Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120252873
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6120252873.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX/XX,
C., D. E., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., F. Urbánka 797/14, Púchov, IČO:
47 254 181, proti žalovanej: E. A., nar. XX. XX. XXXX, F. X/X, G., zast. Mgr. Ivana Kochanská, advokát,
Farská 33, Nitra, o zaplatenie sumy vo výške 64 495,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júna 2022, č. k. 7C/76/2020-180, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému proti

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1 až 3, § 101 a §
657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou v upomínacom konaní
dňa 21. 01. 2020 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 64 495,95 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým,
že ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 21. 06. 2017 uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej sa zaviazal, že žalovanej bezúročne požičia finančné prostriedky vo výške 1 650.000 Kč na kúpu
bytu. Žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke splnil, a finančné prostriedky vložil na
novovytvorený účet žalovanej v cudzej mene (CZK) vedený vo H. I. C., J.. Žalobca listom zo dňa 22.

11. 2019 vyzval žalovanú na splnenie dlhu, a to bezodkladne po doručení predžalobnej výzvy. Žalovaná
dňa 02. 12. 2019 predmetnú predžalobnú výzvu prevzala.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s vyjadreniami
zástupcov strán sporu, výsluchom vyššie uvedených svedkov, oboznámením sa so žalobou a ostatnými
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 21. 06. 2017 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej
sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažnú pôžičku vo výške 1 650 000 Kč. Predmetné finančné
prostriedky boli vložené na účet žalovanej vo VÚB Banka, a.s. Výzvou zo dňa 22. 11. 2019 žalobca
vyzval žalovanú na vrátenie predmetnej sumy. Nakoľko žalovaná na výzvu žalobcu o vrátenie požičanej
sumy nereagovala a predmetnú sumu nevrátila, žalobca sa domáha vrátenia pôžičky vo výške 64 495,95

eura spolu s príslušenstvom.6. Predtým ako súd pristúpil k meritu veci, skúmal na základe vznesenej námietky, či predmetný
nárok žalobcu nie je premlčaný. Tu súd poznamenáva, že predmetom sporu nie je plnenie na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ale plnenie na základe zmluvy o pôžičke a preto v danej veci sa aplikuje

všeobecná 3-ročná premlčacia lehota v zmysle § 101 OZ, a nie subjektívna 2-ročná premlčacia lehota,
ako je to v prípade vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia. Nakoľko zmluva o pôžičke bola
uzatvorenáústne,pričompredmetomnebolalehotanavrátenieplnenia,žalobcalistomzodňa22.1.2019
vyzval žalovanú na vrátenie plnenia, pričom predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa 2.12.2019. V
zmysle § 563 OZ je dlžník povinný plniť svoj dlh hneď prvý deň po tom ako bol vyzvaný. Žaloba bola

podaná na súd dňa 21.2.2020, a teda má súd za preukázané, že žaloba bola podaná v 3- ročnej
premlčacej lehote.

7. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola
zo strany žalobcu podaná nedôvodne, keď žalobca v konaní svoje skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe
nepreukázal. Prvoinštančný súd mal za preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné,

že žalobca vložil na novovytvorený účet pre žalovanú finančnú hotovosť vo výške 1 650 000 Kč. Túto
skutočnosťpotvrdilasamotnážalovanánapojednávaníakoajsvedokK.L..Spornýmbolo,čidanásuma,
ktorá je predmetom sporu, je pôžičkou, ktorú žalobca poskytol žalovanej, alebo ide o vrátenie finančnej
hotovosti, ktorá bola ako pôžička poskytnutá žalobcovi zo strany žalovanej. Súd neunesenie dôkazného
bremena žalobcu vidí v tom, že žalobca nepreukázal, že tieto finančné prostriedky v prospech žalovanej

boli poskytnuté titulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Súd zo svedeckých výpovedí mal zhodne
za preukázané, že žalovaná počas celého vzťahu žalobcu s dcérou žalovanej, tento vzťah podporovala
a to najmä finančne. V dôsledku prosieb a žiadostí svojej dcéry, boli spočiatku ako druh a družka a
neskôr ako manželia finančne podporovaní samotnou žalovanou, keď žalobca nepracoval, resp. bol
odkázanýnacudziupomoc.Aprávetátoskutočnosť,žežalovanápočasexistencietohtovzťahuposkytla

nemalú finančnú pomoc žalobcovi, mal súd za to, že vloženie finančnej hotovosti vo výške 1 650 000
Kč na jej účet, netvorilo pôžičku. To, že bol zriadený pre žalovanú účet v banke, na ktorý sa vložili
finančné prostriedky, ešte samo o sebe neznamená, že týmto bola uzatvorená zmluva o pôžičke, a že
predmetomsporujevráteniepeňazí,ktorétvoriapredmetzmluvyopôžičke.Právenaopak,dokazovaním
bol preukázaný opak, t. j., že žalovaná finančne vypomáhala žalobcovi a jeho rodine. Predmetný vklad

na účet žalovanej tak súd vyhodnotil ako splnenie si povinnosti zo strany žalobcu vo vzťahu k nej, t.
j. vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalovaná počas obdobia, kedy jej dcéra a žalobca tvoril pár,
tomuto poskytla, pričom išlo o nemalú sumu, ako to vyplýva či už z vyjadrenia samotnej žalovanej
alebo z jednotlivých svedeckých výpovedí. Aj keby súd vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzatvorená zmluva o pôžičke, zo svedeckých výpovedí ďalej vyplýva, že uvedená suma bola vrátená

žalobcovi a jeho manželke, ktorí túto sumu v českej mene, následne zamenili v banke na eurá a to za
účelom kúpy bytu pre mladomanželov, ako to uviedol aj svedok L.. V danom prípade by potom zanikol
predmet sporu. Nakoľko žalobca dôkazné bremeno, že predmetná finančná hotovosť vložená na účet
žalovanej má predstavovať pôžičku, a nie vrátenie jeho podlžnosti, neuniesol a preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

8. Vzhľadom na plný úspech žalovanej v konaní, súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).

9. Proti tomu rozsudku podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a zároveň žalovanú zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100%, resp., aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom

odvolaní žalobca poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 364 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

10. V odôvodnení podaného odvolania uviedol, že žalovaná na začiatku sporu popierala prijatie
finančnej hotovosti, následne na pojednávaní už danú skutočnosť nepopierala, čo malo za následok,
že prijatie finančnej hotovosti sa stalo nespornou skutočnosťou. Následne žalovaná zmenila prostriedky

procesnej obrany. Počas konania sa snažila preukázať vrátenie finančnej hotovosti požičanej od žalobcu
spôsobom výsluchu vyfabulovaných svedkov, kedy títo sa mali stretnúť na jednom mieste v rovnakom
čase u žalovanej, kde mali „potvrdiť“ prijatie nezistenej sumy (obálka s peniazmi) od žalobcu.Zo samotných svedeckých výpovedí vyplýva, že ich vyjadrenia nie sú v tom zmysle, že by niečo vnímali
svojimi zmyslami, ale jedná sa o sprostredkované informácie od žalovanej, ktoré boli reprodukované vo
svedeckých výpovediach.

11. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný. Závery súdu si
v odôvodnení v bode 14. a 19., podľa názoru žalobcu, zjavne odporujú, pretože počas konania
nebolo žiadnym spôsobom ustálené aká pôžička, kedy bola uzavretá a v akej sume mali byť tieto
finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi. Všetko bolo postavené v rovine „podporovania“ žalobcu a

dcéry žalovanej počas trvania manželstva. Z obsahu vyjadrení žalovanej pred súdom prvej inštancie
navyše vyplýva, vzhľadom k jej prejavu vôle, že išlo o jej osobnú podporu a prípadné darovanie
manželom. Žalovaná sa nikdy nevyjadrila, že by mala uzatvoriť akúkoľvek zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej by mala poskytnúť finančné prostriedky žalobcovi a jej manželke. Žalobca namietal
aj bod 20. odôvodnenia, nakoľko v ňom uvedené skutočnosti boli tvrdené len žalovanou, resp. jej
dcérou. Svedkovia, ktorí na podporu zo strany žalovanej jej dcére a žalobcovi uviedli, že disponovali

informáciami len zo strany žalovanej, ako vyplýva aj z ich svedeckých výpovedí. Ako už bolo uvedené
aj v prípade preukázania akejkoľvek podpory manželom zo strany žalovanej (čo preukázané v konaní
žiadnym spôsobom ani nebolo), jednalo by sa o bežnú pomoc rodiča (svokry) manželom. Zo žiadneho
dôkazu ani z tvrdenia žalovanej nevyplýva poskytnutie pôžičky v nejakej, hoci len približnej sume. Ak
by aj existovala akákoľvek finančná podpora okrem osobnej, celkom zrejme by sa to posudzovalo ako

darovanie manželom. Samotný odchod (rozvod) žalobcu by nebol spôsobilý dôvod na vrátenie prípadne
darovaných finančných prostriedkov.

12. Z vykonaného dokazovania malo, podľa súdu prvej inštancie, vyplývať finančné vypomáhanie
žalobcovi a dcére žalovanej. Takáto skutočnosť nevyplývala zo žiadneho vykonaného dokazovania,

pretože uvedené bolo založené len na tvrdení žalovanej a informácii, ktoré poskytla vypočutým svedkom
(ako sami uviedli, tieto skutočnosti mali vedieť od žalovanej). Nemožno teda hovoriť o svedkoch a
svedeckých výpovediach v pravom slova zmysle, keďže svedok je ten, ktorý vypovedá o skutočnostiach,
ktoré vnímal vlastnými zmyslami. Zároveň nie je zrejmý ani čas, kedy mala údajne žalovaná poskytnúť
obálku žalobcovi a dcére žalovanej, teda či to malo byť pred vkladom peňažných prostriedkov na účet

žalovanej alebo potom. Aj v prípade existencie akejkoľvek „výpomoci“ či už finančnej alebo osobnej
žalobcovi a dcére žalovanej, nemožno bez ďalšieho (sumy, právny titul poskytnutia a pod.) považovať
za požičanie peňazí žalobcovi, ktoré by mal predmetným vkladom na jej účet vrátiť. Samotné domnienky
súdu prvej inštancie, že požičanie finančných prostriedkov žalobcom žalovanej na kúpu bytu, je vrátenie
jeho pôžičky za dlhoročnú podporu zo strany žalovanej ako matky manželky žalobcu, sa nezakladajú

na žiadnych dôkazoch.

13. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo poskytnutie pôžičky za účelom kúpy bytu
preukázané (listinné dôkazy, vyjadrenie žalovanej, vyjadrenie svedkyne – dcéry žalovanej), pričom
domnienky iných právnych titulov (podporovanie žalobcu a jeho manželky) sú nepostačujúce na prijatie

záveru, že poskytnuté peňažné prostriedky sú vrátením pôžičky, ktorá nebola preukázaná žiadnymi
dôkazmi a žalovaná existenciu zmluvy o pôžičke (dátum, výška, reálne poskytnutie) ani netvrdila, len
akúsi podporu žalobcovi ako manželovi. Ak súd prvej inštancie uvádza, že vkladom na účet žalovanej sa
mali cit. „vrátiť finančné prostriedky, ktoré žalovaná počas obdobia, kedy jej dcéra a žalobca tvoril pár, mu
poskytla, pričom išlo o nemalú sumu“, tento záver je celkom zjavne nesprávny a nevyplýva zo žiadnych

vykonaných dôkazov. V opačnom prípade by bolo akékoľvek poskytnutie finančných prostriedkov medzi
dvoma osobami cez bankové účty (kde teda existujú listinné dôkazy) spochybňované, keďže druhá
strana by si to mohla účelovo prekvalifikovať ako vrátenie veriteľovi za podporu v minulosti (bez
ďalšieho), čím by akýkoľvek veriteľ takto „jednoducho“ stratil svoju pohľadávku a prišiel o svoje peniaze
v zdanlivo pre neho právne istého postavenia a dlžník by sa takýmto jednoduchým spôsobom zbavil

svojho dlhu. Záver súdu, že aj keby išlo o zmluvu o pôžičke, tak by uvedená suma bola vrátená žalobcovi
a jeho manželke, vyplýva z tvrdení žalovanej, a nie zo svedeckých výpovedí ako to nesprávne konštatuje
súd prvej inštancie. Preto opätovne závery súdu nevychádzajú zo žiadnych dôkazov vykonaných pred
súdom prvej inštancie.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a následne dospel k tomu záveru, že podané odvolaniežalobcu je dôvodné. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd uvedomujúc si svoju zákonnú
povinnosť skúmať, či podaným odvolaním zo strany žalobcu napadnutý zamietajúci rozsudok nebol

vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád v zmysle § 389 ods. 1 CSP, prijal ten záver,
že predmetný napadnutý rozsudok vykazuje procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP
(súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom), pri existencii ktorej je na mieste vo vzťahu k napadnutému

rozsudkuaplikovaťprocesnýpostuppodľa§391ods.1CSP,majúcizanásledokzrušenietohtorozsudku
s následným opätovným rozhodnutím vo veci samej.
17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
danej strany sporu, ale z hľadiska svojho odôvodnenia musí spĺňať tie parametre (limity) zákonného
rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone (§

220 ods. 1 až 3 CSP). Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť,
logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu
a to aj s poukazom na právne závery súdom prijaté. Niet v ňom totiž miesta pre dohady a domnienky.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
súdnych rozhodnutí, ktoré z uvedeného dôvodu musia byť preskúmateľné. Súd je povinný svoje

rozhodnutie odôvodniť tým spôsobom, ako predpokladá ust. § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov
riadneho a spravodlivého procesu rezultujúceho jednak z Listiny základných práv a slobôd a jednak
z Článku 1. Ústavy Slovenskej republiky, ktorý článok je súčasťou práva na spravodlivý proces.
Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia súdneho rozhodnutia je potrebné vo svojej podstate
vnímať ako porušenie základného práva strany sporu, t. j. jej práva na spravodlivý proces.

18. Rozhodujúc o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu týkajúcom sa zaplatenia sumy 64 495,95
eura s príslušenstvom voči žalovanej z titulu neuhradenia poskytnutej pôžičky, súd prvej inštancie ním
vykonané dokazovanie nezrealizoval dôsledne v intenciách ust. § 191 ods. 1 CSP, čo sa v konečnom
dôsledku prejavilo v tom, že jeho právne závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, t. j. sú
predčasné.

19. Taktiež aj samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá preň kladené v ust.
§ 220 ods. 2 veta tretia CSP, pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, čo ho ako celok stavia do pozície
nepreskúmateľnosti. Súd prvej inštancie na jednej strane v bode 14. odôvodnenia napadnutého
rozsudku konštatuje uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 21.06.2017 medzi žalobcom a žalovanou, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 1.650.000 Kč. Na druhej

strane, v rozpore s týmto odôvodnením súd prvej inštancie v rámci bodu 20. odôvodnenia predmetného
rozsudku okrem iného uvádza, že vloženie finančnej hotovosti vo výške 1.650.000 Kč na účet žalovanej
netvorilo pôžičku. V poslednej vete odôvodnenia bodu 20. napadnutého rozsudku prvoinštančný
súd konštatuje, že vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom, že predmetná finančnáhotovosťvloženánaúčetžalovanejmalapredstavovaťpôžičkuanievráteniejehopodlžnosti,súdžalobu
v celom rozsahu zamietol.
20. Uvedená rozporuplnosť dvoch právnych záverov prvoinštančného súdu zaujatých v rámci bodov

14. a 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku spôsobila jeho nepreskúmateľnosť a tým aj porušenie
práva strany sporu na spravodlivý proces. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie
opätovne podanú žalobu právne posúdiť, pričom k takémuto právnemu posúdeniu pristúpi až následne,
po vykonaní dokazovania v intenciách ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. že vykonané dôkazy posúdi jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Taktiež bude

povinnosťou prvoinštančného súdu vyhodnotiť procesnú obranu žalovanej odvíjajúcu sa od jej tvrdenia,
že mala požičať určitý finančný obnos žalobcovi. Ďalej bude potrebné, aby žalovaná v rámci svojej
procesnej obrany preukázala, kedy, v akej výške a na akú dobu konkrétnu finančnú sumu žalobcovi
požičala. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zodpovie otázku, prečo si vlastne mala žalovaná vlastne
požičaťfinančnéprostriedkyodžalobcuvžalovanejvýške,keďtobolapráveona,ktorápredtýmfinančné
prostriedky mala žalobcovi požičať.

21. Pokiaľ ide o samotného žalobcu, tak tento v ďalšom konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti, ktorá
ho zaťažuje (dôkazné bremeno) zrozumiteľne vyšpecifikuje obsah ním tvrdeného záväzku (pôžičky)
vzniklého vo vzťahu k žalovanej najmä s poukazom na preukázanie esenciálnych znakov zmluvy
o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. OZ.
22. Ohľadom posudzovania vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej voči uplatnenej

pohľadávke žalobcu vo výške 64.495,95 eura s príslušenstvom sa súd prvej inštancie vysporiada
so štandardne platnou judikatúrou (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo/2634/2008 zo dňa 28.01.2011
a rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/841/2009 zo dňa 18.05.2006), podľa ktorej sa za rozhodný deň pre
počiatok plynutia behu premlčacej doby považuje deň nasledujúci po vzniku dlhu.
23. V kontexte uvedeného odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu smerujúcom proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 28.06.2022 č. k. 7C/76/2020-180 ako o dôvodnom rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Vo svojom novom rozhodnutí pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu, tak ako je
obsiahnutý v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 CSP), rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).