Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12P/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203580
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Jursová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325203580.2

Uznesenie

Okresný súd Levice vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov:
matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - F., G. XX/XX
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Otec j e p o v i n n ý dočasne prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v
sume 95 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia tohto
uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.11.2025 bol Okresnému súdu Levice doručený návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci dočasnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu spolu
s návrhom vo veci samej na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej
starostlivosti. Žiadala styk otca s maloletou upraviť za prítomnosti tretej osoby, teda v sprievode sociálnej
pracovníčky. Zároveň žiadala, aby otec prispieval na výživu maloletej sumou 100 -Eur mesačne.

Návrhom vo veci samej matka žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletej A. tak, aby
sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky, a otec bude prispievať na výživu maloletej sumou
100,- Eur mesačne. Matka v podanom návrhu uviedla, že s otcom sa dali dokopy v roku 2024, krátko
na to otehotnela a presťahovali sa do domácnosti k jeho rodičom. Ich vzťah bol harmonický, časom
sa medzi nimi vyskytli nezhody. Zistila, že otec užíva návykové látky, dva mesiace po pôrode ju začal
fyzickynapádaťavyhrážaťsajej.Zakazovaljejstretávaťsaaakokoľvekkontaktovaťrodinuakamarátov.

Otec nemal záujem zamestnať sa a žili z jej rodičovského príspevku, aj spolu s jeho rodinou. Matka
ďalej uviedla, že keď bola na návšteve jej nevlastná matka, ktorá začala riešiť otcove fyzické a slovné
útoky, tak privolala policajnú hliadku kvôli vyhrážaniu sa. Matka maloletej však z obavy pred policajtmi
všetko poprela. Na istý čas sa situácia upokojila, avšak naďalej otec matku fyzicky napádal, vyhrážal
sa jej rodine, vyčítal jej veci, ktoré sa nestali, zo všetkého ju podozrieval, chodil jej do telefónu a všetko
kontroloval. Dňa 05.11. 2025 sa rozhodla matka od otca odísť a za súčinnosti privolanej polície si šla

k otcovi zobrať jej a dcérine veci. Aj napriek privolanej policajnej hliadke bola zo strany otcovej matky
fyzicky napadnutá a otec ju slovne urážal. Veci maloletej A. a jej veci vyhadzoval na dvor, pričom
v domácnosti otca zostali ďalšie ich veci, ktoré si vraj môže prísť zobrať až potom, keď otcovi dovolí
vidieť dcéru. Matka okrem iného uviedla, že po príchode domov ju kontaktovali otec s jeho matkou
a začali sa jej vyhrážať, že jej zoberú maloletú. Na nasledujúci deň otec prišiel do domácnosti matky
a začal sa jej vyhrážať, že ich zabije a majú na neho čakať do polnoci. Rodičia matky šli na otca podať

trestné oznámenie za vyhrážanie sa, avšak nič sa nedoriešilo, nakoľko nebol pristihnutý pri čine. Otecbol viackrát hospitalizovaný v nemocnici kvôli sebapoškodzovaniu, bol umiestnený v detenčnom ústave
v Hronovciach, odkiaľ po podpísaní reverzu odišiel.

2. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky, rodným listom mal. dieťaťa, s priloženými správami zo
sociálnych sietí, so správou z ÚPSVaR a lustráciou v Sociálnej poisťovni.

3. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 18.11.2025 z prešetrenia pomerov v domácnosti rodičov vyplýva, že matka
spolusmaloletouA.bývausvojichrodičovvrodinnomdomespolusďalšímičlenmidomácnosti.Rodinný

dom je primerane zariadený a vybavený, matka má k dispozícii s maloletou samostatnú zariadenú izbu
na poschodí domu. Maloletá je v celodennej starostlivosti matky. Matka je poberateľkou rodičovského
príspevku a prídavku na jedno dieťa. Iný príjem nemá. Rodičom na domácnosť a stravu prispieva sumou
100 Eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky, jej otec na maloletú neprispieva. Informuje sa na ňu, matka
mu informácie poskytuje písomne. S maloletou sa stretol raz mimo domácnosti matky, nakoľko si rodičia
matky neželajú jeho prítomnosť v ich dome. Matka uviedla, že maloletá sa na otca teší, má k nemu

vytvorený vzťah a v kontakte s otcom nebráni. Maloletá A. je zdravá a vedená v starostlivosti F. H..
Šetrenie v domácnosti otca sa uskutočniť nepodarilo.

4. Súd lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nie je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, či poberateľom invalidného dôchodku, resp. iného

dôchodku a dohoda o vykonaní práce bola ukončená dňa 30.04.2025.

5. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 328 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
nariadenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladné opatrenie
zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte prípadne nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti,
ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť
osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera

osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Potreba bezodkladne upraviť
pomery neodkladným opatrením musí byť teda naliehavá a nevyhnutná. Neodkladné opatrenie je
nevyhnutné vtedy, ak navrhovateľovi hrozí ujma alebo iný nezvratný následok, dochádza k porušovaniu
alebo zasahovaniu do jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne jeho právne postavenie sa zhorší
alebo je bez vydania neodkladného opatrenia neisté. Neodkladné opatrenie môže obsahovať totožný

obsah, ako výrok rozhodnutia vo veci samej, len ak to povaha veci pripúšťa.

12. Neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým
súd zasahuje do života rodiny je krajným riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v
konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Výkon

rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Je potrebné brať
ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre
ľudské práva prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a
závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Toto konštatovanie má na mysli potrebu nájdenia
určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme

jeho rodičov.

14. Súd na základe podaného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že
je čiastočne dôvodný. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky

súd zamietol. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o neodkladnej a dočasnej potrebe úpravy pomerov účastníkov, čo
matkou v tomto prípade preukázané nebolo.V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka,
ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti a maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX je v jej
faktickej v starostlivosti. Spoločne žijú v rodinnom dome jej rodičov, kde majú obe zabezpečené bývanie

a vytvorené vhodné podmienky pre každodenný život. To znamená, že maloletej je poskytovaná riadna
starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Táto skutočnosť je akceptovaná aj zo strany otca
a z návrhu matky nevyplynulo, že by otec jej starostlivosť o maloletú spochybňoval. Súd z obsahu
návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Obavy matky z osoby otca,
jeho správania voči matke a nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie

je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi
sami o sebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia,
pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého
fyzického a psychického vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matkyvytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci
samej.

15. Súd tiež nemohol vyhovieť návrhu matky, aby súd dočasne upravil styk otca s maloletou za
prítomnosti tretej osoby. Navrhovateľka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi konania. Potreba nariadiť neodkladné opatrenie v tejto časti sa súdu nejaví
ako bezodkladná a nevyhnutná. Súd tiež v tomto štádiu konania nedisponuje dostatočnými podkladmi o
možnostiach otca stretávať sa s maloletou tak, ako to navrhuje matka. Matka v návrhu neuviedla, kedy,

resp. v akých intervaloch sa v súčasnosti styk otca s maloletou uskutočňuje. Súdu je zrejmé zo správy
z ÚPSVaR, že otec sa s maloletou stretol raz mimo domácnosti matky, nakoľko rodičia matky si neželajú
jeho prítomnosť v ich dome. Súd nemôže dočasne nariadiť styk otca s maloletou za prítomnosti tretej
osoby,akexistujúpochybnosti,čisastykbudevstanovenomčasevôbecrealizovať.Súdnespochybňuje
právo otca na styk s maloletou, je však na otcovi, aby v prípade potreby dočasnej úpravy styku podal
návrh, z ktorého bude dostatočne zrejmé, že je schopný sa v súdom stanovenom čase s maloletou

stretávať a má o to záujem. Matka by tiež bola nariadeným neodkladným opatrením viazaná a bola by
povinná maloletú na styk s otcom pripraviť. Podľa vyjadrenia matky sa otec ohľadne maloletej informuje,
matka mu informácie poskytuje a v styku s maloletou mu nemieni brániť. Maloletá má k otcovi vytvorený
prirodzene citový vzťah a na otca sa teší. Súd pre širšie objasnenie dáva do pozornosti, že neodkladné
opatrenie sa nenariaďuje len pre istotu, v čase, keď nedochádza k ohrozeniu alebo porušeniu právneho

vzťahu. V zásade styk otca s maloletým dieťaťom by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak
matka otcovi odopiera styk s maloletou. Pokiaľ sa rodičia nevedia o styku otca s maloletou dohodnúť, je
dôvodné, aby prípadne takýto návrh podal otec, ktorému z právneho vzťahu vzniká oprávnenie styku.

16. Návrh matky, aby otec prispieval na výživu maloletej, súd považoval v časti za dôvodný, nevyhovel

mu však v rozsahu, v akom žiadala matka. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným
opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda ak je nutné zabezpečiť výživu
maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere na uspokojovanie jeho základných osobných (životných)
potrieb. Zároveň pri určovaní povinnosti platiť výživné je potrebné osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, ak súd bezodkladne nezasiahne a neupraví vyživovaciu povinnosť

rodiča. Bezodkladná potreba platenia výživného v nevyhnutnej miere musí byť odôvodnená, alebo
musí vyplývať zo skutkového stavu. Sústavná a dôsledná starostlivosť o maloleté dieťa je súčasťou
rodičovských práv a povinností. Podmienkou pre uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletého
dieťaťa je skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú a netvoria spoločnú domácnosť. Vyživovacia
povinnosť zaväzuje oboch rodičov bez ohľadu na to, do koho starostlivosti je dieťa zverené. Predpokladá

sa, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, plní svoju vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ako poskytovaním stravy, ubytovania,
ošatením a uhrádzaním ďalších výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Vyživovacia povinnosť
rodičov, ako aj právo maloletého dieťaťa, trvá bez ohľadu na to, do koho starostlivosti bolo dieťa zverené
a nie je podmienená rozhodnutím súdu.

17. V predmetnej právnej veci sa matka domáhala, aby otec dočasne prispieval na maloletú sumou
100 Eur mesačne. Matkin príjem pozostáva z poberania rodičovského príspevku a prídavku na jedno
dieťa, t.j. 60 Eur mesačne. Do domácnosti rodičov a na stravu prispieva sumou 100 Eur. Otec matke
na výživu maloletej nejako pravidelne neprispieva, pričom súd doposiaľ nezistil jeho zárobkové pomery.

Medzi účastníkmi konania nastal neúnosný právny stav, kedy matka zabezpečuje osobnú starostlivosť
o maloletú a zároveň zjavne peňažne vynakladá náklady spojené so zabezpečením potrieb maloletej.
Tento neistý právny stav je preto potrebné napraviť práve prostredníctvom nariadeného neodkladného
opatrenia, v zmysle ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletej v nevyhnutnej miere, až do
rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd v čase nariadenia neodkladného opatrenia nemal zistený skutočný

stav veci. Súdu neboli známe celkové zárobkové a majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti.
V zmysle § 366 CMP však súd neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere, ktorú súd vzhľadom na okolnosti prípadu určil sumou 95 Eur
mesačne, čo bude garantovať sumu životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa. (95,96 Eur,
Opatrenie Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 183/2019 Z. z.), na ktoré má maloletá

nárok. Začiatok plnenia vyživovacej povinnosti v určenej sume súd určil počnúc dňom doručenia tohto
uznesenia.18. Súd vo veci samej vykoná a zhodnotí jednotlivé dôkazy a trvalo upraví výkon rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a prekladať nové dôkazné návrhy.

Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Uznesenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods.1 CSP).