Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101069
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0723101069.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: KOVOTVARY SPIŠ, s.r.o., so sídlom Štefánikova 492/38, 053 04 Spišské
Podhradie, IČO: 44 789 815, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o.,
Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava – Staré Mesto, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/013641/2023-77 zo dňa 11.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 17.05.2023 domáhal povolenia obnovy konania podľa § 75 ods. 1 písm.
a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“). V návrhu uviedol, že Daňový úrad Prešov
vydal rozhodnutie č. 103346501/2022 zo dňa 13.12.2022, ktorým bola žalobcovi ako daňovému subjektu

vyrubená za zdaňovacie obdobie január 2015 daň vo výške 0 €. Podľa žalobcu počas konania došlo
k novému vykonaniu dôkazov a zisteniu skutočností dôležitých aj pre zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok
2014.Žalobcapoukázalnačasťodôvodneniatohtorozhodnutiastým,žejepodľanehopotrebnéobnoviť
konanie č. 100441540/2018 za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014, keďže skutočnosti a dôkazy,
ktoré vyšli najavo z rozhodnutia č. 103346501/2022 zo dňa 13.12.2022, sa priamo dotýkajú aj tohto
zdaňovacieho obdobia a majú vplyv na výšku vyrubenia daňovej povinnosti, na čo podľa žalobcu
už bolo poukazované v predchádzajúcom konaní, ale správca dane súvisiace dôkazy nevykonal

bez zavinenia žalobcu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn.1Sžfk/53/2020zodňa27.03.2023.Kzachovaniulehotypodľa§75ods.4Daňovéhoporiadkužalobca
uviedol, že o nových skutočnostiach, na ktoré poukazuje, sa dozvedel až po doručení rozhodnutia č.
103346501/2022 zo dňa 13.12.2022, ktoré mu bolo doručené 14.12.2022 a nadobudlo právoplatnosť
14.01.1023. Podľa žalobcu teda subjektívna 6-mesačná lehota bola zachovaná. Čo sa týka 3-ročnej
objektívnej lehoty, táto podľa žalobcu bola zachovaná tiež, a to preto, že v tejto veci prebiehalo konanie
na správnych súdoch v období od 27.08.2018 do 18.08.2022 a podľa žalobcu počas tejto doby lehota

spočívala s ohľadom na použitie extenzívneho výkladu § 71 Správneho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“), ktorý hovorí o spočívaní lehôt aj v rámci daňových vecí.
Žalobcaešteuviedol,žepokiaľbyajsprávcadaneargumentáciužalobcuozachovanílehotynepripúšťal,poukazuje na to, že toto podanie je možné pokladať aj za podnet, na základe ktorého je správca dane
povinný začať ex offo konanie o obnove konania v zmysle § 75 ods. 1 Daňového poriadku.

2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“)
rozhodnutím č. 101576419/2023 zo dňa 21.06.2023 konanie vo veci návrhu žalobcu na obnovu konania
proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 100441540/2018 zo dňa 23.02.2018 zastavilo podľa § 62
ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že rozhodnutie č.
100441540/2018 zo dňa 23.02.2018 bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky č. 101181414/2018 zo dňa 18.06.2018, ktoré sa stalo právoplatným dňa 22.06.2018. Následne
Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6S/73/2018 zo dňa 23.06.2020 správnu žalobu žalobcu
podanú dňa 22.08.2018, ktorou sa domáhal prieskumu uvedených rozhodnutí, zamietol, a následne
Najvyšší správny súd SR rozhodnutím sp. zn. 4Sfk/54/2021 zo dňa 24.05.2022 zamietol aj kasačnú
sťažnosť podanú žalobcom v danej veci (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR nadobudol
právoplatnosť dňa 01.07.2022). Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca zmeškal tzv.

objektívnu 3-ročnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku,
keďže návrh na obnovu konania podal dňa 17.05.2023. Keďže ide o lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani
odpustiť jej zmeškanie, došlo k obligatórnemu zastaveniu daňového konania podľa § 62 ods.1 písm. e)
Daňového poriadku. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiež uviedol, že ustanovenie § 71 ods. 1 SSP
nemožno extenzívne vykladať v takom zmysle, ako to vykladá žalobca, pretože toto ustanovenie sa týka

výlučne zániku práva vyrubiť daň (§ 69 Daňového poriadku) a nie iných lehôt uvedených v Daňovom
poriadku (v tomto prípade subjektívnej, resp. objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania).

3. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. MF/013641/2023 - 77 zo dňa

11.08.2023 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa potvrdil. Žalovaný sa stotožnil zo závermi prvostupňového rozhodnutia, že žalobca nedodržal
zákonnú objektívnu lehotu 3 rokov na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 75 ods. 4 Daňového
poriadku. Na predmetné konanie nebolo možné aplikovať § 71 ods.1 SSP, ktorý upravuje spočívanie
lehôt počas súdnych konaní upravujúcich zánik zodpovednosti, prípadne výkon rozhodnutia, ktoré

osobitné predpisy obmedzujú lehotami. Vo veciach daní ide o lehoty na zánik práva vyrubiť daň (§
69 Daňového poriadku), prekluzívna lehota na uloženie pokuty (§ 155 ods. 12 Daňového poriadku) a
prekluzívna lehota na vyrubenie úroku z omeškania (§ 156 ods. 8 Daňového poriadku). K námietke
žalobcu, že správca dane má podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku povinnosť začať daňové konanie aj
z úradnej moci, ak sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je možné konanie začať, pričom nie je viazaný

žiadnou lehotou, žalovaný uviedol, že Daňový poriadok nezmocňuje daňový subjekt na taký úkon, s
ktorým by boli spojené právne následky začatia konania na nariadenie obnovy konania, pretože by tým
dochádzalo k obchádzaniu zákona v súvislosti s dodržaním stanovených lehôt na obnovu konania.

Správna žaloba

4. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a
zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

5.Podľažalobcužalovanývykonalnesprávneprávneposúdenie,čímdošloknezákonnostinapadnutého

rozhodnutia. Nezákonnosť sa týka zachovania lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa
žalobcu o nových skutočnostiach, na ktoré poukazuje, sa dozvedel až po doručení rozhodnutia
Daňového úradu Prešov č. 103346501/2022 zo dňa 13.12.2022, ktoré mu bolo doručené 14.12.2022,
tedasubjektívna6-mesačnálehotabolazachovaná,čonerozporovalanižalovaný.Rozporsožalovaným
vyvoláva až zachovanie 3-ročnej objektívnej lehoty. Žalobca túto považoval za zachovanú tiež, a to

s odôvodnením, že vo veci, voči ktorej smeruje návrh na obnovu konania, prebiehalo konanie na
správnych súdoch v období od 21.08.2018 do 01.07.2022. Podľa názoru žalobcu počas tejto doby lehota
spočívala s ohľadom na použitie extenzívneho výkladu § 71 ods. 1 SSP. Aj zo samotnej praxe správcu
dane vyplýva, že § 71 ods. 1 SSP slúži aj na to, aby správca dane mohol pokračovať v konaní, ktoré
súvisí aj s úhradou dane, čo predstavuje aj tento prípad. Preto sa podľa žalobcu uvedené spočívanie

lehôt vzťahuje aj na lehoty týkajúce sa inštitútu obnovy konania. Žalobca uviedol, že nepopiera, že
zmyslom § 71 ods. 1 SSP je aj to, aby sa daňovému subjektu odopierala ochrana v podobe premlčania
jeho protiprávneho konania, za účelom uloženia sankcie alebo uhradenia dane. Naproti tomu ale podľa
žalobcu nie je dôvod, aby sa v prípade pochybenia zo strany správcu dane mala poskytovať ochranasprávcovi dane v podobe neprelomiteľnosti právoplatného rozhodnutia po uplynutí lehoty na obnovu
konaniaatýmpádomsataktozmarilamožnosťnápravy.Akbysapripustilo,že§71ods.1SSPprerušuje
ibaplynutietýchlehôt,ktoréumožňujúsankcionovaniedaňovýchsubjektov,znamenalobyto,žesprávca

dane vie zneužívať dĺžku súdneho konania (ako v minulosti daňový subjekt), aby sa vyhol zodpovednosti
za svoje pochybenie. Navyše ak o existencii pochybení svedčí tak rozhodnutie súdu ako aj samotného
správcu dane v obdobnej veci, je takýto postup diskriminačný voči daňovému subjektu. Nie je prípustné
v právnom štáte, aby bolo štátnemu orgánu umožnené takýmto spôsobom maskovať svoje nedostatky
a pochybenia na úkor občana.

6. Z explicitného znenia § 75 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že na konanie začaté z úradnej moci
správcom dane sa nevzťahuje premlčacia lehota. Toto ustanovenie jasne hovorí o návrhu a k jeho
podaniu v stanovej subjektívnej a objektívnej lehote, ale podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku poznáme
dva spôsoby obnovy konania, a to na návrh a z úradnej moci. Daňový poriadok neobsahuje ustanovenia,
ktorými by limitoval obnovu konania iniciovanú správcom dane z úradnej moci. O nových skutočnostiach

bol v tejto veci správca dane informovaný jednak návrhom podaným žalobcom, ale aj zo svojej vlastnej
činnosti, keďže vydal rozhodnutie č. 103346501/2022 zo dňa 13.12.2022, ktoré práve zakladá jeden
z dôvodov na obnovu konania v napádanej veci. Žalobca poukázal na zásadu oficiality, ktorá podľa neho
zaväzuje správcu dane k aktivite. To znamená, že ak to správcovi dane ukladá zákon, je povinný konať,
ak sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je potrebné iniciovať dané konanie, bez ohľadu na ukladanie

sankcie alebo dôvod na obnovu konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na § 75 ods. 4 a § 76 ods. 3 Daňového poriadku

stým,že predpokladomprepovolenieobnovykonania,okremzákonnýchdôvodov,jesplnenievčasnosti
podania návrhu v rámci zákonom ustanovenej subjektívnej a objektívnej lehoty. Zároveň obnovu konania
je možné povoliť alebo nariadiť len ak neuplynula prekluzívna lehota, v ktorej je možné daň vyrubiť.
Konanie, ktoré navrhoval žalobca obnoviť, bolo ukončené rozhodnutím, ktoré sa stalo právoplatným v
roku 2018 a návrh na obnovu konania žalobca podal vo februári 2023. Žalovaný zotrval na tom, že

žalobca nedodržal zákonnú lehotu troch rokov na podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa
§ 75 ods. 4 Daňového poriadku.

8. Ďalej žalovaný poukázal na § 71 ods. 1 SSP s tým, že spočívanie lehôt počas súdnych konaní sa
týka lehôt na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, ktoré osobitné predpisy obmedzujú

lehotami. Ak by tieto lehoty počas súdnych konaní uplynuli, v prípade zrušenia rozhodnutia správneho
orgánu a vrátenia veci na nové konanie by nemohlo byť v uvedenom prípade vydané nové rozhodnutie
v intenciách rozhodnutia správneho súdu, a to ani v prospech daňového subjektu. Vo veciach daní ide
o lehoty ustanovené Daňovým poriadkom v § 69 (zánik práva vyrubiť daň), § 155 ods. 12 (prekluzívna
lehota na uloženie pokuty) a § 156 ods. 8 (prekluzívna lehota na vyrubenie úroku z omeškania).

9. K námietke týkajúcej sa zásady oficiality žalovaný uviedol, že žalobca podal návrh na obnovu konania
a žalovaný v súlade so zákonom vyhodnotil podanie žalobcu podľa obsahu, pretože pri posudzovaní
návrhu žalobcu ani inak postupovať nemohol. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že správca dane
má v tomto prípade konať z úradnej moci, tak obnova konania je prísne formalizovaným inštitútom

mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorý neumožňuje taký extenzívny výklad v rámci jeho aplikácie
vo vzťahu k otázke začatia obnovy konania ako požaduje žalobca. Takýmto konaním by dochádzalo
k obchádzaniu zákona, a to v súvislosti s dodržaním zákonom stanovených lehôt pre podanie návrhu
na obnovu konania. Skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu nestotožnil, nemôže vo vzťahu k žalobcovi viesť k záveru o nesprávnej aplikácii ust. §

3 ods. 1 a 6 Daňového poriadku s následkom porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa
žalovaného bol jeho postup bol v súlade so zákonom, preto navrhol, aby správny súd správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

10. Podľa žalobcu žalovaný nereflektuje to, že došlo k pochybeniu správcu dane. Toto pochybenie
vyplývajednakzrozhodnutiaNajvyššiehosprávnehosúdu SR(sp.zn.lSžfk/53/2020zodňa27.02.2023)
ako aj z rozhodnutia správcu dane a tieto rozhodnutia boli uvedené aj v návrhu na obnovu konania.V zmysle zásady spravodlivosti a princípu právneho štátu podľa žalobcu nie je možné pripustiť, aby bol
daňový subjekt sankcionovaný za pochybenie správcu dane, v tomto prípade sankcionovaný v zmysle
§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku, pričom v prípade pochybenia správcu dane nie je tento

ani sankcionovaný a ani nie je možné uvedené pochybenie zhojiť. Uloženie sankcií daňovému subjektu
je možné práve s ohľadom na ustanovenie § 71 ods. 1 SSP, pričom z tohto ustanovenia nijako nevyplýva,
že spočívanie lehôt sa rovnako nevzťahuje aj na inštitút obnovy konania ako je tomu pri spočívaní lehôt
v prípade možnosti uloženia sankcie daňovému subjektu. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 3 ods. 1
Daňovéhoporiadkustým,žeprisprávedaníjepotrebnézachovaťprávadaňovéhosubjektuaouvedené

je potrebné sa opierať aj pri výklade rozsahu ustanovenia § 71 ods. 1 SSP.

11. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v časti týkajúcej sa začatia obnovy konania z úradnej moci
žalobca uviedol, že sa podľa neho nejedná o rozširujúci výklad ani o obchádzanie zákona, pretože sa
striktne drží textu zákona. V tejto súvislosti poukázal na § 3 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý podľa
žalobcu priamo hovorí o povinnosti správcu dane konať ex offo.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

12. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa
29.10.2025, keďže účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania a ani správny súd nevzhliadol

iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 09.10.2025 do 30.10.2025.

13. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v rozsahu
a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je

nedôvodná, preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol.

14. Správny súd zistil, že totožné veci žalobcu s totožným predmetom konania už boli predmetom
konania pred Správnym súdom v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 6Sf/5/2024. O troch správnych
žalobách žalobcu, ktoré boli spojené na spoločné konanie, správny súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

6Sf/5/2024 zo dňa 25.06.2025. Správny súd sa stotožňuje s právnym posúdením obdobných vecí
žalobcu, preto v ďalšom v zmysle § 140 SSP poukazuje aj na závery uvedeného rozhodnutia sp. zn.
6Sf/5/2024 zo dňa 25.06.2025.

15. Podľa § 62 ods. 1 Daňového poriadku; Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

daňové konanie sa zastaví, ak
a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z
nehnuteľností,
c) daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu,

d) sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou,
e) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
f) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
g) príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde,
h) odpadol dôvod daňového konania.

16. Podľa § 75 Daňového poriadku; (1) Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3,
sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a

nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
(2) Obnova daňového exekučného konania nie je prípustná. (3) Návrh na obnovu konania sa podáva

u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. (4) Návrh na obnovu konania musí byť podaný
do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy
konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania
týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. (5) V návrhu na obnovu konania musíbyť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa
odseku 4. (6) Ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane
podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

17. Podľa § 71 ods. 1 SSP; Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne
delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia,
tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo
veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie,

verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.

18. Správny súd v prvom rade uvádza, že obnova konania predstavuje vo všetkých procesnoprávnych
predpisoch (Civilný sporový poriadok, Správny súdny poriadok, Trestný poriadok, Správny poriadok
a aj Daňový poriadok) mimoriadny opravný prostriedok, prostredníctvom ktorého je možné výlučne
za splnenia zákonom presne stanovených podmienok dosiahnuť zmenu právoplatného rozhodnutia.

Z povahy veci ide o výnimočný inštitút, ktorý narúša princíp právnej istoty vo vzťahu k právam
a povinnostiam založeným právoplatným rozhodnutím. Preto je potrebné pri interpretácii a aplikácii
právnychnoriemupravujúcichobnovukonaniadbaťnavýnimočnosťtohtoinštitútuazohľadňovaťprincíp
právnej istoty.

19. Lehotu na podanie návrhu na obnovu konania v daňových veciach upravuje § 75 ods. 4 Daňového
poriadku dvojako, a to ako tzv. subjektívnu lehotu 6 mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania
preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania a zároveň ako tzv. objektívnu lehotu 3 rokov odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova týka. Účastník konania musí podať návrh na obnovu
konania v rámci obidvoch týchto lehôt. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

20. Dôvodom obnovy konania v prejednávanej veci boli podľa žalobcu nové skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce z rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 103346501/2022 zo dňa 13.12.2022, ktorým bola
žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubená za zdaňovacie obdobie január 2015 daň vo výške 0 € a ktoré
bolo žalobcovi doručené 14.12.2022. Teda žalobca sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré podľa neho

predstavujú dôvod na obnovu konania, dňa 14.12.2022. Žalobca podal návrh na obnovu konania dňa
17.05.2023, z čoho vyplýva, že návrh bol podaný v subjektívnej 6-mesačnej lehote, odkedy sa žalobca
o dôvodoch obnovy konania dozvedel. Uvedený záver ani nebol medzi účastníkmi konania sporný.
Sporným medzi účastníkmi konania bolo nedodržanie objektívnej 3-ročnej lehoty na podanie návrhu na
obnovu konania, plynúcej od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Rozhodnutie,

vo vzťahu ku ktorému žalobca žiadal obnovu konania, nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2018 a
žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 17.05.2023. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca zmeškal
objektívnu 3-ročnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, ktorú nemožno predĺžiť, ani odpustiť
jej zmeškanie, a preto orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vec správne právne posúdili,
keď vyhodnotili, že nie sú splnené podmienky pre obnovu konania na návrh žalobcu a daňové konanie

o návrhu žalobcu na obnovu konania bolo podľa § 62 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku zastavené.

21. Žalobca v správnej žalobe namietal s poukazom na § 71 ods. 1 SSP, že objektívna 3-ročná lehota
neplynula počas správnych súdnych konaní, predmetom ktorých bol prieskum rozhodnutia v spojení
s rozhodnutím o odvolaní žalobcu, ktoré žalobca napáda návrhom na obnovu konania. Správny súd sa

s touto argumentáciou nestotožňuje. Podľa § 71 ods. 1 SSP počas konania podľa Správneho súdneho
poriadku neplynú lehoty určené osobitným predpisom upravujúcim priestupky, kárne, disciplinárne a
iné správne delikty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia. Uvedené obdobne platí o
lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu,
rozpočtu Európskej únie, verejných fondov a rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych

krajov. Keďže ustanovenie § 71 ods. 1 SSP výslovne hovorí o lehotách na „zánik práva“, pôjde o lehoty
upravujúce zánik práva vyrubiť daň (§ 69 Daňového poriadku) a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok
(§ 85 Daňového poriadku). Výkladom ustanovenia § 71 ods. 1 SSP preto nemožno dospieť k záveru, že
počas správneho súdneho konania neplynie objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania
podľa Daňového poriadku.

22. Žalobca argumentuje aj tým, že spočívanie lehôt je nutné za aplikácie extenzívneho výkladu
aplikovať aj na inštitút obnovy konania, aby daňový subjekt nebol diskriminovaný voči správcovi dane,
ktorémulehotanavyrubeniedanespočívaadaňmôževyrubiťajpozrušeníjehorozhodnutiavsprávnomsúdnom konaní. Správny súd sa nestotožňuje ani s touto argumentáciou. Účelom ustanovenia § 71
ods. 1 SSP v daňových veciach je zamedziť tomu, aby nebola vyrubená alebo vymožená daň z dôvodu
uplynutia zákonnej lehoty, ktorú správny orgán nezmeškal a rozhodnutie vydal v rámci tejto lehoty, avšak

táto lehota by uplynula počas trvania správneho súdneho konania. Správny orgán totiž nevie žiadnym
spôsobom ovplyvniť dĺžku správneho súdneho konania. Ak by lehota na vyrubenie alebo vymoženie
dane plynula aj počas správneho súdneho konania, v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci
správnemu orgánu až po uplynutí zákonnej lehoty na vyrubenie alebo vymoženie dane, by už správny
orgán nemohol ďalej konať, hoci sám nebol nečinný. Uplynutie lehoty by v tomto prípade záviselo

len na dĺžke konania na správnom súde, za čo správny orgán nenesie zodpovednosť. Preto musí byť
správnemu orgánu z časového hľadiska zaručené, aby mohol daň vyrubiť alebo vymôcť aj po zrušení
rozhodnutia správnym súdom, ak sám svojim konaním lehotu nezmeškal.

23. Naproti tomu návrh na obnovu konania môže účastník konania podať, ak sa dozvie o nových
dôkazoch a skutočnostiach, čo nie je nijako viazané na prípadný súdny prieskum rozhodnutia, ktoré

chce návrhom na obnovu konania napadnúť. Predlžovanie objektívnej lehoty na podanie návrhu na
obnovu konania o dĺžku správneho súdneho konania preto nemá žiadnu logiku. Lehoty na podanie
návrhu na obnovu konania sú v Daňovom poriadku ustanovené z dôvodu zachovania právnej istoty, aby
nedochádzalo k prelamovaniu účinkov právoplatného rozhodnutia po uplynutí určitej lehoty. Hoci by sa
vyskytli nové skutočnosti a dôkazy po zákonom stanovenej objektívnej lehote 3 rokov, nemôže účastník

konania úspešne podať návrh na obnovu konania, pretože po uplynutí takéhoto dlhého času dáva
zákonodarca prednosť princípu právnej istoty v právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené aj
s poukazom na výnimočnosť inštitútu obnovy konania, ako to správny súd uviedol vyššie, nie je daný
dôvod na aplikáciu extenzívneho výkladu § 71 ods. 1 SSP.

24. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že hoci už uplynula objektívna 3-
ročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania, mal správca dane obnovu konania nariadiť z
úradnej moci. Predmetom administratívneho konania bol návrh žalobcu na obnovu konania, ktorý
bol podaný po zákonnej lehote, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Preto bol orgán
verejnej správy prvého stupňa podľa § 62 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku povinný daňové konanie

zastaviť. Daňový poriadok v takomto prípade neposkytuje priestor na správnu úvahu a prvostupňový
správny orgán a žalovaný nemali inú možnosť ako rozhodnúť o návrhu žalobcu. Správny súd sa
stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by mal napriek uplynutiu zákonnej lehoty žalobca
nárok domáhať sa nariadenia obnovy konania z úradnej moci, došlo by k obchádzaniu zákona, ktorý
žalobcovi ustanovuje lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Žalobca nemá právo

v tomto prípade požadovať, aby správca dane konal z úradnej moci. Správny súd podporne poukazuje
na § 242 ods. 2 SSP, podľa ktorého sa odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej
v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej moci, môže správnou žalobou domáhať
len prokurátor, teda nie fyzická alebo právnická osoba. Žalobca tak nemá subjektívne právo na to, aby
správca dane začal konanie ex offo, má len subjektívne právo na podanie návrhov na obnovu konania,

s ktorým sa však prvostupňový správny orgán aj žalovaný vysporiadali v súlade so zákonom. Žalobca
preto týmto postupom nemohol byť ukrátený na žiadnych subjektívnych právach. Žalobca v podanej
replike poukazoval na § 3 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný vykonať
úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo
existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje

povinnosti. Zo znenia tohto ustanovenia podľa správneho súdu taktiež nemožno odvodiť nárok žalobcu
na to, aby daňové orgány konali v jeho prípade v rámci obnovy konania ex offo, nakoľko ide o základnú
zásadu správy daní, ktoré usmerňuje správcu dane pri vykonávaní úkonov správy daní.

25. Žalobca v podanej replike nedôvodne poukazoval na to, že ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového

poriadku uvádza, že pri správe daní je potrebné zachovať práva daňového subjektu a o uvedené je
potrebné sa opierať aj pri výklade rozsahu ustanovenia § 71 ods. 1 SSP. Podľa § 3 ods. 1 Daňového
poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb. Z uvedeného plynie, že správca dane má v rámci postupov, ktorými realizuje

správu daní, dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu (právo na
vyjadrenie sa, právo účasti pri vykonávaní dôkazov, oboznámenie pochybností pri daňovej kontrole
a pod.) avšak toto zákonné ustanovenie, upravujúce základné zásady správy daní, nemôže prelomiť
záverosplnenípodmienkynapodanienávrhunaobnovukonania,pokiaľjepredaňovýsubjektrealizáciatohto práva obmedzená stanovením zákonnej lehoty a zákonodarca v § 71 ods. 1 SSP nevymedzil, že
by vedenie súdneho konania malo mať dopad aj na plynutie lehoty stanovenej na podanie návrhu na
obnovu konania.

26. Keďže žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu nepriznal právo
na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.