Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53Csp/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206073
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424206073.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu :

U. T. , B.. XX.XX.XXXX, O. X. : U.P. X, X., Č. G., zast.: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom:
Sládkovičova6,Žilina,protižalovanému:RyanairDesignatedActivityCompany,IČO:104547,sosídlom:
Ryanair Dublin Office, Airside Business Park Swords Co., Dublin, Írsko, zast.: alianciaadvokátov ak,
s.r.o., so sídlom: Vlčkova 8/A, Bratislava, o zaplatenie 250 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 250 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa14.06.2024 sa žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 250 eur, ako aj náhrady trov konania a náhrady
nákladov na podanie predžalobnej výzvy a podania na ž návrhu na súd. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca bol dňa 27.08.2023 cestujúcim letu č. K. XXXX, z Vincenzo Florio Airport, Trapani (TPS)
do Bratislavy, Milan Rastislav Stefánik Airport, Bratislava (BTS), s dĺžkou letu 1203.00 km, ktorý bol
vykonaný žalovaným. Predmetný let meškal viac ako 3 hodiny. Z uvedených dôvodov žalobcovi vznikol
nárok v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia EÚ č. 261/2004 a ustálenej judikatúry súdneho dvora
EÚ na peňažnú náhradu vo výške 250,- EUR, ktorú mu je žalovaný povinný zaplatiť ako prevádzkujúci

letecký dopravca. Nárok na peňažnú náhradu má cestujúci v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. c) v spojení s čl.
7, pričom Súdny dvor EÚ judikoval vo svojom rozsudku z 19.11.2009 v spojených veciach C 402/07 a C
432/07, že "články 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia
práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let
bol zrušený a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak
im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že
dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil

letecký dopravca." Ako vyplýva z uvedeného, nakoľko let meškal viac ako 3 hodiny, považuje sa na
účely uplatnenia náhrady navrhovateľ za cestujúceho, ktorého let bol zrušený. K návrhu žalobca priložil
Potvrdenie o lete a platbe, Potvrdenie o meškaní letu .
2. Proti vydanému európskemu platobnému rozkazu zo dňa 26.06.2024 podal žalovaný odpor bez
odôvodnenia.
3. Podaním zo dňa 25.07.2024 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalobca nedodržal všeobecné
prepravné podmienky leteckej spoločnosti. Kúpou letenky zo strany žalobcu došlo medzi žalobcom

a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o preprave a súčasne k prijatiu Všeobecných podmienok prepravy
spoločnosti Ryanair DAC (ďalej len „VPP“) s ktorými sa Žalobca oboznámil a zaviazal sa ich
akceptovať.V zmysle Článku 5 ods. 2 Nariadenia európskeho parlamentu a rady č. 593/2008 zo 17.
júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): „Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného právastranami pre Zmluva o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je
právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho zy predpokladu, z buď miesto začatia, alebo
miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny

poriadokkrajinyobvykléhopobytuprepravcu.“VzmysleČlánku2.4.odseku2.4.1.VPP:,,Pokiaľdohovor
alebo platné právne predpisy neustanovujú inak, vaša Zmluva o preprave s nami a tieto Všeobecné
prepravné podmienky sa riadia a vykladajú v súlade so zákonmi írska.“ Z vyššie uvedeného vyplýva,
že zmluva o preprave uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je uzatvorená podľa hmotného práva
írskej republiky čo znamená, že na zmluvu o preprave ako ani VPP nie je možné aplikovať právny

poriadok Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na článok 15 VPP, ktoré bližšie
upravuje uplatňovanie práva na náhradu v zmysle Nariadenia č. 261/2004. V nadväznosti na vyššie
uvedené sa pre uplatnenie náhrady v zmysle Nariadenia č. 261 /2004 vyžaduje, aby žalobca prvotne
kontaktoval žalovaného v zmysle Článku 15.2.2 VPP za účelom posúdenia tohto nároku na náhradu,
a až následne uplatňoval nároky prostredníctvom tretích osôb ako aj na príslušnom súde. Ako uviedol
žalobca v Návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, žalovaný obišiel VPP a za účelom

uhradenia kompenzácie za omeškanie letu nekontaktoval priamo žalovaného, ale sa v prvom kroku
obrátil na advokátsku kanceláriu SOWA s.r.o., ktorú splnomocnil na vykonanie úkonov smerujúcich k
úhrade kompenzácie. Do dnešného dňa žalobca priamo nekontaktoval žalovaného, nezaslal prípadné
podklady a ani žiadnym spôsobom predmetný nárok u Žalovaného neuplatnil. V súvislosti s vyššie
uvedeným poukazujeme na to, že uplatňovanie náhrady v zmysle Nariadenia č. 261/2004 nemôže byť

šikanóznymuplatňovanímzostranyžalobcu,ktorýjednávrozporesakceptovanýmiVPP. Kúpouletenky
a stým spojeným uzatvorením zmluvy o preprave, ktorej súčasťou sú VPP sa žalobca zaviazal tieto
VPP dodržiavať. V nadväznosti na vyššie uvedené je nevyhnutné zo strany žalobcu pristúpiť najprv k
uplatneniu nároku na náhradu priamo u žalovaného a až následne v prípade, že žalovaný nárok neuzná
alebo neposúdi v stanovenej lehote, môže pristúpiť k uplatneniu nároku na súde. Je toho názoru, že

žalobca nepostupoval v súlade s článkom 15 VPP, v dôsledku čoho mu nevznikol nárok na náhradu trov
konania, ktoré si Žalobca uplatňuje v rozpore s článkom 15.2.2 VP, v zmysle ktorého je pre uplatnenie
nároku na náhradu potrebné kontaktovať a uplatniť nárok u žalovaného. Žiadal žalobu zamietnuť.
4. Podaním zo dňa 118.08. 2024 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že poukazuje
na neprijateľnosť prepravných podmienok žalovaného s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EU vo

veci C-11/23 ( bod 44) . Nárok žalovaný ničím iným nespochybnil a je dôvodný.
5. Nakoľko žalovaný podal odpor v lehote, súd v súlade s § 271 CSP nariadil pojednávanie na termín
18.10.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu ( § 180 CSP), nakoľko
právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnil a právny zástupca žalovaného sa nedostavil.
6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a zistil skutkový

stav v súlade so skutkovými tvrdeniami žalobcu.
7. Podľa článku 1, ods. 1 písm. c) Nariadenia, toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie
ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď ich let má meškanie.
8. V zmysle článku 2 písm. b) Nariadenia sa za prevádzkujúceho leteckého dopravcu považuje letecký
dopravca, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim alebo v mene inej osoby právnickej alebo fyzickej

majúcej zmluvu s takým cestujúcim vykoná alebo zamýšľa vykonať let.
9.Vzmyslečlánku3,ods.1písm.a)Nariadenia,totonariadeniesauplatňujepricestujúcichodlietajúcich
z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy.
10. Podľa článku 7 ods. 1 a 3 Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú
náhradu v nasledovnej výške: (a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo

menej; (b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných
letov od 1 500 km do 3500 km; (c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená
a) alebo b). Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli
odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. Náhrada uvedená v
odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom

alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.
11. V zmysle článku 13 poslednej vety Nariadenia, podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia
nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je
cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia
alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.

12. V zmysle článku 15 Nariadenia 261/2004 (Vylúčenie obmedzenia práva), povinnosti voči cestujúcim
podľa tohto nariadenia nesmú byť obmedzené alebo obídené, najmä výnimkami alebo obmedzujúcimi
ustanoveniami v prepravnej zmluve13. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že
žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný.
14. Súd uvádza, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie v spojených veciach C-402/07 Sturgeon vs. Condor a C-432/07 Böck vs. Air France)
články 5, 6 a 7 Nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa
cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a že sa tak
môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto Nariadenia, ak im bola z dôvodu letu,
ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového

miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca.
15. V prejednávanej veci žalovaný ako letecký dopravca vykonal leteckú prepravu žalobcu dňa
27.08.2023 letu č. K. XXXX, z Vincenzo Florio Airport, Trapani (TPS) do Bratislavy, Milan Rastislav
Stefánik Airport, Bratislava (BTS), s dĺžkou letu 1203.00 km, ktorý bol vykonaný žalovaným. Predmetný
let meškal viac ako 3 hodiny. Boli teda splnené všetky predpoklady potrebné na vznik nároku žalobcu
voči žalovanému na zaplatenie náhrady vo výške 250 eur podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia.

Žalovaný by sa tejto svojej povinnosti zbavil len v prípade, ak by preukázal, že meškanie bolo spôsobené
mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané
opatrenia, teda ak by sa tieto mimoriadne okolnosti vymykali spod účinnej kontroly žalovaného ako
leteckého prepravcu (v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia). Žalovaný žiadne mimoriadne okolnosti ani
netvrdil, ani nepreukazoval S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške

250 eur žalobcovi.
16. Pokiaľ ide o aplikáciu právnych predpisov súd uvádza, že podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej
aj "Nariadenie Rím I"), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave
cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého

pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto
krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu
prepravcu. Voľba práva obvyklého pobytu prepravcu z obsahu spisu nevyplýva, preto súd na predmetnú
vec aplikoval súd slovenské právo.
17. Súd má zato, že v prípade nároku žalobcu ide o nárok na náhradu (kompenzáciu), ktorý je

nárokom ex-lege t.j. vzniká priamo z Nariadenia EP a Rady (ES) 261/2004, ide o zákonnú sankciu
za ktorú letecký dopravca objektívne zodpovedá a svojim charakterom je to nárok na paušalizovanú
nemajetkovú ujmu. Tento nárok a postup pri jeho uplatnení priamo stanovuje predmetné nariadenie,
a nie je ho možné obmedzovať, vrátane postupu pri nárokoch cestujúcich a ukladať im tento postup
vo všeobecných prepravných podmienkach leteckého prepravcu. v tejto súvislosti súd poukazuje na

Čl. 15 Nariadenia 261/2004 (Vylúčenie obmedzenia práva), ktorý výslovne uvádza, že povinnosti voči
cestujúcim podľa tohto nariadenia nesmú byť obmedzené alebo obídené, najmä výnimkami alebo
obmedzujúcimi ustanoveniami v prepravnej zmluve.
18. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, tento sa spravuje ustanoveniami procesného práva,
preto je povinnosťou súdu aplikovať ustanovenia CSP. Súd poukazuje na skutočnosť, že pre žalobná

výzva patrí v zmysle § 13a písm. d) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. medzi úkony právnej služby
ako súčasť trov konania.
19. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na exekúciu.