Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124269951
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124269951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci – v spore žalobcu: Nemzeti
Útdíjfizetési Szolgáltaltó Zrt., so sídlom Váci út 45B, 1134 Budapešť, Maďarsko, Identifikačné číslo:
01-10-043108, právne zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 430 742, v mene ktorej koná Mgr. Ivan Petkov, advokát a konateľ,

proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D., E. XXXX/XX, právne zastúpený:
JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát so sídlom Bočná 26, 940 02 Nové Zámky, IČO: 11
728 094, o zaplatenie 165,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 5C/85/2024-230 zo dňa 26. júna 2025, v spojení s opravným uznesením č. k.
5C/85/2024-287 zo dňa 1. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2024 domáhal vydania platobného rozkazu,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 165,45 eura s prísl.. Žalobca v žalobe uviedol,
že je obchodná akciová spoločnosť, zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov
v Maďarsku. Že je na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave (ďalej

len ako „ZoCD“) v spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č.
45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku
za ich použitie (ďalej len ako „Nariadenie o poplatkoch“) oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom
mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného
použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej podľa Nariadenia o
poplatkoch, ako aj prípadnú náhradu škody, a tým uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva. Vzťah
medzi žalobcom a neoprávneným používateľom ciest je podľa § 1 Nariadenia o poplatkoch vzťahom

civilnoprávnym (súkromnoprávnym) a spravuje sa okrem citovaných osobitných právnych predpisov
predpismi civilného (súkromného) práva. Ďalej žalobca uviedol, že kontrolou užívania spoplatnených
ciest v Maďarsku v čase: 04.12.2022 16:06:57 hod., na mieste kontroly: Gy02J - M1 Bábolna
(91.7km) haladó, bolo zistené, že motorové vozidlo s evidenčným číslom C., registrované v Slovenskej
republike na žalovaného a zaradené do platobnej kategórie D1, bolo prevádzkované na predmetnom
spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. Žalovanému preto z uvedeného

dôvodu vznikla zo zákona v zmysle § 11 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch v spojení s § 11 ods. 6
Nariadenia o poplatkoch povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške určenej podľa § 13 ods.
2) a ods. 3) Nariadenia o poplatkoch, s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, ktorá jepre kategóriu vozidla žalovaného stanovená vo výške 16 220,- HUF, pričom žalobca si ju uplatnil v
mene euro. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 33/B. ods. 5 ZoCP, prostredníctvom svojho právneho
zástupcuvSR,vyzvalžalovanéhonazaplatenietejto základnejsadzbypohľadávky,akoajnazaplatenie

nákladov spojených s jej uplatnením voči žalovanému v Slovenskej republike a súčasne žalovaného
informoval, že túto pohľadávku je možné v základnej sadzbe zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy
na zaplatenie. Ďalej žalobca uviedol, že podľa § 12 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch sa výzva považuje
za doručenú najneskôr dvadsiatym dňom odo dňa jej podania, a to aj v prípade, ak sa adresát o
obsahu zásielky nedozvedel, napríklad z dôvodu, že zásielku odmietol prevziať alebo ju neprevzal v

odbernejlehote.Tátovýzvabolažalovanémuodoslanádňa23.05.2023,pričom,napriek výzvežalovaný
pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil. Z uvedeného dôvodu mu podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 4
Nariadenia o poplatkoch, s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, vznikla povinnosť
zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 64 850 HUF po prepočte na menu euro vo výške 165,45
eur (eur/HUF 391.95). Žalobca ďalej uviedol , že aj na úhradu tejto zvýšenej sadzby pohľadávky vrátane
príslušenstva, žalovaného písomne vyzval, predžalobnou výzvou, ktorá bola žalovanému odoslaná

dňa 05.03.2024, avšak bezúspešne. Žalobca ďalej uviedol, že náklady spojené s uplatnením jeho
práva na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v predsúdnom štádiu uplatnenia pohľadávky v súvislosti s
povinnosťou žalovaného zaplatiť pohľadávku žalobcovi si môže žalobca, resp. ním poverené partnerské
kancelárie, uplatňovať podľa § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení s Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II). Tieto

náklady znáša a je povinný zaplatiť dlžník (žalovaný).

2. Dňa 15.05.2024 bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorým kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 165,45 eur s prísl..
Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnení.

3. V odpore žalovaný uviedol , že výrok platobného rozkazu neobsahuje označenie právneho nároku
tak, aby sa nedal zameniť s iným nárokom. Uviedol, že podľa výzvy na zaplatenie sankčného poplatku zo
17.05.2023maloísť ojazdumotorovýmvozidlomEČ:C.dňa4.12.2022o 16:06:57vMaďarskunaceste
D1 medzi Gyo2J - M1 Bábolna (91,7 km) haladó. Súčasne však uviedol, že on si ematricu kúpil a to dňa

04.12.2022, cez mobilnú aplikáciu, 10-dňovú, pre motorové vozidlo EČ: C., na cestu D1, s platnosťou
od 04.12.2022 18:06:54 do 13.12.2022 23:59:59, por. č. e-matrice: 212212041806541071783. Ďalej
poukázal na to, že podľa § 6:3 ods. 1 písm. a) (maďarského) Občianskeho zákonníka č. V. z roku 2013
(Polgári törvénykönyv) "A kötelem megszűnik a szolgáltatás teljesítésével, ha e törvény eltérően nem
rendelkezik" (Splnením služby záväzok zanikne, ak tento zákon neustanovuje inak). Obdobne je tomu aj

podľa § 559 slovenského Občianskeho zákonníka. Žalovaný má preto za to, že záväzok voči žalobcovi
si splnil dňa 4.12.2022 v plnej výške, preto tento jeho záväzok voči žalobcovi zanikol. Tiež poukázal
na § 33B ods. 5 prvá veta (maďarského) zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave, podľa ktorého
Organizácia oprávnená na vyberanie poplatku za užívanie (rozumej spoplatnenej cesty - pozn.) alebo
ňou splnomocnený sprostredkovateľ má v prekluzívnej lehote 60 dní podať na poštovú prepravu výzvu

na zaplatenie sankčného poplatku adresovanú prevádzkovateľovi. K nezaplateniu poplatku za užívanie
diaľnice malo pritom dôjsť 04.12.2022. Výzva na zaplatenie sankčného poplatku bola však vystavená
17.05.2023, t.j. po uplynutí 60-dňovej prekluzívnej lehoty, čím podľa žalovaného žalobca stratil nárok
na zaplatenie sankčného poplatku.

4. K odporu sa písomne vyjadril žalobca cestou právneho zástupcu, ktorý uviedol že zotrváva na
podanej žalobe, že príslušný poplatok za užívanie spoplatnenej cesty riadne v zmysle právnej úpravy
uhradený nebol. Súčasne súdu predložil doklady preukazujúce dodržanie postupu žalobcu pred začatím
vymáhania žalovanej sumy. Žalobca mal za to, že jeho nárok prekludovaný nie je.

5. Z dôvodu včas podaného odporu, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nové
Zámky ako súdu príslušnému na ďalšie konanie podľa § 13 CSP v spojení s § 14 ods. 3 zákona č.
307/2016 Z.z..

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom (opravovaným zhora

uvedeným opravným uznesením čo do označenia zástupcu žalobcu) Okresný súd Nové Zámky ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 165,45 eur a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 70,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%.

7. Poukazujúc na vykonané dokazovanie zistil nasledovný skutkový stav:

7.1. - z listiny založenej na č.l. 4 zistil, že motorové vozidlo, v tom čase evidované na žalovaného, EČV:

C., bolo odfotené na spoplatnenej diaľnici, pričom bolo zistené že nebola zaplatená diaľničná známka.
- Zo žiadosti o poskytnutie údajov z evidencie vozidla z MV SR, Prezídia Policajného zboru, Odboru
dokladov a evidencií zo dňa 27.04.2023 súd zistil, že údaje o motorovom vozidle žalovaného boli
doručené zamestnancovi právneho zástupcu žalobcu osobne dňa 03.05.2023, pričom na druhej strane
tejto žiadosti sú uvedené údaje týkajúce sa motorového vozidla a jeho držiteľa /žalovaného/.
- Z výzvy na zaplatenie sankčného poplatku zo 17.05.2023 /č.l. 4: druhá strana/ a z informácií o

doručovaní, mal súd preukázané, že táto bola žalovanému doručovaná ako doporučená listová zásielka
a bola dna 25.05.2023 doručená na adrese žalovaného osobe oprávnenej a ochotnej /bod 18.1.
Poštového poriadku/ doporučenú listovú zásielku prevziať /č.l. 53, 111, 195, 196/. T.j. má sa zato, že
listová zásielka bola riadne žalovanému doručená postupom požadovaným pri doručovaný doporučene,
kedy sa dostala do dispozície žalovaného a to aj v prípade ak by ju prevzal otec žalovaného,

keďže má totožné meno a priezvisko. Z uvedenej výzvy súd zistil, že žalobca v 60 dňovej lehote od
zistenia totožnosti držiteľa vozidla /zistená 03.05.2023/ doručil žalovanému uvedenú výzvu na úhradu
základnej sadzby sankčného. V tejto výzve bol žalovaný informovaný o tom, že žalobca na základe
elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 04.12.2022 o
16:06:57 hod., na mieste kontroly: Gy02J-M1 Bábolna (91,7 km) zistil, že motorové vozidlo s EČV: C.,

zaradené do platobnej kategórie D1, ktorého držiteľom bol v tom čase žalovaný , bolo prevádzkované na
uvedenom spoplatnenom úseku cesty bez platného oprávnenia /e-matrice/. S poukazom na ustanovenia
maďarského zákona č. I./1988 o cestnej preprave, najmä § 33/B odsek 5 ako aj § 11 odsek 1 Nariadenia
o poplatkoch, bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie základnej sadzby sankčného poplatku a nákladov
spolu v sume 83,93 eura.

- Z predžalobnej výzvy na zaplatenie zvýšenej sadzby sankčného poplatku za neoprávnené použitie
spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 29.02.2024 /č.l. 5: druhá strana/ súd zistil, že keďže žalovaný
sankčný poplatok v základnej sadzbe napriek vyššie uvedenej výzve neuhradil, žalobca ho v zmysle
§ 11 odsek 1 a § 12 ods. 4 Nariadenia o poplatkoch vyzval na úhradu sankčného poplatku vo zvýšenej
sadzbe a na úhradu nákladov, spolu vo výške 235,45 eura.

- Z Výpisu z Obchodného registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti Maďarska vyplýva, že
žalobcov predmet podnikania je Doplnkové služby pre suchozemský transport a okrem toho bol v tomto
výpise označený žalobca svojím obchodným menom a sídlom spoločnosti, tak ako to je uvedené v
hlavičketohtorozsudku.Žalobcajeobchodnáakciováspoločnosťv100%vlastníctveMaďarskéhoštátu,
ktorá je v zmysle § 33/A odsek 6 maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave oprávnená

a povinná vo vlastnom mene uplatňovať na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej
doprave v spojení s Nariadením Ministerstva Inovácií a Technológií (skratka ITM) č. 45/2020 (XI. 28.)
o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady
poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku
vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške

určenej Nariadením o poplatkoch ako aj prípadnú náhradu škody.
- Z výšky poplatkov v rámci systému „E-MATRICA“ súd zistil, že pre poplatkovú kategóriu D1 je cena
poplatku oprávnenia za použitie ciest vrátane DPH suma 16.220,- v prípade úhrady do 60 dní (základná
sadzba náhradného poplatku HUF) a suma 64.850,- v prípade úhrady po 60 dňoch (zvýšená sadzba
náhradného poplatku HUF).

- Z Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI. 28.) o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o
výške týchto poplatkov, právny zástupca žalobcu predložil výňatok o Spôsobe úhrady poplatku, ktoré
je evidované pod § 3 odsek 1, 2, 3, 4, 5, 6 a § 4 odsek 2, ktoré ustanovenia presne definujú vznik
oprávnenia na používanie cesty ako si má bežný občan zakúpiť diaľničnú známku podľa poplatkovej

kategórie a čo je potrebné pri predaji oprávnenia zaevidovať.
- Z elektronickej kontroly urobenej žalobcom ohľadne oprávnenosti používania spoplatnených ciest súd
zistil, že dňa 04.12.2022 o 16:06:57 hod., na mieste kontroly: Gy02J-M1 Bábolna (91,7 km) bolo
zistené, že motorové vozidlo s EČV: C., zaradené do platobnej kategórie D1, ktorého držiteľom bol vtom čase žalovaný, a je registrované v SR, zaradené do platobnej kategórie D1, bolo prevádzkované
na spoplatnenej ceste bez príslušnej e-matrice.

8. Citujúc čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím
II.), citujúc ustanovenia Maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave (§ 33/a ods. 1, § 33A ods.
1, § 33B ods. 5, 8 a 1), ustanovenia Nariadenia ministerstva inovácií a technológií (ITM) č. 45/2020.

(XI.XXVIII) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe
úhrady poplatku za používanie (§ 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 6 a 7, § 12 ods. 1 a 4, prílohy
č. 1 a č. 3 k uvedenému nariadeniu) a poukazujúc na výšku poplatkov platných od 01.01.2022 podľa
systému E-MATRICA svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

8.1. Keďže ide o spor s medzinárodným prvkom, nakoľko žalobca je právnická osoba so sídlom v

Maďarsku a žalovaný občan Slovenskej republiky, súd prvom rade riešil otázku právomoci tunajšieho
súdu vo veci konať a tiež otázku aké právo sa má použiť. Podľa uznesenia Súdneho dvora
vo veci C-30/21 zo dňa 21.09.2021 sa čl. 1 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach má vykladať tak, že žaloba o vymoženie poplatku za používanie spoplatnenej

cesty súdnou cestou, ktorú podala spoločnosť zmocnená zákonom, ktorý kvalifikuje vzťah vyplývajúci z
tohto používania ako súkromnoprávny, spadá pod pojem „občianske a obchodné veci“ v zmysle tohto
ustanovenia. Rozhodným právnym poriadkom je podľa čl. 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), v tejto veci maďarský
právny poriadok a právomoc súdu SR je zase daná podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2015.

8.2. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, a to najmä priloženou
fotografiou, výzvou na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest
v Maďarsku a predžalobnou výzvou, že žalobca elektronickou kontrolou oprávnenosti používania

spoplatnených ciest v Maďarsku dňa 04.12.2022 o 16:06:57 hod., na mieste kontroly: Gy02J-M1
Bábolna (91,7 km) zistil, že žalovaný využíval na neho registrované vozidlo na spoplatnenom
úseku cestnej komunikácie, bez platného oprávnenia, tzv. e-matrice. Uvedené vozidlo s EČV: C. je
registrované v Slovenskej republike so zaradeným do platobnej kategórie D1, pričom z potvrdenia MV
SR Prezídia Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií zo dňa 27.04.2023, že dňa 03.05.2023

žalobca preukázateľne získal informáciu o tom, že držiteľom tohto vozidla je žalovaný. Je teda zrejmé,
ako bolo uvedené vyššie, že bola zachovaná 60 dňová prekluzívna lehota v súlade s ustanovením
§ 33/B odsek 5 maďarského zákona č. I./1988 o cestnej premávke. Totožnosť držiteľa vozidla bola
zistená 03.05.2023 a výzva bola žalovanému doručená v rámci prekluzívnej lehoty a to dňa 25.05.2025.
Taktiež čo sa týka spôsobu doručenia, tiež ako bolo uvedené vyššie, táto výzva bola žalovaného riadne

doručená postupom vyžadovaným pre doporučené doručenie písomnosti. Žalovaný sa v konaní síce
bránil tým, že on zásielku neprevzal, že dlhodobo žije v inej obci. Súd však zistil, že žalovaný má riadne
evidovaný pobyt na adrese, na ktorú mu žalobca výzvu doručoval, že táto zásielka bola žalovanému
riadne doporučene doručovaná a aj doručená postupom podľa bodu 18. 1. Poštového poriadku. Preto
súd námietky žalovaného, týkajúce sa doručovania a preklúzie vyhodnotil ako nedôvodné. Súčasne

súd nevykonal ďalšie dôkazy ohľadne doručovania tejto výzvy, keď mal dostatočne za preukázané, že
žalovanému bola výzva na úhradu základnej sadzby sankčného poplatku doručená ako doporučená
zásielka v stanovenej 60 dňovej lehote. Z vykonaného dokazovania /vyjadrenie pošty z č.l. 195/ síce
vyplynulo, že na uvedenej adrese bývajú dve osoby s totožným menom a priezvisko, súčasne však
podľa šetrenia CEPO má žalovaný na tejto adrese riadne evidovaný trvalý pobyt. A ak by aj zásielku

prevzal jeho otec /menovec/, čo je pri doporučenom doručovaní prípustné, táto zásielka sa považuje za
doručenú aj takýmto spôsobom, ktorým sa dostala do dispozície žalovaného. Tento spôsob doručovania
bol prípustný a postačujúci v tomto prípade. V zmysle § 33B ods. 5 zák. č. I/1988, je totiž postačujúce,
ak Organizácia oprávnená vyberať poplatok, resp. nimi poverené obchodná organizácia v rámci 60
dňovej prekluzívnej lehoty podá na poštovú prepravu držiteľovi vozidla výzvu na úhradu náhradného

poplatku. A 60 dňovú prekluzívnu lehotu je potrebné počítať odo dňa zistenia držiteľa vozidla, ktorý
opomenul uhradiť poplatok za použitie ciest, organizáciami oprávnenými vyberať poplatok alebo nimi
poverenými organizáciami. A v tomto prípade bola táto výzvy daná v lehote na doporučenú poštovúprepravu a to na adresu žalovaného riadne evidovanú v evidencii obyvateľov. Súd preto opakovanej
uvádza, že k prekludovaniu nároku žalobcu nedošlo.

8.3.Bolotedapreukázané,žežalovanýpoužilspoplatnenúcestu vMaďarsku,bezzakúpeneje-matrice.
Tvrdil síce, že si ju zakúpil, a aj to preukázal, avšak zakúpil si ju o takmer dve hodiny neskôr. T.j.
nezakúpil si ju ani v tzv. ochrannej lehote 60 minút pred vykonaním kontroly, kedy by nebolo možné od
neho žiadať náhradný poplatok. Keďže teda žalovaný jazdil na spoplatnenej ceste, svojim motorovým
vozidlom, bez úhrady príslušného poplatku, vznikla mu povinnosť v prvom rade uhradiť základnú sadzbu

náhradného poplatku podľa § 11 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch v spojení s § 11 ods. 6 Nariadenia
Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných
cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie („nariadenie o poplatkoch“), a to vo výške
16.220,- HUF, spolu s nákladmi, po prepočte na menu euro v sume 83,93 eura. Ako bolo uvedené, na
úhradu tejto sumy bol žalovaný aj vyzvaný výzvou zo dňa 17.05.2023, avšak bezúspešne. Žalovaný
bol takto vyzvaný na úhradu základnej sadzby pohľadávky a tiež na zaplatenie nákladov spojených

s jej uplatnením s tým, že bol súčasne informovaný, že túto pohľadávku môže v základnej sadzbe
zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Keďže tak žalovaný neurobil, v lehote 60 dní
dlžnú sumu neuhradil, vznikla mu podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 4 Nariadenia o poplatkoch v spojení s
Prílohou č. 3, povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú sadzbu pohľadávky a to vo výške 64.850,- HUF,
ktorá suma po prepočte na menu euro predstavuje 165,45 eura. Na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby

žalobca žalovaného vyzval predžalobnou výzvou, tiež bezúspešne. Ako bolo uvedené, žalovaný právne
relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v odpore, nepreukázal, že v čase kontroly
bol poplatok uhradený, nepreukázal, že nárok žalobcu je prekludovaný z dôvodu nedoručenia výzvy.
Naopak, súd mal dostatočne preukázané, že žalobcovi žalovaný nárok vznikol v celom rozsahu. Suma
165,40 eura bola žalobcovi priznaná v zmysle maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave

v spojení s Nariadením o poplatkoch č. 36/2007 (§ 11 ods. 1 a § 12 ods. 4 Nariadenia o poplatkoch v
spojení s Prílohou č. 3). Suma 70 eur bola priznaná titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

8.4. Žalovaný cestou právneho zástupcu v konaní začal poukazovať aj na iné rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ a tiež na Smernicu Európskeho parlamentu a rady 1999/62/ES zo 17.06.1999, ktorá sa však
týkala používania určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, ktorú ale nie je možné
aplikovať na danú vec. V tomto smere je rozhodovacia činnosť súdov zjednotená a nárok uplatnený
žalobcom sa posudzuje ako nárok oprávnený. Smernica, na ktorú zase poukazoval žalovaný sa týka
používania len určitej infraštruktúry, a to ťažkými nákladnými vozidlami, pričom je zrejmé, že v prípade

nároku žalobcu o takúto situáciu nešlo. Preto aj túto obranu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Žalobca v konaní teda preukázal svoj nárok v celom rozsahu, naopak, žalovaný svoje tvrdenia o prekluzii
práva žalobcu, resp. o tom, že na danú vec je potrebné aplikovať iné predpisy, nepreukázal.

8.5. O trovách konania žalobcu súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. V konaní bol úspešný v

celom rozsahu žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej
a to v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím podľa § 262
ods. 2 CSP.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný, domáhajúci sa jeho zrušenia

podľa § 389 ods. c/ CSP (Civilný sporový poriadok – zákon č. 160/2015 Z. z.) z odvolacích dôvodov
vychádzajúcich z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP. V dôvodoch odvolania uviedol nasledovné:

9.1. Výzva podľa § 331B odsek 5 maďarského zákona č. I./1988 o cestnej premávke bola žalovanému
doručená v rámci prekluzívnej lehoty a to dňa 25.05.2025. Táto výzva bola žalovanému riadne doručená

postupom vyžadovaným pre doporučené doručenie písomnosti (ods. 10 odôvodnenia). Žalovaný má
riadne evidovaný pobyt na adrese, na ktorú mu žalobca výzvu doručoval, že táto zásielka bola
žalovanému riadne doporučene doručovaná a aj doručená postupom podľa bodu 18. 1. Poštového
poriadku (ods. 10 odôvodnenia).

9.2. V konaní som uplatnil dva prostriedky procesnej obrany:
1. Výzva na úhradu náhradného poplatku podľa § 331B odsek 5 zákona Maďarska č. I./1988 o cestnej
premávke mi nebola doručená.2. Tvrdenie, že určenie náhradného poplatku podľa predchádzajúceho bodu pevnou sadzbou nie je v
súlade s právnym poriadkom Európskej únie – je v rozpore so zásadou proporcionality, a preto náhradný
poplatok nie je spôsobilý na vyberanie a vymáhanie.

K bodu 1 – nedoručeniu výzvy na úhradu náhradného poplatku
Súd odôvodňuje doručenie výzvy na úhradu náhradného poplatku (ďalej len „výzva“) poukazom na bod
18. 1. bližšie neoznačeného „Poštového poriadku,“ najmä ktorého štátu (Maďarska alebo Slovenskej
republiky), akej spoločnosti poskytujúcej poštové služby (Slovenská pošta a. s., Mediaprint - Kapa

Pressegrosso, a. s. a pod.), presný názov dokumentu, či ide o podmienky pre vnútroštátny styk alebo
medzinárodný,obdobiejehoúčinnosti,kto,kdeakedyzverejnilapod.,abeztoho,abyznenietohtobodu
vôbec uviedol. Nie je preto zaručená nezameniteľnosť tohto „bodu“ presne neoznačeného predpisu s
obdobným „bodom“ iného predpisu a v neposlednom rade preskúmateľnosť správnosti jeho aplikácie
súdom a či súd vec správne právne posúdil, čo je dôvodom odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.
Podľa bodu 18.1. dokumentu s označením „Poštové podmienky Slovenskej pošty a. s. – Vše-obecná

časť (medzinárodný styk)“ s účinnosťou od 1. 1. 2023 v znení zmien a doplnení k 1. 1. 2025 (ďalej len
„Všeobecné poštové podmienky“) „Zásielky adresované fyzickej osobe dodá SP adresátovi uvedenému
na zásielke, ak tento dovŕšil 15. rok života. Ak nie je možné dodať zásielku adresátovi, SP ju dodá
oprávnenému prijímateľovi.“
Dôkaz: 6) Poštové podmienky Slovenskej pošty a. s. – Všeobecná časť (medzinárodný styk)

Súd ustálil, že výzva nebola dňa 25.05.2023 (a nie 25.05.2025, ako súd aj toto nesprávne uvádza)
doručená priamo mne, preto súd bol povinný skúmať, či bola doručená oprávnenému prijímateľovi. Súd
túto otázku vôbec neskúmal. Napokon ako by aj bol mohol, keď mu vôbec nie je známe, že takýto právny
inštitút vo všeobecných poštových podmienkach vôbec existuje.
Podľa bodu 18.3. písm. b) Všeobecných poštových podmienok „Oprávneným prijímateľom zásielok

adresovaných fyzickej osobe sú osoby, ktoré dovŕšili 15. rok života a bývajú s adresátom v tom istom
rodinnom dome/byte.“
Po tom, čo žalobca niekedy v máji 2025 predložil súdu kópiu doručenky k výzve zo dňa 25.05.2023,
som listom č. 2024/011/Kc/O – 7 zo dňa 02.06.2025 predložil súdu kópie listín s podpismi všetkých
štyroch osôb vrátane mňa ako žalovaného, ktoré na adrese doručovania E. XX, C. D. bývajú, s tým,

že „Zásielka nebola dňa 25.05.2023 doručená nikomu, kto býva na adrese E. XX, C. D., a to ani do
vlastných rúk ani do „nevlastných,“ čiže nijako. Nie je preto splnená nevyhnutná zákonná podmienka
na úspešné vymáhanie pohľadávky žalobcu podľa § 33B ods. 5 prvá veta (maďarského) zákona č. I.
z roku 1988 o cestnej doprave.“
Dôkaz: 7) Kópia doručenky z 25.5.2023 (nachádza sa v spise)

Súdbeztoho,abypribralznalcanapreskúmanie,čipodpisnadoručenkezodňa25.05.2023jepodpisom
niektorej zo štyroch osôb bývajúcich na adrese E. XX, C. D., a ak áno, ktorej, nesprávne ustálil, že „táto
zásielka bola žalovanému riadne doporučene doručovaná a aj doručená postupom podľa bodu 18. 1.
Poštového poriadku.“
Súd nevykonal rozhodujúci dôkaz potrebný na rozhodnutie, a to napriek tomu, že podľa uznesenia súdu

prijatého na pojednávaní konanom dňa 10.12.2025 mal súd o tom nariadiť znalecké dokazovanie, ak
žalobca na podanej žalobe bude napriek mojim dôkazom trvať. Súd tým naplnil dôvod odvolania podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP.
Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2024 som predložil dôkazy o tom, že od roku 2017 trvalo bývam vo
vlastnom rodinnom dome na adrese č. XXX, XXX XX F., s tým, že „...nie je splnená procesná podmienka

na doručenie výzvy žalobcu na zaplatenie sankčného poplatku do miesta jeho trvalého bydliska v C. D.,
E. XX.“ E. 18.3. písm. b) Všeobecných poštových pod-mienok napokon ani neviaže platnosť doručenia
zásielky osobitnému príjemcovi do miesta evidovaného trvalého pobytu adresáta podľa osobitného
predpisu, ale do rodinného domu/bytu, v ktorom osobitný príjemca s adresátom zásielky býva. Miesto
evidovaného trvalého pobytu adresáta zásielky je právne bezvýznamné. Podľa bodu 18.3. písm. b)

Všeobecných poštových podmienok je pre doručenie rozhodujúca adresa doručovania a či na nej
adresát býva.
Súd nevykonal ani rozhodujúci dôkaz o mojom skutočnom mieste pobytu potrebný na rozhodnutie, čím
aj týmto spôsobom naplnil dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
Na dôvažok zásadne nesúhlasím s právnym názorom súdu, podľa ktorého „V zmysle § 33B ods. 5 zák.

č. I/1988 je postačujúce, ak organizácia oprávnená vyberať poplatok, resp. nimi poverená obchodná
organizácia v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty podá na poštovú prepravu držiteľovi vozidla výzvu na
úhradu náhradného poplatku.“ Ono totiž účelom podania zásielky na poštovú prepravu je jej doručenie
adresátovi,ibažeideozásielkuadresovanúG.,čoniejenášprípad.Oúčelepodaniazásielkynapoštovúprepravu najlepšie svedčí čl. 17 Všeobecných poštových pod-mienok, ktorý upravuje podrobnosti o
doručovaní zásielok z cudziny. Podanie výzvy na poštovú prepravu v 60-dňovej prekluzívnej lehote je
preto nie je podmienkou postačujúcou ale nevyhnutnou. K tejto nevyhnutnej podmienke musí pristúpiť

aj splnenie ďalšej podmienky, a to riadne doručenie výzvy adresátovi podľa iného ustanovenia právneho
predpisu. Čas doručenia výzvy adresátovi, konkrétne či v rámci 60-dňovej prekluzívnej lehoty alebo po
jej uplynutí, je právne bezvýznamný.
K bodu 2 – opomenutiu zásady proporcionality Európskej únie
Súd neuvádza, na aké iné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ som cestou môjho právneho zástupcu

poukazoval, hoci som toto rozhodnutie v podaní č. 2024/011/Kc/O – 4 zo dňa 23.12.2024 ako aj v
záverečnej reči môjho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 26.06.2025 presne označil a
uviedol som aj jeho obsah. Ide o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (desiata komora) z 22. marca
2017 v spojených veciach C-497/15 a C-498/15. Podľa odseku 42 tohto rozsudku SDEÚ „Súdny dvor v
tomto kontexte rozhodol, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a
to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu

proporcionality (rozsudok z 19. októbra 2016, EL-EM-2001, C-501/14, EU:C:2016:777, bod 40).“ Podľa
odseku 47 rozsudku SDEÚ „Taká úprava, zbavená akejkoľvek súvislosti so správaním prevádzkovateľa
vozidla alebo jeho vodiča, však neberie do úvahy povahu a závažnosť spáchaného porušenia.“ Podľa
odseku 47 rozsudku SDEÚ „...článok 9a smernice 1999/62 sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka
primeranosti, ktorá je v ňom uvedená, odporuje systému pokút, ako je systém v konaní vo veci samej,

ktorý stanovuje uloženie pokuty v paušálnej výške za všetky porušenia, bez ohľadu na ich povahu
a závažnosť, predpisov týkajúcich sa povinnosti zaplatiť vopred platbu mýta za využívanie cestnej
infraštruktúry.“
Je pravda, že vyššie označený rozsudok sa týka použitia spoplatnených úsekov ciest ťažšími
motorovými vozidlami, avšak v ňom vyslovená zásada proporcionality je všeobecnou zásadou

obsiahnutou v a preto je použiteľná aj pre použitie spoplatnených úsekov ciest ľahkými morovými
vozidlami Na dôkaz toho som v podaní č. 2024/011/Kc/O – 5 zo dňa 01.04.2025 uviedol, že
a) V rozsudku Súdneho dvora EÚ z odvetvia finančného práva z 15. apríla 2021 vo veci C 935/19
„Grupa Warzywna Sp. z o. o., v ktorom sa zaoberal primeranosťou sankcie uloženej daňovým úradom
vo výške 20 % zo sumy, o ktorú bol znížený pôvodne vykázaný nadmerný odpočet, súdny dvor vyslovil,

že „...že spôsob určenia uvedenej sankcie, uplatňovaný automaticky, neumožňuje daňovému úradu
individualizovať uloženú sankciu s cieľom zabezpečiť, aby táto sankcia nešla nad rámec toho, čo je
nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spočívajúcich v zabezpečení riadneho výberu dane a predchádzaní
daňovým podvodom.“
b) Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a vyslovil, že „V ďalšom konaní sa musí žalovaný zaoberať

otázkouprimeranostiukladanejsankcievovzťahukzávažnostikonkrétnehosprávnehodeliktu,prípadne
zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec colnému úradu...“ (R20/2021, ods. 20).
c) Európska komisia v oznámení č. 52012DC0199 o uplatňovaní poplatkov za vnútroštátnu cestnú
infraštruktúru vyberaných za ľahké osobné vozidlá podotýka, že „Týmto oznámením sa nevytvárajú
novélegislatívnepravidlá.ZáväznáinterpretáciaprávnychpredpisovEÚvkonečnomdôsledkuprislúcha

Európskemu súdnemu dvoru (ESD)“ s tým, že „Pri neexistencii právnych predpisov EÚ v tejto oblasti
môžu členské štáty v zásade zaviesť vnútroštátny systém výberu poplatkov za používanie cestnej
infraštruktúry ľahkými osobnými vozidlami (systém diaľničných zná-mok). Môžu konkrétne stanoviť
pravidláfungovaniatakéhosystémuzapredpokladu,žetietovnútroštátneopatreniarešpektujúzákladné
zásady zmlúv o EÚ, predovšetkým zásadu nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti a zásadu

proporcionality.“ V závere čl. 4.4. oznámenia sa doslova píše: „Ak by členské štáty koordinovali svoje
postupy a spolupracovali, výrazne by to pomohlo pri zabezpečovaní cezhraničného vymáhania pokút.
Sankcie musia byť navyše primerané - mali by byť úmerné závažnosti porušenia predpisov. Pravidlá
týkajúce sa sankcií pre ťažké nákladné vozidlá sú už obsiahnuté vo vyššie uvedenej smernici o
»eurovinete«, ktorej článok 9a stanovuje, že »Členské štáty zriadia primerané kontroly a ustanovia

systém pokút za po-rušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Prijmú všetky
potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené pokuty musia byť účinné, primerané
a odrádzajúce.« Členským štátom sa odporúča, aby uplatňovali rovnaké zásady aj v prípade ľahkých
osobných vozidiel.“
Okrem toho môj právny zástupca v jeho záverečnej reči prednesenej na pojednávaní konanom dňa

26.06.2025 poukázal aj na zásadu analógie práva pri uplatňovaní predpisov Európskej únie, podľa ktorej
zásada proporcionality pri sankciách za nezaplatenie poplatku za použitie spoplatnené-ho úseku cesty
ťažkými motorovými vozidlami v zmysle čl. 9a Smernice Európskeho parlamentu a rady 1999/62/ES zo
17.06.1999 platí analogicky aj pre ľahké motorové vozidlá.Môj právny zástupca sa vo svojej záverečnej reči vyjadril, že zásada proporcionality je obsiahnutá už v
základných predpisoch EÚ a treba na ňu prihliadať bez toho, aby bola uvedená aj v právnych predpisoch
jednotlivých členských štátov, to zn., že je priamo aplikovateľná.

Nad rámec mojich prostriedkov procesnej obrany uplatnenej v konaní dodávam na spresnenie, že
zásada proporcionality platí tak pre inštitúcie Európskej únie ako aj pre jednotlivé členské štáty. Zásada
proporcionality v Európskej únii v prvom prípade znamená, že opatrenia prijaté inštitúciami EÚ nesmú
presahovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Je zakotvená v článku 5 ods.
4 Zmluvy o Európskej únii. Pre členské štáty Európskej únie je zásada proporcionality nachádza napr.

v čl. 12 písm. b) Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého „Národné parlamenty aktívne prispievajú k
dobrému fungovaniu Únie tým, že dohliadajú na dodržiavanie zásady subsidiarity v súlade s postupmi
ustanovenými v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.“
V písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku vyššie opísané skutočnosti vôbec nie sú uvedené. Nie
je uvedené ani to, ako som sa k jednotlivým skutočnostiam vyjadril, nie sú uvedené všetky prostriedky
procesnej obrany, ktoré som najmä v mojich podaniach č. 2024/011/Kc/O – 4 zo dňa 23.12.2025 a

č. 2024/011/Kc/O – 5 zo dňa 01.04.2025 uplatnil. Chýba, ako súd posúdil moje pod-statné skutkové
tvrdenia a právne argumenty. Nie je odôvodnené, prečo nevykonal mnou navrhnuté dôkazy najmä o tom,
žepodpisnadoručenkezodňa25.05.2023niejepodpisomnikohozoštyrochosôbbývajúcichnaadrese
doručovania E. XX, C. D., ani dôkaz o tom, že od roku 2017 trvalo nebývam na adrese doručovania.
Súd vec nesprávne právne posúdil jednak tým, že na vec sa vzťahujúce právne predpisy a právne akty

vôbec neaplikoval alebo ak ich aplikoval vrátane tých, ktoré som v priebehu konania označil a uviedol
ich podstatný obsah, nesprávne ich vyložil, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Pri odkaze na ustálenú rozhodovaciu prax neuviedol ani príkladmo aspoň jedno také rozhodnutie, v
ktorom sa uvádza obrana žalovaného nedostatkom proporcionality pri stanovení náhradného poplatku
za neoprávnené použitie spoplatnené-ho úseku cesty v Maďarsku paušálne určenou sadzbou, a ak áno,

s akým výsledkom.
Na rozdiel od súdu ja som v podaní č. 2024/011/Kc/O – 4 zo dňa 23. 12. 2025 uviedol príklad zo súdnej
praxe, v ktorom H. I. és A. E. (Správny a pracovný súd Szombathely, Maďarsko) v právnej veci žalobcu:
ATC Trade s. r. o., Široký Dvůr 1378/7, 691 46 Břeclav (Česká republika), proti žalovanému: Budapest
Rendórfókapitánya (veliteľstvo policajného zboru v Budapešti, Maďarsko), Teve u. 4-6., 1139 Budapešť,

o preskúmanie správneho rozhodnutia vo veci cestnej premávky, rozsudkom zo dňa 18. decembra 2017,
sp. zn. 11.K.27.190/2017/8/1, rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č. 21000/137/00001133/28/2017
útd. a rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. 21000/137/00001133/2/2017 útd. z r u š i l a orgánu prvého
stupňa uložil povinnosť vo veci znovu konať a rozhodnúť. Označený súd sa v odôvodnení svojho
rozsudku odvoláva na čl. 9a smernice Európskeho parlamentu a rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o

poplatkoch za po-užívanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, ktorý aj cituje.
Označené rozhodnutie Správneho a pracovného súdu Szombathely je jednak podľa zásady analógie
zákona jednak podľa čl. 12 písm. b) Zmluvy o Európskej únii aplikovateľné aj v tomto konaní.
Podľa § 220 ods. 3 CSP bolo preto povinnosťou súdu odklon od tejto rozhodovacej praxe dôkladne
odôvodniť. Bol povinný vysvetliť, prečo nie je možné použiť analógiu zákona vo vzťahu k smernici

Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17.06.1999 a prečo nie je možné priamo aplikovať
zásadu proporcionality podľa čl. 12 písm. b) Zmluvy o Európskej, a nie iba jednoducho konštatovať, že
„...Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17.06.1999, ktorá sa však týkala používania
určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, ktorú ale nie je možné aplikovať na danú
vec.“ a „V tomto smere je rozhodovacia činnosť súdov zjednotená...“

Všetky uvedené nedostatky sú v rozpore aj s § 220 ods. 2 CSP.

10. Vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu podané nebolo.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovanéhoaskutkovýmstavomsporutakakohozistilsúdprvejinštanciedospelkzáveru,ženapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie
vo výroku vecne správne a zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi v zmysle ustanovenia
§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti v odvolacom

konaní neúspešnému žalovanému, keď o výške tohto nároku bude následne konať a rozhodovať súd
prvej inštancie.12. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (tvoriaceho s rozhodnutím odvolacieho

súdu jeden celok), keď na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na odvolacie
dôvody uvádza nasledovné.

13. Pokiaľ žalovaný namieta bližšie neoznačenie „poštového poriadku“ odvolací súd poukazuje na to,
že s ohľadom na poskytnutie informácií Slovenskou poštou zo dňa 14.05.2025 na č. l. 195 sa jedná

nesporne o jej poštové podmienky – všeobecnú časť pre vnútroštátny styk, keď nesporne zásielka
bola doručovaná Slovenskou poštou a nebola zasielaná z Maďarska, preto aj pripojenie poštových
podmienok – všeobecnej časti pre medzinárodný styk s účinnosťou od 01.01.2025 k podanému
odvolaniu zo strany žalovaného bolo zjavne bezpredmetné. Konajúci súd otázku doručenia skúmal
a vyhodnotil ju v zmysle zhora uvedenej správy doručovateľa, podľa ktorej správy ako aj pripojenej
poštovej doručenky, resp. doručovacieho hárku doručená bola označenému adresátovi, ktorým

nevyhnutne nemusel byť výlučne žalovaný, ale ktorákoľvek osoba ochotná zásielku prevziať a potvrdiť
jej prevzatie. V tomto smere odvolací súd tiež dopĺňa to, že maďarské právo (v Nariadení ITM č.45/2020
12.§ odsek1- č.l.97) vyžaduje doručovanie výzvy doporučenou listovou zásielkou s doručenkou, nie
však (nevyhnutne) ako zásielky výlučne do vlastných rúk držiteľa dotknutého vozidla, keď aj pre
prípad neúspešnosti doručenia upravuje, že dokument je potrebné považovať za doručený 20. deň

odo dňa prijatia poštou, až do dokázania opaku. Nevykonanie požadovaného znaleckého dokazovania
tak bolo opodstatnené a skutočnosť, že by sa žalovaný v mieste trvalého bydliska v C. D., E. XX
v čase doručovania mu výzvy nezdržiaval, nebola v spore preukázaná a pre rozhodnutie v spore
ani podstatná. Nesúhlas žalovaného s tým, že v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty stačí zásielku
– výzvu na úhradu odoslať a nie aj doručiť nie pre rozhodnutie v spore podstatný, podstatné sú

zákonom upravené predpoklady doručovania, z ktorých potreba reálneho doručenia výzvy v uvedenej
lehote nevyplýva. Čo sa týka námietok žalovaného k opomenutiu zásady proporcionality v práve
Európskej únie a nevysporiadania sa s jeho procesnou obranou čo do jeho označenia listinných
dôkazov túto jeho námietku potvrdzujúcu odvolací súd poukazuje na to, že námietku nedostatočnej
primeranosti/proporcionality považuje za nedôvodnú, nakoľko uplatnené nároky žalovaného podľa

maďarského práva sú už riešené s ohľadom na čas uhradenia pohľadávky, ako aj s ohľadom na
charakter vozidiel, keď všeobecne sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce od protiprávneho
konania, teda ani odvolací súd nevzhliadol uplatňovanú pohľadávku neprimeranú/neproporcionálnu
s ohľadom na ňou zabezpečovanú skutočnosť, aby sa zabezpečilo vymoženie/vynútenie povinnosti
vodičov (prevádzkovateľov vozidiel) zaplatiť za spoplatnené cesty dané poplatky a teda zabrániť

užívaniuciest/diaľnicbezichuhradenia.Trebatiežpoukázaťnato,žeuplatňovanýnároknemácharakter
verejnej povahy a teda sankcie orgánu či inštitúcie verejnej povahy, nakoľko nejde o uplatňovanie
právomocí orgánu verejnej moci zo strany žalobcu v zmysle práva únie, ale ide o občianskoprávny, resp.
obchodný spor. Preklad označeného rozhodnutia maďarského súdu odvolateľ ani nepredložil, pričom
čo sa týka smernice, na ktorú žalovaný poukazuje, treba uviesť to, že smernice platia (zaväzujú) pre

inštitúcie Európskej únie a pre jednotlivé členské štáty Európskej únie a teda súkromným subjektom
z nich práva alebo povinnosti priamo nevznikajú. Uplatňovaný nárok preto nemožno chápať nevyhnutne
len ako sankciu ale predovšetkým ako uplatňovanie ceny za používanie spoplatnených ciest, vo výške
zvýšenej pre nezaplatenie tejto ceny včas a riadne, t. j. pred vstupom na takúto cestu. S ohľadom na
uvedené preto nesprávne právne posúdenie veci konajúcim prvoinštančným súdom, resp. nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol, keď nie je povinnosťou súdu dať
odpoveď na každú formu obrany žalovaného v spore, ale len na takú, ktorá má vplyv na rozhodnutie
v spore, a keď tiež závery súdu nemusia vždy spĺňať očakávania a predstavy strany sporu a teda strana
ich uvádzajúca nemá právo na to, aby si súd vždy/nevyhnutne osvojil jeho právny náhľad.

14. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).