Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822204263
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3822204263.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom, E. XXXX/XX, F., prechodne bytom F. XXXX/XX, F., právne zastúpený Mgr. Martinom
Berecom,advokátomsosídlomLandererova12,Bratislava,protižalovanej:D.A.D.D.,nar.XX.X.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpená Mgr. et Mgr. Liviou Šouc Kosťovu, advokátkou so sídlom Pod
Donátom 5, Žiar nad Hronom, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je

výlučnýmvlastníkomnehnuteľnostívkatastrálnomúzemíF.,zapísanýchnaListevlastníctvačísloXXXX:
byt č. X G. X. p. vo vchode č. X - byt F., o výmere 99,04 m2 v stavbe bytový dom so súpisným číslom
XXXX, popis stavby „Kondomínium Bojnice - Vila B“, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu v podiele 9904/98152, postavený na pozemku
parcely CKN č. 32/5 o výmere 727 m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra “C“
č. 32/5, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2 o veľkosti 9904/98152 zapísaného
na Liste vlastníctva číslo XXXX, byt zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX - byt č. X na X. D. vo

vchode č. X - byt F., o výmere 112,86 m2 v podiele 1/1, v stavbe bytový dom so súpisným číslom XXXX,
popis stavby „Kondomínium Bojnice - Vila B“, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spol.
zariadeniach domu, na príslušenstve domu v podiele 11286/98152, postavený na pozemku parcely CKN
č.32/5ovýmere727m2avrátanespoluvlastníckehopodielukpozemkuparcelyregistra„C“č.32/5,druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2 o veľkosti 11286/98152 zapísaného na Liste
vlastníctva číslo XXXX, nebytový priestor zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX - nebytový priestor
C. X na -X H. vo vchode č. nebytový priestor C. X, garáž o výmere 24,45 m2 v podiele 1/1, v stavbe

bytový dom so súpisným číslom XXXX, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve domu v podiele 2445/98152, postavený na pozemku parcely CKN
č. 32/5 o výmere 727 m2 a vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ č. 32/5,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2 o veľkosti 2445/98152 zapísaného na
Liste vlastníctva číslo XXXX v k. ú. F., obec F., okres D., nebytový priestor zapísaný na Lise vlastníctva
číslo 3706 - nebytový priestor C. X na -X H. vo vchode č. nebytový priestor C. X, garáž o výmere
24,70 m2 v podiele 1/1, v stavbe bytový dom so súpisným číslom XXXX, vrátane podielu priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu v podiele 2470/98152,
postavený na pozemku parcely CKN č. 32/5 o výmere 727 m2 a vrátane spoluvlastníckeho podielu
k pozemku parcely registra „C“ č. 32/5, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727
m2 o veľkosti 2470/98152 zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXX, pozemok parcely registra „C“č. 32/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3034 m2 v podiele 2/29 zapísaný na
Liste vlastníctva číslo XXXX, pozemok parcely registra „C“ č. 32/11, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 41 m2 v podiele 1/1 zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX a k nehnuteľnostiam

v katastrálnom území I., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX: pozemok parcely CKN, parc. číslo
291/1 o výmere 314 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcely CKN, parc. číslo 291/2 o výmere 64
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rekreačný domček so súpisným číslom XXX,
popis stavby rekreačný domček, postavený na pozemku parcely CKN pare. číslo 291/2 o výmere 64 m2.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na listoch vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je ako výlučný
vlastník uvedená žalovaná. Zároveň na nehnuteľnostiach v katastrálnom území F. je zriadené záložné
právo záložného veriteľa, pričom túto záložnú zmluvu uzatvárala žalovaná. Žalovaná zaplatila kúpne
ceny za predmetné nehnuteľností z finančných prostriedkov žalobcu, ktoré jej previedol. Tieto finančné
prostriedky neboli výlučne len žalobcove, mal aj pôžičku a túto splatil úverom, ktorý je zabezpečený
uvedenými záložnými právami, pričom túto zmluvu uzatvorila žalovaná. Je však zrejmé, že tieto úvery

sú úvermi, resp. záväzkami žalobcu. Tieto záložné zmluvy uzatvorila žalovaná len z dôvodu, že žalobca
mal finančné prostriedky a bol schopný splácať tieto záväzky voči banke. Ako dôvody, prečo na listoch
vlastníctva nefiguruje ako vlastník, žalobca uviedol, že je ženatý. S manželkou J. C. však už dlhé roky
nežije v spoločnej domácnosti. Majú spolu aj deti. Nerozviedli sa preto, že sa tak dohodli, ale každý
z nich si žije svoj súkromný život. Za týchto okolností si žalobca našiel novú partnerku, žalovanú,

s ktorou má dve maloleté deti. Keďže potrebovali riešiť bývanie, vyriešil to žalobca tak, že poskytol
všetky finančné prostriedky, ktoré patrili výlučne jemu a kúpili sa predmetné nehnuteľnosti s tým, že
ako kupujúca vystupovala žalovaná, resp. sa dohodli, že budú „napísané“ na žalovanú. Neskôr si
zobrali aj hypotekárny úver zabezpečený záložným právom s tým, že tento bude takisto splácať výlučne
žalobca, lebo žalovaná nemala príjmy, aby bola úvery schopná splácať ona. Obaja však ale od začiatku

vedeli a boli uzrozumení s tým, že sú to nehnuteľnosti žalobcu. Aj z dôvodu, že kúpnu cenu zaplatila
žalovaná z finančných prostriedkov žalobcu. Takto isto žalovaná zaplatila kúpnu cenu za chatu. Na
jej účet jej boli zaslané finančné prostriedky, ktorými ju zaplatila. V chate v katastrálnom území I. žijú
rodičia žalovanej. To, že skutočným vlastníkom týchto nehnuteľností je žalobca, preukazuje aj pohyb
jeho finančných prostriedkov z jeho účtu na účet žalovanej a na účet záložného veriteľa, ktorému

žalobca od začiatku spláca hypotekárny úver, ktorý slúžil na splatenie pôžičky. Žalobca od začiatku
nakladal s predmetnými nehnuteľnosťami ako s vlastnými, užíval ich, financoval ich obstaranie a spláca
úver poskytnutý na úplné zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca žalovanú opakovane vyzýval aby s ním
uzavrela dohodu, na základe ktorej by bol možný evidenčný zápis o vlastníkovi na katastri nehnuteľností.
Žalovaná to odmieta a požaduje odo neho neprimerané finančné nároky. Skutočnosť, že žalobca spláca

úver, ktorým bola financovaná časť kúpnej ceny preukazuje aj to, že sa nikdy nedohodli, že by jej žalobca
tieto nehnuteľnosti daroval. Rovnako ako aj právny titul, na základe ktorého bola žalovaná zapísaná
do katastra nehnuteľností ako vlastník. Žalovaná odmieta vydať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti.
Žalovanánaprieksvedčiacemuzápisuvkatastrinehnuteľnostínikdynenaplnilazákonnépodmienky,aby
sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nikdy zo svojich finančných prostriedkov nezaplatila

kúpnu cenu ani jej časť, nikdy nesplácala záväzky spojené s obstaraním týchto nehnuteľností, nikdy
ich výlučne nevyužívala, neuhrádzala náklady spojené s prevádzkou a údržbou týchto nehnuteľností,
teda nenaplnila obsah vlastníckeho práva. Rovnako sa nikdy nebránila proti žiadnym zásahom do jej
domnelého vlastníckeho práva, ani nerozporovala, že prijíma plnenia od žalobcu na zaplatenie kúpnej
ceny a splácanie záväzkov súvisiacich s obstaraním a prevádzkovaním predmetných nehnuteľností.

Uvedené nehnuteľnosti žalobca zariadil (okrem chaty), užíval a platil ich prevádzku. Žalobca v žalobe
tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, a to z
dôvodu,žetejtoskutočnostinesvedčízápisnapríslušnýchlistochvlastníctvaajetýmnarušenýajprincíp
materiálnej publicity katastra. Ide o rozpor medzi skutočnosťou a zápisom v katastri nehnuteľností.

3. Súd doručil žalovanej žalobu do vlastných rúk. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla,
že žalobca neuviedol žiadny zákonný právny dôvod, na základe ktorého mal nadobudnúť vlastnícke
právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Ani prípadné užívanie nehnuteľností, resp. ich častí alebo údajné
platenie záväzkov, ktoré mala žalovaná v súvislosti s obstaraním nehnuteľností alebo platenie dani z
nehnuteľnosti nie je postačujúce na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobca si v žalobe

protirečí,keďnajednejstraneuvádza,žežalovanáuhradilakúpnecenyzanehnuteľnostizožalobcových
finančných prostriedkov, no zároveň dodáva, že tieto finančné prostriedky neboli výlučne jeho, mal aj
pôžičku a túto splatil úverom, zabezpečeným záložnými právami k Bytu číslo X a Bytu číslo X, resp.
tvrdí, že si neskôr zobrali so žalovanou hypotekárny úver. Z tvrdení žalobcu je sporné, či malo ísť ojeho výlučné prostriedky, či malo ísť o prostriedky z hypotekárneho úveru, ktorý si bral on, či malo ísť o
finančné prostriedky poskytnuté zo spoločného úveru so žalovanou alebo či išlo o finančné prostriedky
manželky žalobcu. Z listov vlastníctva, predložených žalobcom vyplýva, že nie všetky nehnuteľnosti boli

nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy. D. F. C. X, Nebytovom priestore číslo X a k nim prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku je uvedený titul nadobudnutia „zámenná zmluva“.
Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe právnych úkonov: kúpna zmluva a
zámenná zmluva. Nehnuteľnosti boli žalovanou nadobudnuté derivatívnym spôsobom, teda prevodom
vlastníckeho práva od predchádzajúceho vlastníka. V prípade, ak by mali byť akceptované tvrdenia

žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam. znamenalo by to, že ktokoľvek,
kto poskytol tretej osobe peňažné prostriedky (či už darom, pôžičkou alebo úverom), aby nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevodom, by sa mohol súdnou cestou úspešne, domáhať vydania
rozhodnutia o jeho vlastníctve k tejto nehnuteľnosti len z tohto titulu, čo je absurdné a náš právny
poriadok nič také nepripúšťa. Tvrdenia žalobcu sa priečia zmyslu a účelu striktnej právnej úpravy
nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca navyše tieto svoje tvrdenia ani riadne

nepreukázal. Žalobca si musí byť vedomý toho, že žalovaná je oprávnenou vlastníčkou aj preto, že
práve on mal žalovanej navrhnúť, že od nej byty odkúpi v rámci vedenia mimosúdnych rokovaní pred
podaním žaloby na súd. Žalobca a žalovaná mali partnerský vzťah cca 18 rokov. Ten bol ukončený
niekoľko mesiacov pred podaním žaloby, kedy sa žalovaná rozhodla po druhom fyzickom napadnutí zo
strany žalobcu vo vzťahu s ním nepokračovať. Strany sporu sú rodičmi dvoch spoločných maloletých

detí. Podanie žaloby vníma žalovaná ako „pomstu“ zo strany žalobcu a ako nátlak na svoju osobu.
Žalovaná nadobudla nehnuteľnosti v roku 2012, resp. v roku 2013, ako je zrejmé z predložených listov
vlastníctva. Byt číslo X nadobudla kúpnou zmluvou a Byt číslo X nadobudla zámennou zmluvou bez
vyplácania akejkoľvek náhrady. V tom čase už mali strany sporu maloletú dcéru. Žalovaná mala najskôr
vlastný byt v D., potom v F. a hradila si sama náklady na bývanie a tiež splátky hypotéky. Keď nadobudla

žalovaná Byt číslo X a Byt číslo X, tieto sa spojili do jedného bytu. Svoj byt v F. žalovaná predala a na
byty bolo prenesené záložné právo k hypotekárnemu úveru žalovanej. Hypotekárny úver bol následne
navýšený, pričom žalovaná poskytla finančné prostriedky žalobcovi. Tento sa zaviazal, že bude úver
splácať. Žalobca sa nikdy nedomáhal vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a medzi stranami spore
nebolo nikdy dohodnuté, že by mala žalovaná žalobcovi nehnuteľnosti „previesť“. K takejto dohode by

žalovaná nikdy nepristúpila. Znamenalo by to, že by ostala s maloletými deťmi bez domova. Naopak,
žalobca vždy tvrdil, že vyplatí úver, aby mali žalovaná s deťmi nezaťažené nehnuteľnosti, keby sa niečo
stalo.Bytyboliodsaméhopočiatkuvovlastníctvežalovanejamalislúžiťaslúžilijejpotrebámapotrebám
maloletých detí. Žalovaná tam žila s maloletou dcérou do roku 2016, kedy sa odsťahovali do F. K. L.
F. H. vracali len na víkendy alebo prázdniny, či sviatky. V roku 2017 sa žalobcovi a žalovanej narodila

druhá dcéra. Žalobca s nimi nikdy nežil v spoločnej domácnosti. Skôr išlo o krátkodobé prespávanie, či
trávenie času. Žalobca sa nikdy nedomáhal voči žalovanej vrátenia akýchkoľvek plnení, ktoré jej alebo
deťom poskytol a nikdy netvrdil, že by boli nehnuteľnosti jeho. So vznášaním takýchto požiadaviek prišiel
účelovo, až po rozchode so žalovanou. Žalobca hypotekárny úver nespláca, hoci v žalobe uznal, že
ide o jeho záväzok. Žalobca neznáša ani náklady spojené s užívaním nehnuteľností. Žalovaná znáša

náklady spojené s užívaním bytov a tiež platí dane z nehnuteľností. Chatu nadobudla žalovaná do svojho
výlučného vlastníctva v roku 2016, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Zelot, s.r.o.,
v ktorej bol spoločníkom a konateľom jej otec. Od roku 2008 tam bývajú rodičia žalovanej a títo znášajú
náklady spojené s jej užívaním. Rodičia žalovanej mali svoj byt, ktorý predali a finančné prostriedky
rozdelili svojim deťom a časť poskytli žalobcovi. Žalobca im časť finančných prostriedkov vrátil, ale podľa

vedomostí žalovanej nevrátil všetko. Rodičia žalovanej chatu prerobili a investovali do nej peniaze s tým,
že raz zostane žalovanej a jej deťom. Zo strany žalobcu nebolo nikdy deklarované, že by mu mala byť
chata prevedená, resp. že patrí jemu. Žalovaná žiadala aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že napriek tomu, že byt celkom zjavne patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky, celú jeho kúpu žalobca financoval, platil
všetky náklady spojené s jeho užívaním, užíval ho. Byt bol označený jeho menom. Žalobca skrátka
vykonával celú triádu vlastníckych práv. Žalobca uznával a aj uznáva, že so žalovanou roky žil, majú
spolu deti a napriek tomu, že ich vzťah sa rozpadol, súhlasil s tým, že poskytne žalovanej finančnú
čiastku rádovo cca 300.000 EUR, aby si mohla z veľkej časti z týchto prostriedkov zaobstarať vlastný

byt a mohla spokojne žiť sama s tým, že deti by mali zabezpečený u nej domov. Žalobca poskytol všetky
finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností. So žalovanou mal dohodu, že na liste vlastníctva bude
zapísaná ona aj napriek tomu, že vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalobca. Je zjavné, že
vykonával všetky oprávnenia k predmetným nehnuteľnostiam ako vlastník. Sporným nie je právny dôvodnadobudnutia týchto nehnuteľností ani vlastnícke právo žalobcu, ale len nesprávny zápis vlastníka na
príslušnom liste vlastníctva. Financovanie nehnuteľnosti, jej splácanie, náklady spojené s jej užívaním
ako oprávnený vlastník vykonával a aj vykonáva žalobca.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými
dôkazmi.

7. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že predmetné nehnuteľnosti v objekte
Kondomínium boli nadobudnuté za spoločné peniaze, ktoré mal žalobca so svojou manželkou,
prostredníctvom spoločných spoločností s ručením obmedzeným. Po nátlaku žalovanej s maloletou
dcérou sa dohodli, že budú prevedené na žalovanú. Išlo aj o to, že žalobca bol vtedy ženatý a nechceli,
aby nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Išlo vtedy o obstaranie

a rekonštrukciu dvoch bytov. Všetko hradil žalobca zo svojich prostriedkov. Hradil aj bežný chod
domácnosti, daň z nehnuteľnosti, splátky hypotéky, poistenie a internet. Žalovaná pracovala v jeho
spoločnostiach, mala minimálnu mzdu. Mesačne jej žalobca bankovým prevodom posielal 2.000 EUR,
z čoho bolo asi 400 EUR na zaplatenie bytu, ďalších 1.000 EUR na dorovnanie mzdy a 500 – 600 EUR
mesačne na deti. Žalovaná v tom čase nemala žiadne vlastné finančné prostriedky. Splácala spotrebné

úvery. Žalobca v týchto nehnuteľnostiach býval tri až štyri dni v týždni. Mal tam veci osobnej potreby
a hygienické potreby. Po „prepise“ nehnuteľností na žalovanú sa dohodli, že uvedené nehnuteľnosti
chcú nechať svojim dvom spoločným deťom s tým, že žalovaná tam bude mať právo dožitia. Prevod
predtým neriešil preto, že spolu žili a vychovávali spoločné deti. Posledných osem rokov spolu žili
v F.. Víkendy trávila žalovaná s deťmi v F.. Deti chodili do anglickej školy v F.. Dôvodom prepisu

nehnuteľnosti na žalovanú bolo, aby nehnuteľnosti nemohli zdediť deti z manželstva žalobcu. Byty
kupovali spoločne. Byty sa navzájom prepojili. V bytoch mala jednu izbu aj najstaršia dcéra žalobcu,
ktorá tam trávila prázdniny. Rekonštrukcia bytu bola drahšia. Žalobca si na ňu musel požičať. Po
rekonštrukciiriešilivrátenieprostriedkovnavýšenímhypotéky.Dohodasožalovanoubolataká,ževšetky
náklady s bývaním a nehnuteľnosťou uhradí žalobca s tým, že jeden byt a jedna garáž patrí jemu. Pri

prevode na žalovanú bola spísaná zmluva o pôžičke. Bola podpísaná zmenka a záložné právo bolo
vložené do katastra. Záložné právo neskôr museli zrušiť z dôvodu, že brali hypotéku a banka s ďalším
záložným právom nesúhlasila. Súčasťou dohody medzi žalobcom a žalovanou, že jeden byt a garáž
pripadne žalobcovi bola aj manželka žalobcu, ktorá bola pri tom. Bolo to v Dubnici nad Váhom. Manželka
žalobcu mala informácie o týchto dohodách od žalobcu, keďže sa používali ich spoločné finančné

prostriedky. Nehnuteľnosť v I. je chata. Žalobca ju kúpil pre rodinu. Chodili tam aj s rodičmi žalovanej na
rodinné oslavy. Nadobudnutie a rekonštrukciu realizoval žalobca z vlastných finančných prostriedkov.
Prepis na žalovanú sa realizoval z dôvodu, aby bola zabezpečená časť hypotekárneho úveru, ktorý
si brala žalovaná. Dohoda bola, že pokiaľ žalobca splní všetky záväzky, chata sa mu vráti naspäť.
Túto nehnuteľnosť dlhodobo užívajú rodičia žalovanej. Užívajú ju bez toho, aby platili nájom. Platia

elektrinu a daň z nehnuteľnosti. Majú vedomosť, že žalobca nehnuteľnosti financoval, a že patria jemu.
Nehnuteľnosti boli napísané a zavkladované v prospech žalovanej, na nátlak žalovanej. Dôvodom bolo,
že žalobca je ženatý a má aj druhú rodinu. Išlo o to, aby nemohli dediť jeho deti z manželstva. Dohoda
bola, že to budú spoločné nehnuteľnosti, všetko platil žalobca. Pokiaľ platila žalovaná, platila z toho, čo
jej poskytol žalobca. Žalovaná nemala žiaden príjem. Žalobca uviedol, že bola spísaná zmluva o pôžičke

na 330.000 EUR, bola vypísaná zmenka a bola uzavretá záložná zmluva. Z toho bolo jednoznačné, že
nehnuteľnosti sú spoločné, a že žalobca bude mať tam právo dožitia, a že ich deti to zdedia. Malo to
byť po zaplatení všetkých finančných náležitostí. Zámenná zmluva korešpondovala s dohodou žalobcu
a žalovanej. Dohody neboli písomné. Dátum bol určený tak, že to bude vtedy, keď žalobca všetko splatí.
Bolo dohodnuté, že žalobca bude nehnuteľnosti užívať tak, ako by boli jeho vlastné.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobcom nikdy žiadnu dohodu neuzavreli. Žalobcovi nie je
nič dlžná. Žalobca jej nedával nikdy peniaze na prevádzku nehnuteľnosti, ani na daň z nehnuteľnosti, ani
na iné veci. K financovaniu obstarania nehnuteľností žalovaná uviedla, že vlastnila byt, ktorý predala.
Zobrala si k tomu ešte hypotéku. Hypotéka je jej. Pokiaľ by neplatila, banka jej zoberie nehnuteľnosť.

Niečo mala našetrené. Pomohli jej aj rodičia a známi. So žalobcom boli spolu 18 rokov, majú spolu dve
deti. Žalobca jej finančne pomáhal. Bolo to však adekvátne tomu, ako dlho boli spolu, a že majú spolu
dve deti. Keď ešte mali spoločný domov, žalobca sa vyporiadania nehnuteľnosti nedomáhal. Žalobca
podal žalobu až po tom, čo sa od neho odsťahovala. Dohodu o úhrade nákladov na bývanie nemaližiadnu.Žalobkyňasiplatilavšetkynáklady.Žalobcasazastaviltakrazzatýždeňaleborazzadvatýždne.
Bydlisko mal inde. Býval u manželky. Žalobkyňa si nepamätá, koľko stáli nehnuteľnosti, je to v zmluvách,
bolo to pred dvanástimi rokmi. So žalobcom sa počas spoločného bývania nerozprávali o tom, že by mal

žalobca nadobudnúť podiel k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca nemal u žalovanej uložené žiadne listiny.

9. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXX pre
k.ú. I., výpis Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., výpis z Listu vlastníctva číslo
XXXX pre katastrálne územie F., výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., výpis

z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., záznam pohybov na bežnom účte – export
z internet bankingu na č.l. 20 – 28, potvrdenia o platbách – prevodoch č.l. 50-51, pohyby na účte č.l. 52,
elektronická komunikácia č.l. 53 + poukaz na úhradu poistného, detaily pohybu na účte č.l. 54, čestné
vyhlásenie č.l. 60, výzva na zaplatenie poisteného č.l. 61, kópie spisov predložených Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor na č.l. 71 – 74.
10. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
11. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

12. Žalobca sa žalobou domáhal aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností vymedzených v žalobe.
Išlootzv.určovaciužalobuvzmysleustanovenia§137písm.c/Civilnéhosporovéhoporiadku.Vtakomto
prípade sa súd musel v prvom rade zaoberať otázkou, či žalobca má na tomto určení naliehavý právny
záujem. Podľa názoru súdu, pri určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je naliehavý právny záujem

žalobcu daný vždy. Zo zápisu vo verejnom registri (ktorým je aj kataster nehnuteľností) totiž vyplýva, že
tvrdené právo, v tomto prípade vlastnícke právo, patrí žalovanej, čo objektívne spôsobuje stav naliehavej
právnej neistoty a ten je možné odstrániť len určovacou žalobou.

13.Vlastníčkoupredmetnýchnehnuteľnostíjepodľazápisovvkatastrinehnuteľnostížalovaná.Uvedená

okolnosť vyplýva z predložených listov vlastníctva a napokon nebola medzi stranami ani sporná. Žalobca
však pri podaní žaloby vychádzal z presvedčenia, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom,
pretože financoval ich kúpu, t.j. tvrdil, že mal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky na uhradenie
kúpnej ceny pri kúpe týchto nehnuteľností.

14. Rozsudok, ktorým súd určuje že strana sporu je vlastníkom veci je deklaratórnym rozsudkom.
Deklaratórny rozsudok je takým rozhodnutím, ktorým súd prehlasuje určitý právny vzťah, či právo za
existujúce. To znamená, že súd nevytvára (nekonštituuje) nové právo ale len prehlási, že určité právo
už existuje. Ak teda určité právo už v súčasnosti existuje, muselo niekedy v minulosti vzniknúť, resp.
vlastník ho musel v minulosti nadobudnúť. Vlastníctvo (vlastnícke právo) k veci sa nadobúda spôsobmi,

ktoré sú uvedené v ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie demonštratívne
vymenúva právne skutočnosti, na základe ktorých možno vlastníctvo k veci nadobudnúť. Vlastníctvo
možno nadobúdať pôvodne (originárne) alebo odvodene (derivatívne). Pôvodným nadobudnutím
vlastníctva nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, ale
nadobúda ho nezávisle od neho, resp. je prvým vlastníkom danej veci (ide o vytvorenie či spracovanie

veci, vydržanie a pod.). Pri odvodenom nadobúdaní odvodzuje vlastník svoje vlastnícke právo od
skoršieho vlastníka a nadobúda vlastníctvo len, ak jeho predchodca bol vlastníkom (napr. kúpa,
darovanie, dedenie a pod.).

15. Žalobca v spore tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností vymedzených v žalobe, no neuviedol na

základe akej právnej skutočnosti, resp. akého právneho titulu mal vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam
nadobudnúť.

16. Uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe písomných kúpnych zmlúv, resp. v jednom
prípade na základe zámennej zmluvy. Vo všetkých týchto zmluvách však vystupuje v postavení

nadobúdateľa nehnuteľností žalovaná.

17. Žalobca v žalobe a ani v priebehu konania netvrdil, že existuje nejaký konkrétny nadobúdací titul
(právny dôvod), na základe ktorého by bol on sám vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nepopieral,že kúpne zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvorila žalovaná. Argumentácia žalobcu spočívala v tom, že
kúpne ceny za predmetné nehnuteľností boli uhradené z jeho finančných prostriedkov, ktoré previedol
žalovanej.

18. K tomu súd uvádza, že poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie
nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu
do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov
ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Uvedený právny záver sformuloval Ústavný súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 288/2015 zo dňa 25.11.2015 a konajúci súd sa s týmto záverom
stotožňuje. Samotné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcu žalovanej teda nemohlo stačiť na to
aby sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Naopak, blízky vzťah žalobcu a žalovanej v čase
kúpynehnuteľnostínasvedčujetomu,žežalobcamoholmaťzáujemnatom,abyžalovanúaichspoločné
dieťa materiálne zabezpečil a postaral sa tak o to, aby sa žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľností

a mala kde bývať aj s ich spoločným dieťaťom. V praxi sa často stáva, že solventnejší člen rodiny alebo
blízky človek poskytne peňažné prostriedky svojej blízkej osobe na kúpu nehnuteľnosti. Napr. rodičia
zabezpečia bývanie svojmu dospelému dieťaťu tak, že mu poskytnú prostriedky na kúpu bytu. Podľa
názoru súdu o podobné okolnosti išlo aj v prejednávanom prípade.

19. Žalobca napokon aj sám uviedol dôvody, prečo sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Vlastníkom nehnuteľností sa stala výlučne žalovaná preto, že žalobca v tom čase bol (a ešte stále je)
ženatý a má druhú rodinu. Preto nechcel, aby nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobcu a jeho manželky. Ďalším dôvodom bolo, aby nehnuteľnosti nemohli zdediť deti zo
žalobcovhomanželstva.Zuvedenéhovyplýva,žežalobcasámsúhlasilabysavlastníčkounehnuteľností

stala žalovaná a v čase obstarania nehnuteľností sa ich vlastníkom stať nechcel. Žalobca bol s daným
stavom uzrozumený a bol v súlade s jeho vôľou. Zmena v jeho postojoch nastala až potom, čo ukončili
vzťah so žalovanou. Iné skutkové okolnosti a ani právne skutočnosti sa však odvtedy nezmenili.

20. Keďže žalobca nepreukázal žiaden právny titul, na základe ktorého by bol vlastníkom predmetných

nehnuteľností a samotné financovanie kúpy nehnuteľností z jeho finančných prostriedkov takýmto
právnym titulom nie je, žaloba nebola dôvodná a súd ju preto zamietol.

21. Súd sa zaoberal aj ďalšími tvrdeniami, ktoré žalobca v konaní uvádzal. Žalobca sa vo svojej
argumentácii rozchádzal. Tvrdil, že so žalovanou uzatvorili dohodu, že sa nehnuteľnosti neskôr prevedú

na ich spoločné deti, a že on a žalovaná budú mať v týchto nehnuteľnostiach právo dožitia. Tvrdil tiež,
že existovala dohoda, že jeden z dvoch bytov mal pripadnúť jemu. Tvrdil aj to, že žalovaná mala všetky
nehnuteľnosti previesť na neho a tiež tvrdil, že existovala dohoda, že nehnuteľnosti budú spoločné a že
bola dohoda, že žalobca bude užívať nehnuteľnosti ako svoje vlastné.

22. Konajúci súd k tomu v prvom rade uvádza, že v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nie je samozrejme možné nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti ústnou dohodu.
Akýkoľvek prevod nehnuteľnosti je možný iba písomnou zmluvou. Žalobca v prvom rade vôbec
nepreukázal, že by existovala nejaká písomná zmluva, ktorá by zaväzovala žalovanú aby, či už do času
podania žaloby alebo niekedy v budúcnosti, alebo až po prípadnom splnení určitej podmienky previedla

na žalobcu všetky predmetné nehnuteľnosti, alebo iba niektoré z nich alebo aspoň spoluvlastnícky
podiel k týmto nehnuteľnostiam. Súd k tomu zároveň uvádza, že pokiaľ by takáto písomná zmluva
existovala a žalovaná by svoju povinnosť z tejto zmluvy nedodržala, žalobca by sa musel žalobou na
súde domáhať nahradenia prejavu vôle žalobkyne (na uzavretie zmluvy) a nie určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam.

23. Súd ďalej konštatuje, že žalobca tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol preto, že ich kúpu
financoval z vlastných peňažných prostriedkov. Žalobca bol však v čase poskytnutia prostriedkov na
kúpu nehnuteľností ženatý a preto peňažné prostriedky, použité na kúpu nehnuteľnosti neboli v jeho
výlučnom vlastníctve ale patrili do BSM žalobcu a jeho manželky.

24. Súd nevyhovel všetkým dôkazným návrhom. Súd nevypočul navrhovanú svedkyňu J. C., manželku
žalobcu. Podľa žalobcu sa mala vyjadriť k financovaniu kúpy nehnuteľností z prostriedkov žalobcu. Akoužsúduviedol,financovaniekúpynehnuteľnostiinouosobounežkupujúcimniejedôvodomabykupujúci
nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu preto výsluch tejto svedkyne nemohol súdu
priniesť také poznatky, na základe ktorých by rozhodol inak. Svedkyňa mala zároveň potvrdiť existenciu

ústnych dohôd medzi žalobcom a žalovanou o ktorých mala vedomosť. Ústne dohody o prípadnom
prevodenehnuteľnostívšakboliirelevantné,pretobyanivtomtoprípadevýsluchsvedkynenebolúčelný.

25. Súd rovnako nevypočul ako svedkov rodičov žalobkyne A. D. a K. D.. Mali sa vyjadriť k okolnostiam

užívania chaty a financovania jej kúpy. Súd ich výsluch nepovažoval za potrebný. Medzi stranami nebolo
sporné, že rodičia žalovanej užívajú chatu, ktorá je jednou z nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca
domáhalurčeniavlastníctva.Zároveňbynarozhodnutísúdunezmenilničaniprípadnýpoznatokzískaný
z ich výpovede, že kúpu chaty financoval žalobca.

26. Súd napokon ako listinný dôkaz nepripustil ani Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti uzavretú
medzi žalobcom v postavení záložného veriteľa a medzi žalovanou v postavení záložcu dňa 15.4.2013.
Uvedenú zmluvu predložil žalobca až na pojednávaní v priebehu svojho výsluchu. Súd uplatnil
sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku, pretože dospel k záveru, že
ich žalobca mohol predložiť už skôr, ak by bol konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. Súd jej preto priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.