Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Csp/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202755
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202755.1

Uznesenie

Okresný súd Levice, v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. D. XXXX/X, XXX XX E.,
proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava,
IČO: 46 713 930, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 14Csp/45/2025 vedie konanie v spore žalobkyne:
A. A., X.X.XXXX, B. C. D. XXXX/X, E., proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o., ,
Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Žalobkyňa sa v písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Levice dňa 3.9.2025 domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. E., zdržať sa vykonávania dobrovoľnej dražby
a akýchkoľvek krokov smerujúcich k nej, zdržať sa vysielania odhadcov a iných osôb k žalobkyni, zdržať
sa vstupu na pozemok a akéhokoľvek obťažovania žalobkyne a jej maloletých detí. Svoj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

XXX, k. ú. E., kde býva spolu s dvomi maloletými deťmi. Na nehnuteľnosť bolo zapísané záložné právo v
prospech F. G. D., H., ktoré bolo následne postúpené na odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Levice,
sp. zn. 7Csp/34/2018-165, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoCsp/16/2020,
bola žaloba odporcu právoplatne zamietnutá. Súd konštatoval, že nárok odporcu je premlčaný a
zmluva bola posúdená ako spotrebiteľská. Podľa § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo
zaniká, ak zanikne zabezpečená pohľadávka. Keďže súd konštatoval premlčanie a nevymáhateľnosť

pohľadávky, záložné právo zaniklo ex lege. Napriek tomu odporca pokračuje v nátlaku a nezákonných
krokoch: XX.XX.XXXX navrhovateľke doručil list so žiadosťou o súčinnosť pri spisovaní nehnuteľnosti,
XX.XX.XXXX navrhovateľke doručil dali: list, v ktorom opätovne tvrdí, že má právo na výkon záložného
práva a obhliadku, aj keď je pohľadávka premlčaná. V ten istý deň (XX.XX.XXXX) vyslal na adresu
navrhovateľky odhadcu, ktorý sa riadne nepredstavil, požadoval vstup do domu a navrhovateľke sa
vyhrážal, že to bude ľutovať, ak ho nepustí. Takéto konanie je neoprávnené, nezákonné a ohrozuje

vlastnícke práva navrhovateľky a najmä právo jej maloletých detí na bývanie a rodinný život. Ak by súd
nezasiahol, hrozí navrhovateľke a jej maloletým deťom nenahraditeľná ujma v podobe straty domova
a vážneho narušenia rodinného života. Poukázala na čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1, podľa Ústavy SR
má každý právo na ochranu ľudskej dôstojnosti a vlastníckeho práva. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa je potrebné prihliadať na najlepší záujem detí.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa X.X.XXXX a prílohami,
ktoré k nemu boli pripojené, t.j. list adresovaný žalobkyni žalovaným zo dňa XX.X.XXXX, list adresovanýžalobkyni žalovaným zo dňa X.X.XXXX, tlačivo s hlavičkou žalovaného nazvané „Žiadosť o oznámenie
všetkých skutočností viaznucich na predmete dražby“, vyhlásenie žalobkyne zo dňa X.X.XXXX,
fotokópia rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 7Csp/34/2018-165 zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópia

rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoCsp/16/2020-237 zo dňa XX.XX.XXXX a tiež fotokópia
doložky právoplatnosti tohto rozsudku KS NR.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP je výnimočným inštitútom, ktorého zmyslom je
rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu. Tento okamžitý zásah súdu musí

byť odôvodnený nevyhnutnou potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že hrozí
nebezpečenstvo vzniku škody či inej nenapraviteľnej ujmy. Predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne
pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.

11. Právna teória a prax determinovala rámec požiadaviek, ktoré súd pred nariadením neodkladného
opatrenia skúma a hodnotí, a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na
súdnu ochranu. Ide o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. Z tohto
aspektu možno konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy,
ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si

vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný a nenapraviteľný stav, e) právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, teda ujma

povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá
strana (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
(§ 324 ods. 3 CSP).

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vo všeobecnosti prevláda požiadavka rýchlosti nad

požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej
ochrany (§ 328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred
vydaním rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje
sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného

hľadiskajetedazásadnýmdeterminantomprerozhodnutiesúduobsahsamotnéhonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia,
z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti,z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia aspoň
osvedčené, pričom samotná miera osvedčenia závisí od konkrétneho prípadu. Je však nevyhnutné, aby
boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Táto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej by absencia
predbežnej úpravy pomerov až do času rozhodnutia in merito, (resp. po riadne vykonanom dokazovaní)
mohla svojou potrebou dodržania všetkých (vrátane procesných) postupov v konaní vo veci, viesť až
k neodvrátiteľnej ujme na právom chránených záujmoch strán sporu.

13. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie ohrozeného práva a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

14. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej, keďže z návrhu vyplýva, že konanie vo
veci samej doposiaľ začaté nebolo.

15. Súd skúmal, či žalobkyňa tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčila, že prípadným nariadením neodkladného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť
účel ochrany poskytovanej súdom, teda či je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Súd
pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že

súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcov bez hodnoverného osvedčenia
skutočností,ktorébyumožniliprijaťzáveropravdepodobnostinároku,ktorémusamáposkytnúťochrana
a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Je na žalobcovi, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
hodnoverne opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného

opatrenia a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil existenciu trvania nároku, ktorému žalobca navrhuje
poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Osvedčiť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia
je povinný žalobca v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a označených relevantných dôkazov s ich
predložením, okrem tých, ktoré nemôže žalobca predložiť bez vlastnej viny.

16. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedenými žalobkyňou, s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu, z listinami, ktoré si súd
zabezpečil v súlade s § 185 ods. 2 a ods. 3 CSP ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisu dospel
súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

17. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou ako aj zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn.
16C/83/2022malsúdzaosvedčené,žežalobkyňajevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostizapísanejnaLV
č. XXX, k. ú. E., pričom žalobkyňa ako dlžník a právny predchodca žalovaného (F. G. D., H.) ako veriteľ,
uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o F. I. úvere č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý účelový spotrebný úver zabezpečený záložným právom, predmetom ktorého zálohu boli

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa ako dlžník a právny predchodca žalovaného (F. G. D.,
H.) ako veriteľ uzavreli dňa XX.XX.XXXX aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou
sa zabezpečovala pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o F. I. úvere č. XXX/XXXX/XXXX, a to zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, vedeného pre katastrálne územie E.,
okres E., obec E. vo vlastníctve žalobkyne v podiele X/X, a to pokiaľ ide o I. J. so súpisným číslom

XXXX postavený na parcele registra „K.“ parc. č. XXX vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, parcely
registra „K.“ a to parc. č. XXX – L. M. H. N. o výmere XXX m2, parc. č. XXX – L. M. H. N. o výmere XX
m2 a parc. č. XXX – L. o výmere XXX m2. Záložné právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod
O./XXXX dňa XX.XX.XXXX pod položkou výkazu zmien XXXX/XX.18. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 16C/83/2022 ďalej vyplýva, že rozsudkom č.k.
16C/83/2022–284 zo dňa XX.X.XXXX bola zamietnutá žaloba žalobkyne A. A., nar. X.X.XXXX proti

žalovanému DPS financial consulting, s.r.o., Tomášikova 17, Trnava, IČO: 46713930, pričom sa jednalo
o žalobu o určenie neexistencie záložného práva a o určenie nevykonateľnosti záložného práva. Tento
prvostupňový rozsudok Okresného súdu Levice bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č.k. 12Co/16/2024-392 zo dňa XX.X.XXXX. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
Prvostupňový súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že: „V zmysle vyššie uvedených skutočností tak dospel

súd k záveru, že sporné záložné právo premlčané nie je, premlčacia doba záložného práva pre rôzne
prekážky od XX.XX.XXXX spočíva, v dôsledku čoho je tak žaloba žalobkyne aj v tejto časti nedôvodná.“.

19. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 16C/83/2022 taktiež vyplýva, že uznesením
č.k. 16C/83/2022–22 zo dňa X.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
12Co/40/2023-102 zo dňa XX.X.XXXX (právoplatné XX.X.XXXX) bolo nariadené neodkladné opatrenie,

ktorým súd žalovanému (DPS financial consulting, s.r.o.) uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností vedených Okresným úradom E., katastrálny odbor,
na LV č. XXX pre katastrálne územie E., obec E., okres E., a to parcely reg. „K.“, parcela č. XXX
– L. M. H. N. o výmere XXX m2, parcely reg. „K.“, parcela č. XXX – L. M. H. N. o výmere XX m2,
parcely reg. „K.“, parcela č. XXX – L. o výmere XXX m2, a stavby – I. J. so súpisným č. XXXX,

nachádzajúceho sa na parcele reg. „K.“, parcela č. XXX – L. M. H. N. o výmere XXX m2, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn.: 16C/83/2022. Vo zvyšnej časti súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Predmetné neodkladné opatrenie bolo zrušené
rozsudkom č.k. 16C/83/2022–284 zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
12Co/16/2024-392 zo dňa XX.X.XXXX (právoplatné XX.X.XXXX).

20. Dňom XX.XX.XXXX adresovala dražobná spoločnosť J. J., D.. D. I. žalobkyni výzvu na poskytnutie
súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby. Z odpovedi dražobnej spoločnosti zo dňa
XX.XX.XXXX na list žalobkyne, v ktorom sa žalobkyňa vyjadrila k výzve na poskytnutie súčinnosti zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že dražobná spoločnosť poukázala vo vyjadrení na list žalobkyne na skutočnosť,

že rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 16C/83/2022–284 zo dňa XX.X.XXXX bola žaloba žalobkyne
ourčenieneexistenciezáložnéhoprávaaourčeniejehonevykonateľnostizamietnutá,pričompredmetný
rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/16/2024-392 zo dňa XX.X.XXXX.
Dražobná spoločnosť ďalej uviedla, že okresný súd v rozhodnutí jasne uviedol, že záložné právo nie
je premlčané a je možné ho vykonať, preto budú v dražobnom procese pokračovať a s poukazom na

povinnosť záložného dlžníka poskytnúť súčinnosť podľa § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. opätovne
žiadali žalobkyňu o poskytnutie potrebnej súčinnosti.

21. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre okres E., obec E., katastrálne územie E. vyplýva,
že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele X/X nehnuteľností evidovaných na predmetnom liste

vlastníctva, a to stavby I. J. so súpisným číslom XXXX postavený na parcele registra „K.“ parc. č. XXX
a pozemkov parcely registra „K.“ a to parc. č. XXX – L. M. H. N. o výmere XXX m2, parc. č. XXX – L. M.
H. N. o výmere XX m2 a parc. č. XXX – L. o výmere XXX m2 (ďalej aj len ako „sporné nehnuteľnosti“). Na
predmetnom liste vlastníctva je zapísaná poznámka: M./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva predajom podľa § 151l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov, pre záložného veriteľa: DPS financial consulting, s.r.o., Trnava, IČO 46713930
(predtým: F. G. D., H., G., P. XXXXXXXX, zmena na základe L./XXXX, Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.X.XXXX), vo vlastníctve A. A. (XX.XX.XXXX) v X/X podiele na K. A. M. XXX, XXX, XXX
a stavba na p.č. XXX - sč. XXXX I. J.. - O..XXXX/XXXX, - O.. XXXX/XXXX, O.. XXXX/XXXX ako aj
poznámka M./XXXX zo dňa XX.X.XXXX - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva M. J. D., D.,

A., P.: XX XXX XXX v zmysle ustanovenia § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
pre záložného veriteľa F. G. D., H., G., P.: XX XXX XXX na pozemky registra K. p.č. XXX, XXX, XXX a
stavba: I. J. s.č. XXXX na p.č. XXX vo vlastníctve A. A. I. Q., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X.- O.. XXX/
XXXX, O.. XXXX/XXXX. Z predmetného listu vlastníctva ďalej vyplýva, že v časti K.: R. je okrem iného
vyznačená ťarcha: O./XXXX zmluva o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX v prospech DPS

financial consulting, s.r.o., IČO: 46713930 (predtým: F. G. D., zmena na základe L., Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX) H.. G. P.: XXXXXXXX na stavbu: I. J. sč. XXXX na K. A. XXX a na
pozemky: XXX, XXX, XXX. -O.. XXXX/XX., - O..XXXX/XXXX, O.. XXXX/XXXX, XXXX/XXXX. Plomba
na list vlastníctva vyznačená na základe L./XXXX (Listina o zániku záložného práva ...), o ktorej súdzistil (v telefonickom rozhovore so zamestnankyňou Okresného úradu E., katastrálny odbor, ktorý sa
uskutočnil dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod.), že návrh na výmaz záložného práva podala žalobkyňa
dňa X.X.XXXX, pričom ako listinu preukazujúcu zánik záložného práva predložila správnemu orgánu

rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 7Csp/34/2018-165 zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudok Krajského
súdu v Nitre č.k. 25CoCsp/16/2020-237 zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetné konanie nie je ukončené,
navrhovateľka (žalobkyňa) bola vyzvaná na opravu návrhu.

22. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či rozhodnutiu o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia v tomto konaní (návrh podaný dňa 3.9.2025) nebráni prekážka rozsúdenej veci (res iudicata),
a to najmä s poukazom na obsah uznesenia Okresného súdu Levice č.k. 16C/83/2022–22 zo dňa
X.XX.XXXX, ktorým súd žalovanému (DPS financial consulting, s.r.o.) uložil povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 16C/83/2022. Vo zvyšnej časti súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Skúmaním návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16C/83/2022 súd zistil, že táto
navrhla, aby súd uložil žalovanému (DPS financial consulting, s.r.o.) povinnosť „zdržať sa realizácie
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti na LV č. XXX a to I. J., súpisné číslo
XXXX na parcele XXX a parcely č. XXX- XXX C., S. XXX- XX C. H. S. XXX- XXX C., katastrálne územie
E., obec E., katastrálny úrad E., ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností

a zasahovania do užívacích práv žalobcu.“ Z petitu návrhu v tomto konaní vyplýva, že žalobkyňa
sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému „zdržať sa výkonu
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXX,k.ú.E.,zdržaťsavykonávaniadobrovoľnej
dražby a akýchkoľvek krokov smerujúcich k nej, zdržať sa vysielania odhadcov a iných osôb k žalobkyni,
zdržať sa vstupu na pozemok a akéhokoľvek obťažovania žalobkyne a jej maloletých detí“.

23. Po posúdení obsahu oboch návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že tieto sa
síce zhodujú v istých častiach: strany sporu v konaní sp. zn. 16C/83/2022 a sp. zn. 14Csp/45/2025 sú
totožné, taktiež sú totožné skutkové tvrdenia žalobkyne (tvrdenie, že záložné právo je premlčané), časti
petitov sú totožné (zdržanie sa výkonu záložného práva a zdržať sa vykonávania dobrovoľnej dražby).

V návrhu podanom dňa 3.9.2025 však žiada žalobkyňa i „zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich
k dobrovoľnej dražby, zdržať sa vysielania odhadcov a iných osôb k žalobkyni, zdržať sa vstupu na
pozemok a akéhokoľvek obťažovania žalobkyne a jej maloletých detí“. Z daného vyplýva, že i napriek
skutočnosti, že strany sporu v konaní sp. zn. 16C/83/2022 a sp. zn. 14Csp/45/2025 sú totožné, taktiež
sú totožné skutkové tvrdenia žalobkyne (tvrdenie, že záložné právo je premlčané), no nie sú totožné

petity týchto návrhov, a preto v konečnom dôsledku mal súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podaný dňa 3.9.2025 k sp. zn. 14Csp/45/2025 nie je totožným s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný k sp. zn. 16C/83/2022, a preto tu nejde o prekážku veci rozsúdenej
(res iudicata).

24. Následne súd pristúpil k posúdeniu, či žalobkyňa tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčila danosť práva, resp. dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. že prípadným nariadením
neodkladného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom.
Žalobkyňa odôvodnila potrebu nariadenia ňou navrhovaného neodkladného opatrenia skutkovým

tvrdením, že záložné právo na nehnuteľnostiach v jej vlastníctve bolo premlčané, čo súd vo svetle
poznatkov vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 16C/83/2022–284 zo dňa XX.X.XXXX
(v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/16/2024-392 zo dňa XX.X.XXXX)
nepovažuje za opodstatnený dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože otázka premlčania
predmetného záložného práva bola právoplatne vyriešenou práve rozsudkom Okresného súdu Levice

č.k. 16C/83/2022–284 zo dňa XX.X.XXXX (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
12Co/16/2024-392 zo dňa XX.X.XXXX), ktorými bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby, ktorou sa
žalobkyňa o určenie neexistencie záložného práva a o určenie nevykonateľnosti záložného práva
zriadenéhonaspornýchnehnuteľnostiachtak,žezáložnéprávožalovanéhoniejepremlčanéajemožné
ho vykonať.

25. Stručné konštatovanie žalobkyne, že dostatočne odôvodnila naliehavosť právneho záujmu na
nariadenie neodkladného opatrenia bez osvedčenia základných zákonných predpokladov pre vydanie
neodkladnéhoopatrenianiejepostačujúcepreprijatiezáveruodôvodnostipodanéhonávrhu.Žalobkyňasíce osvedčila existenciu právnych vzťahov strán sporu súvisiacich s nehnuteľnosťami, ktoré sú
predmetom záložného práva, keď mal súd za osvedčené, že žalovaný ako navrhovateľ dražby realizuje
úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne a to na základe

výzvy adresovanej žalobkyni zo strany dražobnej spoločnosti na poskytnutie súčinnosti a umožnenia
ohodnotenia predmetu dražby avšak neosvedčila, že by bol žalovaný obmedzený vo výkone záložného
práva súdnym rozhodnutím, resp. že by bolo záložné právo premlčané. Práve naopak, súd mal
bez rozumných pochybností za osvedčené, že jediná a nosná argumentácia žalobkyne o premlčaní
záložného práva, ktorou odôvodňuje potrebu vydania neodkladného opatrenia, nie je pravdivá, nakoľko

Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 16C/83/2022–284 zo dňa XX.X.XXXX (v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/16/2024-392 zo dňa XX.X.XXXX) právoplatne rozhodol o tom, že
záložné právo na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, pre katastrálne územie E., nie je premlčaným.

26. Súd mal za osvedčené, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom zálohu na
dobrovoľnej dražbe podľa ZoDD, avšak výkonom záložného práva žalovaný sleduje legitímny cieľ

uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Súd poukazuje
na znesenie Ústavného súdu z 24. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval
súlad § 7 ods. 2 ZoDD s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uviedol, že podstatou dobrovoľnej
dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka vec s dražobníkom o dražbe určitého

predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky
zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou
prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorý
pritom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom

regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým
záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Vychádzajúc
tak z právneho názoru Ústavného súdu SR je záložný veriteľ oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci, pričom vlastníkovi veci patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba

o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje.
Súd tak konštatuje, že žalovaný ako záložný veriteľ postupuje v súlade s Občianskym zákonníkom,
ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so
zákonom o dobrovoľných dražbách. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vzniklo

na zmluvnom základe a povinnosť žalobkyne ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená
v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako dlžník a právny predchodca
žalovaného (F. G. D., H.) ako veriteľ uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti, ktorou sa zabezpečovala pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o F. I. úvere č. XXX/
XXXX/XXXX, a to zriadením záložného práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa netvrdila, že by

túto zmluvu neuzatvorila slobodne a vážne, resp., že by nemala možnosť si uzavretie záložnej zmluvy
riadne premyslieť, prípadne sa poradiť s odborníkmi na danú problematiku, teda vedela, že na vlastných
nehnuteľnostiach dobrovoľne zriaďuje záložné právo v prospech predchodcu žalovaného. Žalobkyňa
ako osoba plne spôsobilá na právne úkony si musela byť pri uzatváraní záložnej zmluvy vedomá toho,
že ak dôjde k porušeniu povinností dlžníka zo Zmluvy o úvere, môžu byť nehnuteľnosti použité na

uspokojenie veriteľa, tak ako tomu nastalo v predmetnom prípade. Z uvedeného dôvodu žalovaný ako
záložný veriteľ pre výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe nepotrebuje,
aby jeho pohľadávka voči záložcovi, resp. dlžníkovi bola priznaná súdnym rozhodnutím, preto poukaz
žalobkyne na rozsudok Okresného súdu Levice, sp. zn. 7Csp/34/2018-165, potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoCsp/16/2020, ktorým bola žaloba žalovaného na plnenie zo zmluvy

o úvere zamietnutá z dôvodu jej premlčania za stavu, kedy právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Levice zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 16C/83/2022–284 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
12Co/16/2024-392 zo dňa XX.X.XXXX) súd zároveň právoplatne rozhodol o tom, že záložné právo na
sporných nehnuteľnostiach nie je premlčaným, je v danom prípade bez právneho významu.

27.Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,žežalobkyňarelevantneneosvedčila,žebybolžalovaný
obmedzený vo výkone záložného práva súdnym rozhodnutím ani nespochybnila oprávnenie žalovaného
začať s realizáciou dobrovoľnej dražby, čím neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán
konaniaonariadenieneodkladnéhoopatrenia.Zuvedenéhodôvodumásúdzato,žežalobkyňavnávrhusíce opísala skutkový stav a naznačila, že hrozí vznik ujmy, avšak nijakým spôsobom nezdôvodnila
ako konkrétne je ohrozené akékoľvek jej právo, ktoré by bolo treba naliehavo ochrániť nariadením
neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní vychádza z tvrdení žalobkyne a predložených dôkazov,

pričom nemôže suplovať vôľu strán sporu a zadovažovať si podklady, dôkazy. Súd tiež poukazuje na
skutočnosť, že žalobkyňa v podanom návrhu ani len nenaznačila, akú žalobu mieni podať pre ochranu
svojich práv a právom chránených záujmov.

28. Tvrdenia žalobkyne neboli dostatočne presvedčivými pre udelenie súdnej ochrany jej záujmom,

pretože ich nepodložila dostatočnými a relevantnými písomnými dôkazmi, a preto v tejto veci dôkazné
bremeno de minimis, t.j. preukázanie svojich tvrdení v nevyhnutnej miere pre nariadenie neodkladného
opatrenia súdom, s poukazom na to, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva riadne dokazovanie, ale iba skúma dôkazy, z ktorých vyplýva dostatočne
presvedčivo tvrdenia žalobkyne, ktoré by boli dostatočným základom pre udelenie súdnej ochrany ňou
deklarovaných záujmov a práv, žalobkyňa neuniesla. Súd mal za preukázané, že právny a faktický stav

medzi stranami sporu nevyžaduje okamžitú a bezodkladnú úpravu právnych pomerov.

29. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia
ani dôkazné bremeno pokiaľ ide o osvedčenie existencie zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého vydania sa podaným návrhom domáhala (skutočnosti základného

významu), čo viedlo súd k záveru o nutnosti tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietnuť. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobkyne a potreby bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi stranami sporu vyžadujúca okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia, nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

30. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

31. Súd zároveň uvádza, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP).

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom však k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu

podľa čl. 17 základných princípov CSP nepriznal a o výške náhrady trov konania už nie je potrebné
samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci s týka,

d) čo sa ním sleduje,e) podpis.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.