výpoveď z nájmu služobného bytu zo dňa 26.3.2015 prevzal dňa 9.4.2015,

posledným dňom na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu bol deň 9.7.2015.

7. Vo vzťahu k alternatívnemu petitu žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem pri určovacej žalobe, ktorou účelovo obchádza žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu,
kde možnosť podania takejto žaloby je limitovaná zákonnou prekluzívnou lehotou. Odvolal sa pritom

na právny názor prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2008,
sp. zn. 3 Cdo 147/2008 v zmysle, ktorého platí: „Pokiaľ sa žalobca nedožadoval neplatnosti skončenia
pracovného pomeru v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, nemôže mať naliehavý právny záujem na
určenietrvaniapracovnéhopomeru,kdesisúdmusíakoprejudiciálnuotázkuposúdiťplatnosťskončenia
pracovného pomeru.“. Rovnaký názor mal aj Najvyšší súd v uznesení zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 2

Cdo 116/2009. V zmysle § 137 písm. c) CSP platí, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v
prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti
naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž
súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp.

že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Ustanovenie §
711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je dôsledkom jedného zo základných princípov právneho štátu, a
to princípu právnej istoty. Podobná právna úprava je aj pri žalobách o neplatné skončenie pracovného
pomeru, kde v Zákonníku práce je tiež stanovená zákonná lehota na podanie žaloby, pričom sú
judikované stanoviská o tom, že túto lehotu je potrebné dodržať aj pri absolútne neplatnom právnom

úkonetýkajúcomsaskončeniapracovnéhopomeruadokoncaajpriničotnomúkone,ktorýlenvzbudzuje
zdanie právneho úkonu, ale v skutočnosti ním nie je. Je nelogické, aby nájomca mohol podať žalobu
o neplatnosť výpovede v prípade jej neplatnosti časovo neobmedzene. Vnášalo by to veľkú neistotu
do nájomných vzťahov, zákon pritom jednoznačne stanovuje zánik práva, pokiaľ nebolo uplatnenév zákonom stanovenej lehote v zmysle § 583 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho názoru
žalovanýcitovalzrozsudkuKrajskéhosúduvPrešovezodňa30.1.2013,sp.zn.1Co/75/2012arozsudku
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 14Co/213/2013 zo dňa 27.9.2011, ktorým zodpovedajú aj právne

závery dovolacieho súdu v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 17/2005, z ktorého vyplýva:
„Je pravdou, že podstata právnej úpravy uvedenej v ust. § 711 ods. 6 OZ spočíva v tom, že ak nájomca,
ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v
zákonom ustanovenej trojmesačnej lehote odo doručenia výpovede, podať návrh na súd o neplatnosť
výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká. Ak túto možnosť

nájomcanevyužije,vrámciinéhokonaniasúdyužnemôžuriešiťotázkuplatnostivýpovedeznájmubytu,
a to ani ako otázku predbežnú.“ Napokon tiež citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2007,
sp. zn. 4 Cdo 242/2005: „Ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77
Zákonníka práce, treba vyhádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne, na podaní žaloby
o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny
záujem (§ 80 písm. c) OSP). Zmeškanie tejto lehoty nemožno obchádzať žalobou o určenie, že pracovný

pomer trvá. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c) OSP). Tento záujem je daný, len ak požadované určenie
je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Na základe
žaloby o určenie, že pracovný pomer trvá, nemožno ani ako predbežnú otázku posudzovať otázku
platnosti rozviazania pracovného pomeru, ak žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nebola

podaná dotknutým účastníkom v lehote uvedenej v § 77 Zákonníka práce.“ Žalovaný v závere svojho
vyjadrenia uviedol, že má za to, že určovacou žalobou žalobca obchádza žalobu o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu, nakoľko zmeškal prekluzívnu zákonnú lehotu, ktorej márnym uplynutím zanikajú
práva s ňou spojené. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutnou podmienkou
určovacej žaloby.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo svojej replike uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou
žalovaného týkajúcej sa účelovosti podanej žaloby. Výpoveď prenajímateľa bytu žalobca považoval za
absolútne neplatnú a zopakoval, že je to tak z nasledovných dôvodov: 1/ výpovedný dôvod podľa § 711
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka na daný prípad nemožno aplikovať, keďže nejde o služobný byt,

2/kvýpovedinebolapriloženálistinapodľa§711ods.3Občianskehozákonníka,ktorápreukazujedôvod
výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, 3/ výpovedný dôvod podľa § 711 ods.
1 písm. j) Občiansky zákonník neobsahuje, 4/ výpoveď z dôvodu absencie relevantného výpovedného
dôvodu nebola urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Opätovne
tiež citoval z rozsudku Okresného súd v Ostrave sp. zn. 37C/281/2006 a z rozhodnutia Najvyššieho súd

SRsp.zn.5Cdo64/2012.Povahuslužobnéhobytustratilbytuplynutím3mesiacovodukončeniavýkonu
práce pána E. V. viazanej s nájmom služobného bytu, počas ktorých prenajímateľ nájom nevypovedal
a po smrti nájomcu E. V. prenajímateľ uzatvoril nájomnú zmluvu s pani V. V. (babkou žalobcu), ako
bežnú nájomnú zmluvu na byt, ktorý stratil povahu bytu služobného. Odsťahovaním nájomcu pani V.
z bytu prešiel nájom následne na jej vnuka - žalobcu, ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti bytu viac

než 3 roky. Poukázal znovu na § 706 Občianskeho zákonníka, ako aj na skutočnosť, že prenajímateľ
dal žalobcovi listom zo dňa 26.3.2015 výpoveď z nájmu služobného bytu. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR z 29. januára 2008, sp. zn. 1 Cdo 2/2007: „Písomná výpoveď z nájmu bytu musí výpovedný
dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možno zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie
výpovede nemožno stotožniť s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d) OZ (neplatenie nájomného a úhrad

za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace), ale musí ísť o konkretizovanie
naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu
výpovede z nájmu bytu, teda s uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného
dôvodu nemožno tento nedostatok napraviť dodatočným doplnením údajov, pretože dôvod výpovede

nemožno dodatočne meniť.“ Na základe toho vyslovil žalobca presvedčenie, že výpoveď prenajímateľa
bytu netrpí len nedostatkom perfektnosti, ako tvrdí vo vyjadrení žalovaný, ale je absolútne neplatná.
„Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom charakteristické,
že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej
povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície alebo konvalidácie

vadnéhoprávnehoúkonu,nepremlčujesaabezakéhokoľvekčasovéhoobmedzeniasajejmôžedovolať
každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes).“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z
21. apríla 2011, sp. zn. 2 Obo 9/2011). žalobca zopakoval taktiež svoju žalobnú argumentáciu vo vzťahu
k naliehavému právnemu záujmu na určení nájmu bytu.9. Žalovaný podal k replike žalobcu dupliku. Uviedol v nej, že replika žalovaného neobsahuje také
podstatné tvrdenia, ktoré by boli novými skutočnosťami doposiaľ neuvedenými v žalobe. Zastal názor,

že žalobný návrh, ako aj vyjadrenie žalobcu, sú formulované zmätočne. Žalobca nepreukázal naliehavý
právnyzáujem,ktorýjenevyhnutnoupodmienkouurčovacejžaloby.Navyše,určovacoužaloboužalobca
iba obchádza žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, nakoľko zmeškal prekluzívnu lehotu,
ktorejmárnymuplynutímzanikajúprávasňouspojené.Žalovanýpoukázalnapraxsúdov,vzmyslektorej
nie je povinnosťou súdu posudzovať po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty perfektnosť výpovede

z nájmu. Považoval za neúčelné a nehospodárne, aby súd vo veci vykonal dokazovanie predtým, ako
sa vysporiada s námietkou žalovaného, týkajúcu sa nepodania žaloby o určenie neplatnosti výpovede
z nájmu bytu v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, ako je bližšie špecifikované v prvom vyjadrení
žalovaného.

10. Žalobca sa k duplike žalovaného nevyjadril.

11. V ďalšom priebehu konania žalobca doručil súdu vyjadrenie zo dňa 8.4.2023, v ktorom uviedol, že
dňa 27.3.2023 na pojednávaní žalovaná strana doložila do spisu dôkazy, a to dve čestné vyhlásenia a
vybavenie dopytu. K dopytu, ktorý bol vybavený Obvodným oddelením PZ v Stupave žalobca uviedol,
že babka žalobcu - p. V. V., nastúpila do domova dôchodcov v L. 1.4.1998 na psychiatrické oddelenie

práve z dôvodu, že veľmi negatívne vnímala smrť svojho manžela E. V., ktorý zomrel XX.X.XXXX, keďže
bola na neho veľmi citovo viazaná, pričom pred smrťou bol už niekoľko mesiacov v nemocnici. Žalobca
sa k nej prisťahoval už koncom roku 1993, kedy si k babke prihlásil aj trvalý pobyt, avšak mal prácu,
ktorej sa musel venovať a bol niekedy aj celý týždeň odcestovaný mimo Bratislavu a domov k babke
chodil až na víkendy. S uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi aj z doteraz doložených dôkazov je v

rozpore čestné vyhlásenie p. V., ktorý uvádza, že manžel p. V. mal zomrieť v roku 1994 a p. V. sa mala
odsťahovať už v roku 1996-97, žalobca sa mal prisťahovať až v roku 2001. Taktiež ani čestné vyhlásenie
p. Č., ktorý čestne prehlasuje, že žalobca sa mal do bytu prisťahovať až v roku 2001, pričom sám p.
Č. v rámci čestného prehlásenia uvádza, že v byte býval „otec pána N. Č.“. Ten však zomrel 6 rokov
skôr a pravdepodobne nevie p. Č. ani identifikovať osobu žalobcu, ktorého si pravdepodobne mýli s

jeho vlastným otcom. Zároveň svoje tvrdenia žalobca podporil aj čestným vyhlásením matky žalobcu
(dcéry p. V.). Predmetné dôkazy mali asi preukázať pretrhnutie následníctva v nájme, avšak žalovaný
ako správca majetku Slovenskej republiky, stále eviduje žalobcu ako nájomcu bytu, keďže vystavuje aj
potvrdenia vo forme vyúčtovania nájomného spojeného s užívaním bytu. Tým vlastne sám akceptuje
skutočnosť, že žalobca je stále nájomcom a prijíma od neho nájomné za byt.

12. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20.11.2024 v prítomnosti strán sporu.

13. Na predchádzajúcom pojednávaní dňa 27.3.2023 žalobca vo svojom prednese pred jeho otvorením
vzal žalobu čiastočne späť v časti o určenie, že žalobca je nájomcom bytu špecifikovaného v žalobe.

14. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Z dôvodu, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o určenie, že žalobca je nájomcom bytu, a

to pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, súd v súlade s jeho dispozičným
prejavom konanie zastavil v časti tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku a prípadný nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby nezisťoval.

18. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, a to nájomnou zmluvou,

dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 6.10.2003, listom označeným
ako „Vypratanie bytu - stanovisko“ zo dňa 4.12.2003, listom označeným ako „Vyhotovenie nového
evidenčného listu na byt s platnosťou od 1.1.2004 - zaslanie“ zo dňa 11.8.2004, listom označeným
ako „Zaslanie evidenčných listov na byt - žiadosť o podpísanie“ zo dňa 27.1.2009, listom označenýmako „Zmenové lístky k evidenčným listom na byt - zaslanie“ zo dňa 14.1.2010, potvrdením o pobyte,
Výpoveďou z nájmu služobného bytu zo dňa 26.3.2015, Výzvou na vypratanie bytu zo dňa 18.11.2015,
Vyúčtovanímnájomnéhospojenéhosužívanímbytuzarok2014,2019a2022,čestnýmvyhlásenímT.Č.

zo dňa 25.2.2021, čestným vyhlásením T. V. zo dňa 25.2.2021, vybavením dopytu Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Stupave zo dňa 20.6.2003 a čestným vyhlásením X. Č.X. zo dňa 30.3.2023 a zistil
nasledovný skutkový stav.

19. Z nájomnej zmluvy účinnou od 1.1.1995 vyplýva, že Prezídium Policajného zboru SR ako

prenajímateľ a V. V., nar. XXXX, ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom nájom bytu
číslo X s orientačným číslom XX v F. na dobu neurčitú, do vyriešenia pridelenia náhradného bytu.

20. Z Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 1.1.1995 vyplýva, že Prezídium Policajného zboru SR
ako prenajímateľ a V. V., nar. XXXX ako nájomca, sa dohodli na „úprave“ nájomnej zmluvy tak, že
prenajímateľ sa mení na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave.

21. Z výzvy na vypratanie bytu zo dňa 6.10.2003 vyplýva, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Bratislave v ňom uviedlo, že dňom 1.4.1998 sa nájomníčka V. V. do domova dôchodcov, na základe
čoho s ňou bol ukončený nájomný vzťah. Upozornilo žalobcu, že užíva byt na U. Z. XX v F. neoprávnene
a vyzvalo žalobcu na vypratanie bytu do 31.3.2004.

22. Z listu označeného ako „Vypratanie bytu - stanovisko“ zo dňa 4.12.2003 vyplýva, že žalobca požiadal
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave o uzavretie nájomnej zmluvy a v prípade, že s tým
nebude súhlasiť, prejavil ochotu vypratať byt, ak mu bude poskytnutý jednoizbový byt.

23. Z listu označeného ako „Vyhotovenie nového evidenčného listu na byt s platnosťou od 1.1.2004
- zaslanie“ zo dňa 11.8.2004, listu označeného ako „Zaslanie evidenčných listov na byt - žiadosť o
podpísanie“ zo dňa 27.1.2009, listu označeného ako „Zmenové lístky k evidenčným listom na byt
- zaslanie“ zo dňa 14.1.2010 vyplýva, že v nich Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave
označovalo žalobcu ako nájomníka predmetného bytu.

24. Z potvrdenia o pobyte zo dňa 1.2.2016 vyplýva, že žalobca je prihlásený na trvalý pobyt na adrese
U. Z. XXXX/XX od 14.12.1993. Rovnako z potvrdenia o pobyte zo dňa 29.3.2023 vyplýva, že žalobca je
prihlásený na trvalý pobyt na adrese U. Z. XXXX/XX od 14.12.1993.

25. Z výpovede z nájmu služobného bytu zo dňa 26.3.2015 vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky žalobcovi vypovedalo nájom služobného bytu na U. Z. Č.. XX a vyzvalo žalobcu, aby do
1.6.2015 služobný byt vypratal a protokolárne odovzdal. Výpoveď bola odôvodnená tým, že žalobca
užíva služobný byt v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na U. Z. Č.. XX, ktorý bol
pridelený nájomcovi V. V., vdove po príslušníkovi policajného zboru, na základe Nájomnej zmluvy zo

dňa 1.1.1995. Výpoveď bola daná podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
žalobca nevykonáva prácu pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný a služobný byt potrebuje pre svojich pracovníkov. Ďalej v tejto listine bolo uvedené, že
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako prenajímateľ v súlade s § 711 ods. 1 písm. j) Občianskeho
zákonníka vypovedá nájom bytu, pretože žalobca ako nájomca narušuje pokojné bývanie ostatných

nájomcov a porušuje dobré mravy v dome. Na svoje správanie i správanie jeho rodiny bol žalobca
upozornený listom sekcie hnuteľného a nehnuteľného majetku zo dňa 20.1.2015. Podľa pripojenej
doručenky bol list doručený žalobcovi dňa 9.4.2015.

26. Z výzvy na vypratanie bytu zo dňa 18.11.2015 vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

žalobcu vyzvalo na vypratanie bytu, ktorý sa nachádza v dome na U. Z. Č.. XX v F., a to do 31.12.2015.
Vo výzve bolo uvedené, že žalobcovi bola dňa 8.4.2015 doručená výpoveď z nájmu tohto služobného
bytu z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. b) a c) Občianskeho zákonníka a lehota na podanie
žaloby podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka uplynula. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.7.2015.

27. Z Vyúčtovania nájomného spojeného s užívaním bytu za rok 2014, Vyúčtovaním nájomného
spojeného s užívaním bytu za rok 2019, a Vyúčtovania nájomného spojeného s užívaním bytu za rok
2022 vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky predmetné vyúčtovania adresoval žalobcovi
označenému ako nájomník.28. Z čestného vyhlásenia zo dňa 25.2.2021 vyplýva, že T. Č. ako vlastník bytu č. X na U. Z. XX v F.,
čestne vyhlásil, že žalobca sa na uvedenú adresu nasťahoval okolo roku 2001. V roku 2000 na adrese

býval otec žalobcu.

29. Z čestného vyhlásenia zo dňa 25.2.2021 vyplýva, že T. V. ako nájomca bytu č. X na U. Z. XX v
F., čestne vyhlásil, že žalobca nebýval v spoločnej domácnosti so svojou babkou V. V.Č. na adrese
U.Á. Z. XX v F. v rokoch 1993 - 1996/1997. Menovaná bývala v byte do roku 1994 s manželom a po

smrti manžela ostala sama na uvedenej adrese a v rokoch 1996-1997 už na uvedenej adrese nebývala.
Žalobca sa na uvedenú adresu nasťahoval až niekedy okolo roku 2001.

30. Z odpovede na dopyt Obvodného oddelenia Policajného zboru v Stupave zo dňa 20.6.2003 vyplýva,
že V. V. bola od 1.4.1998 umiestnená v Domove dôchodcov L., Q. XX. Menovaná uviedla, že byt na U.
G. XX zanechala svojmu vnukovi - žalobcovi. Ďalej uviedla, že byt opustila dobrovoľne, nakoľko bola

sama a nemal sa o ňu kto postarať.

31. Z čestného vyhlásenia zo dňa 30.3.2023 vyplýva, že X. Č., matka žalobcu, čestne vyhlásila, že
žalobca sa prisťahoval na prelome roku 1993 a 1994 k jej mame (jeho babke) V. V. (zomr. XXXX) do
bytu na U. Z. XX v F., ktorá ťažko psychicky znášala úmrtie dedka E. V., aby nebola úplne sama. Po jej

odchode do Domova seniorov do L. v roku 1998, keďže už bola na tom zdravotne horšie, zostal žalobca
v predmetnom byte bývať sám, avšak často cestoval.

32. Žalobca na pojednávaní dňa 27.3.2023 uviedol, že v tejto veci ide iba o právne posúdenie veci. Aj
z tohto dôvodu nebol navrhnutý výsluch žalobcu, lebo by nič nové nepriniesol. Pokiaľ ide o výpoveď

nájmu, trval na tom, že nešlo o služobný byt, absentovala povinná príloha a ďalší výpovedný dôvod
nie je už v Občianskom zákonníku uvedený. Pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby poukázal na
judikáty uvedené v žalobe. Dodal, že žalobcovi sú doteraz doručované vyúčtovania plnení spojených s
užívaním bytu ako nájomcovi. Na pojednávaní dňa 20.11.2024 žalobca uviedol, že výpoveď je absolútne
neplatná,absentujevnejnapr.povinnápríloha.Vzhľadomnasúdnuprax,ajkeďdoloženúrozhodnutiami

českých súdov, žiadal, aby žalobe súd vyhovel, zohľadňujúc čiastočné späťvzatie na predchádzajúcom
pojednávaní. Už právna predchodkyňa, babka žalobcu, bola v nájomnom pomere so žalovaným, keďže
byt obývala ako pôvodne služobný s jej manželom, ktorému bol pridelený. Po jeho smrti bola s ňou
uzavretá ďalšia nájomná zmluva, ktorá nehovorila o služobnom byte. Výpoveď, ktorú žalovaný dal
žalobcovi, ale bola daná ako výpoveď so služobného bytu hoci žalobcovi nebol byt pridelený v rámci

jeho služobného pomeru. Výpoveď s nájmu služobného bytu musí obsahovať povinnú prílohu. Žalovaný
stále akceptuje žalobcu ako nájomcu, prijíma od neho nájomné.

33. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.3.2023 uviedol, že uplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. K dôkazom

predloženým na pojednávaní uviedla, že pani V. užívala byt 4 roky. Od roku 1998 bola umiestnená v
domove dôchodcov, a to z dôvodu, že žila sama a nemal sa o ňu kto postarať, čo potvrdzuje úradný
záznam zo dňa 20.6.2003. Vyplýva z toho, že žalobca v tom čase nežil v spoločnej domácnosti s pani
V. a nevznikol mu z toho žiaden nárok na užívanie bytu. Na pojednávaní dňa 20.11.2024 žalovaný
uviedol,žepokiaľideožalobcomtvrdenúabsenciuprílohy,toutomalabyťlistinapreukazujúcaskončenie

služobného alebo pracovného pomeru, táto však nemohla byť priložená, pretože žalobca nikdy v
pracovnom ani služobnom pomere u žalovaného nebol. Výpoveď bola daná z dvoch výpovedných
dôvodov, pričom druhý z nich žalobca nerozporoval.

34. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu

uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

35. Podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak a)
prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich
rodičov alebo súrodencov, b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu
viazaný, c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jehopríslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné
bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy
v dome, d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil

nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo
tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, e) je
potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo
ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas
šiestich mesiacov užívať, f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia alebo

predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, g) nájomca využíva byt bez súhlasu
prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.

36. Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť.

37. Podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e)
a f) je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

38. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na

súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

40.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

41. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

42. Súd mal za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky dalo žalobcovi listom zo dňa 26.3.2015 výpoveď z nájmu bytu, ktorá bola žalobcovi doručená

do vlastných rúk dňa 9.4.2015. Žaloba v tejto veci bola podaná na bývalý Okresný súd Bratislava V dňa
13.12.2019.

43. Nájom bytu je osobitne zákonom chránený zmluvný vzťah vzhľadom na jeho dôležitú sociálnu
funkciu, ktorou je uspokojovanie bytových potrieb. Hlavným prejavom ochrany tohto zmluvného vzťahu

jezákonomstanovenýzákazvypovedaťnájomzinýchdôvodov,akosúustanovenévzákone(§685ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka). Tieto výpovedné dôvody sú následne taxatívne vymenované v §
711Občianskehozákonníka.Ochrananájmubytusaprejavujeajvustanovení§711ods.6Občianskeho
zákonníka, ktoré umožňuje nájomcovi uplatniť na súde neplatnosť výpovede v lehote troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede, toto ustanovenie teda umožňuje nájomcovi podať žalobu podľa § 137

písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti (neplatnosť výpovede nájmu bytu); navyše podanie takejto
žaloby má odkladný účinok, pretože platí, že účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. V záujme
právnej istoty, ako aj vzhľadom na odkladný účinok takejto žaloby, je však trvanie práva podľa žalobu
podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka limitované už spomenutou lehotou tri mesiace od doručenia

výpovede, ide o lehotu prekluzívnu, ktorej márnym uplynutím právo zaniká.

44. V prejednávanej veci začala lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede žalobcovi
plynúť odo dňa doručenia výpovede, 9.4.2015, pričom táto lehota uplynula dňa 9.7.2015. Je zrejmé, že
žaloba, ktorou sa žalobca po jej čiastočnom späťvzatí domáhal určenia neplatnosti výpovede, doručená

súdu dňa 13.12.2019, bola podaná po uplynutí tejto lehoty. Úspešnému uplatneniu neplatnosti výpovede
nájmu bytu na súde po uplynutí danej lehoty bráni nielen dikcia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
ale aj ustanovenie § 137 písm. d) CSP, z ktorého je logickým výkladom potrebné vyvodiť, že podaniežaloby o určenie právnej skutočnosti bez opory v ustanovení osobitného predpisu, musí mať za následok
zamietnutie takejto žaloby.

45. Na vyššie uvedenom závere súdu nebola spôsobilá nič zmeniť ani argumentácia žalobcu, podľa
ktorého uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka sa nemôže neplatná
výpoveď stať platnou a ktorý taktiež tvrdil, že predmetná výpoveď nie je neplatná len pre rozpor s §
711 Občianskeho zákonníka, ale aj pre nedodržanie jej povinnej písomnej formy v zmysle § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o judikatúru českých súdov, na ktorú žalobca poukazoval, súd ňou

nie je v tomto konaní viazaný, pričom v odôvodnení tohto rozsudku objasnil, z akých dôvodov rozhodol
inak, ako niektoré súdy v Českej republike.

46. S názorom žalobcu, že márne uplynutie lehoty na podanie žaloby podľa § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníkanemázanásledok,ženeplatnýprávnyúkonvýpovedenájmuzbytusastaneplatný,samožno
v zásade stotožniť. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2 Cdo 262/2007

zo dňa 25. novembra 2008. Nič to však nemení na skutočnosti, že uplynutím danej lehoty zaniká
právo nájomcu úspešne sa domáhať vyslovenia neplatnosti výpovede nájmu súdnym rozhodnutím s
dôsledkami s tým spojenými. V tejto súvislosti súd poukazuje na unesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 12/2020 zo 16. januára 2020, z ktorého vyplýva, že po výpovedi z nájmu bytu
možno neplatnosť výpovede napadnúť žalobou pre neplnenie predpokladov (dôvodov) uvedených v §

711 Občianskeho zákonníka. V tzv. inom konaní možno skúmať absolútnu neplatnosť výpovede z nájmu
ako právneho úkonu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náležitostiach právnych
úkonov, nie však neplatnosť výpovede z dôvodov, ktoré majú (môžu) byť preskúmané v konaní o žalobe
podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

47.Pokiaľideodôvodyžalobcomtvrdenejneplatnostivýpovedeznájmubytuzodňa26.3.2015,tietoboli
žalobcom v konaní sformulované presne a opakovane, a to tak, že 1) výpovedný dôvod podľa § 711 ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka na daný prípad nemožno aplikovať, keďže nejde o služobný byt, 2)
k výpovedi nebola priložená listina podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá preukazuje dôvod
výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, 3) výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1

písm. j) Občiansky zákonník neobsahuje a 4) výpoveď z dôvodu absencie relevantného výpovedného
dôvodu nebola urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

48. Dôvody uvedené pod bodmi 1) až 3) jednoznačne predstavujú dôvody neplatnosti výpovede nájmu
bytu pre rozpor s § 711 ods. 1, resp. taktiež ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Určenia neplatnosti

výpovede z týchto dôvodov sa možno domáhať žalobou podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka
podanou v zákonnej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, čo, ako už bolo uvedené, v
prípade tejto žaloby splnené nebolo, a to je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti.

49. Pokiaľ ide o bod 4), teda že podľa žalobcu výpoveď z dôvodu absencie relevantného výpovedného

dôvodu nebola urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd
predovšetkým uvádza, že aj z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej písomnej formy výpovede
ustanovenej v § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, by sa žalobca mohol domáhať určenia jej
neplatnosti iba v lehote podľa § 711 ods. 6. Ako už bolo uvedené, po jej márnom uplynutí právo nájomcu
domáhať sa určenia právnej skutočnosti - neplatnosti výpovede (žalobou podľa § 137 písm. d) CSP)

zaniká. Po jej uplynutí by sa žalobca mohol eventuálne úspešne domáhať iba určenia, či tu právo je
alebo nie je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej by musel preukázať existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Takéhoto nároku sa však žalobca v tomto konaní nedomáha.
Prípadne by sa absolútna neplatnosť výpovede mohla skúmať v tzv. inom konaní (pozri už spomenuté
unesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 12/2020 zo 16. januára 2020).

50. Aj tak však možno pre úplnosť uviesť, keďže to zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že výpoveď
nájmu bytu, ktorá je formálnym právnym úkonom, ktorého forma je obligatórne písomná, v tomto prípade
bola daná v zákonom požadovanej písomnej forme. Výpoveď zo dňa 26.3.2015 bola ako jednostranný
právny úkon vyhotovená písomne a zachytená na hmotný podklad - listinu, pričom táto listina je opatrená

podpisom osoby konajúcej za Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a navyše ešte aj pečiatkou.
Boli preto splnené všetky požiadavky kladené zákonom na to, aby bola dodržaná písomná forma tohto
právneho úkonu (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Požiadavky, ktoré na výpoveď nájmu bytu kladú
ustanovenia § 711 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, sú požiadavkami obsahovými, nie formálnymi.Ich nedodržanie má za následok neplatnosť výpovede, avšak nie neplatnosť pre nedodržanie zákonom
požadovanej formy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale neplatnosť pre rozpor so zákonom (§
39 Občianskeho zákonníka). Ako však už bolo uvedené, súd nie je oprávnený pre uplynutie lehoty na

podaniežalobypodľa§711ods.6Občianskehozákonníkaneplatnosťvýpovedevtomtokonanívysloviť.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, na základe ktorých možno konštatovať nedôvodnosť žaloby
už na základe § 137 písm. d) CSP, nebolo pre rozhodnutie v tomto konaní podstatné a tým ani
hospodárne (článok 17 CSP) zaoberať sa ďalšími skutočnosťami tvrdenými a preukazovanými stranami,

keďžalovanýnajmäspochybňoval,ženažalobcuvôbecprešielnájompredmetnéhobytu,načoreagoval
žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkazmi. Rovnako bez významu je to, či žalovaný vo
svojej komunikácií so žalobcom označoval žalobcu na prevažne formulárových tlačivách ako nájomníka.

52. Z vyššie uvedených dôvodov preto žaloba nebola dôvodná a súd ju v časti, v ktorej konanie nebolo
zastavené, teda v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede, zamietol.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s § 256
ods. 1 CSP. Žalobca zodpovedá za zastavenie konania v časti o určenie, že žalobca je nájomcom bytu
a súčasne žalovaný mal vo zvyšnej časti vo veci plný úspech, pretože žaloba bola zamietnutá. Preto
by žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu

však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil. Súd preto
rozhodol tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. S poukazom na článok
4 ods. 2 CSP, ako aj na zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v článku 17 CSP nebude potom ani
potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.