Rozsudok – Incidenčné spory ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/85/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208894
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2116208894.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Miriam Šefčíková,
PhD., so sídlom Podjavorinskej 37/1, 917 01 Trnava, správca úpadcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. Sv. U. XXX, XXX XX M., právne zastúpeného: Mgr. Roman Desát, advokát, so sídlom Námestie
SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. G. č. XX, právne
zastúpenému: JUDr. Viera Salonnáš Nováková, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská
Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 36Cbi/9/2016 - 362 zo dňa 11.01.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/9/2016 - 362 zo dňa 11.01.2022
m e n í tak, že žalobu z a m i e t a a žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1, ods. 1, ods. 4, §

58 ods. 1 - ods. 3, § 9 ods. 2, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), výrokom I. určil neúčinnosť právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2015, výrokom II.
uložil žalovanému povinnosť vydať nehnuteľnosti žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu a výrokom III.
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1.V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 23.01.2015 medzi úpadcom a jeho manželkou ako
predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k
hnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. M., zapísanými na LV č. XX, a to pozemok registra C, parc.
č. 218/1 o výmere 168 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra C, parc. č.
218/2 o výmere 716 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra C, parc. č. 219 o
výmere 354 m2, druh pozemku: Záhrada, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parc.

č. 218/1, popis stavby: rodinný dom, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parc. č.
218/1, popis stavby: rodinný dom, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurze vedenom
Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/7/2015. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému vydať predmetné nehnuteľnosti správcovi úpadcu.2. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby odôvodňoval zo skutočnosti, že dňa 03.02.2015 bol podaný návrh
na vklad do katastra nehnuteľností na základe uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2015 v prospech

žalovaného. Vklad doposiaľ nebol povolený. Kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola v zmluve
uvedenávovýške40.000,-eur,atedamáznakyodporovateľnéhoprávnehoúkonu,nakoľkoideoprávny
úkon bez primeraného protiplnenia (neprimeraná kúpna cena), bol vykonaný v čase úpadku dlžníka,
pričom úpadok sa prezumuje v dôsledku toho, že ide o právny úkon medzi spriaznenými osobami,
ukracuje pohľadávky veriteľov a bol vykonaný v lehote troch rokov pred začatím konkurzného konania.

3. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, mal za to, že kúpna zmluva nevykazuje znaky
odporovateľného právneho úkonu, nakoľko úpadca nadobudol nehnuteľnosti do BSM s manželkou
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2004 od predávajúcich R. a R. B.. Vklad bol povolený
dňa 23.11.2004. Kúpnu cenu uhradil úpadca s manželkou prostredníctvom hypotekárneho úveru
a pohľadávka banky bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Úpadca s manželkou

úver neplatili riadne a včas, preto banka ako záložný veriteľ pristúpila k výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby. Banka súhlasila s tým, že nehnuteľnosť odkúpi žalovaný a kúpna cena
bude uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru. Hodnota nehnuteľnosti bola určená znaleckým
posudkom na sumu 70.000,- eur. K predaju nehnuteľnosti došlo dňa 04.05.2011. Žalovaný ako kupujúci
však nepodal návrh na vklad do katastra nehnuteľností, keď mal za to, že tento návrh podá banka. V

rokoch 2011 - 2015 žalovaný investoval do predmetnej nehnuteľnosti a túto zhodnotil. Koncom roka
2014 náhodne zistil, že v katastri aj naďalej ako vlastníci vystupujú úpadca s manželkou a keďže
od uzatvorenia kúpnej zmluvy uplynuli viac ako tri roky, uzatvorili medzi sebou novú zmluvu dňa
23.01.2015 za rovnakých podmienok a túto predložili na vklad katastru nehnuteľností. Tým chceli
dosiahnuť zosúladenie právneho stavu s faktickým stavom. V danom prípade sa nejedná o úkon

bez primeraného protiplnenia a nemohlo dôjsť ani k ukráteniu veriteľov. Za plnenie úpadcu tak bola
poskytnutá ekvivalentná protihodnota a došlo iba k zmene štruktúry majetku.

4. Okresný súd Trnava žalobu zamietol rozsudkom č. k. 36Cbi/9/2016 - 142 zo dňa 29.05.2018. Uvedený
rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu a Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21CoKR/12/2018

- 168 zo dňa 17.09.2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Poukázal pritom na nesprávne závery súdu prvej inštancie o absolútne neplatnom
právnom úkone a nesprávne závery o simulovanom právnom úkone (zmluva z 23.01.2015).

5. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom, na základe vykonaného dokazovania dospel k

záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď Kúpna zmluva zo dňa 04.05.2011 predstavuje simulovaný
právny úkon uzatvorený za účelom získania finančných prostriedkov na uhradenie pohľadávky
úverového veriteľa a s cieľom upustenie veriteľa od výkonu dobrovoľnej dražby. V konaní podľa súdu
prvej inštancie nebolo sporné, že dňa 23.01.2015 bola uzatvorená druhá kúpna zmluva s kúpnou cenou
40.000,- eur, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Práve táto druhá

kúpna zmluva je platným právnym úkonom, keďže strany jej uzatvorením sledovali následky, ktoré sa
s uzatvorením takejto zmluvy spájajú.

6. Súd prvej inštancie ďalej skúmal splnenie podmienok odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Z
vykonaného dokazovania zistil existenciu ôsmych veriteľov úpadcu v čase vykonania právneho úkonu s

pohľadávkami spolu vo výške 41.010,09 eur. V konaní nebolo preukázané a žalovaný to ani nenamietal,
že by bol úpadca vlastníkom iného majetku v čase právneho úkonu. Súd prvej inštancie mal za to,
že kúpna cena vo výške 40.000,- eur bola neprimeraná, čo vyplýva aj zo Znaleckého posudku č.
51/2015, ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 92.000,- eur. Nesporným podľa súdu bola aj tá
skutočnosť, že žalovaný kúpnu cenu neuhradil a išlo teda o prevod bez akéhokoľvek protiplnenia.

Majetok úpadcu sa právnym úkonom zmenšil, úpadca nemal iný majetok na úhradu svojich záväzkov,
čím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalobca tak preukázal naplnenie predpokladov
odporovateľnosti právneho úkonu, a preto súd určil neúčinnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2015 voči
veriteľom v konkurze na majetok úpadcu. Nakoľko konštatoval neúčinnosť právneho úkonu, boli splnené
podmienky na uloženie povinnosti žalovanému vydať nehnuteľnosť do podstaty. O trovách konania

rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich náhradu priznal žalobcovi ako plne úspešnému v spore.

7. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že v prípadeKúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011 sa jedná o simulovaný právny úkon. Kúpna cena bola vyplatená
formou hypotekárneho úveru a bolo zriadené záložné právo v prospech banky. Po uzatvorení kúpnej
zmluvy sa žalovaný správal ako vlastník nehnuteľnosti, do tejto sa s rodinou presťahoval a investoval

do nej nemalé finančné prostriedky. Po zistení, že nedošlo k zmene vlastníctva, uzatvorili žalovaný ako
kupujúci a úpadca s manželkou ako predávajúci novú Kúpnu zmluvu dňa 23.01.2015 za rovnakých
podmienok ako 04.05.2011. Druhú kúpnu zmluvu uzatvorili len na oko, nakoľko zmluvu z roku 2011
už nemohli dať na kataster. Nakoľko druhá kúpna zmluva nie je platná, nemohla byť vyslovená jej
odporovateľnosť. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadom zistenia

zhodnotenia nehnuteľnosti.

8. Žalovaný ďalej namieta, že súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalovaného,
že nehnuteľnosť je stále zapísaná v konkurznej podstate úpadcu. Správca sporný majetok do podstaty
zapísal ešte pred podaním samotnej žaloby dňa 21.03.2016. Podanie žaloby je tak nedôvodné.

9. V neposlednom rade žalovaný poukázal na skutočnosť, že právnym úkonom nedošlo k zmenšeniu
majetku úpadcu a ani k ukráteniu ostatných existujúcich veriteľov. Z uvedených dôvodov navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že rozsudok považuje za vecne

správny. Tvrdenie žalovaného o nedostatku vôle uzatvoriť dňa 23.01.2015 kúpnu zmluvu sú účelové,
keď žalovaný v konaní uviedol, že predmetnú zmluvu uzatvorili s cieľom dosiahnutia prevodu spornej
nehnuteľnosti. Zároveň bol súd prvej inštancie viazaný už rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci,
ktorý vyslovil, že Kúpna zmluva zo dňa 23.01.2015 nenapĺňa znaky neplatného právneho úkonu.
Žalovaným navrhnutý dôkaz za účelom preukázania zhodnotenia nehnuteľnosti nemá v konaní žiaden

význam, keďže relevantné je len to, či dlžník dostal primerané protiplnenie za vec, ktorá odišla
z jeho majetku. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení venoval všetkým podstatným skutočnostiam
pre rozhodnutie a tvrdeniam rozhodným pre posúdenie odporovateľnosti. Žalobca preto navrhuje
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

11. Ďalšie vyjadrenia strán podané neboli.

12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR, po preskúmaní obsahu spisu a

napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380
CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie nariadil vo veci, s poukazom
na § 385 ods. 1 CSP, pojednávanie, na ktorom umožnil stranám vyjadriť sa k otázke posúdenia
splnenia predpokladov odporovateľnosti, vykonal dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu predpokladov
odporovateľnosti a po vykonaní pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 29.10.2025 zotrval
na podanej žalobe a pridržal sa všetkých svojich doterajších skutkových a právnych tvrdení. Na otázky
odvolacieho súdu uviedol, že správca ako žalobca po zistení existencie odporovaného právneho úkonu

podalžalobuvzáujmekonaniasodbornoustarostlivosťou.Jepravdou,ženáslednedošlokvyporiadaniu
BSM úpadcu a jeho manželky a rovnako je pravda, že nehnuteľnosť je stále zapísaná do konkurznej
podstaty. Nakoľko však zmluva má obligačné účinky, snažil sa správca zabrániť vkladu vlastníctva
v prospech žalovaného. Nárok na vydanie nehnuteľnosti od žalovaného, ktorý nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, žalobca odvodzuje od faktického užívania nehnuteľnosti žalovaným.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 29.10.2025 zotrval na odvolacom návrhu, ako aj
na svojich doterajších skutkových a právnych tvrdeniach.

15. Odvolací súd na pojednávaní oboznámil ako dôkazy vyplývajúce z verejného registra oznam správcu

v Obchodnom vestníku č. 56/2016 zo dňa 22.03.2016, v Obchodnom vestníku č. 122/2019 zo dňa
26.06.2019avObchodnomvestníkuč.195/2020zodňa09.10.2020(č.l.426-429spisu),akoajaktuálny
výpis z LV č. XX zo dňa 28.10.2025 (č. l. 430-431 spisu). S ohľadom na § 204 CSP strany nežiadali
oboznámiť čítaním príslušné časti spisu, a to žalobu zo dňa 15.04.2016 - č. l. 1-3, Kúpnu zmluvu zo dňa23.01.2015 - č. l. 5-6, Výpis z LV č. XX - č. l. 8, vyjadrenie žalovaného k žalobe - č. l. 35-37 a vyjadrenie
žalovaného na pojednávaní dňa 16.06.2020 - č. l. 202.

16. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

17.Podľa§385ods.2CSP,akodvolacísúdnariadipojednávanie,najehozačiatkupodápredsedaalebo
poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty

konania a prednesú svoje návrhy.

18. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti Kúpnej

zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2015 medzi úpadcom a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalovaným
ako kupujúcim (č. l. 5-6 spisu), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX v k. ú.
M.. Žalobca má za to, že Kúpna zmluva zo dňa 23.01.2015 predstavuje právny úkon bez primeraného
protiplnenia. Správca predmetný majetok zapísal do konkurznej podstaty úpadcu dňa 22.03.2016 a
oznámenie o doplnení súpisu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 56/2016 dňa 22.03.2016 (č.

l. 427-428 spisu). Žalobca na preukázanie ukrátenia veriteľov predložil v konaní zoznam pohľadávok
prihlásených v konkurze vedenom na majetok úpadcu (č. l. 12-26 spisu). Konkurz na majetok úpadcu
bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/7/2025 zo dňa 14.05.2015, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 97/2015 dňa 25.05.2015 (č. l. 10-11 spisu).

20. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

21. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

22. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,

ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §
107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

23. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

24. Podľa § 62 ods. 5 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže

v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

25. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo

alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

26. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odporovateľnosť právnych úkonov nie je postihom za vady
právneho úkonu, ale za právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Medzi všeobecné predpoklady
odporovateľnosti preto patria a) právny úkon dlžníka a b) platnosť a účinnosť právneho úkonu dlžníka.Ak je právny úkon neúčinný, nemožno sa úspešne domáhať jeho odporovateľnosti. Odporovateľnosti sa
nemožno domáhať ani vtedy, ak je právny úkon síce platný, ale ešte nenadobudol účinnosť.

27. K prevodu vlastníckeho práva dochádza až právoplatným rozhodnutím príslušného úradu o povolení
vkladu do katastra nehnuteľností. Vecno-právne účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti teda nastávajú
až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nie samotnou zmluvou. Zmluva
predstavuje len obligatórny (záväzkový) právny titul, zatiaľ čo na vznik vecno-právnych účinkov je
potrebné dodatočné splnenie - vklad do katastra nehnuteľností. Z obsahu spisu odvolací súd bezpečne

zistil, že v danom prípade nedošlo k povoleniu vkladu spornej nehnuteľnosti v zmysle zmluvy zo dňa
23.01.2015 uzatvorenej medzi úpadcom a jeho manželkou na strane predávajúcich a žalovaným na
strane kupujúceho, preto doposiaľ nenastali ani vecno-právne účinky predmetnej kúpnej zmluvy. Z
uvedeného dôvodu nedošlo k prevodu vlastníctva z úpadcu a žalovaný sa nestal vlastníkom sporných
nehnuteľností.

28. Je tak nepochybné, že ak doposiaľ nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, t.
j. nedošlo k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností, právny úkon - Kúpna zmluva zo dňa 23.01.2015
nenadobudla účinnosť. Takýto právny úkon preto nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Absencia
účinnosti kúpnej zmluvy predstavuje nedostatok jedného zo základných predpokladov odporovateľnosti,
na ktorý musí súd prihliadnuť a pre ktorý nie je možné vyhovieť žalobe. Súd prvej inštancie ako jeden zo

všeobecných predpokladov odporovateľnosti uvádza aj účinnosť právneho úkonu (ods. 23 odôvodnenia
rozsudku), avšak z jeho odôvodnenia je zrejmé, že posudzoval len otázku platnosti napadnutého
právneho úkonu a posúdením účinnosti právneho úkonu sa nezaoberal.

29. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie
majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z
majetku dlžníka, pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka
uspokojiť.Bremenotvrdeniaadôkaznébremenootom,žedlžníkoveprávneúkonyukracujúuspokojenie
jeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv.

ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk
najvyššieho súdu a súdov SR 3/2016, z ktorého o. i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí
správca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok

veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu.
Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo
predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu
dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal
ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok

veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte
viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty
majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka,
ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.
Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.

31. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa
27.03.2024, z ktorého o. i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný
v § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného

právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z
pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase,
kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie
niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej
z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.

32. Na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil ani s jeho
právnym záverom o zmenšení majetku úpadcu a o ukrátení jeho veriteľov, keď z obsahu spisu a v ňom
predložených listinných dôkazov nevyplýva splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Bolo pritompovinnosťou žalobcu preukázať, že označený právny úkon úpadcu ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov, t. j. že pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov,
ktorá existovala v čase vykonania odporovaného právneho úkonu a bola prihlásená v konkurze, nebolo

možné v dôsledku právneho úkonu úpadcu, uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v
prihlásenom rozsahu.

33. Ako už bolo uvedené, z obsahu spisu vyplýva, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti a táto je naďalej vo vlastníctve úpadcu a jeho manželky. Uvedené je zrejmé aj z výpisu LV

č. XX v k. ú. M. zo dňa 01.02.2016 (č. l. 8 spisu) pripojeného k žalobe, ako aj z príslušného LV zo dňa
28.10.2025 (č. l. 430-431 spisu) a táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Na uvedenom liste vlastníctva
sú vyznačené dve plomby, prvá na základe V-246/2015 (kúpna zmluva) a druhá na základe Z-1493/2019
(rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM). Zároveň je na liste vlastníctva vyznačená poznámka o vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/7/2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.05.2015.

34. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že nehnuteľný majetok definovaný v Kúpnej zmluve zo dňa
23.01.2015 zostal vo vlastníctve úpadcu a jeho manželky a s ohľadom na konkurz vedený na majetok
úpadcu, o vedení ktorého je zapísaná aj poznámka na príslušnom LV, nie je možné tento previesť počas
prebiehajúceho konkurzu bez súhlasu správcu úpadcu. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že správca

úpadcudanýmajetokzapísaldosúpisumajetkukonkurznejpodstatyúpadcu.Oznamozapísanímajetku
do súpisu bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 56/2016 dňa 22.03.2016 (č. l. 427-428 spisu).

35. Odvolací súd preto musel konštatovať, že Kúpnou zmluvou zo dňa 23.01.2015 nedošlo k ukráteniu
veriteľov úpadcu, nakoľko jej uzatvorením nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu a tento majetok

aj naďalej zostal vo vlastníctve úpadcu a jeho manželky. Otázka zmenšenia majetku, ktoré vedie k
ukráteniu veriteľov, je pritom určujúcou pre posúdenie, či týmto právnym úkonom (kúpnou zmluvou)
došlo k ukráteniu veriteľov a či je tak naplnená zákonná podmienka určená v ustanovení § 57 ods. 4
ZoKR. Žalobca opomenul vziať do úvahy tú skutočnosť, že sporný nehnuteľný majetok zostal naďalej
vo vlastníctve úpadcu a nedošlo k jeho prevodu odporovaným právnym úkonom. Preto je zrejmé,

že žalobca nepreukázal zhoršenie postavenia veriteľov, pričom bolo povinnosťou súdu posudzovať
splnenie podmienok odporovateľnosti samotného právneho úkonu (kúpnej zmluvy), t. j. aj podmienky
ukrátenia veriteľov. Ani samotná pochybnosť správcu o primeranosti kúpnej ceny nie je dôvodom
na vyhovenie žalobe, keďže bez ohľadu na jej výšku dohodnutú zmluvnými stranami, nedošlo k
transformácii nehnuteľného majetku na finančné prostriedky.

36. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR - ZSR 4/2020-60, z ktorého o. i. vyplýva, že: „Uzavretím zmluvy
o prevode nehnuteľnosti nedochádza ku kráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa, keďže
až do rozhodnutia o povolení vkladu je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti dlžník a veriteľ sa môže

domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z tejto nehnuteľnosti.“

37. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že iba v dôsledku úspešného uplatnenia odporovateľnosti
avyslovenianeúčinnostiprávnehoúkonusúdomjedanéprávožiadaťvydanievecivprospechpríslušnej
konkurznej podstaty. Nakoľko v prejednávnej veci neboli splnené predpoklady na úspešné odporovanie

právnemu úkonu, a teda nebola vyslovená neúčinnosť kúpnej zmluvy súdom, nebolo možné vyhovieť
žalobe ani v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej vo vydaní
spornej nehnuteľnosti do konkurznej podstaty. Zároveň v dôsledku skutočnosti, že doposiaľ nedošlo k
prevodu vlastníckeho práva na žalovaného, žalovaný nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a nie je
možné vyhovieť požiadavke žalobcu na jej vydanie od nevlastníka. Bez právneho významu je aj tvrdenie

žalobcu, že sa vydania nehnuteľnosti domáha s ohľadom na faktické užívanie nehnuteľnosti žalovaným.

38. Nakoľko žalobca nepreukázal všeobecný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu (účinnosť
Kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2015) a ani osobitný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu
(ukrátenie veriteľov), odvolací súd v súlade § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok v jeho I. a II. výroku

tak, že žalobu zamietol. Zároveň v dôsledku zmeny napadnutého rozhodnutia bolo potrebné zmeniť aj
súvisiaci III. výrok rozsudku, teda rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania a nárok na ich
náhradu priznal odvolací súd žalovanému ako plne úspešnému v rozsahu 100 %.39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

43. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).