Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022010651
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majernik

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0022010651.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov

Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Miroslava Majerníka o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.03.2025, sp. zn. 21T/85/2022 na verejnom zasadnutí konanom
dňa 02.12.2025 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale

bytom D., E. XXX/XX,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce číslo Pv 95/22/8807 zo dňa 15.12.2022,
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek
1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138

písmenob/Trestnéhozákonaktorýmalspáchaťtak,žeakomanželpoškodenejD.B.,nar.XX.XX.XXXX,
od presne nezisteného času najmenej od mesiaca marec 2016 do mesiaca január 2022 v meste D.,
okres A., ale aj v iných miestach okresu Michalovce tejto opakovanie spôsoboval psychické a fyzické
utrpenie a to tak, že ju opakovane fyzicky napádal tým spôsobom, že ju kopal do rôznych častí tela,
udieral päsťou a otvorenou dlaňou po tvári a po rôznych častiach tela, hádzal po nej rôzne veci, rozbíjal
riady, zvyšoval na ňu hlas, kontroloval jej mobil, sociálne siete, kam chodí a čo robí, vyhadzoval ju z
domu aj s maloletou dcérou, čím tak u nej svojím správaním vyvolával stres a strach a takto ohrozoval
jej fyzické a psychické zdravie, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 31. marca 2025, sp. zn. 21T/85/2022 uznal obžalovaného A.
B.vinnýmzoskutkuprávnekvalifikovanýchakozločintýraniablízkejazverenejosobypodľa§208ods.1
písm. a/ Tr. zák., pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku. spáchaný tak, že ako manžel poškodenej
D. B., nar. XX.XX.XXXX, od presne nezisteného času do konca januára 2022 v meste D., okres A.,
ale aj v iných miestach okresu Michalovce, tejto opakovane spôsoboval psychické a fyzické utrpenie
a to tak, že ju opakovane fyzicky napádal tým spôsobom, že ju kopal do rôznych častí tela, udieral
päsťou otvorenou dlaňou po tvári a po rôznych častiach tela, hádzal po nej rôzne predmety, rozbíjal

riad, zvyšoval na ňu hlas, čím tak u nej svojím správaním vyvolával stres a strach a takto ohrozoval jej
fyzické a psychické zdravie.Za to mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom a určením
skúšobnej doby v trvaní 3 (troch) rokov.

Proti tomuto rozsudku prokurátor podal odvolanie, ktoré následne zobral späť, na čo reflektoval tunajší
súd rozhodnutím, ktorým zobral vzatie odvolanie prokurátorom späť na vedomie.

Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie taktiež obžalovaný, ktoré následne aj písomne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu, kde uvádza nasledovné.

Obžalovaný má za to, že vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci nemôže byť podkladom
pre záver súdu o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý je obžalovanému
kladený za vinu a na základe vykonaného dokazovania, aj po zmene právnej kvalifikácie skutku, nie je
možné ani dospieť k záveru, že bola vina obžalovaného preukázaná.

Obžalovaný sa nestotožňuje a v celom rozsahu namieta opis skutku tak ako je v rozsudku uvedený.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z výpovede poškodenej, výpovede
svedkov – jej rodinných príslušníkov, zo znaleckého posudku a výpovede znalkyne PhDr. Antónie
Solárovej, PhD, a z výpovede a znaleckého posudku MUDr. Kornélie Fabišíkovej. Súd prvého stupňa v
odôvodnení rozsudku sám konštatuje, že výpoveď poškodenej považoval za relevantnú iba čiastočne

a to najmä z dôvodu, že poškodená nebola schopná opísať priebeh udalostí konzistentne, ale iba
časovo nesúrodo a pod. Napriek tomu, že z výpovede poškodenej nebolo možné ustáliť presný časový
harmonogram jednotlivých čiastkových incidentov, súd vzal do úvahy na podporu tvrdení poškodenej
výpoveď svedkov a to jej rodinných príslušníkov a dospel k záveru, že zo strany obžalovaného
dochádzalo k psychickému a fyzickému týraniu poškodenej. Pri konkretizácií čiastkových incidentov

obžalovaného voči poškodenej súd uviedol, že mal za preukázaný fyzický útok obžalovaného na
poškodenú, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie poškodenej dňa 25.03.2018 a to napriek tomu, že
samotný útok nikdy poškodená neopísala, počas celého konania neopísala jeho priebeh, neopísala ani
miesto, kde sa mal tento útok na jej osobu stať. Svedkovia - rodinní príslušníci poškodenej potvrdili
zranenia, ktoré mala poškodená utrpieť, ale z lekárskej správy nevyplýva, že by išlo o vážne zranenia,

ktoré by si vyžiadali dlhšiu dobu liečenia.

Druhý incident, na ktorý poukazuje súd prvého stupňa a ktorý bol súdom vyhodnotený ako fyzický
útok obžalovaného na poškodenú sa mal stať dňa 06.01.2022. Súd prvej inštancie však pri hodnotení
tohto údajného útoku vôbec nevzal do úvahy výpovede samotných svedkov – rodinných príslušníkov

poškodenej, ktorí potvrdili, že poškodená v čase ich príchodu do rodinného domu, kde žila s
obžalovaným, bola duchom neprítomná, museli ju odniesť na rukách po schodoch, pretože nebola
schopná chôdze, ale nie z dôvodu fyzického napadnutia, ale z dôvodu, že bola pod vplyvom liekov.

Napriek tomu, že tvrdenie obžalovaného o tom, že pri tento situácií bola poškodená v stave, kedy nebola

schopná vnímať okolie potvrdili aj svedkovia, súd ustálil, že obžalovaný na poškodenú fyzicky zaútočil.
Obžalovaný sa však snažil poškodenú prebrať a nedarilo sa mu to, preto nakoniec aj volal jej rodičov.
Nešlo z jeho strany o fyzický útok na poškodenú, ktorý by bolo možné hodnotiť v intenciách trestného
činu, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Iný konkrétny fyzický útok obžalovaného na poškodenú
súd prvej inštancie neuvádza, pretože tento ani len nebol vykonaným dokazovaním preukázaný a ani

nebol potvrdený a poškodenou opísaný tak, aby ho bolo možné hodnotiť ako fyzický útok obžalovaného
na jej osobu.

Napriek tomu, súd prvého stupňa ustálil, že sa obžalovaný dopúšťal fyzického násilia na poškodenej
opakovane a to bez toho, aby bolo možné jednoznačne zistiť kedy, kde, akým spôsobom a s akým

následkom sa tak malo diať. Súd prvého stupňa ako podporný dôkaz o fyzických útokoch na poškodenú
vzal do úvahy výpovede rodinných príslušníkov poškodenej, ktorí uvádzali, že viackrát videli na
poškodenej modriny a poranenia, ale ani jeden z týchto svedkov nevedel uviesť iné časové obdobie
alebo situáciu (okrem tej z roku 2018), kedy tieto modriny mali na poškodenej vidieť, aké to boli zranenia,
kde sa nachádzali a pod. Jednoducho svorné tvrdenie o existencii modrín na tele poškodenej bez

bližšieho opisu kedy boli na jej tele, kde boli na jej tele a podobne, predsa nemôže svedčiť o tom, že tieto
modriny poškodená vôbec mala vo viacerých prípadoch a opakovane a že ich spôsobil obžalovaný.Ako ďalší incident, ktorý má svedčiť o hrubom zaobchádzaní obžalovaného s poškodenou má svedčiť
situácia, kedy mal obžalovaný údajne poškodenú vo večerných hodinách aj s mal. dieťaťom vyhodiť
z bytu. Obžalovaný nepoprel, že sa s poškodenou pohádali a že v dôsledku hádky poškodená odišla

zo spoločného bytu aj s dieťaťom, ale odišla dobrovoľne, pričom mala kľúče a do bytu sa mohla vrátiť.
Súd to vyhodnotil tak, že obžalovaný poškodenú z bytu vyhodil, čo hodnotil ako hrubé správanie sa
obžalovaného voči poškodenej. Tento záver prijal súd napriek tomu, že poškodená uvádza iné časové
obdobie ako svedkovia (poškodená hovorí, že dcéra mala 3 – 4 mesiace, čo by znamenalo, že sa
to stalo koncom júna alebo júla 2016, keďže dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX, pričom brat poškodenej

hovorí, že dieťa už malo 1 rok, stará matka hovorí, že sa to malo stať v jesenných mesiacoch) a
najmä, ani poškodená a ani svedkovia netvrdili, že by mala poškodená nejaké fyzické zranenia. Javí sa
preto, že uvedená hádka a odchod z bytu poškodenej boli súdom vyhodnotené ako protiprávne konanie
obžalovaného bez toho, aby k nemu aj preukázateľne došlo. Ak nie je ustálené ani len obdobie kedy sa
uvedené malo stať a nie je zrejmé, že by došlo k nejakej ujme na strane poškodenej alebo dieťaťa, nie
je predsa možné hádku manželov hodnotiť ako súčasť trestného činu týrania.

Situáciu, ktorú opísal brat poškodenej na dvore ich rodinného domu, kedy mal údajne chcieť obžalovaný
zaútočiť na poškodenú a ktorú opísala stará matka poškodenej, že sa obžalovaný vyhrážal, že bude mať
on dcéru za rukojemníčku sú situácie, ktoré sa udiali s odstupom času, keď už poškodená definitívne
nežila s obžalovaným a súviseli výslovne s tým, že sa obžalovaný snažil stretnúť s dcérou, preto tieto

nemajú žiaden súvis s trestným činom, ktorý je predmetom tohto konania a nespadajú ani časovo
do skutku ďalšie dve situácie, ktoré mal súd prvého stupňa za preukázané ako protiprávne konanie
obžalovaného súvisia s tým, že mal obžalovaný hodiť po poškodenej mobilný telefón, pričom však tu
poukázal na to, že poškodená tvrdila, že mal po nej hodiť topánku a potom že mal obžalovaný rozbíjať
riad. K rozbíjaniu riadu je však potrebné poukázať na to, že svedok B. – otec poškodenej hovoril len o

jednej situácií, ktorej mal byť údajne svedkom, kedy mal obžalovaný rozbiť tanier, keď mu nechutil obed
z konzervy, ktorý mu predložila poškodená, ale ani poškodená a ani iný svedok žiadnu inú konkrétnu
situáciu, kedy by mal obžalovaný rozbíjať taniere a pod. neuvádzali, preto aj keby sme pripustili, že
jedenkrát sa stalo, že obžalovaný rozbil tanier, nie je možné hovoriť o tom, že tak konal pravidelne alebo
opakovane, toto nebolo v konaní preukázané.

Obžalovaný nesúhlasí a namieta skutkovú vetu rozsudku, ktorú súd prvého stupňa sám upravil oproti
obžalobe a mal za to, že obžalovaný mal opakovane spôsobiť psychické a fyzické utrpenie poškodenej
tým, že ju mal opakovane fyzicky napadnúť tým spôsobom, že ju kopal do rôznych častí tela, udieral
ju päsťou a otvorenou dlaňou po tvári a po rôznych častiach tela – z odôvodnenia rozsudku však

vyplýva, že súd opísal len jeden incident v roku 2018, ktorý by tomuto zodpovedal, iný incident nie je v
odôvodnení rozsudku opísaný a ani nebol poškodenou a svedkami nikdy presne tvrdený, pričom incident
z 06.01.2022 nebol fyzickým útokom obžalovaného na poškodenú, nakoľko aj z výpovede svedkov je
zrejmé, že poškodená pod vplyvom liekov nereagovala a nedalo sa ju zobudiť, preto sa obžalovaný
len snažil ju prebrať, to znamená, že táto časť skutkovej vety o opakovaných fyzických útokoch na

poškodenú nebola preukázaná. Ohľadne časti skutku, že hádzal po nej rôzne predmety, rozbíjal riad,
zvyšoval na ňu hlas – tu opäť poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku je presne opísaný len jeden
incident, kedy mal údajne obžalovaný rozbiť tanier a jeden incident, kedy mal obžalovaný údajne hodiť
po poškodenej mobil/topánku, čo znamená, že táto časť skutkovej vety o opakovaniach tohto konania
nebola preukázaná, o zvyšovaní hlasu, ktoré by mohlo spôsobiť u poškodenej nejakú traumu, stres a

podobne sa v skutočnosti ani len nevykonalo dokazovanie.

Obžalovaný mal za to, že takýto opis skutku v skutkovej vete ako určil súd prvého stupňa je nedostatočne
určitý a vágny. Súd nedostatočne vymedzil časové obdobie: od presne nezisteného času do konca
roka 2022. Samotná poškodená uviedla, že prvé hádky nastali medzi nimi po narodení dcéry, dcéra sa

narodila XX.XX.XXXX, pričom je zrejmé, že až v roku 2018 bola poškodená na urgente vo F. G. H., kedy
malabyťúdajnenapadnutáobžalovaným,zaskoršieobdobienebolvykonanýžiadendôkaz,ktorýbybez
akýchkoľvek pochybností preukazoval protiprávne správanie obžalovaného voči poškodenej. Rovnako
nie je možné hovoriť o konci januára 2022, keďže preukázateľne od 06.01.2022 už poškodená nežila s
obžalovaným, ale žila s rodičmi a dokonca od februára 2022 už mala vzťah s iným mužom. Rozhodnutie

súdu nezohľadnilo ani ostatné zistenia, ktoré majú významný vplyv na celé toto konanie a na to, či došlo
alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu týrania. Súd prvého stupňa na strane 13 v
odseku 4 definuje týranie ako zlé zaobchádzanie vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti
a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.Pre naplnenie znakov tohto trestného činu je potrebné, aby v dôsledku týrania bolo zo strany
obžalovaného spôsobené poškodenému fyzické alebo psychické utrpenie (stav vyznačujúci sa

telesnými alebo duševnými bolesťami – ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky - prechodný čas, a to ktorýmkoľvek konaním uvedenom v § 208 ods. 1 písm. a/ až e/
Trestného zákona). Teda predpokladom je, že jednak poškodená musí pociťovať konanie obžalovaného
ako ťažké príkorie, ktorého následky pretrvávajú nielen prechodný čas a zároveň je potrebné, aby toto
ťažké príkorie ovplyvnilo poškodenú v jej obvyklom spôsobe života.

Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že by konanie obžalovaného zanechalo na
poškodenej také následky, ktoré by ju negatívne ovplyvnili v obvyklom spôsobe života. Znalkyňa
PhDr. Solárová, ktorá robila znalecký posudok na poškodenú na priamu otázku na pojednávaní,
ako sa prežité príkorie u poškodenej prejavilo v obvyklom spôsobe jej života, len zopakovala to,
čo bolo uvedené v znaleckom posudku, ktorý vypracovala, ale nekonkretizovala žiadne obmedzenia

poškodenej v obvyklom spôsobe života (v zápisnici z pojednávania to nie je zachytené dostatočne,
ale v zvukovom zázname z výsluchu tohto svedka by sa jej nedostatočná odpoveď na túto položenú
otázku mala nachádzať). Podľa názoru obžalovaného je to aj preto, že poškodená v skutočnosti nebola
v obvyklom spôsobe života obmedzená vôbec, o čom svedčí aj skutočnosť, že do jedného mesiaca po
opustení obžalovaného nadviazala intímny vzťah s iným mužom, čo aj znalkyňa MUDr. Fabišíková –

psychiatrička pripísala tomu, že poškodená sa dokázala so všetkým rýchlo vyrovnať a nerozvinula sa u
nej posttraumatická stresová porucha. PhDr. Solárová vo svojom znaleckom posudku uviedla, že prežité
príkorie u poškodenej narušilo jej psychický stav ako aj jej osobnosť prognosticky skôr výrazne trvalo
negatívne, čo vhodnou terapeutickou intervenciou môže byť ešte u poškodenej parciálne redukované.

Teda táto znalkyňa mala za to, že prežité príkorie u poškodenej vyvolalo také následky, ktoré si
vyžadovali na ich elimináciu odbornú terapeutickú intervenciu, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že poškodená žiadnu odbornú pomoc nepotrebovala, bola schopná v krátkom čase nadviazať riadny
vzťah s iným mužom a riadne fungovať ako matka a manželka. Teda máme za to, že záver PhDr.
Solárovej o tom, že poškodená utrpela objektívne ťažké príkorie sa nepreukázal.

Zároveň je nevyhnutné poukázať na to, že obe znalkyne zhodne poukázali na to, že poškodená je
submisívna osobnosť a citovo senzitívna osobnosť. Podľa obžalovaného práve toto malo priamy vplyv
na subjektívne vnímanie poškodenej, ktorá dominanciu obžalovaného (ktorú ako povahovú črtu nie je
hneď možné hodnotiť negatívne a v neprospech obžalovaného) mohla vnímať negatívne.

Subjektívne vnímanie vyplývajúce z povahových vlastností poškodenej sa však musí prejaviť aj v
objektívnej rovine, čo znamená zodpovedanie otázky, či by konanie a správanie obžalovaného bolo
vyhodnotené takto negatívne a v trestnej rovine aj v prípade, ak by jeho partnerkou bola osoba, ktorá
by nebola tak výrazne citovo senzibilná, submisívna a najmä citlivá. Pretože vykonaním dokazovaním

sa nepreukázalo, že by poškodená objektívne (nielen subjektívne v dôsledku jej povahových vlastností)
utrpela ťažké príkorie v dôsledku správania sa obžalovaného a negatívne zážitky, ktoré pramenili z
hádok a nezhôd v manželstve preukázateľne nemali vplyv na obvyklý spôsob života poškodenej, nie je
naplnený predpoklad spáchania trestného činu týrania.

Z výpovedi poškodenej a svedkov (jej rodinných príslušníkov) je zrejmé, že opisovali ako príkorie aj
to, že sa obžalovaný dostatočne nevenoval mal. dcére, že ju nevodil do škôlky, že ju neuspával, že
svadba neprebehla podľa ich predstáv, že vyčítal poškodenej nedostatočnú starostlivosť o domácnosť,
že nevedela variť a pod., ale pri opisoch konkrétnych incidentov, ktoré by mali mať intenzitu takú, ktorá
by svedčila o dlhodobom hrubom správaní sa obžalovaného k poškodenej, sa svedkovia a dokonca aj

poškodená uchyľovali len k neurčitým tvrdeniam a opisom, ktoré nevedeli ani len časovo ohraničiť.

Uvedené svedčí o tom, že je možné konštatovať, že manželstvo medzi obžalovaným a poškodenou
nebolo šťastné, mali nezhody, ktoré pramenili z nespokojnosti oboch manželov, ale v rovine trestného
konania a trestného stíhania pre zločin týrania by nemali postačovať opisy nespokojného manželského

spolužitia,alemalibybyťopísanékonkrétneokolnosti,skutkyanajmäajnásledkyprotiprávnehokonania
a dopad tohto konania na poškodenú osobu.Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine obžalovaného má vážne nedostatky tak
v skutkových ako aj právnych záveroch, ktoré spôsobujú to, že nie je možné konanie obžalovaného
opísané v skutkovej vete kvalifikovať ako trestný čin týrania navrhujú, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

K dôvodom odvolania obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že vykonaným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní s prihliadnutím najmä na závery znaleckého dokazovania bolo
preukázané, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil, avšak iba v rozsahu § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.

zákona,tedavzákladnejskutkovejpodstatetrestnéhočinutýraniablízkejazverenejosoby.Rozhodnutie
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21T/85/2022 zo dňa 21.03.2025 považuje za zákonné a dôvodné
a to aj vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/75/2023. Z vyššie uvedených dôvodov
navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd postupoval v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. avšak
dospel k nesprávnym zisteniam.

Na úvod má krajský súd za potrebné uviesť, že trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby patrí
medzi najzávažnejšie zásahy do telesnej a duševnej integrity človeka. Jeho naplnenie predpokladá

preukázanie, že páchateľ voči blízkej osobe dlhodobo a systematicky konal hrubo, bezcitne, a že týmto
správaním jej spôsobil fyzické alebo psychické utrpenie, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké
príkorie. Nestačí samotné nevhodné, neprimerané či urážlivé správanie; musí ísť o zlé zaobchádzanie
s vyšším stupňom hrubosti, ktoré sa vyznačuje určitou trvalosťou a intenzitou a ktorého následkom je
narušenie obvyklého spôsobu života poškodenej. Tento výklad je dlhodobo ustálený v rozhodovacej

praxi Najvyššieho súdu SR (napr. R 3/1983, R 11/1984, R 20/1984).

Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by konanie obžalovaného napĺňalo uvedené znaky.
Závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa sú nepresvedčivé a opierajú sa len o tvrdenia poškodenej
a jej rodinných príslušníkov. Samotná poškodená však nepopísala žiadny konkrétny incident, ktorý by

bolo možné hodnotiť ako týranie. Nepamätala si čas, miesto ani priebeh údajných útokov. Svedkovia –
príbuzní poškodenej – uvádzali, že ju videli s modrinami, no nevedeli uviesť, kedy tieto poranenia vznikli,
v akých súvislostiach a či ich vôbec spôsobil obžalovaný. Ani jeden zo svedkov nebol priamym očitým
svedkom násilia, išlo len o sprostredkované informácie, ktoré pochádzali výlučne od poškodenej.

Fyzické útoky, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť sú len dva – incident z roku 2018 a situácia zo
6. januára 2022. K prvému poškodená neposkytla presný opis a nie je preukázané, že by jej vznikli
vážnejšie zranenia. K druhému incidentu svedkovia zhodne vypovedali, že poškodená bola pod vplyvom
liekov a nebola schopná chôdze ani vnímania okolia; fyzický útok teda objektívne nenastal. Okrem týchto
dvoch udalostí súd prvého stupňa neuvádza žiaden iný preukázaný skutok. Napriek tomu vo výroku

o vine uvádza, že obžalovaný mal poškodenú „opakované fyzicky napádať“, čo však nemá oporu vo
vykonaných dôkazoch.

Ďalšie situácie, ktoré súd považoval za dôkaz hrubého správania – rozbitie taniera, hádka, počas ktorej
poškodená odišla z bytu, hádzanie mobilu či topánky – predstavujú ojedinelé partnerské konflikty, ktoré

svedčiaonapätomanefunkčnommanželstve.Hocitakétosprávanienemožnopovažovaťzaštandardný
alebo žiaduci prejav spolužitia, samo osebe ešte neznamená, že ide o konanie dosahujúce intenzitu
trestného činu. Trestné právo nemožno používať ako prostriedok na posudzovanie morálnej kvality
manželského spolužitia. Ako opakovane konštatuje judikatúra, pre naplnenie znakov trestného činu
týrania musí byť preukázaná určitá systematickosť a trvalosť konania páchateľa, ktorá sa prejavuje v

pravidelnom alebo dlhodobom pôsobení fyzického či psychického utrpenia. Ak ide o jednotlivé epizódy,
oddelené dlhým časovým odstupom, bez znakov dlhodobej úmyselnej kontroly alebo ponižovania,
skutková podstata § 208 TZ nie je naplnená.V danom prípade nie je možné hovoriť o trvalosti ani systematickosti. Skutkové obdobie, ktoré súd
označil ako „od presne nezisteného času do konca roka 2022“, je samo osebe neurčité a neumožňuje
presne vymedziť, v akom časovom rozsahu sa malo týranie odohrávať. Poškodená sama uviedla, že

prvéhádkynastaliažponarodenídieťaťavroku2016ažeodjanuára2022užsobžalovanýmnežila.Nie
je preto možné hovoriť o sústavnom, kontinuálnom správaní, ktoré by zodpovedalo požiadavke trvalosti
v zmysle trestného zákona.

Ďalším rozhodujúcim znakom trestného činu je, že konanie páchateľa musí u poškodenej vyvolať ťažké

príkorie – teda stav dlhodobého fyzického alebo psychického utrpenia, ktoré zasahuje do jej bežného
života. Z vykonaného dokazovania to však nevyplýva. Znalkyňa PhDr. Solárová síce vo svojom posudku
uviedla,žepoškodenáprežilastresujúcesituácie,nonapojednávanínevedelakonkretizovať,akosatoto
príkorie prejavilo v jej obvyklom spôsobe života. Zo skutkového priebehu je pritom zrejmé, že poškodená
po odchode od obžalovaného v krátkom čase nadviazala nový partnerský vzťah, riadne sa starala o
dieťa, pracovala a fungovala v spoločnosti bez obmedzení. Aj znalkyňa MUDr. Fabišíková konštatovala,

že poškodená netrpí posttraumatickou stresovou poruchou a dokázala sa so situáciou adaptovať. Takéto
okolnosti vylučujú záver, že by u poškodenej vzniklo ťažké príkorie v zmysle § 208 TZ.

Treba tiež zdôrazniť, že obe znalkyne označili poškodenú za submisívnu, emocionálne senzibilnú a
citovo závislú osobnosť. To znamená, že bola výrazne vnímavejšia na konflikty a mohla ich subjektívne

prežívať ako závažnejšie, než v skutočnosti boli. Z trestnoprávneho hľadiska je však rozhodujúce
objektívne hodnotenie správania obžalovaného, nie subjektívny pocit poškodenej, ktorý vyplýva z jej
povahových vlastností. Ak sa v konaní nepreukázalo, že by objektívne došlo k dlhodobému psychickému
alebofyzickémuutrpeniu,ktorébyzásadnezasiahlodobežnéhoživotapoškodenej,niejemožnéhovoriť
o naplnení skutkovej podstaty zločinu týrania.

Rovnako absentuje aj subjektívna stránka trestného činu, teda úmysel obžalovaného spôsobovať
poškodenej utrpenie. Z priebehu dokazovania nevyplýva, že by jeho konanie bolo vedené cieľom ju
zraňovať alebo ponižovať. Skôr išlo o výbuchy hádok, nedorozumení a vzájomnej nespokojnosti. Takéto
konanie môže byť morálne nevhodné, no nie trestnoprávne postihnuteľné. Chýba tu teda úmyselný

prvok, ktorý by zakladal vinu za trestný čin podľa § 208 TZ.

Trestné právo ako prostriedok ultima ratio má byť použité len vtedy, ak iné právne nástroje –
občianskoprávne, rodinnoprávne alebo sociálne – nie sú postačujúce. Nie je úlohou trestného práva
suplovať riešenie manželských sporov, citových konfliktov či rodinných nezhôd. Konfliktné alebo

nešťastné manželstvo, hoci sprevádzané hádkami, výčitkami či krátkodobými excesmi, nemožno
kriminalizovať, ak chýba preukázaná dlhodobosť, bezcitnosť a zámerné pôsobenie utrpenia.

Z uvedených dôvodov možno uzavrieť, že v predmetnej veci nebolo preukázané, že by obžalovaný
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Chýba

trvalosť konania, chýba dôkaz o úmysle spôsobovať utrpenie a chýba aj objektívny následok v podobe
ťažkého príkoria. Opísané správanie obžalovaného, hoci bolo možno partnersky nevhodné, je potrebné
hodnotiť ako dôsledok nefunkčného, konfliktného a emocionálne vyčerpaného manželstva, nie ako
zámerné a systematické týranie. Ide teda o vzťah, ktorý zlyhal po osobnej a morálnej stránke, nie o
trestnoprávne postihnuteľné konanie.

Z týchto dôvodov je potrebné konštatovať, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je
trestným činom, a preto krajský súdu rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písmeno b/ Trestného poriadku.

Na tomto mieste krajský súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že
súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní modifikoval skutkové zistenia a
zodpovedajúcim spôsobom zmenil aj právnu kvalifikáciu skutku oproti zneniu uvedenému v obžalobe.
Vzhľadom na predmetné rozhodnutie, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, bol krajský
súd pri svojom rozhodovaní viazaný skutkom uvedeným v obžalobe. Z uvedeného dôvodu krajský súd

vo výroku rozsudku obžalovaného oslobodil spod skutku uvedeného v obžalobe. Na uvedenom postupe
nemeníničaniskutočnosť,žeobžaloba,respektíveprokurátor,spostupomsúduprvéhostupňaformálne
vyjadrili súhlas, pričom odvolanie, ktoré pôvodne podali, následne vzali späť.Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom tento tento rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.