Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Alena Roštárová

Legislation area – Občianske právoNeplatnosť skončenia pracovného pomeru

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53Cpr/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424208007
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424208007.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci

žalobcu: X.. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, IČO: 00 151 866, Bratislava, o neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe Oznámenia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru č.: P.-V.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 82 ods.
1 písm. h) zákona č. 55/2017 Z. z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, je n e p l a t n é .

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v an á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2024 domáhal určenia, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 Z.
z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvedené
v písomnom oznámení zo dňa 04.06.2024, ktoré prevzal žalobca od žalovaného ako „Oznámenie o
skončeníštátnozamestnaneckéhopomerunazákladezákona“č.:P.-V.-XXXX/XXXXXX-XXXjeneplatné
akskončeniuštátnozamestnaneckéhopomerunazákladezákonanedošlo,akoajnáhradytrovkonania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako štátny zamestnanec v stálej štátnej službe vykonával u
žalovaného štátnozamestnanecký pomer na Okresnom úrade D., odbor krízového riadenia, koordinačné
stredisko integrovaného záchranného systému. Dňa 18.06.2024 prevzal žalobca od personálneho
pracovníka žalovaného písomnosť - „Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona“ č.: P.-V.- XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Oznámenie“) v zmysle
ktorej bolo žalobcovi oznámené, že podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 o štátnej službe (ďalej
len „zákon o štátnej službe“) sa 30.06.2024 skončí jeho štátnozamestnanecký pomer na základe zákona

podpísané prednostom Okresného úradu D.. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe je tá skutočnosť, že žalobca v
dňoch 19.04.2024 a 07.05.2024 sa nemal zúčastniť na vykonaní odbornej skúšky za účelom získania
odbornej spôsobilosti podľa § 16a zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme (ďalej
len „IZS“) napriek tomu, že bol o termínoch písomne informovaný, teda žalobca nevykonal skúšku na
získanie osobitného kvalifikačného predpokladu z dôvodu na strane štátneho zamestnanca / žalobcu.
Uviedol, že skutočnosť o tom, že žalobca sa v dňoch 19.04.2024 a 07.05.2024 nemal zúčastniť na

vykonaní odbornej skúšky za účelom získania odbornej spôsobilosti podľa § 16a zákona č. 129/2002 o
IZS, je zavádzajúca a nezakladá sa na pravde, nakoľko žalobca v deň vykonania odbornej skúšky, t.j
dňa 19.04.2024, pred vykonaním skúšky a v priestore vykonania skúšky osobne informoval predsedu
a členov skúšobnej komisie o postupe uplatnenia práv žalobcu voči konaniu, ktoré sa považuje zanezákonné, spočívajúce v práve podania sťažnosti na realizovanú odbornú prípravu, ktorou sa má
podľa § 16a ods. 3 zákona o IZS získavať odborná spôsobilosť, preto až do vybavenia sťažnosti,
nie je možné skúšku vykonať. Dňa 25.04.2024 na základe § 116 zákona o štátnej službe žalobca

podal sťažnosť vo veci vykonávania štátnej služby. Na písomnú výzvu na opakovanú skúšku dňa
07.05.2024 v dobe vybavovania sťažnosti (t.j. ešte nevybavenej sťažnosti zo dňa 25.04.2024) žalobca
písomne odpovedal predsedovi skúšobnej komisie. K skutkovému stavu chronologicky uviedol, že sa v
termínoch od 05.02-09.02.2024 a od 15.04 -19.04.2024 zúčastnil odbornej prípravy, dňa 19.04.2024 v
deň vykonania skúšky odbornej spôsobilosti a v mieste vykonania skúšky osobne oznámil predsedovi

a členom komisie uplatnenie práv štátneho zamestnanca, ktoré boli v spôsobe vedenia odbornej
prípravy porušené a v podaní sťažnosti na odbornú prípravu, ktorou sa má získať odborná spôsobilosť,
dňa 25.04.2024 bola žalobcom spracovaná a následne podaná „Sťažnosť štátneho zamestnanca vo
veci vykonávania štátnej služby“ a po jej doručení 26.04.2024 postúpená generálnym tajomníkom na
vybavenie osobnému úradu, dňa 03.05.2024 mu bola elektronicky doručená pozvánka na opakovanú
odbornú skúšku na deň 07.05.2024 podpísaná predsedom skúšobnej komisie, dňa 04.05.2024 bola

ním zaslaná predsedovi skúšobnej komisie elektronická odpoveď na pozvanie k opakovanej odbornej
skúške, na základe odpovede osobného úradu vo veci jeho podania číslo spisu I.-V.- XXXX/XXXXXX-
XXX zo dňa 10.05.2024, doručenej žalobcovi 23.05.2024 ako vybavenie žalobcom podanej sťažnosti,
osobný úrad uviedol, že podanie nie je sťažnosťou, ale podnetom a bez riadneho odôvodnenia
využívajúc ustanovenie § 4 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach sa osobný úrad zbavuje vecnej príslušnosti,

sťažnosť v súlade s § 18 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach kontrolnou činnosťou neprešetruje, nezisťuje
skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nevyužíva
možnosť spolupráce sťažovateľa podľa §16 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach. Uviedol, že i pri využití
ustanovení § 4 zákona o sťažnostiach osobný úrad, ktorý v názore osobného úradu podanie označil ako
podnet, takéto podanie neodložil, ignoroval možnosť vybavenia (prešetrenia) podaní podľa § 21,22,23

zákona (opakovaná sťažnosť, sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti, kontrola vybavenia sťažnosti), ale
podanie - sťažnosť v rozpore ustanovení zákona o sťažnostiach postúpil generálnemu riaditeľovi
sekcie krízového riadenia MV SR (GR SKR MV SR) voči ktorému a ním riadenému oddeleniu je
podanie - sťažnosť smerované (§ 12 zákona č.9/2010 o sťažnostiach). GR SKR MV SR odpovedal
jednostranovým spisom č. I.-V.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 22.05.2024, pričom takúto odpoveď

žalobca považoval za neadekvátnu až znevažujúcu, nakoľko sa GR SKR MV SR vôbec nevyjadril ku
konkrétnym skutočnostiam domáhaných práv a porušovania príslušnej legislatívy na úseku IZS ktorý,
ako GR SKR MV SR riadi. Naopak v odpovedi (tretí odsek odpovede) potvrdzuje porušovanie Ústavou
SR ustanoveného konania štátneho orgánu iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (ČI. 2,
ods.2 Ústava SR), nakoľko rozsah a spôsob odbornej prípravy, ktorou sa nadobúda odborná spôsobilosť

je ustanovená v §16a ods. 3 a § 16 ods. 1 písm. a) až f) zákona č. 129/2002 o IZS a nie tak, ako
prezentuje, pričom náležitosti, ktoré nie sú zákonným rozsahom a spôsobom odbornej prípravy sú
súčasťou odbornej skúšky. Na základe vyššie uvedeného dňa 27.05.2024 žalobca podal opakovanú
sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby, ktorá je po jej doručení 28.05.2024,
bola dňom 30.05.2024 postúpená na vybavenie osobnému úradu. Prednosta Okresného úradu D.

bez žiadneho pohovoru i v možnostiach riešenia daného ustanovenia vydal ku dňu 30.06.2024 na
základe § 82 písm. h) zákona o štátnej službe „Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona“ zo dňa 04.06.2024, doručené mu dňa 18.06.2024, kde v odôvodnení uvádza,
zavádzajúce skutočností, bez vysporiadania sa so skutočnosťami podania sťažnosti, ktorá bola v
priebehu jej vybavovania ako opakovaná sťažnosť (§ 21 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach) a v ochrane

sťažovateľa podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona). Osobný úrad na jeho podanú opakovanú sťažnosť
odpovedal listom číslo I.-V.-XXXX/XXXXXXX-XXX zo dňa 17.06.2024, doručené 21.06.2024,kde trvá
na predchádzajúcej odpovedi. V odpovedi sa nevysporiadava s jednostranovou flagrantnou odpoveďou
GR SKR MV SR na osobným úradom postúpené podanie, kde okrem iného v odpovedi prezentuje
porušenie konania štátneho orgánu ustanoveného v Ústave SR. Na základe doručenej odpovede na

opakovanú sťažnosť žalobca podal dňa 23.06.2024 podľa § 116 zákona o štátnej službe a § 22
zákonaosťažnostiachSťažnosťprotivybavovaniusťažnostištátnehozamestnancavovecivykonávania
štátnej služby“, ktorú bola doručená MV SR 25.06.2024 a ktorá je ku dňu doručenia žaloby súdu bez
oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach. Uviedol, že dňom 30.06. 2024
je po 18 rokoch a 150 dňoch vo výkone činností na koordinačnom stredisku integrovaného záchranného

systému D. skončený jeho štátnozamestnanecký pomer i napriek zákonnému spôsobu domáhania sa
práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru podaním sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti,
ktorá bola ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ako i ku dňu doručenia žaloby súdu bez
oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach. Uviedol, že podanie sťažnostije zákonným uplatnením práva podľa § 110 písm. h) zákona o štátnej službe a podaním podľa §
116 zákona o štátnej službe, ako ochrany voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné (princíp
zákonnostištátnejslužby)ivpodanípodľa§21,22,23(opakovanásťažnosť,sťažnosťprotivybavovaniu

sťažnosti, kontrola vybavenia sťažnosti) zákona o sťažnostiach a v ich vybavovaní (prešetrovaní),
ako i v ochrane sťažovateľa podľa § 7 ods. 1 zákona o sťažnostiach a nemôže byť dôvodom na
strane štátneho zamestnanca, pre ktorý sa ukončuje štátnozamestnanecký pomer na základe § 82
písm. h) zákona 7 o štátnej službe. Uvádzané skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona nevykonaním skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu (odborná spôsobilosť)

z dôvodu na strane štátneho zamestnanca je porušením princípu zákonnosti, nakoľko na realizovanú
odbornú prípravu, ktorou sa podľa § 16a ods. 3 zákona č. 129/2002 o IZS v ustanovenom rozsahu
získava osobitný kvalifikačný predpoklad (odborná spôsobilosť) bola podľa § 116 zákona č. 55/2017
o štátnej službe v primeranom použití ustanovení zákona sťažnostiach (§ 3) podaná sťažnosť, ako
domáhanie sa zákonom ustanovených práv štátneho zamestnanca o ktorých sa žalobca domnieva,
že v realizácii odbornej prípravy, ktorou sa získava odborná spôsobilosť boli porušené. Domáhanie sa

týchto realizáciou odbornej prípravy porušených práv na základe ktorej je vykonávaná odborná skúška
znamenalo byť v rámci skúšky dňa 19.04.2024 neúspešný, a preto ani odborná skúška žalobcom
nemohla byť vykonaná, o čom boli predseda a členovia skúšobnej komisie dňa 19.04.2024 osobne a
v mieste konania skúšky, ako i o práve podania sťažnosti na realizovanú odbornú prípravu žalobcom
informovaní. V dobe pozvania na opakovanú skúšku dňa 03.05.2024 a v jej určenom termíne 07.05.2024

podaná sťažnosť nebola vybavená, t.j. o sťažnosti nebolo rozhodnuté. S uvedenými skutočnosťami sa
prednosta Okresného úradu D. v dôvode písomného Oznámenia nevysporiadal. Oznámenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 04.06.2024 bolo vydané v rozpore § 7
ods. 1 zákona o sťažnostiach i napriek tomu, že podľa § 116 zákona štátnej službe na základe
vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zo dňa 25.04.2024 bola podaná opakovaná sťažnosť, ktorá bola

dňa 30.05.2024 postúpená osobnému úradu, pričom v dobe vydania písomného Oznámenia zo dňa
04.06.2024 bola sťažnosť v lehote na jej vybavenia a bez oznámenia výsledku jej prešetrenia.
Oznáme bolo vydané i napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o sťažnosti. Opakovaná sťažnosť bola
osobným úradom vybavená odpoveďou zo dňa 17.06.2024 a na základe odpovede na opakovanú
sťažnosť podal dňa 23.06.2024 Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti štátneho zamestnanca vo veci

vykonávania štátnej služby, ktorá je ku dňu doručenia žaloby súdu bez oznámenia výsledku prešetrenia
sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach. Dňom 30.06.2024 je skončený štátnozamestnanecký pomer
žalobcu v rozpore § 7 ods. 1 zákona o sťažnostiach, pretože jeho sťažnosť bola ku dňu skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v lehote jej vybavenia a bez oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti
podľa zákona sťažnostiach t.j. nebolo o sťažnosti rozhodnuté. Uviedol, že žalobou sa domáha, aby ci

súd rozhodol, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo. Poukázal na
obsah podaných sťažností. Uviedol, že sťažnosťami sa domáhal práv porušených realizáciou odbornej
prípravy, na základe ktorej je vykonávaná odborná skúška a porušenie týchto práv znamená byť
na odbornej skúške neúspešný. Preto má žalobca za to, že jeho skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona bolo „účelovým vybavením“ štátneho zamestnanca, ktorý sa zákonným

spôsobom domáhal svojich práv. Má za to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na
základe zákona (§ 82 písm. h) zákona č. 55/2017 o štátnej službe) je neplatné. Konanie služobného
úradu sa javí ako účelové, nakoľko napriek domáhaniu sa práv štátneho zamestnanca podaním
sťažností v lehote ich vybavovania a bez oznámenia výsledku ich prešetrenia t.j. o sťažnostiach nebolo
rozhodnuté, pristúpil žalovaný k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a to

podľa § 82 písm. h) zákona č. 55/2017 o štátnej službe, bez možného pohovoru so žalobcom a bez
možností využitia tohto ustanovenia o možnom preložení žalobcu na vhodné štátnozamestnanecké
miesto alebo dohodnúť sa so služobným úradom inak.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.10.2024 uviedol, že rozporuje a neuznáva
žalobu v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca bol zaradený na koordinačnom stredisku integrovaného

záchranného systému odboru krízového riadenia Okresného úradu D. podľa zákona č. 129/2002 Z.
z. z 15. februára 2002 o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ISZ). Organizačnou zmenou, v tabuľke zloženia a počtov Okresného úradu D., ktorá
vznikla v súvislosti s písomným rozhodnutím služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
formou organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 4/2023 z 22. marca 2023, bol

žalobca, s jeho súhlasom trvale preložený. Žalobca bol, s účinnosťou od 1. apríla 2023, trvale preložený
na funkciu odborný radca, PT 5 s osobitným kvalifikačným predpokladom odbornej spôsobilosti na
úseku integrovaného záchranného systému v zmysle zákona o integrovanom záchrannom systéme.
Na základe dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením, ktorá je dodatkom krozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby č. XXXXX/KUHAXXX/XXXX z 9. marca 2006 (v znení
neskorších zmien a dodatkov) sa žalobcovi, s jeho súhlasom, zmenila bližšie určená najnáročnejšia
činnosť, ďalšia činnosť a bližšie určená ďalšia činnosť podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

Uviedol, že že štátny zamestnanec, ktorý k 31. marcu 2023 vykonával štátnu službu vo funkcii operátora
koordinačného strediska podľa doterajších predpisov, musel získať odbornú spôsobilosť podľa § 16a
zákona o integrovanom záchrannom systéme, v znení účinnom od 1. apríla 2023, a to najneskôr do 30.
júna 2024. Odborná spôsobilosť sa získava odbornou prípravou podľa § 16a zákona o integrovanom
záchrannom systéme v rozsahu najmenej 60 hodín. Poukázal na ustanovenie § 16a, ods. 1 až 6

zákona o integrovanom záchrannom systéme o odbornej spôsobilosti, odbornej príprave a vykonaní
odbornej skúšky. Žalobca mal naplánovanú odbornú prípravu v termínoch od 05.02.-09.02.2024 a od
15.04.-19.04.2024 za účelom získania odbornej spôsobilosti, avšak v termínoch dňa 19.04.2024 a dňa
07.05.2024 sa odbornej skúšky pred skúšobnou komisiou nezúčastnil, napriek tomu, že o termínoch
vykonania odbornej skúšky v priestoroch školiaceho strediska na Akadémii PZ v D. bol písomne
informovaný. Nevykonanie skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu, z dôvodu na

strane štátneho zamestnanca, v lehote určenej osobitným predpisom, nie je možné odpustiť. Následne
bolo žalobcovi doručené „oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona“,
zo dňa 04.06.2024, z dôvodov uvedených v § 82 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe, ktoré ako
sám žalobca sám tvrdí, prevzal dňa 18.06.2024. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dňa
30.06.2024. Uviedol, že podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra

Slovenskejrepublikyopersonálnejpôsobnostivoveciachštátnozamestnaneckýchvzťahovvslužobnom
úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 13/2013 v znení nariadenia služobného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 24. augusta 2016 (ďalej ako „nariadenie MV SR č. 13/2013“):
„Prednosta okresného úradu koná a rozhoduje vo všetkých veciach štátnozamestnaneckých vzťahov
v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami služobného úradu v rámci svojej

riadiacej pôsobnosti okrem odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu.“
Žalovaný preukázal, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom bolo vykonané v
súlade príslušnými právnymi predpismi. Žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2024 uviedol, že má za to, že právny úkon Dodatok
k služobnej zmluve Dohoda o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením - trvalé preloženie,

číslo: P.-V.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 27.03.2023 nebol uzatvorený vo forme tak, ako je ustanovené
na základe § 17 ods. 2 zákona č. 55/2017 o štátnej službe vo vydaní služobného predpisu, ako je
Nariadenie služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z 29.mája 2017 o personálnej
pôsobnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov č. XX/XXXX, t.j. nebol uzatvorený prednostom
Okresného úradu D.. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nerozporuje domáhanie sa

zákonom ustanovených práv štátneho zamestnanca, ako ochrany štátneho zamestnanca voči konaniu,
ktoré sa považuje za nezákonné, ktoré realizáciou odbornej prípravy a odbornej skúšky, ktorou sa
získava odborná spôsobilosť podľa ods. 2 a ods. 3 § 16a zákona č. 129/2002 o IZS boli porušené, na čo
žalobca v bode V. žaloby poukazuje. Žalovaný nerozporuje právny stav, a to ani v dôvode písomného
Oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Poukázal na neplatnosť

takéhoto úkonu. Uviedol, že dňa 02.09.2024 podal na Úrad vlády SR sťažnosť, ktorá je vo vybavovaní ,
bez oznámenia výsledku prešetrenia. Uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení odvoláva na
nariadenie vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o personálnej pôsobnosti
č. 13/2013, ktoré bolo s účinnosťou 1. júna 2017 zrušené na základe ČI .7 Nariadenia služobného úradu
Ministerstva vnútra SR z 29. mája 2017 o personálnej pôsobnosti vo veciach štátnozamestnaneckých

vzťahov.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2024 uviedol, že rozporuje a neuznáva žalobu
v celom rozsahu. Zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol aj vo vyjadrení k žalobe týkajúce sa
pracovného zaradenia žalobcu a zákonnú úpravu získania odbornej spôsobilosti v jeho pracovnom
zaradení. Zopakoval aj tvrdenia o naplánovanej odbornej príprave žalobcu a jeho nezúčastnení sa

odbornej skúšky. Uviedol, že vykonanie odbornej prípravy a vykonanie odbornej skúšky sa dotýkalo/
dotýka všetkých štátnych zamestnancov zaradených na koordinačných strediskách integrovaného
záchranného systému (ďalej len „IZS“) a nielen žalobcu. Odborná spôsobilosť operátora koordinačného
strediska je osobitným kvalifikačným predpokladom podľa zákona štátnej službe, ktorý musí štátny
zamestnanec spĺňať, aby mohol zastávať túto funkciu. Koncepciu a podklady k vykonaniu odbornej

prípravy spracovala sekcia krízového riadenia MV SR v spolupráci s Akadémiou Policajného zboru
a podľa nej sa vykonáva odborná príprava pre štátnych zamestnancov aj naďalej, pričom odbornú
prípravu a odbornú skúšku doteraz vykonalo cca 140 štátnych zamestnancov. Žalobca síce absolvoval
odbornú prípravu, ale odmietol vykonať odbornú skúšku pred komisiou v lehote určenej v § 16a ods.4 zákona o integrovanom záchrannom systéme, čím nezískal osobitný kvalifikačný predpoklad pre
danú funkciu. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca adresoval generálnemu tajomníkovi služobného
úradu MV SR podanie z 25.04.2024, ktoré pomenoval ako „Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci

vykonávania štátnej služby“ (ďalej len „podanie z 25.04.2024“) je vo vzťahu k splneniu povinnosti
podľa zákona o integrovanom záchrannom systéme irelevantná. Žalobca sa nezúčastnil ani opakovanej
skúšky s termínom 07.05.2024, pričom musel získať odbornú spôsobilosť podľa § 16a v znení
účinnom od 1. apríla 2023 najneskôr do 30. júna 2024.Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na jeho podanie
zo dňa 25.04.2024, zastáva názor, že citované podanie má povahu podnetu alebo návrhu štátneho

zamestnanca vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorým upozorňuje na konkrétnu situáciu,
na existujúcu všeobecne záväznú právnu úpravu a internú úpravu problematiky odbornej prípravy na
úseku IZS a súčasne formuluje oblasti, ktoré z jeho pohľadu nie sú dostatočne upravené, resp. je
ich potrebné dať do súladu so všeobecne záväznou právnou úpravou alebo internými predpismi a
vo svojej podstate k tejto téme podaním vyjadruje svoj názor. Uviedol, že jednou z podmienok, aby
bolo podanie posúdené ako sťažnosť štátneho zamestnanca, je porušenie individuálneho práva/práv

štátneho zamestnanca. V tomto prípade sa vykonanie odbornej prípravy a následnej skúšky z odbornej
spôsobilosti nedotýkalo iba žalobcu, ale všetkých štátnych zamestnancov zaradených na koordinačných
strediskách integrovaného záchranného systému, ktorí v záujme zachovania štátnozamestnaneckého
pomeru si splnili zákonnú povinnosť a získali osobitný kvalifikačný predpoklad na zastávanú funkciu.
Osobný úrad doručené podanie dôkladne posúdil a vyhodnotil ako celok po formálnej i materiálnej

stránke (§ 3 ods. 2 zákona o sťažnostiach), pričom vyslovil záver, že nemá charakter sťažnosti
štátneho zamestnanca podľa § 116 ods. 1 zákona o štátnej službe. Uviedol, že podľa § 4 ods. 1
písm. a) zákona o sťažnostiach sťažnosťou nie je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia,
názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu. Podľa písm. b) citovaného ustanovenia sťažnosťou nie je ani
podanie,ktorépoukazujenakonkrétnenedostatkyvčinnostiorgánuverejnejsprávy,ktorýchodstránenie

alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom. Osobitným predpisom v tomto prípade je zákon
o integrovanom záchrannom systéme a základná pôsobnosť MV SR je uvedená v § 4 tohto zákona.
Zdôrazňuje, že iba odborný gestor predmetnej problematiky je oprávnený vysloviť záver, či ide o
kvalifikovaný podnet smerujúci k sprecizovaniu úpravy tejto problematiky (vrátane odbornej prípravy)
alebo je využiteľný v inej oblasti, v takom rozsahu, ako to uvádzal žalobca. Žalobca následne doručil

generálnemu tajomníkovi služobného úradu MV SR ďalšie podanie zo dňa 27.05.2024 označené ako
„Opakovaná sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby“ (ďalej len „podanie
z 27.05.2024“), v ktorom neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ale len pripojil kópiu podania zo dňa
25.04.2024. Keďže podanie z 25.04.2024 nebolo posúdené ako sťažnosť, ďalšie podanie v identickej
veci nebolo možné vybavovať v režime opakovanej sťažnosti. Podanie žalobcu zo dňa 27.05.2024

bolo opätovne postúpené sekcii krízového riadenia MV SR ako odbornému útvaru k využitiu a prijatiu
prípadných opatrení. Súčasne žalobcovi bola osobným úradom zaslaná odpoveď s vysvetlením.
Ďalšie podanie zo dňa 23.06.2024 žalobca adresuje generálnemu tajomníkovi služobného úradu
MV SR, pričom je formulované ako „Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti štátneho zamestnanca
vo veci vykonávania štátnej služby“. Toto podanie nadväzuje na jeho dve predchádzajúce podania

(zo dňa 25.04.2024 a zo dňa 27.05.2024). Žalobcovi bola zaslaná k podaniu odpoveď (list č. I.-V.-
XXXX/XXXXXX-XXX) s poukazom na predchádzajúce listy. Uviedol, že zákon o štátnej službe je
pomerne rozsiahlou právnou normou a napriek veľkému počtu ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa
z titulu delegovanej pôsobnosti použijú na štátnozamestnanecké vzťahy, je väčšina pracovnoprávnych
inštitútov upravená priamo v zákone o štátnej službe. Vzťah Zákonníka práce k zákonu o štátnej

službe je charakterizovaný delegovanou pôsobnosťou, čo znamená že na štátnozamestnanecké vzťahy
sa aplikujú iba tie ustanovenia Zákonníka práce, ktoré zákon o štátnej službe vyslovene uvádza.
Splnenie podmienky osobitného kvalifikačného predpokladu znamená, že štátny zamestnanec je
povinný získať osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote ustanovenej osobitným predpisom, a ak
takej lehoty niet, v lehote určenej služobným úradom. Ak si štátny zamestnanec túto svoju povinnosť

nesplní a nezíska osobitný kvalifikačný predpoklad (v prípade žalobcu nevykonanie skúšky z dôvodu na
strane štátneho zamestnanca v lehote určenej osobitným predpisom) štátnozamestnanecký pomer sa
končí. Žalobca odmietol vykonať odbornú skúšku z vlastnej vôle. Žalobca ani neprejavil snahu a vôľu
zachovať svoj štátnozamestnanecký pomer na inom štátnozamestnaneckom mieste v rámci služobného
úradu a nepožiadal služobný úrad o trvalé preloženie, ani o trvalé preloženie na iný služobný úrad.

Štátnozamestnanecký pomer žalobcu bol skončený podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. h) zákona
o štátnej službe, pričom oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
má deklaratórne účinky, pretože sa ním nekončí právny vzťah, ale sa iba deklaruje, že k skončeniu
právneho vzťahu už prišlo, a to na základe zákona. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca vosvojej žalobe neuvádza petit, ktorým by sa domáhal vyššie uvedených skutočností, ktoré uvádza vo
svojom písomnom vyjadrení. Poukazuje na listinu „súhlas so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru
trvalým preložením“ zo dňa 24.03.2023, ktorú podpísal žalobca. V citovanej listine je uvedené: „štátny

zamestnanec je povinný doplniť si osobitný kvalifikačný predpoklad ... najneskôr do 30.júna 2024.“
Citovanú listinu podpísal aj prednosta Okresného úradu D.. Zotrval na tom, že postupoval v súlade s
príslušnými právnymi predpismi.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2025 a 28.11.2024 uviedol, že žalovaným uvádzané
skutočnosti ohľadom odbornej spôsobilosti nie sú predmetom žaloby. Žalobca z osobného

pracovného poznania spochybňuje odbornú a lektorskú spôsobilosť u štátnej zamestnankyne sekcie
krízového riadenia MV SR K.. Q. J. (dosiahnuté vzdelanie, dĺžka požadovanej odbornej praxe v
oblasti vzdelávacieho projektu, preukázateľná lektorská spôsobilosť) v rámci vzdelávacieho programu
v oblasti integrovaného záchranného systému (odborná príprava) za účelom získania odbornej
spôsobilosti žalobcu, ako lektora a člena skúšobnej komisie, čím sa spochybňuje zákonnosť získavania
odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme. K tvrdeniu

žalovaného, že jeho podanie nie je sťažnosťou uviedol, že názor osobného úradu nemôže byť a nie
je zákonom ustanoveným uvedením dôvodu a bez riadneho a zákonom ustanoveného odôvodnenia
nemožno sťažnosť označiť ako podnet, názor a podobne. Táto nezákonnosť kopí ďalšie nezákonnosti,
predovšetkým neprešetrovanie sťažností podľa § 18, nevyužitie možnej spolupráce sťažovateľa podľa §
16, pochybenia pri vybavovaní sťažnosti ako opakovanej sťažnosti, pochybenia pri vybavovaní sťažnosti

ako sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti, kde osobný úrad porušil ustanovenia § 22 a § 12 zákona
o sťažnostiach. Postúpenie sťažnosti štátnym zamestnancom sekcie krízového riadenia MV SR voči
ktorým je sťažnosť smerovaná je porušením ustanovenia § 12 zákona o sťažnostiach, § 17 ods. 2 a
§ 116 zákona o štátnej službe, nakoľko vybavenie sťažnosti je v príslušnosti generálneho tajomníka v
primeranom použití ustanovení zákona o sťažnostiach. Zákon o integrovanom záchrannom systéme

nie je podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach osobitným predpisom k odstraňovaniu, alebo
vybavovaniu poukázaných konkrétnych nedostatkov v činnosti orgánu verejnej správy tak, ako uvádza
žalovaný pre postúpenie podania - sťažnosti. Sekcia krízového riadenia MV SR nie je príslušná na
vybavenie sťažností a generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia nie je podľa § 17 ods, 2 zákona
o štátnej službe vo vydaní služobného predpisu Nariadenie č.56/2017 vedúcim zamestnancom

personálnej pôsobnosti a podľa či. 6 Nariadenia č. 56/2017 nemá oprávnenie vybavovať sťažnosti
vo veciach vykonávania štátnej služby. k tvrdeniu žalovaného, že odmietol vykonať odbornú skúšku
z vlastnej vôle, že žalobca ani neprejavil snahu a vôľu zachovať svoj štátnozamestnanecky pomer
na inom štátnozamestnaneckom mieste v rámci služobného úradu, že nepožiadal služobný úrad o
trvalé preloženie, ani o trvalé preloženie na iný služobný úrad zopakoval, že v deň vykonania skúšky

odbornejspôsobilostiavmiestevykonaniaskúškyžalobcaosobneoznámilpredsedoviačlenomkomisie
domáhanie sa práv štátneho zamestnanca, ktoré boli v spôsobe vedenia odbornej prípravy porušené
a v podaní sťažnosti na činnosti, ktorou sa má získať odborná spôsobilosť, a preto až do vybavenia
(prešetrovania) sťažnosti, nateraz, nie je možné odbornú skúšku vykonať. Ku dňu vydania písomného
Oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 04.06.2024 nebolo

rozhodnuté o jeho sťažnosti. Má za to, že žalovaný neuplatnil ustanovenie § 82 ods. 1 písm. h) zákona
o štátnej službe u žalobcu zákonne, pretože podaním sťažnosti, ako domáhanie sa práv porušených
v konaní, ktoré sa považuje za nezákonné a bez ich zákonného vybavenia (prešetrovania) nemohol u
žalobcu vzniknúť dôvod na strane štátneho zamestnanca pre jeho skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru. Žalovaný mal vedieť, že sa štátny zamestnanec (žalobca) podľa § 116 zákona o štátnej

službe a v použití ustanovení zákona o sťažnostiach domáha svojich práv, ktoré v realizácii získania
odbornej spôsobilosti mali byť porušené a mal vedieť, že podľa zákona o štátnej službe ustanovené
práva štátneho zamestnanca zabezpečujú ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa
považuje za nezákonné. Podľa § 7 ods. 1 zákona o sťažnostiach sa podanie sťažnosti nesmie stať
podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.

Podaním uvedených sťažností bez ich zákonného vybavenia (prešetrovania) nebolo možné vyvodzovať
dôsledky, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu, čo žalovaný vydaním písomného Oznámenia
zo dňa 04.06.2024 a skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu dňom 30.06.2024 učinil.
Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 o štátnej službe umožňuje pred skončením
štátnozamestnaneckéhopomerutrvalopreložiťštátnehozamestnancaalebosadohodnúťsoslužobným

úradom inak, čo žalovaný nerealizoval. V súčasnosti je podľa § 116 zákona o štátnej službe v použití
§ 23 zákona o sťažnostiach podaný podnet Úradu vlády SR na kontrolu vybavenia sťažností. Žalovaný
vo svojom vyjadrení napáda žalobný petit. Nakoľko bola žaloba podaná podľa § 95 ods. 2 zákona o
štátnej službe a v oznámení skutočnosti podľa § 95 ods. 3 zákona čo štátnej službe žalobca formulujevýrok súdu, ktorého sa domáha v znení citovaného ustanovenia a z tohto ustanovenia plynúcich
nárokov.Nanedostatok(neplatnosť)právnehoúkonu,akoDodatokkslužobnejzmluveDohodaozmene
štátnozamestnaneckého pomeru preložením - trvalé preloženie číslo: P.-V.- XXXX/XXXXXX-XXX zo

dňa 27.03.2023 bolo poukázané na základe vyjadrenia žalovaného a ním priložených dôkazov zo dňa
01.10.2024. Táto listina nezakladá žiadnu zmenu štátnozamestnaneckého pomeru, pretože podľa § 55
ods. 8 zákona o štátnej službe nie je písomným dodatkom k služobnej zmluve a podľa § 55 ods. 3 v
spojitosti § 56 zákona o štátnej službe nie je dohodou. Poukázal na odpoveď sekcie kontroly ÚV SR zo
dňa 20.11.2024, kde sa konštatuje, že úrad vlády SR po posúdení obsahu konštatuje, že jeho podanie

zo dňa 02.09.2024 spĺňa podmienky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach.
7. Žalovaný v ďalších písomných vyjadreniach zopakoval skutočnosti uvádzané v predchádzajúcich
písomných vyjadreniach a to, že žalobca síce absolvoval odbornú prípravu, ale odmietol vykonať
odbornú skúšku pred komisiou v lehote určenej v § 16a ods. 4 zákona o integrovanom záchrannom
systéme, čím nezískal osobitný kvalifikačný predpoklad pre danú funkciu. Nevykonanie skúšky na
získanie osobitného kvalifikačného predpokladu, z dôvodu na strane štátneho zamestnanca, v lehote

určenej osobitným predpisom, nie je možné odpustiť. Následne mu bolo doručené „oznámenie
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona“, zo dňa 04.06.2024, z dôvodov
uvedenýchv§82ods.1písm.h)zákonaoštátnejslužbe,aštátnozamestnaneckýpomeržalobcuskončil
dňa 30.06.2024. Zotrval na tom, že preukázal, že postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi
a žiadal žalobu zamietnuť.

8. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že žalovaný v jeho opakujúcom sa právnom
názoreopomínaskutočnosť,žepredmetsporuatýkaresp.úzkosúvisíspredmetompodanýchsťažností
ako zákonného spôsobu domáhaných práv a v spôsobe ich vybavovania žalovaným, a to podľa §
116 zákona o štátnej službe, v podaní ako sťažnosť, opakovaná sťažnosť, sťažnosť proti vybavovaniu
sťažnosti a kontroly vybavovania sťažností, čo bolo i dôvodom pre orgán kontroly Úradu vlády SR

sťažnosť zo dňa 02.09.2024 , ako i jej doplnenie zo dňa 28.11.2024 odložiť, a to podľa § 6 ods. 1
písm. b) zákona, pretože v predmete sťažnosti koná súd. Žalobca preukázal, že opakovane vyjadrovaný
právny názor žalovaného v jeho konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, a to podľa §
82 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe, ktorým postihol štátneho zamestnanca / žalobcu, ktorý
sa zákonným spôsobom domáhal svojich práv, bol vyjadrením žalobcu zo dňa 13.11.2024, ostatných

vyjadrení žalobcu, ako i v podpore vyjadrení orgánu kontroly Úradu vlády SR nesporne kvalifikovane
popretý, pričom žalobca preukázal, že právny názor žalovaného je irelevantný k predmetu sporu, ako i
neplatnosť právnych úkonov, a to vydanie písomného Oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich vyjadrení a trvá na žalobnom návrhu.
9. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru na základe zákona č.: P.-V.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 04.06.2024, opis
štátnozamestnaneckého miesta, Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby zo
dňa 25.04.2024 a odpoveď, Opakovaná sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej
služby zo dňa 27.05.2024 a odpoveď, Sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti štátneho zamestnanca vo veci
vykonávania štátnej služby zo dňa 23.06.2024, podania z ÚV SR.

10. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: Dodatok k služobnej zmluve-Dohoda o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru preložením - trvalé preloženie zo dňa 27.03.2023, súhlas so zmenou
štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením zo dňa 24.03.2023,Nariadenia služobného úradu
MV SR.
11. Podľa §1 odsek 1, 2 a 3 zákona č.55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy
v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Štátna služba sa vykonáva v
štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru sa
vykonávajú medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa
vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

12. Podľa § 71 odsek 2 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe
zákona.
13. Podľa § 82 odsek 1 písm. h) zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer na základe
zákona sa skončí z dôvodu neúspešného vykonania skúšky na získanie osobitného kvalifikačného
predpokladu podľa osobitného predpisu alebo nevykonania tejto skúšky z dôvodu na strane štátneho

zamestnancavlehoteurčenejosobitnýmpredpisomalebovlehoteurčenejslužobnýmúradom,akštátny
zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so
služobným úradom inak.14. Podľa § 82 odsek 2 a 7 zákona o štátnej službe Štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 sa
skončí dňom vzniku dôvodu uvedeného v odseku 1, najskôr však dňom, keď sa služobný úrad o tomto
dôvode dozvedel. Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Písomné oznámenie vydá
generálny tajomník.
15. Podľa § 95 odsek 2 zákona o štátnej službe, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom
okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane
použije aj ustanovenie § 96 ods. 2.
16. Podľa § 16a odsek 1, 2, 3, 4 a 8 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme
štátny ä ďalej len „zákon o IZS“), zamestnanec zaradený na okresnom úrade na koordinačnom stredisku

(ďalej len „operátor koordinačného strediska“) musí mať odbornú spôsobilosť podľa tohto zákona.
Odborná spôsobilosť operátora koordinačného strediska je osobitným kvalifikačným predpokladom
podľa osobitného predpisu. Odborná spôsobilosť operátora koordinačného strediska je súhrn odborných
vedomostí a praktických zručností, ktoré sú potrebné na riadny výkon činnosti koordinačného strediska
podľa tohto zákona. Odborná spôsobilosť sa získava odbornou prípravou podľa § 16 ods. 1 písm. a)

až f) v rozsahu najmenej 60 hodín a úspešným vykonaním odbornej skúšky pred skúšobnou komisiou,
ktorej predsedu a členov vymenúva a odvoláva minister vnútra Slovenskej republiky. Podrobnosti o
činnosti skúšobnej komisie upraví štatút skúšobnej komisie, ktorý vydá ministerstvo. Odbornú skúšku
musí operátor koordinačného strediska vykonať do šiestich mesiacov od nástupu do funkcie. Operátor
koordinačného strediska je povinný každých päť rokov od vykonania odbornej skúšky zúčastniť sa

odbornej prípravy podľa § 16 ods. 1 písm. a) až f) a po jej skončení absolvovať odbornú skúšku;
ak neuspeje na opakovanej odbornej skúške, stratí odbornú spôsobilosť. Operátor koordinačného
strediska, ktorý stratí odbornú spôsobilosť, je povinný bezodkladne odovzdať osvedčenie ministerstvu.
17. S poukazom na vykonané dokazovanie a uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.

18. Žalobca sa domáhal neplatnosti (neskončenia) skočenia štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona, ktoré mu bolo žalovaným oznámené listinou zo dňa 04.06.2024 Oznámenie o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.: P.-V.-XXXX/XXXXXX-XXX podľa § 82 ods. 1 písm. h)
zákona o štátnej službe. Predmetné oznámenie si žalobca prevzal dňa 18.06.2024. Tieto skutočnosti
neboli medzi stranami sporné.

19. Súd ďalej uvádza, že skúmal, či bola žaloba žalobcu podaná v prekluzívnej dvojmesačnej lehote.
Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.: P.-V.-XXXX/XXXXXX-XXX podľa § 82
ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe zo dňa 04.06.2024 bolo žalobcovi doručené dňa 18.06.2024,
žalobu bola súdu doručená dňa 14.08.2024 t.j. v zákonnej lehote.
20. Súd má preukázané Dodatkom k služobnej zmluve zo dňa 27.03.2023, že žalobca vykonával u

žalovaného štátnozamestnanecký pomer na Okresnom úrade D., odbor krízového riadenia, koordinačné
stredisko integrovaného záchranného systému a s účinnosťou od 1. apríla 2023 bol s jeho
súhlasom trvale preložený na funkciu odborný radca, PT 5 s osobitným kvalifikačným predpokladom
odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému v zmysle zákona o integrovanom
záchrannom systéme.

21. Žalobca namietal, že k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo,
nakoľko odbornú skúšku nevykonal z dôvodu podania sťažnosti, ktorá nebola riadne vybavená resp.
bola v procese vybavovania a že žalovaný pristúpil k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona a to podľa § 82 písm. h) zákona o štátnej službe, bez možného pohovoru so žalobcom a
bez možností využitia tohto ustanovenia o možnom preložení žalobcu na vhodné štátnozamestnanecké

miesto alebo dohodnúť sa so služobným úradom inak. Žalovaný sa bránil, že postupoval v súlade
so zákonom, a že odmietol vykonať odbornú skúšku pred komisiou v lehote určenej v § 16a ods.
4 zákona o ISZ, čím nezískal osobitný kvalifikačný predpoklad pre danú funkciu. Skutočnosť, že
žalobca adresoval generálnemu tajomníkovi služobného úradu MV SR podanie z 25.04.2024, ktoré
pomenoval ako „Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby“ (ďalej len „podanie

z 25.04.2024“) je vo vzťahu k splneniu povinnosti podľa zákona o integrovanom záchrannom systéme
irelevantná. Žalobca sa nezúčastnil ani opakovanej skúšky s termínom 07.05.2024, pričom musel získať
odbornú spôsobilosť podľa § 16a v znení účinnom od 1. apríla 2023 najneskôr do 30. júna 2024. Žalobca
ani neprejavil snahu a vôľu zachovať svoj štátnozamestnanecký pomer na inom štátnozamestnaneckommieste v rámci služobného úradu a nepožiadal služobný úrad o trvalé preloženie, ani o trvalé preloženie
na iný služobný úrad.
22 Súd v prejednávanej veci predovšetkým skúmal, či došlo k splneniu zákonných predpokladov

pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného na základe zákona, konkrétne
k splneniu predpokladov ustanovených v § 82 odsek 1, písm. h) zákona o štátnej službe. V
súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia súd poukazuje na znenie dôvodovej
správy k predmetnému ustanoveniu, ktorá k ustanoveniu § 82 písm. h) výslovne uvádza, že ak
štátny zamestnanec nezíska osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu v lehote

určenej osobitným predpisom alebo v primeranej lehote určenej služobným úradom- zavinením
štátneho zamestnanca dochádza k strate predpokladu na riadny výkon štátnej služby na konkrétnom
štátnozamestnaneckom mieste. Skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru však musí predchádzať
tzv. ponuková povinnosť služobného úradu. Až v prípade, keď služobný úrad štátneho zamestnanca
trvale nepreloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto (z dôvodu, že žiadne voľné vhodné
miesto nemá, prípadne s preložením štátny zamestnanec nesúhlasil) a nedohodne sa so štátnym

zamestnancom inak, dôjde k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona.
23. Žalobca namietal, že žalovaný mu zaslal oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
podľa predmetného ustanovenia zákona o štátnej službe a to bez možností využitia možnosti
jeho preloženia žalobcu na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo dohodnúť sa so služobným
úradom inak. Súd považuje túto námietku žalobcu (zamestnanca) za dôvodnú, nakoľko žalovaný

ako zamestnávateľ v individuálnom pracovnom spore ani netvrdil, a ani ničím nepreukázal, žeby
žalobcovi ponúkol iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ani skutočnosť, že takýmto miestom
v rozhodnom čase nedisponoval, a nepreukázal ani žeby vôbec rokoval so žalobcom o prípadnej
inej dohode. Neobstojí námietka žalovaného , že žalobca neprejavil snahu a vôľu zachovať svoj
štátnozamestnanecký pomer na inom štátnozamestnaneckom mieste v rámci služobného úradu a

nepožiadal služobný úrad o trvalé preloženie, ani o trvalé preloženie na iný služobný úrad, nakoľko táto
splnenie ponukovej povinnosti je na strane žalovaného (zamestnávateľa) a jej splnenie ho zaťažuje
dôkazným bremenom preukázania tejto skutočnosti. Inými slovami nie zamestnanec, ale zamestnávateľ
musí preukázať splnenie tzv. ponukovej povinnosti.
24. Súd preto s poukazom na v skutočnosť, že splnenie ponukovej povinnosti žalovaný ako

zamestnávateľ nepreukázal, súd uzavrel, že nedošlo k platnému skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru žalobcu (zamestnanca) na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej
službe, v zmysle Oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.: P.-V.-XXXX/XXXXXX-
XXX zo dňa 04.06.2026 a jeho štátnozamestnanecký pomer ku dňu 30.06.2024 na základe zákona
neskončil.

25. S poukazom na vyššie uvedený záver o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
žalobcu na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe sa súd ďalej nezaoberal
námietkami žalobcu ohľadom vybavovania jeho sťažnosti.
26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešným žalovaným
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.