Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202916
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1421202916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, D., zastúpený Doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., advokátka,
Jesenského 12, Bratislava, proti žalovanému : X.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D., o
odovzdanie vyúčtovania spravovaného majetku a zaplatenie 7.610,64 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/62/2021 - 218 zo dňa 7. januára
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (výrok I.) mení takto :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.901,66 € s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
3.274,23 € od 08.05.2019 do 11.4.2023, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.841,68 € od
12.4.2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.059,-€ od 04.10.2019 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti odvolací súd žalobu zamieta.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 5.902,66 € s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.274,23 € od 08.05.2019 do zaplatenia, a

s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.059 ,-€ od 04.10.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. II. Konanie v časti prevyšujúcej sumu 5.902,66 € sa zastavuje. III.
V časti úrokov z omeškania sa žaloba nad rámec priznaných úrokov z omeškania zamieta. IV. Žalobcovi
sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1. Súd prvej inštancie opísal dokazovanie ktoré vo veci vykonal a skutkový stav zistený z tohto
dokazovania (pozri odsek 10. až 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Po právnej stránke svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 32 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine; § 451 Občianskeho zákonníka
dôvodiac, že právo a povinnosť spravovať majetok dieťaťa vyplýva z neúplnej spôsobilosti na právne
úkony maloletých, keďže podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také
právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich
veku. Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Pre vznik
tejto povinnosti je určujúca existencia majetku maloletého. Dovŕšením 18. roku veku nadobúda dieťa
plnoletosť a týmto dňom nadobúda aj spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Dochádza k

zániku rodičovských práv a povinností vrátane práva a povinnosti rodičov spravovať majetok maloletého
dieťaťa a k vzniku povinnosti rodičov odovzdať dieťaťu jeho majetok najneskôr do tridsiatich dní od
dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Dieťaťu plnoletosťou vzniká právo na vydanie jeho majetku, ktorý
bol rodičmi spravovaný. Pôjde spravidla o fyzické odovzdanie (napr. o odovzdanie vkladných knižiek,resp. dokladov oprávňujúcich na nakladanie s majetkom a pod.). Okrem práva dieťaťa na vydanie
jeho majetku dieťaťu plnoletosťou vzniká aj právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho
majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku. Rodičom, alebo osobám , ktoré spravovali

majetok dieťaťa vyúčtovacia povinnosť nevzniká ex lege, ale len pokiaľ dieťa o to požiada. Keďže nie
je výnimkou, že aj maloleté deti majú určitý majetok, či už hnuteľné veci, nehnuteľnosti alebo úspory, je
povinnosťou rodičov tento majetok spravovať s náležitou starostlivosťou. Tento majetok dieťa nadobúda
darmi, dedením, vytváraním úspor alebo napríklad z honorárov v rámci účinkovania v seriáloch a pod.
Okrem zabezpečenia základných potrieb dieťaťa, by sa rodičia mali v rámci finančných možností pokúsiť

vytvoriť dieťaťu aj úspory. Rodičia musia dieťaťu odovzdať celý majetok, ktorý mu spravovali. Po
vložení finančných prostriedkov na sporiaci účet dieťaťa sa tieto finančné prostriedky stávajú majetkom
žalobcu a rodič ako správca majetku má povinnosť nakladať s nimi s odbornou starostlivosťou. Keďže
je správa majetku zákonnou povinnosťou rodičov, voči dieťaťu nesú aj zodpovednosť za prípadnú
škodu alebo bezdôvodné obohatenie. Ak by si nejaký majetok dieťaťa ponechali alebo by ho použili
pre svoje potreby v rozpore so zákonom, zodpovedali by dieťaťu za bezdôvodné obohatenie. Získané

bezdôvodné obohatenie teda môže spočívať nielen vo veciach a výkonoch, ale aj v tom, že majetok
zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu byt došlo, ak by plnil svoju
povinnosť. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci žalovaný na základe rozhodnutia tunajšieho súdu
zo dňa 27.02.2023, č.k. 9C/62/2021-115 (medzitýmny rozsudok) odovzdal žalobcovi vyúčtovanie
týkajúce sa správy jeho majetku za obdobie od 20.11.2000 do 20.11.2018. V nadväznosti na uvedené,

žalobca zmenil žalobný návrh. Navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5.902,66 € s úrokom
z omeškania 5% ročne zo sumy 6.334,21 € od 21.11.2018 do 11.04.2023 a s úrokom z omeškania
5% ročne zo sumy 5.902,66 € od 12.04.2023 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania,
vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že
žalobe je dôvodné vyhovieť.

1.2. V posudzovanej veci mal súd prvej inštancie preukázané, že počas trvania manželstva žalovaný
uzatvoril 2 detské životné poistenia, kde poisteným bol žalobca. Dňa 22.04.2001 so spoločnosťou
ING NATIONALE-NEDERLANDEN poistnú zmluvu - detské investičné poistenie so začiatkom poistenia
22.04.2001akoncompoistenia23.04.2026,tedasdoboutrvaniapoistenia25rokov,správomnapoistné
plnenie ktoré má poistený. Z oznámenia spoločnosti NN Životná poisťovňa, a.s. zo dňa 02.05.2019 mal

súd preukázané, že na základe žiadosti žalovaného bola poistná zmluva č. 71765673 ku dňu 23.04.2019
ukončená. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že dňa 07.05.2019 mu bola spoločnosťou
vyplatenásumaNNŽivotnápoisťovňa,a.svyplatenásuma3.274,23€.Dňa23.08.2004uzavrelžalovaný
so spoločnosťou ČESKÁ POISŤOVŇA-SLOVENSKO, a.s. poistnú zmluvu - variabilné investičné životné
poistenieJuniorsozačiatkompoistenia25.08.2004akoncompoistenia24.08.2026,správomnapoistné

plnenie ktoré má poistený. Z oznámenia spoločnosti GENERALI Poisťovňa, a.s. zo dňa 30.09.2019
mal súd preukázané, že na základe žiadosti žalovaného poistná zmluva č. 9606006088 zanikla dňa
25.09.2019. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že dňa 03.10.2019 mu bola spoločnosťou
GENERALI, a.s. vyplatená suma 3.059,98 €. Žalovanému bola z obidvoch poistných zmlúv po ich
predčasnom ukončení vyplatená spolu suma 6.334,21 €. Z nich dňa 11.04.2023 žalovaný poukázal

na účet žalobcu sumu 431,55 €. Existenciu majetku žalobcu sumy 6.334,21 € mal súd preukázanú
predovšetkým samotnými dvomi zmluvami o detskom životnom poistení žalobcu, ale aj výpoveďou
svedka K.. N. Z., starého otca žalobcu, ktorý vo výpovedi pred súdom uviedol, že s manželkou žalobcovi
- ich vnukovi pri rôznych príležitostiach a aj bez príležitosti dávali peniaze za účelom ich sporenia do
budúcnosti. Za tie roky dali K. (žalobcovi) oveľa viac, ako je 7.600 €. Predpokladal, že žalovaný, vtedy

ešte s manželkou - ich dcérou tie peniaze od nich ukladali na nejaký sporiaci účet, aby mali deti do
budúcna. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Rodičia žalobcu sa dohodli, že tieto peniaze sa budú v
prospech žalobcu odkladať a sporiť. Sporiace finančné prostriedky tak žalobcovi poskytli predovšetkým
starí rodičia zo strany matky žalobcu, ale aj rodičia žalobcu. Existenciu majetku žalobcu mal súd okrem
výpovede žalobcu ďalej preukázanú aj výsluchom svedkyne N.. A. Z., N.., matky žalobcu, ktorá vo

výpovedi uviedla, že pre jej rodičov bolo prirodzené ich všetkým trom deťom pomáhať všestranne,
teda aj finančne. Chodievali k rodičom do Piešťan mnoho krát do roka. Jej rodičia dávali peniaze im
ako manželom ako aj žalobcovi - synovi K.. Je presvedčená o tom, že tie peniaze žalobcu musia
niekde existovať. Musia byť niekde uložené. Hlavou rodiny bol žalovaný. On u nich doma rozhodoval
o peniazoch, všetky sa mu odovzdávali. Je to pre ňu až absurdné, aby žalovaný použil peniaze ich

syna K. na zaplatenie dlžného výživného pre K.. Je to podľa nej až surové. Aj keď mala dispozičné
právo k účtu vedenom v T. D., nedisponovala nim, keď s peniazmi nakladal len žalovaný. Existenciu
majetku žalobcu mal súd tiež preukázanú výpisom z účtu žalovaného napr. dňa 16.05.2019 bola na účet
žalovaného poukázaná suma 3.300 € s poznámkou ,,NN K.“. Dňa 07.10.2019 bola na účet žalovanéhovedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. od platiteľa ING MLE poukázaná suma 2.400 €. Suma 896,22 €
spolu predstavuje sumu, ktoré žalovaný pravidelne mesačne v období od cca apríla 2015 do apríla 2019
realizoval v prospech spoločnosti ING bank. Suma 1.014 € predstavuje sumu realizovanú žalovaným

od novembra 2014 do augusta 2019, jedná sa o platby žalovaného v prospech žalobcu.
1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané aj to, že nasporené peniaze, sumu
6.334,21 € žalovaný použil ako sám uviedol, na zaplatenie dlžného výživného pre svoje deti, keďže na
zaplatenie dlhu nemal dostatok peňazí, preto siahol na K. našetrené poistné. Na tomto mieste súd prvej
inštancie uviedol, že z názvu finančného produktu (detské investičné sporenie) je očividné, že sa jednalo

osporenienabudúcnosťprepoistenca(žalobcu).Jeabsurdné,abyžalovanýuhradildlhnavýživnompre
deti z detského investičného poistenia, teda z peňazí, ktoré sú majetkom poisteného a ktoré žalobcovi
našetrili starí rodičia (a prispeli i rodičia). Je kolosálny rozdiel medzi úsporami dieťaťa a výživným na
dieťa, (bežným, či dlžným). Sporenie je odkladanie a zhromažďovanie finančných prostriedkov, ktorého
cieľom je nadobudnutie úspor. Na strane druhej výživným sú kryté osobné potreby dieťaťa, ktoré sú
rodičia povinní dieťaťu poskytovať v zmysle Zákona o rodine. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tieto príspevky

starých rodičov žalobcu používal na bežné náklady domácnosti, súd už len poukazuje na odsek vyššie.
Peniaze poskytnuté starými rodičmi žalobcovi boli poskytnuté výlučne žalobcovi na účely sporenia do
budúcnosti, do života. S určitosťou nie na zabezpečenie bežných potrieb domácnosti ako je napr. kúpa
rohlíkov, mlieka, masla, cibule a podobne. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie mal
zato, že žalovaný nebol oprávnený ponechať si finančné prostriedky spolu v sume 6.334,21 €, ktoré

mu na základe jeho žiadostí ako odkupná hodnota bola vyplatená NN Životnou poisťovňou, a.s. vo
výške 3.274,23 € a Generali Poisťovňou a.s. vo výške 3.059,98 €. Z uvedených dôvodov súd uložil
žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi žalovaným spotrebovanú sumu 5.902,66 € (po vrátení sumy
431,55 €).

1.4. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania má preto žalobca nárok aj na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% zo sumy 3.274,23 € odo dňa 08.05.2019 (od druhého
dňa po jej vyplatení žalovanému) do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
3.059,98ododňa 04.10.2019(oddruhéhodňapojejvyplatenížalovanému)dozaplatenia.Výškuúrokov

z omeškania súd určil podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. Nad rámec uvedeného súd žalobu
zamietol.
1.5. O zastavení časti konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 144 , §
145 ods. 1,2 C.s.p., keď v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie
v časti prevyšujúcej sumu 5.902,66 € zastavil.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 , § 256
ods. 1 , § 262 ods. 1,2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zastavujúcej časti žalobca až po vyúčtovaní správy jeho
majetku žalovaným zistil rozsah majetku, ktorý požaduje, aby mu žalovaný odovzdal a tiež až po začatí
konania žalovaný odovzdal žalobcovi sumu 431,55 €. Žalobca preto nezavinil ani čiastočné zastavenie

konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zmenil tak, aby návrh žalobcu ako nedôvodný
zamietol. Vo svojom odvolaní poukázal na formálne nezrovnalosti v rozsudku ako sú chyby v mene

svedkov N.. A. Č., N., K.. N. Č. a sumy vrátenej v priebehu konania žalobcovi kde namiesto správnej
sumy 432,55€ je uvádzaná nesprávna suma 431,55€ a preto aj správna suma v časti I.
rozsudku mala byt sumu 5.901,66 €.
2.1. K ďalším nezrovnalostiam uviedol, že okrem sumy, ktorá sa má vrátiť žalobcovi, súd ho zaviazal na
zaplatenie i úrokov z celej sumy vyplatených poistiek od dátumu ich vyplatenia poisťovňou žalovanému

až do dátumu zaplatenia úrokov a nie je zrejmé prečo má zaplatiť 5.902,66 € a k tomu úroky z inej
sumy 6.334,21 €. Rozsudok v takejto forme je morálne a matematicky nesprávny, nakoľko neoprávnene
obohacuje žalobcu tým, že už má vyplatenú časť peňazí a ešte z nich dostane aj úroky napriek časti
vyplatenej sumy. Ak by súd uvedený fakt zohľadnil, potom existuje viacero spôsobov akým by sa s
vrátením časti sumy mohol súd vysporiadať, keď vo svojom odvolaní uviedol jeden prístup, ktorý je

matematicky aj morálne správnejší. Zdôraznil, že súd formálnou chybou nesprávne stanovil sumu, ktorá
sa má vyplatiť (5.902,66 € namiesto 5.901,66 €) a pri stanovení úrokov je opäť chyba, keď súd mal
vychádzať oddelene zo sumy ktorá ešte nebola vyplatená a ktorá už bola vyplatená keď spôsobov ako
rozdeliť obnos už vrátený 11.04.2023 žalobcovi je viacero na ktoré v odvolaní aj poukázal. Z porovnaniavýsledkov súm, ktoré by mal platiť žalovaný je zrejmé, že rozsudok zvýhodňuje žalobcu a neoprávnene
mu priznáva vyššiu sumu.
2.2. Žalovaný namietal, že súd nekriticky vyhodnocoval jednotlivé tvrdenia žalobcu a jeho zaujatých

svedkov. Poukázal na odôvodnenie rozsudku (odsek 29.) a nato, že čestné prehlásenie starého otca
žalobcu, kde tvrdil, že mu odovzdal minimálne 7.000 € boli jednoznačne spochybnené jednoduchým
prepočtom, ktorý súd nezohľadnil. Z neho vyplývalo, že starí rodičia by museli dávať rodičom žalobcu
peniaze pri príležitostiach ako sú narodeniny, meniny, Veľká noc, Vianoce od veku 2 rokov žalobcu vo
výške 135 € alebo ak by začali od veku 7 potom by tie sumy museli byť okolo 219 €. Súd nevyhodnotil

a prehliadol predloženú jeho pracovnú vyťaženosť žalobcu (zoznam pracovných ciest) ako aj fakt, že
svedkyňa(matkažalobcu) potvrdilajejčasténávštevystarýchrodičov,zktorejvyplývaloakoajvýpovede
jej samotnej, že väčšinu prostriedkov v hotovosti prebrala samotná svedkyňa žalovaného. Za spotrebu
prostriedkov odovzdaných starými rodičmi žalobcu hneď' súd obviňuje jeho, pričom drvivú väčšinu týchto
prostriedkov prijala a spotrebovala matka žalovaného. Súd si neanalyzoval celkovú situáciu a kontext
konaní na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 59P/116/2015 - o predbežnom opatrení pred rozvodom

(iniciované matkou žalobcu); 59P/159/2015 - o rozvode manželstva; 61P/201/2015 - o výživnom do
rozvodu (iniciované matkou žalobcu); Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 9C/48/2017 - o vyporiadaní
BSM ; 39Em/11/2017 - o výkone súdneho rozhodnutia; 13P/119/2018 (pôvodne pod 13 P/247/2017)
- o obmedzení prístupu k deťom (iniciované matkou žalobcu); 40Pc/3/2020 - o úprave výživného voči
K. počas korona krízy; na Mestskom súde Bratislava II sp. zn. 28P/140/2023 - o navýšení výživného

voči mladším súrodencom žalobou. Žalovaný ďalej poukázal nato, že súd vychádzal z predpokladu, že
zročné výživné bolo Okresným súdom Bratislava II určené správne a zákonne ale mýli sa rovnako ako
vtedyOkresnýsúdBratislavaIIanebyťnesprávnehoaamorálnehorozsudkuOkresnéhosúduBratislava
II tak by nikdy k tomuto súdnemu konaniu nedošlo. Žalovaný poukázal tiež nato, že súd sa mylne vo
svoj ich záveroch domnieva, že išlo o sporenie pre žalobou. Nešlo o sporenie, ale o poistný produkt, kde

poistenou osobou bol žalobca. Ak by malo ísť o sporenie, potom by výsledná suma zo sporenia bola
vyššia ako suma vložená. Vzhľadom k faktu, že vyplatených bolo len 93,83% prostriedkov vložených na
poistky je zjavné, že tu nešlo o sporenie, ale o poistku, ktorej primárnym účelom je krytie rizika. Ak by
si prostriedky z poistiek ponechal, potom je zjavné a morálne správne potrestať hu úrokmi z omeškania
on ale na výbere súm z poistiek som nijako nebenefitoval, iba ak súd uvažuje, že nezobratie si úveru v

banke, je ten benefit na základe, ktorého sa snaží nesprávne uplatniť úroky z omeškania. Suma ktorou
Okresný súd Bratislava II zaväzoval, aby bola matke vyplatená, už bola v prospech detí použitá a preto
on nebol v omeškaní, pretože prostriedky platené v prospech detí riadne vyplatil.
2.3. Záverom uviedol, že snaha o kriminalizáciu otca, ktorý si riadne plnil vyživovaciu povinnosť a
súčasne platil poistky za poisteného žalobcu je záležitosťou matky a jej manipulácie syna. Súd vo

svojomvyhodnoteníneuvádzafakt,žeonpokračovalvplateníobidvochpoistiekajpoopusteníspoločnej
domácnosti 05/2015 až do roku 2019, kedy boli poistky ukončené. Žalovaný z prostriedkov poistenia
nemal žiadne výhody lebo kryl nedostatky rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV. Mal zato, že
odvolací súd by mal zvážiť úplné zrušenie rozsudku vo výroku I. nakoľko suma z poistiek už bola
vyplatená okrem sumy 432,55 €. Ak však bude nástojiť na opätovnom vyplatení prostriedkov, mal by

odstrániť nájdené nedostatky. Ďalej ak aj napriek poukázaným faktickým a morálnym aspektom bude
súd trvať na jeho potrestaní formou uvalenia úrokov z omeškania, mal by uvažovať s ohraničením
úrokov do 24.1.2025 (a nie do zaplatenia).
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380

ods. 1 C.s.p. (t. j. vyhovujúci výrok I.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné len čiastočne.
5. Predmetom konania po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zo dňa 27.02.2023, č.k.
9C/62/2021-115 a po zmene žaloby pripustenej uznesením sp. zn. 9C/62/2021 -169 zo dňa 22.1.2024

bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.902,66 € s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 6.334,21
€ od 21.11.2018 do 11.04.2023 a s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 5.902,66 € od 12.04.2023
do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.
6.Podľa§32ods.1Zákonaorodinerodičiasúpovinníspravovaťmajetokmaloletéhodieťaťasnáležitou
starostlivosťou.

6.1. Podľa § 32 ods. 4 Zákona o rodine rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali,
najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
6.2. Podľa § 32 ods. 5 posledná veta Zákona o rodine práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z
bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.6.3. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
6.4. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že
počastrvaniamanželstvažalovanýuzatvoril2detskéživotnépoistenia,vktorých poistenýmbolžalobca.
Dňa 22.04.2001 so spoločnosťou ING NATIONALE-NEDERLANDEN poistnú zmluvu - detské investičné

poistenie so začiatkom poistenia 22.04.2001 a koncom poistenia 23.04.2026, teda s dobou trvania
poistenia 25 rokov, s právom na poistné plnenie ktoré má poistený. Na základe žiadosti žalovaného
bola poistná zmluva č. 71765673 ku dňu 23.04.2019 ukončená a dňa 07.05.2019 žalovanému bola
spoločnosťou NN Životná poisťovňa, a.s vyplatená suma 3.274,23 €. Dňa 23.08.2004 uzavrel žalovaný
so spoločnosťou ČESKÁ POISŤOVŇA-SLOVENSKO, a.s. poistnú zmluvu - variabilné investičné životné
poistenieJuniorsozačiatkompoistenia25.08.2004akoncompoistenia24.08.2026,správomnapoistné

plnenie ktoré má poistený. Na základe žiadosti žalovaného poistná zmluva č. 9606006088 zanikla
dňa 25.09.2019 a dňa 03.10.2019 mu bola spoločnosťou GENERALI, a.s. vyplatená suma 3.059,98
€. Žalovanému bola z obidvoch poistných zmlúv po ich predčasnom ukončení vyplatená spolu suma
6.334,21 €. Z nich dňa 11.04.2023 žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 432,55€ (súd prvej
inštancie nesprávne uviedol sumu 431,55 €).

8. Ak v danom prípade príslušné poisťovne vyplatili žalovanému (otec) určitú čiastku z poistných účtov
vedených na meno žalobcu (syn), pričom táto čiastka nebola žalobcovi napriek tomu, že dosiahol
plnoletosť žalovaným odovzdaná a ani nebola použitá podľa zásad stanovených § 32 zákona o rodine,
vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka

pretože žalovaný na úkor žalobcu získal plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalobcovi povinný vydať
(pozri napr. rozsudok NS ČR, sp. zn. 28Cdo/3429/2008).

9. Dôvodné sú však námietky žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil (pozri odsek 2.1.) pretože
nesprávne stanovil sumu, ktorú má žalovaný žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia vyplatiť, ak zo

sumy 6.334,21 € odpočítal sumu 431,55 € pričom žalovaný dňa 11.04.2023 poukázal na účet žalobcu
sumu 432,55€. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi sumu 5.901,66 € (6.334,21 € - 432,55€) a nie
sumu 5.902,66 €. K pochybeniu tiež došlo pri stanovení istiny z ktorej je žalovaný povinný platiť úroky z
omeškania, nakoľko nebola zohľadnená suma uhradená žalovaným dňa 11.4.2023 vo výške 432,55€,
v dôsledku čoho nesprávne zaviazal súd prvej inštancie žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania

5% ročne zo sumy 3.274,23 € od 08.05.2019 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
3.059,-€ od 04.10.2019 do zaplatenia. Správne preto mal súd prvej inštancie zaviazať žalovaného na
zaplatenie úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 3.274,23 € od 08.05.2019 do 11.4.2023, s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 2.841,68 € (3.274,23€ - 432,55€ = 2.841,68€) od 12.4.2023 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.059,-€ od 04.10.2019 do zaplatenia.

9.1. Vo vzťahu k výške priznaných úrokov z omeškania a stanovenia prvého dňa omeškania sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (pozri odsek 31. - 32.
odôvodnenia napadnutého rozsudku). Nedôvodné sú námietky žalovaného, že súd by mal uvažovať s
ohraničením úrokov do 24.1.2025 (pozri odsek 2.3.), pretože v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka

dlžník má povinnosť platiť úroky z omeškania od momentu omeškania až do momentu, keď dlh zaplatí.
Neexistuje žiaden zákonný dôvod k nevyplateniu priznaných úrokov z omeškania až do zaplatenie
žalovanej sumy.

10. Odvolací súd s poukazom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom

výroku I. v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.901,66
€ s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.274,23 € od 08.05.2019 do 11.4.2023, s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 2.841,68 € od 12.4.2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5% ročne
zo sumy 3.059,-€ od 04.10.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšnej časti vzhľadom na priznanie úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 3.274,23 € od 08.05.2019

do zaplatenia súdom prvej inštancie odvolací súd žalobu zamieta (výrok I. odvolacieho rozsudku).

11. Právne irelevantné sú námietky žalovaného týkajúce sa formálnych chýb v menách svedkov (pozri
odsek 2.), ktoré nemajú absolútne žiadny vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu. Za nedôvodnépovažuje odvolací súd v tomto smere aj argumenty žalovaného že súd prvej inštancie nekriticky
vyhodnocoval jednotlivé tvrdenia žalobcu a jeho zaujatých svedkov N.. A. Č., N. a K.. N. Č. (pozri odsek
2.2.).

11.1. Dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 C.s.p.).
Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu
medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce

dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti. Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok
správal, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /
ne/zaujatosť svedka. V kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov,
ktoré je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán. V tomto zmysle ide teda o „svedkov
žalobcu“, čo však nemusí nevyhnutne znamenať ich zaujatosť. Súd musí starostlivo vyhodnoť prípadnú
zaujatosť svedka v kontexte celkového vyznenia výsluchu svedka. Preto aj dôkazy výsluchom svedkov,

ktorých vierohodnosť žalovaný namietal v odvolaní, bolo treba vyhodnotiť podľa hore uvedených
kritérií. Pri hodnotení tohto dôkazu pôsobia vedľa vecného obsahu výpovede i ďalšie skutočnosti, ktoré
nie sú vyjadrené zápisnici o pojednávaní. Pri hodnotení tohto dôkazu súd vyhodnocuje vierohodnosť
výpovede svedka nielen z toho, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci, ale tiež
s prihliadnutím k tomu, aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k spôsobu reprodukcie skutočností, o

ktorých vypovedá a k jeho chovaniu pri výsluchu, t.j. či je svedok presvedčivý, či vypovedá s istotou,
plynule a či je ochotný odpovedať na otázky a k poznatkom zisteným na základe hodnotenia iných
dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne,
či sa navzájom dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytne záver o pravdivosti,
či prípadnej nepravdivosti tvrdených preukazovaných skutočností. Súd prvej inštancie vypočul ako

svedkov N.. A. Č., N. a K.. N. Č. na pojednávaní dňa 26.1.2023 (č.l 69 spisu). Z obsahu zápisnice
o pojednávaní je zrejmé, že svedkovia po poučení podľa § 196 C.s.p odpovedali na všetky otázky
žalovaného. Je zrejmé, že súd prvej inštancie, aj na základe iných skutočností (priamy kontakt, spôsob
reprodukcie skutočností o ktorých vypovedali, zodpovedanie otázok žalovaného) nemal pochybnosti o
vierohodnosti svedkov, i keď N.. A. Č., N. je matkou žalobcu a bývalou manželkou žalovaného

a K.. N. Č. starým otcom žalobcu. Odvolací súd nezistil dôvody spochybňujúce kredibilitu
týchto svedkov a ani dôvod na odchýlenie sa od hodnotenia výpovede svedkov súdom prvej inštancie.
Z priebehu prvoinštančného konania vo vzťahu k výpovedi svedkov, vo väzbe na ich hodnotenie, podľa
obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené
kritériá.Izolovanáskutočnosť,žesvedkovisúpríbuznížalobcu nepreukazujeichnedôveryhodnosťresp.

zaujatosť. Naviac svedkovia boli poučení o následkoch krivej výpovede v podobe trestného stíhania
a odvolaciemu súdu ani jedna strana sporu neavizovala, že podala prípadné trestné oznámenie pre
podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede. Na podporu svojej argumentácie dáva odvolací
súd do pozornosti nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, z ktorého
vyplýva, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe

ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu nemôže automaticky spochybňovať
vierohodnosť obsahu prednesov týchto osôb, obzvlášť pokiaľ tieto osoby boli pred ich výsluchom riadne
poučené podľa § 196 C.s.p naviac bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne
zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba
výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť

dôkazné bremeno navrhovateľom tohto svedka a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej
„prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

12. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku argumentujúc, že zročné výživné
bolo Okresným súdom Bratislava II určené správne a zákonne, ale súd prvej inštancie sa mýli rovnako

ako vtedy Okresný súd Bratislava II a nebyť tohto nesprávneho a amorálneho rozsudku tak by nikdy k
tomuto súdnemu konaniu nedošlo (odsek 2.2.).

12.1. V právoplatne skončených veciach (konanie vedené na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 61P/201/2015 o výživnom) nemôže súd v inom samostatnom súdnom konaní preskúmavať

správnosť záverov súdov z dôvodu narušenia princípu právnej istoty, čím sa stala námietka žalovaného
neprijateľná.13. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, nakoľko
tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia
relevantných dôkazov a nemajú vplyv na priznanie uplatneného nároku. Ústavný súd vo svojich

rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie
(napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Samotná skutočnosť, že
žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej
neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu
prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd
vo veci rozhodnúť, ak sa súd prvej inštancie neodchýlil od príslušných ustanovení C.s.p., Občianskeho

zákonníka a zákona o rodine a ani nepoprel ich účel a význam.

14. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal odovzdanie vyúčtovania
spravovaného majetku a zaplatenie 7.610,64 € s príslušenstvom pričom bol úspešný v časti odovzdania

vyúčtovania a v časti 6.334,21€ (5.901,66€ + 432,55€) teda v rozsahu 83%. Žalovaný dosiahol úspech
v časti istiny 1.276,43€ (t.j. 7.610,64 € - 6.334,21€), teda v rozsahu 17 %. Vzájomný pomer úspechu
preto dosahuje 66 % (83 % - 17 %) v prospech žalobcu, ktorý má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 % (výrok II. odvolacieho rozsudku). O výške
trov konania sa rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).