Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202755
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325202755.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. D. XXXX/X, XXX XX E., proti odporcovi: DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom
Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Csp/45/2025-30 zo dňa

22.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 14Csp/45/2025-30 zo dňa
22.09.2025 výrokom I. návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a II.

výrokom nárok na náhradu trov konania odporcovi voči navrhovateľke nepriznal. Napadnuté uznesenie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods.
1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení súd poukázal na to, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhala, aby súd uložil odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. E., zdržať sa vykonávania dobrovoľnej dražby a akýchkoľvek krokov
smerujúcich k nej, zdržať sa vysielania odhadcov a iných osôb k navrhovateľke, zdržať sa vstupu na
pozemok a akéhokoľvek obťažovania navrhovateľky a jej maloletých detí. Svoj návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaodôvodnilatým,žejevlastníčkounehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXX,kat.úz.
E., kde býva spolu s dvomi maloletými deťmi. Na nehnuteľnosť bolo zapísané záložné právo v prospech
F. G. D., H., ktoré bolo následne postúpené na odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn.

7Csp/34/2018-165, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoCsp/16/2020, bola
žaloba odporcu právoplatne zamietnutá. Súd konštatoval, že nárok odporcu je premlčaný a zmluva bola
posúdená ako spotrebiteľská. Podľa § 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“), záložné právo zaniká, ak zanikne zabezpečená pohľadávka. Keďže súd konštatoval premlčanie
a nevymáhateľnosť pohľadávky, záložné právo zaniklo ex lege. Napriek tomu odporca pokračuje v
nátlaku a nezákonných krokoch. Dňa 25.08.2025 navrhovateľke doručil list so žiadosťou o súčinnosť

pri spisovaní nehnuteľnosti, 02.09.2025 jej doručil list, v ktorom opätovne tvrdí, že má právo na výkon
záložného práva a obhliadku, aj keď je pohľadávka premlčaná. V ten istý deň (02.09.2025) vyslal na
adresu navrhovateľky odhadcu, ktorý sa riadne nepredstavil, požadoval vstup do domu a vyhrážal sa,
že navrhovateľka bude ľutovať, ak ho nevpustí. Takéto konanie je neoprávnené, nezákonné a ohrozuje
vlastnícke práva navrhovateľky a najmä právo jej maloletých detí na bývanie a rodinný život. Ak by
súd nezasiahol, navrhovateľke a jej maloletým deťom by hrozila nenahraditeľná ujma v podobe straty

domova a vážneho narušenia rodinného života. Poukázala na čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,podľa ktorých má každý právo na ochranu ľudskej dôstojnosti a vlastníckeho práva. Podľa čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa je potrebné prihliadať na najlepší záujem detí.

3. Súd prvej inštancie posudzoval, či navrhovateľka osvedčila danosť práva, resp. dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu. Stručné konštatovanie navrhovateľky, že dostatočne odôvodnila naliehavosť právneho záujmu
na nariadenie neodkladného opatrenia bez osvedčenia základných zákonných predpokladov pre
vydanie neodkladného opatrenia nie je postačujúce pre prijatie záveru o dôvodnosti podaného návrhu.

Navrhovateľka síce osvedčila existenciu právnych vzťahov strán sporu súvisiacich s nehnuteľnosťami,
ktoré sú predmetom záložného práva, keď mal súd za osvedčené, že odporca ako navrhovateľ
dražby realizuje úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve
navrhovateľky, a to na základe výzvy adresovanej navrhovateľke zo strany dražobnej spoločnosti
na poskytnutie súčinnosti a umožnenia ohodnotenia predmetu dražby, avšak neosvedčila, že by bol
odporca obmedzený vo výkone záložného práva súdnym rozhodnutím, resp. že by bolo záložné

právo premlčané. Práve naopak, súd mal bez rozumných pochybností za osvedčené, že jediná a
nosná argumentácia navrhovateľky o premlčaní záložného práva, ktorou odôvodňuje potrebu vydania
neodkladného opatrenia, nie je pravdivá, keďže Okresný súd Levice rozsudkom č. k. 16C/83/2022–
284 zo dňa 31.1.2024 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/16/2024-392 zo dňa
13.5.2025) právoplatne rozhodol o tom, že záložné právo na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX,

kat. úz. E., nie je premlčané.

4. Vychádzajúc z podaného návrhu, skutkových tvrdení navrhovateľky a predložených listinných
dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že odporca pristúpil k výkonu záložného práva predajom
zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len

„ZoDD“), avšak výkonom záložného práva odporca sleduje legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky
z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. PL.
ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014, v ktorom posudzoval súlad § 7 ods. 2 ZoDD s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods.
1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka

vec s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým
záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Vychádzajúc
tak z právneho názoru Ústavného súdu SR je záložný veriteľ oprávnený navrhnúť výkon záložného

práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci, pričom vlastníkovi veci patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba
o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje.
Súd tak konštatuje, že odporca ako záložný veriteľ postupuje v súlade s Občianskym zákonníkom,
ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so
zákonom o dobrovoľných dražbách. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky odporcu vzniklo na
zmluvnom základe a povinnosť navrhovateľky ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená
v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka ako dlžník a právny predchodca
odporcu (OTP Banka Slovensko, a.s.) ako veriteľ uzavreli dňa 01.10.2013 zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti, ktorou sa zabezpečovala pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o F. refinanc
úvere č. 203/3006/13SU, a to zriadením záložného práva k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľka
netvrdila, že by túto zmluvu neuzatvorila slobodne a vážne, resp., že by nemala možnosť si uzavretie
záložnej zmluvy riadne premyslieť, prípadne sa poradiť s odborníkmi na danú problematiku, teda
vedela, že na vlastných nehnuteľnostiach dobrovoľne zriaďuje záložné právo v prospech právneho

predchodcu odporcu. Navrhovateľka ako osoba plne spôsobilá na právne úkony si musela byť pri
uzatváraní záložnej zmluvy vedomá toho, že ak dôjde k porušeniu povinností dlžníka zo zmluvy o
úvere, môžu byť nehnuteľnosti použité na uspokojenie veriteľa, tak ako tomu nastalo v predmetnom
prípade. Z uvedeného dôvodu odporca ako záložný veriteľ pre výkon záložného práva predajom
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe nepotrebuje, aby jeho pohľadávka voči záložcovi, resp. dlžníkovi

bola priznaná súdnym rozhodnutím, preto poukaz navrhovateľky na rozsudok Okresného súdu Levice,
sp. zn. 7Csp/34/2018-165, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoCsp/16/2020,
ktorým bola žaloba odporcu na plnenie zo zmluvy o úvere zamietnutá z dôvodu jej premlčania za stavu,
kedy právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 31.01.2024, č. k. 16C/83/2022–284 (vspojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/16/2024-392 zo dňa 13.05.2025) súd zároveň
právoplatne rozhodol o tom, že záložné právo na sporných nehnuteľnostiach nie je premlčaným, je v
danom prípade bez právneho významu.

5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka relevantne neosvedčila,
že by odporca bol obmedzený vo výkone záložného práva súdnym rozhodnutím, a ani nespochybnila
oprávnenie odporcu začať s realizáciou dobrovoľnej dražby, čím neosvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov strán konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu mal súd

prvej inštancie za to, že navrhovateľka v návrhu síce opísala skutkový stav a naznačila, že hrozí vznik
ujmy, avšak nijakým spôsobom nezdôvodnila, ako konkrétne je ohrozené akékoľvek jej právo, ktoré by
bolo treba naliehavo ochrániť nariadením neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vychádzal z tvrdení navrhovateľky a predložených dôkazov, pričom nemôže suplovať vôľu strán sporu
a zadovažovať si podklady a dôkazy. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľka v podanom návrhu
ani len nenaznačila, akú žalobu mieni podať pre ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že odporca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na
ich náhradu podľa čl. 17 základných princípov CSP nepriznal.

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla napadnuté
uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží odporcovi zdržať sa výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, kat. úz. E. (vrátane ohliadok, znaleckých úkonov,
zverejnení a iných krokov smerujúcich k dražbe) až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

alternatívne uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Namietala, že
súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením veci zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, nevykonal a nezohľadnil všetky relevantné dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým a právny
záverom, ignoroval právoplatné rozhodnutia vo veci premlčania pohľadávky a nesprávne posúdil

naliehavosť potreby súdnej ochrany. Uviedla, že dňa 01.10.2013 bola uzatvorená úverová zmluva
medzi ňou a F. G. D. H., bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti na LV č. XXX, kat. úz. E.. F.
G. (právny predchodca odporcu) podala žalobu na zaplatenie pohľadávky, ktorú Okresný súd Levice
právoplatne zamietol rozsudkom sp. zn. 7Csp/34/2018-165, právoplatným dňa 09.04.2021, pričom
konštatoval, že pohľadávka je premlčaná. Tento záver potvrdil aj Krajský súd v Nitre rozsudkom

sp. zn. 25CoCsp/16/2020 zo dňa 18.11.2020. V roku 2020 F. G. postúpila pohľadávku na odporcu.
Odporca následne podnikal kroky smerujúce k dražbe napriek tomu, že pohľadávka je nevymožiteľná.
Kataster nehnuteľností eviduje záložné právo deklaratórne, no podľa jej názoru právny základ zanikol
a zápis nezodpovedá skutočnému stavu. Ďalej namietala, že argument súdu, že nechce blokovať výkon
záložného práva, je nesprávny, pretože už nie je čo blokovať, keďže záložné právo nemôže existovať

bez vymožiteľnej pohľadávky podľa § 151a OZ, v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2004, 3Cdo/122/2010. Podľa názoru navrhovateľky jej hrozí nenahraditeľná
ujma, a to speňaženie rodinného domu, v ktorom býva so svojimi maloletými deťmi. Odklad výkonu
je primeraný, keďže odporca má k dispozícií len premlčaný nárok. K odvolaniu priložila jej čestné
vyhlásenie, že je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je v ťažkej sociálnej situácii, čestné vyhlásenie

o pokuse odhadcu povereného odporcom vstúpiť na jej pozemok, vyjadrenie k výzve na poskytnutie
súčinnosti a umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 25.08.2025, odpoveď od DUPOS dražobnej,
spol.sr.o.zodňa26.08.2025,oznámeniezOkresnéhoúraduLevicekatastrálnehoodboruonemožnosti
výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností na základe rozsudkov Krajského súdu v Nitre č.
k. 25CoCsp/16/2020-237 a Okresného súdu Levice č. k. 7Csp/34/2018-165, výzvu na poskytnutie

súčinnosti o umožnenie ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 08.08.2025, rozsudok Okresného súdu
Levice sp. zn. 7Csp/34/2018-165 (právoplatný dňa 09.04.2021), rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 25CoCsp/16/2020 zo dňa 18.11.2020 a rodné listy I. A. a J. A..

8. V doplnení odvolania uviedla, že dražobná spoločnosť naďalej koná v rozpore so zákonom

a právoplatnými rozhodnutiami súdov. Dňa 13.10.2025 jej bol doručený znalecký posudok vyhotovený
dražobnou spoločnosťou DUPOS s. r. o. bez osobnej obhliadky interiéru, hoci podľa § 12 ods. 1 ZoDD
je znalec povinný predmet dražby obhliadnuť. Znalec nebol do nehnuteľnosti vpustený. Namietala,že napriek nevymáhateľnosti pohľadávky, dražobná spoločnosť pokračuje v úkonoch smerujúcich
k vykonaniu dobrovoľnej dražby, čo je v rozpore s právoplatnými rozsudkami a zákonom.

9. K odvolaniu navrhovateľky sa odporca nevyjadril.

10.KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúd(§34CSP)viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380
CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel po prejednaní veci
beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSP)kzáveru,žeodvolanieniejeopodstatnené.

Preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov

strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia(exekučnéhotitulu).Jeho nariadeniepredpokladáaspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán
sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto

právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych
vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne
do právnych vzťahov medzi stranami sporu.

17. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len

vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniamusíobsahovaťnáležitostiuvedenév§326CSP.Ztýchtoustanoveníjezrejmé,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán,
alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje

právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd
na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad
nevyhnutnú mieru.

18. Navrhovateľka sa v predmetnom konaní domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bola
odporcovi uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXX, kat. úz. E. vo vlastníctve navrhovateľky, zdržať sa vykonania dražby a akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k nej, zdržať sa vysielania odhadcov alebo iných osôb k navrhovateľke a akéhokoľvek
vstupu na jej pozemok alebo do domu, zdržať sa akéhokoľvek obťažovania a vyhrážania sa

navrhovateľke a jej maloletým deťom v súvislosti so záložným právom. Svoj návrh odôvodnila tým, že
rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 7Csp/34/2018-165, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 25CoCsp/16/2020-237, bola žaloba odporcu právoplatne zamietnutá. Súd konštatoval,
že nárok odporcu je premlčaný a zmluva bola posúdená ako spotrebiteľská. Podľa navrhovateľkyzáložné právo zaniklo podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže zabezpečovaná pohľadávka
je nevymáhateľná a premlčaná. Napriek tomu jej odporca doručil list so žiadosťou o súčinnosť pri
spisovaní nehnuteľnosti, tvrdí, že má právo na výkon záložného práva a obhliadku, aj keď je pohľadávka

premlčaná,vyslalnajejadresuodhadcu,ktorýpožadovalvstupdodomu.Takétokonaniejepodľanázoru
navrhovateľky neoprávnené a nezákonné a ohrozuje jej vlastnícke právo a právo jej maloletých detí na
bývaniesrodinnýživot.Akbysúdnezasiahol,navrhovateľkeajejmaloletýmdeťomhrozínenahraditeľná
ujma v podobe straty domova a vážneho narušenia rodinného života.

19. Tvrdenie navrhovateľky o konaní odporcu, ktoré považovala za neoprávnené a nezákonné,
ohrozujúce jej vlastnícke právo a právo jej maloletých detí na bývanie a rodinný život, nepovažoval
odvolací súd za dostatočné na osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Každá realizácia záložného práva na
dobrovoľnej dražbe predstavuje zásah do vlastníckeho práva osoby, voči ktorej majetku sa
dobrovoľná dražba vykonáva, ale tento zásah je súčasne právom aprobovaný. Predpokladom výkonu

dobrovoľnej dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách nie je exekučný titul priznávajúci
záložnému veriteľovi zabezpečenú pohľadávku proti dlžníkovi. Z podaní navrhovateľky nevyplýva, že by
spochybňovala platnosť záložnej zmluvy. Samotná skutočnosť, že odporca začal podnikať kroky vedúce
kvýkonuzáložnéhoprávaprostredníctvomdobrovoľnejdražby,neodôvodňujenariadenieneodkladného
opatrenia. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných

dražbách a odporcovi nemožno zakázať výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ak ho
má zriadené v súlade so zákonom (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 307/2020 zo dňa
23.06.2020).

20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca podal žalobu o zaplatenie 56.909,53 eura

s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého jeho právnym predchodcom, o ktorej
rozhodol Okresný súd Levice rozsudkom č. k. 7Csp/34/2018-165 zo dňa 20.11.2019 tak, že žalobu
zamietol vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku premlčania. Odvolaním napadnutý rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoCsp/16/2020-237 zo dňa 18.11.2020. Následne
navrhovateľka podala žalobu o určenie neexistencie záložného práva a určenie nevykonateľnosti

záložného práva, o ktorej rozhodol Okresný súd Levice rozsudkom č. k. 16C/83/2022-284 zo dňa
31.01.2024 tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú a uviedol, že záložné právo premlčané nie je.
Krajský súd v Nitre rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom č. k. 12Co/16/2024-392 zo dňa
13.05.2025.

21. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len
osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho,
že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému
sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Navrhovateľka navrhla vydať neodkladné opatrenie
z dôvodu, že pohľadávka odporcu bola premlčaná a záložné právo nemôže existovať bez vymožiteľnej

pohľadávky. K tomu odvolací súd uvádza, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty
v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže
priznať. Avšak podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným

právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia
zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Môže tak spraviť spôsobom určeným v
zmluve, predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo predajom zálohu podľa osobitných
zákonov. Ako už bolo uvedené, pre výkon záložného práva exekučný titul nie je potrebný, pričom
záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená

pohľadávka premlčaná (viď bod 13. rozsudku sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2020, uverejneného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR R 27/2023). Ak bola platná pohľadávka
zabezpečená záložným právom, záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. To znamená, že
záložné právo zostáva v platnosti, ak medzičasom dôjde k premlčaniu, avšak nie k zániku pohľadávky.
V prípade zániku pohľadávky zaniká i samotné záložné právo. Ak sa zabezpečená pohľadávka

v priebehu trvania záložného práva premlčí, môže záložný veriteľ uspokojiť svoju premlčanú pohľadávku
speňažením zálohu. Osoba povinná strpieť výkon záložného práva sa tu námietkou premlčania
neubráni. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje uspokojenie zo zálohu aj v prípade, ak by bola
zabezpečená pohľadávka premlčaná a z hľadiska záväzkového vzťahu by nebolo možné dosiahnuť jejprisúdenie.Zprávoplatného rozsudkuOkresnéhosúduLeviceč.k.16C/83/2022-284zodňa31.01.2024
vyplýva, že záložné právo odporcu premlčané nebolo. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval
za dôvodné obmedziť odporcu vo výkone jeho záložného práva nariadením neodkladného opatrenia.

22. Neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému v konaní o určenie neexistencie záložného
práva a o určenie nevykonateľnosti záložného práva, zdržať sa výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby vyššie uvádzaných nehnuteľností, bolo nariadené uznesením č. k. 16C/83/2022-22
zo dňa 06.12.2022. Rozsudkom č. k. 16C/83/2022-284 zo dňa 31.01.2024, však bolo toto uznesenie

zrušené, pretože rozhodnutím vo veci samej súd žalobu o určenie neexistencie záložného páva
a o určenie nevykonateľnosti záložného práva zamietol. Žalobkyni tak bola v priebehu konania
poskytnutá ochrana spočívajúca v zdržaní sa výkonu záložného práva, táto však trvala len do
právoplatného skončenia veci samej. Aktuálne sa žiadne konanie vo veci samej nevedie, preto súd
nevidel dôvod zohľadniac vyššie opísaný skutkový a právny stav, aby návrhu navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

23. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru,
že okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia správne a v
zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
vyhodnotil ako preskúmateľné a náležite odôvodnené, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).