Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200725
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824200725.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Tatra banka, a.s.

so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o.
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanej:
A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., zastúpená: IURISTICO s. r. o. so
sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 36 588 041, o určenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

21 5C/20/2024

Súd u r č u j e že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21.07.2023, uzatvorená medzi C. D., bytom
E. XXX/XX, F., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorého je
prevod vlastníctva nasledujúcich nehnuteľností:
- list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc.
č. XXXX/XX o výmere 227 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku pozemku
parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 116 m2, zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/1 k celku na rodinnom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/

XX;
- list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc.
č. XXXX/XX o výmere 94 m2, ostatná plocha;
- list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc.
č. XXXX/XX o veľkosti 16 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku
parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 59 m2, ostatná plocha;
-listvlastníctvač.XXXX:spoluvlastníckypodieloveľkosti1/20kcelkunapozemkuparcelyreg.„C“,parc.
č. XXXX/XX o veľkosti 507 m2, zastavaná plocha a nádvorie, to všetko nachádzajúce sa v katastrálnom

území F., obci F., okrese G. H. I., je voči žalobcovi právne neúčinný.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania a nárok na náhradu trov konania o
neodkladnom opatrení v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

24 5C/20/2024

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal proti žalovanej určenia, že právny úkon
– kúpna zmluva zo dňa 21.07.2023, uzatvorená medzi C. D., bytom E. XXX/XX, F., nar. XX.XX.XXXX
ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorého je prevod vlastníctva nasledujúcich
nehnuteľností: list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na pozemku parcelyreg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 227 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1
k celku pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o výmere 116 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na rodinnom dome so súp. č. XXX,postavenom na

pozemku parc. č. XXXX/XX; list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na
pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o výmere 94 m2, ostatná plocha;list vlastníctva č. XXXX:o
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o veľkosti
16 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc.
č.XXXX/XX o veľkosti 59 m2, ostatná plocha; list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti

1/20 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 507 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, to všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území F. , obci F., okrese G. H. I., je voči žalobcovi
právne neúčinný.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ dňa 24.09.2020 uzavrel so spoločnosťou NORTH
EAST, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, IČO: 46 124 969 (ďalej ako „NORTH EAST“

alebo aj ako „obligačný dlžník“) ako hlavným, resp. obligačným dlžníkom v zmysle ustanovení §§
497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“) Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080152791 (ďalej len „Zmluva“). Dohodou o
ručení inkorporovanou v Zmluve sa zaručil za predmetný úver C. D., bytom J. H. XXXX/XX, XXX XX J.
(resp. E. XXX/XX, F.), nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „ručiteľ“). Vychádzajúc z údajov o bydlisku, priezvisku

a dátumov narodenia žalovanej a ručiteľa sa žalobca domnieva, že títo sú navzájom blízkymi osobami.
Navrhol súdu v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, prípravy pojednávania a dokazovania
preveriť rodinné väzby medzi žalovanou a ručiteľom. Nakoľko obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce
pre neho zo Zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
Obligačného dlžníka a rovnako aj ručiteľa osobitnými výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy (spolu vo

výške 60.811,99 eur). Obligačný dlžník ani ručiteľ napriek tomu svoj dlh nesplnili, a to ani v dodatočných
lehotách, ktoré im poskytli. Vzhľadom na tieto okolnosti si nároky uplatnil dňa 30.06.2023 súdnou
cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou v upomínacom konaní, ktoré bolo
vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 31Up/1181/2023. Platobným rozkazom zo dňa
24.07.2023 súd zaviazal obligačného dlžníka a ručiteľa na zaplatenie istiny 59.641,46 eur spolu s

ďalším príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023, a
to voči obom žalovaným. Nárok si uplatnili na vymoženie v exekučnom konaní. V rámci prebiehajúcej
exekúcie nebol zistený žiadny majetok ručiteľa a zároveň sa exekvované nároky nepodarilo doposiaľ
vymôcť ani čiastočne. V rámci prebiehajúcej exekúcie bolo zistené, že ručiteľ kúpnou zmluvou zo
dňa 21.07.2023, po podaní žaloby a bezprostredne pred vydaním platobného rozkazu previedol svoj

nehnuteľný majetok na svoju sestru – žalovanú. Ručiteľ (ktorý je zároveň konateľom a spoločníckom
obligačného dlžníka) sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené s
neuhrádzaním poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného majetku, ktorý vlastnil,
a to v prospech žalovanej – sestry. Voči obligačnému dlžníkovi, spoločnosť NORTH EAST, je vedených
viacero exekúcii. Vymožiteľnosť nárokov žalobcu voči obligačnému dlžníkovi je tak v súčasnosti

nereálna. Za daných okolností išlo o prevod Nehnuteľností, ktorým ručiteľ zámerne vyňal Nehnuteľnosti
zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane banky. To všetko v úmysle,
aby Nehnuteľnosti zostali v jeho rodine. Vo svetle vyššie uvedených skutočností žalobca je presvedčený
o tom, že jediným zámerom a účelom prevodu Nehnuteľností bolo znemožniť uspokojenie nárokov
veriteľov, o čom mohla a mala mať žalovaná priamu vedomosť. Na základe vyššie uvedených okolností

žalobca preukázal úmysel ručiteľa ukrátiť uspokojenie spoločnosti, ako aj (prezumovanú) vedomosť
žalovanej o úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, či iných veriteľov svojho brata.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.7.2024 uviedla, že nespochybňuje
skutočnosť, že je sestrou predávajúceho. Žalovaná nespochybňuje ani skutočnosť, že medzi ňou

a predávajúcim došlo k uzatvoreniu právneho úkonu kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudla
vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že jedným zo
zákonom stanovených predpokladov úspešnosti žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu je
právny úkon in fraudem creditoris, teda úkon, ktorým dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku
čoho následne veriteľ dlžníka nemôže uspokojiť svoje nároky z pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi.

Ukrátenie veriteľa je predpokladom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca musí vždy preukázať,
že v dôsledku právneho úkonu dlžníka bol ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky. Zmarenie alebo
ohrozenie možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka, môže nastať len
pri zmenšení majetku dlžníka. Pokiaľ sa majetok dlžníka nezmenší, nemožno hovoriť o ukrátení veriteľa,čím sú z možnosti odporovania vylúčené tzv. ekvivalentné právne úkony. Uvedené má za následok,
že nemožno úspešne odporovať synalagmatickému právnemu úkonu dlžníka, keďže takým úkonom
nebol zmenšený majetok dlžníka. V súvislosti s uvedeným poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn.

3Cdo/61/2008, NS ČR 21 Cdo 2088/2000, NS ČR sp. zn. 21 Cdo 4333/2007. Hodnota nehnuteľností
bola stanovená Znaleckým posudkom na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku č. 74/2023 zo dňa
18. apríla 2023 vypracovaným Ing. Františkom Mihaličom na 418.856,97 eur. Ako vyplýva z Notárskej
zápisnice č. N 162/2023, Nz 19851/2023 formou ktorej bola kúpna zmluva dňa 21. júla 2023 (ďalej
len „notárska zápisnica“) uzatvorená, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 450.000,- eur, ktoré boli

predávajúcemu i reálne vyplatené (čl. III notárskej zápisnice). Dohodnutá kúpna cena bola ako vyplýva
z riadne spísanej a overenej notárskej zápisnice zaplatená nasledovne: Dohodnutá kúpna cena za
predmet prevodu, tak ako je uvedené v bode II, tejto zmluvy, činí 450.000,- eur (štyristo päťdesiattisíc
eur), ktoré sa kupujúca zaväzuje vyplatiť predávajúcemu takto: - a) časť dohodnutej kúpnej ceny vo
výške 177.700 eur (jednosto sedemdesiatsedemtisíc sedemsto eur) kupujúca uhradila predávajúcemu
po podaní návrhu vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva č. reg. 001/455205/23-001/000 zo dňa

21. 7. 2023 k predmetu prevodu v prospech G., K. na zabezpečenie hypotekárneho úveru (...) a pred
podpisom tejto kúpnej zmluvy. Predávajúci svojim podpisom potvrdzuje prevzatie tejto časti kúpnej
ceny. b) ostávajúca časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300 eur (dvestosedemdesiatdvatisíctristo
eur) sa kupujúca zaväzuje uhradiť predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru
peňažným ústavom G., K. v dvoch častiach takto: časť vo výške 61.300 eur (šesťdesiatjedentisíc tristo

eur) sa zaväzuje uhradiť na účet predávajúceho IBAN E. XXXX XXXX XXXX E. XXXX vedený v E. E.,
K., po splnení podmienok na poskytnutie úveru kupujúcej; časť vo výške 211 000 eur (dvestojedenásť
tisíc eur) sa zaväzuje uhradiť na vyrovnanie hypotekárneho] úveru predávajúceho v L. K.. Predávajúci
ako dlžník žalobkyne síce previedol nehnuteľnosti na svoju sestru, avšak urobil tak odplatne a do
svojho majetku nadobudol ekvivalentné finančné prostriedky, z ktorých sa žalobkyňa mohla uspokojiť.

Po odpočítaní úhrady hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K. zostalo v majetku predávajúceho
dostatok finančných prostriedkov na pokrytie dlhu voči žalobkyni. Žalovaná v súčasnosti síce pracuje
v zahraničí, ale plánuje sa do Slovenskej republiky vrátiť a to najmä z dôvodu, aby doopatrovala
svoju mamu, ktorá v predmetnom rodinnom dome žije. Poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru
nebol žalobca (I. M. K.) aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie voči spoločnosti NORTH

EAST s.r.o. a teda je sporná i jej aktívna vecná legitimácia v prerokúvanej veci. Ako žalobca sám
uviedol v žalobe, v zmysle Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona uzatvorenej medzi žalobcom
a NDF II (National Development Found) bolo a je postavenie NDF II v predmetných právnych vzťahov
ručiteľskévzmysle§308Obchodnéhozákonníka.Tým,žeNDFII,akoručiteľ,splnilzáväzokpôvodného
dlžníka spoločnosti NORTH EAST s. r. o. vo výške 51 000, 98 eur, nadobudol NDF II v zmysle §

308 ObZ voči nemu a následne voči predávajúcemu (ako ručiteľovi NORT EAST s.r.o.) práva veriteľa
a pôvodný veriteľ - žalobca, tieto práva, vrátane práva vymáhať pohľadávku v celej výške 60.811,99
eur, stratil. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani dojednanie, ktoré Dohoda o záručnom nástroji
antikorona obsahuje ohľadne postavenia žalobcu pri vymáhaní nároku NDF II voči predávajúcemu a
pôvodnému dlžníkovi, nakoľko ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa ručenia majú kogentný

charakter a teda sa od nich nemožno odchýliť zmluvným dojednaním a predmetné dojednanie nemá
ani charakter splnomocnenia. V prerokúvanej veci chýba splnenie základnej podmienky pre rozhodnutie
súdu o neúčinnosti právneho úkonu, a to existencia ukracujúceho úkonu. Ako vyplýva zo žalovanou
predložených dôkazov napadnutá kúpna zmluva nebola ukracujúcim právnym úkonom, na jej základe
predávajúci reálne nadobudol dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie pohľadávky žalobcu. S

ohľadom na uvedené žiadala žalovaná žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 2.10.2024 poukázal na to, že žalovaná v rámci svojej
obrany, že išlo o ekvivalentný právny úkon, ničím nepreukázala zaplatenie prvej časti kúpnej zmluvy
vo výške 177.700,- eur. Ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, dôkazné bremeno

preukázaniaekvivalentnéhoplneniazaťažuježalovanúakonadobúdateľamajetkuukracujúcimprávnym
úkonom. Je to teda žalovaná, ktorá je povinná preukázať, že táto časť kúpnej ceny bola reálne uhradená,
pričom na preukázanie tejto skutočnosti nepostačuje vyhlásenie predávajúceho (brata žalovanej)
v kúpnej zmluve. Aj rozhodovacia súdna prax sa ustálila v tom, že o ekvivalentný úkon ide iba vtedy,
ak za prevedené veci dlžník naozaj – reálne – dostal obvyklú cenu. V konaní preto musí byť bezpečne

preukázaný záver, a to nie odkazom na znenie odporovateľného právneho úkonu, ale zistením, že
za plnenie, ktoré ním dlžníkovi ušlo, skutočne nadobudol dlžník iné plnenie, ktoré má ekvivalentnú
hodnotu. Poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.08.2011, sp. zn.: 30 Cdo
4254/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Cdo/3/2023 zo dňa 29.04.2024.Je teda nevyhnutné vychádzať z toho, že dlžník za ušlý majetok obdržal len druhú a tretiu časť kúpnej
ceny, spolu vo výške 272.300,- eur, čiže protihodnotu, ktorú nemožno považovať za ekvivalentnú
hodnotu prevádzaných vecí. Aj keby prvá časť kúpnej ceny vo výške 177.700,- eur bola reálne dlžníkovi

vyplatená, čo žalovaná nepreukázala, aj v takomto prípade by prevod nehnuteľností naďalej napĺňal
znaky odporovateľného právneho úkonu. Pozícia veriteľa sa môže podstatne zhoršiť aj v prípade,
ak síce dlžník za prevádzaný majetok navonok dostane ekvivalentnú náhradu, avšak skladba, resp.
štruktúra majetku dlžníka sa zmení takým spôsobom, že sa pohľadávka veriteľa stane nevymožiteľnou.
Ukrátenie veriteľa je potrebné v prvom rade posudzovať z hľadiska postavenia veriteľa a nie zmenšenia

majetku dlžníka - ako dlhodobo uvádza aj súdna prax. Ak totiž pohľadávka veriteľa nebude uspokojená
z hodnoty nehnuteľnosti, ale z hodnoty peňažných prostriedkov, hodnoty týchto dvoch majetkových
zložiek dlžníka vykazujú odlišné kvantitatívne (ale aj kvalitatívne) znaky. Rozdiel je predovšetkým v
trvajúcej hodnote nehnuteľného majetku, s ktorou je spojená vyššia miera istoty pre veriteľa, že dosiahne
uspokojenie svojej pohľadávky. Trvajúca hodnota nehnuteľného majetku súvisí aj s lepšou dostupnosťou
tohto majetku zo strany veriteľa pri uspokojení svojej pohľadávky. Dlžník totiž nemôže len tak utiecť

a s nehnuteľným majetkom sa ukryť, či takýto majetok jednoducho utratiť alebo premrhať, či sa tak
tváriť. Jednoznačne preto možno konštatovať, že postavenie veriteľa sa v takom prípade z hľadiska
právnej istoty a možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky oslabuje. Pre posúdenie právneho
úkonu ako ukracujúceho je tak potrebné prihliadať tiež na to, či dlžník použil nadobudnuté protiplnenie
na splnenie svojich záväzkov, ponúkol nadobudnuté prostriedky na uspokojenie svojich veriteľov alebo

či tieto premrhal, odcudzil, stratil a pohľadávka veriteľa tak zostala neuspokojená. Osobitne to potom
platí v prípade právneho úkonu medzi súrodencami – blízkymi osobami, čo je aj tento prípad, kedy
sa ukrátenie prezumuje. Hoci žalovaná tvrdí, že dlžník – jej brat – mal za prevedené nehnuteľnosti
dostať primerané protiplnenie, ktoré mal výlučne pre svoju spotrebu, je nesporné, že toto nepoužil na
uspokojenie svojich záväzkov voči žalobcovi, a to ani len čiastočne. Naopak, je zjavné, že ak aj obdržal

primerané protiplnenie (čo nebolo preukázané), toto buď premrhal alebo skrýva, čím v kontexte vyššie
uvedeného dochádza ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka a k oslabeniu pozície veriteľa.
Tak v jednom prípade – keď prostriedky v skutočnosti neobdržal, ako aj v druhom prípade – keď
ich obdržal ale ich nepoužil na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi, je naplnená skutková podstata
odporovateľnosti právneho úkonu. Napriek tomu, že mal toto plnenie prijať, v prebiehajúcej exekúcii na

majetok dlžníka sa toto plnenie nepodarilo postihnúť. Už ale samotná skutočnosť, že táto protihodnota v
tej časti, ktorá nemala byť použitá na úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ale bola uhradená dlžníkovi
v hotovosti, neexistuje je potvrdením, že sa jednalo o odporovateľný právny úkon, či už z dôvodu,
že sa jednalo o prevod bez primeraného protiplnenia alebo z dôvodu transformácie majetku, ktoré
zhoršuje vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa. Pokiaľ žalovaná spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu

a tvrdí, že stratil oprávnenie vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi plnením osobitného ručiteľa, ide o
námietku účelovú a toto tvrdenie bolo prekonané vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 24.07.2023, vo veci sp. zn.: 31Up/1181/2023, ktorý tak voči ručiteľovi (dlžníkovi - bratovi
žalovanej), ako aj pôvodnému obligačnému dlžníkovi nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
25.08.2023. Voči dlžníkovi tak aktuálne žalobca disponuje právoplatne judikovanou pohľadávkou vo

výške 59.641,46 eur s príslušenstvom, v dôsledku čoho považuje túto námietku nedostatku aktívnej
legitimácie za nedôvodnú. Aj táto skutočnosť v zmysle vyššie uvedeného preukazuje oslabenie pozície
veriteľa dlžníka v dôsledku prevodu nehnuteľností. Napriek vydaniu platobného rozkazu sa totiž dlžník
voči nárokom žalobcu nijako nebránil, no zároveň tieto ani len v časti nesplnil. To aj napriek tomu, že
podľa žalovanej mal disponovať dostatočným majetkom, ktorý mal nadobudnúť predajom nehnuteľností.

Poukázalnačasovýaspektcelejtransakcie,keďkuzatvoreniukúpnejzmluvydošlodňa21.07.2023,čiže
len tri dni pred vydaním platobného rozkazu (dňa 24.07.2023) a teda v čase, kedy už dlžník očakával, že
ho súd zaviaže na plnenie záväzku voči našej spoločnosti, ktorý nikdy nepoprel. Sumou 177.700,- eur
v hotovosti mal disponovať už dňa 21.07.2023 – „pred podpisom kúpnej zmluvy“, čiže práve tri dni pred
vydaním a odoslaním platobného rozkazu na jeho adresu. Ak teda nehnuteľnosti nepredával s cieľom

získať prostriedky práve na uspokojenie pohľadávky žalobcu, jeho zámerom bola kvantitatívna zmena
majetku s cieľom ľahšie unikať a vyhýbať sa tak splneniu svojho záväzku.

5. Žalovaná vo vyjadrení z 12.11.2024 uviedla k tvrdeniam žalobcu ohľadne motívu žalovanej a
predávajúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, že k predaju nehnuteľnosti došlo z dôvodu nesplácania

hypotekárneho úveru od L. predávajúcim, z dôvodu jeho platobnej neschopnosti. Uvedené je
preukázateľné z LV XXXX kat. úz. F., kde sa v poznámke zo dňa 20.03.2023 poznamenáva Oznámenie
o začatí výkonu záložného práva veriteľom L. N. M. K.. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by nedošlo k
predaju nehnuteľnosti žalovanej a úhrade dlhu z hypotekárneho úveru, došlo by k výkonu záložnéhopráva dražbou nehnuteľnosti bankou. Motiváciou predávajúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy tak
bola predovšetkým skutočnosť, aby zabezpečil vyplatenie hypotekárneho úveru a nedošlo k výkonu
záložného práva a zároveň sa zabezpečila možnosť zachovania nehnuteľnosti, v ktorej býva mama

predávajúceho v rodine. Neexistuje judikatúra z ktorej by vyplýval zákaz prevodu nehnuteľnosti v
situácii, kedy má osoba voči inej osobe dlh. V judikatúre najvyššieho i ostatných súdov prevláda
názor, že pokiaľ následkom dlžníkovho právneho úkonu nebolo zmenšenie jeho majetku, pretože za
prevedené majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne inak poskytnutá primeraná
náhrada,nemôžedôjsťkukráteniuuspokojeniaveriteľovejpohľadávky.Prevažujúcinázorjezaloženýna

tesnom prepojení medzi ukrátením veriteľa a zmenšením majetku dlžníka, resp. podmienkou ukrátenia
veriteľa je zmenšenie majetku dlžníka. K ukráteniu pohľadávky veriteľa v zmysle § 42a Občianskeho
zákonníka nedôjde tiež vtedy, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho
veriteľ uspokojil. Žalobcom uvedený judikát krajského súdu v Trnave je považovaný i v odbornej
literatúre za exces, ktorý nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Pokiaľ by nedošlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, došlo by k predaju nehnuteľnosti formou verejnej dražby výkonom záložného

práva v prospech L. a predávajúci by už naďalej disponoval taktiež len finančnými prostriedkami.
Poukázala na absenciu jednej zo základných podmienok úspešnosti žaloby o neúčinnosť právneho
úkonu a to úmyslu in fraudem creditoris. Žalovaná hodnoverne preukázala, že predávajúci prijal
na účet sumu 61.300,- eur. Pohľadávka žalobcu voči predávajúcemu je vo výške 59.641,46 eur.
Žalobca tak mohol uspokojiť svoju pohľadávku z uvedených finančných prostriedkov a z tohto hľadiska

je irelevantné, ako naložil predávajúci z finančnými prostriedkami presahujúcimi uvedenú sumu. Z
právneho hľadiska je relevantné len to, že predávajúci preukázateľne nadobudol finančné prostriedky
vo výške zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu. Vyvodzovať úmysel ukrátenia veriteľa zo skutočnosti, že
k prevodu nehnuteľnosti došlo tri dni pred vydaním platobného rozkazu je zavádzajúce - predávajúci
predsa nemohol mať a ani nemal vedomosť o tom, že žalobca sa chystá podať, alebo podal návrh

na vydanie platobného rozkazu. Predávajúci býva v J. v podnájme a jeho dcéra nastúpila do prvého
ročníka základnej školy v Prešove. Trvalý pobyt má predávajúci a jeho rodina naďalej v nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom kúpnej zmluvy, nakoľko vlastník prenajímaného bytu nedal predávajúcemu súhlas
k nahláseniu trvalého pobytu. Tvrdenia žalobcu o konaní predávajúceho sú zavádzajúce a v rozpore
so skutočnosťou. Predávajúci ako dlžník žalobkyne síce previedol nehnuteľnosti na svoju sestru, avšak

urobil tak odplatne a do svojho majetku nadobudol ekvivalentné finančné prostriedky, z ktorých sa
žalobkyňa mohla uspokojiť.

6. Žalobca vo vyjadrení z 23.1.2025 uviedol, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave (zo dňa 18.11.2014, vo veci sp. zn.: 23Co/374/2013) je považované za exces, tak tento záver už

v súčasnosti neplatí. Práve naopak, závery, ku ktorým dospel Krajský súd v Trnave, už boli opakovane
potvrdené v rozhodovacej praxi viacerých súdov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo
dňa 26.09.2022 vo veci 31CoKR/1/2022. V tomto uznesení súd uviedol (39. bod), že pri odporovateľných
právnych úkonoch je potrebné skúmať najmä faktické protiplnenie uskutočneného právneho úkonu, aby
sa dalo vylúčiť, resp. potvrdiť ukrátenie veriteľa. Súčasne príkladom poukázal na konkrétne rozhodnutia,

v ktorých súdy dospeli k rovnaným záverom, a to vyššie označené uznesenie Krajského súdu v Trnave,
ale aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.11.2020, sp. zn.: 3Obdo/31/2020, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 29.04.2010, sp. zn.: 29Cdo/4886/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.03.2015, sp.
zn.: 21Cdo/1508/2014. Taktiež súd v totožnom bode uviedol, že za zmenšenie majetku dlžníka, resp.
ukrátenie veriteľa, je na účely odporovateľnosti právneho úkonu potrebné zaradiť aj takú zmenu majetku

dlžníka, ktorá síce nepredstavuje zníženie hodnoty majetku dlžníka v peňažnom vyjadrení (napr. zmena
nehnuteľnosti na peniaze, či peňažnú pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny), ak takáto zmena skladby
majetku dlžníka spôsobí, že skutočne zostane veriteľova pohľadávka ukrátená. Zároveň súd uviedol,
že obdobný právny názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 27.10.2021, vo veci sp. zn.:
5Obdo/84/2020. V bode 43. a 46. ďalej súd poukázal na to, že skutočnosť, či úpadca (resp. dlžník) za

predmetné nehnuteľnosti dostal zodpovedajúcu náhradu (hodnotu), nemôže zostať bez povšimnutia ani
to, či a v akej výške žalovaní dosiaľ dlžníkovi uhradili určenú kúpnu cenu a či bezprostredne nehrozí
(ak už nenastalo) premlčanie zaplatenia zostávajúcej časti kúpnej ceny. Rovnako konštatoval (v bode
44.), že v konaní o odporovacej žalobe musí byť záver, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným
úkonom vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie,

ktoré ním dlžníkovi ušlo, nadobudol iné plnenie, ktoré má skutočne ekvivalentnú povahu. Obdobný názor
mal podľa súdu vysloviť aj Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 05.03.2008, sp. zn.: 30Cdo/2435/2006.
Neobstojí argument žalovanej, že žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku z tretej časti kúpnej ceny
vo výške 61.300,- eur. Žalovaná totiž v rámci svojej obrany pracuje výlučne s istinou pohľadávky a úplneopomína jej príslušenstvo. Pohľadávka voči dlžníkovi ku dňu 21.07.2023 bola vo výške 69.373,80 eur,
čo značne presahuje sumu vo výške 61.300,- eur, ktorú mal dlžník dostať ako odplatu v rámci prevodu
nehnuteľností. Podľa kúpnej zmluvy mala byť prvá časť kúpnej ceny vo výške 177.700,- eur poskytnutá

do rúk dlžníka (ručiteľa) po podaní návrhu na vklad záložného práva – pred uzavretím samotnej kúpnej
zmluvy (čl. III., písm. a) notárskej zápisnice s kúpnou zmluvou). O tom, čo vlastne s týmto obnosom
prostriedkov urobil brat žalovanej sa táto nikde nezmieňuje. Dlžník tak evidentne premrhal alebo ukryl
sumu nielen 61.300,- eur, ale dokonca 239.000,- eur. Žiadnu časť z toho nepoužil na úhradu svojich
záväzkov. Nie je nám zrejmé prečo sa vlastne žalovaná vyjadruje iba k sume 61.300,- eur, pokiaľ

reálnou odplatou mala byť aj ďalšia suma vo výške 177.700,- eur. Je tu teda podozrenie, že išlo o
fiktívnu časť kúpnej ceny. Za účelové považuje žalobca vyhlásenie, že dlžník (predávajúci) nemohol mať
vedomosť o tom, že žalobca sa chystá podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Dlžník totiž bez
akýchkoľvek pochybností musel vedieť a vedel o pohľadávke, ktorú evidujeme voči jeho spoločnosti (ide
o ovládajúcu osobu), omeškaní spoločnosti, ako aj o svojom ručiteľskom záväzku. Pokiaľ by nedošlo
k predaju nehnuteľností žalovanej a úhrade dlhu z hypotekárneho úveru, došlo by k výkonu záložného

práva bankou (L., K.). Naopak, platí, že práve v takom prípade by sa nehnuteľnosti predali za ich reálnu
cenu, pričom dražobník by bol povinný výťažok dražby po uhradení nákladov dražby a uspokojení
pohľadávok záložného veriteľa odovzdať dlžníkovi. V takom prípade by teda dlžník za nehnuteľnosti
nadobudol reálnu protihodnotu a výťažok dražby, z ktorého by sa následne mohli uspokojiť jeho veritelia.
V tomto prípade je však sporné, či dlžník za prevod nehnuteľností dostal ekvivalentnú protihodnotu,

nakoľko žalovaná vyplatenie celej v kúpnej zmluve uvedenej ceny doposiaľ nepreukázala a zjavne ani
nevie preukázať. Práve takýto postup dlžníka a žalovanej vzbudzuje dôvodné podozrenie, že týmto
chceli zmariť uspokojenie ostatných veriteľov, vrátane žalobcu okrem L., K. ako záložného veriteľa.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami sporu,

prílohami žaloby, a to Zmluvou o splátkovom úvere Businessúver Expres č. 8080152791 zo dňa
24.9.2020 a dohodou o ručení uzavretou podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka s prílohami,
Žalobou z upomínacieho konania a Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
31Up/1181/2023 zo dňa 24.7.2023 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Výpismi z listu vlastníctva
č. XXXX, k.ú. F., č. XXXX, k.ú. F., č. XXXX, k.ú. F., č. XXXX, k.ú. F., Kúpnou zmluvou vo forme notárskej

zápisnice č. N 162/2023, Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, Oznámením o stave exekučného konania
z 5.4.2024, Vyjadrením žalovanej k žalobe z 26.7.2024 s prílohami – výpisom z bankového účtu -
bezhotovostný vklad z 24.7.2023, znaleckým posudkom č. 74/2023, notárskou zápisnicou N 162/2023,
Nz 19851/2023, Vyjadrením žalobcu z 2.10.2024 spisu s prílohou – oznámením o stave exekučného
konania z 5.4.2023, Vyjadrením žalovanej z 12.11.2024 s prílohou – výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,

k.ú. F. z 17.3.2023, Vyjadrením žalobcu z 21.3.2025 s prílohou – oznámením o vyhlásením mimoriadnej
splatnosti z 2.3.2023, Vyjadrením žalovanej z 12.3.2025, Správou Okresného úradu, katastrálny odbor
z 23.4.2024, s prílohami – výpismi z listu vlastníctva a kópiami originálov listov vlastníctva č. XXXX, L.
XXXX, L. XXXX K. L. XXXX, k.ú. F., Vyjadrením žalobcu z 30.4.2024 a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaná v podaní z 12.3.2025 navrhla vypočuť C. D. , avšak na pojednávaní dňa 27.3.2025
prostredníctvom vzala tento návrh na vykonanie dôkazu späť.

9. Zo zmluvy o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. 8080152791 zo dňa 24.09.2020 je zrejmé,
že žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou NORTH EAST, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, 080 01

Prešov, IČO: 46 124 969 ako dlžníkom podľa ustanovení §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka zmluvu
o splátkovom úvere č. 808015279, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 84.000,-
eur. Dohodou o ručení uzavretou podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola súčasťou
predmetnej úverovej zmluvy, zaručil sa za predmetný úver C. D., bytom J. H. XXXX/XX, XXX XX J., nar.
XX.XX.XXXX, v zmluve označovaný ako ručiteľ, prípadne „garant“ pre účely úverových podmienok.

10. Žalobca si žalobou z 30.6.2023 na Okresnom súde Banská Bystrica uplatnil proti spoločnosti NORTH
EAST, s.r.o., IČO: 46 124 969 a C. D., nar. XX.XX.XXXX nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č.
8080152791 zo dňa 24.09.2020 na zaplatenie sumy 59.641,46 eur s prísl.

11. V konaní, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 31Up/1181/2023
bol vydaný Platobný rozkaz dňa 24.07.2023, ktorým súd zaviazal ako žalovaného v 1. rade dlžníka
spoločnosť NORTH EAST, s.r.o., a ako žalovaného v 2. rade ručiteľa C. D. na zaplatenie sumy 59.641,46
eur spolu s ďalším príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa25.08.2023, čo vyplynulo z Doložky právoplatnosti a vykonateľnosti Okresného súdu Banská Bystrica
z 20.9.2023.

12. Ako vyplýva zo žalobcom predloženej kúpnej zmluvy č. N 162/2023, Nz 19851/2023, dňa 21.07.2023
bola uzatvorená medzi C. D., bytom E. XXX/XX, F., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcou, kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností v kat. úz. F.
na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1, parcely reg.
„C“, parc. č.XXXX/XX v podiele 1/1, rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc.

č. XXXX/XX, na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX v podiele
1/2, na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX, pozemku parcely
reg. „C“, parc. č.XXXX/XX v podiele 1/4, na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely reg. „C“,
parc. č. XXXX/XX v podiele 1/20. Dohodnutá kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti predstavovala
450.000,- eur (čl.II zmluvy). Podľa čl. II. zmluvy časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 177.700 eur
žalovaná ako kupujúca uhradila predávajúcemu po podaní návrhu vkladu Zmluvy o zriadení záložného

práva č. reg. 001/455205/23-001/000 zo dňa 21.7.2023 k predmetu prevodu v prospech G., K. na
zabezpečenie hypotekárneho úveru, a to pred podpisom kúpnej zmluvy. Predávajúci svojim podpisom
potvrdil prevzatie tejto časti kúpnej ceny. Ostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300,-
eur sa kupujúca zaviazala uhradiť predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru
peňažným ústavom G., K. v dvoch častiach takto: časť vo výške 61.300 eur sa zaviazala uhradiť na

účet predávajúceho IBAN E. XXXX XXXX XXXX E. XXXX vedený v E. E., K., po splnení podmienok
na poskytnutie úveru kupujúcej a časť vo výške 211.000 eur,- sa zaviazala uhradiť na vyrovnanie
hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K..

13. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. bolo

zistené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané – pozemku parcely reg. „C“, parc. č.
XXXX/XX o výmere 227 m2, ostatná plocha, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o výmere 116
m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavby – rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku
parc. č. XXXX/XX je žalovaná pod poradovým číslom B2 v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Kúpna
zmluva č. Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, V-1516/2023 zo dňa 08.08.2023 – 184/23.

14. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. bolo
zistené, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané – pozemku parcely
reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 94 m2, ostatná plocha, je žalovaná pod poradovým číslom B5 v
podiele 1/2. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, V-1516/2023

zo dňa 08.08.2023 – 184/23.

15. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. bolo
zistené, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané – pozemku parcely
reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 16 m2, ostatná plocha, pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/

XX o veľkosti 59 m2, ostatná plocha, je žalovaná pod poradovým číslom B6 v podiele 1/4. Titulom
nadobudnutia je Kúpna zmluva č. Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, V-1516/2023 zo dňa 08.08.2023
– 184/23.

16. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. bolo

zistené, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané – pozemku parcely
reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 507 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je žalovaná pod poradovým
číslom B17 v podiele 1/20. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023,
V-1516/2023 zo dňa 08.08.2023 – 184/23.

17.Privšetkýchvyššieuvedenýchnehnuteľnostiachjenalistochvlastníctvač.XXXX,L.XXXX,L.XXXX,
L. XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., v časti tiarch pri žalovanej ako vlastníčke resp.
spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností vyznačené záložné právo v prospech spoločnosti G. O. M.,
K., ICO:31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.07.2023, V-1506/2023 zo dňa 08.08.2023 - 183/23, -184/23.

18. Podľa Oznámenia o stave exekučného konania súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraja Korima
z5.4.2024bolozistené,žeručiteľaC.D.jemajiteľomdvochbankovýchúčtovsozápornýmdisponibilným
zostatkom, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla a je spoluvlastníkom pozemkuo výmere 57 m2 v podiele 6/60, zapísanom na LV č. XXXX k.ú. F.. Súdny exekútor v závere oznámenia
uviedol, že pohľadávka je ťažšie vymožiteľná.

19. Zo Znaleckého posudku č. 74/2023 zo dňa 18. 4. 2023 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností P. Q. R. vyplýva, že hodnota nehnuteľností, a to
pozemkov resp. príslušných spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch parc.č. č. XXXX/XX,
L.XXXX/XX, L.XXXX/XX, L.XXXX/XX, L.XXXX/XX, L. XXXX/XX a rodinného domu súpisného čísla XXX
v katastrálnom území F. bola stanovená na sumu 418.856,97 eur (419.000,- eur po zaokrúhlení).

20. Z Výpisu z účtu predávajúceho IBAN SK81 XXXX XXXX XXXX S935 6364 vedeného v E. E., K.
vyplýva, že dňa 24.7.2023 bol realizovaný na tento účet bezhotovostný vklad v sume 61.300,- eur z účtu
E...

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. z 20.3.2023 vyplýva že v poznámke zo dňa 20.03.2023

sa poznamenáva Oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom L. N. M. K., Žižkova 11, 811
02 Bratislava, IČO: 36854140 zn: OVRU/25/2023/JH, formou dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z.,
P-86/2023 - 51/23.

22. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 2.3.2023 vyplýva, že výška pohľadávky žalobcu

ako veriteľa k 1.3.2023 predstavovala sumu 62.811,99 eur. Žalobca vyzval na úhradu tejto sumy
bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní dlžníka ako aj spoludlžníkov a veriteľov.

23. Žalobca prostredníctvo svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ došlo k
právnemu úkonu medzi blízkymi osobami ide o presun dôkaznej povinnosti a presun dôkazného

bremena zo strany žalobcu na stranu žalovanej a žalovaná nepreukázala ekvivalentnosť toho plnenia,
respektíve, že by došlo k uzatvoreniu ekvivalentného právneho úkonu, pretože nepreukázala výšku časti
kúpnejcenyvovýške177.000,-eurajejzaplatenieručiteľovi,pričompotvrdeniezostranypredávajúceho
v zmluve nepostačuje. Ak by aj žalovaná preukázala platbu tejto časti kúpnej ceny, aj tak žalobca tento
úkon považuje za ukracujúci vo vzťahu k zmene štruktúry majetku, z nehnuteľného majetku na peňažné

prostriedky. Ako sa ukázalo aj zo správ od exekútora, okrem nejakého drobného podielu na pozemku,
exekútor neeviduje žiaden majetok u ručiteľa. Nie je povinnosťou žalobcu preukazovať, aké konkrétne
kroky vykonal, ale je povinnosťou žalovanej preukázať súdu aké konkrétne kroky náležitej starostlivosti
vykonala k tomu, aby zistila, či sa nejedná o ukracujúci právny úkon ručiteľa, respektíve, aby aspoň
mohla mať vedomosť, či sa nejedná o ukracujúci úkon. Poukázal na samotné konanie ručiteľa, kde ten

ak by aj bol prijal sumu 177.000,- eur v hotovosti, respektíve že prijal sumu 60.000 na účet, tak jeho
správanie viedlo k tomu, že ku dňu konania exekúcie, týmto majetkom nedisponuje a buď sa ho zbavil
alebo ho ukrýva.

24. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že preukázala ekvivalentné

plnenie, keďže predložila znalecký posudok, z ktorého vyplynula hodnota nehnuteľností, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy a preukázala vyplatenie kúpnej sumy, ktorá dokonca prevyšovala cenu
určenú znaleckým posudkom. Žalovaná nezodpovedá za konanie pán D. po tom, čo mu vyplatila tieto
finančné prostriedky, prevzatie finančných prostriedkov vo výške 177.000,- eur vyplýva z notárskej
zápisnice, kde je uvedené, že pán D. podpisom tejto notárskej zápisnice potvrdzuje prevzatie týchto

finančných prostriedkov. Ako on naložil s tými prostriedkami už nemôže byť prisudzované na ťarchu
žalovanej a byť dôkazom nejakého jej úmyslu alebo jej konania, ktoré prispelo k ukráteniu veriteľa.
Pokiaľ sa uzatvorí nejaký právny úkon, ktorého primárnym cieľom je uspokojenie jedného veriteľa, tak
takýto právny úkon potom nemôže byť odporovaný ďalšími veriteľmi. Úmysel k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy bol daný tým, aby nedošlo k výkonu záložného práva a došlo k splateniu tej hypotéky. Pán D.

nemal v tom čase dostatok finančných prostriedkov, keďže bol covid a jeho podnikanie vtedy trpelo
v dôsledku prijatých opatrení a obmedzení, nebol schopný splácať túto hypotéku a hrozilo, že o túto
nehnuteľnosť príde. Pristúpil preto k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy, pričom žalovaná mala vedomosť
o existencii tejto hypotéky a aj s týmto úmyslom pristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pretože chcela
túto nehnuteľnosť zachovať v rodine. V tejto nehnuteľnosti bývala a stále býva ich mama. Žalovaná

nemala žiadnu vedomosť o tom, aké sú ďalšie podnikateľské aktivity jej brata. Poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo 2662/99, v ktorom sa uvádza, že odporovateľným
nie je v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka taký právny úkon dlžníka, ktorý smerujek uspokojeniu iného jeho dlhu než je ten u veriteľa, ktorý podal žalobu na odporovateľnosť právneho
úkonu.

25. Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/20/2024-85 zo dňa 3.5.2024 vyplýva, že
súd v tejto veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, na liste vlastníctva č. XXXX,
na liste vlastníctva č. XXXX, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., a to najmä previesť
vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou,

vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo
družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti vypožičať, odstrániť, zničiť,
poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do
právoplatného skončenia tohto konania. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol s tým, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom

rozhodnutí vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2024.

26. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

28. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

29. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou

jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

30. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.

31. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

32. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

33. Ako vyplýva z § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

34. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“),

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.35. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. Podľa Čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

37.Vdanomprípadesažalobcapodanoužaloboudomáhaurčenianeúčinnostivočinemukúpnejzmluvy

zo dňa 21.07.2023, uzatvorenej medzi C. D., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou ako
kupujúcou,predmetomktorejjeprevodvlastníctvaknehnuteľnostiamzapísanýmnalistochvlastníctvač.
XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F.. Uvedený nárok žalobca
odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku voči C. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 59.641,46 eur
spolu s ďalším nevyčísleným príslušenstvom, pričom žalobcov dlžník previedol svoj nehnuteľný majetok,
a to rodinný dom a pozemky, respektíve spoluvlastnícke podiely na pozemkoch kúpnou zmluvou na

žalovanú.

38. Primárne sa súd musel zaoberať prípustnosťou takejto žaloby, pričom žaloba o určenie neúčinnosti
právneho úkonu je z procesného hľadiska žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného

predpisu. Týmto osobitným predpisom je ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého
jednoznačne vyplýva oprávnenie veriteľa domáhať sa na súde určenia neúčinnosti právnych úkonov
dlžníka. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobcom podaná žaloba je z procesného
hľadiska prípustná.

39. Ustanovenie § 42b ods. 1 OZ rieši otázku aktívnej legitimácie v konaní o odporovacej žalobe.
Aktívnou vecnou legitimáciou v súdnom procese sa rozumie oprávnenie strán vyplývajúce z hmotného
práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva. Aktívne
legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je teda veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku (pozri Rc 12/1998). Uvedené je v danom prípade splnené, žalobca

preukázal, že je veriteľom, ktorý má vymáhateľnú pohľadávku (k otázke vymáhateľnej pohľadávky pozri
v odsekoch nižšie).

40. Na odporovaciu žalobu (§ 42a OZ) je aktívne vecne legitimovaný len ten, kto mal voči dlžníkovi
pohľadávku v dobe, kedy bol urobený odporovaný právny úkon, a to i nesplatnú pohľadávku alebo

pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť v budúcnosti.
Pohľadávka voči dlžníkovi pritom nemusí byť v tejto dobe ešte vymáhateľná; z hľadiska vecnej
legitimácie na odporovaciu žalobu stačí, aby bola pohľadávka voči dlžníkovi vymáhateľná aspoň v dobe
rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe (Rc 64/2002). Stačí, aby pohľadávka existovala v čase,
kedy sa dlžník zbavoval majetku. Nezáleží na tom, či je táto pohľadávka splatná alebo nesplatná,

podmienená alebo dokonca budúca. Podmienkou aktívnej legitimácie je, že veriteľ bol ukrátený v
možnosti uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka a musí existovať najneskôr v čase, keď súd
rozhoduje o odporovacej žalobe (§ 217 ods. 1 CSP). Súd bude teda skúmať otázku, či určitý úkon
dlžníkaukrátilaleboneukrátiluspokojenieveriteľovejpohľadávky.Bremenotvrdeniaadôkaznébremeno
týkajúce sa toho, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie,

znáša veriteľ.

41. Žalujúci veriteľ preukáže v konaní o odporovacej žalobe okrem iného existenciu vymáhateľnej
pohľadávkyprávoplatnýmrozsudkomukladajúcimžalovanémudlžníkovipredmetnúplatobnúpovinnosť,
ktorá tak pre žalobcu predstavuje prisúdenú peňažnú pohľadávku voči žalovanému. Takýmto

rozhodnutím môže byť iste aj právoplatný rozsudok pre uznanie (Ro NS ČR z 27. 5. 2010, sp. zn. 30
Cdo 3832/2009).

42. Žalobca v tomto konaní o odporovacej žalobe preukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky
právoplatným platobným rozkazom, ktorým bola jeho dlžníkovi a ručiteľovi uložená platobná povinnosť,

ktorá predstavuje žalobcovi prisúdenú peňažnú pohľadávku.

43. Zo skutočností žalobcom v tomto konaní ma súd jeho aktívnu vecnú legitimáciu za preukázanú, nie je
úlohou súdu, aby vlastnou činnosťou vyhľadával ďalšie dôkazy , ktoré by túto aktívnu vecnú legitimáciuspochybňovali. Pokiaľ takéto skutočnosti tvrdí v konaní žalovaná, je povinná na preukázanie svojich
tvrdeníajnavrhovať(označiť)dôkazy,ktorémásúdvykonať.Kuvedenémuvšakvtomtokonanínedošlo,
žiadnu procesnú aktivitu strana žalovanej v tomto smere nevykonávala. Pokiaľ žalovaná spochybňuje

aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na stratu oprávnenia vymáhať pohľadávku proti dlžníkovi
plnením osobitného ručiteľa, túto otázku bolo potrebné skúmať v pôvodnom konaní vedenom Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 31Up/1181/2023. V prejednávanej veci, v konaní o odporovacej
žalobe, bolo možné sa zaoberať možnosťou splnenia pohľadávky veriteľa, čo však preukázané nebolo.
Žalovaná strana v tomto smere ani žiadne dôkazy nenavrhovala. Pokiaľ ide o samotnú existenciu

ďalšieho ručenia, resp. ďalšieho osobitného ručiteľa, samotná táto skutočnosť nie je prekážkou, aby sa
žalobca domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý realizoval jeden z týchto ručiteľov.

44. Veriteľ je za podmienok uvedených v § 42a OZ oprávnený odporovať nielen právnym úkonom
dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej
povinnosti zákonom, resp. zmluvou, zaviazané (najmä z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť

pohľadávku veriteľa (Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co 300/2011 (BSA, 2012, č. 7 – 8, s. 42).

45. Pasívnu vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči
veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech

ktorej bol urobený právny úkon (t. j. na koho bol prevedený dotknutý majetok). Podľa § 42b ods. 3
OZ má odporovacia žaloba smerovať v prvom rade proti osobám, ktoré priamo s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon. Keďže žaloba žalobcu smeruje proti žalovanej, ktorá je osobou, v prospech
ktorej bol právny úkon urobený a ktorá priamo s dlžníkom dojednala odporovateľný právny úkon, a to
kúpnu zmluvu z 21.7.2023, táto podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej bola v danom konaní

splnená.

46. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42a ods. 2 OZ nemožno vyložiť tak, že zahŕňa iba
bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne úkony (napr. kúpnu
zmluvu)(porovnajČlánokzwww.epi.sk:Eurokódexkomentárk§42a[Odporovateľnosť]zákona40/1964

Zb.)

47. V konaní o odporovateľnosti právneho úkonu je účastníkom konania na strane žalovaného osoba,
s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon, a nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ
vymáhateľnú pohľadávku (Ro NS ČR z 3. 10. 2007, sp. zn. 30 Cdo 2684/2007).

48. Osoba blízka dlžníkovi (ručiteľovi), ktorou je v danom prípade žalovaná ako sestra ručiteľa, sa môže
v zmysle § 42 ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť
odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vynaložila
starostlivosť k spoznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Je na žalovanej

osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dôkazy, z ktorých vyplýva,
že boli naplnené uvedené podmienky obrany proti odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Týmito
skutočnosťami, ako aj otázkou odplatnosti kúpnej zmluvy z 21.7.2023 sa bude súd zaoberať nižšie.

49. V konaní bolo preukázané že dňa 21.07.2023 bola uzatvorená medzi C. D. ako predávajúcim a

žalovanou ako kupujúcou, kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností v kat.
úz. F. na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, vrátane rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na
pozemkuparc.č.XXXX/XX,ďalejnehnuteľnostínalistevlastníctvač.XXXX,vpodiele1/2,nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/4 a nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele
1/20. V zmysle predmetnej zmluvy dohodnutá kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti predstavovala

450.000,-eur.Časťdohodnutejkúpnejcenyvovýške177.700eurmalabyťpodľatejtozmluvyžalovanou
uhradená predávajúcemu pred podpisom kúpnej zmluvy, čo predávajúci v zmluve svojim podpisom
potvrdil. Ostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300,- eur sa žalovaná zaviazala
uhradiť predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru v dvoch častiach tak, že
časť vo výške 61.300 eur sa zaviazala uhradiť na účet predávajúceho (o čom predložila v priebehu

konania potvrdenie na č.l. 117 spisu) a časť kúpnej ceny vo výške 211.000 eur,- sa zaviazala uhradiť
na vyrovnanie hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K.. Samotné uzavretie tejto zmluvy nebolo
v konaní spornou skutočnosťou. Nespornou skutočnosťou bolo v konaní aj to, že žalovaná je sestroupredávajúceho C. D., čo sama potvrdila vo vyjadrení k žalobe z 26.7.2024, teda v prípade žalovanej sa
jedná o osobu blízku vo vzťahu k predávajúcemu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

50. Zároveň bolo preukázanou a nespornou skutočnosťou v konaní, že žalovaná je vlastníčkou v žalobe
označených nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX v kat.
úz. F. resp. spoluvlastníckych podielov na nich.

51. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou NORTH EAST, s.r.o.,

so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, IČO: 46 124 969 ako dlžníkom podľa ustanovení §§ 497 až 507
Obchodného zákonníka zmluvu o splátkovom úvere č. 8080152791, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru dlžníkovi v sume 84.000,- eur. Na základe Dohody o ručení, ktorá bola súčasťou predmetnej
úverovej zmluvy, sa za predmetný úver zaručil C. D., nar. XX.XX.XXXX ako ručiteľ.

52. Žalobca si žalobou z 30.6.2023 na Okresnom súde Banská Bystrica uplatnil proti spoločnosti

NORTH EAST, s.r.o., IČO: 46 124 969 a C. D., nar. XX.XX.XXXX nárok zo zmluvy o splátkovom úvere
č. 8080152791 zo dňa 24.09.2020 na zaplatenie sumy 59.641,46 eur s príslušenstvom. Platobným
rozkazom sp. zn.: 31Up/1181/2023 zo dňa 24.07.2023 Okresný súd Banská Bystrica zaviazal ako
žalovaného v 1. rade dlžníka spoločnosť NORTH EAST, s.r.o., a ako žalovaného v 2. rade ručiteľa C.
D. na zaplatenie sumy 59.641,46 eur spolu s ďalším príslušenstvom. Tento platobný rozkaz nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023.

53. Súd sa ďalej zaoberal všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti, teda predpokladmi
subjektívneho odporového práva veriteľa.

54. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho

pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

55. Predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je súčasné splnenie podmienok: existencia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu; ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu konaním
dlžníka (ručiteľa), alebo ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou; k

ukracujúcemu konaniu dlžníka (ručiteľa) došlo v posledných troch rokoch; právny úkon bol vykonaný
medzi dlžníkom (ručiteľom) a osobou jemu blízkou (alebo v prospech blízkej osoby). Dôkazné bremeno
týkajúce sa týchto okolností ťaží veriteľa. Pokiaľ veriteľ dôkazné bremeno na tieto okolnosti unesie,
zákon poskytuje možnosť druhej strane preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

56. Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní (porovnaj Uznesenie NS
SR sp.zn. 1VCdo/1/2022 z 17.05.2022). Táto pohľadávka musí existovať aspoň vo forme budúcej
pohľadávky už v dobe, kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu.

57. V danom prípade žalobca disponuje exekučným titulom, a to Platobným rozkazom sp. zn.
31Up/1181/2023 zo dňa 24.07.2023, ktorým Okresný súd Banská Bystrica zaviazal dlžníka ako
žalovaného v 1. rade a ručiteľa C. D. ako žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 59.641,46
eur spolu s ďalším príslušenstvom, ktorý platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 25.08.2023. Žalobca ďalej preukázal, že túto pohľadávku si uplatňuje proti dlžníkovi a ručiteľovi
v exekučnom konaní ( Oznámenie o stave exekučného konania súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraja
Korima sp.zn. 409EX/1015/23). Je zrejmé, že exekučným titulom priznanú pohľadávku si žalobca ako
veriteľ vymáha, nebolo preukázané, že by došlo k jej splneniu alebo by inak zanikla, čím žalobca
uniesol dôkazné bremeno o tomto predpoklade odporovateľnosti. Žalovaná ani žiadne dôkazy v tomto

smerenenavrhovalaanapriekspochybneniuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,žiadnuďalšiuprocesnú
aktivitu na preukázanie tvrdených skutočností nevyvíjala.58. Pokiaľ ide o lehotu na uplatnenie odporového práva, aj tento predpoklad úspešného odporovania
právneho úkonu bol v danom prípade splnený.

59. Na podanie odporovej žaloby je implicitne stanovená trojročná hmotnoprávna prekluzívna
lehota, počítaná od momentu uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu dlžníka. Na uplatnenie
subjektívneho odporového práva je stanovená trojročná objektívna hmotnoprávna lehota, počítaná od
momentu, keď došlo k uzavretiu odporovateľného právneho úkonu medzi dlžníkom a kvalifikovanou
treťou osobou. Pokiaľ nastávajú vecnoprávne účinky odporovateľného úkonu až v nadväznosti na ďalšiu

právnu skutočnosť (napr. právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho či iného vecného
práva do katastra nehnuteľností), začína trojročná lehota plynúť od tejto právnej skutočnosti. Keďže ide
o lehotu hmotnoprávnu, na jej zachovanie je nevyhnutné, aby bol najneskôr v posledný deň lehoty odpor
uplatnený na súde a tým začaté konanie o určenie neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka.
Na márne uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty prihliada súd ex offo a oneskorene podanej žalobe
nemôže vyhovieť (Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, Beck online, s. 345 - 362: F. Sedlačko, M.

Števček).

60. Predmetom odporovanie je kúpna zmluva z 21.7.2023, pričom odporovacia žaloba bola na súde
podaná dňa 18.4.2024. Za týchto okolností nemohlo dôjsť k zániku práva žalobcu a žaloba bola podaná
v rámci plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty.

61. Tiež bolo preukázané, že právny úkon bol vykonaný resp. kúpna zmluva z 21.7.2023 bola uzavretá
medzi ručiteľom C. D. a osobou jemu blízkou (alebo v prospech blízkej osoby), a to žalovanou ako
sestrou ručiteľa, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná (vyplýva však aj z lustrácie v REGOB
vykonanej súdom dňa 19.4.2024).

62.VzmyslezáverovÚstavnéhosúduSRvuzneseníč.k.II.ÚS753/2015-41zodňa15.06.2015,žalobca
uniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ako aj pokiaľ ide o to, že
k ukracujúcemu konaniu ručiteľa došlo v posledných troch rokoch a právny úkon bol vykonaný medzi
ručiteľom a osobou jemu blízkou.

63. Spornými skutočnosťami zostávajú skutočnosti, či právnym úkonom ručiteľa došlo k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky a či žalovaná ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla
poznať, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu.

64. Súd je v danom prípade toho názoru, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu
ako veriteľa, ktorý takto nemá možnosť na základe ručiteľského záväzku uspokojiť svoju pohľadávku.
Odporovaťmožnoajprávnymúkonomručiteľa.Opačnývýkladbybolvýkladomprotiúčelutohtoinštitútu,
ktorý má chrániť veriteľa pred úkonmi ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok.

65. Veriteľ je za podmienok uvedených v ustanovení § 42a obč. zák. oprávnený odporovať nielen
právnym úkonom, ktoré urobil dlžník, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu
akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa (porovnaj R
(ČR) 52/2000). Zákon výslovne uvádza, že odporovateľnosť dopadá na právne úkony dlžníka. Osobu
dlžníka je v tejto súvislosti nevyhnutné stotožniť s akýmkoľvek subjektom, ktorý má voči veriteľovi

povinnosť plniť. Odporovať preto možno aj právnym úkonom iných osôb, najmä úkonom ručiteľa, ktorý
síce z hľadiska inštitútu ručenia nie je veriteľovým dlžníkom, avšak v režime odporového práva sa na
neho bez ďalšieho hľadí ako na dlžníka (Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, Beck online, s. 345 -
362: F. Sedlačko, M. Števček).

66. Ručiteľ, ktorý je ako tzv. náhradný dlžník už od vzniku ručenia zaviazaný uspokojiť veriteľa (pre
prípad, že by ho neuspokojil hlavný dlžník), môže urobiť úmyselné právne úkony in fraudem creditoris,
ktorými bude vo svojich dôsledkoch sledovať, aby nemusel splniť svoje povinnosti ručiteľa a aby z jeho
majetku veriteľ nebol (nemohol byť) uspokojený; právne úkony v úmysle ukrátiť veriteľa môže urobiť
nielen v čase, keď mu ešte nevznikla povinnosť uspokojiť veriteľa, ale aj po tom, čo ho veriteľ dôvodne

vyzval, aby splnil pohľadávku (iný záväzok) a či sa má teda splniť uhradzovacia funkcia ručenia (Rc
8/2000).67. Veriteľ je za podmienok uvedených v § 42a OZ oprávnený odporovať nielen právne úkony, ktoré
urobil dlžník, ale aj právne úkony ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej
povinnosti zaviazané zákonom uspokojiť pohľadávku veriteľa (Uz NS ČR z 26. 4. 2002, sp. zn. 21 Cdo

1123/2001).

68. ,,Vzhledem k tomu, že ručitel, jemuž vznikla povinnost splnit dluh (jiný závazek), je jak vyplývá
z uvedeného - dlužníkem věřitele ve smyslu ustanovení § 42a občanského zákoníku a že věřitel
je oprávněn domáhat se po něm splnění celého dluhu, jsou pro posouzení právních úkonů ručitele

z hlediska jejich odporovatelnosti významné okolnosti týkající se ručitele a jím učiněných právních
úkonů, a nikoli skutečnosti týkající se dlužníka, jehož dluh (závazek) se ručitel zavázal splnit“ (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.07.2113, 21Cdo/2905/2012, publikovaný v Souboru civilných rozhodnutí
a stanovisk NS pod č. 22/2023).

69. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku subjektívneho odporového práva, a to existencia ukracujúceho

právneho úkonu (in fraudem creditoris) medzi ručiteľom a kvalifikovanou treťou osobou, takýmto je
v danom prípade kúpna zmluva z 21.7.2023 uzavretá medzi ručiteľom a predávajúcim C. D. a žalovanou
ako kupujúcou, ktorá je zároveň sestrou ručiteľa.

70. Podľa názoru súdu súčasná právna úprava nevylučuje možnosť úspešne odporovať aj tzv.

ekvivalentným právnym úkonom dlžníka, čo potvrdzuje aj právna doktrína. Najvýraznejšie je to vidno
práve pri nehnuteľnom majetku, ktorý je relatívne stabilnou a trvalou majetkovou hodnotou, ktorú dlžník
nemôže zakryť ani utajiť, a to s poukazom na nemožnosť presunu nehnuteľnosti, ako aj na evidenciu
katastra nehnuteľnosti. Akékoľvek disponovanie s takýmto majetkom je jednoducho sledovateľné.
V prípade predaja nehnuteľnosti, nadobudnutá protihodnota potom už žiaden z týchto atribútov

nemennosti a ľahkej sledovateľnosti nespĺňa. V danom prípade vyplatená protihodnota (ekvivalent)
podľa predložených dôkazov predstavovala zmenenú štruktúru majetku dlžníka, teda z vlastníctva
nehnuteľnosti na finančné prostriedky (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.3.2022
sp.zn. 13Cob/81/2021 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/65/2023 z 24. 10. 2024).

71. Dlužníkův majetek se samotnou ekvivalentní směnou nezmenší. V důsledku směny a nějaké další
skutečnosti – v uvedených případech šlo o zašantročení nebo utracení peněz – se však může zmenšit
ten dlužníkův majetek, který je věřiteli k dispozici při exekuci. Jedině v tomto smyslu lze podle mého
názoru hovořit o zmenšení majetku dlužníka jako o podmínce odporovatelnosti. K takto nahlížené
podmínce ovšem nelze dodávat, že „odporovatelnými nemohou být nikdy tzv. ekvivalentní právní úkony,

při kterých nedochází k objektivnímu zmenšení majetku dlužníka“. Ke zhoršení věřitelova postavení
tedy může vést nejen zmenšení celkové hodnoty majetku dlužníka, nýbrž i změna jeho skladby. Zcizení
nemovitosti je typickým případem, ale podoby zkrácení ekvivalentními právními úkony nevyčerpává.
Může jít o jakoukoliv směnu, po které se zhorší věřitelovo postavení. Jak se říká, záleží na konkrétních
okolnostech. Může se stát, že prodej nemovitosti naopak věřitelovo postavení zlepší, neboť peníze,

nejsou-li skryty či utraceny, uspokojí věřitele rychleji než nemovitost, která se v exekuci nejprve musí
zpeněžit. Zda důsledkem právního úkonu je nebo není zkrácení, se ukáže až ex post.“ (PULKRÁBEK,
Z.: Odporovatelnost tzv. ekvivalentních právních úkonů. In: Právní rozhledy č. 21/2009, s. 753.

72. Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k

objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne
úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom
ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu,
ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej
povahy (rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo/2791/1999, 30Cdo/2435/2006a

21Cdo/2426/1999).

73. Pre posúdenie tejto otázky je potrebné vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, pričom
skutočnosť, že malo ísť o úkon odplatný sama o sebe nevylučuje, že nešlo o úkon ekvivalentný a ani
to, že nešlo o úkon ukracujúci (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/41/2023 z 21. 06. 2023).

74. Žalovaná namietala skutočnosť, že v danom prípade išlo o ekvivalentný právny úkon, ktorý bol
realizovaný medzi ňou a jej bratom, nakoľko kúpna cena bola dohodnutá vo výške 450.000,- eur, ktoréfinančné prostriedky boli aj predávajúcemu reálne vyplatené, nakoľko to vyplýva priamo zo zmluvy ( čl.III
notárskej zápisnice). Je však nevyhnutné preukázať, že ak išlo o reálne ekvivalentný právny úkon,
a práve v konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom

ekvivalentným, vždy preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu (ako v danom
prípade kúpnu zmluvu), ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie
skutočneekvivalentnejpovahy,dôkaznébremenozaťažujevtomtosmerežalovanú(porovnajuznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2013 sp.zn. 7Cdo/144/2013).

75. V prejednávanej veci tvrdenia žalovanej, že v prípade predaja nehnuteľností za sumu 450.000,- eur,
išlo o ekvivalentný právny úkon, ostali len v rovine tvrdenia a preukázané neboli.

76. Žalovaná síce súdu predložila znalecký posudok, ktorým boli predávané nehnuteľnosti ohodnotené
na sumu 419.000,- eur, teda namietala, že došlo k odpredaju predmetných nehnuteľností za trhovú cenu.

77. Tu je však potrebné zdôrazniť, že už len samotným namietaným prevodom vlastníckeho práva sa
zhoršilo postavenie žalobcu, keďže ručiteľ preukázateľne nevlastní žiaden nehnuteľný majetok mimo
spoluvlastníckeho podielu na malom pozemku (57 m2) v N. F., nevlastní ani hnuteľný majetok väčšej
hodnoty, zostatok na jeho dvoch bankových účtoch je záporný, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho
motorového vozidla. Nie je tak vlastníkom žiadneho majetku, na ktorý možno zriadiť exekučné záložné

právo, resp. vykonať exekúciu jeho predajom.

78. Predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, ktorý takto nemá možnosť
na základe ručiteľského záväzku uspokojiť svoju pohľadávku. Možno pritom odporovať aj právnym
úkonom ručiteľa, čím sa súd zaoberal vyššie. Opačný výklad by bol výkladom proti účelu tohto inštitútu,

ktorý má chrániť veriteľa pred úkonmi ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok. Kúpnou zmluvou došlo
k zmenšeniu majetku ručiteľa, pričom ide o majetok nehnuteľný (rodinný dom, pozemky) a žalobca ako
veriteľ musí mať možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z ručenia hoc čo i len v časti (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/59/2022 z 01. 03. 2023).

79. Podstatné je, že daný právny úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa a potom nie je
rozhodujúce, či ide o úkon odplatný alebo neodplatný (napr. rozsudok NS SR sp. zn.2Cdo109/2007
zo dňa 27.05.2008, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo101/2017 zo dňa 27.02.2020). Hoci v zásade
odporovateľnými by nemali byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu
zmenšeniu majetku dlžníka, pretože dostáva protiplnenie rovnocennej povahy, musí však ísť o reálne

ekvivalentné právne úkony, preto záver, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom musí byť
vždy bezpečne preukázaný, a to nie poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním
dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy. Súd musí mať teda preukázané, že
pokiaľ došlo k transformácii majetku dlžníka takýmto úkonom nedošlo k zhoršeniu možnosti uspokojenia
pohľadávky veriteľa.

80. Toto v danom prípade preukázané nebolo, nakoľko zo žalobcom predloženého Oznámenia o
stave exekučného konania súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraja Korima z 5.4.2024 je zrejmé, že v
rámci prebiehajúcej exekúcie nebol zistený žiadny majetok ručiteľa a zároveň sa exekvované nároky
nepodarilo doposiaľ vymôcť ani čiastočne. Kúpnou zmluvou tak došlo k transformácii majetku ručiteľa

takým spôsobom, že došlo aj k zhoršeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa.

81. Nehnuteľný majetok nie je možné jednoducho zatajiť, resp. skryť, ako napr. iný majetok, a keďže
evidencia nehnuteľnosti je verejne prístupná, tak veriteľ, (v danom prípade aj exekútor) má možnosť
zistiť prevody nehnuteľného majetku a v takomto prípade sa aj relevantne brániť (porovnaj rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co/8/2023 z 20.6.2024).

82. Nehnuteľná vec je relatívne trvalou majetkovou hodnotou, ktorú nemôže dlžník ukryť, zatajiť a
vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností ani previesť bez toho, aby bolo možné tento prevod a osobu
nadobúdateľa ihneď, prípadne spätne identifikovať zo strany veriteľa, resp. exekútora. V prípade jej

predaja už inkasovaná kúpna cena žiaden z uvedených atribútov nespĺňa, navyše ak bola zaplatená
v hotovosti. Z hľadiska reálneho priebehu exekučného konania na vymoženie pohľadávky veriteľa,
ku ktorému inštitút odporovateľnosti teleologicky smeruje, nemožno kvalitu vlastníctva nehnuteľného
majetkudlžníkomainkasovaniekúpnejcenyvminulosti,(prednieviacakotromirokmi)anilenzaradiťdoporovnateľných kategórií. Ekvivalentná odplatnosť právneho úkonu je rozhodne zásadným argumentom
proti jeho odporovateľnosti, najmä z hľadiska ukracujúceho charakteru a dopadu účinkov tohto úkonu na
reálnu majetkovú sféru dlžníka (zmenšenie majetku). Zároveň však nemožno objektívne prijať záver, že

odporovateľné sú výlučne neekvivalentné právne úkony dlžníka. Pokiaľ veriteľ v konaní tvrdí, že došlo k
ukráteniu jeho uspokojenia ekvivalentným odplatným právnym úkonom, je povinnosťou súdu vyhodnotiť
všetky právne relevantné okolnosti prípadu a predísť schematickému záveru o nedôvodnosti podanej
žaloby iba s odvolaním sa na ekvivalentný charakter prevodu (porovnaj Občiansky zákonník I, 2. vydání,
2019, Beck online, s. 345 - 362: F. Sedlačko, M. Števček).

83. Pokiaľ by bol dlžník resp. v danom prípade ručiteľ svoj dlh riadne a včas uhradil, žalobca by
samozrejme toto konanie neinicioval. Jedným zo základných princípov demokratického štátu a trhového
hospodárstva je to, že dlžník svoj dlh uhradí riadne a včas. V danom prípade sa dokonca jedná o
judikovanú pohľadávku, ktorú ručiteľ doposiaľ neuhradil a súd má za to, že práve z dôvodu neochoty,
resp. neschopnosti uhradiť svoj dlh, realizuje úkony v úmysle ukrátiť svojho veriteľa.

84. Za daných okolností išlo o prevod nehnuteľností, ktorým ručiteľ zámerne vyňal nehnuteľnosti zo
svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane banky. To všetko v úmysle, aby
nehnuteľnosti zostali v jeho rodine. Vo svetle vyššie uvedených skutočností sa javí, že jediným zámerom
a účelom prevodu nehnuteľností bolo znemožniť uspokojenie nárokov iných veriteľov, okrem jedného,

ktorý mal svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam.

85. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že inštitút odporovateľnosti dopadá aj na prípady, keď
dlžník zmarí uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že svojim právnym úkonom zvýhodní iného
svojho veriteľa, ak zvýhodnenie iného veriteľa má za následok zmenšenie majetku dlžníka bez toho,

aby dlžník mal ďalší majetok, ktorý by mohol slúžiť na (plné) uspokojenie (primerane porovnaj Najvyšší
súd ČR, sp. zn. 21Cdo 720/2011).

86. V nadväznosti na princípy odporového práva, vymedzené už prvorepublikovou judikatúrou, je
nevyhnutné zdôrazniť, že ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania,

a nie spätne ku dňu jeho realizácie. V čase uskutočnenia odporovateľného úkonu je spravidla dlžník
ešte solventný a pohľadávka veriteľa nemusí byť eventuálne ani splatnou, čo však bez ďalšieho nebráni
účinnému odporovaniu tomuto úkonu v budúcnosti. Rozhodujúcou je skutočnosť, či za splnenia iných
zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného úkonu aktuálne
priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočné

uspokojeniejehoinakneuspokojenejpohľadávky(vsúvislostisposudzovanímukracujúcehocharakteru
právneho úkonu v čase odporovania, nie v čase kedy došlo k odporovateľnému konaniu (uzavretiu
kúpnej zmluvy) porovnaj Vážný 10691/1928, tiež Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, Beck online,
s. 345 - 362: F. Sedlačko, M. Števček).

87. V danom prípade je však bez ohľadu na vyššie uvedené potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo
žalovanou preukázané, že by kúpna zmluva z 21.7.2023 bola aj reálne ekvivalentným právnym úkonom.

88. V zmysle kúpnej zmluvy z 21.7.2023 kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti predstavovala
450.000,- eur. Časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 177.700 eur mala byť podľa zmluvy žalovanou

uhradená predávajúcemu pred podpisom kúpnej zmluvy, čo predávajúci v zmluve svojim podpisom
potvrdil. Ostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300,- eur sa žalovaná zaviazala uhradiť
predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru v dvoch častiach tak, že časť vo
výške 61.300 eur sa zaviazala uhradiť na účet predávajúceho (o čom predložila v priebehu konania
potvrdenie na č.l. 117 spisu) a časť kúpnej ceny vo výške 211.000 eur,- sa zaviazala uhradiť na

vyrovnanie hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K..

89. Žalovaná síce preukázala vyplatenie časti kúpnej ceny v sume 61.300,- eur (bezhotovostným
vkladomdňa24.7.2023)aúhradučastikúpnejcenyvovýške211.000eur,-navyrovnaniehypotekárneho
úveru predávajúceho v L. K. (čo ani nebolo sporným vzhľadom na znenie zmluvy), nepreukázala však

vyplatenie časti kúpnej ceny v sume 177.700,- eur priamo ručiteľovi pred podpisom zmluvy. Sama
žalovaná preukázala predložením znaleckého posudku cenu prevádzaných nehnuteľností, preto táto
ani nebola v konaní sporná. Keďže nebolo v konaní preukázané, že za predmetné nehnuteľnostiručiteľ obdržal ekvivalentné protiplnenie, nemožno kúpnu zmluvu z 21.7.2023 považovať za reálne
ekvivalentný právny úkon.

90. Samotné vyhlásenie ručiteľa ako predávajúceho v kúpnej zmluve, že obdržal túto časť kúpnej ceny,
nie je potvrdením, že táto časť kúpnej ceny bola aj reálne vyplatená. Žalobca preukázal, že majetok
ručiteľa po zmenšení v dôsledku kúpnej zmluvy nepostačuje na úhradu jeho pohľadávky (v rámci
prebiehajúcej exekúcie), ktorá len na dlžnej istine predstavuje sumu 59.641,46 eur, k čomu je potrebné
ešte pripočítať príslušenstvo pohľadávky. Podľa žalobcom predloženého Oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie z 2.3.2023, predstavovala pohľadávka žalobcu 62.811,99
eur a podľa vyčíslenia pohľadávky vrátane príslušenstva ku dňu 21.7.2023 v zmysle vyjadrenia žalobcu
z 23.1.2025 predstavovala pohľadávka žalobcu 69.373,80 eur, pričom tento dlh naďalej narastá. V
prípade kúpnej zmluvy tak nešlo o ekvivalentný právny úkon. Žalovaná totiž v konaní pred súdom
nepreukázala, že by suma 177.700,- eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2023 bola reálne uhradená
(porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15Co/16/2023 z 16. 01. 2024).

91. Pre záver o ekvivalencii plnení nestačí samotné znenie scudzovacej zmluvy. Súd musí v konaní o
odporovacej žalobe konštatovať, že ide o reálne ekvivalentný právny úkon. V tomto konaní musí byť
preto záver o tom, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom, vždy bezpečne preukázaný,
a to nie poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné

plnenie skutočne rovnocennej povahy. Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľovej
pohľadávky je preto rozhodujúce, aby súd posúdil všeobecnú (obvyklú) cenu, ktorú by bolo možné
dosiahnuť pri predaji vecí (napr. nehnuteľností), a to v čase uzavretia odporovateľnej kúpnej zmluvy
(Článok z www.epi.sk: Eurokódex komentár k § 42a [Odporovateľnosť] zákona 40/1964 Zb.

92. Za daných okolností že dokazovanie, ktoré bolo vykonané preukazuje, že predmetný prevodný
úkon predstavuje úkon ukracujúci veriteľa na uspokojení pohľadávky. Primárnym predpokladom, že
ide o takýto úkon je už to, že v skutočnosti pohľadávka žalobcu doposiaľ nebola uhradená v rámci
prebiehajúcej exekúcie. V konaní bolo úlohou žalovanej, aby preukázala, že predmetný prevod
neukracuje pohľadávku žalobcu, že túto možno uspokojiť iným spôsobom bez ťažkostí a tento spôsob

musí žalovaná aj preukázať, čo sa však v tomto konaní nestalo (porovnaj uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 1Co/35/2023 z 26. 09. 2023).

93. V zmysle zákonnej úpravy sa úmysel dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa v prípade osôb
blízkych dlžníkovi predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t.j. že úmysel

dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti
predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k
obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v
dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t.j. aby sa o
tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže

ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s
dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že
právny úkon neukracuje veriteľ dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa
nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s
tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto

právnehoúkonuoddlžníkanadobudla(porovnajrozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.21Cdo864/2000,
tiež rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 12Co 145/2007, rozsudok NS ČR z 18. 12. 2008,
sp. zn. 21 Cdo 4994/2007).

94. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na

okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej
výsledkov spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Zákon od blízkej osoby dlžníka požaduje,
aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník v jej prospech,
týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka (Ro NS ČR z 15. 9. 2005, sp.

zn. 30 Cdo 749/2005).

95. V danom prípade je tak na žalovanej ako osobe blízkej ručiteľovi (sestre ručiteľa), aby si splnila
dôkaznú povinnosť a navrhli také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnenévyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe. Žalovaná musí preukázať, či a ako
vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto
úkonom veriteľa poznala a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu

náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takúto činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá
činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa z toho dôvodu odporovacej žalobe ubrániť.
Samotné tvrdenie žalovanej ako osobe blízkej ručiteľovi, že vzhľadom na jej pobyt v zahraničí nemala
žiadnuvedomosťojehopodnikateľskýchaktivitách,nevedelaojehoďalšíchdlhoch, niejepreubránenie
sa odporovacej žalobe postačujúce. Žalovaná nepreukázala, že by v tejto súvislosti vyvinula takú

relevantnú činnosť, z výsledkov ktorých by mohla ukracujúci úmysel jej brata (ručiteľa) rozpoznať
alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Naviac za situácie, kedy ako sama uviedla, vedela o problémoch
v podnikaní brata v dôsledku pandémie, vedela, že nemá dostatok finančných prostriedkov na splácanie
hypotekárneho úveru v L., K.. Žalovaná vedela o existencii hypotéky a aj neschopnosti brata túto
hypotéku splácať a sama potvrdila, že motívom jej konania bolo zachovanie nehnuteľností v rodine, kedy
hrozilo, že by brat mohol o nehnuteľnosti prísť.

96. Tvrdenie blízkej osoby, že sa blízka osoba nezaujímala o podnikanie dlžníka, že ju tento o vlastnej
podnikateľskejčinnostiajejvýsledkochvôbecneinformovalanipoukazblízkejosoby nadobrévzájomné
vzťahy v rodine a dôveru medzi nimi, nenahrádza dôkaz o vynaložení náležitej starostlivosti na poznanie
úmyslu dlžníka (Ro NS ČR z 1. 10. 2004, sp. zn. 30 Cdo 808/2004);

97. Podľa súdnej praxe na obranu osoby blízkej dlžníkovi voči odporovacej žalobe veriteľa nepostačuje
ani tvrdenie, že blízka osoba nevedela o dlhoch dlžníka a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím
právneho úkonu, pretože jej dlžník (napr.) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z
jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (Ro NS ČR z 31. 10.

2000, sp. zn. 21 Cdo 864/2000);

98. Na obranu osoby blízkej dlžníkovi voči odporovacej žalobe veriteľa nepostačuje tiež tvrdenie blízkej
osoby, že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť, čo je úplne
bežná záležitosť (Ro NS ČR z 22. 6. 2006, sp. zn. 21 Cdo 2088/2000

99. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť ak hodnoverným spôsobom
preukáže,ževsúvislostisodporovanýmprávnymúkonompostupovalastakounáležitoustarostlivosťou,
aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. Z hľadiska posúdenia
požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz na

vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať
vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ
(R 67/2017).

100. Náležitá starostlivosť vyžaduje určitú aktivitu nadobúdateľa z odporovateľného právneho úkonu

k zisteniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa v čase uzatvárania odporovateľného právneho úkonu. Ak
žalovaná poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že jej prípadný úmysel brata
ukrátiť žalobcu nemohol byť známy, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti, potom vychádzajúc z
vyššie uvedeného, uvedené tvrdenie nie je postačujúce pre ubránenie sa odporovacej žalobe. Žalovaná
nepreukázala žiadnu takú skutočnosť, ktorá by zodpovedala vynaloženie náležitej starostlivosti z jej

strany.

101. Záverom súd sumarizuje, že v danom prípade bolo v konaní preukázané, že žalovaná mala priamu
vedomosť o tom, čo je účelom prevodu predmetných nehnuteľností kúpnou zmluvou z 21.7.2023, a to
zachovanie nehnuteľnosti v rodine, nakoľko hrozila dražba nehnuteľností jej brata zo strany iného

veriteľa (záložného). Uvedené skutočnosti aj sama potvrdila. Žalovaná uviedla, že vedela o finančných
problémoch brata v čase prevodu, že nebol schopný uhrádzať splátky hypotekárneho úveru záložnému
veriteľovi. Z uvedeného konania je zrejmé motív žalovanej ako aj jej brata ako predávajúceho z kúpnej
zmluvy z 21.7.2023 a zároveň ručiteľa, voči ktorému má žalobca judikovanú pohľadávku, uspokojiť
záložného veriteľa, aby nedošlo k realizácii dražby. Takýmto postupom došlo k ukráteniu žalobcu,

ktorý by sa v prípade realizácie dražby mohol uspokojiť z jej výťažku. Žalovaná nepreukázala, že by
vynaložila náležitú starostlivosť vo vzťahu k zisteniu úmyslu jej brata ukrátiť žalobcu ako veriteľa v
čase uzatvárania kúpnej zmluvy, sama uvádzala, že sa nezaujímala o podnikateľské aktivity brata, hoci
potvrdila, že o jeho finančných problémoch v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaná nepreukázalatvrdenú ekvivalenciu kúpnej zmluvy z 21.7.2023, nepreukázala reálne vyplatenie časti kúpnej ceny
predávajúcemu. Zároveň žalobca preukázal aktuálnu insolventnosť ručiteľa v rámci prebiehajúcej
exekúcie. Žalovaná na pojednávaní dňa 27.3.2025 konštatovala aktuálnu insolventnosť brata, keď

uviedla, že momentálne nemá dostatočné finančné prostriedky, aby uhradil predmetnú pohľadávku.
V týchto súvislostiach bolo potrebné v danom prípade, vzhľadom na konkrétne preukázané skutočnosti,
posudzovať aj otázku ekvivalencie odporovateľného právneho úkonu, kedy bol tento realizovaný medzi
ručiteľom a jemu blízkou osobou, s jasne určeným zámerom uspokojiť záložného veriteľa a zachovať
nehnuteľnosť v rodine, bez ohľadu na možnosť uspokojenia iných veriteľov, vrátane žalobcu. Celé

toto konanie ručiteľa a žalovanej, nemôže súd hodnotiť inak, ako konanie v skutočnosti ukracujúce
žalobcu v možnosti uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Ak žalovaná tvrdí, že žalobcovi
poskytla primeranú náhradu za prevod nehnuteľností (čo nebolo preukázané) a poskytnutím primeranej
náhrady nemôže dôjsť k ukráteniu veriteľa, súd musí konštatovať, že reálne v danej veci k takémuto
ukráteniu došlo. Žalobca totiž preukázal, že nemá ako v súčasnosti uspokojiť svoju právoplatne priznanú
pohľadávku, hoci v majetku ručiteľa boli pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanou nehnuteľnosti

v hodnote 419.000,- eur. Nepochybne neuhradením časti kúpnej ceny (nepreukázaním uvedenej
skutočnosti v konaní) bola žalovaná tou osobou, ktorá mala jednoznačne z uvedeného právneho
úkonu prospech. Je potrebné zdôrazniť, že žalovanou tvrdené preukázanie nadobudnutia finančných
prostriedkov bratom vo výške pohľadávky (čo nie je preukázaná skutočnosť, nakoľko pohľadávka
žalobcu bola ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy vrátane príslušenstva vyššia ako len suma jej istiny),

nie je zároveň preukázaním, že kúpna zmluva bola ako celok reálne ekvivalentným právnym úkonom.
Posudzuje sa totiž ekvivalentnosť celého odporovateľného právneho úkonu a tiež je potrebné zdôrazniť,
že pre toto konanie je relevantným, že nebyť tohto úkonu, veriteľ by sa z majetku dlžníka ( v danom
prípade ručiteľa) mohol aspoň čiastočne uspokojiť (Rc 64/2002). Pokiaľ žalovaná prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne na pojednávaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.

21Cdo/2662/99, príhodnejším je v tomto konkrétnom prípade a vzhľadom na preukázané skutočnosti, už
vyššie súdom cit. judikát, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 720/2011, podľa záverov
ktorého inštitút odporovateľnosti dopadá aj na prípady, keď dlžník zmarí uspokojenie pohľadávky svojho
veriteľa tým, že svojim právnym úkonom zvýhodní iného svojho veriteľa, ak zvýhodnenie iného veriteľa
má za následok zmenšenie majetku dlžníka bez toho, aby dlžník mal ďalší majetok, ktorý by mohol slúžiť

na (plné) uspokojenie. Uvedené plne zodpovedá skutkovej situácii zistenej v tomto konaní.

102. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

103. V ostatnom súd poukazuje na to, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

104. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

105. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

106. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

107. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

108. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.109. V danom konaní bol žalobca plne úspešný. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie
náhrady trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal.
V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

110. V uznesení Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/20/2024-85 zo dňa 3.5.2024, ktorým súd
nariadil neodkladné opatrenie v tejto veci, posledným výrokom rozhodol, že o nároku na náhradu trov
neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, čo odôvodnil tým, že o

tomto nároku na bude rozhodnuté v súlade § 262 ods. 1 CSP v spojení s 354 CSP v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

111. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd analogicky s rozhodnutím o
trovách konania podľa prechádzajúcich odsekov, a teda žalobca majú vo vzťahu k žalovanej nárok na
náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov nedôkladného opatrenia bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobca bol úspešný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd v súlade s jeho
návrhom nariadil a žalovanej uložil žalobcom žiadanú povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, a to
napriek zamietnutiu čiastkového zákazu dať predmetné nehnuteľnosti do nájmu, ktorý zákaz (uloženie

povinnosti) tvorí obsah predmetného ustanovenia.

112. Uvedené zúženie zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami však súd nepovažoval ani za
čiastkový neúspech žalobcu, nakoľko ide o nepatrné zúženie zákazu podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP,
ktorý neúspech je naviac vzhľadom na obsah ukladanej povinnosti (zákazu) žalovanej nenakladania s

určitými vecami alebo právami, ťažko vyčísliteľný.

113. Nakoľko súd nezamietal žalobu žalobcu ani čiastočne ani nezastavoval konanie ani čiastočne,
v súlade s § 335 ods. 3 CSP ani osobitným výrokom nerozhodoval o tom, či uznesením z 3.5.2024
nariadené neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti. Súd žalovanej uložil povinnosť

zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými v predmetnom uznesení, pričom táto jej povinnosť
naďalej trvá, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod sp. zn. 5C/20/2024.

114. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

21 5C/20/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.