Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Csp/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201548
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1419201548.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXXX/XX, G., zastúpený JUDr. Marta Michalková, advokátka, Konventná 11, Bratislava, o
zaplatenie 1.426,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.06.2019 domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.426,77
eur s úrokom 28% ročne zo sumy 1.426,77 eur od 07.02.2019 do zaplatenie a na náhradu trov

konania s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 01.06.2004 Zmluvu
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, ktorá bola 14.09.2007 nahradená novou Zmluvou o bežnom účte č.
XXXXXXXXXX, ku ktorej bol 11.05.2010 uzatvorený Dodatok k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXX.
Zmluvný vzťah sa od začiatku spravoval zmluvnými dojednaniami uvedenými vo Všeobecných
obchodných podmienkach a Sadzobníku poplatkov. Na základe Zmluvy žalobca viedol pre žalovaného
bežný účet č. IBAN č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a poskytoval mu služby súvisiace s vedením
účtu, ktorú žalovaný využil. Žalobca viedol pre žalovaného účet za odplatu. Poskytnutie úverového

rámca sa spravuje najmä ustanoveniami Dodatku k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXX XXXX, Výveskou
úrokových sadzieb a Internou smernicou upravujúcou produkty banky pre zamestnancov N. N., a.s.
Žalobca poukazoval na skutočnosť, že povolené prečerpanie predstavuje bezúčelový spotrebiteľský
úver poskytovaný k účtu klienta na dobu neurčitú. Maximálny rozsah úveru bol určený 996 eur. Úroková
sadzbabolaurčenáakovariabilnávovýške15,50%. Sankčnýúrokvprípadenepovoleného prečerpania
predstavoval 19%. Žalovaný bol povinný na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na
zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti

žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento
dlh nevyrovnal, žalobca účet žalovaného zatvoril, o čom ho informoval. Žalovaná istina 1.426,77 eur
predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte
žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého
jednotlivého výpisu. Žalobca v žalobe poukazoval na tabuľku a v nej zoznam transakcií žalovaného na
bežnom účte v členení na kreditné a debetné operácie. Uviedol, že žalovaný bol o svojom prekročení na
účte informovaný výpismi z účtu, z ktorých vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluva č. 651 XXX dňa 12.03.2015 (ďalej len ,,Zmluva“)
neobsahuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebnom úvere). Preto je Zmluva bezúročná a bez
poplatkov. Žalovaný ďalej uviedol, že v žalobe na strane 3 sa uvádza, že poskytnutý úver bol vo výške5.649,83 eur a splátky úveru boli vo výške 5.979,49 eur. Rozdiel takto predstavuje sumu 329,66 eur v
prospech žalovaného. Žalovaný má za to, že časť istiny 1.426,77 eur sa skladá len z neoprávnených
úrokov a poplatkov, pričom zmluvný úrok je až vo výške 28%. Žalobu navrhol zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.10.2019 uviedol predovšetkým, že zmluva zo dňa 12.03.2015 č.
XXX XXX na ktorú žalovaný poukazoval vo svojom vyjadrení s predmetom tohto sporu nesúvisí. Ďalej
uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch v čase, keď bol uzavretý Dodatok k zmluve o bežnom
účte č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2010, ktorý upravuje povolené prečerpanie neustanovoval, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania musí obsahovať náležitosti, ktoré
uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení. Žalobca poukazoval na to, že Všeobecné zmluvné podmienky sú
súčasťou Zmluvy a to jednak vzhľadom na to, text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako nedeliteľnú súčasť
zmluvy s ktorou sa žalovaný oboznámil a svoj súhlas vyslovil podpisom, ak aj na to, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument a tiež na ust. § 273 ObZ v spojení s povahou
zmluvy ako absolútneho obchodu, konkrétne poukazoval na ust. § 271 ods. 6 písm. d) ObZ, ktoré

výslovne možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach upravuje. Žalobca uviedol,
že žalovaný preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na Zmluve.
K výške požadovaného nároku žalobca uviedol, že súdu doručil podrobnú špecifikáciu, prehľadný a
podrobný rozpis všetkých transakcií na účte žalovaného počas celej doby trvania zmluvného vzťahu.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na str. 3 žaloby k tomu žalobca uvádza, že poskytnutý úver bol vo

výške 5.979,49 eur, avšak chybou v písaní bol nesprávne bol nesprávne označený medzi kreditnými
operáciami ako ,,splátky úveru“. Pričom správne malo byť uvedené, že sa jedná o čerpaný poskytnutý
úver na účet klienta (uvedenému nasvedčuje aj to, že sa jedná o kreditný obrat na účte) a naopak,
debetná položka 5.649,83 eur na účte žalovaného predstavuje všetky vykonané splátky úveru, ktoré
boli odpísané z účtu žalovaného, čomu nasvedčuje skutočnosť, že bola zaradená medzi debetnými

položkami. Žalobca ďalej uviedol, že nárok žalobcu na úrok 28% vyplýva z ust. § 2 písm. f) zák. č.
129/20910 Z.z. Debetný zostatok na účte predstavujúci nepovolený debet, tj. prekročenie v zmysle
zákona bol úrokom dohodnutým pre nepovolený debet vo výške úrokovej sadzby 28 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.01.2020 uviedol, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súdu predkladá stanovisko Ministerstva spravodlivosti
s posúdením Zmluvy ohľadom neprijateľných podmienok a podmienok spôsobujúcich skutočnosť, že
Zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný ďalej uviedol, že zo žalobcom predloženej tabuľky nie je
jasné,čopredstavujedlžnúistinubezzapočítaniapríslušenstva.Žalobcavžalobeuvádza,žemaximálny
rozsah úveru je 996 eur, nie je preto možné, aby žalovaná istina bola 1.426,77 eur. Žiada súd, aby

zmluvné úroky a poplatky presahujúce rámec dlžnej sumy zamietol v časti istiny. K úroku vo výške
28% žalovaný uviedol, že takýto úrok nevyplýva zo zákona, ani nebol dohodnutý, Dodatok zmluvy je
formulárový, nikde nie je uvedená výška úroku, ktorú si žalobca uplatňuje. Zmluva v zmysle jej Dodatku
odporuje dobrým mravom, čo podľa názoru žalovaného zakladá jej absolútnu neplatnosť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.03.2020 uviedol, že stanovisko Ministerstva spravodlivosti nemá
všeobecne záväzný charakter, nie je ani záväzné pre súd. Pokiaľ ide o formulárovú povahu zmluvnej
dokumentácie uviedol, že žalovaný po jej preštudovaní s ňou vyjadril súhlas svojim podpisom. Forma
formulárovej predtlače nie je právom zakázaná. Ďalej uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovanýmsaspravovalustanoveniamiZmluvyobežnomúčte,DodatkomkZmluve,VOP,Sadzobníkom

poplatkov, Výveskou úrokových sadzieb, Internou smernicou upravujúcou produkty banky pre
zamestnancov Sberbank, a.s. Ku dňu uzatvorenia Zmluvy o bežnom účte bol účinný zákon č. 258/2001
Z.z., pričom Zmluva o úvere pre prípad prekročenia nemusela ako obligátnu náležitosť obsahovať údaje
uvedené v § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. Zákon č. 129/2010 Z.z. účinný v čase zavretia Dodatku
k Zmluve o bežnom účte vymedzil v § 10 ods. 1 písm. a). K úroku vo výške 28% žalobca uviedol, že

táto je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP čl. 3.13 v spojení s Výveskou a zákonom.
K neprijateľným zmluvným podmienkam žalobca uviedol, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné
zmluvné podmienky.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, ako aj obsahom spisu

a zistil tento skutkový stav:

7. Na základe zmluvy o bežnom účte žalobca zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet a
poskytoval mu služby súvisiace s vedením účtu (najmä zúčtovanie hotovostných a bezhotovostnýchúhrad a inkás, elektronické bankovníctvo, vydanie a vedenie debetnej platobnej karty) s možnosťou
poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu formou povoleného prečerpania, ktorú žalovaný
využil. Žalovanému bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver k účtu na dobu neurčitú s rozsahom

úveru vo výške 996 eur. Poskytnutie úverového rámca sa spravuje ustanoveniami Dodatku k zmluve
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, Výveskou úrokových sadzieb a Internou smernicou upravujúcou
produkty banky pre zamestnancov N. N., a.s. Žalovaný bol povinný na svojom účte udržať dostatok
finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod. Vzhľadom na
porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania a

dlhnevyrovnal,žalobcaúčetžalovanéhozatvoril.ZDodatkukZmluveobežnomúčteč.XXXXXXXXXX/
XXXX z 11.05.2020 súd zistil, že na základe Interného predpisu ,,Zvýhodnené podmienky na produkty
pre zamestnancov Volksbank N., a.s. má majiteľ účtu nárok na čerpanie kontokorentného úveru na
osobnom účte zamestnanca veriteľa. Výška úveru je stanovená veriteľom v zmysle interných smerníc
veriteľa. Z Interného predpisu spoločnosti Sberbank, a.s. s dátumom splatnosti od 01.04.2010 súd zistil,
že spoločnosť Sberbank, a.s. poskytovala pre svojich zamestnancov produkt - kontokorentný úver s

výškou úverového rámca 996 eur.

8. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa jedná o výpisy z účtu žalovaného založené
v spise od roku 2004 žalobca poukazuje na to, že od roku 2004 si žalovaný založil účet a fungoval ako
klient. Výpisy z účtu žalovaného od roku 2004 do roku 2006 žalovaný do spisu založil z opatrnosti. Z

akého dôvodu v Zmluve nie je uvedená výška poskytnutého úveru, suma 996 eur, uviesť nevie.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX v znení jej Dodatku žalovaný považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň je názoru,
že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V Zmluve je uvedené, že najvyššie možné

prečerpanie je možné vo výške 5.000,-Sk, čo je 165,97 eur. V žalobe žalobca uvádza, že maximálny
rozsah úveru bol určený 996 eur, čo je o 830,03 eur viac, ako bol zmluvne dohodnutý. Žalobca v žalobe
uvádza sumu 5.000. Avšak namiesto 5.000,-Sk narába so sumou 5.000 eur. Žalobu, ako aj vyjadrenie
žalobcu žalovaný považuje za nezrozumiteľné a nepresné. Je v nich plno chýb a nejasností. Uviedla, že
žalovaný uznáva nárok žalobcu na zaplatenie sumy 165,97 eur s úrokom 5% ročne od 16.08.2019 do

zaplatenia (deň nasledujúci po doručení žaloby). Žiadal o možnosť splátok po 50 eur mesačne. Uviedol
tiež, že žalobca sa v žalobe odvoláva na Zmluvu o bežnom účte zo dňa 01.06.2004, túto zmluvu však
nepredložil. Ďalej na pojednávaní uviedla, že úverový rámec bol ,,umelo“ navyšovaný o splátky, ktoré
žalovaný nesplácal, napočítal si tam všelijaké úroky, poplatky.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.09.2020 uviedol, že doručenie výpovede nemá žiadny vplyv na
uplatnený nárok žalobcu. Podpis nie je zákonnou náležitosťou predžalobnej výzvy. Prekročenie na účte
tvoria všetky debetné obraty na danom účte. Prekročenie na účte sa neuhrádza splátkami, ale priebežne
kreditnými obratmi na danom účte, obdobne je to aj v prípade poskytnutia povoleného prečerpania.

11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.04.2021 uviedol, že v žalobe na str. 3 v tabuľke uviedol podrobný
rozpis transakcií na účte žalovaného. Uviedol, že žalovanú sumu tvorí rozdiel medzi všetkými debetnými
a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Žalobca poukázal ma dva takého
prehľady, keďže účet žalovaného bol najprv vedený v Y. banke - I. N., a.s. neskôr ako N. N., a.s. a
až po zlúčení so spoločnosťou K. banka Slovensko, a.s., bol vedený v Prima banka Slovensko, a.s.

V 1. Tabuľke sú vedené všetky transakcie za obdobie vedenia účtu u právneho predchodcu žalobcu
1.140,92 eur. V 2, Tabuľke sú vedené transakcie za obdobie vedia účtu žalovaného u žalobcu.
Rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi resp. transakciami vykonanými žalovaným
tak predstavuje sumu 1.426,77 eur (debet 1.448,94 eur - kredit 22,17 eur). Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal

do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu
podľa VOP a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 28.01.2019. Zrušením
povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v žalobcom určenej lehote sa žalovaný dostal do
nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Žalobca tiež uviedol, že súdu predkladá
zmluvu o úvere č. XXXXXX zo dňa 12.03.2015. Nejedná sa však o zmluvu o kontokorentnom úvere,

ale o zmluvu o spotrebnom úvere s odlišným právnym režimom aký je pri kontokorentných úveroch.
Žalobca podotýka, že na základe tejto zmluvy si neuplatňuje nárok v tomto konaní.12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.05.2022 uviedol, že žalobca nepredložil Zmluvu o bežnom účte č.
XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.2004, ktorá bola nahradená Zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, ku
ktorej bol vyhotovený Dodatok dňa 11.05.2010. Z Dodatku mala vyplývať dohoda o výške prečerpania

996 eur, ktorá však z neho nevyplýva. Jediné, čo z Dodatku vyplýva, že žalovaný má právo na čerpanie
kontokorentného úveru. V Dodatku je namiesto výšky možného úveru uvedený len odkaz na Interný
predpis, ktorý však žalobca ako dôkaz nepredložil. K. N., a.s. nie je možné akceptovať, pretože sa jedná
o inú banku ako je I. N.. N., a.s. prebrala klientov I. N. a.s. až 02/2013. V čase, keď bol zamestnancom
Volksbank N., a.s. podpísal dohodu s Volksbank Slovensko, a.s. Žalovaný je tiež toho názoru, že v

tomto konaní si žalobca uplatnil aj nároky zo Zmluvy o úvere č. XXX XXX zo dňa 12.03.2015, ktoré si
uplatňuje na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp. z. 4C/133/2019. S výpočtami žalobcu žalovaný
nesúhlasí z dôvodu, že aj napriek dohode o povolenom prečerpaní žalobca sám navyšoval výšku
povoleného prečerpania o výšky mesačných splátok zo zmluvy o úvere č. XXXXXX a s tým spojenými
úrokmi z omeškania a sankciami. Takto si žalobca jednostranne navýšil debetné transakcie, ktoré
žiada uhradiť v tomto konaní aj v konaní 4C/133/2019. Transakcie od 01.06.2004 nie je možné vo

výpočtoch žalobcu akceptovať z dôvodu, že prvý preukázateľný nárok na dohodu o kontokorentnom
úvere , t.j. možnosti povoleného prečerpania je až na základe Dodatku zo dňa 11.05.2010, t.j. o 6 rokov
neskôr. Žalovaný preto namieta započítanie akýchkoľvek debetných transakcií do dňa podpisu Dodatku
k zmluve zo dňa 11.05.2010. Žalovaný ďalej poukazoval na skutočnosť, že Zmluva a Dodatok k nej
nespĺňajú žiadne zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že z predložených

dôkazov nie je sporné, že mal možnosť povoleného prečerpania až na základe Dodatku, v ktorom je
uvedené, že mal nárok na čerpanie kontokorentného úveru (nie prekročenie, ako uvádza žalobca).
Nakoľko nejde o prekročenie podľa zákona č. 129/2010 ako to tvrdí žalobca, ním požadovaný úrok
15,50 % za prekročenie, sankčný úrok 19% za nepovolené prečerpanie a úrok z omeškania 28% nie
je možné akceptovať. Upriamoval tiež pozornosť na skutočnosť, že v Dodatku ak zmluve, ako aj v

žalobe sa uvádza pojem kontokorentný úver a pojem povolené prečerpanie a nie prekročenie. Žalovaný
tiež uviedol, že vznáša námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku do dňa 03.06.2016. Na
základe vyššie uvedeného žalovaný v plnom rozsahu odmieta nárok žalobcu z dôvodu, že žalobca v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal výšku uplatneného nároku a výšku povoleného prečerpania
bez dohody s ním jednostranne navyšoval. Nárok žalobcu považuje za bezúročný a bez poplatkov. Má

za to, že žalobca si rovnaký nárok duplicitne uplatňuje aj v konaní 4C/133/2019. Žalobca nepreukázal
Dohodu medzi stranami sporu, ktorá by preukazovala možnosť povoleného prečerpania, t.j. dostať sa
do určitého povoleného mínusu a s tým spojené dohodnutie výšky úrokov z omeškania a sankcií. Odo
dňa podpisu Dohody mal možnosť povoleného prečerpania do zatiaľ zo strany žalobcu nepreukázanej
výšky, ktorú žalobca sám navyšoval o splátky úveru a jej príslušenstva. Vo výpisoch Prima banky vidno,

ako žalobca navyšuje povolené prečerpanie zo sumy 996 eur až na sumu 1.426,77 eur, čo je v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný vo vyjadrení napokon uviedol, že v prípade navýšenia výšky povoleného
prečerpania je tak podľa bodu 8.5.3 VOP možné vykonať len na základe dohody účastníkov konania
alebo na základe jeho žiadosti. Žalobca takúto dohodu ani jeho žiadosť o navýšenie výšky povoleného
prečerpania v konaní nepredložil. Žalobu navrhol zamietnuť.

13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.10.2022 uviedol, že k tvrdeniu žalovaného, že z Dodatku dohoda o
výške prečerpania nevyplýva, žalobca uvádza, že samotné poskytnutie kontokorentného úveru vyplýva
zozmluvyobežnomúčteč.XXXXXXXXXX zodňa14.09.2007.Dodatoklenupravilzmluvnépodmienky,
ktoré žalovaného zvýhodnili na základe zamestnaneckého pomeru so žalobcom. Zamestnancom sa

poskytoval kontokorentný úver vo výške 996 eur. Tvrdenie žalovaného, že mu bol umelo navyšovaný
jeho dlh tým, že mu boli z účtu mesačne sťahované splátky úveru je neopodstatnené. Žalovaný bol v
zmysle zmluvy o úvere č. XXX XXX povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov, aby mohli
byť jednotlivé splátky sťahované z osobného účtu žalovaného v prospech úveru. Nie je pravdou, že
ide o duplicitu uplatňovaného nároku, nakoľko žalobca si v súdnom konaní 4C/133/2019 uplatňuje

nárok na nezaplatené splátky úveru, nie tie, ktoré boli z účtu žalovaného stiahnuté na úhradu splátok.
Napokon žalobca uviedol, že uplatnený nárok nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov
nakoľko zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase, keď bol uzavretý Dodatok k zmluve
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2010 neustanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania musí obsahovať náležitosti, ktoré označil žalovaný vo svojom

vyjadrení. Uvedený právny predpis v čase uzavretia Zmluvy o bežnom účte neexistoval. V tom čase bol
v platnosti len zákon č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusela
ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.11.2XXX uviedol, že Dodatok k zmluve o bežnom účte č. X
002 XXX XXX/XXXX zo dňa 11.05.2010 za žalobcu podpisovali neznáme osoby. Žalobca nepredložil
žiadne splnomocnenia ani poverenia, ktoré by Z. N. a F.. S. N. oprávňovali zmluvu podpísať. Tieto

osoby v čase podpísania zmluvy neboli členovia predstavenstva, ani prokuristi. Poukazoval na to, že
spotrebiteľská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak právny úkon nebol robený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný,
ak je podpísaný konajúcou osobou. Ak ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, hľadí sa naň, ako
keby nebol urobený. Žalovaný preto vznáša námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy o bežnom účte

zo dňa 14.09.2007 Dodatku k zmluve zo dňa 11.05.2010. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že
žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými
obratmi vykonanými na účte žalovaného, ako aj, že sa jedná o prehľad všetkých transakcií na účte
žalovaného od jeho otvorenia až po podanie žaloby. Žalobca predložil Zmluvu, ktorá bola uzatvorená
14.09.2007, avšak žalobca si uplatňuje aj finančné operácie odo dňa zriadenia účtu (od 01.06.2004), t.j.
ešte pred podpisom Zmluvy. Z výpisov z účtu zároveň vyplýva skutočnosť, že žalobca i od 01.06.2004

neoprávnene ,,umelo“ vytváral finančné prostriedky - debet, ktoré som reálne nemal na účte, na základe
ktorého na môj úkor získal žalobca profit za neprimeraných podmienok vo forme ďalších úrokov a
poplatkov. Také konanie považuje za neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi. Opätovne vzniesol
námietku premlčania z dôvodu, že si žalobca vo svojich výpočtoch uplatňuje debetné transakcie od roku
2004 bez zmluvného nároku (žalobca nepredložil žiadnu zmluvu o úvere alebo kontokorentnom úvere

z roku 2004. Nárok na môj debet si žalobca mohol uplatniť už v roku 2004, t.j. jeho nárok považuje za
premlčaný od roku 2007 a zaniknutý. Ak by mal súd za to, že aj napriek absolútnej neplatnosti Zmluvy
a Dohody by považoval uzatvorenie Dohody na úver za platnú, moje prvé prekročenie debetu nad
sumu 996 eur nastalo 3x po sebe od 09/2015. Žalobca si vzhľadom na moje omeškanie s úhradou
mohol uplatniť svoj nárok v roku 2015. Preto je nárok žalobcu od konca 2018 premlčaný a zanikol.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca nepredložil Podmienky zamestnancov Y. banky, a.s.,
ktoré by preukazovali výšku úveru na sumu 996 eur. Zo Zmluvy ani Dodatku nevyplýva dohoda o
výške úveru 996 eur. Namieta akceptovanie podmienok pre zamestnancov N., a.s. účinných odo dňa
01.04.2010 na Dodatok uzatvorený s Y. bankou, a.s. dňa 11.05.2010, pretože v čase podpisu Zmluvy
a Dodatku bol zamestnancom Y. banky a nie N., a.s. Opätovne dával do pozornosti ust. § 4 ods. 1 a 2

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde je jasne uvedené, že Zmluva aj Dodatok musia
byť písomné a obsahovať zákonom taxatívne vymenované náležitosti. Musia obsahovať okrem iného
celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, čo
v tomto prípade nie je splnené. Žalovaný opätovne poukazoval na to, že žalobca do svojho nároku, ktorý
si uplatňuje v tomto konaní na základe Zmluvy z roku 2007 a Dodatku z roku 2010 zahrnul aj debetné

operácie od roku 2004. Podľa výpisov z účtu a vyjadrení žalobcu si od 18.07.2005 v rámci tohto konania
uplatňuje aj úver, náklady, úroky a sankcie súvisiace so Zmluvou o úvere zo dňa 18.07.2005, ktorý nárok
žalobcu už raz bol splatený. Započítané debetné pohyby zároveň obsahujú aj splátky úveru, náklady
spojené s týmto úverom a rôzne ďalšie poplatky, ktorý nárok si žalobca uplatňuje ako istinu aj v konaní
4C/113/2019. Na základe predložených výpisov z účtu a skutočnosti, že poskytnutý úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov má za to, že žalobcovi uhradil celú dlžnú sumu. Napokon žalobca uviedol, že
predmetnú žalobcu považuje za nepresnú a zmätočnú a jeho nárok za neoprávnený, absolútne neplatný
a premlčaný v celom rozsahu.

15. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 16.11.2022 uviedol, že žalovaným uvádzané zamestnankyne

boli oprávnené zmluvy podpísať za žalobcu, nakoľko to bolo vzhľadom na ich pracovné zaradenie
obvyklé. Zmluva bola podpísaná platne, nemožno ju považovať za neplatnú. Žalobcom uplatnený nárok
nie je premlčaný, bol uplatnený včas vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť
najskôr odvtedy, keď žalobca zatvoril žalovanému účet a to dňa 06.02.2019.

16. Právne súd nárok žalobcu posúdil nasledovne:

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom dňa 14.09.2007 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a
adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

19. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom dňa 11.05.2010 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) musí zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto
náležitosti: obsahovať nasledovné náležitosti:
a)podľa § 9 ods. 2 písm.

a) druh spotrebného úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a
konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
l) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naaviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu, povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, výšku
poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom a podmienky za akých sa môžu meniť.

20. Podľa § 11 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa.

21. Podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch prekročením automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

22. Podľa § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a
existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa
pravidelne v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovejsadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej
sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z
omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

23. Podľa § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac
ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z

omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

24. Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Pojmom kontokorentný úver sa označuje banková služba patriaca k bežnému účtu, ktorá klientovi
poskytuje možnosť čerpať z účtu peniaze aj v prípade, že na účte nemá dostatočnú hotovosť. Preto

sa označuje aj ako kontokorentný úver. Banka teda v takom prípade finančné prostriedky svojmu
klientovi operatívne požičia a klient sa dostáva do mínusu na svojom bežnom účte. Takýto bežný účet
s dohodnutým kontokorentom sa označuje ako kontokorentný účet. Ide o kombináciu vkladového a
úverového účtu.

31. K hlavným parametrom kontokorentu patrí úverový limit, teda maximálna čiastka, ktorú banka
klientovi požičia. Úver sa poskytuje len do výšky vopred dohodnutého úverového limitu. Ide o povolené
prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte. Ďalším parametrom je úroková sadzba, teda cena
za takto požičané peniaze a poplatky za zjednanie a vedenie kontokorentného účtu.

32. Pri kontokorente nie je zvyčajne stanovená pevná splátka, no klient je povinný v určitej dobe tento
úver splatiť a dostať sa s účtom do plusu. Keď tak urobí, môže kontokorentný úver čerpať ďalej.

33. Kontokorentný úver patrí k najdôležitejším a najbežnejším krátkodobým úverov. Je to nezaistený a
bezúčelový úver, a tak s ním býva spájaná vyššia úroková sadzba a niekedy aj poplatok z nevyužitej

časti prečerpania účtu.

Predovšetkým, ako už bolo vyššie uvedené, úver sa poskytuje len do výšky vopred úverového
dohodnutého limitu. Ide o povolené prečerpanie finančných prostriedkov.34. Povolené prečerpanie je možné charakterizovať ako akúsi vopred dohodnutú finančnú rezervu na
bežnom účte, ktorú klient čerpá, keď ju potrebuje. Banka poskytne na základe zmluvy o povolenom

prečerpaní klientovi svoje finančné prostriedky do určitej výšky a klient je povinný tieto prostriedky banke
vrátiť a zaplatiť úroky.

35. Nepovolené prečerpanie môže klientovi vzniknúť, ak minie viac, ako má na svojom bežnom účte,
prípadne, ak prekročí limit povoleného prečerpania. Ide o záporný zostatok finančných prostriedkov na

účte v dôsledku porušenia zmluvných záväzkov. Pre porovnanie, úrok z úveru nemá sankčný charakter,
preto si ho nemožno zamieňať alebo porovnávať s úrokom za nepovolené prečerpanie (ktorý naopak,
sankčný charakter má), na ktorý vzniká banke nárok len v prípade, že klient poruší zmluvu tým, že
sa dostane do nepovoleného prečerpania. Úrok za nepovolené prečerpanie teda kompenzuje ujmu,
ktorá vznikla banke v dôsledku konania dlžníka, t.j. v dôsledku toho, že sa na svojom účte dostal
do nepovoleného debetného zostatku. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením zmluvy o

bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie, ale má právo
aj na zrušenie takéhoto účtu.

36. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

37. Zmluva o bežnom účte je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba
- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto treba na právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na to, že
uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd ju pri právnom posúdení posudzoval v zmysle

ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

38.VovzťahuktvrdeniamžalobcuoposkytnutífinančnýchprostriedkovžalovanémunazákladeDodatku
zo dňa 11.05.2010 a ich nevrátenie žalobcovi a teda vzniku pohľadávky žalobcu v žalovanej výške
1.426,77 eur súd uvádza, že žalobca toto svoje tvrdenie relevantným spôsobom nepreukázal.

39. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktoré nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazy je

potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Listiny je potrebné individualizovať
pomenovaním, prípadne uvedením ich obsahu a označením orgánu, ktorý ich vydal, resp. osobou, ktorá
ich vyhotovila. K žalobe sa tak pripájajú predovšetkým listiny, fotografie, DVD nosiče a iné pamäťové
médiá. Nesplnenie povinnosti pripojiť dôkaz, na ktorý sa žalobca odvoláva podľa súdnej praxe nemôže
byť dôvodom na odmietnutie podania, alebo zastavenie konania, pretože nejde o nedostatok podmienky

konania , ani o vadu návrhu, ale dôvodom na zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.

40. V posudzovanej veci ani z obsahu žaloby (z tvrdení žalobcu), vrátane chybných, nejasných a
zmätočných tabuliek č. 1 a 2 a ani vykonaným dokazovaním nebolo možné zistiť, čo tvorí základ

a podstatu prečerpania (aké poplatky a položky). Predloženie len výpisov z účtu žalovaného, bez
bližšej špecifikácie žalobcom uplatneného nároku súd považoval za nedostatočné. Naviac, žalobca
z nepochopiteľných dôvodov predložil výpisu z účtu žalovaného už od roku 2004. Sám žalobca vo
vyjadrení zo dňa 30.04.2021 uviedol, že v 1. tabuľke v žalobe sú uvedené všetky transakcie za dobu
vedenia účtu u právneho predchodcu žalobcu. Suma 1.140,92 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými

debetnými operáciami 157.044,68 eur a kreditnými operáciami 155.903,76 eur uskutočnenými v čase
vedenia účtu u právneho predchodcu žalobcu od 01.06.2004, kedy bola uzavretá zmluva o účte (ktorú
ani doposiaľ žalobca nepredložil) až do 30.06.2018, teda 157.044,68-155.903,76 = 1.140,92 eur. Ani
vykonaným dokazovaním však nebolo možné ustáliť, kedy, akú sumu, aký úverový rámec žalobca
žalovanému reálne poskytol, akú sumu mu žalovaný vrátil, keď z výpisov z účtu sa táto skutková

okolnosť zistiť nedá. Tak isto musí byť zrejmé, aké konkrétne platby okrem istiny boli zo strany žalobcu
účtované a žalovaným zaplatené. Žalobca nepreukázal akou kreditnou operáciou a kedy sa žalovaný
dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, o čom
žalovaného údajne informoval, ktorá skutková okolnosť takisto preukázaná nebola. Súd si je vedomý,že sa jedná o kontokorentný úver a že takýto úver nie je klasický spotrebný úver, keď dôjde k načerpaniu
úveru s postupným splácaním a kontokorentný úver je forma, kedy sa vytvorí určitý debetný úverový
rámec a v rámci tohto je dlžník je oprávnený čerpať z tohto úveru a postupne ho splácať kreditnými

obratmi na účte, no aj takejto forme úveru musí byť preukázané, že úver čerpaný bol a že pohľadávka
na tomto úvere predstavuje sumu, ktorá je žalovaná a že predstavuje dlžnú sumu z kontokorentného
úveru, čo predstavuje čiastky, ktoré sa započítali na istinu, kedy, v akej výške. V danom prípade nie je
zrejmý výpočet ničoho, ani istiny ani úrokov, poplatkov, a teda nie je zrejmá správnosť žalovanej sumy,
rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami z ktorej vzišla žalovaná pohľadávka. Súd žalovanú

pohľadávku považuje za spornú a nepreukázanú. Len konštatovanie, že žalovaná suma 1.426,77 eur
predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného (1.448,94
eur - 22,17 eur - výpisy z účtu žalovaného za obdobie 07/2018 do 02/2019) je nepostačujúce. Je
absurdné, aby sa v tomto konaní riešili nedoplatky žalovaného na účte od roku 2004, teda po dobu
20 rokov späť spôsobom, že v žalobe sa uvedú nejaké číslice a od nich sa odvodzuje 20 ročná
pohľadávka, pričom v žalobe sa argumentuje len kontokorentným úverom v sume 996 eur, poskytnutým

žalovanému ako zamestnancovi banky, ktoré dlhy mohli žalovanému na jeho bežnom účte vzniknúť z
najrozličnejších právnych dôvodov a ktoré môžu byť riešené v x súdnych konaniach. V tejto súvislosti
súd tiež uvádza, že nie je povinný ex offo nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca je povinný
žalobou uplatnený nárok riadne preukázať (výpis z úverového účtu s jednotlivými detaily odo dňa
poskytnutia úveru 11.05.2010). V neposlednom rade žalobca nepredložil ani Zmluvu o bežnom účte č.

XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.2004, ktorá bola nahradená Zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.09.2007, ku ktorej bol vyhotovený Dodatok dňa 11.05.2010. Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že spoločnosť N., a.s. poskytovala pre svojich zamestnancov produkt - kontokorentný
úver s výškou úverového rámca 996 eur. Z Dodatku zo dňa 11.05.2010 mala vyplývať dohoda o výške
prečerpania 996 eur, ktorá však z neho nevyplýva. Jediné, čo z Dodatku vyplýva, že žalovaný má právo

na čerpanie kontokorentného úveru. V Dodatku je namiesto výšky možného úveru uvedený len odkaz
na Interný predpis, čo je podľa názoru súdu tiež nepostačujúce. Na strane druhej podľa názoru súdu
úver č. XXX XXX zo dňa 12.03.2015 s predmetom tohto konania nesúvisí. Žalovanému bolo poskytnuté
povolené prečerpanie - úverový rámec a bol povinný tento žalobcovi vrátiť akýmikoľvek peňažnými
prostriedkami, rovnako bude povinný splatiť mu poskytnutý úver č. XXX XXX zo dňa 12.03.2015, ktorý

je predmetom konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Csp/133/2019 s nárokom žalobcu
na zaplatenie sumy 2.038,32 eur titulom nesplateného úveru. V ďalšom súd uvádza, že ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia Dodatku k Zmluve, t. j. 11.05.2010 vyžadovali,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania obsahovala náležitosti v zmysle §
10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku uvedeného má súd za to, že v rámci Dodatku k

Zmluve zo dňa 11.05.2010 absentovali základne náležitosti zmluvy, a to konkrétne dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza

k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, právo na odstúpenie
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky
jehovykonaniavrátaneinformácieopovinnostispotrebiteľazaplatiťčerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa

§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek
zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským
úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu
meniť. Absencia týchto základných náležitosti viedla súd k tomu, že Zmluvu posúdil ako bezúročnú
a bez poplatkov. K nároku žalobcu na úrok z prekročenia vo výške 28%, ktorý v zmysle vyjadrenia

žalobcu vyplýva z VOP čl. 3.13 v spojení s Výveskou a zákonom súd uvádza, že VOP Prima Banky,
a. s. predstavujú rozsiahly a zložitý dokument. Je v nich upravených množstvo dojednaní, práv a
povinností spotrebiteľa aj banky, ktoré sa viažu k rôznym bankovým produktom a rôznym typom
zmlúv uzatváraným medzi bankou a klientmi, nielen k zmluve o povolenom prečerpaní. Všeobecné
obchodné podmienky sú síce členené na jednotlivé časti, oddiely a pododdiely, v ktorých sú obsiahnuté

jednotlivé odseky upravujúce dojednania, práva a povinnosti, avšak vzhľadom na ich rozsiahlosť, bez
bližšieho odkazu na konkrétnu časť, oddiel alebo pododdiel, sú VOP sú pre bežného spotrebiteľa
príliš rozsiahle na oboznámenie sa, nedostatočne prehľadné a teda neprimerane zložité. Bez toho,
aby banka ako dodávateľ najlepšie v samotnom texte zmluvy alebo iným spôsobom výslovne odkázalana konkrétne ustanovenia alebo časti VOP upravujúce práva a povinnosti pri povolenom prečerpaní
je pre priemerného spotrebiteľa obtiažne sa s týmito právami a povinnosťami oboznámiť. Súd taktiež
zdôrazňuje, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo,

v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj
tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného
charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru,
a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom

písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
žepozornostispotrebiteľazrejmeuniknú.Vdôsledkuuvedenéhomásúdzato,žesajednáoneprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko prenos dôkazného bremena
oboznámenia sa so VOP spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

41. S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný
v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Úspech žalovaného spočíva v tom,
že súd v celom rozsahu predmetnú žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd.