Rozsudok – Pracovné právo ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-7Cpr/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522200253
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2522200253.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v právnom spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, pr. zast. Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom so sídlom
advokátskej kancelárie v Nitre, Farská 40, proti žalovanému: LC TRANS, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch,
Komenského 43/4628, IČO: 44 244 304, pr. zast. JUDr. Branislavom Jurigom, advokátom so sídlom
advokátskej kancelárie v E., F. G. XXX, o zaplatenie 2249,43 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2249,43 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 198,52 eur od 01.11.2021 do zaplatenia, zo
sumy 624,- eur od 01.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 624,- eur od 01.01.2022 do zaplatenia, zo sumy
624,- eur od 01.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 172,71 eur od 01.02.2022 do zaplatenia. V žalobe
uviedol, že dňa 22.09.2021 nastúpil do zamestnania ako vodič MKD u žalovaného. Žalovaný mu dlží
mzdu plus úhradu za dovolenku od 22.09.2021 do 31.12.2021. Ďalej uviedol, že jeho plat za jeden deň
v septembri je 28,36 eur, sedem dní v septembri je 198,52 eur a plat za mesiac október, november,
december 2021 je vo výške 1872,- eur. Ďalej si uplatnil náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške

172,71 eur, poštovné vo výške 6,2 eura (1,55 eur x 4).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril listom zo dňa 21.06.2022, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok
v celom rozsahu neuznáva a rozporuje. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nikdy
právne nevznikol, žalobca do práce u žalovaného nenastúpil, pre žalovaného neodpracoval ani
sekundu pracovného času, nevznikol mu nárok na mzdu, ani na dovolenku vzhľadom na to, že u
žalovaného nepracoval. Žalobca do práce nenastúpil, pretože sa zmluvné strany v predzmluvnom

vzťahu nedohodli na pracovných podmienkach. Predložená údajná pracovná zmluva právne nevznikla.
Žalovaný rozporuje jej uzatvorenie so žalobcom. Uviedol, že nevedel, že žalobca má údajne podpísanú
pracovnú zmluvu, pretože v predzmluvnom vzťahu žalovaný nepredložil ním podpísanú pracovnú
zmluvu žalobcovi z dôvodu, že pracovný pomer po dohode strán nemal vzniknúť. Žalovaný predpokladá,
že na pracovnom pohovore alebo po pracovnom pohovore sa žalobca bez vedomia žalovaného nejakým
svojim konaním zmocnil listiny, ktorú zrejme podpísal a predložil súdu ako pracovnú zmluvu, udialo
to sa to bez súhlasu žalovaného, i keď žalovaný si uvedomuje svoju dôverčivosť a neopatrnosť v

predzmluvnom vzťahu so žalobcom, ktorá vyústila do podania žaloby. Žalobca bol na pracovnom
pohovore u žalovaného, na ktorom sa zrejme zmocnil predpripravenej listiny, ktorá tvorila návrh
pracovnej zmluvy a ktorý mal žalovaný predpripravený pre uchádzača, avšak tento návrh žalovaný
žalobcovinepredložilanikdynemalúmyseluzatvoriťpracovnúzmluvupopracovnompohovore.Žalobcuneprihlásil do Sociálnej poisťovne ako zamestnanca a nemal v úmysle žalobcu zamestnávať, pretože po
vykonaní pracovného pomeru sa nedohodli na pracovných podmienkach. Žalovaný považuje konanie
žalobcu za zneužitie práv, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

3. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.09.2022 poukázal žalobca na skutočnosť, že v
predloženej pracovnej zmluve, ktorá je podpísaná žalobcom a žalovaným, je uvedené meno žalobcu,
jeho dátum narodenia, rodné číslo, s presnou adresou, súpisným a orientačným číslom a číslom
občianskeho preukazu. V pracovnej zmluve je špecifikovaný druh práce, ktorý vykonával a platobné

podmienky s dátumom nástupu do práce, miestom výkonu práce. Pracovná zmluva podľa žalobcu je
platná a účinná. Ďalej uviedol, že nedokáže si predstaviť, načo by zamestnávateľovi predkladal všetky
svoje osobné údaje, ak by s ním nešiel uzatvárať pracovný pomer. Postup, ktorý popisuje žalovaný
v rámci svojho vyjadrenia k žalobe sa vymyká akémukoľvek štandardnému, avšak aj logickému a
pravdepodobnému správaniu zamestnávateľa. Ak žalovaný nemal úmysel po pracovnom pohovore so
žalobcomuzatvoriťpracovnýpomer,potomvyvstávaotázka,prečožalovanývôbecpripravovalpracovnú

zmluvu so všetkými informáciami a náležitosťami. Uviedol, že pracovný pohovor s ním bol riadne
vykonaný a bolo mu oznámené, že žalovaný má záujem s ním uzatvoriť pracovný pomer, o čom svedčí,
že pracovnú zmluvu uzavreli so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami. Poukázal na to, že
žalovaný nerobí sporným podpis, ktorý je pri pečiatke žalovaného, ani to, že samotná pečiatka patrí
žalovanému, resp. jeho štatutárnemu zástupcovi. Ak sa do práce nemal dostaviť, tak to bolo jedine

z dôvodu na strane žalovaného, nakoľko mu nebola práca prideľovaná. Dodal, že bol predstavený
špeditérke žalovaného, ako aj majstrovi dielne, čo by takisto nebolo zo strany žalovaného uskutočnené
v prípade, ak by neuzavrel pracovnú zmluvu so žalobcom. Nasťahoval si veci do kamióna patriaceho
žalovanému a tento aj zacúval do dielne žalovaného.

4. Vo vyjadrení zo dňa 27.10.2022 žalovaný okrem doterajšej argumentácie doplnil, že ak žalobca
tvrdí, že mu dal žalovaný návrh pracovnej zmluvy ním podpísaný, neoznámil následne žalovanému,
že akceptoval (údajný) návrh pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva nebola uzavretá tým, že si žalobca
údajný návrh pracovnej zmluvy podpísal bez toho, aby akceptáciu návrhu aj oznámil právne relevantným
spôsobom žalovanému.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.04.2025 uviedol, že žalobca nedisponuje originálom
pracovnej zmluvy. Má však za to, že autentifikoval pracovnú zmluvu tým, že v rámci výsluchu konateľky
žalovanej obchodnej spoločnosti sa dopytoval na podpis na pracovnej zmluve, ktorý patrí konateľke, čo
je nesporná vec. Rovnako pani konateľka potvrdila, že pečiatka patrí žalovanému, rovnako sa žalobca

dopytoval aj na formu pracovnej zmluvy, ktorú používal žalovaný v rozhodnom období v roku 2021. Tieto
tri skutočnosti sú veľmi zásadné pre autentifikovanie pracovnej zmluvy, hoci nie je k dispozícii originál
pracovnej zmluvy.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.04.2025 uviedol že nikdy neexistoval originál

pracovnej zmluvy. Podľa žalovaného žalobca musel niekde získať listiny podpísané konateľkou
žalovaného a pečiatku, bolo preukázané, že žalobca vyparkovával alebo zaparkovával (vozidlo
žalovaného – pozn. súdu), pričom pečiatky a mnohé listiny s podpisom a pečiatkou, dokonca aj
samotné pečiatky sa nachádzali v autách. Tam sa mohol dostať aj k textu pracovnej zmluvy nejakého
iného pracovníka. Žalovaný preto trvá na tom, že originál pracovnej zmluvy neexistuje a nikdy nebol

vyhotovený. Okopírovaný podpis konateľky žalovaného vyzerá ako jej podpis, okopírovaná pečiatka
vyzerá ako pečiatka žalovaného, okopírovaný text pracovnej zmluvy je taký, ako ho používa žalovaný,
ale k tomuto sa musel žalobca dostať nejakým podvodným spôsobom. Popiera, že by išlo o pravú a
úplnú listinu. Nejde o pracovnú zmluvu, ale o jej sfalšovanú kópiu. Právny zástupca žalovaného ďalej
poukázalnaviacerérozhodnutiaslovenskýchsúdov,vktorýchvystupuježalobcaaleboktorébolivedené

voči žalobcovi, ako napríklad rozsudok KS v Bratislave 10CoPr/9/2022 z 27.10.2022, kde súd uvádza,
že tvrdenia žalobcu sú klamstvá, vykazujú znaky skresľovania reality, cieľavedome klamal súd, správal
sa špekulatívne proti dobrým mravom, takže najskôr sa so zamestnávateľom ústne dohodol na skončení
pracovného pomeru v decembri 2017 s tým, že v januári 2018 príde podpísať skončenie pracovného
pomeru, nedostavil sa však vôbec, ani vtedajšiemu zamestnávateľovi nič nevysvetlil, ale podal žalobu

o náhradu mzdy, v ktorej bol neúspešný. Ďalej poukázal na to, že žalobca vedie tri žaloby za to isté
obdobie o náhradu mzdy a o náhradu za dovolenky ako v tomto konaní. Je to konanie pred Okresným
súdom Poprad 17Cpr/20/2021, Mestský súd Bratislava IV. 16Cpr/1/2024 a v tomto konaní. Trikrát sanedá pracovať ako kamióna u rôznych troch zamestnávateľov. Robí to pracovnú zmluvu neplatnú z
dôvodu nemožnosti plnenia, a takisto pre rozpor s dobrými mravmi.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, H. I. J. – konateľky žalovaného, oboznámením
listinných dôkazov, Pracovná zmluva zo dňa 22.09.2021, Žiadosť žalobcu adresovaná žalovanému,
Odpoveď žalovaného, Vyjadrenie žalovaného k nároku na náhradu mzdy za mesiac september a
ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 22.09.2021, ktorú už mal uzatvoriť žalobca v právnom
postavení zamestnanca so žalovaným v právnom postavení zamestnávateľa na pracovnú pozíciu vodič
– riadenie motorového vozidla, závozník – nakladanie, vykladanie s dňom nástupu do práce 22.09.2021,
pričompracovnýpomermalbyťdohodnutýnadobuurčitúdo31.12.2021stýždennýmpracovnýmčasom
40 hodín.

9.Listombezuvedeniadátumužiadalžalobcažalovanéhooúhradumzdyzamesiacseptember2021,na
ktorýžalovanýodpovedallistom(bezuvedeniadátumu),vktoromuviedol,abyhožalobcakontaktovalna
uvedenom telefónnom čísle a ďalej uviedol, že žalobca u žalovaného nepracoval, neeviduje jeho zložku,
nemá o ňom žiadne údaje, ani číslo účtu. Ďalším listom žalovaný odpovedal žalobcovi, že jeho žiadosť o
náhradu mzdy za mesiac september 2021 považuje za bezpredmetnú, nakoľko pracovný pomer medzi

žalovaným a žalobcom nevznikol. Žalovaný potvrdil, že sa žalobca zúčastnil na pracovnom pohovore
namiestovodičakamiónuužalovaného,alekeďžežalovanýprenehonemaltechnickyspôsobilévozidlo,
nemohol byť v spoločnosti zamestnaný ako vodič. Keďže nedošlo k žiadnemu výkonu práce, nemá mu
z akého titulu uhradiť mzdu.

10. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalovaný inzeroval pracovnú ponuku na pracovnú pozíciu
vodič kamiónu. Na základe telefonického dohovoru sa žalobca dostavil k žalovanému, kde s
konateľkoužalovanéhopodpísalpracovnúzmluvu.Konateľkažalovanéhožalobcunáslednezoznámilas
dispečerkou, ktorá mu mala prideľovať prácu. S konateľkou sa potom odobral do dielne, kde mu ukázala
vozidlo, na ktorom bude jazdiť. Do tohto vozidla si teda mohol nasťahovať svoje osobné veci, ktoré tam

aj v ten deň mal. Ďalej mu konateľka predstavila vedúceho alebo garážmajstra, následne na vozidlo mal
zapnúť náves a vycúvať s ním na parkovisko, čo aj urobil, tam ho odpojil a bolo mu oznámené, že s
návesom, s ktorým bude jazdiť, najprv musia absolvovať technickú kontrolu a až následne bude môcť
žalobca nastúpiť do práce. Žalobca sa telefonicky informoval, čo je teda s tým kamiónom, pretože už
je týždeň doma, či už prebehla technická kontrola a bolo mu povedané pani konateľkou žalovaného,

že ešte nie.

11. Z výsluchu konateľky žalovaného súd zistil, že ak žalovaný hľadá vodiča kamiónu, podá inzerát na
portál bazoš, následne sa telefonicky s ním niekto skontaktuje a dohodnú si stretnutie. Stretnutie najprv
prebieha v kancelárii. Žalovaný ukáže budúcemu vodičovi ako funguje firma, dispečerka, fakturantka,

dohodnú sa, kde bude vodič parkovať. Konateľka si overuje, či vodič má kartu vodiča, všetky prehliadky
- zdravotnú, psychologickú a fotí si jeho doklady - občiansky preukaz. Pravdepodobne si konateľka
fotila aj doklady žalobcu. Nie je absolútne štandardom, aby v deň pracovného pohovoru niekomu
odovzdala vozidlo a aby v ten deň nastúpil aj do práce. Je to nereálne v nákladnej doprave, pretože
vozidlo treba k začatiu práce najprv pripraviť, skompletizovať doklady. Čiže na pracovnom pohovore

sa vždy len s vodičom dohodne, či je ochotný nastúpiť, dohodne si dátum, kedy môže s ním uzavrieť
pracovnú zmluvu a kedy reálne nastúpi do práce. Po pracovnom pohovore ide konateľka s vodičom
ku kamiónu, kde mu dávajú za úlohu napojiť náves a zacúvať. Žiadnu pracovnú zmluvu so žalobcom
žalovaný neeviduje, pretože žiadna pracovná zmluva nebola uzavretá. Po pracovnom pohovore sa so
žalobcom rozlúčila. Keď jej pán B. napísal, tak rozmýšľala, kto jej to vlastne píše, k akej pracovnej

zmluve, k akej úhrade mzdy, žiadny pracovný pomer žalovaný neevidoval, nemal ani doklady, tak mu
odpísala, že nechápe, o čo ide. U nich žiadnu prácu nevykonával. Keď sa teda cítil ukrivdený, že
nebol prijatý po pracovnom pohovore, tak mu konateľka žalovaného navrhla kompenzáciu cestovných
výdavkov na pracovný pohovor. Nemala vedomosť o tom, že by si žalobca nejaké osobné veci nechal
v kamióne. Žalobcu videla 5 alebo 10 minút na pracovnom pohovore. Formát pracovnej zmluvy, ktorý

predložil žalobca, je štandardný formát žalovaného. Pokiaľ ide o podpis žalovaného na zmluve, ide
o podpis konateľky a ide o odtlačok pečiatky žalovaného. Pečiatky bývajú aj v kamióne, pretože ich
vodiči potrebujú na orážanie CMR dokladov. V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy sa vyhotovujú dva
originály, jeden zostáva u žalovaného a druhý u vodiča spolu s ďalšími čestnými vyhláseniami, ktoré sapodpisujú a ďalšími listinami, ktoré vodič potrebuje pri svojej práci. V prípade žalobcu neeviduje žiadnu
pracovnú zmluvu.

12. Žalobca si pred (bývalým Okresným súdom Bratislava III) uplatnil nárok na náhradu mzdy (a iné) za
obdobie od 30.11.2020 – 30.11.2023 voči spoločnosti PR Transport Slovakia s.r.o., v ktorej mal pracovať
ako vodič kamiónu. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 21.11.2016 (čl. 248), pracovný čas bol dohodnutý
na 40 hodín týždenne.

13. Žalobca sa žalobou voči TS Logistic SK pred Okresným súdom Poprad domáhal náhrady mzdy za
6 mesiacov roku 2021 a za roky 2022 a 2023.

14.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

15. Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý je v zmysle § 18 Zákonníka práce právne
perfektnýaplatnývmomente,keďsaúčastnícipracovnoprávnehovzťahu,t.j.zamestnávateľauchádzač
o zamestnanie, dohodli na obsahu pracovnej zmluvy. Dohoda o obsahu pracovnej zmluvy je dohoda
o zákonom predpísaných tzv. podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, podrobnejšie určených v §

43 Zákonníka práce. Pracovnú zmluvu možno uzavrieť aj ústne, aj konkludentne, alebo aj faktickým
pristúpením k vykonávaniu práce, t.j. spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli
účastníci dojednať (R 9/1997).

16. Keďže v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce nie je s absenciou písomnej formy pracovnej zmluvy

spojená jej neplatnosť, je nepochybné, že pre vznik pracovného pomeru postačuje aj ústna dohoda
účastníkov pracovnej zmluvy o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy.

17. Zákonník práce pre platnosť pracovnej zmluvy vyžaduje iba dohodu o jej obsahu. Pre účely
posúdeniaplatnostipracovnejzmluvyjepotrebnéprejavyvôleposudzovaťpodľapríslušnýchustanovení

Zákonníka práce, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa právneho
úkonu.

18. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že žalobca absolvoval u žalovaného pohovor
na pozíciu vodiča kamiónu. Sporné bolo, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k založeniu a vzniku

pracovného pomeru. Žalobca založenie pracovného pomeru preukazoval pracovnou zmluvou, ktorá
mala byť uzatvorená 22.9.2021, a na ktorej sa nachádzal podpis žalobcu, konateľky žalovaného
a pečiatka žalovaného. Žalovaný popieral, že by medzi ním a žalobcom vznikol pracovnoprávny vzťah,
popieral, že by niekedy uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu. Konateľka žalovaného potvrdila, že
podpis na zmluve vyzerá ako podpis konateľky žalovaného, pečiatka je pečiatka žalovaného, aj zmluva

je vo formáte, ktorú v danom období používal žalovaný. Napriek týmto zhodám žalovaný popieral,
že by zmluvu niekedy so žalobcom uzatvoril. Mal za to, že žalobca musel zmluvu sfalšovať. Žalobca
vypovedal, že počas pracovného pohovoru, ktorý mal s konateľkou žalovaného, došlo k uzatvoreniu
pracovnej zmluvy, pričom jeden originál pracovnej zmluvy zostal u žalovaného a jeden si zobral žalobca.
Žalovaný počas celého konania popieral založenie a vznik pracovného pomeru, a teda logicky aj

skutočnosť, že by mal mať v držbe pracovnú zmluvu uzatvorenú so žalobcom, keďže podľa neho nijaká
takáto zmluva neexistuje. Rešpektujúc tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej nie je možné zaťažiť
stranu preukázaním negatívnej právnej skutočnosti, teda niečoho, čo neexistuje, dôkazné bremeno
ohľadne existencie pracovného pomeru tak spočívalo na žalobcovi. Žalobca (napriek výzve súdu)
nepredložil originál pracovnej zmluvy, z ktorého mala vzniknúť kópia založená v spise, a ktorý by

mohol preukázať tvrdenia žalobcu ohľadne založenia pracovného pomeru zmluvou. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2010, č.k.
4Cdo 13/2009, podľa ktorého „u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že
súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, tej. pravdivosť.
Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom

účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. (...)
Žalobca tým, že poprel pravosť predloženej listiny v podstate tvrdil, že ju nikdy nevystavil, teda tvrdil jej
neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny nebolo možné od neho spravodlivo požadovať,lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne
nepreukazuje.“

19. V danom prípade pracovná zmluva predstavuje súkromnú listinu, ktorú mal vystaviť žalovaný
v právnom postavení zamestnávateľa, Žalovaný však pravosť listiny poprel, preto bolo na žalobcovi, aby
pravosť listiny preukázal.

20. Žalobca v konaní navrhol vykonanie dokazovania za účelom pribratia znalca, ktorý by posúdil formu

pracovnej zmluvy, porovnal autentickosť iných zmlúv s predmetnou zmluvou, zistenie, či bolo nejakým
spôsobom s predmetnou zmluvou narábané (...). Odhliadnuc od nejasnosti a neurčitosti tohto návrhu na
vykonanie dokazovania, súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania z dôvodu, že v danom prípade
pravosť zmluvy, resp. podpisov na zmluve by bola zistiteľná len z originálu zmluvy, nakoľko v danom
prípade žalovaná tvrdila, že podpis na zmluve sa javí ako jej podpis a pečiatka na zmluve ako pečiatka
žalovaného, avšak popierala, že by niekedy zmluvu so žalobcom podpísala (opatrila pečiatkou). Teda

to, či žalovaná skutočne listinu podpísala, by bolo možné zistiť len z originálu listiny, pri ktorom skúmaní
sa neanalyzuje len pravosť podpisu z hľadiska grafických zhôd (ktorá skutočnosť nebola rozporovaná),
ale aj tlak vyvíjaný na substrát, čo pri kópii nie je možné. Len z originálu listiny je možné zistiť, či došlo
k reálnemu podpisu zmluvy a otlačeniu pečiatky na listinu zo stany žalovaného. Súdu je zároveň z
vlastnej činnosti známe, že znalec z kópie listiny nedokáže vyvodiť jednoznačný záver o pravosti listiny,

či podpisu na listine. S poukazom na uvedené, súd návrh na vykonanie „znaleckého dokazovania“
zamietol.

21.Súdmalďalejzapreukázané,žežalobcasiuďalšiehozamestnávateľa(PRTransportSlovakias.r.o.)
uplatnilnáhradumzdyzaobdobie,ktorésaprekrývasobdobímuplatnenomvtomtokonaní,t.j.duplicitne

si uplatňuje náhradu mzdy za mesiace september 2021, október 2021, november 2021, december 2021.
Podľa Zákonníka práce nie je vylúčené uzatvoriť aj niekoľko pracovných pomerov súčasne u viacerých
zamestnávateľov, avšak zákon kladie limity na pracovný čas, ktorý v súčte u všetkých zamestnávateľov
nesmie prekročiť 48 hodín týždenne vrátane nadčasov (§ 85 ods. 6 Zákonníka práce). Z pracovnej
zmluvy, ktorú údajne mal žalobca uzatvoriť so žalovaným, vyplýva, že pracovný čas bol dohodnutý na

40 hodín týždenne, rovnako ako u paralelného zamestnávateľa. Táto skutočnosť podporuje tvrdenia
žalovaného o tom, že medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer nikdy nevznikol. Vzhľadom na
pracovnú pozíciu – vodič kamiónu - je nepredstaviteľné, ako by žalovaný mohol vykonávať prácu
vodiča pre zamestnávateľa so sídlom v Bratislave v rozsahu 40 hodín týždenne a zároveň pracovať 40
hodín týždenne ako vodič kamiónu pre zamestnávateľa so sídlom v Piešťanoch, na dvoch odlišných

kamiónoch.

22. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal založenie a vznik pracovného
pomeru medzi ním a žalovaným, a teda vo vzťahu k žalovanému nikdy nemal postavenie zamestnanca,
čo je základným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu mzdy. Preto súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Vzhľadom na to, že žalovaný mal v konaní plný úspech, patrí mu náhrada trov konania v celom

rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.