Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200022
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., obaja právne zastúpení: JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 10, 921
01 Piešťany, IČO: 42 164 460, proti žalovanému: Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, so sídlom
Krajinská 5053/13, 921 25 Piešťany, za účasti: C. C. F., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX
XX A., právne zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s. r. o., so sídlom Trnavská 11, 831 04
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 4040/2022 zo dňa 16.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 14.11.2022 bol žalovanému doručený návrh ďalšieho účastníka na povolenie vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v zrýchlenom konaní k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D.
- pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a
- stavba – Rodinný dom so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/
X (Pohostinstvo Astra)
v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej medzi žalobcami
ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim.

2. Žalovaný rozhodnutím č. V 4040/2022-01 zo dňa 15.11.2022 prerušil konanie o návrhu na vklad
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, evidované pod č. V 4040/2022, podľa § 31a písm. c) zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“) na dobu 30 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že v zmluve ako aj v návrhu na vklad je pri popise
stavby uvedený text Stavba – Rodinný dom, ale podľa listu vlastníctva je to stavba s kódom druhu stavby

13 – Budova ubytovacieho zariadenia a nie s kódom druhu stavby 10 – Rodinný dom. Popis stavby s
textom Budova ubytovacieho zariadenia je uvedený aj v oznámení o návrhu na vklad. Nepredáva sa
Rodinný dom súp. č. 76 na parc. XXXX/X, ale Budova ubytovacieho zariadenia súp. č. 76 na parc. č.
XXXX/X.3. Návrh špecifikovaný v bode 1. tohto rozsudku bol ďalším účastníkom opravený dňa 15.11.2022 tak,
že v predmetnom návrhu bolo vyčiarknuté perom slovné spojenie Rodinný dom.

4. Žalovaný rozhodnutím č. V 4040/2022 zo dňa 16.11.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na návrh ďalšieho účastníka povolil vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D.
- pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a

-stavbaPohostinstvoAstrasosúpisnýmčíslom76napozemkuregistraCKNsparcelnýmčíslomXXXX/
X
v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej medzi žalobcami
ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim.

II.

Žaloba

5. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).

6. Poukázali na to, že dňa 15.11.2022 vydal žalovaný rozhodnutie o prerušení konania pre vady kúpnej
zmluvy aj návrhu na vklad a vyzval účastníkov zmluvy na odstránenie vytýkaných nedostatkov, a to
dodatkom ku kúpnej zmluve (s potrebou overených podpisov) a dodatku návrhu na vklad. Žalovaný
nasledujúci deň, 16.11.2022, vydal napadnuté rozhodnutie. Obe rozhodnutia prevzal žalobca 1/ dňa

07.12.2022ažalobca2/dňa01.12.2022.Poinformovanísanakatastrinehnuteľnostízostranyžalobcov,
akodošlokuzatvoreniudodatku,zodpovednýpracovníkkatastra(zodpovednýzarozhodnutieopovolení
vkladu) F. D. A. uviedol, že dodatok ku kúpnej zmluve podpísal za žalobcov (ako predávajúcich
manželov) ďalší účastník, ktorý bol podľa kúpnej zmluvy na takýto úkon splnomocnený.

7. Nezákonnosť postupu žalovaného a napadnutého rozhodnutia podľa žalobcov spočíva v porušení
ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď žalovaný bol povinný preskúmať kúpnu zmluvu
(zmluvu ako hmotnoprávny právny úkon) priloženú k návrhu na vklad z pohľadu, či obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým
mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V citovanom ustanovení je odkaz pod čiarou na zákon č.
563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“), Exekučný poriadok, Civilný sporový poriadok,

zákon o konkurze a vyrovnaní (je teda potrebné prihliadať a skúmať, či nakladanie s nehnuteľnosťami
nie je obmedzené/zakázané v zmysle citovaných zákonov). Uvedená špeciálna povinnosť žalovaného
preskúmať zmluvu, na základe ktorej má dôjsť ku vkladu (zmene) vlastníckeho práva v zákonom
požadovanom rozsahu, je zovšeobecnená v základnej zásade správneho konania podľa § 3 ods. 5
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj

len „správny poriadok“).

8. Ďalej žalobcovia citovali § 37, § 39, § 40 ods. 1 a ods. 3, § 46 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“) a § 81 ods. 7 daňového
poriadku. Všetky uvedené dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy (§ 37, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) bol žalovaný podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona riadne preverovať a skúmať (ex
offo). Absolútnu neplatnosť zmluvy nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou)
ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Žalovaný bol povinný spoľahlivo a dostatočne
zisťovať skutkový stav veci (ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 19.01.2022), čo žalovaný nezákonne
neurobil. Takýto nezákonný postup viedol k tomu, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu.

9. Žalobcovia uviedli tri dôvody, v čom videli absolútnu neplatnosť právneho úkonu – kúpnej
zmluvy. Prvým dôvodom bolo nedodržanie obligatórnej písomnej formy právneho úkonu (§ 40 ods.1 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), keď kúpnu zmluvu nepodpísal žalobca 1/ sám za seba
ako samostatný, konajúci subjekt práva, prejavujúci vôľu previesť svoj spoluvlastnícky podiel 1/6 k
predmetným nehnuteľnostiam na kupujúceho – ďalšieho účastníka. Na kúpnej zmluve sa nachádza

iba podpis žalobcu 1/ a žalobcu 2/ vystupujúcich ako predávajúci manželia, teda vystupujúcich a
prejavujúcich vôľu previesť spoluvlastnícky podiel 5/6. Žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia sú však
v postavení samostatného subjektu vlastníckeho práva odlišného od druhého subjektu vlastníckeho
práva, a to žalobcu 1/, ktorého prejav vôle v kúpnej zmluve chýba (a nie je zachytený písomnou formou,
keďže absentuje podpis žalobcu 1/ ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/6).

10. Druhým dôvodom bolo, že kúpna zmluva je nezrozumiteľnou a neurčitou zmluvou v podstatných
náležitostiach zmluvy (k predmetu prevodu), keď v záhlaví zmluvy sú označení ako predávajúci -
manželia žalobca 1/ a žalobca 2/ – ktorí sú spoločne samostatným subjektom práva odlišným od
druhého subjektu práva, od žalobcu 1/. Žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia mohli prejavovať vôľu a
prevádzať len tie práva, ktoré spoločne vlastnili, a to spoluvlastnícky podiel 5/6. Žalobcu 1/ a žalobcu

2/ ako manželov zmluva označuje ďalej skratkou „Predávajúci“. Následne v čl. I ods. 1 kúpnej zmluvy,
označenom ako „Predmet zmluvy“, je iba konštatované, že „Predávajúci“ (teda manželia) sú vlastníkmi
nehnuteľností v „nasledovných pomeroch“, pričom zmluva odlišuje samostatný subjekt práva - A.
B. (žalobca 1/), ktorý je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/6 a manželov (predávajúcich) ako
samostatný subjekt práva - bezpodielových spoluvlastníkov podielu 5/6. Ihneď na to nasleduje opis

nehnuteľnosti podľa evidencie na LV č. XXXX. V ďalších odsekoch čl. I kúpnej zmluvy, a to v ods. 2 a ods.
3 je neurčito a nezrozumiteľne vyjadrené, že neurčitá časť parc. č. XXXX bude predmetom budúceho
predaja a tiež, že predmetom predaja je aj neurčitá časť parcely XXXX/X. Článok I kúpnej zmluvy končí
odsekom 5, ktorý obsahuje samotný prejav vôle predať (avšak prejav vôle len predávajúcich manželov)
a prejav vôle kupujúceho kúpiť nehnuteľnosti, so všeobecným odkazom na nehnuteľnosti označené

v čl. I tejto zmluvy, pričom článok I (posudzujúc jeho celý obsah) je neurčitý a nezrozumiteľný čo do
určeniapredmetupredajaanezrozumiteľnýaneurčitýčodoprejavuvôlepredávajúcichmanželovpredať
nehnuteľnosti kupujúcemu.

11.Tretímdôvodombolo,žekúpnazmluvabolauzatvorenáapodpísanádňa19.01.2022včase,kedyna

predmetných nehnuteľnostiach vo vzťahu k vlastníkovi pod B1 (t. j. vlastníci žalobca 1/ a žalobca 2/ ako
manželia, vlastníci spoluvlastníckeho podielu 5/6) viazlo záložné právo daňového úradu (zapísané na
LV pod Z – 2205/2021) a bola evidovaná poznámka o zákaze nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami
bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane pod P-366/2021. Kúpna zmluva bola tak uzatvorená v
rozpore so zákonom, a to v rozpore s § 81 ods. 7 daňového poriadku. Z dôvodu ktorého je kúpna zmluva

podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

12. Na základe uvedených dôvodov absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaný nemal dostatočný
skutkový ani právny podklad na to, aby rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva (1/1) a mal podľa
§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh ďalšieho účastníka ako navrhovateľa na vklad vlastníckeho

práva zamietnuť. Absolútnu neplatnosť zmluvy nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením
(ratihabíciou)aniodpadnutímvadyprejavuvôle(tzv.konvalidáciou),apretotunebolanizákonnýpriestor
na prerušenie konania a odstraňovanie vád absolútne neplatnej zmluvy.

13. Žalobcovia tiež mali za to, že žalovaný rozhodol nezákonne, keď odignoroval v kúpnej zmluve

dohodnutý rozporný spôsob podania návrhu na vklad, ktorý podľa kúpnej zmluvy mali podať všetci
účastníci kúpnej zmluvy spoločne (čl. III ods. 8), čo bolo vo vnútornom rozpore s iným, následným
ustanovením kúpnej zmluvy (čl. IV ods. 5), ktorý ustanovil, že zmluvné strany podajú jednotlivo alebo
spoločne návrh na vklad do katastra nehnuteľností. S ohľadom na dôvody absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy je potom absolútne neplatná časť kúpnej zmluvy, v ktorej je obsiahnuté splnomocnenie

kupujúceho odstraňovať v mene predávajúcich manželov (teda nie žalobcu 1/ ako samostatného
subjektu práva), zjavné chyby v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v tejto zmluve alebo v
návrhu na vklad vlastníckeho práva a na opravu dodatkov a doložky opráv.

14. K okolnostiam absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia uviedli, že na tieto dôvody nemohli

včas upozorniť žalovaného a brániť sa tak voči neoprávnenému návrhu na vklad vlastníckeho práva
zo strany navrhovateľa – ďalšieho účastníka, ktorý podal návrh na vklad 14.11.2022 a žalovaný povolil
vklad rozhodnutím dňa 16.11.2022 (o dva dni). Kúpna zmluva bola vyhotovená ďalším účastníkom ako
kupujúcim, ktorý mal záujem o kúpu predmetných nehnuteľností za účelom podnikania, a to aj napriektomu, že žalobcovia mali záujem na tom, aby zmluvu vypracoval notár. Ďalší účastník vyvíjal na žalobcov
pri uzatváraní zmluvy nátlak. Kúpna zmluva bola predložená žalobcom na podpis zo strany ďalšieho
účastníka prekvapivo, bez možnosti sa s ňou riadne oboznámiť. Uvedený nátlak preukazuje i skutočnosť

neštandardného overovania podpisu, keď podpis žalobcov ako manželov je overovaný vo večerných
hodináchstarostomG.A.(spriaznenáosobaďalšiehoúčastníka)o19.10hoda19.15hod.Starostuobce
doviedol ďalší účastník do miesta bydliska žalobcov, pričom ich vopred neupozornil, že sa dostaví so
starostom obce, ktorý bude overovať podpisy. Nátlak ďalšieho účastníka spočíval aj v tom, že žalobcom
sľúbil rôzne plnenia, ktoré v kúpnej zmluve nie sú ani len vyjadrené. Pritom žalobcovia mali zámer

predať prevádzku pohostinstva, nakoľko sa nachádzali v ťaživej ekonomickej situácii, avšak predaj mali
záujem realizovať právne správnym spôsobom, keďže nehnuteľnosti boli zaťažené nielen záložným
právom Daňového úradu Trnava, ale aj zákazom nakladania s nimi bez predchádzajúceho súhlasu
správcu dane, a ten v tom čase žalobcovia nemali (viď poznámka na LV č. XXXX k 14.10.2022 – pri
vlastníkovi B1 – žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia – spoluvlastnícky podiel 5/6). Na tieto skutočnosti
žalobcovia ďalšieho účastníka ako vážneho záujemcu o kúpu nehnuteľnosti upozorňovali, čo napokon

ďalší účastník potvrdil v čl. III ods. 14 kúpnej zmluvy. Ďalší účastník zneužijúc nepriaznivú situáciu
žalobcov(ichpsychickérozpoloženie)adôverčivosť(osobybezprávnehovzdelania),prezentujúcsaako
odborník v oblasti práva (vyštudovaný právnik), ubezpečoval žalobcov (a tým ich uviedol aj do omylu pri
podpise zmluvy), že kúpna zmluva nie je riadnou kúpnou zmluvou, ktorá sa bude predkladať do katastra
nehnuteľnosti ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ale že bude slúžiť medzi zmluvnými

stranami len ako určitá „predzmluva“ (určitý základný rámec práv a povinností), ktorá bude v budúcnosti
nahradená riadnou zmluvou. O tom, že účastníci podpisov kúpnej zmluvy neprejavili vážnu a skutočnú
vôľu uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, svedčí aj fakt, že od podpisu kúpnej zmluvy dňa 19.01.2022 ďalší
účastník bezprostredne následne nepodal na kataster návrh na vklad vlastníckeho práva na základe
tejto kúpnej zmluvy (hoci mu v tom nič nebránilo). Následne došlo k vývoju udalostí, kedy sa účastníci

kúpnej zmluvy dostali do vzájomného sporu o vzájomné práva a povinnosti a ďalšiemu účastníkovi
dňa 27.07.2022 žalobcovia oznámili, že kúpnu zmluvu považujú za absolútne neplatný právny úkon.
Žalobcovia boli napriek absolútnej neplatnosti zmluvy ochotní pristúpiť k vyriešeniu záležitosti zmierlivo
a uzatvoriť s ďalším účastníkom novú, riadnu a platnú kúpnu zmluvu, čo si vyžadovalo vysporiadanie,
okrem mnohých iných, aj záležitosti s Daňovým úradom Trnava a existujúcim zápisom záložného práva

a zákazu nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými ešte k 14.10.2022. Medzi ďalším účastníkom a
žalobcami došlo k viacerým rokovaniam, výsledkom čoho bola dohoda o tom, že sa uzatvorí nová
riadna, platná kúpna zmluva s podmienkou súčasného uzatvorenia aj riadnej a platnej zmluvy s riadnou
špecifikáciou vzájomných práv a povinností. Ďalší účastník napriek dohode o ďalšom postupe v urovnaní
sporných práv a povinností, a napriek vedomosti o námietkach žalobcov k absolútnej neplatnosti kúpnej

zmluvy a nečakajúc na doriešenie veci zmierne (hoci sa tak ústne dohodli), podal návrh na vklad na
základe absolútne neplatnej zmluvy.

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2023 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

16. Uviedol, že nerozumie právnej argumentácii žalobcov, v čom vidia nedostatok určitosti a formy
prejavu predávajúcich, lebo obaja žalobcovia sú v záhlaví zmluvy uvedení ako predávajúci. Skutočnosť,

že sú manželia, je taktiež nepochybná, a to, že predávajúci manžel, keďže vlastnil predmet prevodu aj
vo výlučnom vlastníctve v 1/6, nie je osobitne uvedený v záhlaví ako predávajúci, nie je žiadnou chybou,
ktorá by spochybňovala jeho prejav vôle, keďže právna situácia je, že predmetom prevodu bol podiel 1/6
vo výlučnom vlastníctve manžela a podiel 5/6 spolu je uvedený v čl. I bod 1 zmluvy. Taktiež v čl. II zmluvy
je predmet prevodu uvedený dostatočne určito a žalovanému nebolo zrejmé, kde žalobcovia vidia pojmy

budúci predaj a neurčitá časť parcely XXXX, rovnako čl. 5, ktorý zmluva ani neobsahuje. Z uvedeného
vyplýva, že právny zástupca žalobcov posudzoval asi inú zmluvu, ako je tá, ktorá je obsahom spisu ako
aj zbierky listín, keďže obe sú zhodné, resp. ide o overenú kópiu tej istej zmluvy.

17.Včasevydanianapadnutéhorozhodnutianebolonalistevlastníctvazapísanédaňovézáložnéprávo,

atozdôvodu,žeužbolovtomčasezlistuvlastníctvavymazané,čopotvrdzujeajaktuálnylistvlastníctva
uvedený v spise. Z tohto dôvodu ani nebola uvedená právna skutočnosť predmetom posudzovania
pri rozhodovaní o návrhu na vklad. Žalovaný však potvrdil, že v čase podpisu zmluvy dňa 19.01.2022daňové záložné právo a poznámka na liste vlastníctva viazli, čo preukazuje list vlastníctva s históriou
v prílohe.

18. Z § 81 ods. 7 daňového poriadku vyplýva, že vlastník, ak je na nehnuteľnosti zriadené daňové
záložné právo, nemôže vykonať právny úkon. V uvedenom prípade je rozhodné, čo mal
zákonodarca na mysli pod pojmom vykonať - či takúto zmluvu uzavrieť z pohľadu záväzkovo-právnych
následkov alebo vykonať z pohľadu vecno-právnych následkov, čiže predložiť katastru na povolenie
vkladu, keďže zmluvy o prevode vlastníctva majú okrem záväzkových aj vecno-právne účinky. Zároveň

z prípadu je zrejmé, že práve z kúpnej ceny boli ťarchy pravdepodobne vyplatené a daňové záložné
právo zrušené a tejto skutočnosti sa domáhal predávajúci, ktorý o tom mal vedomosť a nie oprávnený
z daňového záložného práva, keďže jeho pohľadávka bola uspokojená. Inštitút neplatnosti právneho
úkonu by sa nemal „nadužívať“ a prednosť by mal mať výklad „favor contractus“. V čase rozhodovania
o návrhu na vklad na nehnuteľnosti už záložné právo neviazlo a zamietnutie návrhu na vklad z
dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy na nehnuteľnosti viazlo záložné právo a chýbal predchádzajúci

súhlas správcu dane, by bolo prejavom prepiateho formalizmu, ktorý by v konečnom dôsledku reálne
neviedol k presadeniu ochrany práv tretej osoby alebo verejného záujmu. Účelom zakotvenia neplatnosti
právneho úkonu z určitého dôvodu totiž je (spravidla) ochrana práv tretej osoby alebo verejného
záujmu. Jednou z dôležitých hodnôt demokratického právneho štátu je ochrana slobodne prejavenej
vôle fyzických osôb a právnických osôb, ktorou nedochádza k porušeniu práv a právom chránených

záujmov tretích osôb alebo verejného záujmu.

19. Ďalej žalovaný poukázal na to, že neudelenie súhlasu správcu dane podľa § 71 ods. 7 daňového
poriadku k zmluve o zriadení záložného práva nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni vzniku účinnosti
zmluvy . Ide o právne významnú procesnú okolnosť, ktorá bráni vkladu, na ktorú musí správa katastra

v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pri vklade prihliadať. Časť sudcov zastáva názor, že ide o
dôvod neplatnosti právneho úkonu.

20. Čo sa týka skutočnosti, že návrh na vklad podal jeden z účastníkov, že v čl. III ods. 8 zmluvy nie je
uvedené, že návrh na vklad môžu podať účastníci len spoločne, ale aj jednotlivo, žalovaný uviedol, že

aj keby to tak bolo, takáto dohoda nebráni povoleniu vkladu, lebo nemá vplyv na platnosť zmluvy. Podľa
katastrálneho zákona môže podať návrh na vklad ktorýkoľvek z účastníkov.

21. Čo sa týka ostatných namietaných skutočností, žalovaný uviedol, že sa k nim nemôže vyjadriť,
nakoľko neboli predmetom posudzovania v rámci vkladového konania, nie sú mu známe a nevie

posúdiť ich relevantnosť. Je ale zrejmé, že žalobcovia viac než rok vedeli o podpísaní tejto zmluvy,
pričom o žiadnych nezrovnalostiach kataster vopred neinformovali. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané
štandardne v urýchlenej lehote, keďže v praxi žalovaný rozhodnutie v týchto prípadoch vydáva v lehote
1 až 3 dní.

IV.
1. Vyjadrenie ďalšieho účastníka

22. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Trnave dňa 24.04.2023 navrhol,
aby krajský súd žalobu zamietol.

23. V prvom rade poukázal na okolnosti ohľadom inzerovania predaja nehnuteľnosti – Pohostinstva
Astra pub na Mojmírovej ulici v Piešťanoch. Ďalší účastník mal záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti
výlučne z dôvodu prevádzkovania reštauračného zariadenia, preto tlmočil žalobcom požiadavku o
možnosti zakúpenia ďalšej parcely alebo jej časti, ktorá sa nachádza za rodinným domom žalobcov, a to

ztituluvybudovaniaparkovacíchmiest,nakoľkonemalzáujemokúpunehnuteľnostizaúčelomzriadenia
a prevádzkovania reštauračného zariadenia bez možnosti parkovania klientov. Žalobcovia súhlasili s
predajom časti parcely č. XXXX, a to novovytvorenej parcely č. XXXX/X – 149 m2 zastavaná plocha
a nádvorie - register „C“, ktorá mala tiež vzniknúť geometrickým plánom. Len na základe tejto dohody
sa ďalší účastník rozhodol kúpu realizovať. Podmienkou bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá by

reflektovala všetky vyššie uvedené aspekty budúceho predaja. Už v čase dohadovania sa o uzatvorení
kúpnej zmluvy bolo všetkým účastníkom zrejmé, že ku vkladu vlastníckeho práva v prospech ďalšieho
účastníka môže prísť až v budúcnosti, po odstránení všetkých prekážok: - vytvorenie geometrickéhoplánu na odčlenenie parciel + výmaz záložných práv na liste vlastníctva. Ďalší účastník netrval na
urýchlenom konaní, celý proces urýchľovali žalobcovia tvrdiac, že potrebujú súrne peniaze.

24. Tvrdenie žalobcov, že k podpisu kúpnej zmluvy došlo pod nátlakom, bez prečítania kúpnej zmluvy vo
večerných hodinách, označil ďalší účastník za zarážajúce, nakoľko k jej podpisu týmto spôsobom prišlo
len výlučne na základe požiadavky žalobcu. Žalobca 1/ ďalšiemu účastníkovi oznámil, že manželka je
zamestnaná v SBS a pracuje v 16 hodinových zmenách. Ďalší účastník navrhoval na podpis zmluvy
stretnutie u notára alebo na matrike v rôzne pracovné dni a pracovné časy, ale bolo mu oznámené, že

manželka nemá v pracovný čas priestor a nemôže sa dostaviť. Sám mu navrhol, či nevie zabezpečiť
podpis mimo pracovných hodín. Dňa 19.01.2023 prišlo k podpisu obidvoch kúpnych zmlúv a zároveň
za prítomnosti starostu bola žalobcami uhradená suma vo výške 65 000 eur, čo žalobca 1/ potvrdil
podpisom na zmluve.

25. V kúpnych zmluvách je v článku III bod 4 uvedené, že ďalší účastník má nárok na bezplatné

užívanie nehnuteľnosti v plnom rozsahu. Zároveň bola dňa 29.04.2022 podpísaná aj nájomná zmluva,
a to z dôvodu, aby bolo možné vykonávať všetky potrebné úkony ako stavebné úpravy, prerábku
elektriny, zapojenie sietí a podobne. Žalobcovia prepísali na ďalšieho účastníka elektrinu, vodu, internet.
Žalobcovia podali pre účely ďalšieho účastníka žiadosť o ohlásenie drobnej stavby. Ďalší účastník
v dobrej viere investoval vlastné finančné prostriedky do prestavby nehnuteľnosti.

26. Ďalší účastník sa snažil kontaktovať niekoľko násobne neúspešne aj právneho zástupcu žalobcov,
ktorý mu ešte v lete - jeseni roku 2022 sľuboval zaslať dokumenty potrebné k podaniu návrhu na vklad.
Ďalší účastník by nikdy nepristúpil k úhrade sumy vo výške 65 000 eur a uzatvoreniu kúpnej zmluvy k
prevodu nehnuteľnosti Pohostinstvo ASTRA o výmere 93m2, pokiaľ by vedel, že žalobcovia nepristúpia

k podpisu zmluvy o predaji parciel XXXX/X výmera 149m2 a XXXX/X výmera 41 m2. Takáto kúpa by pre
neho nemala a nemá žiaden zmysel, nikdy by s vedomím, že tieto novovytvorené parcely nebude mať
vo vlastníctve, ani nepristúpil k investovaniu vlastných finančných prostriedkov do Pohostinstva ASTRA.
Naopak, žalobcovia tlačili na ďalšieho účastníka, aby prišlo čo najrýchlejšie k podpisu kúpnej zmluvy,
jej znenie vôbec nerozporovali a súhlasili s ním. Je preto absurdné tvrdiť, že k podpisu zmluvy prišlo

pod nátlakom.

27.Čosatýkanámietkyabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonukúpnejzmluvy,ďalšíúčastníksastotožnil
s vyjadrením žalovaného. Pre vylúčenie pochybností v článku I je uvedený rozsah podielov, ktoré
žalobcovia v čase podpisu prevádzali, a to žalobca 1/ podiel 1/6 a manželia A. B. a E. B. podiel 5/6. Z

uvedeného znenia je nespochybniteľný zámer, že predávajúcimi sú tak A. B. a E. B. ako bezpodieloví
spoluvlastníci v rozsahu 5/6, ako aj A. B. ako podielový spoluvlastník v rozsahu 1/6. Pokiaľ sa ide
o námietku, že v čase prerušenia konania žalovaným prišlo k zaslaniu opráv v návrhu a v zmluve
len zo strany kupujúceho, ďalší účastník uviedol, že zmluvné strany sa v Kúpnej zmluve v článku IV.
Záverečné ustanovenia bod 6. dohodli, že predávajúci (žalobcovia) svojím úradne overeným podpisom

tejto zmluvy splnomocňujú kupujúceho, aby v prípade zjavných chýb a nedostatkov v písaní, počítaní a
iných zrejmých nesprávností v tejto zmluve alebo v návrhu na vklad vlastníckeho práva tieto v ich mene
odstránil a tiež na opravu dodatkov a doložky opráv.

28. Záverom ďalší účastník poukázal na iné súdne konania vedené v súvislosti s predmetom kúpnej

zmluvy. Ďalší účastník v priebehu októbra 2022 dospel na podklade jednania žalobcov k názoru, že títo
nemajú záujem na dodržaní kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2022. Keďže im už uhradil časť kúpnej ceny,
vynaložil nemalé vlastné finančné prostriedky na prestavbu pohostinstva, podal samostatne návrh na
vklad do príslušného katastra nehnuteľností spolu s kúpnou zmluvou. K samostatnému podaniu návrhu
na vklad ho oprávňovalo znenie zmluvy uvedené v článku III, bod 8. návrhu a po validácii a oprave

návrhu a zmluvy dňa 16.11.2022 bol vklad napadnutým rozhodnutím povolený.

V.
Replika žalobcov

29. Žalobcovia v replike zo dňa 02.05.2023 zotrvali na žalobe a opätovne navrhli, aby správny súd
napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), g) SSP.30. Poukázali na to, že povinnou náležitosťou písomnej formy právneho úkonu je existencia „písomnosti“
a „podpisu“ konajúcej osoby. Bez písomnosti či bez podpisu, poprípade bez oboch, právne konanie v
písomnej forme nevzniká, nie je platné. Preto nie je bez právneho významu, kto a akým spôsobom

(zrozumiteľným, nepochybným) je označený ako subjekt práva, zmluvnou stranou v záhlaví zmluvy
prejavujúcou vôľu. V kúpnej zmluve zo dňa 19.01.2022 je „predávajúci“ označený výslovným slovným
spojením „Predávajúci manželia“ a následným uvedením ich osobných údajov. Predávajúci manželia,
ak prevádzali svoj spoluvlastnícky podiel 5/6, na zachovanie písomnej formy právneho úkonu vo
vzťahu k prevodu ich vlastníctva 5/6 bolo nevyhnutné, aby sa podpísali pod kúpnu zmluvu spoločne,

čomu korešponduje v závere zmluvy podpis „predávajúcich“ (s prepojením na označenie v záhlaví
zmluvy „predávajúcich manželov“). Vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/6 žalobcu 1/ (nie
v postavení manžela, ale ako výlučného vlastníka 1/6) nie je dodržaná písomná forma, keďže zo
záhlavia zmluvy takáto skutočnosť nijako nevyplýva. Kúpna zmluva nie je podpísaná žalobcom 1/ ako
samostatnýmsubjektomprávavovzťahukprevoduvlastníctvaspoluvlastníckehopodielu1/6.Kprevodu
vlastníckeho podielu 5/6 sa žalobca 1/ podpisoval len ako jeden z „predávajúcich manželov“ (zmluvnej

strany). Preto v kontexte záhlavia zmluvy (a povinnosti nepochybne označiť zmluvné strany, samostatne
konajúce subjekty) a či sú podpísané všetky zmluvné strany právneho úkonu (samostatne konajúce),
neobstojí vysvetlenie žalovaného, že neuvedenie žalobcu 1/ ako predávajúceho v záhlaví zmluvy
nie je chybou kúpnej zmluvy a nespôsobuje ani pochybnosť prejavu vôle, pretože v danom prípade
je opak pravdou. Písomná forma právneho úkonu vo vzťahu k prevodu (k prejavu vôle žalobcu 1/)

spoluvlastníckeho podielu 1/6 žalobcom 1/ chýba.

31. Žalobcovia zotrvali na námietke absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorú bol žalovaný
povinný v katastrálnom konaní prihliadnuť „ex offo“ a tomuto správnemu zisteniu podriadiť následný
zákonný procesný postup v katastrálnom konaní a vydať zákonné rozhodnutie, ktorým ale nie je

napadnuté rozhodnutie, keďže na takéto rozhodnutie žalovaného neboli splnené zákonné procesné ani
hmotnoprávne podmienky.

32. Žalobcovia zotrvali aj na tom, že v katastrálnom konaní žalovaný konal a rozhodol nezákonne (v
rozpore s procesným postupom, ako aj v rozpore s hmotným právom). V súvislosti s otázkou neurčitosti a

zmätočnosti podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (nedostatky v označení zmluvných strán, v označení
predmetu prevodu, nedostatok písomnej formy kúpnej zmluvy vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho
podielu 1/6 žalobcu 1/), poukázali na zmätočnosť zmluvy i v jej ďalšej podstatnej náležitosti – v
kúpnej cene za „predmet prevodu“. Kúpna cena je v kúpnej zmluve vo vzťahu k neurčitému „predmetu
prevodu“ (viď neurčitý čl. I najmä so zvýraznením čl. I ods. 5 kúpnej zmluvy) vnútorne zmätočná, keď

na jednej strane v čl. II „Kúpna cena“ ods. 1 kúpnej zmluvy sa konštatuje cena za „všetky nehnuteľnosti“
89 900 eur, avšak v čl. III ods. 3 kúpnej zmluvy je kúpna cena za „všetky nehnuteľnosti“ uvedená 93 880
eur, čo žalovaný nijako v rámci svojej zákonnej povinnosti skúmať, či kúpna zmluva obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy a či sú prejavy vôle (čo do podstatných náležitostí) určité a zrozumiteľné (§ 31 ods. 1
katastrálneho zákona), neskúmal a s takýmito nedostatkami kúpnej zmluvy sa nevysporiadal.

33. Žalobcovia boli toho názoru, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s § 81 ods. 7 daňového
poriadkuažalovanýneskúmal(hocimal),čižalobcoviaakodaňovídlžnícidisponovalivčaseuzatvorenia
kúpnej zmluvy súhlasom správcu dane. Žalovaný teda dostatočne nezistil skutkový stav veci (súhlas
správcu dane žalobcovia nemali) a kúpna zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39

Občianskeho zákonníka).

34. Žalobcovia v replike zo dňa 28.11.2023 zotrvali na argumentácii uvedenej v žalobe ako aj na
žalobnom návrhu. Poukázali jednak na skutočnosti pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva
ďalším účastníkom do 14.11.2022 (na kúpnu zmluvu 1, ktorú označili za absolútne neplatnú), ako aj na

skutočnosti po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva ďalším účastníkom po 14.11.2022. Zdôraznili,
že žalovaný posudzoval nepravú listinu – kúpnu zmluvu 2 a poukázali aj na obsahové rozdiely medzi
zmluvami. V neposlednom rade mali za to, že žalovaný porušil § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Kúpnu
zmluvu 2 označili za absolútne neplatnú z dôvodu nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy.

35. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

VI.
2. Vyjadrenie ďalšieho účastníka36. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 07.02.2024 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Poukázal na to, že žalobcovia mali k dispozícii v origináli obe kúpne zmluvy. Ďalší účastník im uhradil

kúpnucenuvovýške65000eurvdeňpodpisuzmlúvazároveňimuhradilajsumu10000eur,ktorámala
slúžiť na časť úhrady na celkovú kúpnu cenu za novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X výmera 41
m2 , zastavaná plocha a nádvorie. Nie je pravdou, že žalobcovia nemali vedomosť o existencii kúpnej
zmluvy zo dňa 19.01.2022 (označovanej žalobcami ako kúpna zmluva 2), ktorá bola spolu s návrhom
na vklad zaslaná žalovanému. Ďalej poukázal na okolnosti súvisiace s podaním návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia, podaného na Okresný súd Piešťany.

37. Ďalší účastník zároveň dal do pozornosti, že s konkludentným súhlasom žalobcov túto nehnuteľnosť
na vlastné náklady výrazne zhodnotil, pričom v prípade jej spätného prevodu na žalobcov bude
požadovať nielen vrátenie kúpnej ceny, ale aj náhradu škody, ktorá mu týmto vznikla. Okrem toho sa
vyjadril k rozdielom medzi kúpnou zmluvou 1 a kúpnou zmluvou 2.

VII.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť
01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny
súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec
vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/8/2023 bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení

Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod
sp. zn. TT-20S/8/2023.

39. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez
nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie
pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho
súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 30.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

40. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

41. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1

sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
"účastník konania").

43. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

44. Podľa § 30 ods. 4 písm. a), b) katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej

základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami
sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva.

45. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladaťs nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

46. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

47. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím
správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka
alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení
daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník
nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho
vznik závisí od splnenia podmienky.

48. Podľa § 81 ods. 7 daňového poriadku, právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po
vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom
súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom
podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na

účet daňového dlžníka. Túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi
dane.

49. V rozhodovanej veci je predmetom správneho súdneho prieskumu zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je nesporné,

že napadnutým rozhodnutím žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., a to (i.) pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a (ii.) stavba D. H. so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN
s parcelným číslom XXXX/X, v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1
uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim. Sporným sa stala

skutočnosť, či žalovaný návrh na vklad správne právne posúdil a či dostatočne zistil skutočný stav veci,
nakoľko žalobcovia mali za to, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný návrh na vklad vlastníckeho
práva povolil, bola absolútne neplatným právnym úkonom.

50. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje

komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na
rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné,
ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené
procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto

rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení
konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393).

51. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona

v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice
alebo autorizovaná advokátom.

52. Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že okresný úrad preskúmava
zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či

je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada
okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

53. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/64/2022 zo dňa 29.02.2024
konštatoval, že pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo
autorizovaná advokátom, čo je aj prejednávaný prípad, preskúmava ju orgán katastra v intenciách
daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri tomto type prieskumu je orgán katastra oprávnenýa povinný preskúmavať platnosť vkladovej zmluvy. Aj keď od 01.09.2009 už nie je v § 31 ods. 1
katastrálneho zákona „expressis verbis“ uvedené, že sa preskúmava platnosť vkladovej zmluvy, je
nesporné, že v rozsahu zákonom ustanovených hľadísk tomu tak naďalej je. Postup a rozhodovanie

orgánu katastra v takomto prípade pritom nesie v sebe určité prvky justičnej činnosti. Tie spočívajú
v tom, že i keď o samotnej platnosti vkladovej zmluvy orgán katastra nerozhoduje, pretože na to je
oprávnenývýlučnesúdvcivilnomsporovomprocese,akprídekzáveru,ževkladovázmluvaniejeplatná,
nemôže na jej podklade rozhodnúť o povolení vkladu. Zjednodušene povedané orgán katastra skúma
„vkladuschopnosť“ vkladovej zmluvy, a to z hľadiska absolútnej neplatnosti zohľadňujúc nesporový

charakter vkladového konania, pričom ústavne konformným by mal byť prístup preferujúci výklad v
prospech platnosti zmluvy „favor contractus“ (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo
21/2011 zo dňa 30.01.2013).

54. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovia ako predávajúci a ďalší účastník ako

kupujúci podpísali dňa 19.01.2022 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti špecifikovanej
v napadnutom rozhodnutí. Dňa 14.11.2022 bol žalovanému doručený návrh ďalšieho účastníka na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území
D. (i.) pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a (ii.)
stavba – Rodinný dom so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/X

(PohostinstvoAstra)vprospechďalšiehoúčastníkanazákladekúpnejzmluvyadodatkuč.1uzatvorenej
medzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim. Žalovaný rozhodnutím č.
V 4040/2022-01 zo dňa 15.11.2022 prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností, evidované pod č. V 4040/2022, podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona na dobu 30
dní odo dňa doručenia rozhodnutia z dôvodu, že v zmluve ako aj v návrhu na vklad je pri popise stavby

uvedený text Stavba – Rodinný dom, ale podľa listu vlastníctva je to stavba s kódom druhu stavby 13
– Budova ubytovacieho zariadenia a nie s kódom druhu stavby 10 – Rodinný dom. Zároveň uviedol, že
popis stavby s textom Budova ubytovacieho zariadenia je uvedený aj v oznámení o návrhu na vklad.
Nepredáva sa Rodinný dom súp. č. 76 na parc. XXXX/X, ale Budova ubytovacieho zariadenia súp. č.
76 na parc. č. XXXX/X.

55. K prvému a druhému dôvodu namietanému žalobcom správny súd uvádza, že na kúpnej zmluve
neabsentuje podpis žalobcu 1/ (samého za seba) ako ani uvedenie 1/6 výlučného podielu žalobcu 1/
v záhlaví ako predávajúceho napriek tomu, že žalobca 1/ bol v čase jej podpisu v podiele 1/6 výlučným
vlastníkomapodiel5/6vlastniližalobcovia1/a2/akobezpodielovíspoluvlastníci(predávajúci)manželia.

Žalovaný bol v rámci administratívneho konania povinný s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona skúmať vyššie uvedené skutočnosti, medzi ktoré patrí aj preskúmanie zmluvy z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy je takouto náležitosťou nepochybne
aj podpis, ktorý na kúpnej zmluve tvoriacej súčasť administratívneho spisu žalovaného neabsentuje.
Žalobca 1/ predmetnú kúpnu zmluvu podpísal, čím jednoznačne prejavil svoju vôľu jednak ako výlučný

vlastník podielu 1/6, tak aj spoluvlastník podielu 5/6. Rozsah podielov je špecifikovaný v článku I bod
1 kúpnej zmluvy. Rovnako predmet prevodu je v čl. II. kúpnej zmluvy uvedený dostatočne určito.

56. Pokiaľ ide o tretí dôvod namietaný žalobcami, je potrebné v prvom rade poukázať na to, že
žalobcovia ako aj ďalší účastník zhodne uviedli, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bolo na predmetnej

nehnuteľnosti záložné právo v prospech Daňového úradu Trnava. Avšak, v čase uzavretia kúpnej zmluvy
do termínu vydania napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu nastali nové právne skutočnosti a v čase
povoľovania vkladu už predávajúci nemali obmedzenú zmluvnú voľnosť, mohli nakladať s predmetnou
nehnuteľnosťou bez súhlasu správcu dane.

57. Katastrálny zákon ukladá v § 31 ods. 1 orgánu katastra povinnosť skúmať oprávnenie prevodcu
nakladať s nehnuteľnosťou. Orgán katastra je vo vkladovom konaní povinný skúmať nielen oprávnenie
prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, ale nepochybne aj oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou iným
spôsobom ako prevedením vlastníckeho práva, napríklad oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej
osoby zaťažiť nehnuteľnosť zriadením záložného práva alebo zriadením vecného bremena. Orgán

katastra je tak povinný vo vkladovom konaní v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmať
oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s určitou nehnuteľnosťou. Povinnosť orgánu
katastra vždy skúmať, či je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou,
a to nielen pri vkladových zmluvách o prevode nehnuteľnosti, možno jednoznačne odvodiť z povinnostiorgánu katastra skúmať, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pritom aj povinnosť orgánu katastra
skúmať oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, sa prekrýva s povinnosťou orgánu katastra
skúmať, či zmluva neodporuje zákonu.

58. „Účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s
nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať
platnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Ak nemožno vklad povoliť a nie je dôvod
na zastavenie konania, je potrebné návrh zamietnuť, pričom jedným z dôvodov na zamietnutie návrhu

je práve nedostatok oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/5/2019 zo dňa 30.06.2020)

59. Oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou prináleží zásadne vlastníkovi nehnuteľnosti, keď právo
nakladať s nehnuteľnosťou je jedným z oprávnení vlastníka nehnuteľnosti v zmysle § 123 Občianskeho
zákonníka. Právna úprava oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou je postavená na zásade, podľa

ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. V určitých prípadoch však môže
s nehnuteľnosťou nakladať aj osoba odlišná od vlastníka nehnuteľnosti. Pôjde spravidla o prípady,
keď je v zmysle právneho predpisu určitá fyzická osoba alebo právnická osoba odlišná od vlastníka
nehnuteľnosti oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v mene jej vlastníka.

60. Oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou orgán katastra skúma z hľadiska existencie práva
určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou a prípadného súhlasu, resp.
schválenia potrebného na nakladanie s ňou podľa osobitných predpisov.

61. Keďže orgán katastra rozhoduje o návrhu na vklad podľa skutkového a právneho stavu ku dňu

vydania rozhodnutia o tomto návrhu, orgán katastra skúma existenciu oprávnenia fyzickej osoby alebo
právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou ku dňu vydania svojho rozhodnutia. Z tohto hľadiska je
podmienkou povolenia vkladu existencia práva určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať
s nehnuteľnosťou ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad s tým, že špecifická je situácia v prípade
konkurzu.

62. Správny súd zdôrazňuje, že okresný úrad, katastrálny odbor, teda aj žalovaný, skúma podmienky
pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku dňu povolenia vkladu a nie ku
dňu podania návrhu na vklad alebo ku dňu podpisu kúpnej zmluvy. Pri rozhodovaní o návrhu je správny
orgán povinný skúmať, či nastali skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu, resp. ktoré by bránili vkladu práva do katastra.

63. Aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že „Okresný úrad musí o návrhu na
vklad rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na
vklad“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 49/2009 zo dňa 25.11.2009).

Obdobne sa v odbornej literatúre uvádza, že „orgán katastra preskúmava v rámci vkladového konania
zmluvu doloženú k návrhu na vklad vždy ku dňu svojho rozhodovania a to bez ohľadu na to, kedy majú
nastať účinky povolenia vkladu podľa § 28 ods. 3 až 5 katastrálneho zákona. Pri postupe podľa § 31 ods.
1 katastrálneho zákona to navyše zdôrazňuje aj znenie druhej vety zaväzujúce orgán katastra prihliadať
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“ (ŠTEVČEK, M.,

DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník
I., § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 903).

64. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že v čase rozhodovania o návrhu na
vklad, teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nebolo na liste vlastníctva zapísané daňové

záložné právo, nakoľko toto už bolo vymazané. Z uvedeného dôvodu žalovanému nič nebránilo návrh na
vklad vlastníckeho práva povoliť, keďže žalobcovia nemali žiadne obmedzenie nakladať s predmetnou
nehnuteľnosťou v rozhodnom čase.

65. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy

už nebolo právo predávajúcich nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, preto žalovaný postupoval
správne, keď povolil návrh na vklad v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.66. Pokiaľ ide o žalobcami namietanú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, správny súd zdôrazňuje, že
zákonnosť napadnutého rozhodnutia preskúmaval v intenciách uvedených v bode 53 tohto rozsudku.
V prípade vkladového konania, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, v žiadnom

prípade nejde o konanie, v ktorom by orgány štátnej správy na úseku katastra rozhodovali v spore
o vlastnícke právo alebo vykonávali osobitné dokazovanie v tomto smere. Rozhodovať o vlastníckom
práve a o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy neprináleží ani správnemu súdu v rámci správneho
súdnictva. Správny súd aj v prejednávanej veci skúmal, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami právnych predpisov, a to predovšetkým v súlade s katastrálnym zákonom, konkrétne

či žalovaný posúdil obsahové a formálne náležitosti predložených listín, t. j. návrhu na povolenie
vkladu vlastníckeho práva a kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva obsahovala požadované
náležitosti, neostalo žalovanému nič iné, ako návrh na vklad vlastníckeho práva napadnutým
rozhodnutím povoliť.

67. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6M Cdo 21/2011 zo dňa 30.01.2013 poukázal

na zásadu „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak,
aby platil, ako by neplatil – Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80), ktorý patrí medzi jednu
zo základných zásad súkromného práva. V nadväznosti na uvedenú zásadu správny súd poukazuje
na myšlienku z dôvodovej správy k novému českému Občianskemu zákonníku, podľa ktorej „(p)ovahe
súkromného práva a rozumnej potrebe bežných súkromných občianskych stykov zodpovedá ako hlavná

zásadapravidlo,žejenamiestehľadaťskôrdôvodypreplatnosťprávnehoúkonuakoprejehoneplatnosť
(zásada potius valeat actus quam pereat).“

68. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy, žalobcovia odôvodňovali tým, že
ďalší účastník mal na žalobcov pri jej uzatváraní vyvíjať nátlak. Kúpna zmluva bola podľa ich názoru

predložená žalobcom na podpis zo strany ďalšieho účastníka prekvapivo, bez možnosti sa s ňou riadne
oboznámiť. Uvedený nátlak podľa nich preukazuje i skutočnosť neštandardného overovania podpisu,
keď podpis žalobcov ako manželov je overovaný vo večerných hodinách starostom obce Sokolovce
(spriaznená osoba ďalšieho účastníka) o 19.10 hod a 19.15 hod. Starostu obce doviedol ďalší účastník
do miesta bydliska žalobcov, pričom ich vopred neupozornil, že sa dostaví so starostom obce, ktorý bude

overovať podpisy. Nátlak ďalšieho účastníka mal spočívať aj v tom, že žalobcom sľúbil rôzne plnenia,
ktoré v kúpnej zmluve nie sú ani len vyjadrené.

69. O neplatný právny úkon ide vtedy, ak tento úkon nebol urobený slobodne a vážne. Právny úkon je
platný, pokiaľ vôľa konajúcej osoby, ktorú navonok prejavila, bola vážna a zároveň aj slobodná. Vôľa

pritom nie je slobodná, ak je výsledkom priameho telesného násilia (fyzického donútenia), kedy sa v
právnom úkone neprejavuje vôľa konajúcej osoby, ale vôľa inej osoby, ktorá svoju vôľu násilím vnútila
konajúcej osobe. O slobodnú vôľu nejde ani v prípade, kedy bola utvorená pod vplyvom psychického
donútenia (bezprávnej vyhrážky), pretože vôľa ani v tomto prípade nie je prejavom priania konajúcej
osoby, ale konajúca osoba je prinútená k svojmu prejavu vôle vzbudením dôvodnej bázne (dôvodného

strachu). Od právneho úkonu urobeného pod vplyvom psychického donútenia je potrebné odlišovať
právny úkon urobený pod vplyvom tiesne. Ten, kto koná pod vplyvom tiesne, síce neutvára svoju vôľu
celkom slobodne, pretože jeho vôľa sa utvorila pod vplyvom takého sociálneho (hospodárskeho) alebo
psychického pôsobenia, bez ktorého by taký právny úkon neurobil, ale nekoná neslobodne, pretože jeho
vôľa nie je ovplyvňovaná fyzickým násilím alebo psychickým donútením (nátlakom).

70. Slobodu vôle, ako to už bolo uvedené, vylučuje predovšetkým priame telesné násilie alebo psychické
donútenie (nátlak). V prípade psychického donútenia (nátlaku) je vôľa konajúcej osoby deformovaná pod
vplyvom bezprávnej vyhrážky, a teda nie je prejavom priania konajúcej osoby, ale jej dôvodnej obavy
(dôvodného strachu). Psychický nátlak však nemožno považovať vždy za neprípustný. O bezprávnu

vyhrážku ako formu neprípustného psychického nátlaku ide vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický
nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť alebo hrozí tým, čo by síce bola oprávnená urobiť, avšak
prostredníctvom hrozby si vynucuje niečo, k čomu predmetné oprávnenie nesmie byť použité.

71. Priame telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak) nastáva vždy v dôsledku pôsobenia inej

osoby na vôľu konajúcej osoby. Telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak) pritom musí mať
základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Nebude teda stačiť, ak si ich existenciu konajúca
osoba iba predstavuje, ale pre ich existenciu nie je objektívny dôvod.72. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné
považovať za prejav právne relevantného nátlaku a v dôsledku ktorých by bolo možné konštatovať, že
prejav vôle žalobcov pri uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný

tak, ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ani okolnosti podpísania kúpnej
zmluvy (miesto a čas) nemajú pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia právnu relevanciu,
nakoľko z administratívneho spisu správny súd nezistil nič, čo by nasvedčovalo tomu, že ďalší účastník
priviedol žalobcov k starostovi Obce Sokolovce násilím alebo proti ich vôli.

73. V ďalšej argumentačnej línii žalobcovia namietali, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie skôr,
ako im bolo obom doručené rozhodnutie o prerušení konania. V tejto súvislosti správny súd uvádza,
že katastrálny zákon má v § 31a vlastnú právnu úpravu dôvodov prerušenia vkladového konania
ako rozhodovacieho procesného postupu. Výpočet dôvodov prerušenia vkladového konania orgánom
katastra vymedzený v tejto právnej norme je taxatívny. Orgán katastra teda nemôže prerušiť vkladové
konanie z iných dôvodov, ako sú tie, ktoré sú výslovne uvedené v § 31a katastrálneho zákona, ale

vkladové konanie môže byť prerušené priamo zo zákona, ak tak ustanoví osobitný predpis. Dôvodom
prerušenia v prejednávanej veci bol dôvod ustanovený v § 31a písm. c) katastrálneho zákona, v zmysle
ktorého sa konanie o návrhu na vklad preruší, ak bol účastník konania (v tomto prípade žalobcovia
a ďalší účastník) vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje
právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

74. Vzhľadom na to, že dňa 15.11.2022 došlo zo strany ďalšieho účastníka konania k odstráneniu
nedostatku, žalovaný rešpektujúc zásadu rýchlosti správneho konania vyjadrenú v § 3 ods. 4 správneho
poriadku, na ktorú je orgán katastra povinný pri prerušení vkladového konania dbať a tiež s ohľadom
na skutočnosť, že išlo o návrh na vklad v zrýchlenom konaní a odpadla prekážka, ktorá mu bránila

v konaní pokračovať, pokračoval v konaní, a to aj napriek tomu, že rozhodnutie o prerušení ešte v tom
čase nebolo žalobcom doručené. Z citovaného ustanovenia § 31a písm. c) katastrálneho zákona totiž
vyplýva, že odstrániť nedostatky návrhu môže ktorýkoľvek účastník konania.

75. Pokiaľ ide o námietky žalobcov týkajúce sa zmluvných dojednaní o podaní návrhu na vklad a ich

rozpornosti, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 30 ods. 2 katastrálneho zákona sa
vkladové konanie začína na návrh účastníka konania. Uvedenie jednotného čísla „účastníka konania“
v normatívnom texte znamená, že aj keď je účastníkov konania logicky viac, keďže sú nimi v zmysle §
30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníci právneho úkonu (vkladovej listiny), teda zmluvné strany, pre
relevantné podanie návrhu na vklad postačí jeho podanie čo i len jedným a ktorýmkoľvek účastníkom

konania, ak osobitný zákon (napr. § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu)
neustanovuje inak. Prípadné zmluvné ustanovenie, ktoré by k návrhu na vklad oprávňovalo len určeného
účastníka zmluvy, resp. všetkých jej účastníkov, prípadne by podanie návrhu na vklad spájalo so
splnením nejakej zmluvnej podmienky by bolo vo vzťahu k prieskumnej činnosti orgánu katastra vo
vkladovomkonaníbezprávnehovýznamu.Právnaúpravaoprávneniaúčastníkavkladovejzmluvypodať

návrh na vklad ustanovená v katastrálnom zákone je právnou úpravou kogentnou, a teda nemôže
byť zmenená dohodou účastníkov vkladovej zmluvy. Inak povedané z katastrálneho zákona nevyplýva
oprávnenie, resp. povinnosť orgánu katastra skúmať, či pri podaní návrhu na vklad boli dodržané
zmluvne dojednané podmienky (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Svk/64/2022 zo dňa 29.02.2024, ods. 31). Je potom zrejmé, že prípadná rozpornosť zmluvných

dojednaní o podaní návrhu na vklad nemôže mať v konaní o návrhu na vklad žiadnu relevanciu.

76. Záverom správny súd považoval za potrebné opätovne zdôrazniť, že kataster nehnuteľností
predstavuje informačný systém, evidenciu údajov. Vkladové konanie a všeobecne konanie/postup
pred katastrálnymi orgánmi slúži na aktualizáciu a zaznamenanie nesporných a preukázaných údajov

k nehnuteľnostiam. Nie je úlohou katastrálnych orgánov rozhodovať spory o práva k nehnuteľnostiam či
nahrádzať právomoc príslušných civilných súdov pri rozhodovaní týchto sporov.

77. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §

190 SSP zamietol.

78. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP
tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možnéod žalobcov spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradili. Ďalšiemu účastníkovi nepriznal v
zmysle§169SSPacontrarionáhradutrovkonania,pretoženebolisplnenépodmienkynajehoaplikáciu.
Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd.

Správny súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu
trov konania priznať.

79. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na

Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr
začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.