Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123325207
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123325207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: PSP SK s. r. o., so
sídlom Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO: 53 178 165, právne zastúpeného: Mgr. Peter Mesároš, advokát,
so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie
219,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.
64Cb/38/2023-86 zo dňa 10.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/38/2023-86 zo dňa

10.06.2024 p o t v r d z u j e .

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 219,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,50 % ročne zo sumy 219,94 eur od
27.03.2023 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 442 ods.

1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 797 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 15
ods. 1, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj „zákon o PZP“), čl. 2 ods. 2, § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy 219,94 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti náhrady škody. Žalobca žalobou
uplatnený nárok odôvodňoval tým, že právnemu predchodcovi žalobcu na motorovom vozidle značky
Opel Astra, EČV: A. vznikla škoda vo výške 2.031,47 eur bez DPH. Žalovaný na základe oznámenia o
škodovej udalosti nepriznal právnemu predchodcovi žalobcu časť uplatnenej náhrady škody vo výške
219,94 eur spočívajúcu v znížení hodinovej sadzby účtovanej servisom a znížení lakovacej konštanty.
Právny predchodca žalobcu pohľadávku vo výške 219,94 eur spočívajúcu v neuznanej časti náhrady

škody postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 13.03.2023.

3. Žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu namietal nárok žalobcu, nakoľko žalovaný
stanovil výšku primeraných nákladov na opravu, ktoré poukázal poškodenému a trval na kategorizáciižalobcu ako neautorizovaného servisu a teda krátení výšky normohodiny. Ku dôvodnosti krátenia
lakovacej konštanty uviedol, že žalobca nepreukázal množstvo použitého lakovacieho materiálu.
Súčasne namietol uplatnený úrok z omeškania.

4.Žalobcavreplikeuviedol,žeuplatnillendoplatokdovýškyskutočnejškodyapredložilrozsiahlecitácie
judikatúry preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. Taktiež argumentáciu žalovaného ohľadom
neexistencie nároku žalobcu na úrok z omeškania označil ako účelovú a nedôvodnú a svoje tvrdenie
podporil rozsiahlou judikatúrou.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, sumarizujúc skutkový a právny stav, sa v prvom
rade zaoberal namietanou neprimeranosťou výšky ceny normohodiny. Súd prvej inštancie uviedol, že
žalovaný by musel preukázať, že žalobcom účtovaná výška normohodiny bola v zjavnom nepomere k
obvyklej cene v lokalite, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie bral do úvahy skutočnosť, že od právneho
predchodcu žalobcu ako osoby poškodenej škodovou udalosťou nie je možné v žiadnom prípade

spravodlivo požadovať, aby si pred umiestnením vozidla do servisu robil prieskum ceny normohodín
všetkých servisov v okolí a zvolil si servis s podľa žalovaného primeranou výškou ceny normohodiny.
Uvedenému postupu tiež bráni skutočnosť, že žalovaný nikdy nezverejnil ním akceptovanú výšku ceny
normohodín. Žalobca v konaní tiež predložil cenník konkurenčných autoservisov preukazujúcich, že
použitá cena normohodiny je nižšou alebo porovnateľnou než u konkurenčných servisov. K uplatneným

lakovacím konštantám súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcom použité ceny normohodín za
mechanické a lakovacie práce sú porovnateľné, resp. výhodnejšie a nižšie ako ceny porovnateľných
autoservisov v rozhodnom mieste a čase a tvrdenie o rozdielnej výške normohodín pri neautorizovaných
servisov (za ktorý označil žalobcu žalovaný) je právne neudržateľné, v prípade ak žalobca dodrží
technologický postup daný výrobcom a presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní.

Opak žalovaný nepreukázal. Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na
použitie nižšej ceny normohodiny ani na zníženie lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a
legislatívy EÚ (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019). Súd prvej inštancie
preto zhrnul, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil v priznanej časti reálnu výšku škody,
ktorá mu vznikla ako náklady opravy a uvedenia motorového vozidla do stavu, v akom sa nachádzalo

pred škodovou udalosťou. Pri časti žalovaného nároku predstavujúcom krátenú lakovaciu konštantu
súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania relevantnosti krátenia
konštanty na 100 %. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové
vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu
výberu servisu poistenému a prípadne uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto

odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené
motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu
poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4Cob/153/2020).Označeniežalobcuakoneautorizovanéhoservisuniejedôvodomaninapoužitienižšej
ceny normohodiny ani na zníženie lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ

(napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019). Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno krátenia vyplateného poistného plnenia v
žiadnej časti žalovaného nároku. Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na úrok z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle § 797
ods. 3 OZ dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia, teda od 27.03.2023

do zaplatenia.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný,
súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu, a to podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a prizná
žalovanému trovy prvoinštančného konania a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ

namietal, že súd prvej inštancie sa veľmi stroho venoval odôvodneniu svojho rozhodnutia, vo väčšine
bodov odôvodnenia len skonštatoval, čo mal a čo nemal za preukázané, ale absolútne neozrejmil, z
akých dôvodov a takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie je porušením práva na spravodlivý súdny
proces. K neuneseniu dôkazného bremena žalovaného ohľadom ceny za normohodinu práce bola vzjavnom nepomere k cenám za normohodinu práce, uviedol, že predložil cenníky neautorizovaných
servisov, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ním požadovaná cena bola primeraná
v danom čase a na danom mieste a aj napriek stavu absolútnej dôkaznej núdze na strane žalobcu,

súd prvej inštancie žalobcovi priznal ním požadovanú cenu za normohodinu práce. Žalobca v konaní
nepredložil jediný cenník neautorizovaného servisu alebo iný dôkaz, na základe ktorého by súd prvej
inštancie mohol vyhodnotiť, že žalobcom požadovaná suma za normohodinu práce je v danom mieste
a čase primeraná. Žalovanému nie je zrejmé, z akých podkladov súd prvej inštancie vychádzal, keď
skonštatoval, že žalobcom požadovaná cena za normohodinu práce je primeraná a obvyklá. Žalobca

na podporu svojich tvrdení predložil len akýsi nevýpovedný zoznam faktúr a krycích listov, ktoré nemajú
s konaním žiaden súvis. Žalobca na rozdiel od žalovaného nepredložil v konaní ani len kalkuláciu
opravy, ktorou by preukázal výpočet nákladov na opravu. Žalovaný túto kalkuláciu súdu prvej inštancie
predložil, tento však na ňu vôbec neprihliadol a zároveň sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal
s faktom, prečo túto kalkuláciu nákladov na opravu nepovažoval za relevantný dôkaz. K lakovacej
konštante odvolateľ uviedol, že v konaní predložil kalkuláciu zo systému Audatex, ktorou preukázal,

že pri zohľadnení všetkých požiadaviek na zloženie lakovacej farby a ďalších premenných je výška
lakovacej konštanty 100 %. Na druhej strane žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu zvýšenia
lakovacej konštanty vo výške 110 %. Súd prvej inštancie stroho konštatoval, že lakovacia konštanta vo
výške 110 % je dôvodná, nijako sa nevysporiadal s predloženým dôkazom - kalkuláciou, ani s faktom,
že žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné

a nesprávne. Rovnako tak v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
vyhodnotil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania relevantnosti krátenia konštanty na
100 %. Toto strohé konštatovanie bez ozrejmenia, prečo mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný,
napriek predloženiu kalkulácie dôkazné bremeno neuniesol, avšak žalobca, ktorý len deklaroval
potrebu navýšenia lakovacej konštanty, bez predloženia akéhokoľvek dôkazu dôkazné bremeno uniesol,

je nesprávne, neodôvodnené a nedostatočné. Zároveň v tomto bode súd prvej inštancie chybne
konštatoval, že žalovaný „krátil“ výšku lakovacej konštanty. Toto tvrdenie je nepravdivé, žalovaný v
kalkulačnom programe, na základe údajov od výrobcu vozidla, určil výšku lakovacej konštanty. Súd prvej
inštancie pochybil, pokiaľ mal za to, že žalovaný mal preukázať dôvody „krátenia“ lakovacej konštanty.
Tak ako žalobca určil výšku lakovacej konštanty na hodnotu 110 %, tak žalovaný určil výšku lakovacej

konštanty na hodnotu 100 %. Žalovaný má za to, že je porušením práva na spravodlivý súdny proces,
pokiaľ jednej strane sporu, ktorá navyše preukázala kalkuláciou dôvodnosť výšky lakovacej konštanty,
súd prvej inštancie vyčíta nepredloženie dôkazu, ale druhej strane sporu pri identickej situácii dá za
pravdu aj bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. V bodoch 31. a 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a žalobca toto dôkazné

bremeno uniesol, ale súd prvej inštancie tak urobil bez riadneho odôvodnenia svojho názoru. V bode 27.
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia skonštatoval, že
označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom na použitie nižšej ceny normohodiny
práce ani na zníženie lakovacej konštanty. Odvolateľ uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania primeranosti nákladov na lakovací materiál, nakoľko faktúru, resp. kalkuláciu nákladov

nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie dôvodnosti nákladov. Žalovaný nespochybňuje, že
bremeno preukázania tvrdenia je na tom účastníkovi konania, ktorému je konanie na prospech, ale má
za to, že práve v zmysle tejto zásady mal žalobca povinnosť riadne preukázať dôvodnosť neprimeraných
nákladov na lakovací materiál, ktoré nepreukázal.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že súd prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia
napadnutého rozsudku logickým a pochopiteľným spôsobom vysvetlil, v čom žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno čo sa týka ceny za normohodinu a rovnako vysvetlil aj nemožnosť spravodlivo
vyžadovať od poškodeného, aby si urobil cenový prieskum cien normohodín, naviac ak žalovaný nikdy
ani nezverejnil ním akceptovanú výšku ceny normohodín. Ďalej v bode 26. odôvodnenia napadnutého

rozsudku vysvetlil aj neunesenie dôkazného bremena ohľadom krátenia lakovacej konštanty žalovaným
a v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku zdôvodnil svoje rozhodnutie týkajúce sa nesprávneho
postupu žalovaného pri krátení poistného plnenia z dôvodu, že poškodené motorové vozidlo bolo
opravované v neautorizovanom servise. Riadne a vyčerpávajúco súd prvej inštancie vo svojom
meritórnom rozhodnutí vysvetlil a zdôvodnil svoje rozhodnutie, prečo považoval nároky žalobcu za

dôvodné a zákonné. Rovnako sa rozsiahlo vyjadril aj k neúspechu uplatneným prostriedkom procesnej
obrany žalovaného. Z meritórneho rozhodnutia je zrejmé, že toto nemožno v žiadnom smere vyhodnotiť
ako arbitrárne rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie sa v žiadnom ohľadom neodklonil od znenia
súdom aplikovaných príslušných ustanovení. Pokiaľ žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno abremeno svojich tvrdení, toto nemôže byť na škodu žalobcovi. Nie je pravdou, že by predložené krycie
listy a faktúry nemali žiadne súvis s vecou a že by boli takéto dôkazy nevýpovedné. Práve naopak,
žalobcom predložené listinné dôkazy, ako aj poukaz na konkrétne súdne rozhodnutia, preukazujú postoj

poisťovní k primeranosti cien normohodín práce na trhu. Preto žalobca uniesol dôkazné bremeno
a jednoznačne preukázal, že aj samotné poisťovne, považujú za primerané ceny na trhu práce za
jedno hodinu v značne vyššom rozsahu, ako priznal žalovaný v tomto prípade. Dokonca aj samotný
žalovaný v súdnych konaniach, na ktoré poukázal žalobca, svojím postojom, kedy sa rozhodol nepodať
odpor, pripustil prehodnotenie svojho pôvodného krátenia a teda priznal v konečnom dôsledku vyššiu

cenu normohodiny, ako v tomto prípade. Žalovaný v žiadnom smere neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom údajnej neprimeranosti ceny normohodiny. Práve naopak, žalobca uniesol dôkazné bremeno,
nakoľko primeranosť ceny za normohodinu vyplýva z postoja poisťovní na trhu a rovnako aj z postoja
žalovaného v iných súdnych konaniach. Práve tieto stanoviská poisťovní jednoznačne preukazujú, že
žalobcom uplatnený nárok čo do výšky ceny práce nie je neprimeraný k cenám na trhu. Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania údajne

neprimeranosti ceny za normohodinu práce. Je nesprávne tvrdenie, ak žalovaný tvrdí, že predložil
cenníky neautorizovaných servisov. Žalovaný predložil e-mailovú komunikáciu s dvoma servismi v
regióne Nitra, z ktorého ale nie je zrejmý oficiálny cenník. Zároveň neaplikovateľné predmetné e-
maily predložené žalovaným sú aj z toho dôvodu, že žalovaný zisťoval e-mailom zo dňa 15.03.2022
cenu normohodiny práce za rok 2021 pre typ vozidla - Škoda Octavia, rok výroby 2010. Škodová

udalosť však v tomto prípade nastala 26.10.2022, teda 7 mesiacov po zisťovaní ceny práce a naviac
poškodené bolo motorové vozidlo Opel Astra. Preto nie je možné aplikovať uvedené e-maily ako
dôkaz o výške sadzby normohodiny práce pre úplne iný typ a značku motorového vozidla, pre iný
kalendárny rok a naviac zisťovanú 7 mesiacov pred vznikom škodovej udalosti. Ďalej žalobca upozornil
na to, že do kalkulácii opravy poisťovňa nezahŕňa pomocné materiály (lepidlá, tmely...) a pracovné

postupy opravy. Motorové vozidlá sa opravujú na základe technologického postupu opravy stanoveného
výrobcom vozidla a nie na základe kalkulácii Audatex. Finálna kalkulácia Audatex dodaná opravcom
poisťovni spolu s faktúrou za opravu, je v podstate prepísaný technologický postup (reálna oprava
- práca – diely - lakovanie - diagnostika - kalibrácia) do programu Audatex. Z tohto dôvodu 99 %
finálnych kalkulácii Audatex od opravcu je rozdielnych od kalkulácii Audatex vytvorených poisťovňou

po prvotnej obhliadke poškodenia vozidla. Kalkulácia nákladov na opravu je vypracovaná príslušným
pracovníkom opravcu, ale aj poisťovne a tieto kalkulácie sa prakticky vždy líšia. Je to dané tým, že
do cien v programe Audatex, v ktorom sa vyhotovuje predmetná kalkulácia nie sú nemenné a do
týchto cien môže osoby vyhotovujúca predmetnú kalkuláciu zasahovať. Žalobca nežiadal žiadnu inú
úhradu nad výšku skutočnej škody, ktorá mu bola spôsobená bez jeho zavinenia poisteným žalovaného.

Škoda, ktorá vznikla predstavuje iba náklady, ktoré účelne smerovali k odstráneniu škody, ktorú spôsobil
poistený žalovaného. K lakovacej konštante žalobca uviedol, že výšku lakovacieho koeficientu zadáva
osoba, ktorá vypracováva predmetnú kalkuláciu. Preto sa nejedná o objektívne zadanú a nemennú
veličinu v rámci kalkulácie, ale túto vypĺňa osoba, ktorá vypracovala predmetnú kalkuláciu. Lakovací
koeficient PK45 100%, ktorý je štandardne nastavený vo výpočtovom programe Audatex a ktorý aj

žalovanýakoštandardnýprogram,vyjadrujepriemernúhodnotucienpoužívanýchlakovacíchmateriálov
(cenníkov ktoré boli poskytnuté spoločnosti Solera (prevádzkovateľ programu Audatex) od výrobcov,
prípadne importérov jednotlivých lakovacích materiálov). Tieto ceny sa líšia pri jednotlivých výrobcoch
a ich výrobných radách jednotlivých lakovacích materiálov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si
zakladá v prvom rade na kvalite, používa pri lakovaní výhradne materiály od špičkových svetových

výrobcov ako PPG, Spies Hecker, 3M atď. Keďže sa jedná aj o drahšie materiály, musí žalobca
pristupovať aj k zvyšovaniu lakovacieho koeficientu PK, aby bolo pri výpočtoch ceny lakovacieho
materiálu odzrkadlené použitie kvalitnejších (drahších) materiálov použitých pri opravách vozidiel. Na
základe uvedené je zrejmé, že ak žalovaný tvrdí, že postačovalo použiť iba lakovací koeficient 100 %,
musí toto svoje tvrdenie z technologického pohľadu zdôvodniteľným spôsobom preukázať. Uvedené

však žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal, a preto je správny záver konajúceho súdu o tom,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani v tejto časti jeho prostriedkov procesnej obrany. Nie je
pravdou, že konajúci súd v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek odôvodnenia
konštatuje, že označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom na použitie nižšej
sadzby normohodiny. Konajúci súd v citovanom odseku sa odvoláva na legislatívu EÚ a ustálenú

judikatúry, explicitne na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019. Preto konajúci
súd riadne zdôvodnil aj v tejto časti svoje odôvodnenie, čo je v konečnom dôsledku aj v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého konajúci súd vo svojom rozsudku „prípadne odkáže naustálenú rozhodovaciu prax“. S ohľadom na uvedené, preto žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého

rozsudku.

10. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa odseku 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou

ustanovenia§220ods.2CSPdostatočnepresvedčivoodôvodnil.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudku
je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým
a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď skonštatoval, že
žalobca preukázal nárok na náhradu časti nevyplatenej náhrady škody z povinného zmluvného poistenia
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú škodcom poisteného u žalovaného. Súd prvej inštancie správne

uzavrel, že pre úspech procesnej obrany spočívajúcej v tvrdení o neprimeranosti výšky ceny práce
za normohodinu a rozdielnej ako použitej lakovacej konštanty bolo dôkazné bremeno na žalovanom,
ktorý rozhodné skutočnosti nepreukázal. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne
zaoberal aj s ďalšou procesnou obranou žalovaného, keď uzavrel, že samotné označenie servisu
ako neautorizovaného nie je dôvodom na použitie nižšej ceny normohodiny ani na zníženie lakovacej

konštanty v zmysle ustálenej judikatúry.

17. V súvislosti s námietkou odvolateľa nedostatočného odôvodnenia, preto odvolací súd konštatuje,
že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

18. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil také namietané logické nedostatky
alebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa
mali zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne
argumentačne vysvetlil opodstatnenosť nároku žalobcu spočívajúcom v nároku na náhradu škody, ktoré
mu vznikli ako náklady opravy a uvedenia motorového vozidla do stavu, v akom sa nachádzalo pred

škodovou udalosťou, čím žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania nároku v priznanej časti. Súd
prvej inštancie dostatočne uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu, ako aj príslušným právnym posúdením reagujúc na
podstatné námietky žalovaného o neprimeranosti ceny práce za normohodinu a lakovacej konštanty
a neunesení dôkazného bremena na strane žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych

rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké
skutočnosti zistil, aké dôkazné prostriedky použil a s ohľadom na použitú argumentáciu strán konania
sa zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj podstatnými otázkami majúcimi vplyv na rozhodnutie
o veci.

19. Odvolací súd uvádza, že žalobca si predmetný nárok uplatnil z titulu náhrady škody z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu škodcu v zmysle zákona o PZP. Podľa zákona o PZP platí,
že poškodený zo škodovej udalosti, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o
PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom. Žalobcovi teda predmetný nárok vznikne, ak bol dôvodne uplatnený

v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. V prípade, ak je poškodený nútený vynaložiť náklady
súvisiace s opravou poškodeného motorového vozidla a v tejto súvislosti na strane poškodeného
vzniká škoda, tak táto škoda je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov, ktorú je škodca
povinný nahradiť. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom a účelom zákonných ustanovení priznávajúceho
poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná skutočná

škoda, t.j. skutočná majetková ujma, ktorá mu konaním škodcu vznikla. Rozsah náhrady v peniazoch
musí zohľadňovať výšku všetkých ním skutočne vynaložených prostriedkov nevyhnutných na obnovenie
funkčnosti poškodenej veci, v danom prípade motorového vozidla. Za škodu je považovaná ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného. V súvislosti s námietkami odvolateľa, že žalobca nepreukázal,
že ním požadovaná cena práce, či výška lakovacej konštanty bola primeraná, je potrebné uviesť, že

žalovaný neodôvodnene prenáša unesenie dôkazného bremena ním tvrdených skutočností na žalobcu.
Poškodenému bolo vynaloženie nákladov na opravu vozidla vnútené konaním škodcu. Poškodený preto
pri vynaložení nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu musí uniesť dôkazné bremeno na
preukázanie toho, či tieto náklady smerovali k odstráneniu rozsahu škody spôsobnej škodcom, čo
v konaní ani nebolo sporné a či tieto náklady boli účelne vynaložené. Preukázanie účelne vynaložených

nákladov však neznamená, že poškodený v rámci vykonania opravy má povinnosť vykonať prieskum
cien normohodín práce a spôsob technologického postupu s dopytom na výšku lakovacej konštanty
príslušných servisov v danom regióne. Uvedené správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v bode
25. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tomto smere si žalovaný neodôvodnene a bez opory
zákona o PZP neodôvodnene zamieňa povinnosť žalobcu preukázať účelnosť vynaložených nákladov

s povinnosťou preukazovať primeranosť cien servisu, v ktorom si poškodený dal motorové vozidlo
opraviť. Iba v prípade skutočne vynaložených nákladov, ktoré by boli v zjavnom nepomere k obvyklej
cene práce v danom regióne a čase, či výške lakovacej konštanty by bolo možné uzavrieť, že náklady
v prevyšujúcom rozsahu neboli vynaložené účelne, aj keď smerovali k odstráneniu škodovej udalosti, čo
je základným zmyslom zákona o PZP. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno zjavného nepomeru vynaložených nákladov, a to tak spočívajúcich v cene práce, ako
aj vo výške lakovacej konštanty. Správnym bol aj záver súdu prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom vysvetlil, že je právne neudržateľné, ak servis dodrží technologický
postup daný výrobcom a presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, aby poškodený,
resp. žalobca preukazoval, že servis nemohol odstrániť škodu aj s nižšou lakovacou konštantou, aká

bola v skutočnosti použitá.

20. Odvolací súd preto zhrňujúc vyššie uvedené, konštatuje, že dôkazné bremeno preukázania
toho, že žalobca mal vykonať opravu vnútenej škody poisteným žalovaného značne úspornejšie, jena žalovanom. Ak oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti,
nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov takejto opravy na poškodeného a škodcu tak
neodôvodnene zvýhodňovať. Žalobca totiž preukázal vznik škody a jej výšku, ako aj kauzálny nexus

medzi vznikom škody a porušením povinnosti poisteného žalovaného. Unesenie dôkazného bremena
spočívajúce v preukázaní vyššie uvedených predpokladov preto nebolo založené na predložení
cenníkov prác servisov zo strany žalobcu, ale v preukázaní účelne vynaložených nákladov smerujúcich
k odstráneniu následkov škodovej udalosti, čo žalobca splnil predložením faktúry servisu. Žalobca
v konaní predložil aj krycie listy iných poisťovní s faktúrami, čo však nie sú cenníky servisov, ako ich

nesprávne označil súd prvej inštancie, avšak tak ako bolo uvedené, tieto sú pre merito veci irelevantné.
Na druhej strane, samotný žalovaný tvrdil, že predložil cenníky servisov, čo nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, keďže do spisu bola predložená zo strany žalovaného len e-mailová komunikácia ohľadom
ceny prác servisov. Na základe súdom prvej inštancie popísanej dôkaznej situácie nebolo možné
uzavrieť, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno preukázania zjavného nepomeru ceny prác servisu
a žalovaným určenej výšky lakovacej konštanty, ktorá by mala za následok, že náklady, ktoré žalobca

síce skutočne vynaložil, nesmerovali k účelnému odstráneniu následku škôd na motorovom vozidle pred
škodovou udalosťou.

21. K odvolateľovej námietke ohľadom kalkulácie nákladov na opravu je treba uviesť, že táto má
slúžiť ako pomôcka, nepredstavuje rozhodný podklad pre určenie výšky náhrady škody, obzvlášť,

ak je v konaní predložená faktúra s uvedením jednotlivých nákladov na uvedenie vozidla do stavu
pred škodovou udalosťou. Cena je v rámci kalkulácie orientačne nastavená, nakoľko kalkulácie
poisťovní sú len predbežné a nemusia zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Z uvedeného
dôvodu je tvrdenie odvolateľa poukazujúc na primeranosti ceny prác podľa kalkulácie vo vzťahu k
potrebnému zistenému rozsahu nákladov prác irelevantné. Navyše kalkulácie nákladov poisťovní na

opravu v systéme Audatex nepredstavujú skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné
(orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných
žalovaným.

22. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný nenamietal správnosť záverov súdu prvej inštancie vo

vzťahu k úrokom z omeškania a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a preto sa ich právnym posúdením nezaoberal.

23. Odvolací súd záverom uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo
a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Odvolacie dôvody

uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a
preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).