Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122491099
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6122491099.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Kristína
Panasiuková, so sídlom Damborského 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 369 517, zastúpená: JUDr. Veronika
Uhlerová, advokátka, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 55 032 761, proti
žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Andrea

Kelemenová, advokátka, so sídlom Štúrova 1409/17, 949 01 Nitra, IČO: 42 122 422, o zaplatenie
sumy 300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
18Csp/16/2023-127 zo dňa 17. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 300 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne od 14.09.2022 do zaplatenia a to do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok). Po
právnej stránke rozhodnutie odôvodnil § 24 ods. 1, 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene

a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“), § 1 ods. 2, § 2 ods. 2, § 5, § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), § 724, § 730 ods.
1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na obsah
podanej žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa od žalovanej domáhala zaplatenia sumy vo výške 300 eur,

ktorá bola zo strany žalobkyne ako advokátky fakturovaná žalovanej ako odmena za poskytnuté právne
služby. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že je daná aktívna legitimácia žalobkyne na podanie žaloby. Súd prvej inštancie
považoval za preukázané, že žalobkyňou uplatnený nárok vyplýva zo záväzkovo právneho vzťahu
vzniknutého medzi stranami sporu založeného príkaznou zmluvou, ktorú strany sporu uzavreli v zmysle
§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd ustálil, že strany sporu uzatvorili ústnu zmluvu o poskytnutí

právnej pomoci v podobe príkaznej zmluvy podľa § 724 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že je
nesporné, že dňa 19.07.2022 sa uskutočnilo osobné stretnutie strán sporu, o tom, že medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu ústnej príkaznej zmluvy svedčí aj skutočnosť, keď následne zo strany žalovanej
boli žalobkyni odovzdané dokumenty, ktoré žalobkyňa naštudovala a vypracovala právne stanovisko.
Medzi stranami sporu prebiehala telefonická a emailová komunikácia. Uvedené podľa súdu nebolo
sporné. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť a poskytla žalovanej právnu pomoc a právne služby. Súd

prvej inštancie nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovanej, ktorá od momentu oslovenia žalobkyne
očakávala,žežalobkyňaakoadvokátkauskutočnísožalovanou(minimálne)prvotnúosobnúkonzultáciuaj bez nároku na akúkoľvek svoju odmenu. Žalovaná potvrdila, že za žalobkyňou prišla ohľadom
prevzatia právneho zastúpenia, nakoľko si hľadala nového právneho zástupcu. Vedela aký typ služieb
žalobkyňa poskytuje. V tomto smere súd poukázal na § 730 ods. 1 OZ, podľa ktorého je príkazca povinný

poskytnúťpríkazníkoviodmenuvtedy,akboladohodnutáalebojeobvyklá,najmävzhľadomnapovolanie
príkazníka. Zároveň súd považoval za všeobecne známe, že nie je možné dôvodne predpokladať pri
dohodnutej porade s advokátom v priestoroch advokátskej kancelárie, že služby budú poskytované
bezplatne.

2. Ďalej súd uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že so žalovanou mali dohodu v tom smere, že odmena
za dovtedy vykonané všetky úkony sú v sume 300 eur. Žalovaná popierala výšku odmeny uplatnenej
žalobkyňou. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná na osobnom stretnutí so žalobkyňou dňa 19.07.2022 pred
žalobkyňou otvorene uviedla, že svojmu v tom čase riadne splnomocnenému právnemu zástupcovi
nemieni uhradiť plnú sumu ním vyčíslenej odmeny za právne služby, nakoľko právnym zástupcom
uplatnenú čiastku považovala žalovaná podľa jej vlastného vyjadrenia za vysoko nadhodnotenú a

neadekvátnu. Žalobkyni žalovaná súčasne priamo na osobnom stretnutí dňa 19.07.2022 predložila na
nahliadnutie vyúčtovanie tejto odmeny v listinnej podobe. Žalovaná tieto skutočnosti nespochybnila a
preto súd vyhodnotil, že mala žalovaná vedomosť o výške odmeny za právne služby už pred poradou
so žalobkyňou. Aj keď neprišlo k uzatvoreniu Zmluvy o právnej pomoci medzi stranami sporu, je však
nesporné, že zo strany žalobkyni boli žalovanej poskytnuté právne služby a preto žalobkyňa má nárok

na ich zaplatenie. Žalobkyňa má nárok na uplatnenú odmenu vo výške 300 eur, a to na odmenu z titulu
poskytnutia právnych služieb žalovanej spočívajúcich v osobnej porade dňa 19.07.2022, v naštudovaní
listinnej a elektronickej dokumentácie týkajúcej sa právnej veci žalovanej dňa 20.07.2022, následné
dve telefonické konzultácie so žalovanou (boli potvrdené žalovanou). Z dokazovania je nesporné, že
žalobkyňa voči žalovanej si odmenu z titulu vypracovania právneho stanoviska neuplatňuje, uvedený

úkon nie je uplatnený samostatne. Odmena za vypracovanie právneho stanoviska bola zo strany
žalobkyne zahrnutá do odmeny za právne služby ako jeden z čiastkových úkonov. S poukazom
na dokazovanie bolo preukázané, že medzi stranami nebola dohoda o výške odmeny, či už ústna
ani písomná a preto sa subsidiárne použije vyhláška o advokátoch, pričom sa berie výška odmeny
s poukazom na advokátsku tarifu. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

poskytovanej v konaní, ktorého sa malo týkať právne zastupovanie žalovanej (t. j. o zaplatenie 232.122
eur s prísl.), predstavuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb sumu 884,69 eur. S poukazom na uvedené odmena vo výške 300 eur,
ktorú si žalobkyňa uplatnila je dôvodná, preukázaná, preto súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom
rozsahu. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, úrok z omeškania,

nakoľko žalovaná tým, že dlžnú sumu neuhradila v prospech žalobkyne v lehote splatnosti faktúry, t.j.
do 13.09.2022, dostala sa dňom nasledujúcim do omeškania s peňažným plnením. O trovách konania
súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov konania priznal v
plnej výške, pretože vo veci mala plný úspech, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na
ustanovenie § 257 CSP súd nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

3. Uvedený rozsudok v zákonnej lehote odvolaním napadla žalovaná, ktorá sa domáhala, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanej

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru žalovanej, žalobkyňa nemá nárok na
odmenu za poskytnutie právnych služieb. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 23. považuje
za zmätočné, pretože na jednej strane súd nezahrnul odmenu za vypracovanie právneho stanoviska
a na strane druhej zahrnul odmenu za jeho vypracovanie ako jeden z čiastkových úkonov. Z takéhoto
odôvodnenia nie je jednoznačné, či a v akom rozsahu je odmena za právne stanovisko súčasťou

fakturovanej sumy. Poukázala na to, že v žalovaná v písomnom odpore zo dňa 12.01.2023, ako
aj na pojednávaní dňa 27.06.2023 jednoznačne poprela, že by žiadala žalobkyňu o vypracovanie
písomného právneho stanoviska, alebo že by sa na jeho vypracovaní dohodli. Písomné stanovisko
vypracovala žalobkyňa na základe vlastného rozhodnutia, ako to bolo uvedené v čl. I Návrhu žalobkyne
na pokračovanie v konaní (č. l. 61) a dňa 22.07.2022.

4. K jednotlivým účtovaným právnym službám uviedla, že dňa 19.07.2022 sa účastníčky konania
prvý krát stretli. Na tomto stretnutí sa len dohodli, že žalovaná žalobkyni doručí s vecou súvisiacu
dokumentáciu. Ako uviedla žalovaná na poj. dňa 27.06.2023, nejednalo sa o poradu, na tomto stretnutížalovaná predniesla žalobkyni svoj problém a žalobkyňa si od žalovanej vyžiadala doklady. Nedošlo
teda k žiadnemu odbornému posúdeniu veci, alebo k prezentovaniu právneho stanoviska žalobkyňou.
Potvrdila to napokon aj PZ žalobkyne na poj. dňa 27.06.2023, keď uviedla, že na stretnutí došlo k

dohode, že žalovaná predloží žalobkyni ďalšiu dokumentáciu. Na tomto stretnutí rovnako nedošlo k
informovaniu zo strany žalobkyne o výške odmeny za poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci.
Je pravdou, že žalovaná predložila žalobkyni k nahliadnutiu vyúčtovanie odmeny za právne služby
predchádzajúceho právneho zástupcu, ako však žalovaná uviedla aj na pojednávaní dňa 27.06.2022 v
závere – jednalo sa o hodinovú odmenu, ktorú mala s advokátom dohodnutú. Toto jej tvrdenie nebolo

žalobkyňou spochybnené. O výške tarifnej odmeny v danej veci teda žalovaná nemala vedomosť.
Konštatovanie prvostupňového súdu v bode 23. rozsudku, že „Žalobkyni žalovaná súčasne priamo na
osobnom stretnutí dňa 19.07.2022 predložila na nahliadnutie vyúčtovanie tejto odmeny. Žalovaná tieto
skutočnosti nespochybnila a preto súd vyhodnotil, že mala žalovaná vedomosť o výške odmeny za
právne služby už pred poradou so žalobkyňou.“, považuje za nepodložené.

5. V ďalšej časti odvolania uviedla, že dĺžka a obsah účtovných telefonických konzultácií neboli zo
strany žalobkyne nijako preukázané. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na poj. dňa 27.06.2023
vyplýva, že minimálne dva telefonáty sa týkali obsahu návrhu textu Zmluvy o právnej pomoci, čo nie je
možné považovať za účtovateľný úkon právnej pomoci. Žalovaná sa o tarifnej hodnote úkonu právnej
pomoci dozvedela prvýkrát až z návrhu textu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorý žalobkyňa

zaslala žalovanej mailom dňa 26.07.2022. V konečnom dôsledku k uzavretiu Zmluvy nedošlo. Uviedla,
že žalobkyňa si uplatňuje nárok na úhradu úkonov právnej pomoci, ktoré boli realizované pred zaslaním
Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, t. j. pred 26.07.2022, a teda v čase, kedy žalovaná o tarifnej
hodnote úkonu právnej pomoci nebola žalobkyňou informovaná a nemala o hodnote úkonu vedomosť
ani z predchádzajúceho právneho posúdenia. V tejto súvislosti poukázala na znenie § 18 ods. 4 Zákona

o advokácii.

6. Žalovaná konštatovala, že neuzavrela so žalobkyňou zmluvu o právnej pomoci, nesplnomocnila
ju k zastupovaniu, zo strany žalobkyne nebola žalovanej pred uskutočnením úkonov právnej pomoci
poskytnutá informácia o tarifnej hodnote úkonov.

7. V ďalšej časti odvolania namietala, že tým, že súd neakceptoval jej žiadosť o odročenie pojednávania
dňa 17.10.2023 a pojednával v jej neprítomnosti, odňal jej možnosť konať pred súdom. Žalovaná
v tom čase bola na dlhodobej PN od 28/2022m zdravotné problémy mala už aj v čase konania prvého
pojednávania dňa 27.06.2023. Nakoľko dňa 17.10.2023 trpela problémami s tráviacim a zažívacím

traktom, nebola jej osobná účasť na pojednávaní možná.

8. Tiež poukázala na rozhodnutie PSAK z 15.10.2010 sp. zn. P-35/2010:2099/2009, podľa ktorého:
„Advokát, ktorý do vyúčtovania odmeny za právne zastupovanie zahrnie a vyúčtuje aj úkony označené
ako konzultácia, návšteva či doplnenie údajov a dokladov, teda úkony ktorých vyúčtovanie nemá oporu

v platnom právnom poriadku bez toho, aby s klientom uzavrela osobitnú dohodu o odmene, v ktorej by s
klientom dohodol odmenu aj za takéto úkony, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1/
zákona o advokácii, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti uložené mu v § 18 ods. 2/ zákona o
advokácii a §1 ods. 2/ vyhl. Č. 655/2004 Z.z.“. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobkyňa si nárokuje
odmenu za telefonické konzultácie a naštudovanie spisu, ktoré nie sú uvedené v § 13a Vyhlášky, pričom

k účtovaniu ju neoprávňuje ani žiadna osobitná dohoda o odmene, ktorú by mala so žalovanou uzavretú.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že z odvolania žalovanej nevyplýva žiaden
zákonný odvolací dôvod definovaný v § 365 CSP. Preto odvolanie žalovanej podľa jeho názoru
neobsahuje základné náležitosti odvolania podľa § 363 CSP. Nevymedzenie konkrétneho odvolacieho

dôvodu predstavuje zároveň prekážku aj z hľadiska prieskumných možností odvolacieho súdu, keďže
podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolacími dôvodmi odvolací súd viazaný, a preto by malo byť odmietnuté.
V súvislosti s tvrdením žalovanej, že v konaní pred súdom prvej inštancie poprela, že by žalobkyňu
žiadala o vypracovanie právneho stanoviska resp. že by sa na takomto postupe dohodli, poukázala
na listinné dôkazy, ktoré boli z jej strany doručené prvoinštančnému súdu, a to na kópiu SMS správy

odoslanej žalovanej dňa 21.07.2022, ako ja na kópiu emailu zo dňa 22.07.2022. Ich obsahom bolo
preukázané, že o zámere spracovať po naštudovaní dodaných podkladov písomný výstup vo forme
stanoviska, bola žalovaná zo strany žalobkyne zrozumiteľným spôsobom informovaná. Takto navrhnutý
postup žalovaná v rámci následnej písomnej ani ústnej komunikácie so žalobkyňou nenamietala a nažiadnom mieste žalobkyni neoznámila, že si spracovanie stanoviska neželá. Zdôraznila, že potreba
vypracovania stanoviska vyvstala zo zistenej zložitosti právnej veci žalovanej, avšak si žalobkyňa
odmenu za tento úkon neuplatnila samostatne ako odmenu za úkon právnej služby podľa § 13a ods.

1 písm. f) Vyhlášky. V napadnutom rozhodnutí vyhodnotil prvoinštančný súd túto okolnosť presne
a korektne. Námietky žalovanej, že nedisponovala informáciou o tom, že žalobkyňa si voči nej bude
za poskytnuté právne služby uplatňovať odmenu vo výške 300 eur, nie sú na mieste Pokiaľ totiž
žalovaná v rámci podaného odvolanie opätovne potvrdila, že ona sama žalobkyni na stretnutí dňa
19.07.2022 predložila na nahliadnutie vyúčtovanie odmeny za právne služby od iného advokáta,

potom platí, že o výške odmeny za právne služby týkajúce sa zastupovania v danej veci žalovaná
jednoznačne vedomosť mať musela a mala, a to dokonca ešte predtým ako vôbec začala viesť
komunikáciu so žalobkyňou. Advokát, ktoré predmetné vyúčtovanie žalovanej poskytol, zastupoval
žalovanúvtejistejprávnejveci.Žalobkyňasivočižalovanejneuplatnilacelútarifnúodmenu,aleuplatnila
si iba jej symbolickú časť. Vyjadrenie žalovanej o údajnej nevedomosti o výške tarifnej odmeny vníma
ako bezvýznamné. Žalovaná sa o výške tarifnej odmeny nedozvedela prvýkrát až z návrhu Zmluvy

o poskytovaní právnych služieb, keďže táto informácia vyplývala už z textu právneho stanoviska, ktoré
žalovaná obdŕžala ešte pred doručením návrhu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb dňa 22.07.2022.
Žalobkyňa je však toho názoru, že odmena vo výške 300 eur bola žalovanej fakturovaná z dôvodu, že
samotná žalovaná v rámci telefonickej konzultácie týkajúcej sa obsahu zmluvy o poskytovaní právnych
služiebapelovalanato,abysuma300eurbolavrámcibudúcejspoluprácestrándohodnutáakozmluvná

odmena za jeden úkon právnej služby. Túto skutočnosť žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie
nespochybnila. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že odmena 300 eur pokrýva
odmenu z titulu poskytnutia právnych služieb žalovanej spočívajúcich v osobnej porade dňa 19.07.2022,
v naštudovaní listinnej a elektronickej dokumentácie týkajúcej sa právnej veci žalovanej dňa 20.07.2022
a v následných dvoch telefonických konzultáciách so žalovanou. Nepravdivosť tvrdenia žalovanej, že

dva telefonáty sa týkali obsahu návrhu zmluvy o právnej pomoci, je preukázaná vyjadrením samotnej
žalovanej na pojednávaní dňa 27.06.2023, v rámci ktorého žalovaná uviedla: „bol aj druhý telefonický
rozhovor, preberali sa nejaké námietky k vyjadreniu.“

10. K námietke žalovanej, že súd tým, že na pojednávaní dňa 17.10.2023 konal v jej neprítomnosti,

bola jej odňatá možnosť konať pred súdom uviedla, že súd sa rozhodol pojednávať v neprítomnosti
žalovanej až po tom, čo žalovaná súdu po niekoľkýkrát bezprostredne pred nariadeným termínom
pojednávania zaslala žiadosť o jeho odročenie, ktorú zakaždým odôvodnila rovnakými zdravotnými
prekážkami. Žalobkyňa nevidí dôvod, aby obštrukčné konanie žalovanej bolo pripisované na ujmu
súdu prvej inštancie. Na predmetnom pojednávaní nedošlo k vykonávaniu dôkazov, ale jednalo sa

o posledná pojednávanie, obsahom ktorého bol iba prednes záverečných návrhov. S ohľadom na
uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol, resp. aby napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu prvostupňového ako
aj odvolacieho konania.

11. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že odvolanie žalovanej obsahuje všetky zákonom určené
náležitosti, dôvody podania odvolania sú podrobne rozpísané v bodoch 1. až 4. V závere textu je
uvedený navrhovaný spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Je preto toho názoru, že nie je daný
zákonný dôvod pre odmietnutie odvolania. Ďalej uviedla, že o výške tarifnej odmeny v danej veci nemala
žalovaná vedomosť a pred začatím úkonu nebola žalobkyňou o výške odmeny za úkon právnej služby

informovaná tak, ako to upravuje § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že
žalovanú pred začatím úkonu informovala o výške odmeny. Žalobkyňa v súvislosti s touto informačnou
povinnosťou advokáta odkázala len na žalovanou predložené vyúčtovanie dohodnutej hodinovej
odmeny iného advokáta, čo nie je splnením informačnej povinnosti advokátka podľa § 18 ods. 4 Zákona
o advokácii.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasledujúce CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom,

14. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia

je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to,
aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré
zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

8. Rozhodujúc o odvolaní žalovanej v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy,
keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR

z 03.12.2015, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov, vysvetľujúcich právny záver súdu
v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

9. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie sumy 300 eur s príslušenstvom, ktorú žalobkyňa žiadala
od žalovanej titulom neuhradenej odmeny za poskytnutie právnych služieb.

10. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nárok
žalobkyne vyplýva zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu založeného

príkaznou zmluvou, ktorú strany sporu uzavreli v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie ustálil, že strany sporu uzatvorili ústnu zmluvu o poskytnutí právnej pomoci v podobe
príkaznej zmluvy podľa § 724 OZ (bod 21. rozsudku). V ďalšej časti (bod 23. rozsudku) súd uviedol,
že aj keď neprišlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi stranami sporu, je
nesporné, že zo strany žalobkyne boli žalovanej poskytnuté právne služby, a preto žalobkyňa má

nárok na ich zaplatenie. Žalobkyňa má podľa súdu nárok na odmenu z titulu poskytnutia právnych
služieb žalovanej spočívajúcich v osobnej porade dňa 19.07.2022, v naštudovaní listinnej a elektronickej
dokumentácie týkajúcej sa právnej veci žalovanej dňa 20.07.2022, následné dve telefonické konzultácie
so žalovanou. Žalobkyňa si odmenu za vypracovanie právneho stanoviska samostatne neuplatnila,
avšak bola zahrnutá do odmeny za správne služby ako jeden z čiastkových úkonov. Medzi stranami

nebola dohoda o výške odmeny, či už ústna ani písomná, a preto sa subsidiárne použije vyhláška
o advokátoch.11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že došlo k ústnemu
uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci vo forme príkaznej zmluvy a na druhej strane súd
konštatuje, že neprišlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Takéto odôvodnenie

rozhodnutia odvolací súd považuje za zmätočné.

12. Aj keď jej pravdou, že príkazná zmluva pre svoj vznik nevyžaduje písomnú formu, je potrebné, aby
spĺňala podstatné náležitosti. Podstatnou časťou zmluvy je, aby v nej bola vymedzená vec (záležitosti),
resp. činnosť, ktorú má príkazník pre príkazcu vykonať.

13. Z vykonaného dokazovania zatiaľ odvolací súd nepovažuje za preukázané, že by medzi sporovými
stranami k takémuto konsenzu došlo, teda nebolo preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli na
konkrétnej činnosti, ktorú má žalobkyňa pre žalovanú vykonať. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa
19.07.2022 došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy – poskytnúť žalovanej právne poradenstvo, čo však
žalovaná v odvolaní popiera a uvádza, že na tomto stretnutí sa len dohodli, že žalovaná doručí

žalobkyni s vecou súvisiacu dokumentáciu, pričom žalovaná žalobkyni predniesla svoj problém. Ak
nebolo preukázané uzatvorenie príkaznej zmluvy medzi sporovými stranami, potom odvolací súd závery
súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa má nárok na odmenu za poskytnuté právne služby považuje za
predčasné. Odvolací súd je tiež toho názoru, že pokiaľ sa preukáže, že k uzatvoreniu príkaznej došlo,
bude predmetom dokazovania aj skutočnosť, či vypracovanie písomného stanoviska bolo predmetom

príkaznej zmluvy a či má byť ako jeden z čiastkových úkonov zahrnutý do odmeny.

14. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s argumentáciou súdu, že žalovaná o výške odmeny za právne
služby vedela pred prvou poradou so žalobkyňou. Pokiaľ aj žalovaná predložila žalobkyni na prvom
stretnutí vyúčtovanie jej predchádzajúceho právneho zástupcu, nemožno to stotožňovať s informačnou

povinnosťou podľa § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. Podľa tohto ustanovenia je advokát povinný
klienta o výške odmeny za jeden úkon právnej služby informovať na začiatku zastupovania pred
vykonaním prvého úkonu (pozri napr. Rozhodnutie IX. disc. senátu SAK z 12. decembra 2013, sp. zn. DS
IX.-49/12:4906/2011). To znamená, že v danej veci práve žalobkyňa bola povinná žalovanej poskytnúť
informáciu o výške odmeny za ten ktorý úkon právnej služby, pretože v opačnom prípade, teda v prípade

neposkytnutia tejto informácie, nemá nárok na odmenu za vykonané služby.

15. Na základe uvedených skutočností bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne vo veci rozhodnúť,
pričom sa bude musieť súd prvej inštancie vysporiadať, vzhľadom na námietky žalovanej uvedené
v odvolaní, s tým, či žalobkyňa preukázala, že k uzavretiu príkaznej zmluvy došlo a či si voči žalovanej

splnila informačnú povinnosť vyplývajúcu z § 18 ods. 4 Zákona o advokácii.

16. Odvolací súd námietku žalovanej, že súd prvej inštancie na pojednávaní 17.10.2023 konal v jej
neprítomnosti, nepovažuje za relevantnú, pretože žalovaná opakovane ospravedlňovala svoju neúčasť
na pojednávaní zo zdravotných dôvodov (č. l. 86, 116, 121). Žalovaná žiadala pojednávanie zo dňa

17.10.2023odročiťzozdravotnýchdôvodov–práceneschopnosť(č.l.120).Súdžalovanúinformoval,že
jej žiadosti o odročenie pojednávania nemieni vyhovieť a poukázal na to, že v prípade pretrvávajúceho
nepriaznivého zdravotného stavu sa môže dať zastúpiť inou osobou (§ 183 ods. 2 CSP). Odvolací súd
vtomtoprípadenevzhliadoldôvody,prektorébybolomožnékonštatovaťporušenieprávanaspravodlivý
súdny proces a pojednávanie dňa 17.10.2023 sa uskutočnilo v súlade so zákonom v neprítomnosti

žalovanej. Žalovaná mala dlhotrvajúce zdravotné problémy, pričom § 183 ods. 2 CSP vyslovene
predpokladá, že v takejto situácii je možné vykonať pojednávanie v neprítomnosti strany s tým, že je
spravodlivé od strany požadovať, aby sa nechala v tomto prípade na pojednávaní zastúpiť inou osobou.

17. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov tohto
odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).