Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342160
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:6124342160.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: LEXANTE s.r.o., Slávičie údolie
106, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 362 624, proti žalovanému: C. E., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX F. G., právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský,
advokát, Námestie gen. Štefánika 7, 064 01 Stará Ľubovňa IČO: 53 287 461, o zaplatenie 11.900,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný
zaplatiť žalobca, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 3.7.2024 Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia
sumy 11.900,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok mal pozostávať zo štyroch
platieb zaslaných žalobcom v priebehu mesiaca január roku 2023 na účet žalovaného prijatých bez
právneho dôvodu, konkrétne platby zo dňa 16.1.2023 vo výške 4.000,- eur, zo dňa 18.1.2023 vo výške
5.000,- eur, zo dňa 20.1.2023 vo výške 1.500,- eur a zo dňa 21.1.2023 vo výške 1.900,- eur, tzn. v

celkovej výške 12.400,- eur, s tým, že na túto sumu bola započítaná spätná platba zaslaná žalobcovi dňa
30.1.2023 vo výške 500,- eur, čím sa mal žalovaný o túto sumu finančných prostriedkov bezdôvodne
obohatiť. Ako dôkaz pripojil potvrdenia o zrealizovaní predmetných transakcií. V čase pred podaním
žaloby bola dlžná suma uplatnená prostredníctvom predžalobnej výzvy doručenej žalovanému dňa
17.6.2024, v dôsledku ktorej žalobcu telefonicky kontaktoval H. I. s návrhom o uzatvorenie dohody o
splátkovom kalendári. Za účelom preukázania skutočnosti, že menovaná osoba v tejto otázke konala
v mene žalovaného, bola prostredníctvom emailu vyzvaná na predloženie overenej plnej moci, avšak

márne, bez reakcie.

2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel v celom rozsahu platobným rozkazom sp. zn.
16Up/1301/2024 zo dňa 17.7.2024, ktorý bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 23.7.2024.
Žalovaný podal voči platobnému rozkazu včas vecne odôvodnený odpor, popierajúc skutkové tvrdenia
predostreté v žalobe. Okolnosti vzniku žalovaného nároku interpretoval tak, že bol zo strany svojho
priateľa a kolegu, J. K., požiadaný o pomoc pri prevodoch finančných prostriedkov vo vzťahu k H.

L., ktorého dovtedy nepoznal. Tieto osoby navrhol vypočuť. Za týchto okolností, na požiadanie H.
L. prijímal peňažné prostriedky na účet, ktorého je majiteľom, a to priamo od neho, ako aj od iných
osôb s tým, že ďalej ich na základe pokynov prevádzal iným – H. L. určeným – osobám alebo na
účet vytvorený v TipSport s vedomím, že ide o jeho finančné prostriedky, nakoľko tak tvrdil. Týmtospôsobom obdržal všetky sumy uplatňované žalobou – dňa 16.1.2024 (poznámka súdu: správne malo
byť uvedené 16.1.2023) sumu 4.000,- eur, o ktorej sa H. L. informoval, či na účet prišla, následne
žalovaného požiadal o jej prevedenie spôsobom, že 3.000,- eur pošle na jeho účet a 1.000,- eur inej

osobe, obdobne aj pri ďalšej platbe o sume 5.000,- eur s poznámkou H. I., ktorej výber z bankomatu
mal uskutočniť, ako aj pri ostatných platbách. Tvrdenia žalobcu, že jednotlivé platby boli realizované bez
akéhokoľvek právneho dôvodu a že sa mal žalovaný na jeho úkor obohatiť, nemôžu obstáť, keďže ak by
poukázal finančné prostriedky dňa 16.1.2023 bez právneho dôvodu, nepoukazoval by ich opakovane,
v značných čiastkach, všetky na účet žalovaného, ku ktorého údajom sa istým spôsobom musel

dostať. Uvedené pritom spochybňuje, že skutočným adresátom mal byť žalovaný. Navyše, vrátenia sa
domáha až po uplynutí doby približne 1,5 roka. Racionalitu transakcií žalobca vôbec neobjasnil, teda
žaloba neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v rozsahu požadovanom ust.
§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Na základe popísaných okolností sa možno domnievať,
že nešlo o plnenie bez právneho dôvodu a žalovaný sa na úkor žalobcu neobohatil, teda nie sú
splnené hmotnoprávne podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Spochybnil tiež aktívnu

vecnú legitimáciu na podanie žaloby, keďže v poznámke k platbám sa uvádza meno H. I., ktorý je
uvedený aj ako platobný partner. S takto identifikovanou osobu mal podľa vlastných tvrdení žalobca
v predsúdnom konaní komunikovať, razantne však odmietol, že by šlo o komunikáciu v jeho mene.
Žalovaný osobu H. I., ani osobu žalobcu nepozná, pričom platba vo výške 500,- eur bola zaslaná, ako
všetky ostatné, na pokyn H. L. s poznámkou k platbe „od Jano“.

3. Žalobca v žalobnej replike s tvrdením žalovaného o nenaplnení hmotnoprávnych predpokladov
uvedených v ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyjadril nesúhlas. Na vznik vzťahu z
bezdôvodného obohatenia sa vyžadujú hmotnoprávne podmienky, a to vznik majetkového prospechu
merateľného v peňažných jednotkách na strane oprávneného, jeho získanie na základe právnych

skutočností vymedzených v ust. § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka, vznik majetkovej
ujmy postihujúcej majetok inej osoby zodpovedajúc zmienenému majetkovému prospechu, absencia
zákonných výluk bezdôvodného obohatenia, pričom tie boli podľa názoru žalobcu naplnené. O plnenie
bez právneho dôvodu ide vtedy, keď dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie neexistoval od počiatku,
aj keď ten kto plnil mohol jeho existenciu predpokladať, v skutočnosti však neexistoval, čo preukazuje aj

skutočnosť, že strany sporu sa nepoznajú. Ďalšie disponovanie s obdržanými finančnými prostriedkami,
napr. ich zaslaním na iný účet, nezbavuje žalovaného povinnosti vydať prijaté plnenie klasifikované
ako bezdôvodné obohatenie, a teda ho nediskvalifikuje z pozície pasívne vecne legitimovaného
subjektu. Toto tvrdenie podporil citáciou časti rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25Cdo/413/2000 zo dňa 24.1.2002. Tvrdenia žalovaného o chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácii označil

zaničímnepodloženúdomnienku,žeplatbyprichádzalizúčtuH.I..Prerozptýleniepochybnostípredložil
dôkaz – potvrdenie o majiteľovi účtu. K objasneniu okolností ohľadne vykonaných transakcií uviedol,
že medzi žalobcom a H. I. prebiehal určitý typ spolupráce spočívajúci v realizácii vzájomných prevodov
finančných prostriedkov, a to na pokyn – formou telefonického hovoru alebo textovej správy – k prevodu
na určitý bankový účet, v uvedenom prípade na účet žalovaného. Číslo bankového účtu si k tomu času

neoveroval a zaslal naň peňažné prostriedky opakovane, v tom čase však o vzniku bezdôvodného
obohatenia vedomosť nemal. Tok peňazí začal preverovať až s odstupom času. Skutočnosť, že žalovaný
osobu menom H. I. nepozná tiež vzbudzuje pozornosť, keďže bezprostredne po tom, čo doručil
žalovanémupredžalobnúvýzvuhomenovanýkontaktovalvúmysleuzatvoriťdohoduosplátkachvmene
žalovaného, na čo poskytol svojmu právnemu zástupcovi telefónne číslo H. I., ktorý poskytol nevedno

z akého dôvodu kontraktnú emailovú adresu M., na tej bol kontaktovaný. Za týchto okolností sa možno
domnievať, že H. I. je osobou totožnou s osobu H. L.. Keďže je nesporné, že peňažné prostriedky boli
zaslané na účet, ktorého majiteľom je žalovaný, ten to v podanom odpore iba potvrdil, považuje žalobný
návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným za dôvodný, pričom on si svoje nároky môže
uplatniť regresne voči tým, na ktorých účty peňažné prostriedky prevádzal, preto navrhol pokračovať

v konaní pred súdom príslušným podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, tzn. pred Okresným
súdom Stará Ľubovňa.

4. Žalovaný v duplike poukázal na rozporuplnosť tvrdení žalobcu, keď na jednej strane tvrdí, že
jednotlivé platby boli vykonané bez právneho dôvodu, na druhej strane výslovne tvrdí, že medzi

žalobcom a H. I. prebiehal istý typ spolupráce a práve ten bol právnym titulom pre plnenie, ku
ktorému dochádzalo na pokyn (nie omylom), čo vyvracia opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku
z bezdôvodného obohatenia, ktorého sa začal domáhať až v dôsledku nezhôd s H. I.. Ak bol adresátom
platieb práve pán H. I., s ktorým sa žalobca nepochybne pozná, je otázne, prečo nežiada o vráteniefinančných prostriedkov jeho. K rozhodnutiu, na ktoré žalobca vo svojom podaní odkázal, označil za
neaplikovateľné. Skutočnosť, že bankový účet žalovaného bol jedným z platobných miest, z ktorého boli
ďalej peňažné prostriedky transferované na pokyn H. L., o čom priložil ako dôkaz SMS komunikáciu,

nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, o to viac, ak mu účel prijatých platieb
nebol známy, naopak, žalobcovi musel byť známy (pre adresáta H. I. v skutočnosti H. L.). K zaslaniu
sumy 500,- eur platbou zo dňa 30.1.2023 na účet žalovaného napokon tiež došlo na pokyn H. L.. K dianiu
po doručení predžalobnej výzvy dodal, že so situáciou konfrontoval H. L., ktorý tvrdil, že prevádzané
peniaze sú jeho a ubezpečil ho, že situáciu vyrieši, o ďalšom jeho konaní však vedomosť nemal. V

tomto štádiu konania, keď je zrejmé, že telefónne číslo H. I. a H. L. sú identické, podľa všetkého ide
– tak, ako to tvrdil žalobca – o osobu totožnú. V teoretickej rovine poukázal aj na vzťah ustanovení
o bezdôvodnom obohatení v konkurencii s inými osobitnými ustanoveniami zákona, z ktorých vyplýva
povinnosť plniť alebo inej právnej povinnosti (z iného právneho titulu, kontraktného či deliktuálneho).
Obdržané peňažné prostriedky boli určené pre H. I., resp. H. L., pričom existoval aj právny dôvod ich
poukázania, preto – po zohľadnení princípu subsidiarity právnych inštitútov – mal žalobca označiť za

pasívne vecne legitimovaného osobu H. L., nie žalovaného. Na záver k spochybneniu pasívnej vecnej
legitimácie tak, ako je v žalobe daná odkázal na časť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Co/7/2017 zo dňa 24.1.2018, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2491/2013
a rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/442/2016 zo dňa 11.4.2017.

5. Súd vzhľadom na hodnotu sporu a protichodnosť tvrdení nariadil pojednávanie na deň 12.6.2025
konané za účasti ako oboch strán sporu, tak aj ich právnych zástupcov. Po prednesení žalobného
návrhu právnym zástupcom žalobcu a následnom vyjadrení právneho zástupcu žalovaného v zmysle
ich písomných podaní, pristúpil súd k výsluchu strán sporu. Žalobca uviedol, že finančné prostriedky
zaslal na účet žalovaného, no v tom čase sa domnieval, že ide o účet H. I.. Kontakt na H. I. dostal

od tretej osoby menom H. N., ktorá mala voči nemu dlh, s vyriešením ktorého mu mal pomôcť práve
menovaný – pôžičkou na odkúpenie nehnuteľnosti v dražbe, ktorá sa mala predať, resp. refinancovať a z
predmetných peňazí sa mali uspokojiť pohľadávky veriteľov, aj pohľadávka tretej strany voči jeho osobe.
Peniaze na účet žalovaného boli zaslané v tej viere, že na odkúpenie spomínanej nehnuteľnosti určitý
obnos peňazí chýba, zároveň, vyplatený úver za účelom odkúpenia nehnuteľnosti mu pomáhal splácať

pán I. – to predstavovalo tok peňazí medzi účtami, usmernený pokynmi H. I.. Úver bol načerpaný v oveľa
vyššej hodnote, preto prvá suma bola zaslaná na iný účet ako žalovaného, o čom mal vedomosť. Všetky
dohodyboliústne,pretočasvyplatenianebolstanovený.Pouplynutíurčitéhočasuzistil,ženehnuteľnosť
bola odkúpená jemu neznámou osobou, avšak jej predaj alebo refinancovanie hypotéky sa nechystal.
Vrátenia peňažných prostriedkov sa po tom, čo mu prestal H. I. plniť dohodnuté splátky („z účtu nejakého

Lihoňa“) – čo ohrozovalo jeho existenciu vzhľadom na ich výšku – domáhal, nie však právnou cestou. Na
skutočnosť, že mu budú prichádzať peňažné prostriedky od iných osôb, zamestnancov cez „navýšený
plat“, bol upozornený. O totožnosti majiteľa účtu, žalovaného, sa dozvedel po tom, čo obdržal spätnú
platbu vo výške 500,- eur, nakoľko skúmal o aké číslo účtu ide.

6. Žalovaný popísal okolnosti, za ktorých spoznal H. L., prostredníctvom J. K., jeho bývalého kolegu.
Peňažné prostriedky, o ktorých mu bolo vždy tvrdené, že sú H. L., mali na jeho účet prichádzať z rôznych
účtov, bez povolenia, a to až do času pokiaľ sa nezrútil, potom platby prestali prichádzať. Predtým s nimi
nakladal v zmysle pokynov H. L., daných telefonicky alebo cez SMS správy. Samostatným podaním zo
dňa 27.6.2025 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil listiny preukazujúce jednak

zdravotný stav žalovaného, ako aj výpis z účtu, ktorého je majiteľom, a to za obdobie mesiaca január
2023.

7. Na pojednávaní dňa 6.10.2025 súd pristúpil k výsluchu žalovaným navrhovaných svedkov J. K.,
nar. X.X.XXXX a H. L., nar. XX.X.XXXX, ktorí boli pred výpoveďou poučení v zmysle ust. § 196 až §

203 Civilného sporového poriadku. Svedok J. K. všeobecne popísal skutočnosti tvrdené žalovaným, o
bližších okolnostiach vedomosť nemal.

8. Svedok H. L. uviedol, že sa so žalobcom pozná dva-tri roky cez pána N.. Žalobca mal poskytnúť
finančné prostriedky na kúpu rodinného domu v dražbe, ktoré v konečnom dôsledku spláca on. Peňažné

prostriedky zaslané na účet žalovaného boli odovzdané jemu, a to podľa dohody so žalobcom, ktorému
tiež uviedol, že splátky bude plniť.Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia
považuje:

9. Z čísla účtu žalobcu boli na účet žalovaného zaslané finančné prostriedky v súhrnnej čiastke 12.400,-
eur štyrmi platbami – zo dňa 16.1.2023 vo výške 4.000,- eur, zo dňa 18.1.2023 vo výške 5.000,- eur,
zo dňa 20.1.2023 vo výške 1.500,- eur a zo dňa 21.1.2023 vo výške 1.900,- eur a na účet žalobcu z
čísla účtu žalovaného bola prijatá platba vo výške 500,- eur realizovaná dňa 30.1.2023. Po započítaní
platieb sa žalobca domáha zaplatenia zvyšných 11.900,- eur ako bezdôvodného obohatenia získaného

žalovaným na úkor majetkovej sféry žalobcu.

10. Strany sporu sa v čase realizácie bankových transferov osobne nepoznali. V konaní bolo
preukázané, že osoba H. I., ktorú v podaniach označoval žalobca a osoba H. L., ktorú označoval
žalovaný, je totožnou osobou. Obe strany sporu identifikovali na pojednávaní osobu, s ktorou žalobca
komunikovalanazákladepokynovktorejzasielalfinančnéprostriedkynaúčetžalovanéhoažalovanýna

základe pokynov tejto osoby prijímal na svoj účet finančné prostriedky a na základe ďalších jej pokynov
vyberal financie a ďalej poukazoval na iné účty. Touto osobou je H. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
O. XXX, v predmetnom konaní v postavení svedka.

11. Z dokazovania výsluchom žalobcu ako aj svedka H. L. vyplynulo, že medzi nimi prebiehala

spolupráca, keď sa žalobca zaviazal uzatvoriť hypotekárnu zmluvu, pričom prostriedky poskytnuté na jej
základe boli použité na odkúpenie nehnuteľnosti v dražbe, ktorej vlastníkom je tretia, neznáma osoba,
pričom aj prostriedky poukázané na účet žalovaného boli určené na tento účel. Splátky z hypotekárnej
zmluvy sa svedok H. L. zaviazal – na základe ústnej dohody – uhrádzať na účet žalobcu. So všetkými
peňažnými prostriedkami, ktoré boli poukázané žalobcom na účet žalovaného následne disponoval -

obdržal H. L., ich skutočný adresát, a to v zmysle vzájomnej dohody so žalobcom.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

12. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor koho
sa získal.

15. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dôkazy

súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

17. Hypotéza právnej normy o bezdôvodnom obohatení obsiahnutá v ustanoveniach § 451 OZ
predpokladá naplnenie viacerých hmotnoprávnych predpokladov, aby mohlo byť vydané, a to existenciu
právneho vzťahu medzi tým, kto na úkor iného získal neoprávnený majetkový prospech a tým, koho

majetková sféra bola zasiahnutá, pričom vznik majetkového prospechu musí byť v príčinnej súvislosti
s majetkovou ujmou. Predpokladom vzniku povinnosti vydať získané bezdôvodné obohatenie nie je
protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému
došlo spôsobom, ktorý právny poriadok reprobuje. Na týchto hmotnoprávnych podmienkach je založená
aj procesnoprávna rovina sporového konania – aktívna a pasívna vecná legitimácia.

18. V konaní nebolo sporné, že žalobca zasielal finančné prostriedky na účet žalovaného. V konaní bolo
sporné to, či právny dôvod plnenia existoval alebo nie a ak existoval, kto bol jeho skutočným adresátom,a teda či mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu vo výške 11.900,- eur žalovaným, ktorej zaplatenia
sa žalobca v predmetnom konaní domáha.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sa navzájom nepoznali (po prvýkrát sa
stretli až na nariadenom pojednávaní) a nemohol medzi nimi vzniknúť žiaden záväzkový právny vzťah,
preto sa môže dôvodne javiť, že finančné plnenia spĺňajú jednu zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, konkrétne tú, že ide o faktický majetkový prospech získaný žalovaným bez právneho
dôvodu. V priebehu konania však vyšli najavo ďalšie podstatné skutočnosti významné pre právne

posúdenie veci a to, že daný záväzkový právny vzťah bol založený na základe ústnej dohody medzi
žalobcom a svedkom H. L. (I.). V zmysle dohody žalobca, veriteľ z úverovej zmluvy, zaslal na účet
žalovaného – na základe pokynu svedka L. peňažné prostriedky na presne dojednaný účel – odkúpenie
nehnuteľnosti. Svedok H. L., ako sám uviedol na pojednávaní sa zaviazal plniť žalobcovi dojednanú
výšku splátok, pričom žalobca na základe informácie svedka L. mal vedomosť, že splátky budú
plnené prostredníctvom viacerých iných osôb (resp. z ich bankových účtov). Existenciu tohto presne

nešpecifikovaného vzťahu potvrdil ako žalobca, tak aj samotný svedok L.. Takýto vzťah už napĺňa
znaky záväzkoprávneho vzťahu. Zodpovednostné následky z neho preto nastávajú prednostne, tzn.
pred samotnou kvázideliktuálnou zodpovednosťou tretej osoby – žalovaného. Tu chce súd nepriamo
a podporne poukázať na vzniknutú situáciu na pojednávaní, keď do pojednávacej miestnosti vstúpil
svedok H. L. a žalobca vôbec nemal potrebu ho konfrontovať so skutočnosťou, že svedok L. vystupoval

v komunikácii s ním pod menom H. I..

20. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že na základe výpovede svedka H. L. boli rozptýlené všetky
dovtedy dané pochybnosti o tom, či bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo alebo nie
(vzhľadom na viaceré formy ďalšieho nakladania s finančnými prostriedkami), keď samotný svedok

výslovne potvrdil, že všetky peňažné prostriedky zaslané na účet žalovaného boli ním prevzaté, teda
že žalovaný postupoval v zmysle pokynov svedka – zasielal finančné prostriedky na účty ním uvedené,
čo vyplýva aj z predloženého výpisu z účtu žalovaného za mesiac január 2023. Svedeckú výpoveď je
pritom nutné považovať za hodnovernú, keďže svedok bol poučený o povinnosti vypovedať pravdu pod
hrozbou trestnoprávnych následkov krivej výpovede.

21. Súd síce nemá podrobný prehľad o dojednaniach medzi žalobcom a svedkom, osobou H. L.,
v predmetnom konaní sú však tieto zistenia obsolentné, keďže žalobca označuje za pasívne vecne
legitimovanú osobu žalovaného, vo vzťahu ku ktorej mal preukázané, že účet, ktorého je majiteľom bol
iba platobným miestom, teda žalovaný nebol skutočným adresátom nevyžiadaných plnení.

22. Za preukázanie skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, ktorý možno
kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, tzn. že žalovaný získal majetkový prospech (v konkrétnej
výške),žežalobcovivzniklamajetkováujma(vkonkrétnejvýške)atiežpríčinnúsúvislosťmedzizískaním
bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy, zodpovedá žalobca. Vznik bezdôvodného

obohatenia bol však účinne vyvrátený samotnými tvrdeniami žalobcu preukázanými výpoveďou svedka,
atoosimultánnejexistenciivzťahumedzižalobcomasvedkomL.,akozákladompreodovzdanéplnenia,
ako aj tým, že svedok peňažné prostriedky od žalovaného prevzal. Za týchto okolností súd dospel
k záveru, že nie je preukázaný vznik nároku tak, ako bol koncipovaný žalobcom – z bezdôvodného
obohatenia, a tiež nie je preukázané to, že sa žalovaný na úkor žalobcu skutočne obohatil – pasívna

vecná legitimácia, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol:

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.26. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol v konaní plne úspešný žalovaný, súd mu priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

27. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol.

28. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to v lehote 60 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará

Ľubovňa.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.