Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/228/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201595
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201595.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: Obec Veľké Uherce, Veľké Uherce 360, Veľké Uherce, IČO: 00 311 294, zastúpený: Weis &
Partners s.r.o., advokátska kancelária, Priemyselná 1/A, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 606/10, Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho
účastníka konania: Construction s.r.o., Nadlice 64, Nadlice, IČO: 31 106 064, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 12056-9000/2019 zo dňa 23.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj len ,,Úrad“) v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu
(kontrolovaného) na základe námietok ďalšieho účastníka konania - uchádzača Construction s. r. o.

(ďalej len „ďalší účastník“) smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o verejnom obstarávaní“) proti vylúčeniu z verejného obstarávania na predmet podlimitnej zákazky
„Zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu v Obci Veľké Uherce“ (ďalej aj len ,,predmet
zákazky“), vyhlásenej žalobcom ako verejným obstarávateľom vo Vestníku verejného obstarávania č.
254/2018 dňa 31. 12. 2018 pod značkou 18679 – WYP (ďalej aj len ,,predmetné verejné obstarávanie“)
vydal rozhodnutie č. 6744-6000/2019 zo dňa 26.06.2019 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“),

ktorým nariadil žalobcovi vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky odstrániť protiprávny stav, a
to zrušiť rozhodnutie žalobcu o vylúčení ďalšieho účastníka a zaradiť ho späť do procesu verejného
obstarávania a opätovne vyhodnotiť jeho ponuku z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky, do 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.

2. Do predmetného verejného obstarávania predložili ponuku šiesti uchádzači, vrátane ďalšieho
účastníka konania. Žalobca požiadal ďalšieho účastníka konania o vysvetlenie mimoriadne nízkej

ponuky dvakrát, pričom jeho následné odpovede z 22. 02. 2019 a 06. 03. 2019 považoval žalobca
za nedostatočné, na základe čoho ďalšiemu účastníkovi konania listom z 20. 03. 2019 oznámil jeho
vylúčeniezpredmetnéhoverejnéhoobstarávania.Ďalšíúčastníkkonaniadňa29.03.2019doručilÚradu
a žalobcovi námietky smerujúce proti rozhodnutiu žalobcu o jeho vylúčení z verejného obstarávania.Úrad následne vydal vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie v rámci konania o preskúmanie úkonov
žalobcu ako kontrolovaného na základe námietok. V odôvodnení Úrad uviedol, že žalobca si v
predmetnom verejnom obstarávaní stanovil ako kritérium na vyhodnotenie ponúk najlepší pomer ceny

a kvality, v rámci ktorého určil kritérium č. 1 „Celková (zmluvná) cena s DPH‘‘ s relatívnou váhou 80
bodov a kritérium č. 2 „Lehota výstavby vyjadrená v pracovných dňoch“ s relatívnou váhou 20 bodov.
Úrad poukázal na to, že žalobca požiadal ďalšieho účastníka konania o vysvetlenie mimoriadne nízkej
ponuky dvakrát, pričom obe žiadosti sa týkali kritéria č. 2, t. j. lehoty výstavby.

3. V tejto súvislosti Úrad zdôraznil povinnosť verejného obstarávateľa uskutočniť proces posudzovania a
vyhodnotenia ponukovej ceny uchádzača ako mimoriadne nízkej v súlade s princípom transparentnosti
tak, aby bol preskúmateľný, aby bolo zrejmé, na základe ktorých skutočností komisia na vyhodnotenie
ponúk dospela k záveru, že návrh ponuky uchádzača je mimoriadne nízky a taktiež, aby následné
posúdenie vysvetlenia uchádzača a zhodnotenie jeho ponuky ako mimoriadne nízkej bolo dostatočne
odôvodnené. Úrad v nadväznosti na uvedené v odôvodnení v bode 42 pre porovnanie uviedol tabuľku

návrhov na plnenie kritérií predložených v ponukách jednotlivými uchádzačmi, ktorí boli vyhodnotení
ako spĺňajúci podmienky účasti, pričom uviedol, že predmetná tabuľka je súčasťou zápisnice z otvárania
ponúk z 05. 02. 2019, vyhotovenej žalobcom.

4. Úrad konštatoval, že v danej veci bol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní postup komisie

žalobcu na vyhodnotenie ponúk, ktorá na základe výrazného rozdielu medzi hodnotou kritéria č. 2
(lehota výstavby v pracovných dňoch) u ďalšieho účastníka konania a hodnotami daného kritéria u
ostatných uchádzačov, vyhodnotila ponuku ďalšieho účastníka vo vzťahu k predmetnému kritériu na
vyhodnotenie ponúk ako mimoriadne nízku a rozhodla požiadať ho o vysvetlenie v zmysle § 53 ods.
2 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad ďalej posudzoval proces vysvetľovania mimoriadne nízkej

ponuky uskutočnený žalobcom a dospel k záveru, že nie je zrejmé a z obsahu oznámenia o vylúčení
jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom sa žalobca vysporiadal s argumentáciou ďalšieho účastníka,
ktorou odôvodnil svoju ponukovú cenu v písomných vysvetleniach mimoriadne nízkej ponuky. Žalobca
totiž bez konkrétnejšieho odôvodnenia skonštatoval záver, že vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky
ďalšieho účastníka nebolo predložené podľa požiadaviek žalobcu a dôkazy dostatočne neodôvodňujú

nízku lehotu výstavby, keďže ďalší účastník nepredložil vysvetlenie, ktoré bolo požadované v žiadosti o
vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky podľa § 53 ods. 2 v nadväznosti na § 53 ods. 3 písm. a) zákona
o verejnom obstarávaní.

5. Úrad preto konštatoval, že argumentáciu, resp. závery žalobcu nebolo možné verifikovať, v dôsledku

čoho považoval postup žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní za nepreskúmateľný. Úrad
uvedené odôvodnil aj tým, že žalobca v druhej žiadosti o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky
skonštatoval, že prvé vysvetlenie navrhovateľa nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, keďže chýbajú
relevantné doklady, avšak nekonkretizoval, ktoré doklady v rámci prvého vysvetlenia nepovažuje za
relevantné, t. j. či len časť z nich alebo všetky a z akého dôvodu. Z uvedeného dôvodu nemuselo

byť ďalšiemu účastníkovi zrejmé, čo konkrétne od neho žalobca žiada predložiť, prípadne v čom
mali byť požadované harmonogramy iné, ako tie, ktoré v rámci prvého vysvetlenia mimoriadne nízkej
ponuky predložil. Na určité nejasnosti ohľadom formulácie požiadavky žalobcu pritom ďalší účastník vo
vysvetleniach mimoriadne nízkej ponuky aj poukázal. Žalobca však namiesto toho, aby svoje požiadavky
konkretizoval, pristúpil hneď k vylúčeniu ponuky ďalšieho účastníka, ktoré neboli jednoznačne zrejmé

ani Úradu.

6. Úrad ďalej uviedol, že ak žalobca nevedel na základe poskytnutých vysvetlení ďalšieho účastníka
konania vyhodnotiť jeho ponuku z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky, mal v záujme zachovania
základných princípov verejného obstarávania uvedených v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní,

najmäprincíputransparentnosti,opakovanepožiadaťojejvysvetlenie,pričomžiadosťmalformulovaťčo
najkonkrétnejšie. Samotná identifikácia, resp. vyhodnotenie určitej ponuky ako mimoriadne nízkej bez
náležitého preskúmania relevantných častí, resp. podrobností ponuky vo vzťahu k mimoriadne nízkej
ponuke, nie je zákonným dôvodom pre vylúčenie ponuky z postupu zadávania zákazky.

7. Rozhodnutie bolo zaslané žalobcovi, ďalšiemu účastníkovi a v súlade s § 175 ods. 11 zákona
o verejnom obstarávaní, všetkým známym uchádzačom a záujemcom v predmetnom verejnom
obstarávaní. Lehota na doručenie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu márne uplynula a
právoplatnosť nadobudlo dňa 23. 07. 2019.8. Dňa 15. 08. 2019 doručil žalobca Úradu podnet na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia
mimo odvolacieho konania. Namietal, že Úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol

tabuľku s návrhmi na plnenie kritérií predloženými jednotlivými uchádzačmi. Poukázal na to, že
k vydaniu prvostupňového rozhodnutia a zverejneniu jeho obsahu došlo vo fáze pred spustením
elektronickej aukcie. V tejto súvislosti namietal zverejnenie informácií uvedených v bode 42
prvostupňového rozhodnutia a poukázal na § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle
ktorého pri použití elektronickej aukcie je otváranie ponúk neverejné. Podľa žalobcu zverejnením

prvostupňového rozhodnutia došlo k zverejneniu informácií, ktoré podľa § 54 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní nemali byť zverejnené. Žalobca namietal, že zverejnením informácií uvedených v bode 42
prvostupňového rozhodnutia došlo k zmareniu účelu elektronickej aukcie, keďže sa pre uchádzačov
vytvorili podmienky pre možnosť špekulatívneho postupu v elektronickej aukcii, namiesto reálnej
objektívnej kalkulácie ponukovej ceny.

9. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie sa doručovalo všetkým známym uchádzačom,
záujemcom a účastníkom verejného obstarávania a až do jeho zverejnenia na webovom sídle
Úradu nemal za preukázané, že sa predmetné rozhodnutie doručovalo v rovnakom znení žalobcovi
a zároveň všetkým uchádzačom a záujemcom. Žaloba ďalej uviedol, že pokiaľ by ako verejný
obstarávateľ kontaktoval uchádzačov v prebiehajúcom verejnom obstarávaní (za účelom zistenia

obsahu rozhodnutia, ktoré im bolo doručené), došlo by z jeho strany k porušeniu princípov podľa
zákona o verejnom obstarávaní, pričom z uvedených dôvodov taktiež nepodal odvolanie a konal tak,
že až po zverejnení obsahu rozhodnutia podal podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania.
Podľa žalobcu by uskutočnením aukcie po zverejnení uvedených informácií porušil § 54 ods. 3 zákona
o verejnom obstarávaní a zmarením účelu elektronickej aukcie by mohlo dôjsť k porušeniu princípu

rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a princípu nediskriminácie uchádzačov. Ďalej žalobca vyjadril
obavu z rizika uplatnenia revíznych postupov uchádzačmi podľa § 170 zákona o verejnom obstarávaní
pri uplatnení elektronickej aukcie po zverejnení údajov z predložených ponúk.

10. V súvislosti s týmto podnetom Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj len „žalovaný“) ako

orgán žalovaného podľa § 140 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a orgán príslušný podľa § 146
ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v konaní o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia mimo
odvolacieho konania vydala rozhodnutie č. 12056-9000/2019 zo dňa 23.10.2019 (ďalej aj len ,napadnuté
rozhodnutie“), ktorým podľa § 179 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zmenila prvostupňové
rozhodnutie tak, že v jeho bode 42 vypustila tabuľku obsahujúcu návrhy uchádzačov na plnenie kritérií

na vyhodnotenie ponúk.

11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na svoje zistenia, z ktorých vyplýva, že
vo výzve na predkladanie ponúk, v časti II.2.5) Kritériá na vyhodnotenie ponúk je uvedené, že celková
(zmluvná) cena s DPH je aukčným kritériom a lehota výstavby v pracovných dňoch je neaukčné kritérium

V. časti IV.2.7) Podmienky na otváranie ponúk je uvedené, že otváranie vykoná komisia elektronicky v
systéme EVOservis, pričom otváranie ponúk je neverejné, keďže bude realizovaná elektronická aukcia
podľa § 54 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný ďalej poukázal na § 10 ods. 1, 2; § 51 ods. 1; §
52 ods. 3; § 53 ods. 11; § 54 ods. 3; §113 ods. 1 a 114 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní.

12. Žalovaný uviedol, že verejné obstarávanie sa v čase vydania prvostupňového rozhodnutia
nachádzalo vo fáze po otvorení ponúk a zároveň pred spustením elektronickej aukcie. S poukazom na
§ 54 ods. 3 poslednú vetu zákona o verejnom obstarávaní, uviedol, že zákonodarca v cit. ustanovení
vyjadruje požiadavku, aby komisia, ktorá otvára a vyhodnocuje ponuky predložené uchádzačmi,
nesprístupnila údaje z otvárania ponúk, ak sa má v danom postupe zadávania zákazky uskutočniť

elektronická aukcia. Ďalej uviedol, že analogicky v § 114 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní
zákonodarca tiež požaduje, aby pred uskutočnením elektronickej aukcie nedošlo k zverejneniu údajov
z otvárania ponúk. V predmetnom prípade komisia na vyhodnotenie ponúk postupovala v súlade s
predmetnou požiadavkou, keďže komisia pri otváraní ponúk predložených uchádzačmi tieto údaje
nezverejnila a ani následne uchádzačom nezaslala zápisnicu z otvárania ponúk a neinformovala ich

o obsahu jednotlivých ponúk. V tejto súvislosti však žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí
(tabuľka v bode 42) Úrad uviedol informáciu o počte uchádzačov, ktorí v predmetnom verejnom
obstarávaní predložili ponuku a o ich návrhoch na plnenie jednotlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk,
ktorými boli celková cena s DPH a lehota výstavby v pracovných dňoch. Žalovaný taktiež poukázal na to,že v prvostupňovom rozhodnutí nedošlo ku kumulácii všetkých údajov, ktoré zákonodarca predpokladá
v § 52 ods. 3 predposledná veta zákona o verejnom obstarávaní (t. j. obchodné mená alebo názvy, sídla,
miesta podnikania alebo adresy pobytov všetkých uchádzačov a ich návrhy na plnenie kritérií, ktoré sa

dajú vyjadriť číslom, určených verejným obstarávateľom a obstarávateľom na vyhodnotenie ponúk), teda
Úrad v predmetnej tabuľke uviedol cenovú ponuku a lehotu výstavby, bez možnosti priradenia týchto
ponúk ku konkrétnemu uchádzačovi, t. j. nezverejnil identitu uchádzačov.

13. Žalovaný konštatoval, že tabuľku obsahujúcu počet predložených ponúk uchádzačov a ich návrhy na

plnenie jednotlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk Úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol vychádzajúc
z uvedených ustanovení § 47 správneho poriadku (ktorého aplikáciu predpokladá § 185 ods. 2 zákona
o verejnom obstarávaní), pričom uvedené je zrejmé z obsahu bodu 41 odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že Úrad v bode 42 prvostupňového rozhodnutia uviedol predmetnú
tabuľku obsahujúcu návrhy uchádzačov na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk v snahe riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie a naplniť tak svoju povinnosť vyplývajúcu z § 47 ods. 1 a 3 správneho

poriadku. V tejto súvislosti však žalovaný poukázal na metodické usmernenie úradu č. 8277-5000/2016
zo dňa 26. 05. 2016, z ktorého vyplýva, že účelom § 54 ods. 3 poslednej vety zákona o verejnom
obstarávaní je zamedzenie zverejneniu údajov z otvárania ponúk pred uskutočnením elektronickej
aukcie, pretože uvedené je pri použití elektronickej aukcie nežiadúcim stavom. Komisia ako subjekt,
ktorý podľa zákona tieto údaje nezverejňuje a neposiela, je v zákone uvedená z dôvodu, že zákonodarca

predpokladá, že práve komisia bude týmito informáciami disponovať.

14. Žalovaný konštatoval, že pri príprave písomného vyhotovenia rozhodnutia o námietkach je
nevyhnutné v súvislosti s aplikáciou § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku prihliadať aj na účel ustanovenia
§ 114 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým je nesprístupniť uchádzačom pred uskutočnením

elektronickej aukcie nielen identitu ostatných uchádzačov, ktorí predložili ponuku v danom verejnom
obstarávaní, ale aj návrhy na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk predložené inými uchádzačmi.
Úrad by preto mal pri príprave písomného vyhotovenia svojho rozhodnutia vziať do úvahy uvedený
účel ustanovenia § 114 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní a vyhnúť sa uvedeniu údajov o počte
uchádzačov a ich návrhoch na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk v odôvodnení rozhodnutia.

Napriekuvedenémužalovanýkonštatoval,žezverejneniepredmetnejtabuľkyvbode42prvostupňového
rozhodnutia nemohlo mať za následok kolúzne správanie uchádzačov, keďže uchádzači sa na základe
zverejnených údajov navzájom nemohli identifikovať a dohodnúť si tak postup v elektronickej aukcii.

15. Žalovaný dospel k záveru, že zverejnením, resp. zaslaním údajov uvedených v bode 42

prvostupňového rozhodnutia došlo v zmysle zákona o verejnom obstarávaní k nežiadúcemu stavu,
ktorý bolo potrebné napraviť, t. j. vypustiť predmetnú tabuľku z odôvodnenia tohto rozhodnutia, a preto
rozhodnutie v tejto časti zmenil. Žiadny iný dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia
žalovaný neidentifikoval.

II.
Žaloba

16. Žalobca zastúpený advokátom podal včas voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorú
odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov;
ďalej len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1
písm. d/ SSP), ďalej, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191
ods. 1 písm. e/ SSP), že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu
(§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a, že bolo porušené žalobcove právo na spravodlivé konanie (§ 191 ods. 1

písm. g/ SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.

17. Žalobca úvodom poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, ktorým mu Úrad nariadil odstrániť
protiprávny stav, a to zrušiť rozhodnutie žalobcu o vylúčení ďalšieho účastníka konania, zaradiť ho späť

do verejného obstarávania a opätovne vyhodnotiť jeho ponuku z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky.
Žalobca poukázal na bod 42 prvostupňového rozhodnutia, v ktorom Úrad pre porovnanie uviedol tabuľku
návrhov na plnenie kritérií predložených v ponukách jednotlivými uchádzačmi, ktorí boli vyhodnotení
ako spĺňajúci podmienky účasti, pričom išlo o tabuľku, ktorá bola súčasťou Zápisnice z otvárania ponúkzo dňa 05.02.2019, vyhotovenej žalobcom. Žalobca poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie sa
doručilo aj všetkým Úradu známym uchádzačom, záujemcom a účastníkom, na základe čoho má
žalobca za preukázané, že tieto subjekty sa mali možnosť oboznámiť s jeho obsahom. Žalobca ďalej

poukázal na to, že pred vyhlásením verejného obstarávania rozhodol o použití elektronickej aukcie,
najmä z dôvodu efektívnosti, a to tým, že určil podmienky uskutočnenia elektronickej aukcie tak, aby
mali uchádzači možnosť znižovať nimi ponúkanú celkovú zmluvnú cenu predmetu zákazky s DPH
ako aukčného kritéria vo väzbe na ustálenú, nemennú výšku neaukčného kritéria, ktoré uchádzači
nemajú možnosť v elektronickej aukcii meniť a ktorým je v tomto verejnom obstarávaní lehota výstavby

uvedená v pracovných dňoch. Automatizovaným vyhodnotením ponúk, po ich úvodnom úplnom
vyhodnotení, prostredníctvom certifikovaného elektronického systému, žalobca sledoval vytvorenie
zodpovedajúcich podmienok pre zabezpečenie najvýhodnejšieho vzájomného pomeru medzi použitými
verejnými financiami a plánovaným dosiahnutím požadovaných výsledkov.

18. Žalobca poukázal na § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého je pri použití

elektronickej aukcie otváranie ponúk neverejné, údaje z otvárania ponúk komisia nezverejňuje a
neposiela uchádzačom ani zápisnicu z otvárania ponúk. Žalobca k tomu v súvislosti s možnosťou
využitia opravných prostriedkov voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že nemal verifikované, že
by doručením prvostupňového rozhodnutia Úradu známym účastníkom verejného obstarávania došlo
k zverejneniu informácií, resp. údajov uvedených v bode 42. prvostupňového rozhodnutia, pretože sa

domnieval, že ho bolo možné doručiť aj bez uvedenia dotknutých údajov o ponukách uchádzačov, resp.
s ich anonymizáciou. Prvostupňové rozhodnutie v tom čase nebolo ešte zverejnené na webovom sídle
žalovaného. Žalobca v záujme verifikácie toho, či prvostupňové rozhodnutie obsahovalo informácie,
uvedené v bode 42 zistil, že dňa 02.08.2019 prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na webovom
sídle žalovaného, avšak uvedené nastalo až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania, čo

žalovaný považuje za účelový postup žalovaného. Žalobca týmto odôvodnil nemožnosť podania
odvolaniaakoriadnehoopravnéhoprostriedkuazároveňtýmtovysvetlil,prečosarozhodolvyužiťpodnet
na preskúmanie mimo odvolacieho konania. Dôvodom pre podanie podnetu na preskúmanie mimo
odvolacieho konania bolo, že zverejnením prvostupňového rozhodnutia došlo vzhľadom na obsah jeho
bodu 42 (tabuľka) k zverejneniu informácií, ktoré podľa § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní

nemali byť zverejnené.

19. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že zverejnením informácií v bode 42. prvostupňového rozhodnutia
všetkým uchádzačom došlo k zmareniu účelu elektronickej aukcie, keďže sa pre uchádzačov vytvorili
podmienky, v nadväznosti na použitie aukčného a neaukčného kritéria vstupujúcich do priebehu

elektronickej aukcie v rozsahu ich váhového ohodnotenia, pre možnosť špekulatívneho postupu
v elektronickej aukcii spočívajúceho v účelovej matematickej kalkulácii podľa použitého vzorca v
elektronickej aukcii a po dosadení zverejnených informácií namiesto reálnej objektívnej kalkulácie
ponukovej ceny.

20. Podľa žalobcu by uskutočnením elektronickej aukcie po zverejnení predmetných informácií v
bode 42 prvostupňového rozhodnutia porušil § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň
by zmarením účelu elektronickej aukcie podľa žalobcu mohlo dôjsť k porušeniu princípu rovnakého
zaobchádzania s uchádzačmi, princípu nediskriminácie uchádzačov a princípu transparentnosti, ktoré,

i podľa dôvodovej správy k zákonu o verejnom obstarávaní, musia byť pri použití elektronickej aukcie
dodržané. Súčasne žalobca vyjadril obavu, že v prípade uskutočnenia elektronickej aukcie po zverejnení
údajov z predložených ponúk uchádzačmi v kontrolovanom verejnom obstarávaní v rozpore s § 54 ods.
3 zákona o verejnom obstarávaní, by bol vystavený riziku uplatnenia revíznych postupov uchádzačmi
podľa § 170 zákona o verejnom obstarávaní.

21. Žalobca namietal, že vydaním prvostupňového rozhodnutia, a teda zverejnením informácií v jeho
bode 42, došlo k hrubému porušeniu § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a porušeniu všetkých
princípov verejného obstarávania (najmä princípu transparentnosti) uvedených najmä v § 10 ods. 2
zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti ďalej namietal, že žalovaný konštatoval, že týmto

došlo k nežiaducemu stavu, avšak bez náležitého odôvodnenia súčasne konštatoval, že uvedené
nemohlo mať za následok kolúzne správanie uchádzačov. K tomu ďalej namietal, že podstatou jeho
argumentácie nebolo kolúzne správanie uchádzačov, ale možnosť špekulatívneho postupu uchádzačovpočas elektronickej aukcie, čo zverejnenie zo zákona nezverejňovaných údajov umožnilo, avšak tejto
argumentácii sa žalovaný nevenoval.

22. Pokiaľ žalovaný odôvodňoval uvedenie tabuľky v bode 42 prvostupňového rozhodnutia povinnosťou
Úradu vyplývajúcou z § 47 správneho poriadku, žalobca argumentoval, že Úrad mal v rámci princípu
proporcionality posúdiť nevyhnutnosť zverejnenia dotknutých údajov vo vzťahu k splneniu povinnosti
uvedenej v § 47 správneho poriadku, a to i v nadväznosti na skutočnosť, že žalobcovi, ktorý musel
disponovať dotknutými zverejnenými údajmi, muselo teda byť dostatočne jednoznačné a zrozumiteľné

znenie prvostupňového rozhodnutia a uvedené „porovnanie“ návrhov na plnenie kritérií bolo voči
žalobcovi irelevantné, keďže týmito údajmi disponoval od momentu otvorenia ponúk uchádzačov.

23. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba stroho konštatuje, že v konaní
o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania neidentifikoval žiadny iný dôvod na zmenu
prvostupňového rozhodnutia, a to napriek obšírnemu vyjadreniu žalobcu k podaným námietkam zo

dňa 10.05.2019. V tejto súvislosti namietal nedostatočné odôvodnenie, pričom v rámci argumentácie
poukázal na všeobecné teoretické východiská a definície (napr. aké sú funkcie odôvodnenia; čo sa
považuje za skutkové okolnosti; čo znamená právne posúdenie; doktrína legitímneho očakávania a
pod.).

III.
Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, zdôrazňujúc

poslednú vetu cit. ustanovenia, podľa ktorej pri použití elektronickej aukcie je otváranie ponúk neverejné,
údaje z otvárania ponúk komisia nezverejňuje a neposiela uchádzačom ani zápisnicu z otvárania ponúk.
K tomu uviedol, že cit. ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní stanovuje pri použití elektronickej
aukcie nasledovné podmienky: i) otváranie ponúk je neverejné; ii) údaje z otvárania ponúk komisia
nezverejňuje; iii) komisia neposiela uchádzačom zápisnicu z otvárania ponúk.

25. S poukazom na skutkový stav veci žalovaný konštatoval, že všetky zákonné podmienky boli
dodržané, pretože otváranie ponúk bolo neverejné, komisia údaje z otvárania ponúk nezverejnila, ani
komisianeposlalauchádzačomzápisnicuzotváraniaponúk.Zostranyžalobcutedanedošlokporušeniu
§ 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, pretože údaje nezverejnil žalobca, ale údaje boli zverejnené

v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný v tejto súvislosti spochybnil žalobcovu argumentáciu, že by
uskutočnením elektronickej aukcie porušil ako verejný obstarávateľ § 54 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní.

26. Namietal taktiež argumentáciu žalobcu, že by realizáciou elektronickej aukcie došlo k porušeniu

základných princípov verejného obstarávania. V tejto súvislosti uviedol, že v procese verejného
obstarávania sa môže vyskytnúť situácia, kedy je potrebné výsledok elektronickej aukcie zrušiť a
elektronickú aukciu zopakovať, pričom v takomto prípade majú uchádzači tiež už vedomosť o ponukách
iných uchádzačov, o počte predložených ponúk a dokonca aj majú informáciu o tom, o koľko sú
ochotní iní uchádzači svoju ponuku znížiť. Napriek tomu, že uchádzači pred elektronickou aukciou týmito

všetkými informáciami disponujú, postup verejného obstarávateľa, ktorý odôvodní potrebu zopakovať
elektronickúaukciu,jevsúladesozákonomoverejnomobstarávaní.Vtejtosúvislostižalovanýpoukázal
na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-324/14 zo dňa 07. 04. 2016 a na svoju rozhodovaciu prax, a
to rozhodnutie č. 5754-6000/2018-OD zo dňa 07. 08. 2018, keď sa v konaní o námietkach zaoberal
potrebou opakovať elektronickú aukciu z toho dôvodu, že pri vyhodnocovaní došlo k systémovej chybe

v aukčnom prostredí, ktorá mala vplyv na jej priebeh a výsledok.

27. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že elektronickú aukciu je možné zopakovať, pričom v takomto
prípadeuchádzačipriopakovanejelektronickejaukciidisponujúešteväčšímmnožstvominformáciiakov
predmetnomprípade,jetohonázoru,žeuskutočnenímelektronickejaukciebynedošlozostranyžalobcu

kporušeniu§54ods.3zákonaoverejnomobstarávaní,anikporušeniuzákladnýchprincípovuvedených
v § 10 ods. 2 cit. zákona.28. Za nepravdivú považoval žalovaný žalobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že zverejnením
informácií v bode 42 prvostupňového rozhodnutia došlo k zmareniu účelu elektronickej aukcie, keďže
sa pre uchádzačov vytvorili podmienky, v nadväznosti na použitie aukčného a neaukčného kritéria

vstupujúcich do priebehu elektronickej aukcie v rozsahu ich váhového ohodnotenia, pre možnosť
špekulatívneho postupu v elektronickej aukcii spočívajúceho v účelovej matematickej kalkulácii podľa
použitého vzorca v elektronickej aukcii a po dosadení zverejnených informácií namiesto reálnej
objektívnej kalkulácie ponukovej ceny pri dodržaní všetkých povinností vyplývajúcich z právneho
poriadku Slovenskej republiky vo vzťahu k rozsahu informácií sprístupňovaných v elektronickej aukcii

jej účastníkom. K tomu uviedol, že nie je zrejmé, aké matematické kalkulácie by mohli uchádzači zo
zverejnených údajov použiť. Každý uchádzač v elektronickej aukcii by aj tak videl hodnotu pre kritérium
č. 1 „Celková zmluvná cena predmetu s DPH“ uchádzača, ktorý by na základe predložených ponúk
predložil najvýhodnejšiu ponuku a rovnako celkový počet jeho bodov za obe kritériá. Každý uchádzač
potom vidí pri elektronickej aukcii svoju ponuku a tiež svoj celkový počet bodov za dve kritériá. Akonáhle
by niektorý uchádzač zmenil v elektronickej aukcii svoju ponuku pre kritérium č. 1, tak zverejnené údaje

sa stávajú irelevantnými a akékoľvek matematické prepočty nereálne, keďže ostatní uchádzači nemajú
vedomosť o aktivite iných uchádzačov počas elektronickej aukcie. Uchádzač, ktorý má záujem stať sa
úspešným, vidí všetky informácie o ponuke, ktorá je v danom čase na prvom mieste, a vie si prepočítať
svoju ponuku tak, aby sa dostal na prvé miesto v elektronickej aukcii. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a základnú funkciu elektronickej aukcie nie je žalovanému zrejmé, aký dôvod by mali

uchádzačiprepočítavaťsvojeponukyvovzťahukinýmpredloženýmponukám,ktorébyimnezabezpečili
prvé miesto, ale napr. by sa posunuli zo 6. miesta na 4. miesto. Tieto prepočty strácajú akýkoľvek zmysel,
keď uchádzači počas elektronickej aukcie znižujú svoje ponuky a ostatní uchádzači o tom nemajú
vedomosť. Potom už uchádzači nedisponujú relevantnými údajmi pre akékoľvek prepočty vo vzťahu
k iným uchádzačom v elektronickej aukcii, ale majú informácie výhradne vo vzťahu k uchádzačovi,

ktorý je v relevantnom čase na prvom mieste, čo považuje žalovaný aj tak za jediný podstatný údaj pre
všetkých uchádzačov. Za kľúčové žalovaný považuje, aby bola zachovaná anonymita uchádzačov, čo v
tomto prípade zabezpečené bolo. Zverejnené informácie by priebeh elektronickej aukcie nenarušili a k
porušeniu právnej úpravy by realizáciou elektronickej aukcie nedošlo.

29. K namietanej zmätočnosti, nepreskúmateľnosti, nesprávnemu právnemu posúdeniu a nedostatočne
zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu sú len všeobecnými
argumentami, ktoré nie sú ničím podložené a žalobca neuvádza konkrétne zmätočné, resp. rozporuplné
tvrdenia, nešpecifikuje v čom vidí nedostatočne zistený skutkový stav, ani v čom spočíva nesprávne
právne posúdenie vo veci. Žalobca neuviedol v bodoch IV., V. a VI. správnej žaloby nič konkrétne,

tieto body správnej žaloby obsahujú len všeobecné argumenty, ku ktorým sa žalovaný nevie relevantne
vyjadriť, keďže sa v nich nepoukazuje na konkrétne vady rozhodnutia a konkrétne ustanovenia zákona,
ktoré mali byť porušené.

IV.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe

30. Ďalší účastník konania sa vo vyjadrení k žalobe plne stotožnil a argumentáciou žalovaného. Uviedol,
že zverejnená tabuľka nemohla mať žiaden vplyv na proces aukcie, keďže on ako účastník aukcie, tak
či tak vidí, v akom poradí sa nachádza jeho ponuka a iba ekonomické kritérium ovplyvňuje jeho ďalší

postup v aukcii. Použitie kritéria „doba výstavby“ pri realizácií kultúrneho domu nemôže byť považovaná
za ekonomické kritérium. Kultúrny dom nie je výrobný prostriedok, pri ktorom by sa dala vypočítať
opodstatnenosť použitia takéhoto kritéria a žalobca ako verejný obstarávateľ sa o toto ani nepokúsil a
nikde nedeklaroval potrebu a opodstatnenosť takéhoto kritéria.

V.
Replika žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka k žalobe

31. Žalovaný reagoval na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe replikou, v ktorej sa v zásade

pridržal svojej predchádzajúcej argumentácie. Uviedol, že v prípade využitia inštitútu elektronickej
aukcie má verejný obstarávateľ zákonom uloženú základnú povinnosť zabezpečiť nezverejnenie údajov
uvedených v § 52 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Po zverejnení dotknutých údajov Úradom
pred uskutočnením elektronickej aukcie v dotknutom rozhodnutí nastala situácia kedy žalobca porušil,bez vlastného pričinenia § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Preto sa nemôže v žiadnom
prípadestotožniťspostupomakoajnáslednýmitvrdeniamiÚradutak,akotouvádzavovyjadreníajďalší
účastník. K prikloneniu sa ďalšieho účastníka k názoru žalovaného o neexistencii vplyvu zverejnenia

údajov pred elektronickou aukciou na elektronickú aukciu žalobca uviedol, že v prípade pripustenia tohto
názoru by bola zákonodarcom určená povinnosť nezverejňovania údajov podľa § 54 ods. 3 zákona o
verejnom obstarávaní obsolentná.

32. Žalobca uviedol, že v prípravnej etape elektronickej aukcie postupoval v súlade so zákonom o

verejnom obstarávaní tak, aby zabezpečil zákonom určenú povinnosť nezverejnenia konkrétnych údajov
uvedených v ponukách uchádzačov. Určením jedného aukčného kritéria (cena) a jedného neaukčného
kritéria (lehota výstavby) vytvoril objektívne predpoklady pre zabezpečenie hospodárskej súťaže s
cieľom dosiahnutia čo najnižšej ceny za predmet zákazky k čo najlepšiemu možnému plneniu vo vzťahu
k lehote dodania predmetu zákazky. Zverejnením číslami vyjadrených návrhov uchádzačov na plnenie
určených kritérií Úradom boli zmarené žalobcom vytvorené podmienky pre hospodársku súťaž, keďže

sa uchádzači pred uskutočnením elektronickej aukcie dozvedeli jednak počet uchádzačov, ako aj ich
návrhy na plnenie kritérií vyjadrené konkrétnymi číselnými údajmi.

33. Zverejnením neverejných údajov úradom z ponúk uchádzačov týkajúcich sa návrhu na plnenie
kritérií, má okrem porušenia ustanovenia § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní za následok

aj podstatnú zmenu podmienok, za ktorých sa má elektronická aukcia v tomto verejnom obstarávaní
realizovať a uchádzači následkom získania neverejných informácií nebudú reálne súťažiť podľa
určenýchpravidielvrátanevsúťažnýchpodkladochurčeného30minútovéhočasovéholimitu,alevopred
majú možnosť matematicky porovnať svoju ponuku s ponukami ostatných uchádzačov a podľa toho sa
rozhodnúť, či sa vôbec elektronickej aukcie zúčastnia a akým spôsobom aukčné kritérium upravia, čím

sa významne menia určené podmienky elektronickej aukcie v zmysle zníženia účinnosti, resp. straty
prvku súťaženia v limitovanom čase s vplyvom na hospodárnosť a efektívnosť vo verejnom obstarávaní,
t. j. na účel elektronickej aukcie.

VI.

Konanie na správnom súde

34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna
2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon

súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným
a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená

do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod
sp. zn. BA-2S/228/2019.

VII.
Pojednávanie

35. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 23. septembra 2025 rozsudkom.
Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a poverená zamestnankyňa žalovaného.

36. Právny zástupca žalobcu sa pridržal svojich predchádzajúcich podaní, vrátane žaloby.

37. Poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že žalovaný postupoval zákonne, riadne zistil
skutkový stav, vec správne právne posúdil a navrhla, aby súd žalobu zamietol.VIII.
Relevantná právna úprava

38. Podľa § 179 ods. 4 zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, v znení účinnom do 31.12.2018,
pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza rada z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania
rozhodnutia. Rada preto nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne
zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

39. Podľa § 54 ods. 3 zák. č. 343/2015 Z. z., vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní
so zverejnením môžu verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky použiť elektronickú
aukciu,akmožnopresneurčiťtechnicképožiadavkytýkajúcesapredmetuzákazky.Verejnýobstarávateľ
aobstarávateľmôžupoužiťelektronickúaukciuajprizadávanízákazkyvrámcidynamickéhonákupného
systému a pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Pri použití
elektronickej aukcie je otváranie ponúk neverejné, údaje z otvárania ponúk komisia nezverejňuje a

neposiela uchádzačom ani zápisnicu z otvárania ponúk.

40. Podľa § 114 ods. 10 zák. č. 343/2015 Z. z., pri použití elektronickej aukcie je otváranie ponúk
neverejné, údaje z otvárania ponúk sa nezverejňujú a zápisnica z otvárania ponúk sa uchádzačom
neposiela.

IX.
Právne posúdenie

41. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný
v rámci prieskumu právoplatného prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zmenil toto
prvostupňové rozhodnutie tak, že v jeho bode 42 vypustil tabuľku obsahujúcu návrhy uchádzačov na
plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk. Prieskum mimo odvolacieho konania bol realizovaný na podnet
žalobcu, pričom žalobca namietal práve skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie v bode 42 obsahovalo

predmetnú tabuľku, čo mohlo mať podľa žalobcu za následok zmarenie účelu elektronickej aukcie,
pretože sa zverejnením informácii v tabuľke vytvorila pre uchádzačov možnosť pre špekulatívny postup
v elektronickej aukcii spočívajúci v matematickej kalkulácii. V tejto súvislosti žalobca vyjadril obavu, že
následným uskutočnením elektronickej aukcie by porušil § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.

42. Úvodom správny súd všeobecne uvádza, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
slúži výlučne na nápravu nezákonných rozhodnutí. Nie je možné preskúmavané rozhodnutie zmeniť
alebo zrušiť len pre jeho nesprávnosť (teda napr. z dôvodu neefektívnosti, nerešpektovania sociálneho
postavenia účastníka, nehumánnosti, nevhodnosti a pod.). Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania je prostriedkom dozoru, ktorý v prípade oblasti verejného obstarávania využíva žalovaný (Rada)

a to aj bez návrhu – z vlastného podnetu, ak svojou kontrolnou, či dozorovou činnosťou vykonávanou na
Úrade zistí, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak Rada zistí, že rozhodnutie je v rozpore so
zákonom, rozhodnutie zruší alebo zmení tak, aby bolo v súlade s právnymi predpismi. Pre Radu je pri
preskúmanírozhodnutiamimoodvolaciehokonaniarozhodujúciprávnystavvčasevydaniarozhodnutia.
Rovnako je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia podstatný skutkový stav, ktorý existoval v čase

vydania rozhodnutia. Zmena skutkových okolností prípadu po vydaní rozhodnutia teda nemôže mať za
následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania len z dôvodu okolností, ktoré v
čase vydania pôvodného rozhodnutia ešte neexistovali.

43. V prípade preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v oblasti verejného obstarávania

ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého rozsah z hľadiska prieskumu je vo vzťahu k prípadnej
náprave limitovanejší, ako je tomu napr. v prípade odvolania (resp. iných riadnych opravných
prostriedkov). Z materiálneho hľadiska je prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania zúžený na
ochranu zákonnosti, resp. preskúmanie súladu rozhodnutia s právnymi predpismi. Uvedené má za
následok, že prieskum mimo odvolacieho konania v zásade nebude opravným prostriedkom slúžiacim

na nápravu odborných a vecných nedostatkov preskúmavaného rozhodnutia. Náprava odborných a
vecných nedostatkov by v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania totiž prichádzala do úvahy len za
predpokladu, že by tieto vo výsledku mali za následok porušenie právnych predpisov. Prieskum mimo
odvolacieho konania tak primárne nebude smerovať k náprave nedostatkov súvisiacich so skutkovýmstavom (napr. nesprávne vyhodnotenie dôkazov), alebo odbornými otázkami (napr. nesprávne odborné
výpočty/analýzy). Túto limitáciu vo vzťahu k rozsahu prieskumu, čo do charakteru prípadných vád
možno odvodiť z § 179 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého Rada v rámci

prieskumu mimo odvolacieho konania vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania
rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené je potrebné taktiež zdôrazniť, že konanie o mimoriadnych
opravných prostriedkoch nie je pokračovaním pôvodného konania vo veci, netvorí s ním jeden celok.
Konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, vrátane mimoodvolacieho konania, je osobitným
konaním, ktoré možno považovať aj za druh dozoru.

44. V nadväznosti na uvedené teoretické východiská správny súd konštatuje, že pokiaľ ide o
napadnuté rozhodnutie, pri jeho súdnom prieskume v rámci správnej žaloby je potrebné pri posudzovaní
opodstatnenosti žalobných námietok prihliadať aj na charakter napadnutého rozhodnutia v tom zmysle,
že ide o rozhodnutie vydané v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania, a teda rozhodnutie,
ktorého predmetom prieskumu je zákonnosť, a nie náprava odborných a vecných nedostatkov, pričom

nejde ani o pokračovanie pôvodného konania. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca vo svojej
žalobnej argumentácii, obdobne ako vo svojom podnete na prieskum mimo odvolacieho konania,
primárnenamietalvočiobsahuprvostupňovéhorozhodnutia,konkrétnevočitabuľkeobsahujúcejponuky
uchádzačov, ktorá sa v prvostupňovom rozhodnutí nachádzala v jeho bode 42. S uvedením tejto
tabuľky žalobca spájal rozpor so zákonom, konkrétne s § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní

a taktiež v tomto smere vyjadril obavu, že následkom uvedeného bude zaťaženie predmetného
verejného obstarávania vadou, ktorá môže mať za následok nezákonnosť verejného obstarávania
ako celku. Žalobca takmer celú žalobnú argumentáciu viaže na prvostupňové rozhodnutie vo vzťahu
k tomu, že obsahuje predmetnú tabuľku v bode 42, pričom napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom
súdneho prieskumu, namieta len vo vzťahu k jeho odôvodneniu, že uvedenie tabuľky v bode 42

prvostupňového rozhodnutia bolo povinnosťou Úradu vyplývajúcou z § 47 správneho poriadku a že v
konaníopreskúmanierozhodnutiamimoodvolaciehokonanianeidentifikovalžiadnyinýdôvodnazmenu
prvostupňového rozhodnutia.

45.Správnysúdvnadväznostinauvedenékonštatuje,žepokiaľžalobcasústredilsvojuargumentáciuna

námietky voči tabuľke nachádzajúcej sa v bode 42 prvostupňového rozhodnutia, tak táto nemôže obstáť
vo vzťahu k žalobcom navrhovanému zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho
prieskumu. Uvedená žalobná argumentácia neobstojí, pretože žalovaný napadnutým rozhodnutím
v podstate vyhovel podnetu žalobcu, keďže predmetnú tabuľku v bode 42 prvostupňového rozhodnutia
vypustil. Dôvod nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia tak, ako aj žalobca namietal v podnete na

prieskum mimo odvolacieho konania – t.j. uvedenie tabuľky v bode 42 prvostupňového rozhodnutia, bol
teda prostredníctvom napadnutého rozhodnutia žalovaného odstránený.

46. Správny súd s poukazom na § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní konštatuje, že uvedené
ustanovenie pri použití elektronickej aukcie zakazuje komisii zverejňovať údaje z otvárania ponúk

a taktiež zakazuje komisii zasielať uchádzačom zápisnicu z otvárania ponúk. Vychádzajúc z uvedeného,
je vo všeobecnosti v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ak by pri použití elektronickej aukcie
došlo k zverejneniu údajov z otvárania ponúk (resp. zaslaniu zápisnice z otvárania ponúk). Zo žalobnej
argumentácie vyplynulo, že žalobca bol v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte v štádiu pred
uskutočnením elektronickej aukcie a domnieval sa, že uvedením tabuľky v bode 42 prvostupňového

rozhodnutia by bola elektronická aukcia zmarená, resp. pokiaľ by bola realizovaná, uvedené by mohlo
maťvplyvnazákonnosťverejnéhoobstarávaniaakocelku.Vtejtosúvislostivšaksprávnysúdpripomína,
že v danom prípade informácie o ponukách uchádzačov ,,zverejnil“ prostredníctvom tabuľky v bode
42 prvostupňového rozhodnutia Úrad, nie komisia žalobcu, tak ako z hľadiska subjektu predpokladá
cit. ustanovenie § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. V danom prípade by teda v prvom rade

nebolo možné konštatovať porušenie § 54 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu,
resp. zverejnenie informácií pričítať na ťarchu žalobcu a v druhom rade je potrebné prihliadnuť na
to, že predmetná tabuľka bola napadnutým rozhodnutím žalovaného vypustená z prvostupňového
rozhodnutia, čím bol potenciálny rozpor so zákonom (v podobe zverejnenia dotknutých informácií/
údajov) odstránený, keďže žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak,

že odstránil tabuľku v jeho bode 42. Odstránenie rozporu so zákonom, ktoré je účelom prieskumu
mimo odvolacieho konania, bolo účinne realizované napadnutým rozhodnutím, pričom pokiaľ sa žalobca
domnieval, že prvostupňové rozhodnutie trpí aj inými nedostatkami vecného, či odborného charakteru
(keďže v žalobe poukazoval aj na svoje rozsiahle vyjadrenie k námietkam ďalšieho účastníka), boloprávnený podať voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, čo však nevyužil, a preto sa
v konečnom dôsledku sám vystavil limitovanému rozsahu prieskumu tak, ako je prípustný v rámci
prieskumu mimo odvolacieho konania – t.j. prieskumu len vo vzťahu k náprave právnych nedostatkov.

47. Správny súd konštatuje, že po vyhodnotení žalobných námietok, ktoré boli doplnené dostatočne
konkrétnou žalobnou argumentáciou na to, aby ich bolo možné preskúmať, dospel k záveru
o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu účastníkovi konania správny
súd v zmysle § 169 a contrario SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nebola v
konanísúdomuloženážiadnaprávnevynútiteľnápovinnosť,pričomsúčasnesúdnezistilaďalšíúčastník
konania ani netvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať mu

právo na náhradu trov konania.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm.
b/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.