Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121264068
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121264068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátuJUDr.IgoraRaganaaJUDr.OndrejaHvišča,PhD.,vsporežalobcu:A.B.nar.XX.X.XXXX,bytom
C. D. X/XXXX, XXX XX E. F. G., zastúpeného: AK Berčo s.r.o., so sídlom J. Hanulu 19, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti žalovanému: Slavomír Pecha, bytom Dubová 306/3, 052 01 Spišské
Tomášovce, IČO: 45 317 992, zastúpenému: AK PG s.r.o., so sídlom Vápenná 7, 821 04 Bratislava,
IČO: 36 866 911, o zaplatenie 3.743,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 10Cb/13/2021-261 zo dňa 13. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 10Cb/13/2021-261 zo dňa 13.

júna 2024.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
3.743,25 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.860,- eur od 17.9.2018 do
zaplatenia, zo sumy 1.557,75 eur od 26.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 325,50 eur od 20.10.2018 do
zaplatenia a to všetko do troch dní, počnúc od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou pôvodne na upomínacom
súde (Okresný súd Banská Bystrica) žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
3.743,25 eur s príslušenstvom titulom ceny diela, ktoré pre žalovaného vykonal a nahradiť žalobcovi
trovy konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 29.6.2018 Zmluvu o dielo, ktorou sa
zaviazal vykonať pre žalovaného stavebné práce, resp. časti elektroinštalačných a montážnych prác s

tým súvisiacich v Nemecku, pričom strany sa dohodli na hodinovej sadzbe za vykonané stavebné práce
vo výške 15,50 eur. Žalobca dôvodil, že po vykonaní prác vystavil žalovanému faktúru č. 20180010
splatnú dňa 16.9.2018, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie 1.860,- eur; faktúru č. 20180009 splatnú
dňa 25.9.2018, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie 1.557,75 eur a faktúru č. 20180012 splatnú
dňa 19.10.2018, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie 325,50 eur za elektroinštalačné práce. Tvrdil,
že žalovaný tieto faktúry od neho prijal a nespochybnil ich dôvodnosť, avšak nezaplatil mu ani časť
z fakturovaných súm.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca porušil bod 4.1 zmluvy o dielo, keď si nezabezpečil
platný certifikát A1 a tiež porušil bod 5.5 zmluvy o dielo, v ktorom sa zaviazal nevykonávaťžiadne úkony smerujúce k uzatvoreniu pracovného pomeru alebo iného obdobného pomeru vrátane
podnikateľskej činnosti či iného zmluvného vzťahu za odmenu s investorom, objednávateľom, resp. jeho
subdodávateľom počas trvania zmluvy o dielo, ako aj 24 mesiacov po ukončení jej trvania. Dôkazom,

že žalobca porušil bod 5.5 zmluvy o dielo je podľa žalovaného faktúra č. 20180012, z ktorej vyplýva, že
žalobca už v tom čase dielo pre žalovaného nevykonával, ale vykonával ho pre obchodného partnera
žalovaného - spoločnosť AC7-SK s.r.o. Porušením tejto povinnosti vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 30.000,- eur. Žalovaný zároveň poukázal na nedostatok odbornej
spôsobilosti žalobcu, keď sa žalobca v zmysle zmluvy o dielo zaviazal vykonávať elektroinštalačné

práce, na čo nemal oprávnenie. Tvrdil tiež, že žalobca nepredložil preberací protokol ani inú listinu, na
základe ktorých by bolo možné odvodiť postup dohodnutý v článku II. bode 2.4 zmluvy o dielo, teda
schválenie súpisu vykonaných prác žalovaným. Z vyššie uvedených dôvodov považoval faktúry, ktorých
zaplatenia sa žalobca domáha, za nepodložené.

4. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že nedisponoval formulárom A1, pričom pravdivosť tohto svojho

tvrdenia preukazoval kópiou predmetného formulára vystaveného Sociálnou poisťovňou. Tvrdil, že
medzi stranami bola zavedená taká obchodná prax, že evidenciu odpracovaného času viedol žalobca,
na základe čoho následne vystavil žalovanému faktúru. S poukazom na uvedené dôvodil, že predkladá
súdu skoršie faktúry, ktoré žalovanému za rovnakého právneho základu a rovnakej skutkovej situácie
vystavil a žalovaný mu ich zaplatil. Navyše faktúry, ktorých zaplatenia sa domáha, žalovaný riadne

prevzal, účtuje o nich, nikdy mu ich nevrátil a do začatia súdneho konania ich nenamietal.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Cb/13/2021-131 zo dňa 16. decembra 2021 žalobu zamietol
(výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok
II.). Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil uznesením, č. k. 3Cob/103/2022-195 zo dňa 28. apríla 2023 a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal, že prílohou
vyjadrenia žalobcu zo dňa 7.6.2021 (č. l. 31 spisu a nasl.) bola aj faktúra č. 20180008 splatná dňa
5.8.2018, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 1.705,- eur a tiež faktúra č. 20180009 splatná
dňa 14.8.2018, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 1.643,- eur za elektroinštalačné práce.

V konaní nebolo medzi stranami sporné, že tieto dve faktúry nie sú predmetom sporu, nakoľko ich
žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 13.8.2018 jednou platbou vo výške 3.348,- eur. Aj tieto dve žalovaným
uhradené faktúry však boli nepochybne žalobcom vystavené na základe článku II. bodu 2.4 zmluvy
o dielo, rovnako ako zvyšné tri faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal. Preto
pokiaľ žalovaný namietal, že dokument označený „Wochenbericht - Stundenzettel“, ktorým žalobca

preukazoval počet hodín, ktoré pre žalovaného odpracoval, bol potvrdený (podpísaný) pre neho úplne
neznámou osobou (a nie ním a žalobcom) a navyše nebol žalovaným ako objednávateľom diela ani
schválený, nič žalovanému nebránilo, aby na účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu uviedol, aký
iný dokument pre fakturáciu doložil žalobca k faktúram č. 20180008 a č. 20180009, ktorý žalovaný
zjavne vyhodnotil ako relevantný, keď žalobcovi tieto dve faktúry preplatil. Odvolací súd dodal, že z

obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný zaujal čo i len stanovisko k tomu, akú inú podobu ako dokument
„Wochenbericht - Stundenzettel“ mal mať súpis vykonaných prác, ktorý akceptoval ako dostačujúci
podklad pre fakturáciu v zmysle článku II. bodu 2.4. zmluvy o dielo pri ďalších dvoch faktúrach, ktoré
žalobcovi uhradil. Aj žalobca argumentoval, že skoršie faktúry č. 20180008 na sumu 1.705,- eur a č.
20180009 na sumu 1.643,- eur žalovaný uhradil a tvrdil, že v daných prípadoch boli žalovanému faktúry

rovnakodoručenée-mailomapotvrdenéodpracovanéhodinycezaplikáciuH..Preúplnosťešteodvolací
súd k otázke splnenia podmienky pre fakturáciu v zmysle článku II. bodu 2.4 zmluvy o dielo doplnil, že z
predmetného článku nevyplýva, že súpis prác mal žalovaný ako objednávateľ schváliť písomne a ani to,
že by mal byť podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom diela. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie,
že z dôkazov, ktoré predložil žalobca, nie je možné dospieť k záveru, že by žalobca doručil žalovanému

súpisy vykonaných prác, alebo že by žalovanému doručil faktúry, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní
domáha, odvolací súd poukázal, že v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný vyhlásil, že faktúry
ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku mu boli doručené, ale napriek tomu dospel súd prvej inštancie
v tejto otázke k opačnému a nesprávnemu skutkovému zisteniu. Záver súdu prvej inštancie, že bez
ohľadu na to, či žalobca skutočne vykonal pre žalovaného práce, alebo tieto práce nevykonal, teda

či mu patrí vymáhaný nárok alebo nie, tak žalobu je nutné zamietnuť pre nepreukázanie naplnenia
hmotnoprávnej podmienky (článok II. bod 2.4 zmluvy o dielo - poznámka odvolacieho súdu), považoval
odvolací súd za neudržateľný.6.Povráteníveciodvolacímsúdom,súdprvejinštancievecopätovneprejednalavyslúcholsvedkaA.B.,
ktorý pred súdom prvej inštancie vypovedal, že so žalobcom boli kolegovia, pracovali spolu celý týždeň
na stavbe, majster im za odvedenú prácu písal hodiny, tie posielal žalovanému. Keď žalovaný odsúhlasil

odpracované hodiny cez H., potom to žalovanému fakturovali a faktúry mu posielali e-mailom, osobitne
on aj žalobca, každý za seba. Nemecký majster stavby, kde pracovali, im podpisoval odpracované
hodiny. So žalovaným mali dohodnuté, že mu budú posielať výkazy o odpracovaných hodinách. Na
základe odpracovaných hodín vypracovali faktúry a každý sám ich posielal žalovanému na e-mail.
Odsúhlasené hodiny posielal žalobca cez aplikáciu H. za svedka B. aj za ostatných, čo tam pracovali.

Uvedený spôsob posielania uplatňovali po celý čas ich spolupráce. Žalovaný im nikdy hodiny nekrátil,
krátiť mohol iba majster, ak nebol s niečím spokojný.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 6 ods. 1; 8, §§ 150 ods. 1, 2; 151 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §§ 261 ods. 1; 536 ods. 1, 2,
3; 546 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a podľa § 517

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník) a § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštanciedospelkzáveru,ženárokžalobcujedôvodný.Uviedol,želistinnédôkazypredloženéžalobcom
v konaní ohľadom komunikácie cez aplikáciu H. a tiež o zasielaní tzv. týždňových prehľadov boli listinne
adresované aj doručené žalovanému, pričom žalovaný v konaní nepreukázal hodnoverný opak. Súd

prvej inštancie dodal, že vzal na zreteľ aj skutočnosť, že žalovaný v rámci odporu proti platobnému
rozkazu vyhlásil, že faktúry, ktorých úhrady sa žalobca za poskytnuté plnenia domáha, mu boli doručené.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný a
svedčí mu povinnosť zaplatiť žalované plnenie v celom rozsahu. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s
plnením a skutočnosť, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v rámci zákonom stanovenej maximálnej

výšky, súd prvej inštancie s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni ich
splatnosti vo výške podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1,
2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom
skončení vo veci samej.

9. Proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Žalovaný v odvolaní poukázal na článok II bod 2.4 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že dohodnutý
spôsob uhrádzania odmeny pozostáva z riadne vystavenej faktúry a schválenia súpisu vykonaných prác
objednávateľom (žalovaným). V článku II bode 2.4. zmluvy o dielo sa účastníci dohodli, že objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi na základe riadne vystavenej faktúry v dvojtýždňových intervaloch, a to

k 15. a poslednému dňu v mesiaci a po schválení súpisu vykonaných prác objednávateľom fakturovanú
sumu do 14 dní po predložení riadne vystavenej faktúry. Argumentoval, že z citovanej textácie
zmluvnej podmienky je zrejmé, že sporové strany sa dohodli na fakturácii na základe schváleného
súpisu vykonaných prác objednávateľom. Mal za to, že bez odsúhlasenia je fakturácia zo strany
žalobcu neprípustná. Ak teda neboli zo strany žalovaného práce odsúhlasené, tieto nemôžu byť

predmetom fakturácie a akýkoľvek pokus o vystavenie faktúry je predčasný. Rovnako nie je podľa
žalovaného objektívny dôvod na namietanie faktúry, pretože faktúra nemá voči žalovanému žiadnu
záväznosť, nakoľko nie je povinnosť žalovaného úspešne namietať faktúru, ale naopak je povinnosťou
žalobcu preukázať, že táto faktúra bola riadne a dôvodne vystavená na základe dodržania zmluvných
podmienok. Dôvodil, že samotná skutočnosť, ktorú žalobca uvádza, t. j. že žalovanému doručil zoznam

ním odpracovaných hodín, ktorý bol potvrdený stavbyvedúcim na konkrétnej stavbe prostredníctvom
aplikácie H. je irelevantná, nakoľko (i) žalovaný nemá vedomosť o tom, že by mu niečo obdobné bolo
žalobcom zasielané, (ii) neschválil akýkoľvek dokument, a teda nemohlo dôjsť k naplneniu podmienky
schválenia, súpisu vykonaných prác (a to aj keby došlo k doručeniu skutočného súpisu prác, nie hodín),(iii) zoznam odpracovaných hodín nie je možné zamieňať so súpisom vykonaných prác a žalobca
vie, že súpisom skutočne vykonaných prác nikdy nedisponoval, (iv) skutočnosť, že bol akýkoľvek
dokument označený ako zoznam odpracovaných hodín potvrdený niektorým stavbyvedúcim nemá

vo vzťahu k žalovanému žiadny význam, nakoľko v zmluve nebolo dohodnuté odsúhlasenie súpisu
vykonaných prác treťou osobou. Dôvodil, že ak bola v zmluve o dielo splatnosť ceny viazaná na
splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa zhotoviteľ pred jej splnením úspešne domáhať zaplatenia
ceny diela, aj keď dielo bolo riadne ukončené a odovzdané. Mal za to, že nerešpektovanie podmienky
obsiahnutej v bode 2.4 zmluvy, by znamenalo nerešpektovanie dispozitívneho ustanovenia § 548

Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva
niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Tvrdil, že nielenže nedošlo k splneniu odkladacej
podmienky, ale pravdepodobne nedošlo ani k ukončeniu a odovzdaniu diela, nakoľko žalovaný nevie,
čo pre neho žalobca vykonal, ak niečo skutočne vykonal. Dodal, že zoznam odpracovaných hodín nie
je spôsobilý nahradiť súpis vykonaných prác. Akýkoľvek dokument nemožno považovať za doručený
na adresu na sociálnych sieťach, ktoré mávajú často technické problémy a nemusí dôjsť k ich

doručeniu, a to obzvlášť, ak nie sú ani len adresátom potvrdené ako doručené. Dokumenty, ktoré
žalobca predložil podľa žalovaného nepreukazujú schválenie súpisu vykonaných prác objednávateľom,
nakoľko sa na predmetných dokumentoch nenachádza podpis žalovaného a dokonca ani žalobcu ako
zhotoviteľa. Predčasne vystavené faktúry počítajú s hodinovou odmenou 15,50 eur, pričom v zmluve
bolo dohodnutých 14,- eur na hodinu. Tvrdenie žalobcu ohľadom fyzickej neprítomnosti žalovaného, a

teda nemožnosti schváliť súpis vykonaných prác, označil žalovaný za zámerne účelové a prispôsobené
tvrdeniam žalobcu. Žalovaný uzavrel, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania
doposiaľ nerozhodol o dovolaní žalovaného v konaní, kde je žalobcom svedok A. B., ktorý vedie totožnú
vec proti žalovanému ako žalobca.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že žalovaný v odvolaní v zásade zotrváva na svojej argumentácii, ktorú prezentoval už v
konaní pred súdom prvej inštancie a v predchádzajúcom konaní (vrátane odvolacieho konania) a túto
argumentáciu opakuje. Žalobca argumentoval, že niet pochýb o tom, že jediný prípustný výklad bodu
2.4 zmluvy o dielo je taký, že schválenie súpisu vykonaných prác sa môže uskutočniť akoukoľvek

formou, teda nie je potrebný preberací protokol ani písomná forma. Súpisy prác žalobca posielal
žalovanému elektronicky, žalovaný ich nenamietal, dokonca na ich základe vystavil faktúru svojmu
zmluvnému partnerovi. Ani vystavené faktúry žalovaný nenamietal. Tvrdenia žalovaného, že nemal
vedomosť o tom, aby mu žalobca cez aplikáciu H. zasielal odpracované hodiny, je podľa žalobcu
po vykonanom dokazovaní nedôveryhodné a motivované snahou žalovaného zachovať si šancu na

priaznivejší výsledok v spore. Žalobca dôvodil, že opak tohto tvrdenia vyplynul z dokazovania a
súd prvej inštancie toto dokazovanie správne vyhodnotil. Žalobca uzavrel, že zasielal žalovanému
na odsúhlasenie odfotené súpisy prác podpísané povereným vedúcim na stavbe. Bolo preukázané,
že žalobca tieto súpisy skutočne žalovanému odoslal a doručil. Žalovaný ich nenamietal, až teraz v
súdnom konaní predkladá výhrady voči podpisom na týchto súpisoch. Žalovaný podľa žalobcu neuvádza

pravdu, že predčasne vystavené faktúry počítajú s hodinovou odmenou 15,50 eur, pričom v zmluve bolo
dohodnutých 14,- eur na hodinu, nakoľko zmluva o dielo odkazuje na osobitnú dohodu zmluvných strán,
ktorou je podpísaná objednávka zo dňa 8.8.2018, kde je uvedená dohodnutá cena vo výške 15,50 eur/
hod.

12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa
5.11.2024.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

17. Vecne správne je odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje
a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza:

18. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, z odvolania žalovaného nie je
zrejmé, ktorá právna norma je tou normou, podľa ktorej súd prvej inštancie podľa žalovaného vec právne

posúdil bez toho, aby na daný skutkový stav dopadala. Rovnako z odvolania nevyplýva, ktorá správne
určená norma súdom prvej inštancie bola z jeho strany neprávne interpretovaná alebo na daný skutkový
stav nesprávne aplikovaná. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je tak
odvolanie žalovaného de facto obsahovo prázdne. Nie je úlohou odvolacieho súdu a s ohľadom na
dodržanie zásady rovnosti strán sporu ani z vlastnej iniciatívy nemôže dopĺňať nedostatočnú odvolaciu

argumentáciu žalovaného v tomto smere. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP za naplnený.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný argumentoval tým, že (i) z
bodu 2.4 zmluvy je zrejmé, že sporové strany sa dohodli na fakturácii na základe schváleného súpisu

vykonaných prác objednávateľom a ak neboli zo strany žalovaného práce odsúhlasené, nemôžu byť
predmetomfakturácie,(ii)samotnáskutočnosť,ktorúžalobcauvádza,t.j.žežalovanémudoručilzoznam
ním odpracovaných hodín, ktorý bol potvrdený stavbyvedúcim na konkrétnej stavbe prostredníctvom
aplikácie H., je irelevantná, (iii) pravdepodobne nedošlo ani k ukončeniu a odovzdaniu diela, nakoľko
žalovaný nevie, čo pre neho žalobca vykonal, (iv) faktúry počítajú s hodinovou odmenou 15,50 eur,

pričom v zmluve bolo dohodnutých 14,- eur na hodinu.

20. Žalovaný v odvolaní tiež poukázal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní
doposiaľ nerozhodol o dovolaní žalovaného v konaní, kde je žalobcom svedok A. B., ktorý vedie totožnú
vec proti žalovanému ako žalobca.

21.Pokiaľideobod2.4zmluvyodielo,odvolacísúdudáva,žezpredmetnéhočlánkunevyplýva,žesúpis
prác mal žalovaný ako objednávateľ schváliť písomne. Zároveň odvolací súd opakovane poukazuje,
že prílohou vyjadrenia žalobcu zo dňa 7.6.2021 (č. l. 31 spisu a nasl.) bola aj faktúra č. 20180008
splatná dňa 5.8.2018, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 1.705,- eur a tiež faktúra č.

20180009 splatná dňa 14.8.2018, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 1.643,- eur za
elektroinštalačné práce. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že tieto dve faktúry nie sú predmetom
sporu, nakoľko ich žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 13.8.2018 jednou platbou vo výške 3.348,- eur. Aj
tieto dve žalovaným uhradené faktúry však boli nepochybne žalobcom vystavené na základe článku II.
bodu 2.4 zmluvy o dielo, rovnako ako zvyšné tri faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní

domáha. Preto pokiaľ žalovaný namietal, že dokument označený „Wochenbericht - Stundenzettel“,
ktorým žalobca preukazoval počet hodín, ktoré pre žalovaného odpracoval, bol potvrdený iba bližšie
nestotožnenou osobou a navyše nebol ním ako objednávateľom diela schválený, bolo na žalovanom,
aby pre účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu uviedol, aký iný dokument pre fakturáciu doložil
žalobca k vyššie označeným faktúram, ktorý žalovaný zjavne vyhodnotil ako relevantný, keď žalobcovi

tieto faktúry preplatil. V tejto súvislosti odvolací súd opakovane pripomína, že civilné sporové konanie je
ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany (a to nielen žalobcu, ale
aj žalovaného) definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Aj
žalovanýjepovinnýpodoprieťsvojetvrdeniadôkazmi,pričomzobsahuspisuanizvýpovedežalovaného
nevyplýva, že by žalovaný zaujal stanovisko k tomu, akú inú podobu ako dokument „Wochenbericht -

Stundenzettel“ mal mať súpis vykonaných prác, ktorý akceptoval ako dostačujúci podklad pre fakturáciu
v zmysle bodu 2.4 zmluvy o dielo pri ďalších troch faktúrach, ktoré žalobcovi uhradil.22. K obrane žalovaného, že nevie, čo pre neho žalobca vlastne vykonal, ak niečo skutočne vykonal,
odvolací súd udáva, že skutočnosť, že práce boli žalobcom vykonané, potvrdil svedok A. B., ktorý
spoločne so žalobcom vykonával práce na jednotlivých stavbách. Tento svedok zároveň verifikoval

tvrdenie žalobcu, že práce, ktoré vykonávali, odsúhlasoval nemecký koordinátor a takto odsúhlasené
práce preposielal žalobca aj za A. B. na ich preplatenie žalovanému.

23. K tvrdeniu žalovaného, že faktúry počítajú s hodinovou odmenou 15,50 eur, pričom v zmluve bolo
dohodnutých 14,- eur na hodinu, odvolací súd udáva, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie

výšku dojednanej hodinovej sadzby nenamietal a spravil tak až v odvolaní. Právo tzv. novôt v odvolacom
konaní je nastavené ako reštriktívne a v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 366 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade je zrejmé, že sa nejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 366 CSP, preto procesnú obranu
žalovaného týkajúcu sa dojednanej hodinovej odmeny nebolo možné v odvolaní s úspechom použiť.

24. Žalovaný v odvolaní odkázal aj na dovolacie konanie „vo veci svedka B., ktorý vedie totožnú vec
proti žalovanému ako žalobca“. Odvolaciemu súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že sa jedná o
podobné veci, keď rovnako ako žalobca, tak aj svedok A. B. vykonávali pre žalovaného práce na základe
zmluvy o dielo, a obaja sa musia svojich nárokov na zaplatenie ceny za dielo domáhať v súdnom
konaní. Rozdielnosť medzi spormi žalobcu A. B. so žalovaným E. A. na jednej strane a žalobcu A. B. so

žalovaným E. A. spočíva v zásade len v tom, že potvrdené zoznamy odpracovaných hodín za oboch (A.
B. aj A. B.) zasielal prostredníctvom aplikácie H. žalobca. Inak sa jedná prakticky o totožné právne veci.

25. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie v spore žalobcu A. B., proti žalovanému
E. A., rozhodol rozsudkom č. k. 10Cb/9/2021-142 zo dňa 21. februára 2022 tak, že vo výroku I. uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.541,- eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.247,-
eur od 17.9.2018 do zaplatenia a zo sumy 294,- eur od 20.10.2018 do zaplatenia, vo výroku II. žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom, č.
k. 3Cob/91/2022-178 zo dňa 28. apríla 2023 vo výroku I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č. k.

10Cb/9/2021-142 zo dňa 21. februára 2022 v časti výrokov I. a III., vo výroku II. odmietol odvolanie
žalovanéhoprotivýrokuII.rozsudkusúduprvejinštancieavovýrokuIII.odvolacísúdnepriznalžalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozsudku odvolacieho súdu č. k. 3Cob/91/2022-178 zo dňa 28.
apríla 2023 podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací uznesením sp. zn. 3Obdo/44/2023 zo dňa 26. mája 2025 tak, že vo výroku I. dovolanie odmietol

a výrokom II. žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

26. Dovolací súd v uznesení sp. zn. 3Obdo/44/2023 zo dňa 26. mája 2025 dospel k záveru, že z
odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšej inštancie vyplýva, že medzi zmluvnými stranami bol zaužívaný
spôsob odsúhlasovania počtu hodín taký, že na mieste výkonu diela prácu zadával a odpracovaný

počet hodín odsúhlasoval určený koordinátor nemeckej obchodnej spoločnosti, ktorá bola generálnym
zhotoviteľom diela. Takto odsúhlasený počet hodín bol následne A. B. za žalobcu zasielaný žalovanému
prostredníctvom aplikácie H. na profil s označením E. F., k čomu žalobca v konaní predložil screenshoty
z aplikácie. Iný dokument, ktorý by predstavoval súpis vykonaných prác žalobcom v konaní predložený
nebol, a to aj napriek tomu, že žalovaný už žalobcovi viaceré rovnako vystavené faktúry zaplatil.

Žalovaný zároveň pri výsluchu v konaní pred súdom prvej inštancie 14. februára 2022 potvrdil, že
predmetný profil v aplikácii H. používal. V uvedených skutkových zisteniach súdov nižšej inštancie
najvyšší súd žiadnu zjavnú nesprávnosť nevzhliadol (odsek 10. uznesenia dovolacieho súdu).

27. Pokiaľ ide o článok II. bod 2.4 zmluvy o dielo, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že bez

odsúhlasenia súpisu prác zo strany žalovaného nemohlo prísť k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie
ceny za dielo, dovolací súd v odseku 11. svojho rozhodnutia poukázal, že súdy nižšej inštancie uvedené
ustanovenie zmluvy o dielo neopomenuli, ale uviedli, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo dohodnuté
schválenie súpisu prác písomne. Následne poukázali na zaužívanú prax medzi zmluvnými stranamipri schvaľovaní súpisu prác, ktorá spočívala v podpise odpracovaného počtu hodín na dokumente
Wochenbericht – Stundenzettel nemeckou osobou prítomnou na stavbe a následným zasielaním
takto podpísaného dokumentu prostredníctvom aplikácie H. žalovanému. Súčasne bolo zdôraznené,

že žalovaný sa na mieste výkonu diela nenachádzal, preto podpis žalovaného na dokumente s
odpracovanými hodinami nebolo možné zo strany žalobcu objektívne získať. Uvedeným spôsobom
tak na základe zaužívanej praxe prichádzalo k schvaľovaniu súpisu prác, pričom súdy nižšej inštancie
zdôraznili, že schvaľovanie súpisu prác nebolo dohodnuté písomne, žalovaný zaslaný počet hodín
po doručení nenamietal a zároveň nepredložil žiaden iný dokument, na ktorom by sa mal nachádzať

rozdielny súpis prác, pričom svedok vypočutý v konaní skutočné vykonávanie dohodnutého diela
žalobcom v konaní potvrdil.

28. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Preto podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).