Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222200147
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1222200147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Heineken Slovensko,
a.s., Novozámocká 2, 947 01 Hurbanovo, IČO: 36 528 391, proti žalovanému SMÍCHOVSKÁ PERLA,
s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 44 284 225, práv. zast.: Kotvan, s. r. o., Mostová 2, 811
02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 858 561, o zaplatenie 37.942,58 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/3/2022-187 zo dňa 16.1.2024
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/3/2022-187 zo

dňa 16.1.2024 vo výroku II., v časti ktorou súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
17.433,34 EUR, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a
súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/3/2022-187 zo dňa
16.1.2024 v napadnutom výroku II., mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 10 % ročne od 23.10.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 20.509,24
Eur zastavil, II. výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.433,34 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 10 % ročne od 23.1.2021 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a III. výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
11.1.2021 domáhal zaplatenia sumy 37.942,58 Eur spolu s príslušenstvom titulom vrátenia časti
poskytnutej pôžičky v sume 17.433,34 Eur a titulom zmluvnej pokuty sume 20.509,24 Eur v zmysle
Zmluvy o spolupráci č. 11520153/2016/BA/1B/0114 uzavretej dňa 1.11.2016. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 01.11.2016 uzavrel so žalovaným na obdobie 5 rokov odo dňa 01.11.2016 do 31.10.2021
Zmluvu o spolupráci č. 11520153/2016/BA/1B/0114 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo
stanovenie podmienok spolupráce zmluvných strán pri prevádzkovaní prevádzky „Beer Aréna Šancová“,

nachádzajúcej sa na adrese Šancová 5, 811 04 Bratislava. V zmysle článku VII. bodu 2 Zmluvy poskytol
žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 38.940,- Eur , ktorá bola v zmysle čl. VII. bodu 3 Zmluvy
splatná ku dňu skončenia zmluvnej spolupráce, bez ohľadu na to, či došlo k riadnemu či predčasnému
skončeniu Zmluvy a bez ohľadu na dôvod skončenia, v plnej výške, pokiaľ nie je v čl. IX uvedené inak.V súlade s čl. VIIa a VIIb Zmluvy žalobca vyplatil žalovanému zvyšnú časť Pôžičky dňa 29.12.2016,
čo preukázal priloženým výpisom z bankového účtu. Žalobca bol oboznámený so skutočnosťou, že
žalovaný ukončil ku dňu 07.09.2021 prevádzkovanie Prevádzky. V súlade s čl. XVI. bod 4 ods. 1

Zmluvy v spojení s článkom XVI. bod 6 Zmluvy tak ku dňu ukončenia prevádzkovania Prevádzky
žalovaným došlo k predčasnému zániku Zmluvy a zostatok Pôžičky sa týmto dňom stal okamžite
splatný. Podľa čl. VIII. Zmluvy bol žalovanému zo strany Distribútora priznaný nárok na objemový bonus
za celé obdobie zmluvnej spolupráce vo výške 21.506,66 Eur, ktorý bol v súlade s čl. X. Zmluvy v
spojení s čl. IX. Zmluvy započítaný s poskytnutou Pôžičkou vo výške 38.940,- Eur. Listom zo dňa

10.09.2021 upovedomil žalobca žalovaného o predčasnom zániku Zmluvy a zároveň ho vyzval aj na
vrátenie zostávajúcej splatnej časti Pôžičky vo výške istiny 17.433,34 Eur. Žalovaný zostávajúcu splatnú
časť Pôžičky neuhradil. Zároveň predmetným listom zo dňa 10.9.2021 vyzval žalobca žalovaného aj
na vrátenie materiálneho vybavenia a vratných reklamných predmetov, ktoré mu boli poskytnuté na
Prevádzkuaupovedomilhoonásledkochporušeniavýzvy(t.j.ichnevrátenia),spočívajúcichvpovinnosti
žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške ich obstarávacej ceny (v súlade s ust. čl. IV. a V. Zmluvy).

Žalovaný mu nevrátil materiálne vybavenie a neuhradil ani zmluvnú pokutu vo výške ich obstarávacej
ceny, t.j. sumu 20.509,24 Eur. Podľa čl. VII. bod 4 Zmluvy sa strany dohodli, že v prípade omeškania
žalovaného ako Klienta so splatením zostatku Pôžičky o viac než 45 dní, má žalobca nárok na úroky z
omeškania vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy. Nezaplatením splatnej časti Pôžičky v lehote splatnosti
sa žalovaný dostal do omeškania a z tohto dôvodu vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z

nevrátenej časti Pôžičky vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy, a to od 46. dňa odo dňa 07.09.2021 ako odo
dňa zániku Zmluvy. V zmysle uvedeného si uplatňuje úroky z omeškania z nevrátenej časti Pôžičky vo
výške 10 % p.a zo sumy 17.433,34 EUR od 23.10.2021 do zaplatenia.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.9.2022 vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy

20.509,24 Eur (uplatňovaná zmluvná pokuta) z dôvodu, že žalovaný dňa 8.6.2022 vrátil materiálne
vybavenie a reklamné predmety, ktoré mu boli poskytnuté na Prevádzku v obstarávacej hodnote
20.509,24 Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie konanie v zmysle § 145 ods. 2
C.s.p. v späťvzatej časti zastavil.

4. Žalovanývreakciinapodanúžalobuuviedol,žežalobcomuplatnenýnárokvcelomrozsahuneuznáva
a žalobcom uvedené tvrdenia popiera. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že dňa 7.9.2021 bolo
ukončené prevádzkovanie prevádzky, ktorú prevádzkuje od roku 2015 ako reštauráciu a piváreň s
názvom „Beer Aréna Šancová“. Podľa nájomnej zmluvy s prenajímateľom (ŽSR) mal nebytové priestory
prenajaté na dobu určitú na 10 rokov s možnosťou opcie na predĺženie nájmu a to najmä preto, aby

odpísal a zhodnotil investície do komplexnej rekonštrukcie nebytového priestoru Prevádzky. Počas roka
2020 a 2021 bol žalovaný nútený prevádzkovanie Prevádzky dočasne prerušiť. Situácia, do ktorej sa
dostal, vznikla aj kvôli kríze Covid-19, ktorú možno pokladať za vyššiu moc. V dôsledku zákonom
nariadených opatrení musel prerušiť prevádzkovanie Prevádzky konkrétne od 13.3.2020 do 19.5.2020
a následne od 24.10.2020 do 8.11.2020 a následne od 19.12.2020 do 18.4.2021. Dňa 31.8.2021 nastali

účinky výpovede, ktorá mu bola doručená od prenajímateľa Prevádzky z dôvodu meškania s úhradami
nájomného. Doteraz nebytové priestory prenajímateľovi neodovzdal a vedú mimosúdne rokovania.
Žalovaný je naďalej v rokovaní so ŽSR a pokúša sa nebytový priestor získať a zachovať Prevádzku.
Žalovaný namietal, že nie je zadefinované, čo znamená „prestať prevádzkovať Prevádzku“ podľa čl.
XVI. ods. 5 Zmluvy o spolupráci, preto je otázne, či bola splnená rozväzovacia podmienka, na základe

ktorej mala, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o spolupráci zaniknúť a Pôžička sa mala stať splatnou.
Daná podmienka nebola splnená. Žalovaný popieral, že prestal prevádzkovať Prevádzku, iba dočasne
prevádzkovanie prerušil. Žaloba je podľa neho podaná predčasne.

5. K vráteniu materiálového vybavenia uviedol, že ešte neprestal prevádzkovať Prevádzku, žalobcovi

teda nevzniklo právo podľa čl. XVI. ods. 7 zmluvy o spolupráci na náhradu nákladov na inštaláciou,
bežnú údržbu a deinštaláciu Vybavenia Orión. Podľa čl. V. ods. 7 zmluvy o spolupráci nie je výslovne
uvedené, kto znáša náklady na deinštaláciu, ak nedošlo k predčasnému ukončeniu. Zároveň nikde v
zmluve nenašiel ustanovenie o tom, že by si dohodli zmluvnú pokutu vo výške obstarávacej ceny ako
tvrdí žalobca. Podľa žalovaného nie sú splnené podmienky na požadovanie zariadenia, pretože Zmluva

o spolupráci naďalej trvá, ale ak žalovaný napriek tomu požaduje zariadenie, vydá mu ho, ale iba v celku,
teda so všetkým, čo mu poskytol a namontoval a s uhradením nákladov na deinštaláciu.6. K objemovému bonusu žalovaný uviedol, že zmluvu o spolupráci nemohol meniť. V skutočnosti si
nemyslí, že sa so žalobcom dohodli na pôžičke, ale na zľave z ceny z odobratého množstva, ktorú mu
chcel žalobca motivačne vyplatiť vopred a vymyslel takúto účtovnú transakciu. V skutočnosti už odobral

1215,02 hl piva a mal predať ešte 984,98 hl, čo by bol splnil, nebyť prekážky spočívajúcej v existencii
korona krízy a následnej krízy v gastro službách. Podľa žalovaného by mal súd skonštatovať, že
nedošlokzánikuzmluvyospolupráci,nedošlokukončeniuprevádzkovaniaPrevádzky,ibakdočasnému
prerušeniu prevádzkovania Prevádzky z dôvodu existencie prekážky považovanej za vyššiu moc, preto
nie je splatná ani Pôžička, ktorú si nárokuje žalobca vo výške 17.433,34 EUR a nie je povinný vrátiť

zariadenie, preto nemohla vzniknúť ani zmluvná pokuta vo výške obstarávacej ceny vo výške 20.509,24
EUR, ktorá naviac nie je dohodnutá.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi sporovými stranami boli
uzavreté viaceré zmluvy o spolupráci. Táto skutočnosť nakoniec vyplýva aj zo samotného znenia v
poradí poslednej zmluvy, a to článkov VII., VIIa a VIIb, kde je zároveň upravený aj mechanizmus

poskytnutia pôžičky, ktorý zohľadňoval predchádzajúce zmluvy a na ich základe poskytnuté pôžičky.
V zmysle uvedených zmluvných ustanovení po zrealizovaní zápočtov a uznaní pohľadávok zo strany
žalovaného bol žalobca povinný k plnej výške poskytnutej pôžičky v sume 38.940,- Eur doplatiť
žalovanému sumu 1.061,13 Eur, ktorú žalovanému poukázal dňa 29.12.2016. Nakoľko zmluva bola
predčasne ukončená (k jej zániku došlo z dôvodu ukončenia prevádzkovania pivárne a zánikom

oprávnenia užívať prevádzku), žalobcovi vznikol nárok na vrátenie poskytnutej pôžičky. K jej vráteniu
žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 10.9.2021, ktorým mu zároveň priznal nárok na objemový
bonus za odobraté pivo v sume 21.506,66 Eur. Túto pohľadávku žalovaného zároveň započítal so
svojou pohľadávkou na vrátenie pôžičky (38.940,- Eur), čím sa nárok na vrátenie pôžičky znížil na sumu
17.433,34 Eur. Skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov

vyplýva jednak zo samotnej zmluvy, ako aj z výpisov z účtu o poukázaní príslušných súm na účet
žalovaného. O reálnom poskytnutí pôžičky tak súd nemal žiadne pochybnosti a námietka žalovaného v
tomto smere nie je dôvodná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalovaného zaviazal
na zaplatenie zostávajúcej časti istiny 17.433,34 Eur titulom vrátenia poskytnutej pôžičky. Je nesporné,
že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať

úrokzomeškania.Nakoľkojehovýškumalizmluvnéstranyvzmluvnedohodnutú,žalobcompožadovaný
a súdom priznaný úrok z omeškania je plne v súlade so zmluvným ustanovením, keďže úroková sadzba
v prípade omeškania s vrátením pôžičky mali dohodnutú vo výške 10 % ročne. Pri určení začiatku doby
omeškania súd vychádzal z okamihu zániku zmluvy (7.9.2021) a túto určil 45. dňom nasledujúcim po
tomto dátume. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že pri vyhotovovaní zápisnice z pojednávania

došlo k zrejmej nesprávnosti uvedenia dátumu, od ktorého súd priznal úrok z omeškania (správne malo
byť uvedené 23.10.2021 a nie 23.1.2021). Keďže rozsudok bol takto vyhlásený je ním súd viazaný a
túto nesprávnosť je možné odstrániť iba v prípadnom odvolacom konaní.

8. Záverom súd poznamenal, že podanie žalobcu zo dňa 18.12.2023 nie je možné posúdiť ako návrh na

zmenu žaloby, nakoľko v ňom neuvádza žiadnu podstatnú zmenu skutkových okolností oproti pôvodne
podanej žalobe. Uvedeným podaním v podstate iba spresňuje skutkové okolnosti poskytnutia pôžičky.
Tieto pritom vyplývajú zo samotnej zmluvy o spolupráci, ktorá bola predložená spolu so žalobou. O
nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Keďže v konaní mal plný
úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rovnako tak čiastočné

zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu pristúpil žalobca až po tom, ako
mu bolo materiálne vybavenie, na ktoré sa viazala zmluvná pokuta, až po podaní žaloby.

9. Proti výroku II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť tak,

že žaloba bude zamietnutá a žiadnej zo strán nebude priznané právo na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a žalovanému bude priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu na základe zásady úspešnosti. V odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
zistil skutočnosť, či bola pri uzatvorení zmluvy o spolupráci zo dňa 01.11.2016 žalovanému poskytnutá
pôžička zo strany žalobcu. V spore žalovaný argumentoval tým, že pri uzatvorení zmluvy o spolupráci

mu žalobca neposkytol sumu pôžičky. Žalobca predložil žalovanému ním koncipovaný návrh trojstrannej
zmluvy o spolupráci, v ktorej článku VIIa a VIIb bolo uvedené započítanie skorších pohľadávok
žalobcu voči žalovanému s pohľadávkou žalovaného na poskytnutie pôžičky. Pri uzatvorení tejto zmluvy
žalobca v skutočnosti poskytol žalovanému pôžičku len vo výške 1.061,13 Eur. K reálnemu poskytnutiupôžičky v rozsahu prevyšujúcom sumu 1.061,13 Eur nedošlo. Žalobca následne jednostranne započítal
pohľadávku žalovaného z titulu práva na objemový bonus vo výške 21.506,66 Eur s jeho pohľadávkou
zo zmluvy o pôžičke (čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu na vrátenie pôžičky v rozsahu skutočne

poskytnutej pôžičky, t.j. v rozsahu 1.061,13 Eur). Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke vo výške
reálne poskytnutej pôžičky 1.061,13 Eur tým zanikla v celosti. Žalovaný zdôraznil, že „zmluva o pôžičke
je v zmysle § 657 Obč. zák. tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby
veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami
právny vzťah z pôžičky nevznikne.

10. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 21.11.2023 vzniesol námietku,
že zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt nebola uzatvorená, pretože pri alebo po jej uzavretí mu
poskytnutá dohodnutá suma pôžičky (ale len marginálna časť sumy pôžičky vo výške 1.061,13 Eur).
Na túto námietku reagoval žalobca podaním zo dňa 18.12.2023. Prílohou tohto podania boli zmluvy
o spolupráci zo dňa 09.06.2015 a zo dňa 01.06.2014, výpisy z bankového účtu žalobcu a dobropis.

Obsahomtohtopodaniažalobcubolaargumentácia,žekreálnemuposkytnutiupôžičkydošlonazáklade
zmlúv o spolupráci uzatvorených stranami sporu v rokoch 2014 a 2015. Žalovaný namietal, že sa jedná
o skutočnosti, ktoré boli žalobcovi známe už v čase koncipovania žaloby, teda žalobcovi nič nebránilo
uviesť tieto prostriedky procesného útoku už v dovtedajšom priebehu sporu. Žalovaný tiež namietal, že
sa jedná v prípade doplnenia dokazovania a v prípade doplnenia skutkových tvrdení žalobcu podaním

z 18.12.2023 o návrh na zmenu žaloby v zmysle § 140 odsek 2 C.s.p., pričom súd prvej inštancie
nevyhodnotil podanie žalobcu zo dňa 18.12.2023 ako návrh na zmenu žaloby a nepostupoval v súlade
so stanovením § 142 ods.1 C.s.p.. Žalovaný má za to, že podanie žalobcu zo dňa 18.12.2023 bolo
podaním, ktoré nepochybne malo byť obsahom samotnej žaloby a bolo žalobcom vykonané až ako
reakcia na procesnú obranu žalovaného. Ak by súd rešpektoval koncentračnú zásadu, nemal by dané

dokazovanie a danú argumentáciu produkovanú žalobcom v rámci procesného útoku pripustiť, pretože
tento procesný útok bol plne v dispozícii žalobcu a mohol byť vykonaný v dovtedajšom priebehu sporu.

11. Žalovaný poukázal v odvolaní na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
poukázal na zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo pri vyhlasovaní rozsudku, keď zaviazal žalovaného

na zaplatenie úrokov z omeškania v rozsahu prevyšujúcom rozsah, v ktorom sa priznania úrokov
z omeškania domáhal žalobca v spore. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s napadnutým
rozsudkom a posúdil ho ako vecne správny, malo by zo strany odvolacieho súdu dôjsť aspoň k
zmene výroku napadnutého rozsudku v časti priznaných úrokov z omeškania, keď tieto majú byť
priznané žalobcovi od 23.10.2021 a nie od 23.01.2021, ako bolo vyhlásené súdom v dôsledku zrejmej

nesprávnosti pri vyhlasovaní napadnutého rozsudku. Podľa žalovaného však nie je potrebné zo strany
odvolacieho súdu riešiť otázku zrejmej nesprávnosti pri vyhlasovaní napadnutého rozsudku súdom,
pretože napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť. Žalovaný opätovne zdôraznil, že medzi stranami sporu
nedošlo pri uzatvorení zmluvy o spolupráci zo dňa 01.11.2016 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. V zmysle
ustálenej judikatúry nie je uzatvorením zmluvy o pôžičke skutočnosť, že žalovaný mohol disponovať

peňažnými prostriedkami, ktorej mu boli poskytnuté žalobcom na základe zmlúv v minulosti (pričom túto
skutočnosť preukázal žalobca až dodatočne procesným návrhom, ktorý súd nesprávne nevyhodnotil
ako návrh na zmenu žaloby). Odkaz na minulé zmluvné vzťahy, na základe ktorých mohol žalovaný
disponovať peňažnými prostriedkami, nie je postačujúci na preukázanie toho, že došlo k uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel k správnemu
rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov a k správnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že zotrváva
na svojich podaniach a vyjadreniach a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K poskytnutiu pôžičky
žalobca uviedol, že podal žalobu nakoľko evidoval splatnú pohľadávku, vzniknutú z titulu Zmluvy

o spolupráci č. 11520153/2016/BA/1.B/0114 zo dňa 01.11.2016 .V zmysle Čl. VII, ods. 2 Zmluvy
totiž žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 38.940,- Eur, pričom v súlade s čl.
VIIa Zmluvy došlo k zápočtu sumy 7.149,24 Eur, ktorá predstavovala ku dňu uzatvorenia Zmluvy
splatnú pohľadávku, vzniknutú z titulu predčasného ukončenia Zmluvy o spolupráci č. 11523986/2015/
BA/01A/0033 zo dňa 9.6.2015 (ďalej aj ako “Zmluva1”). Podľa čl. VI, ods. 2 Zmluvy1 poskytol žalobca

žalovanému pôžičku v sume 7.500,-Eur, ktorá bola žalovanému poukázaná na bankový účet, čo žalobca
preukazuje doloženým výpisom z bankového účtu. Nakoľko v súlade s čl. VII Zmluvy1 bol žalovanému
zo strany Distribútora priznaný nárok na objemový bonus za celé obdobie zmluvnej spolupráce vo výške
350,67 Eur, ktorý bol v súlade s čl. IX Zmluvy v spojení s čl. VIII zmluvy započítaný s poskytnutoupôžičkou vo výške 7.500,- Eur, splatná pohľadávka vzniknutá z titulu Zmluvy1 predstavovala sumu
7.149,24 Eur, ktorá bola započítaná s Pôžičkou (38.940,- Eur- 7.149,24 Eur = 31.790,76 Eur).V
súlade s čl. VIIb Zmluvy došlo k zápočtu sumy 30.729,63 Eur, ktorá predstavovala ku dňu uzatvorenia

Zmluvy splatnú pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o spolupráci č. 11520153/2014/BA/01B/0060 zo dňa
01.06.2014 (ďalej aj ako “Zmluva2”), na ukončení ktorej sa žalobca so žalovaným zároveň Zmluvou
dohodli (viď. čl. VIIb Zmluvy). Uvedená pohľadávka predstavovala splatný zostatok pôžičky, poskytnutej
v zmysle ustanovení Zmluvy2 po započítaní objemového bonusu 9.270,37 Eur (40.000,- Eur - 9.270,37
Eur = 30.729,63 Eur).

13. Vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s ustanoveniami Zmluvy bolo na Pôžičku (38.940,- Eur)
započítaných spolu 37.878,87 Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca vyplatil žalovanému zvyšnú časť
Pôžičky v sume 1.061,13 Eur, tak ako to žalobca preukázal výpisom z bankového účtu zo dňa
29.12.2016, tvoriacim Prílohu 03 Žaloby zo dňa 11.01.2022. Započítaním sa Pôžička v zmysle Zmluvy
a jej poukázanie považovalo za vyplatené, čo žalovaný potvrdil podpisom Zmluvy. Žalobca z vyššie

uvedeného uzatvára, že Pôžička jednoznačne existuje, bola žalovanému poskytnutá, nárok žalobcu bol
nepochybne preukázaný žalobcom tvrdenými a uvedenými skutočnosťami, preukázanými doloženými
dôkazmi a podkladmi, tvoriacimi jednak súčasť žaloby, ako i čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa
14.09.2022. Argumentácia žalovaného, že v prípade pôžičky ako reálneho kontraktu je nepochybné
fyzické odovzdanie predmetu pôžičky neobstojí, nakoľko predloženými dôkazmi a argumentáciou,

žalobca preukázal, že k poskytnutiu Pôžičky (poukázaniu finančných prostriedkov) reálne došlo.
Vyjadrením zo dňa 18.12.2023 žalobca neuviedol žiadne nové podstatné okolnosti oproti žalobe, ale
len spresnil skutkové okolnosti poskytnutia Pôžičky, ktoré vyplývali zo Zmluvy, ktorá bola predložená
spolu so žalobou. V žiadnom prípade preto nejde a nie je možné toto Vyjadrenie posúdiť ako návrh na
zmenu žaloby.

14. K úrokom z omeškania, ktoré súd prvej inštancie priznal od 23.1.2021 do zaplatenia /bod 2.
odvolania žalovaného/ žalobca uviedol, že súd prvej inštancie zrejme omylom uviedol právo žalobcu
na úroky z omeškania od 23.1.2021, pričom podľa žalobcu ide o zrejmú chybu v písaní pri písomnom
vyhotovení rozsudku. Žalobca si okrem istiny uplatňuje úrok z omeškania vo výške 10 % od 23.10.2021

do zaplatenia.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.10.2025. Po oboznámení
sasobsahomspisusúduprvejinštancie,sdôvodmiodvolaniažalovaného,vyjadrenímžalobcu,odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

16. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

18. Podľa § 388 C.s.p. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

20. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania

uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania
žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvejinštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil

svoje rozhodnutie. Uvedené platí vo vzťahu k priznanej istine vo výške 17.433,34 EUR. Vo vzťahu k
príslušenstvu pohľadávky, resp. k dátumu priznania úroku z omeškania je odvolací súd toho názoru, že
výrok II. napadnutého rozsudku je potrebné vo vzťahu k úroku z meškania zmeniť.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu pri výkone

podnikateľskejčinnostiuzavrelimedziseboudňa1.11.2016nepomenovanúzmluvuvzmysle§269ods.
2 Obchodného zákonníka označenú ako Zmluva o spolupráci č. 11520153/2016/BA/1.B/0114 (ďalej len
„Zmluva“), predmetom ktorej bolo stanovenie podmienok spolupráce zmluvných strán pri prevádzkovaní
prevádzky „Beer Aréna Šancová“, nachádzajúcej sa na adrese Šancová 5, 811 04 Bratislava. Súčasťou
predmetnej zmluvy /čl. VII. bodu 2/ bolo dojednanie zmluvných strán o bezúročnej pôžičke peňažných
prostriedkov vo výške 38.940,- EUR, ktorá bola v zmysle čl. VII. bodu 3 Zmluvy splatná ku dňu skončenia

zmluvnej spolupráce, bez ohľadu na to, či došlo k riadnemu či predčasnému skončeniu Zmluvy a
bez ohľadu na dôvod skončenia, v plnej výške, pokiaľ nie je v čl. IX uvedené inak. V súlade s čl.
VIIa a VIIb Zmluvy vyplatil žalovanému zvyšnú časť Pôžičky dňa 29.12.2016, čo preukázal priloženým
výpisom z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku, resp. zvyšnú časť v lehote 45 dní odo
dňa skončenia zmluvy o spolupráci. V konaní bolo preukázané ukončenie prevádzkovania prevádzky

žalovaného, ktorý bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku, resp. jej nesplatenú časť. Žalovaný si
nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a teda v lehote 45 dní odo dňa skončenia zmluvného vzťahu nevrátil
žalobcovi zostávajúcu časť pôžičky v sume17.433,34 EUR, čím sa dostal do omeškania s plnením
záväzku. Predmetom tohto sporu je vrátenie časti pôžičky v sume 17.433,34 EUR s príslušenstvom.

22. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalovanému nebola poskytnutá pôžička v celej sume, ale len
vo výške 1.061,13 EUR, pričom namietal, že k reálnemu poskytnutiu pôžičky v rozsahu prevyšujúcom
sumu 1.061,13 EUR nedošlo. Podľa žalovaného žalobca započítal pohľadávku žalovaného na objemový
bonus 21.506,66 EUR s jeho pohľadávkou /žalobcu/ zo zmluvy o pôžičke, čím došlo k zániku pohľadávky
žalobcu v skutočne poskytnutej pôžičke t.j. v rozsahu 1.061,13 EUR a pohľadávka žalobcu tým zanikla

v celosti, odvolací súd sa s uvedenou námietkou nestotožňuje. Odvolací súd poukazuje na zmluvu
o spolupráci podpísanú oboma sporovými stranami dňa 1.11.2026 č. 11520153/2016/BA/1.B/0114,
podľa ktorej v zmysle čl. VII, ods. 2 Zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku vo
výške 38.940,- EUR, pričom v súlade s čl. VIIa Zmluvy došlo k zápočtu sumy 7.149,24 EUR, ktorá
predstavovalakudňuuzatvoreniaZmluvysplatnúpohľadávku,vzniknutúztitulupredčasnéhoukončenia

predchádzajúcej Zmluvy o spolupráci č. 11523986/2015/BA/01A/0033 zo dňa 9.6.2015 /zmluva 1/,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 7.500,-EUR. Nakoľko v súlade s
čl. VII Zmluvy 1 bol žalovanému zo strany Distribútora priznaný nárok na objemový bonus za celé
obdobie zmluvnej spolupráce vo výške 350,67 EUR, ktorý bol v súlade s čl. IX Zmluvy v spojení s čl.
VIII zmluvy započítaný s poskytnutou pôžičkou vo výške 7.500,- EUR, splatná pohľadávka vzniknutá

z titulu Zmluvy1 predstavovala sumu 7.149,24 EUR, ktorá bola následne započítaná s Pôžičkou
(38.940,- EUR - 7.149,24 EUR = 31.790,76 EUR). V súlade s čl. VIIb Zmluvy došlo k zápočtu sumy
30.729,63 EUR, ktorá predstavovala ku dňu uzatvorenia Zmluvy splatnú pohľadávku vzniknutú zo
Zmluvy o spolupráci č.11520153/2014/BA/01B/0060 zo dňa 01.06.2014 /zmluva 2/, na ukončení ktorej
sa žalobca so žalovaným Zmluvou dohodli (čl. VIIb Zmluvy). Uvedená pohľadávka predstavovala

splatný zostatok pôžičky, poskytnutej v zmysle ustanovení Zmluvy2 po započítaní objemového bonusu
9.270,37 EUR (40.000,- EUR - 9.270,37 EUR = 30.729,63 EUR). Z uvedeného potom vyplýva, že
na pôžičku 38.940,- EUR bolo započítaných spolu 37.878,87 EUR a zvyšnú časť pôžičky žalobca
žalovanému vyplatil /1.061,13EUR/. Žalovaný takýto postup akceptoval, čo prejavil svojím podpisom na
v poradí poslednej zmluve č.11520153/2016/BA/1.B/0114 zo dňa 1.11.2016. Tu je potrebné zdôrazniť,

že žalovaný bol povinný splniť si svoje zmluvné záväzky aj z predchádzajúcich zmlúv o spolupráci /
zmluva 1 a zmluva2/, ktoré medzi sebou strany uzatvorili a ktoré boli následne premietnuté do novej
zmluvy o spolupráci v čl. VIIa /započítanie1/ a čl. VIIb /započítanie2/, ktorú žalovaný nerozporoval a na
znak súhlasu podpísal. K poskytnutiu pôžičky teda preukázateľne došlo, čo vyplynulo najmä z listinných
dôkazov predložených žalobcom /samotná zmluva o spolupráci/ ako aj jeho skutkových tvrdení. V

ostatnomodkazujeodvolacísúdnakomplexnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie
bode 46., s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.23. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej mal súd prvej inštancie posúdiť podanie žalobcu
zo dňa 18.12.2023 ako zmenu žaloby a namietal, že doklady, ktoré žalobca spolu s podaním predložil
mohol predložiť už spolu so žalobou a skutočnosti, ktoré žalobca uviedol mu boli známe už v čase

koncipovania žaloby, preto mal súd prvej inštancie podľa žalovaného rešpektovať koncentračnú zásadu
a nepripustiť danú argumentáciu žalobcu, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka nie je
dôvodná. Správne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 49. uviedol, že podanie žalobcu
zo dňa 18.12.2023 nie je možné posúdiť ako zmenu žaloby, nakoľko v ňom žalobca neuviedol žiadnu
podstatnú zmenu skutkových okolností oproti pôvodne podanej žalobe. Odvolací súd tu zdôrazňuje,

že podanie žalobcu zo dňa 18.12.2023 sa jednoznačne javí ako reakcia žalobcu na predchádzajúce
pojednávanie konané dňa 21.11.2023, na ktorom žalovaný o.i. namietal, že k reálnemu poskytnutiu
pôžičky v rozsahu prevyšujúcom sumu 1.061,13 EUR nedošlo a započítaním pohľadávky žalovaného
z titulu práva na objemový bonus v sume 21.506,66 EUR s pohľadávkou žalobcu zo zmluvy o pôžičke
vo výške reálne poskytnutej /1.061,13 EUR/ táto zanikla v celosti. Na argumenty žalovaného uvedené
na pojednávaní reagoval žalobca práve podaním zo dňa 18.12.2023, kde podrobne spresnil okolnosti

uzatvorenia pôžičky aj v nadväznosti na predchádzajúce zmluvy o spolupráci /zmluva 1 a zmluva 2/.
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.2.2022 tieto skutočnosti,
ktoré namietal na pojednávaní dňa 21.11.2023 /že nedošlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky/ nenamietal.
Žalobca preto až následne podaním zo dňa 18.12.2023 na tieto reagoval a doložil príslušné doklady.

24. K odvolacej námietke žalovaného k časti priznaného úroku z omeškania vo výške 10% ročne od
23.1.2021 namiesto 23.10.2021 odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku považuje za dôvodnú.
Žalobca žiadal okrem istiny aj úrok z omeškania zmluvne dohodnutý vo výške 10% ročne od 23.10.2021
do zaplatenia. Súd prvej inštancie zrejme nedopatrením /ako sám uviedol aj v písomnom vyhotovení
rozsudku/ priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 10% ročne od 23.1.2021 do zaplatenia, odvolací

preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalobcovi úrok z omeškania
odo dňa 23.10.2021 do zaplatenia.

25. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody /
okrem namietaného úroku z omeškania/ neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by

boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže

mu ako procesne úspešnej strane sporu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).